Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19P-233-2020.pdf
PDF · 93.49 KB
Case nature
Area
Subarea
19P/233/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Miroslavou Korbašovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. J. M., G.. XX.XX.XXXX, zverená do náhradnej osobnej starostlivosti M. Š., G.. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, M., zastúpené kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: M.G. C., G.. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, M. a otec v rodnom liste neuvedený v konaní o návrhu navrhovateľky: K. R., G.. XX.XX.XXXX, bytom I. C. XXXX/ X, Z. na zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
Z v e r u j e maloletú B. J., G.. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti K. R., G.. XX.XX.XXXX, ktorá bude vykonávať osobnú starostlivosť o jej výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj a v bežných veciach ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Matka j e p o v i n n á prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Týmto s a m e n í Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 12P/107/2011-63 zo dňa 28.10.2011.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na Okresnom súde Martin dňa 23.11.2020 sa navrhovateľka domáhala zverenia maloletej do svojej náhradnej osobnej starostlivosti. V návrhu uviedla, že maloletá bola Rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 12P/107/2011-63 zo dňa 28.10.2011 zverená do náhradnej osobnej starostlivosti svojej prastarej matky. Táto má už ale svoj vek, nevie písať ani čítať. Maloletá musela opakovať prvý ročník, pretože mala vymeškaných veľmi veľa hodín. Prastará matka sa s maloletou vôbec neučí. So starostlivosťou o maloletú už teraz pomáha, maloletá v jej domácnosti trávi veľa času. Matka sa o maloletú vôbec nezaujíma. Samotné R. O. V. Q. P. G. sa vyjadrilo, že prastará matka starostlivosť o maloletú nezvláda a nedokáže napĺňať všetky jej potreby.
2. Uznesením č.k. 19P/233/2020-5 zo dňa 07.12.2020 súd ustanovil maloletému dieťaťu opatrovníka pre konanie Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin.
3. Na pojednávanie sa nedostavila matka maloletého dieťaťa a kolízny opatrovník, súd pojednával podľa § 31 CMP v ich neprítomnosti.
4. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, osoby vykonávajúcej náhradnú osobnú starostlivosť; oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi súdny spis - správa kolízneho opatrovníka zo dňa 17.02.2021; pripojeným spisom Okresného súdu Martin č.k. 12P/107/2011 a zistil nasledovný skutkový stav.
5. Navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu. Osoba vykonávajúca náhradnú osobnú starostlivosť s návrhom súhlasila.
6. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 17.02.2021 vyplýva, že matka o maloletú neprejavuje žiaden záujem, odišla bývať do Q.. Vo februári 2020 bolo v rodine osoby vykonávajúcej náhradnú osobnú starostlivosť vydané odporúčanie na vykonávanie opatrení v R. O. V. Q. P. G.. Pracovníci uvedeného zariadenia s rodinou intenzívne pracovali. Bolo zistené, že maloletá má vytvorené veľmi málo podnetné prostredie, osoba vykonávajúca náhradnú osobnú starostlivosť nevie čítať ani písať, maloletá má veľmi slabú slovnú zásobu a slabú domácu prípravu na vyučovanie. V rodine nie sú zaužívané žiadne výchovné metódy. Z uvedeného dôvodu pracovníci R. O. V. Q. P. G. boli názoru, že náhradná osobná starostlivosť neplní svoj účel. Z hľadiska budúcej starostlivosti a rozvoja maloletého dieťaťa je potrebná podpora ďalších členov rodiny. Počas vykonávania opatrení v rodine pracovníci R. O. V. Q. P. G. začali spolupracovať s navrhovateľkou. Navrhovateľka má s maloletou vytvorený veľmi pekný vzťah, maloletá k nej už dlho chodí na pobyty, kde jej navrhovateľka pomáha s prípravou na vyučovanie. Na základe prieskumu bolo zistené, že navrhovateľka býva v 1 izbovom byte, ktorý je prerobený na 2 izbový. V spoločnej domácnosti býva aj jej plnoletý syn, ktorý je zamestnaný a prispieva na spoločnú domácnosť. Navrhovateľka je vdova a poberá vdovský dôchodok. V domácnosti navrhovateľky má maloletá vytvorené vhodné podmienky na realizáciu náhradnej osobnej starostlivosti. Dňa 09.12.2020 bol vykonaný osobný pohovor s maloletou, ktorá sa vyjadrila, že by veľmi rada chcela bývať natrvalo u navrhovateľky. Často k nej chodí, aj tu prespí, navrhovateľka jej pomáha s domácimi úlohami a učením. Dňa 16.02.2021 navrhovateľka telefonicky uviedla, že maloletá už býva v jej domácnosti, zabezpečuje všetky jej potreby a pomáha maloletej so zabezpečením dištančného vzdelávania. Na základe uvedeného je zrejmé, že náhradná osobná starostlivosť neplní svoj účel.
7. Maloletá bola Rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 12P/107/2011-21 zo dňa 28.10.2011 zverené do náhradnej osobnej starostlivosti M. Š..
8. V zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
9. Podľa § 45 ods. 2 zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.
10. Podľa § 45 ods. 3 zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
11. Podľa § 45 ods. 4 zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením
maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
12. Podľa § 45 ods. 5 zákona o rodine, na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33.
13. Podľa § 45 ods. 6 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
14. Podľa § 45 ods. 7 zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
15. Podľa § 45 ods. 8 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
16. Podľa § 45 ods. 9 zákona o rodine, súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
17. Podľa § 47 ods. 2 zákona o rodine, súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada.
18. Podľa § 47 ods. 5 zákona o rodine, ak zanikne náhradná osobná starostlivosť z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. c) alebo e) a rodičia naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd rozhodne o ďalšej náhradnej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa.
19. Podľa § 62 zákona o rodine:
- ods. 1, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
- ods. 2, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
- ods. 3, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
- ods. 4, pri určení rozsahu vyživ. povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a maj. pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
- ods. 5, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20. Podľa § 63 ods. 3 zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
21. Podľa § 75 odsek 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
23. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
24. Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
25. Maloleté dieťa môže byť zverené do náhradnej osobnej starostlivosti fyzickej osoby, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
26. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 45 zákona o rodine vyplýva, že na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti musí byť splnená podmienka, spočívajúca v záujme dieťaťa na takomto opatrení. Záujem dieťaťa je pritom nutné posudzovať objektívne a je daný najmä vtedy, keď rodičia porušujú svoje rodičovské práva a povinnosti (medzi ktoré patrí sústavné a dôsledné zabezpečovanie starostlivosti o výchovu dieťaťa, jeho zdravie, výživu), keď rodičia nie sú schopní poskytnúť dieťaťu adekvátnu starostlivosť alebo starostlivosť o dieťa zanedbávajú, v dôsledku čoho môže byť výchova dieťaťa vážne ohrozená.
27. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že maloletá bola Rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 12P/107/2011 zo dňa 28.10.2011 zverená do náhradnej osobnej starostlivosti svojej prastarej matky. Aktuálne však prastará matka nedokáže pokrývať a uspokojovať všetky potreby maloletého dieťaťa, najmä čo sa týka zabezpečenia prípravy na vyučovanie. Rodinné prostredie prastarej matky je pre maloletú málo podnetné, prastará matka nie je schopná sa s maloletou pripravovať na vyučovanie a poskytnúť jej potrebnú súčinnosť pri dištančnom vzdelávaní, nakoľko sama nevie písať ani čítať. Naopak prostredie navrhovateľky tieto atribúty spĺňa, maloletá má s navrhovateľkou vytvorený citový vzťah, pozná a navštevuje domácnosť navrhovateľky. Navrhovateľka jej vytvára možnosť dištančne sa vzdelávať, keďže prezenčná forma vzdelávania je v dnešnej dobe výrazne obmedzená. S návrhom navrhovateľky osoba vykonávajúca náhradnú osobnú starostlivosť súhlasila a zmena osoby, ktorá bude vykonávať náhradnú osobnú starostlivosť je v súlade s názorom a najlepším záujmom maloletého dieťaťa. V súlade s uvedeným súd rozhodol tak, že maloletú zveril do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky. Pokiaľ ide o určenie a výšku výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a z možností, schopností a majetkových pomerov matky. Z vyššie citovaného § 62 zákona o rodine vyplýva, že deti sú vzhľadom na svoj vek odkázané na výživu svojich rodičov, pričom na výžive dieťaťa sa majú podieľať obaja rodičia, primerane svojim možnostiam, schopnostiam
a majetkovým pomerom. Súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zákona rozhodol o vyživovacej povinnosti matky vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitého predpisu mesačne od právoplatnosti rozhodnutia v súlade s návrhom navrhovateľky. Matka je povinná podieľať sa na výžive maloletého dieťaťa aspoň v minimálnom rozsahu bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery. 28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu, pretože prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa § 64 CMP, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.