Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/39/2024

Uznesenie

Okresný súd Galanta v spore žalobcu: Tatra banka, a.s., IČO: 00 686 930, so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, právne zastúpeného: RASLEGAL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, proti žalovaným: 1./ Z. B., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX U., 2./ N.. Z. W., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX U., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

Súd nariaďuje toto zabezpečovacie opatrenie:

Súd z r i a ď u j e záložné právo v prospech žalobcu na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej v 1. rade, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území U., obci U., okrese R., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X k celku, a to:

- pozemok parc. reg. „C“, parc. č. XXX/XX, ostatná plocha o výmere XXX m2;

- pozemok parc. reg. „C“, parc. č. XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2;

- rodinný dom so súp. č. XXXX, postavený na pozemku par. č. XXX/XX;

na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanej v 1. rade, judikovanej rozsudkom Okresného súdu Galanta, č. k.: -64 zo dňa 14.12.2023 a uznesením Okresného súdu Galanta, č. k.: -69 zo dňa 1.2.2024.

odôvodnenie:

1. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručeného súdu dňa 4.4.2024 žiadal, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadi v prospech žalobcu záložné právo na nehnuteľnostiach žalovaných, ktoré sú presne špecifikované vo výroku tohto uznesenia, za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanej v 1. rade.

2. Žalobca svoj návrh skutkovo zdôvodnil tým, že dňa 29.03.2021 ako veriteľ uzavrel so spoločnosťou W. U..G..C.., so sídlom X. X/A, XXX XX X., IČO: XX XXX XXX (ďalej ako „W.“ alebo aj ako „obligačný dlžník“) ako hlavným, resp. obligačným dlžníkom a žalovanými v 1. a 2. rade ako ručiteľmi v zmysle ustanovení § až 507 v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) Zmluvu o splátkovom úvere č. T.-XXXXXXXXXX a súvisiacu Dohodu o ručení (ďalej len „Zmluva“). Nakoľko obligačný dlžník povinnosti vyplývajúce pre neho zo Zmluvy a dohodnuté splátky neplnil riadne a včas, pristúpili k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Obligačného dlžníka a rovnako aj ručiteľov (žalovaných v 1. a 2. rade) osobitnými výzvami vyzvali na vrátenie dlžnej sumy (40.393,71 Eur). Obligačný dlžník ani ručitelia napriek tomu svoj dlh nesplnili, a to ani v dodatočnej lehote, ktorú im poskytli. Vzhľadom na tieto okolnosti sa rozhodli ich nároky uplatniť súdnou cestou, a to návrhom na vydanie platobného rozkazu, resp. žalobou v upomínacom konaní. Na základe uvedeného vydal Okresný súd Banská Bystrica dňa 1.3.2023 v konaní vedenom pod sp. zn.: platobný rozkaz, ktorým zaviazal obligačného dlžníka a žalovaných na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 37.525,52 Eur, úrokov vo výške 2.203,78 €, úrokov z omeškania (do zosplatnenia úveru) vo výške 664,41 Eur,

úrokov z omeškania (po zosplatnení úveru) vo výške 9,00 % ročne zo sumy 37.525,52 Eur odo dňa 2.2.2022 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur a náhrady trov konania vo výške 2.354,52 Eur. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 4.4.2023 voči obligačnému dlžníkovi a žalovanému v 2. rade. Nakoľko sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť žalovanej v 1. rade, vec bola postúpená na ďalšie konanie Okresnému súdu Galanta. Dňa 14.12.2023 bol v konaní vedenom Okresným súdom Galanta pod sp. zn.: vyhlásený rozsudok, ktorým súd zaviazal žalovanú v 1. rade uhradiť nám dlžnú istinu vo výške 37.525,52 Eur, úroky vo výške 2.203,78 Eur, úroky z omeškania (do zosplatnenia úveru) vo výške 664,41 Eur, úroky z omeškania (po zosplatnení úveru) vo výške 25,00 % ročne zo sumy 37.525,52 Eur odo dňa 2.2.2022 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur. Súčasne súd zaviazal žalovanú nahradiť nám trovy konania v rozsahu 100 %, ktoré boli neskôr uznesením Okresného súdu Galanta vyčíslené vo výške 2.969,02 Eur. Nakoľko obligačný dlžník ani žalovaní napriek tomu nepristúpili k úhrade svojich záväzkov, uplatnili sme naše pohľadávky voči nim v exekúcii. Exekúcia voči obligačnému dlžníkovi a žalovanému v 2. rade je aktuálne vedená súdnym exekútorom, Y.. N. W., a to pod sp. zn.: XXXEX XXX/XX. Exekúcia voči žalovanej v 1. rade je vedená súdnym exekútorom, T.. J. Č., a to pod sp. zn.: XXXEX XX/XX. Ani v jednej z uvedených exekúcií sa však doposiaľ nepodarilo nič vymôcť.

3. Žalobca ďalej uviedol, že na portáli katastra nehnuteľností zaevidovali skutočnosti, ktoré u neho vyvolali presvedčenie o tom, že žalovaný v 2. rade (ktorý je zároveň jeden z konateľov a spoločníkov obligačného dlžníka) sa v nadväznosti na nepriaznivé a neúspešné podnikanie, následne spojené s neuhrádzaním poskytnutého úveru, pravdepodobne zbavil svojho nehnuteľného majetku, a to v prospech žalovanej v 1. rade. Poukázal na list vlastníctva č. XXXX, na ktorom je žalovaná v 1. rade uvedená ako výlučný vlastník rodinného domu a priľahlých pozemkov v obci U., pričom ako právny titul nadobudnutia je zaznamenaná Darovacia zmluva a zároveň je na liste vlastníctva uvedené vecné bremeno spočívajúce v práve bezodplatného dožitia a užívania v prospech žalovaného v 2. rade, zriadené Darovacou zmluvou. Žalovaným v marci 2021 poskytli dohodnutý úver vo výške 40.000 Eur, obligačný dlžník uhradil len jedinú splátku, pričom následne sporadicky uhradil na istinu už len približne 1.500 Eur. Vzhľadom na uvedené má za to, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, na ktoré bolo zriadené vecné bremeno v prospech žalovaného v 2. rade, sa pôvodne nachádzali vo vlastníctve žalovaného v 2. rade. Následne v roku 2021 žalovaný v 2. rade daroval nehnuteľnosti žalovanej v 1. rade, zjavne v očakávaní, že si voči nemu budú uplatňovať svoje nároky jeho veritelia, a to za súčasného zriadenia práva doživotného bývania a užívania darovaných nehnuteľností. Na základe týchto skutočností má za to, že za daných okolností išlo o prevod nehnuteľností, ktorým žalovaný v 2. rade zámerne vyňal nehnuteľnosti zo svojej dispozičnej sféry, a to tak, aby naň nemali dosah veritelia, vrátane ich banky, a to za súčasného zachovania užívacieho práva a práva dožitia v týchto nehnuteľnostiach.

4. Žalobca má za to, že uvedené skutočnosti nasvedčujú okrem iného aj tomu, že v budúcnosti môže dôjsť k ďalšiemu nakladaniu s nehnuteľnosťami, prípadne to, že sa žalovaná v 1. rade začne zbavovať nehnuteľností v úmysle zamedziť žalobcovi alebo iným veriteľom získať späť to, čo neoprávnene ušlo z majetku žalovaného v 2. rade. Už z doterajšieho vývoja vecí podľa žalobcu vyplýva, že účastníci sporného prevodu konajú na základe vopred pripraveného plánu, pričom jednotlivé kroky vykonávajú koordinovane. K prevodu nehnuteľností došlo v septembri 2021, no žalovaný v 2. rade má v nich vedený trvalý pobyt do súčasnosti. Žalovaná v 1. rade v nich mala hlásený pobyt roky pred tým ako nehnuteľnosti od žalovaného v 2. rade dostala. Nevyhnutnosť zabezpečenia nehnuteľností v tejto veci teda spočíva v tom, že vymožiteľnosť a teda exekúcia v prospech našej spoločnosti by mohla byť a aktuálne aj je ohrozená. Navrhuje preto zriadiť zabezpečovacie opatrenie, spočívajúce v zriadení záložného práva na vyššie špecifikované nehnuteľnosti, čím sa zabezpečí možnosť, aby sa v budúcnosti mohli uspokojiť z majetku, ktorý už raz unikol zo sféry žalovaného v 2. rade. Rovnako tak tento úkon bude mať prevenčný charakter, kedy akékoľvek ďalšie osoby, ktoré by boli oslovené participovať na nakladaní s nehnuteľnosťami, by mali od tohto upustiť oboznámiac sa s príslušným listom vlastníctva a sudcovským záložným právom viaznucim na nehnuteľnostiach. V prípade, ak by súd nevyhovel nášmu návrhu, existuje tu dôvodná obava, že žalovaná v 1. rade prevedie nehnuteľnosti na ďalšie osoby s cieľom vytvoriť zdanie dobromyseľnosti nových nadobúdateľov, čím nenávratne dôjde k zmareniu uspokojenia našej pohľadávky. V tomto jej v súčasnosti nebráni ani prebiehajúca exekúcia, keďže takýto úkon nie je neplatný. Je iba odporovateľný, čo znamená, že by majetok ušiel definitívne. Žalobca tiež udáva, že vecné bremeno, ktoré na nehnuteľnostiach aktuálne viazne a vytvára zdanie o nemožnosti takéhoto prevodu, nie je reálnou prekážkou možného konania žalovanej v 1. rade. Ide totiž o vecné

bremeno v prospech žalovaného v 2. rade, pričom žalovaný v 2. rade, už konal v úmysle ukrátiť svojich veriteľov. Na naplnenie tohto zámeru aj v budúcnosti preto pochopiteľne žalovanému v 2. rade nebude brániť, aby sa práva z vecného bremena vzdal alebo na jeho zániku potenciálne dohodol so žalovanou v 1. rade či akýmikoľvek novými vlastníkmi.

5. Žalobca poukázal na to, že nakoľko sa za úver poskytnutý obligačnému dlžníkovi zaručil nie len žalovaný v 2. rade, ale aj žalovaná v 1. rade, považuje z tohto dôvodu za vhodnejšie zabezpečiť ušlý majetok zriadením sudcovského záložného práva na predmetný majetok. Za predpokladu zachovania súčasného stavu žalobca nevie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej v 1. rade efektívne speňažiť v exekúcii. Tomu bráni práve zriadené vecné bremeno v prospech žalovaného v 2. rade, ktoré robí nehnuteľnosti ťažko predajné, nakoľko vecné bremeno znižuje hodnotu majetku. Práve z tohto dôvodu ani príslušný súdny exekútor nepovažuje za vhodné a účelné vykonať exekúciu predajom predmetného majetku. Na strane druhej to však žalovaným nebráni nehnuteľnosti zaťažené vecným bremenom ďalej prevádzať na spriaznené či iné osoby, v snahe skryť daný majetok pred veriteľmi. S ohľadom na uvedené skutočnosti žalobca považuje za vhodné a účelné zabezpečiť nehnuteľnosti a ich judikované pohľadávky práve využitím inštitútu zabezpečovacieho opatrenia až do času kým sa nevyrieši otázka odporovateľnosti prevodu predmetných nehnuteľností a zriadenia vecného bremena.

6. K návrhu žalobca pripojil komunikáciu s T.. Č., súdnym exekútorom, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, Zmluva o splátkovom úvere a dohoda o ručení zo dňa 29.3.2021, Uznesenie Okresného súdu Galanta zo dňa 1.2.2024, rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 14.12.2023, Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní zo dňa 1.3.2023 a doložky právoplatnosti k rozhodnutiam.

7. Podľa ust. , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa ust. , záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

9. Podľa ust. , výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

10. Podľa ust. , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

11. Podľa ust. , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa ust. , na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

13. Podľa ust. , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

14. Podľa ust. , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

15. Podľa ust. , ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

16. Podľa ust. , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

17. Podľa ust. , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

18. Podľa ust. , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

19. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí mať právny záujem na zabezpečovacom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Súd poskytuje zabezpečenie prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne zaručené právo alebo slobodu, teda za predpokladu, že postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní o zabezpečovacom opatrení sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ten, kto sa domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, musí osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní.

20. Zabezpečovacie opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je len zabezpečenie pohľadávky veriteľa, ak je obava, že jej exekúcia bude ohrozená. Už v návrhu na jeho vydanie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti, a to existencia pohľadávky, ako i osvedčenie, že exekúcia tejto pohľadávky bude ohrozená. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti).

21. Žalobca svojím návrhom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia poukázal predovšetkým na skutočnosť, že žalovaný v 2. rade bol platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. (právoplatnosť nadobudol dňom 4.4.2023) a žalovaná v 1. rade rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -64 zo dňa 14.12.203 (právoplatnosť nadobudol dňom 11.1.2024) zaviazaní na zaplatenie pohľadávky žalobcu. Žalobca týmto hodnoverne osvedčil existenciu peňažnej pohľadávky, ktorá sa má predmetným rozhodnutím zabezpečiť, ako základnú náležitosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ďalej súd skúmal nevyhnutnú podmienku pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, konkrétne existenciu prejavu vôle dlžníka smerujúcu k realizácii právnych úkonov, ktoré by viedli zmareniu budúcej exekúcie za účelom vymoženia splatnej pohľadávky žalobcu. Súd dospel k záveru, že žalobca osvedčil aj túto okolnosť, keď preukázal, že osoby, proti ktorým návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia smeruje, vykonávajú právne úkony smerujúce k scudzeniu nehnuteľnosti (darovaním), čo vyplýva aj z voľne dostupného registra - výpisu LV č. XXXX pre nehnuteľnosti v katastrálnom území U.. Predmetné nehnuteľnosti boli v roku 2021 predvedené darovacou zmluvou na žalovanú v 1. rade a bolo zriadené vecné bremeno - právo doživotného bývania a užívania darovaných nehnuteľností v prospech žalovaného v 2. rade. Súd tak z konania žalovaných vyvodil, že existuje obava spočívajúca v tom, že žalovaná v 1. rade sa môže snažiť vyhnúť postihnutia svojho majetku v rámci exekúcie a v budúcnosti previesť nehnuteľnosti zaťažené vecným bremenom v prospech žalovaného v 2. rade na tretie osoby.

22. Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd dostatočne osvedčenú existenciu všetkých zákonných predpokladov na zriadenie záložného práva uznesením o zabezpečovacom opatrení. Preto súd vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam v prospech žalobcu tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

23. O trovách súdneho konania súd rozhodne v rozhodnutí vo veci samej alebo v rozhodnutí, ktorým sa konanie vo veci samej skončí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže podať odvolanie ( ) strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje ( a ).

Podľa , Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

Podľa , Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa , Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.