Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoP-5-2021.pdf
PDF · 161.36 KB
Case nature
Subarea
6CoP/5/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Martiny Mochnáčovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX E. - E., zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky Ing. W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX E. - E., zastúpenej: JUDr. Annou Kubovičovou, advokátkou, so sídlom G. XXX/X, XXX XX B. Z., a otca W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, XXX XX W., zastúpeného spoločnosťou: AK SLAMKA & partners, s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 21P/246/2020-113 zo dňa 07.12.2020, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 21P/246/2020-113 zo dňa 07.12.2020 mení tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou W. N., nar. XX.XX.XXXX každý nepárny týždeň v sobotu od 09.00 do 15.00 a v nedeľu od 09.00 do 15.00 v prítomnosti matky v mieste bydliska matky, a to počas dvoch mesiacov nasledujúcich od vykonateľnosti tohto uznesenia.
Matka je p o v i n n á maloleté dieťa pripraviť na styk a umožniť otcovi realizáciu styku s maloletou v mieste jej bydliska.
Po uplynutí dvoch mesiacov od vykonateľnosti tohto uznesenia je otec oprávnený stretávať sa s maloletou W. N., nar. XX.XX.XXXX každý nepárny týždeň v sobotu od 10.00 do 18.00 a v nedeľu od 10.00 do 18.00 bez prítomnosti matky.
Matka je p o v i n n á maloleté dieťa pripraviť na styk a odovzdať maloleté dieťa v mieste jej bydliska.
Otec je p o v i n n ý maloleté dieťa po skončení styku odovzdať matke maloletého dieťaťa v mieste bydliska matky.
Vo zvyšku sa návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 21P/246/2020-113 zo dňa 07.12.2020 dopĺňa nasledovne:
Matka je povinná informovať otca o aktuálnom zdravotnom stave a o všetkých dôležitých skutočnostiach vzťahujúcich sa na maloleté dieťa, a to pri každom odovzdaní maloletej na styk otcovi.
Matka i otec maloletého dieťaťa sú povinní podrobiť sa psychologickému poradenstvu prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia. Podrobnosti vykonania poradenstva určia odborní zamestnanci Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina podá Okresnému súdu Žilina správu o priebehu a výsledkoch poradenstva každé 3 mesiace. Trvanie tohto výchovného opatrenia je podmienené dosiahnutím jeho
účelu, najneskôr však bude trvať do zániku neodkladného opatrenia nariadeného týmto uznesením.
III. Toto neodkladné opatrenie zanikne meritórnym rozhodnutím súdu o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd nariadil neodkladné opatrenie, na základe ktorého je otec oprávnený stretávať sa s maloletou W., nar. XX.XX.XXXX, každý nepárny týždeň v sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod. v prítomnosti matky, každý nepárny týždeň v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky, a to v období od vykonateľnosti tohto rozhodnutia do 31.01.2021. Zároveň týmto uznesením rozhodol, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou W., nar. XX.XX.XXXX, každý nepárny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod. s účinnosťou od 01.02.2021 bez prítomnosti matky. Otec si maloletú W. prevezme v mieste bydliska matky a následne ju po skončení styku v mieste bydliska matky odovzdá späť matke. Okresný súd tiež uložil matke povinnosť v uvedené dni a hodiny dieťa na styk s otcom pripraviť a styk otcovi umožniť. Vo zvyšnej časti súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie odkázal na ust. § 2 ods. 1 CMP, § 325 ods. 1 a nasl. CSP, § 28 ods. 1 a 2, § 36 ods. 1 Zákona o rodine a uviedol, že na Okresnom súde Martin je pod sp. zn. 9P/194/2020 vedené konanie o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva, ktoré k dnešnému dňu nie je právoplatne skončené. Styk s maloletou doposiaľ upravený nebol a prebiehal v zmysle dohody rodičov. Rodičia s maloletou žili v spoločnej domácnosti až do júla 2020, kedy sa matka s dieťaťom odsťahovala k svojim rodičom do E.. Od tej doby sa otec s dcérou stretol dvakrát v júli a jedenkrát v septembri. Otec sa o stretnutie s dcérou pokúšal aj neskôr, avšak s matkou maloletej nedospeli k spoločnej dohode o spôsobe stretnutia. Z predložených lekárskych správ, ako aj zo šetrenia kolízneho opatrovníka súd zistil, že maloletá je ťažko zdravotne postihnutá a vyžaduje celodennú osobnú starostlivosť. Tú v súčasnosti zabezpečuje výlučne matka, ktorá tvrdí, že otec nie je schopný adekvátne zabezpečiť maloletej starostlivosť v takom rozsahu, ako je nevyhnutné. Zo správy z psychologického vyšetrenia maloletej vyplýva, že maloletá je citovo výrazne viazaná na matku. Zo správy však nie je jednoznačne preukázané, že by dieťa osobu otca vnímalo negatívne, resp. že by z neho malo strach či úzkosť. Otec o stretávanie s maloletou prejavuje záujem, zároveň tvrdí, že maloletej dokáže zabezpečiť plnohodnotnú starostlivosť, a to vrátane fyzioterapeutických cvičení a podobne. Otec sa počas spolužitia aktívne zaujímal o stav maloletej, riešil rôzne zákroky či terapie aj v zahraničí, spolupracoval s Občianskym združením PECKA. Matka otcove tvrdenia popiera. Snahy otca upraviť ich vzájomný vzťah, či už prostredníctvom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny alebo mediátora, matka odmietla. Nemá záujem obnoviť spolužitie s otcom dieťaťa. Komunikácia medzi rodičmi sa zhoršila. Do ich vzťahových problémov totiž vstupujú tretie osoby, čo celú situáciu len komplikuje. Matka otcovi povolí, resp. určí spôsob stretnutia s maloletou len v jej prítomnosti a iba v ňou vyhradených priestoroch. Nedostatočná komunikácia medzi rodičmi prehlbuje vzťahovú priepasť otca s dieťaťom. Z uvedeného dôvodu mal okresný súd za to, že je nevyhnutné dočasne upraviť pomery predovšetkým s prihliadnutím na záujem a zdravotný stav maloletej. Mal za to, že vzťah rodiča a dieťaťa je potrebné zachovať v takej miere, aby dieťa čo najmenej pociťovalo vzájomné odcudzenie a prípadné začínajúce konflikty rodičov. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že je v záujme detí, aby udržiavali rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a dostali tak príležitosť rozvíjať svoj vzťah s ním, ako aj prejaviť svoje city slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. S prihliadnutím na zdravotný stav maloletej W. súd rozdelil styk otca s maloletým dieťaťom na dve časti, pričom prvá časť styku, ktorá sa bude uskutočňovať aj čiastočne za prítomnosti matky, predstavuje isté „adaptačné obdobie“ (do 31.01.2021), i keď nie v pravom zmysle slova. Ide o úpravu práv a styku počas jedného dňa, kedy si maloleté dieťa má zvyknúť na trávenie svojho času s otcom po dlhšom odlúčení. Otec si má možnosť za tento čas osvojiť denný režim maloletého dieťaťa a predovšetkým všetky úkony spojené so špeciálnou opaterou o dieťa v súvislosti s jej početnými zdravotnými komplikáciami. Matke takto súd dal priestor a čas poučiť a inštruovať otca počas tejto starostlivosti tak, aby vedel zabezpečiť celodennú starostlivosť o maloletú, informovať otca o prípadných zmenách týkajúcich sa zdravotného stavu maloletej. Tento
čas majú rodičia využiť najmä na pokojnú adaptáciu maloletej na nasledujúce časové obdobie, ktoré má tráviť s otcom v neprítomnosti matky. Okresný súd zatiaľ určil styk otca s maloletou len počas dňa bez možnosti prespania u otca, berúc do úvahy stav maloletej, ako aj silnú citovú viazanosť na matku. Bude na otcovi, aby si vybudoval s maloletou užší vzťah a preukázal schopnosť sa reálne postarať o dieťa bez hrozby akejkoľvek ujmy na zdraví dieťaťa. Rodičom však nič nebráni dohodnúť si styk otca s maloletou aj nad rámec neodkladného opatrenia tak, aby bola spokojná predovšetkým maloletá W. a ktorý by zodpovedal osobitným potrebám maloletej. Okresný súd apeloval na matku, aby využila adaptačné obdobie na prípravu dieťaťa aj otca k možnosti plnohodnotne tráviť spolu čas a budovať si vzájomnú citovú väzbu. Matka je povinná v záujme dieťaťa vplývať na neho pozitívne a viesť ho k pozitívnemu vzťahu k otcovi. Konajúci súd tiež poznamenal, že priebeh stretnutia otca s dcérou by mal byť v réžii otca, ktorý je oprávnený rozhodnúť ako a kde bude s maloletou W. tráviť čas, aký program v rámci stretnutia pripraví a podobne, samozrejme vždy s prihliadnutím na stav a potreby maloletej. Matka ani tretie osoby svojou prítomnosťou nebudú zasahovať do priebehu stretnutia otca s maloletým dieťaťom. V tomto prípade je nevyhnutné, aby rodičia počas styku otca s maloletou spolupracovali. Vzhľadom na aktuálnu situáciu, ročné obdobie, epidemiologickú situáciu s príslušnými obmedzeniami a najmä vzhľadom na zdravotný stav maloletej je viac ako vhodné, aby sa stretnutie realizovalo prevažne v domácom prostredí matky alebo otca.
3. Proti uzneseniu okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie matka, ktorá sa domáhala jeho zmeny tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd zamietne. 4. Uviedla, že prvá časť prvej výrokovej vety nariadeného neodkladného opatrenia je nevykonateľná. Súd totiž určil, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň v sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod. v prítomnosti matky. Súd však vo výroku rozhodnutia neuviedol, kde sa má otec s maloletou W. stretávať, len podľa bodu 13. odôvodnenia uznesenia sa možno domnievať, že by to malo byť prevažne v domácom prostredí matky alebo otca. Takýto výrok rozhodnutia je zmätočný a absolútne nevykonateľný, keďže súd mal vo výroku presne určiť miesto, kde sa má otec s maloletou W. v prítomnosti matky stretávať, alebo kde mu má matka dieťa odovzdať. Okresný súd sa absolútne nezaoberal vyjadrením matky, v ktorom bol veľmi podrobne opísaný zdravotný stav maloletej (doložený dôkazmi - lekárskymi správami špecialistov, ktorí sa o maloletú starajú od narodenia) a tiež každodennú starostlivosť matky o ťažko zdravotne postihnuté dieťa. Dôležitou skutočnosťou, ktorá sa uvádza vo vyjadrení matky, je okrem iného aj to, že maloletá sa musí pravidelne tri až štyrikrát denne vyprázdňovať vzhľadom na jej diagnózy, toto však nedokáže sama, musí jej pri tomto úkone pomáhať matka, pričom ide o náročnú činnosť, keďže pri stolici vychádza von z konečníka aj kúsok čreva. Otec túto činnosť od narodenia odmietal, hnusila sa mu. Bez toho však maloletá nemôže fungovať, keď nebude mať takto pravidelnú stolicu čo aj len jeden deň, mohlo by ju to vážne ohroziť na živote. Okrem toho súd určil styk s maloletou od 15.00 hod., avšak dcéra spáva poobede do 16.00 hod. Z vyjadrenia fyzioterapeutky, ktoré bolo súdu predložené ako dôkaz, je zrejmé, že rehabilitácie a potrebné cvičenia u nej absolvovala s maloletou vždy len matka. Otec sa nezúčastnil od narodenia ani na jednom cvičení. Fyzioterapeutka učila matku, ako s maloletou cvičiť, prispôsobovala cviky aktuálnemu stavu dcéry. Ide o činnosť, ktorá sa nevie naučiť za tri hodiny v sobotu, sú to hodiny strávené s fyzioterapeutkou, o ktoré otec od narodenia maloletej nejavil žiaden záujem. Rovnako pokiaľ ide o nasadenie ortéz, matka nerozumela ako si otec dovolil spochybniť vyjadrenie pediatričky, ktorá sama potvrdila, že špeciálne ortézy vie správne nasadiť len matka. Zasa zdôraznila, že ide o činnosť, ktorá sa nedá naučiť za jedno sobotné popoludnie. Správne nasadenie ortéz je pre maloletú W. životne dôležité, keďže aj toto môže prispieť k tomu, že „stočené“ nožičky maloletej môžu byť v lepšom stave a maloletá potom bude môcť chodiť len s chodítkom. Pokiaľ maloletej nebudú ortézy nasadené vôbec, nožička sa jej bude stáčať dovnútra stále viac. Nehovoriac o tom, že nesprávne nasadená ortéza môže spôsobovať iné povrchové zranenia, bolesť a podobne. Aj kolízny opatrovník, ktorý vykonal šetrenie v domácnosti, kde má momentálne maloletá bydlisko, po prešetrení pomerov odporučil, aby sa styk otca s maloletou realizoval výlučne za prítomnosti matky vzhľadom na jej ťažký zdravotný stav a odkázanosť na starostlivosť matky. Ani túto skutočnosť konajúci súd však nezobral do úvahy. Maloletá má síce v byte v Martine svoju detskú izbu, jej potreby sa však neustále a veľmi rýchlo menia. Matka nemá vedomosť o tom, že v tejto domácnosti by sa nachádzali všetky špeciálne pomôcky, ktoré maloletá potrebuje a ktoré stoja tisícky eur. Kolízny opatrovník, ktorý vykonal šetrenie v Martine, nevie a ani nemôže vedieť, aké všetky pomôcky na cvičenie dieťa potrebuje, nemôže vedieť, aký je vážny zdravotný stav dieťaťa, keďže vychádzal čisto len z tvrdení otca, ktoré sa nezakladajú na pravde a ťažko zdravotne postihnuté dieťa nevidel. Odvolateľka tiež uviedla, že otec sa aktívne zapájal do „vybavenia“ všetkého potrebného, aby maloletá mohla podstúpiť ďalšiu a ďalšiu zahraničnú liečbu a operáciu, zo
zištných dôvodov, a to preto, lebo peniaze, ktoré poisťovňa rodičom preplatila, boli zaslané na jeho účet a otec tieto peniaze použil pre vlastnú potrebu. Matke zatajoval, že tieto peniaze vôbec prišli. Dozvedela sa to až z výpisov z poisťovne. Toto sú hlavné dôvody, pre ktoré sa otec chce zúčastňovať na zahraničnej liečbe a v minulosti sa na nej aj zúčastňoval. Vždy zobral zo zahraničnej nemocnice faktúry, sám sa postaral o to, aby sa dostali na poisťovňu a táto mu náklady preplatila. Išlo však o peniaze zo zbierok, ktoré mali byť použité výhradne na liečbu maloletej W., prípadne vrátené organizácii, ktorá liečbu hradila. Otec sa zúčastnil zhruba na 20 vyšetreniach a operáciách - prevažne zahraničných, z ktorých mohol mať prospech, zatiaľ čo matka s maloletou absolvovala vyše 300 rôznych vyšetrení a operácií. Matka informuje otca o zdravotnom stave dieťaťa. Čo sa týka lekárskych správ, nie je pravdou, že by ich otcovi nechcela dať. Povedala mu, že je rovnako rodič ako ona a môže si ich vyžiadať. Otec vie o tom, že maloletá má absolvovať operáciu vo Viedni, ktorá je naplánovaná na 20.01.2021. Maloletá bude musieť pred operáciou dodržiavať prísnejší režim, strániť sa akýmkoľvek kontaktom, aby neochorela, pretože chorú by ju operovať nemohli. Rovnako po operácii bude musieť dodržiavať veľmi prísny režim, bude mať zasadrované celé nohy, postupne s ňou matka bude musieť cvičiť, režim nosenia ortéz a starostlivosť o zoperované nohy bude ešte prísnejšia. Je absolútne vylúčené, aby si otec po operácii zobral dieťa takmer na celý deň, nebude možné ho ani nikam previesť autom, pretože so zasadrovanými nohami ho otec ani nepripúta do detskej autosedačky. Aj z týchto objektívnych dôvodov nebude možné realizovať styk tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého uznesenia. Pokiaľ sa v rozhodnutí okresného súdu uvádza, že matka má dieťa na styk s otcom pripraviť, uvedené by znamenalo, že matka musí na pár hodín zbaliť dva kufre špeciálnych pomôcok, ktoré maloletá cez deň potrebuje, niektoré z nich sa ani zbaliť nedajú. Odvolateľka tiež reagovala na názor okresného súdu, ktorý poukázal na potrebu využitia adaptačného obdobia na prípravu dieťaťa aj otca k možnosti plnohodnotne tráviť spolu čas. Podľa názoru matky adaptačné obdobie absolútne nestačí na to, aby matka naučila otca všetky špeciálne cviky, aby porozumel špeciálnemu režimu dieťaťa, aby sa naučil ako správne pomôcť dieťaťu so stolicou tak, aby mu neublížil, ako správne nasadiť ortézy tak, aby sa na nohách netvorili rany a krvné podliatiny. Okresný súd nezobral do úvahy, že dieťa je odkázané na 24-hodinovú starostlivosť matky, že si vyžaduje veľmi špeciálny režim, ktorý keď bude narušený, tak bude zmarená čo i len posledná šanca maloletej na lepší život. Matka tiež vyslovila názor, že úprava styku v zmysle napadnutého rozhodnutia nie je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Ak sa totiž stane čo i len jedna chyba v starostlivosti o maloletú týka, môže to mať pre ňu fatálne následky. Matka nechce brániť otcovi v styku s maloletou, avšak má za to, že by mal byť realizovaný výlučne v jej prítomnosti a v krátkych časových intervaloch. Podľa jej názoru, toto je jediný možný spôsob riešenia, ktorý mu aj sama otcovi ponúkala. Z uvedeného matka dôvodu nevidí opodstatnenosť nariadeného neodkladného opatrenia. Keďže matka otcovi v styku nebráni, o čom svedčia aj SMS predložené prvoinštančnému súdu, odvolateľka mala za to, že tu nie je naplnená podmienka neodkladnosti a potreby operatívneho riešenia situácie cez inštitút neodkladného opatrenia, čo uviedla aj vo vyjadrení k návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia. Napokon odvolateľka tiež poukázala na výchovné metódy otca, ktoré nemajú na maloletú dobrý vplyv, keď ju učil pobozkať niekoho tak, aby pritom použila jazyk a tiež v prípade, keď mala zapareniny, chcel ich liečiť spermiami a podobne, čo je odrazom nenormálneho správania otca. Matka odkázala na pripojené fotografie, z ktorých vidieť vážnosť telesného postihnutia maloletej. Je absolútne neprípustné, aby nesprávnou manipuláciou s maloletou, nesprávnym nasadením špeciálnych ortéz či topánok, bola táto snaha matky o lepší život ťažko zdravotne postihnutého dieťaťa čo aj len z čistej nedbanlivosti zmarená. Berúc do úvahy celkové okolnosti prípadu, a teda najmä zdravotný stav dieťaťa, nie je daná opodstatnenosť vydania neodkladného opatrenia. Ide o špecifický prípad hodný osobitného zreteľa, ale v prvom rade o najlepší záujem dieťaťa. Pre prípad, že by odvolací súd dospel k záveru o potrebe úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, matka navrhla tento upraviť za jej prítomnosti v jej bydlisku vždy nepárny týždeň v sobotu od 16.00 hod. do 18.00 hod.
5. Otec vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. 6. Uviedol, že lživé vyjadrenia matky o tom, že chcel učiť dcéru pobozkať niekoho s použitím jazyka a že ju chcel liečiť spermiami, sú hrubým účelovým osočovaním s úmyslom poškodiť mu na jeho cti a označil ich za krivé obvinenie jeho osoby. Tieto krivé obvinenia sú tak vážne, že bol v tejto veci nútený podať trestné oznámenie za ohováranie a krivé obvinenie podľa § 373 Trestného zákona. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za férové, rozumné a jasne zrozumiteľné. Manželka sa s tým nevie zmieriť a je schopná spraviť všetko pre to, aby zmarila styk otca s dieťaťom. Matka napriek uzneseniu nerešpektuje právo otca na styk s dieťaťom a tiež právo dcéry na rodičovskú výchovu a starostlivosť otca a opakovane marí výkon súdneho rozhodnutia. V tejto veci je už podaný na Okresnom súde Žilina návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Matka pred prvým stretnutím išla s dcérkou účelovo na
pohotovosť, ale lekársky záznam jej nevyhovoval. Oboznámil ju, že pred stretnutím sa objednal na Covid test, ale poslala mu SMS, že stretnutie sa neuskutoční. Matka mu preposlala aj lekársky záznam z pohotovosti zo dňa 14.12.2020 a rukou napísanú správu od detskej obvodnej lekárky, ktorá je veľmi zle čitateľná. Z tohto dôvodu otec navrhol ústretový krok, že nebude dcérku brať do W., že nemusia s ňou cvičiť, ale že príde k nim, bude ju hladkať a čítať jej rozprávky, keď bude v postieľke. Z lekárskej správy ako laik pochopil, že dcérka mala zvýšenú teplotu a herpes na pere. Išiel si lekársku správu overiť u iného lekára a ten to nechcel ani komentovať. Povedal len, že CRP - zápalový faktor je 1,1, čo znamená, že v tele by nemal byť zápal a potvrdil herpes na pere. Na stretnutie s dcérkou napriek tomu išiel, žiaľ nebolo mu umožnené s ňou byť. Otec preto privolal policajnú hliadku, o čom svedčí záznam, ktorý popisuje celý priebeh. Situácia sa opakovala o dva týždne znovu s tým, že matka mu poslala výmenný lístok od pediatričky, kde bolo napísané „zákaz“ stretávania pre opakované herpetické infekcie. Požiadal manželku o fotku herpesu. Na druhý deň mu bol zaslaný „screenshot“ dcérkinej pery, kde je viditeľný na vnútornej strane jeden kopček. Domnieval sa, že išlo o staršiu fotku z dôvodu, že bol odfotený displej na telefóne či počítači. Otec bezvýsledne tiež žiadal o náhradné termíny stretnutia, žiadal tiež o stretnutie počas vianočných sviatkov, ale matka mu neumožnila stretnúť sa s dcérou. Doteraz sú darčeky od neho a celej rodiny z W. pod stromčekom v byte v W.. Mal za to, že odporučenie pediatričky, ktoré poslala MUDr. W. mailom dňa 15.12.2020 na emailovú adresu zástupkyne matky, svedčí o účelovosti a zaujatosti. Uvedené však nijako nevylučuje právo otca na styk s dcérou, tak pred operáciou, ako aj po nej. Domnieval sa, že MUDr. W. koná zaujato, a to z dôvodu krivých a lživých obvinení zo strany manželky voči jeho osobe. Okrem toho je to priateľka manželkinho otca B. O., ktorý neustále vstupuje do tohto problému a všetko komplikuje. Svedčí o tom ich priateľstvo na sociálnej sieti Facebook. Otec nerozumel, z akého dôvodu posiela obvodná lekárka emaily daného typu tretím osobám. Dňa 15.12.2020 MUDr. W. rukou napísala zle čitateľnú správu, kde uvádza kultiváciu moču a APB liečbu. Otec sám viackrát absolvoval PH test moču u obvodného lekára, z ktorého sa dá zistiť PH bielkovina v moči a nič viac. Dňa 29.12.2020 vystavila neštandardnú lekársku správu na výmenný lístok so zákazom stretávania, čo poprela, keď ju kontaktoval telefonicky aj emailom. Stretnutie s dcérou na základe uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia mu nebolo umožnené do dnešného dňa šesťkrát. Matka účelovo oslovila MUDr. W., na základe čoho opakovane marila styk otca s dcérou a odvolávala sa na dcérkinu operáciu vo Viedni, ktorá je plánovaná na 20.01.2021. V tejto veci bola upovedomená aj kolízna opatrovníčka dcéry. Tá sa opakovane snažila kontaktovať matku, avšak všetky telefonáty a sms správy zo strany matky boli ignorované. Pred každým neumožneným stretnutím s dcérou sa otec nechal testovať na Covid 19. Výsledok bol vždy negatívny. Bol zdravý a dcérku by nijako neohrozil. Pokiaľ ide o dcérkin problém s vyprázdňovaním, otec uviedol, že maloletú denne prebaľoval, uspával ju takmer vždy on počas posledných dvoch rokov v spoločnej domácnosti. Uviedol, že jej dokáže pomôcť so stolicou. Odmietal účelové nepravdivé tvrdenia o tom, že sa mu toto hnusí. Rovnako odmietal tvrdenie, že dcérku by malo vážne ohroziť na živote, keby jeden deň nemala stolicu. Tieto tvrdenia sú nepravdivé, ako aj tvrdenia, že jej pri stolici vychádza z konečníka kúsok čreva. V zmysle uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia sa s dcérou môže stretávať od 10.00 hod. do 18.00 hod., z čoho vyplýva, že so stolicou môže dcére pomôcť aj matka v čase pred i po stretnutí, keďže on ako otec je toho „neschopný“. Matka môže tiež s maloletou rovnako cvičiť tak pred ako aj po realizovaní styku. Zopakoval, že o dcérku sa vie plnohodnotne postarať a zrealizovať cestu z W. do E. bez akýchkoľvek problémov. K fotografiám pripojeným k odvolaniu uviedol, že tieto sú neaktuálne, sú viac rokov staré a terajší zdravotný stav dcéry im nezodpovedá. Fotografia, kde je dcérka zasadrovaná v oblasti panvy a ľavej nohy s ortézou na pravej nohe, je účelová, aby nabudila dojem, že sa nedá prevážať autom. Túto sadru mala po operácii bedrových kĺbov, ktoré absolvovala v máji a júni 2019. Otec štyrikrát dcérku osobne viezol autom takto zasadrovanú do Viedne a späť. Plánovaná operácia 20.01.2021 vo Viedni sa týka výlučne jej pravého členku a chodidla. Sadra, ktorú bude mať po operácii, vyzerá úplne inak. Pre predstavu priložil fotku dcérky v kočíku zo sadrovania v júni 2020 s tým, že sadra bude siahať nad pravé koleno. Dcérka absolvovala viac ako 13 sadrovaní chodidiel vo Viedni. Vždy cestovali autom a dala sa bez najmenšieho problému pripútať do autosedačky. Matka o tom veľmi dobre vie. Z dôvodu PEC recidívy jej pravého chodidla je viac ako 9 mesiacov nemožné nasadiť na jej nohu akúkoľvek ortézu, či už ide o nočnú ADM alebo dennú ortézu. Ak dcéra nejakú ortézu nosí, tak je to nočná ortéza na ľavej nohe, keďže denná na chodenie nemá opodstatnenie z dôvodu, že dcérka nemôže stúpať na pravé chodidlo a dlhodobo je nútená byť výlučne v sedacej polohe, napr. v kočíku. Pokiaľ matka tvrdí, že ona jediná vie ortézy nasadiť, môže tak urobiť v časoch pred stretnutím s dcérou a následne nasadiť maloletej po stretnutí nočnú ortézu. Otec ďalej uviedol, že sa zúčastňoval každého celodenného vyšetrenia, ako aj každej liečby a operácií v zahraničí, čo už uviedol vo svojich vyjadreniach a podložil to dôkazmi. Každoročne minul celú dovolenku
na sprievod dieťaťa a na jeho lekárske vyšetrenia. Ako živiteľ rodiny však nemohol chodiť všade. Matka ho pravidelne posielala preč z izby, keď s dcérkou cvičila, aby ju nerozptyľoval. Cvičenia, ktoré ovláda matka, môže realizovať v daných dňoch styku pred 10.00 hod. ráno a po 18.00 hod. večer. Obvinenia, že sa otec zúčastňoval na zahraničných liečbach zo zištných dôvodov, sú lživé, ničím nepodložené a boli použité za účelom zdiskreditovať jeho osobu pred súdom. Vyjadrenie Občianskeho združenia PECKA, ktoré bolo uvedené v predošlom vyjadrení, jasne popisuje skutočnosť, ako otec postupoval v zmysle darovacích zmlúv. Súd má možnosť kontaktovať spomínané občianske združenie a overiť si realitu. Či už išlo o peniaze zo zbierok alebo preplatky poisťovní z operácií, vždy boli peniaze do posledného eura použité na ďalšiu liečbu dcérky, náklady spojené s cestovaním a ubytovaním pri konzultáciách v Slovinsku, Maďarsku a predovšetkým vo Viedni. Otec pripojil výpisy z bankového účtu
- preplatky z poisťovne a úhrady za operáciu, bločky úhrad sadrovaní a kontrol vo Viedni. Tieto dôkazy dokazujú, že peniaze, ktoré boli preplatené poisťovňou za operácie zo zbierok boli vždy použité na následnú operáciu a ďalšiu liečbu. Celé roky matku nezaujímalo odkiaľ boli peniaze na všetky vyšetrenia a kontroly, iba keď sa jednalo o preplatky z poisťovne. Keď sa opýtala na vrátenie peňazí z poisťovne vždy jej povedal približne koľko prišlo. Jediný krát, keď jej nepovedal o 116,00 eurách, bolo v čase, keď už nežila v spoločnej domácnosti a nekomunikovala s ním. Tvrdenia, že mal mať prospech na prebdených nociach, žiali a strese z dcérkinej liečby a operácií, označil za choré. Nikdy neminul peniaze určené na dcérkinu liečbu pre vlastnú potrebu. Dal by všetko za to, aby dcérka bola zdravá a vyhla sa všetkým týmto bolestiam a trápeniu. Matka nemusí na stretnutie s otcom baliť žiadne dva kufre. Stačí keď dcérku vhodne oblečie a nebude naďalej mariť súdne nariadenie. Posledné spoločné bydlisko v W. je plne vybavené a prispôsobené na realizáciu stretnutí otca s maloletou. Svedčí o tom správa kolíznej opatrovníčky, ktorá vykonala šetrenie pomerov v domácnosti u otca a môže tak učiniť znovu. Dcérka nepotrebuje 24-hodinovú starostlivosť matky. Pravidelne spáva v noci okolo 10 hodín a počas dňa sa dokáže aj sama hrať. Zmena prostredia a stretnutia s otcom, ktorého dcérka miluje, jej len prospeje. Matka dlhodobo odmieta ukázať otcovi zdravotnú kartu dcéry, ktorú zobrala od obvodnej lekárky. Odmietla mu tiež preposlať poslednú lekársku správu z Viedne, kde je jasne uvedené, aké ortézy dcérka momentálne nosí a koľko hodín. Namiesto toho mu odpovedá ironickými sms správami. Viac ako dva mesiace mu úplne bránila v styku s dcérou a neskôr po rade zástupkyne začala navrhovať stretnutie, keď bol v práci a podobne. Otec tiež uviedol, že žiadnym rozhodnutím mu neboli obmedzené rodičovské práva a matka nemôže mu odmietať ukázať dcérkinu kompletnú zdravotnú dokumentáciu. Matka sa však dlhodobo správa, ako keby ich dcéra bola výlučne jej majetok. Hľadá každú zádrapku, aby marila styk a klamlivo zneužíva dcérkin zdravotný stav. Znížila sa na hrubé osočovanie s úmyslom poškodiť mu na cti a zdiskreditovať ho pred súdom.
7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že je potrebné dočasne upraviť stretávanie maloletej s otcom, a to aktuálne za prítomnosti matky s poukazom na súčasný zdravotný stav maloletej, ktorá má dňa 20.01.2021 podstúpiť náročný operačný zákrok.
8. Matka v podaní zo dňa 03.02.2021 uviedla, že styk otca s maloletou sa podľa napadnutého uznesenia nerealizoval z dôvodu jeho nevykonateľnosti a tiež z dôvodu, že maloletá bola chorá, mala horúčku, zapálené močové cesty a tiež herpes, užívala antibiotiká, a teda jej zdravotný stav to nedovoľoval. Zdôraznila, že otca vždy včas informovala o tom, že styk s dieťaťom sa nemôže realizovať. Otec sa aj napriek oboznámeniu s lekárskymi správami domáhal stretnutí s maloletou. V decembri 2020 stála maloletá pred vážnou operáciou vo Viedni, ktorá vyžadovala jej stopercentný zdravotný stav. Aj napriek uvedenému otec požadoval stretnutia s dcérou. Matka priebežne informovala otca o zdravotnom stave maloletej a tiež mu oznámila, že do nemocnice ho nepustia kvôli tzv. covid opatreniam. Pokiaľ bol v nemocnici s matkou jej otec (starý otec maloletej), tento zabezpečoval dopravu matky s dieťaťom a bol ubytovaný v inom krídle nemocnice. Po operácii matka oznámila otcovi, že môže navštíviť maloletú dňa 06.02.2021 v mieste jej bydliska a že dieťa nie je možné prepravovať do W..
9. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že nikdy nezľahčoval zdravotný stav dcéry. Styk s maloletou mu nie je umožňovaný preto, lebo matka sa správa k maloletej ako k svojmu majetku. Rešpektoval fakt, že maloletá bola chorá, a preto ju chcel prísť len pozrieť a nikam ju nebrať. Dcérka nebola chorá celých šesť týždňov, kedy bol marený styk. Lekársky záznam zo dňa 14.12.2020 svedčí o tom, že nešlo o nič „dramatické“, prečo by sa styk otca s dieťaťom nemohol uskutočniť. Dal do pozornosti vyjadrenie MUDr. W., ktorá mu napísala, že nikde nie je uvedený zákaz návštevy dieťaťa v domácom prostredí. Otec tiež podotkol, že vždy pred stretnutím sa nechal otestovať na Covid 19 a správal sa zodpovedne. Nemal vedomosť, či na testovanie chodia aj rodičia a bratia matky, s ktorými žije
v spoločnej domácnosti. Podľa názoru otca sú tvrdenia matky o ubytovaní starého otca dieťaťa v inom krídle viedenskej nemocnice nepravdivé. Privátna izba stojí 1.200,00 Eur, čo si z dôchodku otec matky nemohol dovoliť. Ak matka poukázala na fakt, že si ju nechalo predvolať vedenie nemocnice, dôvodom bola absencia informácií, ktorých sa otec domáhal od matky počas troch dní. Do Viedne cestoval len po uistení zo strany Úradu verejného zdravotníctva, že v prípade vrátenia sa na Slovensko do 12 hodín, je takáto cesta možná.
10. Pokiaľ ide o podania otca doručené odvolaciemu súdu elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu, na tieto súd postupom podľa § 125 ods. 2 CSP neprihliadal.
11. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie matky boli podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 a 2 CMP), včas (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom [§ 355 ods. 1 a § 357 písm. d) CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP], bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 2 ods. 1 CMP v spojení s ust. § 329 ods. 1 CSP, preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 CMP s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP) a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. v zmysle ust. § 2 ods. 1 CMP v spojení s ust. § 388 CSP zmenil spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
12. Krajský súd považuje za potrebné poukázať na to, že rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení nepredstavuje rozhodnutie vo veci samej, ale jedná sa spravidla o rozhodnutie súdu v určitom štádiu konania vo veci samej. Dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom vydaného neodkladného opatrenia.
13. Z obsahu spisového materiálu mal odvolací súd osvedčené, že rodičia maloletej W. sú manželia, ale nežijú v spoločnej domácnosti. Rodičia maloletej W. žili v spoločnej domácnosti, a to do 07.07.2020, kedy matka opustila spoločnú domácnosť. Aktuálne prebieha na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 9P/194/2020 konanie o rozvod manželstva rodičov maloletej. Maloleté dieťa je ťažko zdravotne postihnuté (rázštep chrbtice, tzv. konské nohy), vyžaduje celodennú starostlivosť, intenzívnu rehabilitáciu, individuálnu ortézoterapiu a nie je vhodné ho umiestniť do kolektívu. Podľa správy MUDr. V. S., detskej neurologičky zo dňa 07.05.2020 dieťa pri vyšetrení gagoce, džavoce, spolupracuje pri hre. V správe zo dňa 25.11.2020 totožná lekárka uviedla, že pri vyšetreniach bolo dieťa sprevádzané vždy oboma rodičmi. Obdobne ortopéd MUDr. B. Y. popísal dňa 15.05.2020 správanie maloletej pri vyšetrení tak, že sa jedná o dieťa s primeraným sociálnym kontaktov, čulé, hravé, s tým, že chôdza je možná len s oporou. Pediatrička MUDr. W. vydala dňa 28.09.2020 (ťažko čitateľné) potvrdenie o zaškolení matky (zjavne ide o otázku zakladania ortéz; č. l. 42). Posudkový lekár dňa 01.07.2020 MUDr. B. v podrobnostiach poukázal na potrebu špecializovanej zdravotnej starostlivosti, pokiaľ ide o maloletú a zároveň poukázal na jej náležitý sociálny kontakt, šikovnosť a potrebu opory pri chôdzi. Fyzioterapeutka Mgr. J. W. v správe zo dňa 20.11.2020 uviedla, že na terapiách sa otec nezúčastňuje a že s dieťaťom treba niekoľkokrát denne cvičiť. Na rozdiel od vyššie spomínaných lekárskych správ Mgr. R. O. (Poradenské centrum Náruč Žilina) na základe informácií získaných výlučne od matky konštatovala dňa 19.11.2020 u dieťaťa relatívne vážnu posttraumatickú poruchu a pravdepodobnú prítomnosť posttraumatickej stresovej poruchy. Pri psychologickom vyšetrení dňa 28.10.2020 (nečitateľná pečiatka s menom vyšetrujúceho) bolo zistené, že dieťa je vnímavé, snaživé, uvoľnené, priateľské. Zároveň sa tu uvádza prítomnosť silnej väzby na matku. 14. Právo styku rodiča s dieťaťom je úplne novým právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do jeho osobnej starostlivosti. Právo styku vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, keď v zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy SR „starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona“.
Právo styku vyplýva tiež z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, kde je upravené v článku 7 ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, v článku 8, ktorý zakotvuje právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov, v článku 29 bod 1, v zmysle ktorého má výchova dieťaťa viesť k posilňovaniu úcty k rodičom dieťaťa, tiež v článku 9 bod 3, podľa ktorého štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa, a v súvisiacom článku 18 bode 1, ktorý priznáva obom rodičom spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. 15. Z psychologického hľadiska je cieľom výchovy detí jednoznačne ich všestranný vývoj na fungujúce, citovo a psychosociálne zrelé ľudské osobnosti s produktívnou sociálnou orientáciou. Rozhodujúcu úlohu vo výchove detí majú rodičia. Obsahom ich práva „vychovávať“ je v prvom rade právo a (povinnosť) chrániť záujmy detí, ďalej tiež riadiť a usmerňovať ich konanie a vykonávať nad nimi dohľad, právo mať deti u seba, resp. určiť miesto ich pobytu, práva sa o ne osobne starať, či práva na stretávanie sa s nimi. Rodičia sú pri výkone rodičovských práv a povinností zásadne rovnoprávni, samozrejme za podmienky, že sú obaja nositeľmi práva výkonu. Je preto prvoradou povinnosťou a súčasne právom obidvoch rodičov podieľať sa na výchove maloletých detí. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že nežijú v spoločnej domácnosti. V záujme zdravého vývoja dieťaťa je preto nevyhnutné, aby si obaja rodičia vybudovali korektné vzťahy, ktoré budú viesť k realizácii práva toho rodiča stýkať sa s dieťaťom, ktoré nemá zverené do osobnej starostlivosti. Rodič, ktorému bolo zverené dieťa do osobnej starostlivosti, nemôže druhému rodičovi brániť v styku s dieťaťom, ale práve naopak, je povinný vytvárať podmienky pre hladký priebeh týchto stretnutí. Obidvaja rodičia sú povinní práva svojho dieťaťa nielen deklarovať, ale najmä rešpektovať a v maximálnej miere sa im prispôsobiť. Iný postup je kontraproduktívny a vedie k odcudzeniu rodiča od detí a k ochladeniu ich vzájomných vzťahov, čo nie je vôbec žiaduce a v rozpore so záujmom dieťaťa. Je rozhodne v záujme dieťaťa byť v kontakte s oboma rodičmi, pokiaľ sú riadne výchovne spôsobilí. Rešpekt k právam iných je jedným z predpokladov riadnej výchovy. Z pozitívneho záväzku štátu na poli ústavnej garancie a ochrany rodičovstva a rodiny, resp. rodinného a súkromného života (čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, čl. 32 Listiny základných práv a slobôd a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) vyplýva, že súdy sú povinné zverenými procesnými prostriedkami vytvárať predpoklady pre urovnanie narušených vzťahov medzi rodičmi a deťmi, vrátane prostriedkov donútenia, ak môže takéto opatrenie viesť k sledovanému cieľu a ak je primerané. 16. V prípade, ak dôjde k rozpadu rodiny a je nevyhnutné rozhodnúť, s ktorým z rodičov bude dieťaťa naďalej bývať, nezasahuje sa týmto rozhodnutím do výkonu rodičovských práv a povinností druhého rodiča. Tieto zostávajú v nezmenenom rozsahu zachované. Priestor na realizáciu týchto rodičovských práv a povinností a na výchovné pôsobenie na dieťa má rodič práve v čase styku s dieťaťom. Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa z blízkosti toho druhého je základným prvkom rodinného života. Je chránená článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z tohto článku vyplýva tiež pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb. Vyhliadky na vytvorenie takýchto väzieb sa postupne znížia a napokon zaniknú, ak biologickému rodičovi a dieťaťu nikdy nie je dovolené stýkať sa, alebo len tak zriedka, že žiadne prirodzené puto nemá nádej medzi nimi vzniknúť. Preto súd musí pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti a pri úprave styku osobitne zvažovať budúcu perspektívnosť dodržiavania svojich rozsudkov. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že „je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov“ (Gorgulu vs. Nemecko), resp. „že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku druhého rodiča“ (Hansenová vs. Turecko). Na uvedenej argumentácii nič nemení ani fakt, že maloleté dieťa trpí zdravotným postihnutím.
17. Treba zdôrazniť, že ustanovenia Zákona o rodine (§ 24, § 25, § 36 ods. 1), dávajú rodičom, ktorí spolu nežijú, možnosť dohodnúť sa o úprave ich rodičovských práv a povinností. Takáto dohoda rodičov sa potom stane súčasťou súdneho rozhodnutia. Ak sa rodičia nedohodnú, rozhodne súd podľa uvedených ustanovení Zákona o rodine. Otázku zverenia dieťaťa a úpravy styku treba posudzovať veľmi starostlivo, pričom rozhodujúce budú tak okolnosti na strane maloletého dieťaťa (napr. jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá vo výchove, ekonomické pomery a pod.), ako aj pomery na strane rodičov. Pri rozhodovaní sa musia súdy riadiť vždy záujmom dieťaťa. Je potrebné, aby súd našiel vždy bezpečný podklad pre hodnotenie osobných a povahových vlastností rodičov a prostredia,
v ktorom rodičia žijú. Musí zistiť, aký majú rodičia vzťah k dieťaťu a ako sa o neho doteraz starali. Zistí tiež, ako rodičia žijú, v akom prostredí chcú dieťa vychovávať a ako mienia zabezpečiť jeho priaznivý vývoj s ohľadom na jeho individuálne potreby.
18. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že rodičia sa nevedia dohodnúť o otázke styku s maloletou. Je zjavné, že matka nerešpektuje právo dieťaťa na zabezpečenie kontaktu aj s druhým rodičom; vysvetlenia v podobe zhoršeného zdravotného stavu dieťaťa a pod. vykazujú znaky zneužívania práv matky, ktorá pravdepodobne týmto spôsobom prejavuje osobné animozity voči otcovi. Faktom je, že dieťa vyžaduje špecifickú starostlivosť a je nepochybné tiež, že muselo absolvovať v útlom veku opakované operačné zákroky. Aktuálne sa oň stará matka, ktorá odmietla rešpektovať rozhodnutie súdu prvej inštancie o úprave styku s odkazom na jeho „nevykonateľnosť“. V tomto smere berúc do úvahy dikciu právnej úpravy a potrebu presného vymedzenia práv a povinností v súdnom rozhodnutí možno prisvedčiť argumentácii matky, že neodkladné opatrenie nariadené okresným súdom vykazuje skutočne nedostatok v podobe neurčenia miesta styku otca s dieťaťom (pre prípad stretnutí za prítomnosti matky), v ostatnej časti je rozhodnutie okresného súdu zrozumiteľné. Na tomto mieste si odvolací súd kladie otázku, či formálne pochybenie okresného súdu uvedeným spôsobom za súčasného neustáleho zvýrazňovania „najlepšieho záujmu dieťaťa“ matkou, je tak dôležitým, že ona sama fakticky znemožnila dcére vidieť jej vlastného otca. Ochrana záujmu dieťaťa spočíva v reálnom rozvoji jeho fyzického a psychického stavu, nie bránenie vlastných postojov. V danom prípade nemožno uvažovať v intenciách „práv rodiča“ (otca či matky), ale v jedine v intenciách záujmu dieťaťa, ktorý z pohľadu súdu druhej inštancie ostal pri riešení vzťahových problémov rodičov úplne v úzadí. Zo žiadneho dôkazu, ktorý je súčasťou spisového materiálu nemožno vyvodiť nespôsobilosť otca zohrať v živote jeho dcéry jedinú úlohu a tou je úloha rodiča, ktorá je mu upieraná iba správaním matky. Takýto postoj nemienil odvolací súd akceptovať a považoval spôsob prístupu súdu prvej inštancie k vzniknutej situácii medzi účastníkmi v princípe za správny. Matka fakticky svojvoľne obmedzila otca v jeho rodičovských právach a obmedzuje tak aj dieťa v kontakte s jeho najbližšou osobou, čo jednoznačne vyžaduje zásah v podobe nariadenia neodkladného opatrenia.
19. Odvolací súd venoval náležitú pozornosť predloženým lekárskym správam, keďže v prípade maloletej W. sa jedná o dieťa, ktoré potrebuje intenzívnu starostlivosť. Je pravdou, že zväčša sa o dieťa, aj pokiaľ ide o stretnutia u fyzioterapeuta starala matka, čo však neznamená, že po rozpade rodiny, je ona jedinou osobou ktorá dokáže zabezpečiť cvičenia s dieťaťom (čo aj bolo podstatným odvolacím argumentom). Matka nemá zdravotnícke vzdelanie a zjavne ako zaškolený laik vykonáva špeciálne cviky s dieťaťom. Pokiaľ je možné takúto starostlivosť zabezpečiť matkou, potom súd nemôže z uvedených aktivít vylúčiť otca. V tomto smere boli správne úvahy súdu prvej inštancie o potrebe istého adaptačného obdobia, kde by sa vyžadovala kooperácia rodičov. Pri nemožnosti komunikácie sám otec vyjadril vôľu absolvovať s maloletou stretnutia u fyzioterapeuta, čo možno považovať za postačujúce pre konštatovanie jeho spôsobilosti byť v styku s dieťaťom. Ak otec od leta 2020 nežije s dcérou v jednej domácnosti, potom je logické, že ani nemohol byť zaškolený príslušným spôsobom, resp. pokiaľ v minulosti potrebné úkony vykonávala prednostne matka, mohlo to byť spôsobené prirodzenou deľbou povinností v rodine, keďže matka čerpá rodičovskú dovolenku a otec chodí do práce. Po rozpade vzťahu matky a otca je nutné k starostlivosti o dieťa pristupovať inak a zapojiť otca spôsobom, aby mohol dcére venovať aj špeciálnu opateru.
20. Pozornosti odvolacieho súdu neunikla tiež správa o posttraumatickej stresovej poruche maloletej, pričom uvedené je v úplnom rozpore so správou psychológa z vyšetrenia vykonaného len tri týždne skôr. Porucha dieťaťa bola však konštatovaná bez vyšetrenia dieťaťa, výlučne za prítomnosti matky, z čoho odvolací súd vyvodil úplnú nevierohodnosť dôkazu. Zo všetkých podaní matky je citeľné zvýrazňovanie extrémneho stavu maloletej, čo však nie celkom súhlasí s lekárskymi správami, ktoré v zásade vidia maloletú ako štandardné hravé dieťa, hoci s telesným defektom vyžadujúcim starostlivosť. Zdravotné problémy maloletej nemieni odvolací súd zľahčovať, avšak nie je nutné ich hodnotiť matkou tak, že akékoľvek odovzdanie dieťaťa otcovi znamená ohrozenie jeho života, pretože to nevyplýva zo žiadneho dôkazu. Za zmienku tiež stojí správa kolízneho opatrovníka zo dňa 25.11.2020, z ktorej vyplýva vysvetlenie matky ohľadom jej odchodu zo spoločnej domácnosti - dôvodom mala byť ochrana maloletej, pretože má oslabené pľúca. Zdravotné problémy takého charakteru však nevyplývajú zo žiadneho iného dôkazu.
21. Krajský súd na základe uvedených úvah považoval za nevyhnutné nariadiť neodkladné opatrenie, pretože to vyžadujú pomery v rodine. Matka odmieta snahy otca o primerané stretnutia s maloletou, odmietla aj možnosť riešenia vzťahových problémov prostredníctvom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny či mediátora. Jej ochota umožniť otcovi stretnúť sa s maloletou za jej prítomnosti po dobu dvoch hodín jedenkrát za dva týždne je neprijateľné. Rozvoj vzťahu otca a dieťaťa musí mať progresívny charakter a postupne smerovať k čo najširšiemu zapojeniu otca do starostlivosti maloletej W.. Podobne ako súd prvej inštancie, krajský súd z dôvodu, že napadnuté uznesenie sa vôbec nerealizovalo, rozhodol opätovne o oprávnení otca stýkať sa s maloletou za prítomnosti matky v jej bydlisku po dobu dvoch mesiacov každý nepárny týždeň v sobotu a nedeľu od 09.00 do 15.00 hod. Dopoludňajšie hodiny možno využiť na cvičenie, prípadne hry s maloletou. Pokiaľ maloletá poobede spí, nie je to dôvodom pre znemožnenie styku otca s maloletou. Rodič môže jednoducho samotnou prítomnosťou prospievať vývoju dieťaťa. Po uplynutí dvoch mesiacov od vykonateľnosti tohto uznesenia sa styk bude realizovať bez prítomnosti matky a v plnej réžii otca v časových intervaloch uvedených vo výroku tohto rozhodnutia. Pre úplnosť na tomto mieste súd uvádza, že žiaden lekár nemôže zakázať styk otca s dieťaťom; obmedzenie rodičovských práv je prípustné len rozhodnutím súdu. Rovnako podmieňovanie styku otca s dieťaťom vykonaním PCR testu na ochorenie Covid 19 predstavuje svojvôľu matky a ani uvedené nemôže byť dôvodom pre zmarenie stretnutia otca s dieťaťom. Pokiaľ dieťa pred operáciou vyžadovalo stopercentný zdravotný stav, uvedené otec rešpektoval bez osobitného príkazu súdu, čo potvrdil predloženými potvrdeniami o vykonaných testovaniach na ochorenie Covid 19, preto možno uzavrieť, že sa správa zodpovedne a primerane jeho rodičovským povinnostiam.
22. Z obsahu predložených SMS správ rodičov maloletej vyplýva, že otec sa opakovane domáhal informácií o dieťati, matka mu tieto síce poskytovala, avšak často až po opakovaných urgenciách a konfliktným spôsobom. Z uvedeného dôvodu súd upravil rozhodnutím postupom podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine aj informačnú povinnosť matky.
23. Podľa § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže uložiť maloletému dieťaťu a jeho rodičom výchovné opatrenie spočívajúce v ich povinnosti podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.
24. Z obsahu spisového materiálu mal odvolací súd jednoznačne osvedčené a preukázané dlhodobo pretrvávajúcu neefektívnu, resp. konfliktnú komunikáciu rodičov, ako aj narušenosť ich vzájomných vzťahov. Dieťa má právo na to, aby nebolo účastné takýchto situácií medzi rodičmi. Zároveň je potrebné, aby aj matka bola ústretovejšia voči otcovi a pochopila nevyhnutnosť úlohy otca v živote dcéry. Aj napriek tomu, že otec prejavil ochotu komunikovať, a to aj prostredníctvom mediátora, či kolízneho opatrovníka, matka uvedené odmietla. Intervencia prostredníctvom tretej osoby by pritom mohla vniesť istý racionálny základ do komunikácie rodičov, pokiaľ oni sami nedokážu prekonať vzájomné animozity. Odvolací súd preto v súlade s ust. § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine uložil rodičom výchovné opatrenie. Účelom tohto výchovného opatrenia je dosiahnutie pozitívnych vzťahov medzi rodičmi, čo má vyústiť do vytvorenia harmonického prostredia, vzájomnej komunikácie a tolerancie v otázke týkajúcej sa ich starostlivosti o maloleté dieťa. Je preto dôvodné, aby sa obidvaja rodičia podrobili odbornému psychologickému poradenstvu, ktoré sa bude vykonávať na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina. Podrobnosti vykonania poradenstva určia odborní zamestnanci Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina. Zároveň súd označenému orgánu uložil, aby podával Okresnému súdu Žilina správy o priebehu a výsledkoch poradenstva každé 3 mesiace. Trvanie tohto výchovného opatrenia je podmienené dosiahnutím jeho účelu, najneskôr však zanikne spolu so zánikom tohto neodkladného opatrenia (§ 363 CMP).
25. Ak rodičia nebudú schopní zabezpečiť riadnu starostlivosť v súlade s nariadeným neodkladným opatrením, bude prichádzať do úvahy zmena nariadenej úpravy ich rodičovských práv a povinností (§ 25 ods. 4 Zákona o rodine), a to buď na návrh niektorého z účastníkov alebo aj bez návrhu v súlade s ust. § 360 ods. 1 CMP.
26. Odvolací súd dodáva, že konštatované závery neprejudikujú rozhodnutie vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, v ktorom môžu byť vykonané dôkazy v širšom rozsahu na preukázanie sporných skutočností.
27. Trvanie nariadeného neodkladného opatrenia odvolací súd viazal na meritórne rozhodnutie súdu rozhodnutím súdu o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu (§ 333 CSP).
28. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ust. 396 ods. 1 a 2 CSP v spojení s ust. § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
29. Za účelom vykonania tohto rozhodnutia súd prvej inštancie nariadi výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 371 ods. 4, § 376 ods. 3 CMP).
30. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP) Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. (§ 77 CMP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 CSP) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti / Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov). Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP.