Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

44C/146/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou v právnej veci žalobcu: L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom v W., H. XXX/X, štátny občan SR, v zastúpení: JUDr. Igorom Kováčikom, advokátom, so sídlom Panenská č. 7, Bratislava, proti žalovanému : Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody č. 6, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vo výške 909,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 909,- Eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 909,- Eur od 16.11.2018 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť do pätnástich dní od právoplatnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou na súd dňa 19.12.2018 sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť mu náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vo výške 909,- Eur s príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnil tým, že mu bola spôsobená škoda dvoma nezákonnými rozhodnutiami (vydanými orgánom verejnej moci) - Okresného úradu Bratislava, Odboru výstavby a bytovej politiky, so sídlom Tomášikova 46, Bratislava. Prvým nezákonným rozhodnutím je rozhodnutie sp.zn. OU-BA-E zo dňa 10.01.2017, ktorým boli trvalo vyvlastnené pozemky v jeho vlastníctve v prospech spoločnosti Národná diaľničná spoločnosť, a.s. (ďalej len „NDS“), ktoré bolo v odvolacom konaní zrušené z dôvodu nezákonnosti. Za druhé nezákonné rozhodnutie považuje rozhodnutie sp.zn. OU-W - XXXX/XXXX/GRJ zo dňa 02.08.2017, ktorým bolo zastavené vyvlastňovacie konanie z dôvodu späťvzatia návrhu na vyvlastnenie zo strany navrhovateľa (NDS), pričom orgán verejnej moci v tomto rozhodnutí nerozhodol o náhrade trov správneho konania a o náhrade trov konania sa ani nezmienil, napriek tomu, že si ako účastník správneho konania pred zastavením vyvlastňovacieho konania uplatnil náhradu trov vyvlastňovacieho konania a všetky trovy vyvlastňovacieho konania riadne preukázal a vyčíslil. Toto nezákonné rozhodnutie bolo v odvolacom konaní na základe odvolania zrušené. Druhé nezákonné rozhodnutie bolo v konaní o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania v zmysle § 65 ods. 2 Správneho poriadku na základe podnetu žalobcu zrušené z dôvodu jeho nezákonnosti a to rozhodnutím nadriadeného správneho orgánu - Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Žalovaný dňa 16.11.2018 oznámil žalobcovi, že jeho nárok na náhradu škody neuspokojí, pričom tvrdenia v ňom uvedené považuje žalobca za rozporné zo o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Podľa žalobcu sú splnené všetky zákonné podmienky na objektívnu zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonnými rozhodnutiami orgánu verejnej moci (existencia

škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím). Uplatňuje si nárok na náhradu škody spočívajúcej v účelne vynaložených trovách konania, ktoré mu vznikli v konaniach, v ktorých boli vydané nezákonné rozhodnutia a v konaniach, v ktorých boli nezákonné rozhodnutia zrušené, vrátane trov právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie. Žalobcovi, ako poškodenému, vznikla v konaniach, v ktorých došlo k vydaniu nezákonných rozhodnutí, ako aj v konaniach, v ktorých boli nezákonné rozhodnutia zrušené, škoda v celkovej výške 909,- Eur, spočívajúca v nákladoch na trovy právneho zastúpenia advokátom v predmetných správnych konaniach, ako aj v nákladoch vynaložených na dokazovanie v predmetnom správnom konaní.

3. Na dôkaz svojich tvrdení žalobca súdu predložil: rozhodnutie OÚ BA č. OU-BA-E z 10.01.2017, odvolanie žalobcu z 25.01.2017 proti rozhodnutiu č. OU-BA-E z 10.01.2017, rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby SR č. XXXXX/XXXX/SV/XXXXX z 25.04.2017, oznámenie o zastavení vyvlastňovacích konaní vyznačením v spise z 04.08.2017, podnet žalobcu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania z 04.09.2017 voči rozhodnutiu o zastavení vyvlastňovacieho konania z 10.08.2017, rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby SR č. XXXXX/XXXX/SV/XXXXX z 27.11.2017 o zrušení rozhodnutia OÚ BA č. OU-BA-E z 02.08.2017, žiadosť poškodeného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonnými rozhodnutiami vydanými OÚ BA odborom výstavby a bytovej politiky z 20.06.2018, odpoveď Ministerstva dopravy a výstavby SR z 05.11.2018 na návrh na predbežné prerokovanie na náhradu škody, vyúčtovanie znalečného Ing. E. O. za vypracovanie vo veci - faktúra č. XX/XXXX na sumu XXX,- Eur, splatná 19.06.2016, vyúčtovanie znalečného Ing. E. O. za vypracovanie vo veci - faktúra č. XX/XXXX na sumu 40,- Eur, splatná 23.02.2017, výpis z účtu P., názov E. O. z XX.XX.XXXX, prijatá platba od žalobcu vo výške 275,- Eur, 03.02.2017 vo výške 40,- Eur, faktúra č. XXXXXXX od U.. G. O., advokát z XX.XX.XXXX na 214, Eur za poskytovanie právnych služieb na základe zmluvy z 20.05.2016, faktúra č. 2016087 od JUDr. Igor Kováčik, advokát z 01.06.2016 na 132,- Eur za poskytovanie právnych služieb na základe zmluvy z 20.05.2016, faktúra č. XXXXXXX od JUDr. Igor Kováčik, advokát z 03.10.2016 na 66,-Eur za poskytovanie právnych služieb na základe zmluvy z 20.05.2016, faktúra č. 2016193 od JUDr. Igor Kováčik, advokát z 10.11.2016 na 66,- Eur za poskytovanie právnych služieb na základe zmluvy z 20.05.2016, faktúra č. 2017011 od JUDr. Igor Kováčik, advokát z 26.01.2017 na 66,- Eur za poskytovanie právnych služieb na základe zmluvy z 20.05.2016, faktúra č. 2017073 od JUDr. Igor Kováčik, advokát z 19.06.2017 na 66,- Eur za poskytovanie právnych služieb na základe zmluvy z 20.05.2016, faktúra č. 2017106 od JUDr. Igor Kováčik, advokát z 04.09.2017 na 66,- Eur za poskytovanie právnych služieb na základe zmluvy z 20.05.2016, výpis z účtu v Tatra banke - potvrdenie o úhradách za právne zastúpenie od žalobcu.

4. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril, žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť a nepriznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že v prvom rade vo vyvlastňovacom konaní boli vydané dve rozhodnutia okresného úradu, ktoré boli zrušené. O nepriznaní nároku na náhradu trov konania žalobcovi bolo rozhodnuté až v rozhodnutí 3 ( rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby SR č. XXXXX/ XXXX/SV/XXXXX z XX.XX.XXXX), ktoré nebolo k dnešnému dňu zrušené. Účastník správneho konania má právo navrhovať a predkladať dôkazy do konania, keď toto právo využije, tak za určitých podmienok je povinný náklady na zaobstaranie takýchto dôkazov znášať. Správny poriadok vychádza z princípu, že náklady na výkon verejnej správy znáša ten, komu vznikajú, teda vykonávateľ verejnej správy ako aj súkromná osoba, ktorá iniciuje jeho aktivitu ( účastník konania). Trovy, ktoré vznikli správnemu orgánu, uhrádza správny orgán, trovy vzniknuté účastníkom konania znášajú účastníci a trovy, ktoré vznikli zúčastnenej osobe, znáša zúčastnená osoba. Poukázal na to, že predpokladom nároku na náhradu škody je objektívna existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ako následkom týchto príčin. Existencia príčinnej súvislosti na vznik práva na náhradu škody je nevyhnutná a to bez zreteľa na to či povinnosť na náhradu škody je založená na princípe zavinenia, alebo na základe objektívnej zodpovednosti. Vychádza sa z toho, že protiprávnosť musí byť jednou z hlavných príčin vzniku škody, nemôže byť vedľajšou príčinou. Ak nie je daná príčinná súvislosť, nevzniká zodpovednosť za škodu. Nestačí len pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, ale vždy sa vyžaduje dôkaz jej existencie. Dôkazné bremeno týkajúce sa príčinnej súvislosti zaťažuje poškodeného. Podľa neho nie sú splnené podmienky na uplatnenie náhrady škody, keď nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi zrušenými rozhodnutiami a vznikom tvrdenej škody, keď okresný úrad rozhodol o tom, že žalobcovi sa nepriznávajú trovy konania až v rozhodnutí 3, ktoré nebolo zrušené pre nezákonnosť.

5. Na dôkaz svojich tvrdení žalovaný súdu predložil: rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby SR č. XXXXX/XXXX/SV/XXXXX z 07.03.2019.

6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca písomne podaním zo dňa 03.04.2020 v ktorom uviedol, že pri zohľadnení zmyslu a účelu zákona o zodpovednosti za škodu a článku 46 ods. 3 SR, ktorým je ochrana základného práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nevyžaduje sa výlučne formálne zrušenie (zmena) právoplatného nezákonného rozhodnutia, ale splnenie tejto podmienky je nutné vykladať extenzívne. Akceptácia názoru, že zodpovednosť štátu za škodu by bola daná iba a výlučne v prípade právoplatného rozhodnutia, ktoré bolo zrušené na základe iného opravného prostriedku, než je riadny opravný prostriedok a bez posúdenia všetkých skutočnosti týkajúcich sa konania vedúceho k vydaniu nezákonného rozhodnutia, by bola výkladom formalistickým, reštriktívnym a ústavne nekonformným, nakoľko už samotné správne konanie v predmetnej veci (konanie o vyvlastnení) vyvolalo vznik majetkovej škody na strane žalobcu. Ministerstvo dopravy a výstavby SR v písomnom oznámení o neuspokojení nároku žalobcu na náhradu škody (doručená žalobcovi) konštatuje, že v danom prípade bola splnená jedna z podmienok pre uplatnenie náhrady škody z titulu rozhodnutia Okresného úradu zo dňa 10.01.2017 a 02.08.2017, oboch zrušených pre rozpor so zákonom. Je teda zrejmé, že vyvlastňovacie konanie vedené pred Okresným úradom Bratislava ako prvostupňovým správnym orgánom ( v rámci ktorého bolo vydané rozhodnutie o vyvlastnení dňa 10.01.2017) a odvolacie konanie vedené pred Ministerstvom dopravy a výstavby SR ako druhostupňovým správnym orgánom ( v rámci ktorého došlo k zrušeniu rozhodnutia o vyvlastnení rozhodnutím zo dňa 25.04.2017) ako aj následné konanie vedené pred Okresným úradom Bratislava ako prvostupňovým správnym orgánom ( v rámci ktorého bolo vydané rozhodnutie o zastavení vyvlastňovacieho konania dňa 02.08.2017 z dôvodu späťvzatia návrhu na vyvlastnenie) ako aj následne konanie vedené pred Ministerstvom dopravy a výstavby SR ( v ktorom došlo k zrušeniu rozhodnutia o zastavení vyvlastňovacieho konania pre nezákonnosť dňa 27.11.2017 ), je jediným nedeliteľným správnym konaním tvoriacim jeden celok, v ktorom bola žalobcovi spôsobená škoda v celkovej výške špecifikovanej v podanej žalobe. Vyvlastňovacie konanie bolo ukončené rozhodnutím Okresného úradu Bratislava o zastavení vyvlastňovacieho konania zo dňa 30.04.2018, ktorým bolo vyvlastňovacie konanie opätovne zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu na vyvlastnenie a súčasne bolo rozhodnuté o tom, že žalobcovi sa nepriznáva žiadna náhrada trov vyvlastňovacieho konania, avšak toto rozhodnutie nie je predmetom podanej žaloby a žalobca si titulom tohto rozhodnutia neuplatňuje žiadnu náhradu škody. Rozhodnutie nebolo právnemu zástupcovi žalobcu ani žalobcovi žiadnym spôsobom oznámené ani doručené. O vydaní rozhodnutia sa právny zástupca žalobcu dozvedel až na 18.05.2018, kedy telefonicky kontaktoval zodpovedného zamestnanca Okresného úradu Bratislava a informoval sa o stave konania. Žalobca si v predmetnom konaní uplatňuje nárok na náhradu škody z tých istých dôvodov (titulov), ako boli predbežne prerokované, avšak v nižšej sume, než boli predbežne prerokované, teda žalobca sa v tomto konaní domáha nižšej náhrady škody, než bola predbežne prerokovaná. Tvrdenie, že náklady spojené s právnym zastúpením účastníka správneho konania si znáša zastúpený účastník a tieto náklady nemôžu byť uplatnené ako súčasť škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle zákona o zodpovednosti za škodu nemá oporu v príslušných zákonných predpisoch a je v priamom rozpore s princípmi právneho štátu. Poukázal na SR, podľa ktorého má každý právo na právnu pomoc v konaní pred štátnymi orgánmi verejnej správy od začiatku konania a to za podmienok ustanovených zákonom. V prípade, že sa konanie pred orgánom verejnej moci ukáže byť nezákonné, každý má v zmysle SR právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy, alebo nesprávnym úradným postupom. Zákon o zodpovednosti za škodu priamo v a stanovuje, že náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Žalovaný ďalej popiera existenciu príčinnej súvislosti. Podľa žalobcu škoda na jeho strane by bez nezákonných rozhodnutí nebola nastala, pričom zodpovednosť za škodu v zmysle zákona zodpovednosti za škodu je zodpovednosťou objektívnou. Vyvlastňovacie konanie ako druh správneho konania je ovládané zásadou jednotnosti správneho konania, podľa ktorej platí, že správne konanie na prvom stupni a odvolacie konanie tvorí tvoria jeden nedeliteľný celok. Žalobca poukázal na skutkové a právne identické veci, v ktorých už boli vyhlásené rozsudky a ktorými bolo vyhovené podanej žalobe v plnom rozsahu. Žalobca má za to, že v predmetnej veci sú súčasne splnené všetky zákonné podmienky na objektívnu zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú žalobcovi nezákonnými rozhodnutiami orgánu verejnej moci a to existencia škody ako majetkovej ujmy

vyjadriteľnej v peniazoch, nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci a príčina súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. Žiada preto aby súd vyhovel žalobe v plnom rozsahu a uplatňuje si nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

7. Žalovaný sa v duplike vyjadril, že žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť následkom zrušenia rozhodnutia Okresného úradu Bratislava zo dňa 10.01.2017 zo dňa 02.08.2017 a ktorá spočíva v trovách správneho konania a to konkrétne cena za vypracovanie znaleckého posudku a trovy právneho zastúpenia. Nárokom na náhradu trov správneho konania sa však zaoberal okresný úrad až rozhodnutím zo dňa 30.04.2018, v ktorom zastavil konanie a nepriznal účastníkom konania právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím ministerstva zo dňa 07.03.2019 a teda nebolo zrušené pre nezákonnosť. Žalobca teda nesplnil podmienku existencie právoplatného rozhodnutia zrušeného pre nezákonnosť. Žalovaný má za to, že neexistuje príčina súvislosť medzi rozhodnutiam 1 a 2 a vznikom škody, pretože o trovách správneho konania bolo rozhodnuté v rozhodnutí 3, ktoré nebolo nikdy zrušené. Trovy správneho konania podľa § 31 Správneho poriadku nesie účastník konania, nie sú teda považované za škodu; nebola preukázaná príčina súvislosť medzi zrušenými rozhodnutiami a vznikom tvrdenej škody a preto navrhuje, aby súd alebo ako nedôvodnú neopodstatnenú v celom rozsahu zamietol.

8. Podľa článku 47 ods. 2 každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.

9. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ( ďalej len cit. zák. ), tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

10. Podľa § 2 písm. a) a b) cit. zák. na účely tohto zákona výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, orgán verejnej moci je štátny orgán.

11. Podľa § 3 ods. 1 zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci okrem iného aj nezákonným rozhodnutím.

12. Podľa § 4 ods. 1 písm. c ) cit. zák., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

13. Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

14. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa ustanovenia § 6 ods. 2 zákona právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

15. Podľa § 16 ods. 4 zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota

omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

16. Podľa ustanovenia § 18 ods. 1 zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Podľa ustanovenia § 18 ods. 3 zákona súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

17. Podľa citovaných zákonných ustanovení o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu ide za súčasného splnenia troch podmienok a to: 1./ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch 2./ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu štátu a 3./ príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Z koncepcie zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci okrem iného vyplýva, že subjektom zodpovednosti môže byť okrem iných aj štát, a to v tom prípade, ak škoda bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. Jedná sa o tzv. absolútnu objektívnu zodpovednosť, t.j. zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie a bez možnosti liberácie. Aby súd mohol vyvodiť záver o tom, že v danom prípade existuje zodpovednosť štátu za škodu, musí byť okrem existencie predpokladov na vznik škody (nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi) splnená podmienka, že sa jedná o škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. Rozhodovacia prax súdov chápe verejnú moc ako moc, ktorá autoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach subjektov, či už priamo alebo sprostredkovane. Subjekt, o ktorého právach a povinnostiach rozhoduje orgán verejnej moci, nie je v rovnoprávnom postavení s týmto orgánom a obsah rozhodnutia tohto orgánu nezávisí od vôle subjektu voči ktorému rozhodnutie smeruje. Verejnú moc vykonáva štát predovšetkým prostredníctvom orgánov zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci. Nárok na náhradu škody je potrebné vždy vopred prerokovať, a ak predbežné prerokovanie nevedie k uspokojeniu nároku, poškodený má právo obrátiť sa so svojim nárokom na súd.

18. Medzi stranami sporu nebolo sporné:

- že prvé rozhodnutie Okresného úradu Bratislava č. OU-BA-E zo dňa 10.01.2017 o vyvlastnení pozemkov vo vlastníctve žalobcu bolo na základe odvolania žalobcu zrušené ako nezákonné rozhodnutím žalovaného č. XXXXX/XXXX/SV/XXXXX zo dňa 25.04.2017,

- že Okresný úrad Bratislava listom zo dňa 04.08.2017 č. OU-BA-E žalobcovi oznámil, že na základe udelených súhlasov so späťvzatím návrhov na vyvlastnenie podaných NDS bolo konanie zastavené a podľa Správneho poriadku vyznačením v spise. O žalobcom uplatnených trovách úrad nerozhodoval s poukazom na § 31 ods. 1 Správneho poriadku, keď podľa úradu návrhu na náhradu trov konania nebolo možné vyhovieť. Žalobca podal preto podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. O náhrade trov rozhodnuté nebolo.

- že v poradí druhé rozhodnutie Okresného úradu Bratislava č. OU-BA-E zo dňa 02.08.2017, ktorým bolo vyvlastňovacie konanie z dôvodu späťvzatia návrhu na vyvlastnenie zo strany navrhovateľa vyvlastnenia NDS bolo v konaní o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania v zmysle § 65 ods. 2 Správneho poriadku na základe podnetu žalobcu zrušené z dôvodu jeho nezákonnosti a to rozhodnutím nadriadeného správneho orgánu - Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. R./XXXX/ SV/XXXXX zo dňa 27.11.2017.

- že v poradí tretím rozhodnutím č. OU-BA-E zo dňa 30.04.2018 Okresný úrad Bratislava zastavil konanie o návrhu na vyvlastnenie a účastníkom konania nepriznal náhradu trov konania. Toto rozhodnutie nebolo žalobcovi ani jeho právnemu zástupcovi doručené. Na základe podnetu žalobcu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nadriadený správny orgán - Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky uvedené rozhodnutie potvrdil rozhodnutím č. č. XXXXX/XXXX/SV/XXXXX z 07.03.2019.

- že žalobca sa listom zo dňa 20.06.2018 obrátil na žalovaného so žiadosťou o predbežné prorokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej oboma nezákonnými rozhodnutiami a domáhal sa zaplatenia škody spolu vo výške 1.303,58 Eur.

- že žalovaný na žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonnými rozhodnutiami nárok žalobcu neuspokojil.

19. Spornými skutočnosťami medzi stranami sporu boli:

- neexistencia rozhodnutia o trovách konania, ktoré by bolo zrušené pre nezákonnosť

- absencia príčinnej súvislosti medzi rozhodnutiami zrušenými pre nezákonnosť a tvrdenou škodou. 20. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nestačí ju len predpokladať. Rovnako je dôležité preukázanie bezprostredného a nielen sprostredkovaného vzťahu medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. 21. Žalobca uplatnený nárok na náhradu škody odvodzuje zo správneho konania o návrhu NDS na vyvlastnenie pozemkov vo vlastníctve žalobcu, pričom je nesporné, že rozhodnutia Okresného úradu v Bratislave, vydané v tomto konaní, boli zrušené pre nezákonnosť. Súd má za to, že práve táto skutočnosť je pre rozhodnutie vo veci podstatná, že práve v dôsledku toho, že žalobca mal vo vyvlastňovacom konaní kvalifikované právne zastúpenie, produkoval dôkazy ( teda žalobou uplatnené náklady žalobca vynaložil na účelnú obranu svojich práv ako účastníka vyvlastňovacieho konania), rozhodnutie o vyvlastnení bolo zrušené ako nezákonné a napokon NDS zobrala návrh na vyvlastnenie späť a následne bolo konanie zastavené, pričom však škoda uplatnená v tomto konaní ( v podobe trov správneho konania ) nebola (ani sčasti) uhradená a vysporiadaná v správnom konaní.

22. Z rozhodnutia Okresného úradu Bratislava z 10.01.2017 súd zistil, že okresný úrad rozhodol o vyvlastnení vlastníckeho práva žalobcu k pozemku uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Na základe odvolania žalobcu nadriadený orgán toto rozhodnutie zrušil, pričom v odôvodnení konštatoval jeho rozpor s platnými právnymi predpismi v danej veci aplikovateľnými a prikázal okresnému úradu v novom konaní zaoberať sa všetkými vznesenými námietkami žalobcu a taktiež ho vyzvať, aby sa vyjadril k predloženému znaleckému posudku a zaoberať sa aj jeho pretrvávajúcim záujmom previesť vlastnícke práva k dotknutému pozemku dohodou, nakoľko okresný úrad je povinný vo vyvlastňovacom konaní skúmať túto možnosť.

23. V poradí druhé rozhodnutie Okresného úradu Bratislava zo dňa 02.08.2017, ktorým rozhodol a späťvzatí návrhu podaného NDS na vyvlastnenie pozemku vo vlastníctve žalobcu okresný úrad konanie zastavil a rozhodnutie o zastavení konania iba vyznačil spise. Na základe podnetu žalobcu nadriadený orgán opätovne rozhodnutie okresného úradu zrušil. V uvedenom rozhodnutí je konštatované, že postupom okresného úradu zostalo nerozhodnuté o žiadosti podateľa o náhradu trov vyvlastňovacieho konania zo dňa 16.6.2017, pričom absencia tejto povinnosti okresného úradu vo výroku rozhodnutia spôsobuje jeho nezákonnosť. Ministerstvo uviedlo, že rozhodnutie okresného úradu o zastavení vyvlastňovacieho konania nezodpovedá v celom rozsahu zákonu a je odôvodnené ho zrušiť. Rozhodnutím okresného úradu bol porušený zákon v ustanovení § 31 ods. 2 Správneho poriadku. Okresný úrad je povinný pri novom prejednaní veci opakovane rozhodnúť o zastavení uvedeného vyvlastňovacieho konania a zároveň rozhodnúť o žiadosti podateľa o náhradu trov konania zo dňa 16.6.2017.

24. Následne Okresný úrad Bratislava tretím rozhodnutím zo dňa 30.04.2018 zastavil konanie a účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal. Súd má za to, že v tomto prípade nemožno oddeľovať jednotlivé rozhodnutia 1, 2 a 3, nakoľko sa týkajú totožného vyvlastňovacieho konania pozemku vo vlastníctve žalobcu. Všetky tri rozhodnutia sa zjavne vzťahujú k vyvlastňovaciemu konaniu vo veci žalobcu a preto nemožno formalisticky pristupovať k posúdeniu veci v zmysle argumentácie žalovaného, že v poradí tretie rozhodnutie nebolo zrušené pre nezákonnosť. Nemožno zúžiť a oddeliť rozhodnutie o zastavení vyvlastňovacieho konania od predchádzajúcich rozhodnutí 1 a 2, nakoľko práve na základe obrany žalobcu voči rozhodnutiu o vyvlastnení bolo toto rozhodnutie zrušené pre nezákonnosť, následne navrhovateľ vyvlastňovacieho konania svoj návrh zobral späť, čoho dôsledkom bolo konečné rozhodnutie vo veci - zastavenie vyvlastňovacieho konania. Z jednotlivých rozhodnutí vo veci vyvlastnenia majetku žalobcu vyplýva, že trovy konania, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s jeho obranou proti rozhodnutiu o vyvlastnení neboli vysporiadané. Jedine existencia vyvlastňovacieho

konania a v rámci neho vydaných nezákonných rozhodnutí vyvolali u žalobcu potrebu obstarania si právnych služieb a s tým súvisiaci vznik nákladov. Na základe uvedeného súd preto dospel k záveru o existencii príčinnej súvislosti medzi nezákonnými rozhodnutiami vydanými vo vyvlastňovacom konaní a majetkovou ujmou žalobcu uplatnenou v tomto konaní. 25. Pod pojmom škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi, ako aj nemajetkové ujmy (bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia ) v zmysle zákona. Skutočnou škodou na veci je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť na uvedenie veci do predošlého stavu.

26. Žalobca si teda v tomto konaní uplatňuje nárok na náhradu škody, pozostávajúcu z odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhradu za stratu času - znalečné za vypracovanie znaleckého posudku Ing. Kevickým v sume 275 Eur, odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhradu za stratu času - znalečné za vypracovanie doplnenia znaleckého posudku Ing. Kevickým v sume 40 Eur, trov právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom v sume 66 Eur, trov právneho zastúpenia za písomné podanie protistrane týkajúce sa veci samej - žiadosti o uzavretie kúpnej zmluvy na vyvlastňované pozemky a dosiahnutie účelu vyvlastnenia vzájomnou dohodou v sume 66 Eur, trov právneho zastúpenia za písomné podanie týkajúce sa námietky proti vyvlastneniu v roku 2016 v sume 66 Eur, trov právneho zastúpenia za účasť na konaní pred správnym orgánom ( ústne pojednávanie na správnom orgáne ) v roku 2016 v sume 66 Eur, trov právneho zastúpenia za písomné podanie žiadosti o odstránenie prieťahov v správnom konaní v roku 2016 v sume 66 Eur, trov právneho zastúpenia za písomné podanie na prokuratúru ( podnet z dôvodu nečinnosti ) v roku 2016 v sume 66 Eur, trov právneho zastúpenia za písomné podanie odvolania proti rozhodnutiu okresného úradu zo dňa 10.01.2017 v sume 66 Eur, trov právneho zastúpenia za písomné vyjadrenie k rozhodnutiu o späťvzatí návrhu na vyvlastnenie a uplatnenie trov správneho konania v sume 66 Eur, trov právneho zastúpenia za písomné podanie podnetu na preskúmanie rozhodnutia č. OU-BA-E zo dňa 02.08.2017 mimo odvolacieho konania v sume 66 Eur, spolu si uplatňuje náhradu škody v sume 909,- Eur.

27. Samotná výška škody v tomto konaní nebola medzi stranami sporná, žalobca ju preukázal listinnými dôkazmi už pri podaní žaloby a žalovaný ju v priebehu sporu žiadnym spôsobom nesporoval a preto súd výšku škody v zmysle považoval za nespornú a teda preukázanú. Skutočnosť, že v správnom konaní náklady na zaobstaranie dôkazov a náklady na právne zastúpenie znášal žalobca sám a zároveň v správnom konaní mu nevznikol nárok ich náhradu, nemá vplyv na existenciu jeho nároku na náhradu škody voči štátu ( podľa ) z titulu ich vynaloženia v príčinnej súvislosti s nezákonnými rozhodnutiami vydanými Okresným úradom Bratislava vo vyvlastňovacom konaní a bez ďalšieho neznamená, že náklady nie sú účelne vynaložené. Posúdením vynaložených nákladov na vyhotovenie znaleckých posudkov a úkonov právnej služby, súd dospel k záveru, že náklady boli účelne vynaložené, a preto dôvodne uplatnené v tomto spore. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie škody v žalovanej výške spolu 909 Eur.

28. O príslušenstve pohľadávky, úrokoch z omeškania, súd rozhodol podľa a a ustanovenia nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . Podľa dlžník, ktorý si svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s platením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania odo dňa oznámenia o neuspokojení nároku na náhradu škody, súd zaviazal žalovaného zaplatiť úrok z omeškania v zákonnej výške 5 % p.a. od 16.11.2018 až do zaplatenia.

29. V žalobe uplatnený nárok žalobcu bol dostatočne preukázaný, preto súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.

30. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.