Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-72-2020.pdf
PDF · 140.34 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
KK-5Csp/72/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Zuzanou Salajovou v spore žalobcu BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava -Nové Mesto, IČO : 36 432 105, právne zastúpený JUDr. Oskárom Chnapkom, advokátom, Komenského 3, 971 01 Banská Bystrica, proti žalovanej V. o zaplatenie 882,64 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo 128,34 eur od 17. 06. 2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 130,16 eur od 18. 07. 2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 81,26 eur od 17. 08. 2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 56,47 eur od 19. 09. 2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 47,30 eur od 19. 10. 2017 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobu vo zvyšnej časti o zaplatenie poplatkov vo výške 34,77 eur a zmluvnej pokuty v sume 404,34 eur z a m i e t a .
III. Súd p r i z n á v a žalobcovi vo vzťahu k žalovanému v časti nároku na zaplatenie ceny poskytnutých služieb a poplatkov náhradu trov konania v rozsahu 85,46 % s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Súd žalovanému vo vzťahu k žalobcovi v časti nároku o zaplatenie zmluvnej pokuty náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal 18. 05. 2020 na Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 882,64 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške vo výške 5 % ročne zo 128,34 eur od 17. 06. 2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 135,15 eur od 18. 07. 2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 86,25 eur od 17. 08. 2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 61,46 eur od 19. 09. 2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 67,10 eur od 19. 10. 2017 do zaplatenia, zmluvnej pokuty 404,34 eur a náhrady trov konania.
2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., ako postupcom na strane jednej (ďalej právny predchodca žalobcu) a žalobcom ako postupníkom na strane druhej, došlo dňa 06. 08. 2019 k postúpeniu pohľadávky, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok na žalobcu, vrátane pohľadávky voči žalovanému vyplývajúci zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Postupca uzatvoril so žalovaným Zmluvu o poskytovaní verejných služieb - služby Mobilný internet, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá aktivovaná užívateľská SIM karta s prideleným telefónnym číslom XXXX XXX XXX. Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať služby a platiť za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v Zmluve a v aktuálnom Cenníku. Následne boli so žalovaným uzatvorené viaceré Dodatky
k Zmluve. Žalovaný si nesplnil svoju povinnosť zo zmluvy a nezaplatil vystavené faktúry za poskytnuté služby. Vznikol mu tak dlh na telekomunikačných službách a poplatkoch vo výške 478,30 eur. Na zabezpečenie uvedenej povinnosti bola dojednaná v súlade s § 544 až 545a Občianskeho zákonníka zmluvná pokuta s klesajúcou výškou podľa dĺžky trvania plnenia zmluvy, pričom jej základ pri uzavretí Zmluvy, ktorú uplatnil v celkovej výške 404,34 eur. Žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť platiť za poskytnuté služby riadne a včas v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na uplatnenie zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta bola v zmysle Dodatkov ( neuviedol ktorých ) vypočítaná degresívnym spôsobom so zohľadnením počtu dní, ktoré uplynuli z doby viazanosti (konkrétny počet dní, po koľkých bolo poskytovanie služieb bolo prerušené a výpočet zmluvnej pokuty žalobca v žalobe neuviedol) a žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu v celkovej výške 404,34 eur.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.
4. V danom prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 882,64 eur s prísl. S poukazom k uvedenému súd 22. 02. 2021 v súlade s § 297 a § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku vyhlásil v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu 09. 02. 2021.
5. Podľa § 297 Civilného sporového poriadku, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
6. Keďže boli splnené zákonné podmienky, súd v danej právnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.
7. Súd sa oboznámil so žalobou a jeho prílohami, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejnej telefónnej služby, Zmluvou o poskytovaní verejných služieb - služba Mobilný internet, Dodatkami k zmluve, Cenníkom služieb žalobcu, faktúrami č. 3417364878, č. 3418334009, č. 3419308596, č. 7101900624, č. 3416374472, č. 8204971753 a zistil nasledovný skutkový stav:
8. Žalobca a žalovaný uzavreli Zmluvu o poskytovaní verejných služieb - Mobilný internet. Zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 13. 12. 2014 vyplýva, že právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a. s. poskytol žalovanému program služieb Mobilný internet, na základe ktorej bola žalovanému aktivovaná služba Magio Internet Security. Žalovaný sa zaviazal využívať služby poskytované právnym predchodcom žalobcu po dobu 24 mesiacov a platiť za ne. V Dodatku k Zmluve zo dňa 13. 12. 2014 bola dohodnutá zmluvná pokuta v Tabuľke č. 1 Zmluvy, za porušenie záväzku viazanosti a to v sume 100 (základ - počiatočná suma, ktorá bude klesať). Podľa ďalšieho Dodatku k Zmluve zo dňa 21. 02. 2017 bol žalovanému poskytnutý program služieb - Happy XL NAJ a dátové zariadenie Samsung Galaxy S7 Edge 32GB Silver. V tomto Dodatku k Zmluve bola dohodnutá zmluvná pokuta v Tabuľke č. 1 Zmluvy, za porušenie záväzku viazanosti a to v sume 820 eur.
9. Podľa Dodatku k Zmluve zo dňa 13. 12. 2014, zmluvná pokuta; Podnik a účastník sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne Podniku voči účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanie zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie, predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej Podniku v dôsledku porušenia záväzku viazanosti na benefity, ktoré Podnik poskytol Účastníkovi na základe tejto o balíku. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za zariadenie a poskytovanie služieb (vrátane Doplnkových služieb) podľa Cenníka, ako aj zľava z ceny koncového zariadenia alebo PC/Notebooku špecifikovaného v Zmluve o kúpe PC/Notebooku, ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou cenou, ak bolo Účastníkovi na základe tohto Dodatku poskytnuté koncové zariadenie alebo aj PC/Notebook špecifikovaný v Zmluve o kúpe Pc/Notebooku. Benefity poskytnuté Účastníkovi na základe tohto Dodatku sú uvedené v bode
č. 1 tohto Dodatku alebo v Cenníku. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty za porušenie záväzku viazanosti je suma špecifikovaná v tabuľke č. 1, ktorá zohľadňuje Benefity poskytnuté Účastníkovi podľa tohto Dodatku (ďalej Základ pre výpočet). Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty, bude vypočítaná podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo Základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia Zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písm. a) predchádzajúceho bodu tohto Dodatku alebo do dňa prerušenia poskytovania služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písm. b) predchádzajúceho bodu tohto Dodatku:
Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = Základ pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/ celkový počet dní doby viazanosti* základ pre výpočet). Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej na faktúre, ktorou je Účastníkovi vyúčtovaná. Uhradením zmluvnej pokuty zaniká dojednaný záväzok viazanosti, preto účastník zmluvnú pokutu za porušenie záväzku viazanosti zaplatí iba jedenkrát. Podnik je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením záväzku viazanosti, pre prípad ktorého bola dojednaná a vyúčtovaná zmluvná pokuta, len vo výške presahujúcej sumu vyúčtovanej zmluvnej pokuty.
Podľa Dodatku zo dňa 21. 02. 2017, zmluvná pokuta; Podnik a účastník sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne Podniku voči účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanie zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie, predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej Podniku v dôsledku porušenia záväzku viazanosti na benefity, ktoré Podnik poskytol Účastníkovi na základe tejto o balíku. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za zariadenie a poskytovanie služieb (vrátane Doplnkových služieb) podľa Cenníka, ako aj zľava z ceny MT, ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou, ak bol Účastníkovi na základe tohto Dodatku MT poskytnutý. Benefity poskytnuté Účastníkovi na základe tohto Dodatku sú uvedené v bode č. 1 tohto Dodatku alebo v Cenníku. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty za porušenie záväzku viazanosti je suma špecifikovaná v tabuľke č. 1, ktorá zohľadňuje Benefity poskytnuté Účastníkovi podľa tohto Dodatku ( ďalej len „Základ pre výpočet“). Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty, bude vypočítaná podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo Základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia Zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písm. a) predchádzajúceho bodu tohto Dodatku alebo do dňa prerušenia poskytovania služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písm. b) predchádzajúceho bodu tohto Dodatku:
Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = Základ pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/ celkový počet dní doby viazanosti* základ pre výpočet ) Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej na faktúre, ktorou je Účastníkovi vyúčtovaná. Uhradením zmluvnej pokuty zaniká dojednaný záväzok viazanosti, preto účastník zmluvnú pokutu za porušenie záväzku viazanosti zaplatí iba jedenkrát. Podnik je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením záväzku viazanosti, pre prípad ktorého bola dojednaná a vyúčtovaná zmluvná pokuta, len vo výške presahujúcej sumu vyúčtovanej zmluvnej pokuty.
10. Žalobca vystavil žalovanému za poskytnuté služby faktúru č. 3417364878 vo výške 135,15 eur ( z toho za upomienku oneskorenej platby v sume 4,99 eur), č. 3418334009 vo výške 86,25 eur (z toho za upomienku oneskorenej platby v sume 4,99 eur), č. 3419308516 vo výške 61,46 eur (z toho za upomienku oneskorenej platby v sume 4,99 eur), č. 7101900624 vo výške 67,10 eur (z toho poplatok za prerušenie poskytovania služieb v sume 19,80 eur), č. 3416374472 vo výške 128,34 eur, č. 8204971753 vo výške 404,34 eur (zmluvná pokuta).
11. Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej Občiansky zákonník), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonník, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
12. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné
pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods. 12 písm. a), b) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 10, Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
14. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
15. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
16. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom § 3 stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
17. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola 23. 12. 2014 uzatvorená v zmysle Zákona o elektronických komunikáciách, zmluva o poskytovaní verejných služieb s tým, že časť jej obsahu bola určená odkazom na všeobecné podmienky, cenník žalobcu a žalobca vystavil žalovanému vyššie uvedené faktúry.
18. Predmetnú zmluvu, vrátane jej dodatku, je potrebné považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný vopred bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa (zákona NR SR č. 250/2007 Z. z.), ktorý v § 3 ods. 3 ustanovuje, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou
19. Na základe vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že žalovaný neuhradil faktúry za služby, ktoré mu žalobca poskytol. Faktúrou 3417364878 vyúčtoval sumu 135,15 eur , ktorá pozostávala z mesačných poplatkov, iných platieb v sume 130,16 eur s DPH a z poplatku za upomienku oneskorenej platby v sume 4,99 eur, fč. 3418334009 vyúčtoval sumu 86,25 eur, ktorá pozostávala z mesačných poplatkov, iných platieb v sume 81,26 eur s DPH a z poplatku za upomienku oneskorenej platby v sume 4,99 eur, fč. 3419308516 vyúčtoval sumu 61,46 eur, ktorá pozostávala z mesačných poplatkov, iných platieb v sume 56,47 eur s DPH a z poplatku za upomienku oneskorenej platby v sume 4,99 eur, fč. 7101900624 vyúčtoval sumu 67,10 eur, ktorá pozostávala z mesačných poplatkov, iných platieb v sume 47,30 eur s DPH a z poplatku za prerušenie poskytovania služieb v sume 19,80 eur s DPH, fč. 3416374472 vyúčtoval sumu 128,34 eur, ktorá pozostávala z mesačných poplatkov, iných platieb v sume 128,34 eur s DPH, fč. 8204971753, ktorou vyúčtoval zmluvnú pokutu vo výške 404,34 eur.
20. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané a nesporné, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej boli žalovanému poskytované dohodnuté služby cenu služieb, ktoré žalovaný úplne neuhradil. Súd preto dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické telekomunikačné služby vo výške 443,53 eur je opodstatnený, preto v časti o zaplatenie sumy 443,53 eur žalobe vyhovel.
21. Žalovaného súd zaviazal aj k zaplateniu zákonných úrokov z omeškania z jednotlivých dlžných súm, a to vo výške 5 % ročne zo 128,34 eur od 17. 06. 2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 130,16 eur od 18. 07. 2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 81,26 eur od 17. 08. 2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 56,47 eur od 19. 09. 2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 47,30 eur od 19. 10. 2017 do zaplatenia, nakoľko k uvedeným dňom bol žalovaný preukázateľne v omeškaní, keďže splatnosť faktúr, ktorými bola cena poskytnutých služieb vyúčtovaná, nastala pre uvedeným dňom. Ku dňom omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0 % p. a., úrok z omeškania tak v súlade s § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase omeškania, predstavuje výšku 5 % ročne.
22. Ďalším žalobcom uplatneným nárokom je nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 404,34 eur.
23. Zmluvné strany si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť zmluvnú pokutu. Strana, ktorá zmluvnú pokutu požaduje, však musí v právnom úkone, ktorým túto zmluvnú pokutu žiada, uviesť určite a zrozumiteľne za ktoré konkrétne porušenie zmluvných povinností si zmluvnú pokutu uplatňuje a určite, zrozumiteľne a jasne uviesť spôsob jej prípadného vyčíslenia. Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.
Zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku. Má funkciu sankčnú, preventívnu a uhradzovaciu. Sankčný charakter zmluvnej pokuty znamená najmä, že postihuje toho účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť nepriaznivým následkom a to podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Občiansky zákonník neobsahuje úpravu o výške zmluvnej pokuty a ani o spôsobe jej určenia. Výška zmluvnej pokuty, ale musí spĺňať kritérium primeranosti (cit. ust. § 53 ods. 4 písm. k).
Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Sankcia (zmluvná pokuta) musí však byť primeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti, najmä vo vzťahu k dôsledkom, aké toto porušenie má pre dodávateľa. Týmto dôsledkom musí byť primeraná zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu peňažnej náhrady pre dodávateľa za riziko, ktoré znáša v dôsledku nesplnenia povinnosti.
24. Sankcia spočívajúca v degresívnej zmluvnej pokute vždy musí zodpovedať nielen času a rozsahu porušenej povinnosti, ale aj charakteru porušenia povinnosti a závažnosti porušenej povinnosti a zároveň sa odvíjať aj od skutočnej a reálnej ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Sankcia dohodnutá počas celej platnosti zmluvy a jej hrozby nesmie byť v žiadnom jej štádiu zjavne neprimeraná a prípadným nárokom na sankciu nemôže vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Uvedené platí aj preto, že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde aj k úsporám na strane poskytovateľa služby (ten ušetrí v rozsahu následného zníženého objemu dát a pod.), teda zmluvná pokuta nemôže nahrádzať jeho očakávané príjmy. Takáto zmluvná pokuta zároveň nesmie slúžiť ako jediný nástroj a prostriedok na neprimerané zabezpečenie prípadných benefitov a výhod, ktoré v istých prípadoch javia výrazné znaky potenciality, porovnávajúc v konkrétnom časovom úseku ofenzívnu obchodnú politiku iných telekomunikačných operátorov.
Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 02. 2011, IV.ÚS 55/2011-19).
25. Žalobca si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu z dôvodu porušenia záväzku viazanosti žalovaného, pričom v žalobe neuviedol, z ktorého konkrétneho dodatku k zmluve, nakoľko bolo uzatvorených viacero dodatkov, zmluvnú pokutu uplatnil. Rovnako v podanej žalobe uviedol len jednu sumu zmluvnej pokuty, avšak neuviedol presný a konkrétny výpočet, ako dospel k danej výške zmluvnej pokuty, či sa jedná o súčet viacerých zmluvných pokút. Taktiež v žalobe uviedol len všeobecný vzorec na výpočet zmluvnej pokuty, konkrétne premenné do vzorca neuviedol, tak ako v žalobe neuviedol, koľko dní bol žalovaný v omeškaní, ani počet dní uplynutých z doby viazanosti. Žalobca predložil 2 dodatky, pričom v Dodatku k Zmluve zo dňa 13. 12. 2014 bola dohodnutá zmluvná pokuta v Tabuľke č. 1 Zmluvy, za porušenie záväzku viazanosti a to v sume 100 (základ - počiatočná suma, ktorá bude klesať). Podľa ďalšieho Dodatku k Zmluve zo dňa 21.02.2017 bol žalovanému poskytnutý program služieb - Happy XL NAJ a dátové zariadenie Samsung Galaxy S7 Edge 32GB Silver. V tomto Dodatku k Zmluve bola dohodnutá zmluvná pokuta v Tabuľke č. 1 Zmluvy, za porušenie záväzku viazanosti a to v sume 820 eur. Teda celkovo bola zmluvná pokuta v sume 920 eur, pričom žalobca uplatnil zmluvnú pokutu v sume 404,34 eur.
26. Tak, ako bolo dohodnuté znenie zmluvnej pokuty, vôbec nerozlišuje závažnosť porušenia tej ktorej zmluvnej povinnosti a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu tej ktorej zmluvnej povinnosti. Nerozlíšenie medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť dohody o zmluvnej pokute. Takúto neurčitosť znamená aj nejednoznačnosť vyjadrenia toho, ktoré porušenie zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu v uvedenej výške.
Znenie dohody o zmluvnej pokute akoby naznačovalo, že existuje závažné porušenie a menej závažné porušenie zmluvných povinností, pričom ale nie je rozlíšené, v akej výške sa bude nárokovať zmluvná pokuta za to ktoré porušenie zmluvných povinností. Súd má za to, že v danej veci dohoda o zmluvnej pokute je pre neurčitosť neplatná.
Navyše uplatnenie práva na zmluvnú pokutu ako právny úkon, ak má byť relevantný, musí zodpovedať kritériám, ktoré právna norma vyžaduje pre platný právny úkon. Uplatnenie práva na zmluvnú pokutu musí byť realizované určito a zrozumiteľne tak, že subjekt uplatňujúci právo na zmluvnú pokutu musí definovať, ktoré konkrétne porušenie zmluvných povinností sankcionuje a predovšetkým musí preukázať aj to, že k porušeniu zmluvných povinností skutočne došlo. Žalobca v danej veci súdu nepredložil žiadny dôkazný prostriedok, z ktorého by vyplynulo, že zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bol ukončený z dôvodov na strane odporcu. Pri nepreukázaní tohto základného predpokladu nezostávalo iné než hodnotiť nárok navrhovateľa v časti súm uplatnených ako zmluvné pokuty, za nedôvodný. V tejto časti súd je toho názoru, že navrhovateľ dôkazné bremeno neuniesol.
Súčasne súd tu udáva, že žalobca svoje právo na zmluvnú pokutu odvíja od Zmluvy, ktorá patrí k spotrebiteľským zmluvám v zmysle ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právny predchodca žalobcu ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je súčasťou formulárovej zmluvy. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania (viď výpis z Obchodného registra na spoločnosť žalobcu a vymedzený predmet činnosti) a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka). Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade žalovaný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť. Žalovaný ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu osobitne nevyjednal vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách, Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.
Zmluvné dojednania obsiahnuté v Dodatkoch k zmluve o poskytovaní verejných služieb, týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Preto by nemal byť v spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy.
Tak, ako je dojednaná zmluvná pokuta v Dodatkoch k zmluve o poskytovaní verejných služieb, ju považuje súd za neprimeranú sankciu. Dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t. j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty, ktorú súd považuje za neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo. Je pritom zrejmé, že žalobca odvíja právo na zaplatenie zmluvnej pokuty od nesplnenia povinnosti zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby. Po vyčerpaní služieb v rámci zvoleného účastníckeho programu pritom dodávateľ už neposkytuje spotrebiteľovi služby za tak zvýhodnené ceny, ako je to v rámci dojednaného programu, preto zmluvná pokuta v tomto rozsahu pôsobí ešte neprimeranejšie. Zmluvná pokuta bola dojednaná len pre prípad nezaplatenia splatnej ceny za služby, resp. porušenia povinností upravených vo vymedzených článkoch dodatku, ktoré nesúvisia s predajom mobilného telefónu alebo iného koncového zariadenia, ktorým užívateľ prijíma služby. Prípadná predajná cena takéhoto koncového zariadenia a výška zľavy nemajú žiadny vplyv na posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty.
27. V žiadnom prípade teda nemožno tvrdiť, že sa jedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (cit. § 53 ods. 2). Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, či dodatkoch. Zmluvná pokuta, ktorá nebola individuálne dojednaná, lebo sa jedná o štandardnú typovú zmluvu, a ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa, ako aj v rozpore s Chartou základných práv Európskej únie (čl. 98), podľa ktorého v záujme naplnenia jedného zo základných práv Európskej únie politiky štátov je zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa, a preto je potrebné využiť všetky efektívne prostriedky ochrany spotrebiteľa, aby sa zvyšovala dôvera spotrebiteľov v trh, aby neprimerané postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Žalobca ako osoba podnikajúca na trhu elektronických komunikácií má odbornú prevahu nad spotrebiteľmi, ktorým svoje služby poskytuje, a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k spotrebiteľom sa bude správať s náležitou odbornou starostlivosťou. Dojednaná zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná. Z neplatnej zmluvnej podmienky tak nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanej povinnosť plniť. Pre posúdenie dojednania zmluvnej pokuty ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve z hľadiska jej neprijateľnosti nie je podstatné, či reálne dôjde k porušeniu povinnosti.
28. Súd poukazuje na právny názor vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Prešove vo veci 7Co/36/2015, cit. „V danom prípade ako to vyplýva z obsahu spisu medzi účastníkmi bola uzatvorená štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobené aj zmluvné dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti, alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy.“
29. Ďalej súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove z 25. 06. 2019, sp. zn. 15Co/5/2019, kde v bode 52 odvolací súd uviedol, že neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať - moderovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo je možné používať výnimočne len pri mimoriadne tvrdom a neadekvátnom dopade zmluvnej pokuty, výhradne však len pri platných úkonoch. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na Rozsudok ESD vo veci C-618/10 Banco Espanol de Crédito SA/Joaquín CalderónCamino podľa ktorého, vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom a ak vnútroštátny súd konštatuje, že ide o takú podmienku, je povinný ju iba neuplatniť. Rozsudky ESD a ESĽP sú pre súd záväzné a tvoria súčasť materiálneho práva.
30. Súd tiež dáva do pozornosti rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 8Csp/123/2019 -94 zo dňa 23. 01. 2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove rozsudkom zo dňa 28. 09. 2020, č. k. 7CoCsp/22/2020 - 127, ktorým potvrdil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v časti zmluvných pokút vo výške 148,19 eur a vo výške 150 eur. Zrušil rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
31. Na základe uvedeného súd má za to, že v danej veci dohoda o zmluvnej pokute pre neurčitosť je neplatná, preto súd žalobu v tejto časti zamietol. Rovnako v žalobe žalobca vôbec neuviedol presný výpočet zmluvnej pokuty, teda ako dospel k čiastke 404,34 eur, nakoľko celkovo bola zmluvná pokuta podľa priložených Dodatkov v sume 920 eur, ani či uplatňuje zmluvnú pokutu z oboch Dodatkov alebo len jedného, v akej sume. Odkázal len na všeobecný vzorec.
32. Z obdobných dôvodov súd žalobu žalobcu zamietol aj v časti požadovaných poplatkov za upomienky v sume 4,99 eur x 3 eur, t. j. celkovo vo výške 14,97 eur. Rovnako zamietol aj poplatok za prerušenie služby - neplatenie 16,50 eur + 20 % DPH, t. j. 19,80 eur. V podanej žalobe žalobca vôbec nešpecifikoval na základe ktorých článkov zmluvy, resp. jej Dodatku, si uvedené poplatky uplatňuje.
Zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve o poskytovaní verejných služieb týkajúce sa poplatkov považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o taký poplatok, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Preto by nemal byť v spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný poplatkami len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy.
33. Súd má však za to, že žalobca nepreukázal individuálnu dohodu so žalovaným o týchto poplatkoch a ani za aké služby by sa mali účtovať, resp. aké protiplnenie žalovaný mal by dostať za úhradu uvedených poplatkov. Zmluvné dojednanie týkajúce sa poplatkov, ak sa toto nachádza vo Všeobecných podmienkach, resp. Cenníku, považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vymedzenie v cenovom výmere, cenníku, obchodných podmienkach, prípadne na iných listinách, ktoré žalovaný nepodpísal, súd nemôže považovať za platné individuálne písomné dojednanie. Súd preto nárok žalobcu v časti o zaplatenie 14,97 eur titulom poplatkov za upomienky a v sume 19,80 eur titulom poplatku za prerušenie poskytovanie služby pre neplatenie, spolu s príslušenstvom ako nedôvodný zamietol
Tunajší súd súhlasí a stotožňuje sa s rozhodovacou líniou reprezentovanú rozhodnutím Vrchného Krajinského súdu v Karslruhe z 3. mája 2011 v obdobnej tzv. spotrebiteľskej veci, vedenej takýmto súdom pod sp. zn. 17 U 192/10. Zmluvné podmienky oprávňujúce navrhovateľa požadovať (a odporcu v pozícii spotrebiteľa platiť) rôzne poplatky, sú neprijateľnými, keď poplatku nezodpovedá žiadne skutočné reálne protiplnenie a takýto poplatok slúži len navrhovateľovi (výhradne jeho záujmom a účtovným účelom). Tento názor vyslovil vo svojom rozsudku aj Krajský súd Trnava v rozsudku zo dňa 13. 8. 2014 sp. zn. 10Co/27/2013, 10Co/325/2014.
34. Podľa ustanovenia §255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 C.s.p.; ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa ustanovenia §262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne ajbez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Čo sa týka rozhodnutia o trovách konania, v danom prípade boli do jedného konania spojené viaceré samostatné nároky, ktoré mohli byť predmetom samostatných konaní, preto úspech a neúspech je podľa názoru súdu pri každom nároku potrebné posudzovať samostatne (1./ nárok na zaplatenie ceny poskytnutých služieb a poplatkov vo výške 478,30 eur s prísl., kde súd priznal žalobcovi uplatnený nárok v sume 443,53 eur titulom zaplatenie ceny poskytnutých služieb vrátane úroku z omeškania, a titulom poplatkov v sume 34,77 eur žalobu zamietol, teda úspešný tu bol žalobca rozsahu 85,46% ďalej 2./ nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 404,34 eur, kde mal plný úspech vzhľadom na zamietnutie žaloby v tomto nároku žalovaný).
36. Žalobcovi v časti o zaplatenie sumy 478,30 eur s príslušenstvom titulom zaplatenia ceny poskytnutých služieb a poplatkov súd priznal žalobcovi sumu 443,53 eur, a v prevyšujúcej sume 34,77 eur žalobu zamietol. Úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 92,73 % a úspech žalovaného predstavuje 7,27 %. Vzhľadom na pomer úspechu v konaní v tejto časti preto súd v zmysle uvedených zákonných ustanovení priznal žalobcovi vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 85,46% %. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
37. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 404,34, mal plný úspech žalovaný, preto v tejto časti podľa § 255 ods.1 CSP mu vznikol nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi. Žalovanému súd, ale náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, zo spisu mu žiadne preukázateľné trovy nevyplynuli, súd mal za preukázané, že žalovanému žiadne trovy v konaní nevznikli. Preto súd žalovanému vo vzťahu k žalobcovi v časti nároku o zaplatenie zmluvnej pokuty náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.