Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Cb/18/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobkyne HATI SERVIS s.r.o., so sídlom v Medzeve, Kováčska 14, IČO: 47 578 025, zastúpenej AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kmeťova 26, IČO: 47 237 406, proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zastúpenej JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, o zaplatenie 106,28 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 106,28 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 106,28 eura od 04.11.2016 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I 10.02.2017 domáhala proti žalovanej zaplatenia sumy 106,28 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania. V návrhu uviedla, že 04.08.2016 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Q.B.: O ktoré v tom čase patrilo M. U. (ďalej len „poškodený“). Škodová udalosť bola riadne hlásená žalovanej, pretože poškodený mal u nej uzatvorené havarijné poistenie motorového vozidla. Poškodený si dal motorové vozidlo opraviť u žalobkyne. Za opravu motorového vozidla vystavila žalobkyňa faktúru č. 2016046 znejúcu na sumu 405,10 eura. Oznámením o poistnom plnení z 21.10.2016 žalovaná žalobkyni oznámila, že 19.10.2016 ukončila šetrenie predmetnej poistnej udalosti a priznala poistné plnenie v sume 298,82 eura. Dôvodom nepriznania žalovanej sumy boli neprimerane účtované náhradné diely, lakovací materiál, množstvo lakovacieho materiálu a sadzba za normohodinu klampiarskej a lakovníckej práce. Nepriznaná suma 106,28 eura bola následne zmluvou o postúpení časti pohľadávky z 15.11.2016 poškodeným postúpená na žalobkyňu. Žalobkyňa považovala dôvody krátenia poistného plnenia za také, ktoré nemajú zákonný a ani zmluvný podklad. Žalobkyňa pri oprave poškodeného motorového vozidla postupovala tak, aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzkyschopné ako pred škodovou udalosťou. Oprava bola prevedená účelne a smerovala k odstráneniu následkov škodovej udalosti a jej cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritéria ako pred škodovou udalosťou. K nákladom na prácu uviedla, že tieto neprevyšujú sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla, pričom poukázala na cenníky mechanických, klampiarskych a lakovníckych prác v košickom regióne. Účtovaná normohodina 30 eur bez DPH je s cenou práce podľa predložených cenníkov porovnateľná, a preto bola neoprávnene krátená. Dôvodom krátenia poistného plnenia nemôže byť ani okolnosť, že poškodený si nedal motorové vozidlo opraviť v autorizovanom servise. Požadovala

preto, aby súd zaviazal žalovanú na doplatenie sumy 106,28 eura, o ktorú žalovaná neoprávnene krátila poistné plnenie. Zároveň si uplatnila aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 106,28 eura a počítaný od 04.11.2016, pretože žalovaná ukončila šetrenie poistnej udalosti 19.10.2016, poistné plnenie do pätnástich dní od skončenia vyšetrovania neposkytla, a preto je s poskytnutím poistného plnenia v omeškaní od 04.11.2016. Tvrdenia preukazovala faktúrou žalobkyne č. 2016046 z 29.09.2016, oznámením o poistnom plnení z 21.10.2016, zmluvnými dojednaniami pre havarijné poistenie eurokasko, zmluvou o postúpení pohľadávky z 15.11.2016 a cenníkmi servisných služieb.

2. Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn. z 13.07.2017 vyzval žalovanú na vyjadrenie sa k žalobe žalobkyne.

3. Žalovaná sa podaním doručeným súdu 21.03.2018 vyjadrila k žalobe žalobkyne. Vo vyjadrení uviedla, že nárok žalobkyne považuje za nedôvodný. V prvom rade namietala nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne a nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovanej. Poškodený mal totiž voči žalobkyni záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre, a teda predstavoval dlžníka žalobkyne. Za daných okolností preto poškodený nemohol so žalobkyňou platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Zmluvu o postúpení pohľadávky zároveň považovala za absolútne neplatný právny úkon. Poukázala aj na to, že 15.09.2016 poškodený udelil žalobkyni splnomocnenie, žiadosť o krycí list, v zmysle ktorej sa zaviazal, že rozdiel medzi účtovanou cenou za opravu a výškou poistného plnenia poisťovateľa uhradí žalobkyni. Žalovaným subjektom mal byť preto poškodený. K poistnému plneniu uviedla, že 09.08.2016 bola pre predmetnú poistnú udalosť vypracovaná prvotná kalkulácia nákladov na opravu rozpočtom a kalkulácia na opravu v nezmluvnom servise, ktorá bola vyhotovená v zmysle obhliadky technika spoločnosti Slovexperta a platí pri použití technológií opravy stanovenej výrobcom pre uvedenú značku a typ motorového vozidla pre nezmluvný servis. Nárok žalobkyne bol posúdený zo strany profesionálnej spoločnosti, a preto poskytnuté poistné plnenie je maximálne možné plnenie pre nezmluvný servis. K vyjadreniu priložila kalkuláciu nákladov na opravu rozpočtom, kalkuláciu nákladov na opravu - platí pre opravu v nezmluvnom servise a splnomocnenie, žiadosť o krycí list.

4. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa podaním doručeným súdu 02.09.2019, v ktorom zotrvala na podanej žalobe v celom rozsahu. Ak žalovaná krátila poistné plnenie, jej konanie musí mať oporu v poistných podmienkach alebo zákone a nemôže ísť o svojvôľu žalovanej. Žalovaná ale krátila poistné plnenie bez akéhokoľvek odôvodnenia či relevantnosti. Pokiaľ poukázala na posúdenie poistného plnenia zo strany spoločnosti Slovexperta, toto posúdenie nepredložila. Nebolo preukázané, prečo cena práce normohodiny by mala byť práve 25 eur. Dôvodom krátenia poistného plnenia nemôže byť ani oprava poškodeného motorového vozidla v neautorizovanom servise, pretože táto skutočnosť sama o sebe neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce a dodaného materiálu. Napokon k námietke žalovanej o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne uviedla, že pohľadávka, ktorá je predmetom sporu, predstavuje nárok na poistné plnenie od žalovanej. Nárok na poistné plnenie vzniká okamihom vzniku poistnej udalosti a nie až vtedy, keď poškodený preukáže poisťovni finančné dopady rizika, t. j. doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Ani splnomocnenie, žiadosť o krycí list nespôsobuje nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, pretože upravuje vzťah medzi poškodeným a žalobkyňou a je bezpredmetné vo vzťahu medzi poškodeným a žalovanou.

5. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobkyne nevyjadrila.

6. Súd nariadil pojednávanie na deň 19.02.2021, ktoré sa konalo v neprítomnosti sporových strán v súlade s o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v spojení s vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu, keďže na základe výzvy súdu z 08.02.2021 žalovaná podaním z 12.02.2021 a žalobkyňa podaním z 08.02.2021 súhlasili s uskutočnením pojednávania v ich neprítomnosti.

7. Na základe doteraz uvedeného je medzi stranami sporu sporné, či žalobkyňa má aktívnu vecnú legitimáciu, či žalovaná ma pasívnu vecnú legitimáciu a či krátenie poistného plnenia zo strany žalovanej bolo oprávnené. Zvyšné tvrdenia neboli stranami sporu spochybnené, a teda sa považujú podľa (ďalej len „“) za nesporné. V súlade s

požiadavkou jasnosti a zrozumiteľnosti rozsudku súd preto nepovažuje za potrebné skutočnosti uvedené v bodoch 1. až 4. opätovne opakovať. Na tomto mieste zároveň súd považuje za potrebné uviesť, že žalobkyňa v žalobe síce žiadala vykonať dokazovanie pripojením likvidačného spisu žalovanej, ale v podaní z 08.02.2021 výslovne uviedla, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania, čo súd vyhodnotil tak, že žalobkyňa netrvá na pripojení likvidačného spisu. Tento dôkaz súd preto nevykonal t. j. likvidačný spis od žalovanej nevyžiadal. Navyše pre rozhodnutie vo veci postačujú v spise založené listinné dôkazy.

8. Súd následne uvádza relevantné právne posúdenie. Podľa (ďalej len „“), ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

9. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

10. Podľa a veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

11. Podľa a poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

12. Podľa , a právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

13. Podľa , a veta prvá poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.

14. Podľa z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

15. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Podľa článku IX plnenie poisťovne bod 1. zmluvné dojednania pre havarijné poistenie eurokasko (ďalej len „zmluvné dojednania“) za škodu vzniknutú poistnou udalosťou A alebo B poisťovňa poskytne poistné plnenie, v rozsahu nákladov v danom mieste, na uvedenie poškodeného alebo zničeného MV do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou, alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného MV, so zohľadnením dojednanej spoluúčasti, maximálne však do výšky všeobecnej hodnoty MV v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou.

18. Podľa článku IX plnenie poisťovne bod 2. zmluvných dojednaní po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie MV nasledovne: a) účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál, účtované podľa opravcu, sa posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu, prípadne s katalógovými cenami náhradných dielov a časových noriem na právu udávaných výrobcom. Súčasťou účtovných nákladov na náhradné diely musia byť aj príslušné dodacie listy; b) v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR; c) za primerané náklady na opravu sa považujú také, ktoré nepresiahnu ceny náhradných dielov a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ MV.

19. Podľa článku IX plnenie poisťovne bod 4. prvá veta zmluvných dojednaní poisťovňa si vyhradzuje právo určiť opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať.

20. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. Súd sa najskôr zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobkyne. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky z 15.11.2016 uzavretej medzi poškodeným ako postupcom a žalobkyňou ako postupníkom, postupca prehlasuje, že mal voči žalovanej pohľadávku v celkovej výške 405,10 eura. Predmetná pohľadávka vznikla z dôvodu poistnej udalosti č. 9563190750 zo 04.08.2016, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla F. Predmetná suma bola u žalovanej uplatnená faktúrou č. 2016046 a z časti vo výške 298,82 eura priznaná a uhradená. Zostávajúci dlh vo výške 106,28 eura je do dnešného dňa neuhradený. Predmetom tejto zmluvy je postúpenie nezaplatenej pohľadávky vo výške 106,28 eura, čo predstavuje rozdiel medzi fakturovanou škodou a škodou reálne zaplatenou žalovanou a jej príslušenstva z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou. Odplata za postúpenie pohľadávky je dohodnutá v osobitnej dohode. Príslušenstvo pohľadávky tvoria úroky z omeškania a trovy konania.

21. Z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobkyňou a poškodeným tak plynie, že predmetom postúpenia bol nárok poškodeného voči žalovanej spočívajúci v doplatení kráteného poistného plnenia, a práve tento nárok bol predmetnou zmluvou postúpený žalobkyni. Predmetom postúpenia teda nebol dlh poškodeného voči žalobkyni z titulu opravy poškodeného motorového vozidla. Pohľadávku poškodeného na poistné plnenie nemožno zamieňať so záväzkom poškodeného, ktorý vznikol zo samostatného zmluvného vzťahu v súvislosti s opravou poškodeného motorového vozidla. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením žalovanej, že žalobkyňa nemá aktívnu vecnú legitimáciu z dôvodu, že by predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky mal byť dlh poškodeného voči žalobkyni. Bol postúpený konkrétny nárok na poistné plnenie v presne stanovenej výške. Zmluva o postúpení pohľadávky tak mala spôsobilý predmet postúpenia. Zároveň účastníci zmluvy sú riadne označení; postúpená pohľadávka je jednoznačne identifikovateľná; predmet zmluvy je riadne určený. Z obsahu zmluvy vyplýva prejav vôle zmluvných strán. Išlo teda o platný právny úkon a práve touto zmluvou preukázala žalobkyňa aktívnu vecnú legitimáciu. Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie žalovanej, táto nepoprela, že bola v čase škodovej udalosti poisťovateľom poškodeného motorového vozidla a poskytla aj časť poistného plnenia. Pasívna vecná legitimácia žalovanej je tak jednoznačne daná. Možno preto uzavrieť, že samotná škoda vznikla poškodenému momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúra vystavená žalobkyňou slúži len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody. Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobkyňa žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonané a fakturované opravy. Vzhľadom na to, že poškodený mal uzavretú poistnú zmluvu so žalovanou, vznikol mu nárok na plnenie voči žalovanej. Nie je sporné, že predmetnú faktúru č. 2016046 z 29.09.2016 vystavila žalobkyňa poškodenému, teda na základe faktúry mal plniť poškodený žalobkyni. Žalobkyňa nemohla faktúru vystaviť priamo žalovanej, pretože nebola s ňou v žiadnom právnom vzťahu. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky jednoznačne vyplýva, že poškodený postúpil na žalobkyňu ako postupníka nezaplatenú časť pohľadávky voči žalovanej - rozdiel medzi reálnou škodou a poistným plnením reálne zaplateným žalovanou. Nešlo teda o postúpenie pohľadávky z vyššie

označenej faktúry, ako sa to nesprávne snaží interpretovať žalovaná. Pre úplnosť súd dodáva, že žiadosť o krycí list, na základe ktorého cena za opravu bude uhradená priamo servisu (žalobkyni), nemá žiadnu právnu relevanciu pre posúdenie aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie strán sporu.

22. Ku kráteniu poistného plnenia súd úvodom poznamenáva, že poistný pomer predpokladá aj po vzniku poistnej zmluvy úzku súčinnosť poistiteľa a poisteného. Dôvodom takejto súčinnosti je poistné riziko, ktoré má latentný charakter a môže sa kedykoľvek zmeniť na náhodnú (poistnú) udalosť, od ktorej závisí povinnosť poistiteľa vyplatiť dojednané poistné plnenie. Preto zákon v ukladá poistenému povinnosti, ktorá má plniť počas existencie záväzkového právneho vzťahu, a to najmä po vzniku poistnej udalosti. Zakotvenie týchto povinností do zákona je potrebné okrem iného aj z dôvodu, že ich nedodržanie môže mať vplyv na rozsah plnenia poisťovateľa ( ). V je zakotvená sankcia v prípade, že poistený poruší jednak všeobecné povinnosti, ktoré mu ukladá zákon, poistná zmluva alebo poistné podmienky poistiteľa a jednak povinnosti, ktoré mu vyplývajú z po vzniku poistnej udalosti. Ustanovenie predstavuje kogentnú právnu normu, ktoré nemožno zmeniť ani prostredníctvom poistných podmienok. Sankcia za porušenie povinností uvedených v a spočíva v práve poisťovateľa vo forme zníženia plnenia z poistnej zmluvy.

23. Z oznámenia o poistnom plnení z 21.10.2016 vyplýva, že žalovaná krátila poistné plnenie o sumu 106,28 eura z dôvodu neprimerane účtovaných náhradných dielov, lakovacieho materiálu a jeho množstva, ako aj za sadzbu za 1 normohodinu klampiarskej a lakovníckej práce. Žalovaná hradila 25 eur s DPH za jednu normohodinu práce a primerané náklady na opravu v zmysle výpočtu technika spoločnosti Slovexperta pre neautorizovaný servis.

24. Je potrebné zdôrazniť, že ak má opravovňa zapísaný ako predmet podnikania diagnostiku a opravy cestných motorových vozidiel, čo v danom prípade u žalobkyne je nesporné, neprináleží žalovanej členiť subjekty vykonávajúce po splnení zákonných predpokladov, opravy motorových vozidiel na autorizované, či neautorizované servisy. Ak sa poškodený rozhodol realizovať opravu vozidla v servise žalobkyne, neznamená to, že náklady ktoré boli vynaložené predstavujú náklady, ktoré nebolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci (vozidla) do pôvodného stavu. Podľa súdu neexistuje reálny rozdiel medzi kvalitou a kvantitou práce autorizovaných, resp. zmluvných a nezmluvných servisov. Samotná skutočnosť, že ide o autorizovaný, resp. zmluvný alebo nezmluvný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda nepredstavuje ani dôvod na krátenie ceny práce. Objemový a časový úsek danej práce je odvodený od zložitosti úkonu a dôsledkov škodovej udalosti. Napokon žalovaná súdu nepreukázala, že využila svoje oprávnenie určiť opravovňu (bod 19. tohto rozsudku), a preto nemôže svojvoľne krátiť poistné plnenie len preto, že motorové vozidlo bolo opravené v neautorizovanom servise.

25. Pokiaľ ide o krátenie poistného plnenia z dôvodu úhrady len primeraných nákladov na opravu s normohodinou v sume 25 eur s DPH súd uvádza, že ak žalovaná krátila poistné plnenie z dôvodu, že primeraná sadzba normohodiny je 25 eur s DPH, zaťažovalo ju dôkazné bremeno toto tvrdenie preukázať a tiež uviesť na základe čoho považuje žalobkyňou požadovanú normohodinu za neprimeranú. Kalkulácia predložená žalovanou neobstojí, pretože z nej nevyplýva, prečo je sadzba normohodiny 25 eur s DPH primeraná. Na rozdiel od žalobkyne žalovaná súdu nepredložila jediný cenník, z ktorého by vyplývala primeranosť ceny 25 eur s DPH v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR (bod 18. tohto rozsudku). Platí preto, že na preukázanie oprávnenosti nároku na poistné plnenie postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla č. 2016046 z 29.09.2016, s ktorou ak žalovaná nesúhlasila bola povinná predložiť a hodnoverne preukázať dôvody krátenia, čo sa ale nestalo. Žalovaná preto nemôže svojvoľne určovať cenu za normohodinu práce pri oprave vozidla v neautorizovanom a nezmluvnom servise sumou 25 eur s DPH.

26. Napokon, ak žalovaná krátila poistné plnenie z dôvodu neprimerane účtovaných náhradných dielov, lakovacieho materiálu a jeho množstva, učinila tak neoprávnene. V spore nebolo sporné poškodenie motorového vozidla Q. Žalobkyňa dostatočne preukázala, že predmetné motorové vozidlo bolo opravené, keď predložila súdu faktúru č. 2016046 z 29.09.2016, v ktorej je uvedená výmena jednotlivých poškodených častí. Všetky položky sú riadne označené číslom, množstvom a jednotkovou cenou. Žalobkyňa preukázala rozsah opravy vozidla, ktorej cenu žiadala od žalovanej uhradiť titulom

poistného plnenia. Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, keď súdu nijako neobjasnila, prečo jednotlivé náhradné diely a množstvá použitého materiálu mali byť podľa jej tvrdení účtované neoprávnene. Množstvo použitého lakovacieho materiálu sa taktiež odvíja od použitej technológie opravy, od počtu vrstiev laku, ktoré poškodené motorové vozidlo malo pred poistnou udalosťou ako aj od konkrétneho typu laku (napr. metalíza). Žalovaná nepreukázala, že by množstvo použitého lakovacieho materiálu bolo nadmerné tak, aby poškodené motorové vozidlo malo po oprave kvalitatívne a funkčne rovnaké kritéria ako pred škodou udalosťou. Žalovanou predložená kalkulácia „neoprávnenosť účtovania“ nijako nevysvetľuje ani pri krátených položkách odrazka a výfuková clona. Súd preto vychádzal z toho, že ak opravu realizoval autoservis, na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla. Ak jednotlivé položky žalovaná spochybňovala, zaťažovalo ju dôkazné bremeno krátenie poistného plnenia riadne preukázať (bod 18. tohto rozsudku) a predložiť súdu listiny, z ktorých vychádzala. Kalkulácia takouto listinou nemôže byť, pretože z nej nevyplýva, ako osoba, ktorá kalkuláciu vytvorila dospela k jednotlivým sumám tam uvedeným.

27. V spore tak nebolo zo strany žalovanej preukázané, že krátenie poistného plnenia malo oporu v zmluvných dojednaniach, keď súdu nebola predložená žiadna listina, z ktorej by vyplývalo určenie opravovne žalovanou, primeranosť nákladov na jednu normohodinu práce, nebola predložená žiadna listina, ktorá by preukázala neoprávnené účtovanie náhradných dielov, lakovacieho materiálu a jeho množstva.

28. Žalobkyňa (resp. poškodený) teda riadne zdokladovala, že došlo k poškodeniu motorového vozidla, ktoré bolo opravené, ako aj výšku škody predloženou faktúrou autoservisu, teda si splnila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvného vzťahu uzavretého so žalovanou, keď po vzniku poistnej udalosti si uplatnila poistné plnenie a predložila doklady v súvislosti s opravou motorového vozidla. Žalovaná zároveň nepreukázala kvalifikovaný právny dôvod krátenia poistného plnenia, t. j. bezdôvodne znížila požadované poistné plnenie, aj keď ju v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno, pretože z týchto tvrdení vyvodzovala priaznivé dôsledky pre seba. Súd preto žalovanú zaviazal na doplatenie poistného plnenia v sume 106,28 eura, teda na sumu, o ktorú žalovaná poistné plnenia krátila. Súd zároveň žalovanú zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania, keďže sa dostala do omeškania s poskytnutím poistného plnenia, ktorý bol uplatnený vo výške 5 % ročne (v súlade s bodom 9. tohto rozsudku) zo sumy 106,28 a počítaný po uplynutí 15. dňa od skončenia šetrenia poistnej udalosti t. j. od 04.11.2016 (bod 12. tohto rozsudku - poistná udalosť č. 9563190750 šetrenie skončené 19.10.2016).

29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s v spojení s Žalobkyňa bola v celom rozsahu úspešná. Súd preto priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100%. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.