Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_37P-40-2020.pdf
PDF · 102.61 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/40/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Cvengovou, v právnej veci starostlivosti o maloletého O. Z., D.. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa matky V. S., D.. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. X8 a otca O. Z., D.. XX. XX. XXXX, H. N. R. - U., U. Y. XX, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd maloletého O. Z., D.. XX. XX. XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, pričom oprávnenie maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach majú obaja rodičia samostatne.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého O. Z., D.. XX. XX. XXXX výživným vo výške 150,- € mesačne, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 26. 02. 2020.
Zročné výživné od 26. 02. 2020 do 22. 02. 2021 na maloletého O. Z., D.. XX. XX. XXXX spolu vo výške 1 800,- € je otec p o v i n n ý splácať v 50,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky, a to počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd styk otca s maloletým n e u p r a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 26. 02. 2020 domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému tak, že maloletý sa zverí do jej osobnej starostlivosti a otec bude povinný prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 250,- € mesačne vždy do 10. dňa v mesiaci k rukám matky od 01. 02. 2020. Zároveň matka žiadala doplatiť výživné na maloletého aj spätne za obdobie od 01. 01. 2019 do 31. 01. 2020 v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletý pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov, pričom s otcom maloletého nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2010. Spolužitie ukončili aj z dôvodu nadmerného požívania alkoholických nápojov zo strany otca maloletého. Poukázala na to, že od kedy nežijú v spoločnej domácnosti, otec jej na výživu maloletého nijako neprispieval. Ďalej uviedla, že v roku 2019 jej bolo diagnostikované onkologické ochorenie, bola dlhodobo práceneschopná, poberala aj nemocenské dávky. Poukázala na to, že má výdavky súvisiace s bývaním, ako i zabezpečovaním bežných nákladov na maloletého v súvislosti s plnením si školských povinností, jeho záujmovými aktivitami. Žiadosť o vyplatenie výživného aj spätne pred podaním návrhu odôvodnila neočakávanými zvýšenými výdavkami na maloletého (lyžiarsky výcvik, notebook pre štúdium). K návrhu pripojila rodný list maloletého, potvrdenie o dočasnej PN, rozhodnutie sociálnej poisťovne o priznaní nemocenských dávok.
2. Otec sa k návrhu matky písomne nevyjadril.
3. Opatrovník maloletého v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 22. 04. 2020 odporučil návrhu matky vyhovieť, maloletého zveriť do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazať výživným podľa jeho možností, schopností a majetkových pomerov. Z vyjadrenia opatrovníka ďalej vyplýva, že bol vykonaný aj pohovor s maloletým, ktorý uviedol, že otec neposiela mame žiadne peniaze. Naposledy otca videl pred 3 a pol rokmi. Odkedy zomrel strýko, s otcom sa nevideli. On ani mama na neho nemajú žiadne telefónne číslo. Otec mu napísal mu správu na sociálnu sieť asi pred týždňom., ako sa má, čo má nové v škole. Odpísal mu, nemá s tým problém. Poukázal na to, že otec nie je zlý, keď nepije je fajn, keby otec nepil, tak by sa s ním rád stretol, nakoľko keď pil a chcel sa s ním rozprávať aj po telefóne, tak mu ani nerozumel, čo mu chcel povedať. Uviedol, že býva s mamou a starou mamou z maminej strany v rodinnom dome, kde má svoju izbu, záujmové krúžky nemá žiadne, stravuje sa iba doma. V lete chodievajú s mamou na výlety. Opatrovník poukázal na skutočnosť, že sociálne šetrenie v domácnosti otca nebolo vykonané z dôvodu opatrení v súvislosti s pandémiou Covid-19.
4. Súd podľa § 180 CSP konal a rozhodol v neprítomnosti otca. Otcovi maloletého boli doručované súdne písomnosti v zmysle § 106 ods. 1 CSP na adresu jeho trvalého bydliska, pričom otec sa v konaní žiadnym spôsobom nevyjadril.
5. Matka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu. Ďalej uviedla, že návrh podávala až v roku 2020 z dôvodu, že sa otca maloletého bála, nakoľko sa jej vyhrážal smrťou a podpálením domu, hlavne v čase keď bol pod vplyvom alkoholu, čo bolo u neho dosť často. Otca však za toto jeho správanie nikde neoznamovala. Odkedy nežijú s otcom maloletého v spoločnej domácnosti, starostlivosť o maloletého zabezpečuje ona aj s pomocou svojej rodiny a to i po finančnej stránke, nakoľko otec na výživu maloletého vôbec neprispel. Poukázala na to, že niekoľkokrát otca žiadala, aby prispieval na výživu maloletého, čo jej otec aj prisľúbil, avšak doposiaľ tak neurobil. V roku 2009, resp. 2010 otec maloletého spôsobil dopravnú nehodu pod vplyvom alkoholu, kedy mu odobrali vodičské oprávnenie a odvtedy zostal nezamestnaný. Uviedla, že pokiaľ žili starí rodičia maloletého zo strany otca, týchto s maloletým navštevovali, aj na sviatky, Vianoce, maloletý od nich dostával aj finančné dary, pričom starí rodičia zomreli v rokoch 2012, 2014. Matka poukázala na to, že otec maloletého nikdy nemal stabilnú prácu, len si brigádnicky privyrábal, nemal ani snahu sa zamestnať a teraz žije z dedičstva. Maloletý bol s otcom v kontakte, chodil k nemu aj na víkendy, pokiaľ žil ešte otcov brat, avšak tento v roku 2016 tiež zomrel. Maloletému nikdy nebránila v kontakte s otcom, avšak maloletý už potom sám nechcel chodiť k otcovi, kvôli tomu, že otec je stále opitý. Od susedy, ktorá býva pri otcovi maloletého vie, že otec mal v decembri 2020 mozgovú príhodu, má problémy s rečou, avšak je mobilný. Ona osobne nie je s otcom v žiadnom kontakte, nemá o ňom bližšie informácie. Nemá vedomosť či je niekde zamestnaný, či má nejaký príjem ani aký je jeho súčasný zdravotný stav. Uviedla, že maloletý má 15 rokov, navštevuje 9. ročník základnej školy, do školy chodí autobusom alebo ho vozí autom. Do školy sa platilo ZRPŠ, poistné a triedny fond 25,- € na začiatku roka. Maloletý sa v škole nestravuje. Na začiatku roka sa platili školské pomôcky, spolu 200,- €, a to ruksak, prezúvky, pomôcky na telesnú a výtvarnú, zošity, perá. Pravidelne mu aj mesačne dokupuje pomôcky do školy, zhruba v sume 20-30,- €. Maloletému zakupovala aj nový písací stôl v hodnote 70,- €. Maloletý nemá žiadny záujmový platený krúžok. Nebýva často chorý. Z odborných lekárov navštevuje len zubára, kde v roku 2020 spolu uhradila za zubné ošetrenie 274,- € pre maloletého. Matka uviedla, že priemerné mesačné náklady na oblečenie, obutie a drogériu pre maloletého sú 70,- €, nakoľko maloletý rýchlo rastie, má 180 cm. Maloletému ešte mesačne platí životné poistenie, vo výške 69,- €, sporenie 20,- €, mobil 20,- €. Poukázala na to, že od septembra 2021 maloletý nastúpi na strednú odbornú školu, odbor autotronik. S maloletým býva v rodinnom dome, spolu s jej matkou, teda starou matkou maloletého, ktorá tiež prispieva na mesačné náklady na bývanie. Mesačné náklady na bývanie na jednu osobu sú kúrenie 60,- €, elektrika 30,- €, plyn 5,- €, internet 12,- € a úver na bývanie vo výške 250,- €. Strava pre ňu a pre maloletého je vo výške 300,- €, z čoho maloletému zakupuje aj desiaty do školy, nakoľko sa v škole nestravuje. Ďalej uviedla, že platí ročný poplatok za smeti 33,- € na jednu osobu, čo je 2,75 € mesačne, poistenie domácnosti 170,- €, čo je 5,50 € mesačne na jednu osobu. Má náklady na osobné motorové vozidlo a jeho prevádzku, havarijnú a zákonnú poistku 350,- € na rok. Uviedla, že jej príjem je zhruba 1.000,- € mesačne, poberá aj invalidný dôchodok vo výške 770,- € mesačne, rodinné prídavky, uplatňuje si aj daňový bonus. Okrem maloletého inú vyživovaciu povinnosť nemá. Otec maloletého má ešte ďalšie 2 deti, ktoré sú dospelé, podľa jej vedomostí títo neštudujú. Poukázala na to, že žiadala v návrhu vyplatiť výživné na maloletého aj spätne, nakoľko v januári 2019
jej diagnostikovali onkologické ochorenie, bola dlhodobo PN. Z tohto dôvodu si musela aj požičiavať financie, pričom zdravotný stav jej nedovoľoval už v tom čase riešiť úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému.
6. Opatrovník maloletého na pojednávaní odporučil návrhu matky vyhovieť, nakoľko bol podaný dôvodne, maloletého odporučil zveriť do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a otca zaviazať prispievať na výživu maloletého primeraným výživným podľa jeho možností, schopností a majetkových pomerov, s prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby maloletého. Styk otca s maloletým odporúčal neupraviť. Poukázal na to, že sociálnym zisťovaním neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloletého, pričom otec sa nijakým spôsobom nepodieľa na výchove a výžive maloletého.
7. Zamestnávateľ matky Komunálna poisťovňa, a. s. oznámila, že priemerný mesačný príjem matky je vo výške 1.059,82 € , matka si uplatňuje aj daňový bonus.
8. Lustráciou v sociálnej poisťovni bolo zistené, že otec nie je evidovaný ako zamestnanec.
9. Sociálna poisťovňa Zvolen oznámila, že otec nie je evidovaný v registri poistencov, nepoberá ani žiadnu dávku vyplácanú sociálnou poisťovňou. Sociálna poisťovňa Banská Bystrica oznámila, že matka poberá invalidný dôchodok od 24. 03. 2020 vo výške 768,40 €.
10. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica oznámil, že matka nie je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie, poberá prídavok na dieťa vo výške 25,50 € mesačne.
11. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen oznámil, že otec nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi, je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 30. 01. 2019, pričom jeho evidencia naďalej trvá.
12. Lustráciou v živnostenskom registri a obchodnom registri bolo zistené, že v týchto matka ani otec nefigurujú.
13. Okresný dopravný inšpektorát Banská Bystrica oznámil, že matka je držiteľkou/ vlastníčkou motorového vozidla Kia Ceed. Okresný dopravný inšpektorát Zvolen oznámil, že otec je držiteľom/ vlastníkom nákladného prívesu.
14. Lustráciou v katastri nehnuteľností bolo zistené, že matka je evidovaná ako výlučný vlastník nehnuteľnosti- rodinného domu a priľahlých pozemkov v katastrálnom území Baláže a ako spoluvlastník rodinného domu o veľkosti podielu 1/21 k celku v katastrálnom území Moštenica. Otec je evidovaný ako výlučný vlastník nehnuteľnosti charakteru záhrad, zastavaná plocha a nádvorie s celkovou výmerou 858 m2 v katastrálnom území Lukové, trvalého trávnatého porastu a ornej pôdy s celkovou výmerou 46.636 m2 v katastrálnom území Lukové, podielový spoluvlastník o veľkosti podielu 1 nehnuteľností charakteru orná pôda, trvalý trávnatý porast s celkovou výmerou 24.020 m2 v katastrálnom území Lukové, podielový spoluvlastník o veľkosti podielu 213/8110 viacerých rozsiahlych pozemkov charakteru ostatná plocha, zastavaná plocha a nádvorie, trvalý trávnatý porast, vodná plocha, lesný pozemok v katastrálnom území Lukové a Zolná, ktoré nehnuteľnosti otec nadobudol v rámci dedičského konania v roku 2016.
15. Lustráciou v bankách bolo zistené, že matka má evidovaný účet v Slovenskej sporiteľni s účtovným zostatkom 320,25 € ku dňu 24. 01. 2021 a v Prima banke Slovensko s disponibilným zostatkom -145,69 € ku dňu 25. 01. 2021. Otec má evidovaný bankový účet v Tatrabanke, a. s., s účtovným zostatkom -1,06 € ku dňu 25. 01. 2021.
16. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
17. Podľa § 24 ods. 1, 3, 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
18. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
19. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
20. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
21. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
22. Vykonaným dokazovaním v danej veci mal súd preukázané, že maloletý pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov, doposiaľ nebol upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletému súdnym rozhodnutím. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2010, spolužitie neobnovili. Od kedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka, ktorá túto zvláda za osobnej i finančnej pomoci svojej rodiny. Sociálnym šetrením neboli v starostlivosti matky o maloletého zistené žiadne nedostatky, matka má vytvorené vhodné bytové, sociálne i ekonomické podmienky pre výchovu maloletého. Z uvedeného dôvodu, s prihliadnutím aj na vyjadrenie maloletého, ktorý je v starostlivosti matky spokojný, potrebu zosúladenia faktického i právneho stavu, súd v danom prípade návrhu matky v časti zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti vyhovel, nakoľko mal preukázané, že takto budú najlepšie zabezpečené potreby maloletého, nakoľko matka mu zabezpečuje riadnu výchovu. S poukazom na ustanovenie § 28 zákona o rodine súd upravil aj zastupovanie a správu majetku maloletého dieťaťa, keďže rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia.
23. Keďže súd rozhodol o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, následne sa zaoberal otázkou určenia výživného otcovi ako rodičovi, ktorý maloletého nemá zvereného v osobnej starostlivosti. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi súd vychádzal z kritérií uvedených § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, a to z veku, odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ako i z možností, schopností, majetkových pomerov otca. Vzhľadom na nečinnosť otca v konaní, ktorý sa žiadnym spôsobom k návrhu nevyjadril, nemožnosť vykonania sociálneho šetrenia v domácnosti otca, vzhľadom na aktuálne prebiehajúce pandemické opatrenia v súvislosti s Covid-19, súd vychádzal z preukázaných listinných dôkazov, i tvrdení matky. Maloletý má v súčasnosti 15 rokov, navštevuje 9. ročník základnej školy, kde sa platia bežné poplatky, do školy chodí pešo alebo ho vozí i matka, v škole sa nestravuje. Maloletý nemá žiadnu platenú záujmovú činnosť. Nebýva často chorý, zvýšené
výdavky na maloletého sú v súvislosti s návštevou zubára, lieky pravidelne neužíva žiadne. Súd prihliadal predovšetkým na skutočnosť, že maloletý nie je s otcom v súčasnosti v žiadnom kontakte, otec na maloletého žiadnym spôsobom neprispieval od opustenia spoločnej domácnosti, t. j. od roku 2010. Vzhľadom na nečinnosť otca v konaní sa súdu bližšie nepodarilo zistiť jeho osobné, majetkové, zdravotné ani príjmové pomery, pričom súd poukazuje na skutočnosť, že otec mal možnosť tieto svoje pomery zdokladovať na začiatku konania, ktorú možnosť však nevyužil. Napriek vyjadreniam matky ohľadom aktuálneho zhoršeného zdravotného stavu otca, mal súd preukázané že tento je minimálne od roku 2019 evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, pričom ani z lustrácie sociálnej poisťovne nevyplynulo, že by na jeho strane bol nejaký náznak hľadania si zamestnania, napriek tomu že má vedomosť o svojej vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu. Ak aj otec má v súčasnosti zhoršený zdravotný stav, nič mu nebránilo predtým, ako sa mu zdravotný stav zhoršil (december 2020), nájsť si zamestnanie, dosahovať príjem a prispievať na výživu maloletého. Súd mal preukázané, že otec je vlastníkom hnuteľného (nákladný príves) i rozsiahleho nehnuteľného majetku v jeho výlučnom i podielovom spoluvlastníctve, ktoré nadobudol v rámci dedičského konania v roku 2016 a ktoré môže otec použiť, speňažiť a tak nadobudnúť finančné prostriedky na plnenie si aj jeho vyživovacej povinnosti. Z uvedeného dôvodu potom súd zaviazal otca na plnenie si vyživovacej povinnosti voči maloletému vo výške 150,- € mesačne, nakoľko má za to, že je v aktuálnych možnostiach a schopnostiach otca prispievať na maloletého určenou sumou výživného s prihliadnutím aj na skutočnosť, že doposiaľ na výživu maloletého žiadnym spôsobom neprispieval. Pri určovaní výšky výživného súd prihliadal aj na to, že maloletý má už viac ako 15 rokov, blíži sa veku dospelého a s tým súvisiace jeho odôvodnené potreby. Súd v celom rozsahu nevyhovel návrhu matky, ktorá žiadala určiť výživné na maloletého vo výške 250,- € mesačne, a to z dôvodu 1/ nepreukázania takých odôvodnených potrieb maloletého, ktoré by odôvodňovali matkou požadovanú výšku výživného, 2/ poberanie rodinných prídavkov, uplatňovanie si daňového bonusu matkou, 3/ i matkinej vyživovacej povinnosti, ktorá je zamestnaná, dosahuje stabilný príjem. Na danom mieste súd poukazuje, že nemožno od matky spravodlivo požadovať, aby zabezpečovala osobnú starostlivosť, výchovu a výživu v rovnakom rozsahu ako otec, ktorý maloletého nemá v osobnej starostlivosti, a ktorý navyše žiadnym spôsobom matku neodľahčuje vo výkone jej starostlivosti o maloletého, keďže sa s maloletým žiadnym spôsobom nestýka, a preto je povinnosťou otca platiť na maloletého výživné vo vyššej miere ako len mechanicky vo výške 1 mesačných nákladov na maloletého.
24. Keďže súd považoval návrh matky za dôvodne podaný, počiatok plnenia vyživovacej povinnosti súd určil odo dňa podania návrhu matkou v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Nárok na vyplatenie výživného spätne pred podaním návrhu však súd nepriznal z dôvodu, že matka súdu nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce spätné priznanie výživného pred podaním návrhu. Dôvody uvádzané matkou, a to že v roku 2019 ochorela na onkologické ochorenie a v dôsledku tohto nebola schopná riešiť návrh na úpravu výkonu rodičovských práv k maloletému, súd nepovažoval za relevantný pre priznanie takéhoto nároku. V neposlednom rade matka mohla podať takýto návrh už oveľa skôr, v čase, keď došlo k ukončeniu spolužitia s otcom maloletého.
25. V danom prípade tak otcovi vzniklo zročné výživné odo dňa podania návrhu matkou, t. j. odo dňa 26. 02. 2020, do dňa 22. 02. 2021, t. j. do dňa vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, spolu vo výške 1.800,- €, ktoré pozostáva z priznanej sumy výživného 150,- € x12 mesiacov, počas ktorých si otec žiadnym spôsobom neplnil svoju vyživovaciu povinnosť na maloletého. Súd priznanú sumu zročného výživného otcovi povolil splácať v pravidelných mesačných splátkach spolu s bežným výživným, pričom pri výške splátok zohľadnil výšku zročného výživného, dobu splatnosti, ako i celkové pomery na strane otca s tým, aby zročné výživné bolo uhradené do plnoletosti dieťaťa. V danom prípade súd poukazuje, že nemôže byť na ujmu maloletého dieťaťa, že otec si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť doposiaľ žiadnym spôsobom neplnil a z uvedeného dôvodu mu preto vzniklo zročné výživné v uvedenej výške.
26. Súd pri úprave styku otca s maloletým postupoval v zmysle ustanovenia § 25 ods. 2 Zákona o rodine, keďže že žiaden z účastníkov nežiadal v danej veci upraviť styk otca s maloletým, preto súd s prihliadnutím aj na odporučenie opatrovníka rozhodol tak, že tento styk neupravil.
27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil. Účastníci konania si vznášajú trovy konania, ktoré im v konaní vznikli sami (súdne poplatky, trovy právneho zastúpenia).
28. Po vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku sa matka a opatrovník maloletého vzdali práva podať odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica s tým, že lehota na odvolanie neplynie do 28. 02 .2021 (§ 8 písm. a/ v spojení s § 9 ods. 1 písm. a/ zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 9/2021, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID-19).
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie urobené v listinnej podobe je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov (dvojmo) inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 125 ods. 3 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.