Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Sa-1-2021.pdf
PDF · 104.45 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/1/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, v právnej veci žalobkyne: H. H., bytom B. H., H. XX, zastúpená JUDr. Michalom Magdolenom, advokátom, so sídlom v Nitre, Farská 28, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. 03. 2019, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu zamieta. Krajský súd žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
1. Rozhodnutím žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 08. 03. 2019 podľa § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení žalovaný rozhodol tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o priznaní invalidného dôchodku od 05. 11. 2018 v sume 135,80 eur mesačne podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov potvrdil a odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol
2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 26. 11. 2018 priznal žalobkyni invalidný dôchodok od 05. 11. 2018 v sume 135,80 eur, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra zo dňa 05. 11. 2018 žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu žalobkyne bola posudkovým lekárom určená na 45 % od 05. 11. 2018.
II.
3. Žalobkyňa voči rozhodnutiu včas podala voči rozhodnutiu zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietala svoj nepriaznivý zdravotný stav ako aj nesúhlasila s určením výšky miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako aj dátum vzniku invalidity. Žiadala priznať od 25. 03. 2018. Žiadala zvýšiť percentuálnu mieru na 80 %.
III.
4. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal spisovú dokumentáciu a vzhľadom na záver posudkového lekára ústredia so sídlom v Nitre, ktorý preskúmal zdravotný stav dňa 19. 02. 2018, oboznámil sa so spisovou dokumentáciou, so všetkými predloženým odbornými nálezmi a následne vykonal vlastné vyšetrenie, pričom zistil, že žalobkyňa trpí depresívnou poruchou stredne ťažkého stupňa, stav je v súčasnosti kompenzovaný, nie sú prítomné žiadne psychotické príznaky ani prejavy hlbokej depresie.Vzhľadom na tieto prejavy rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu účastníčky konania prislúcha miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %, čo je dolná hranica rozpätia. Za ostatné zdravotné postihnutia je základná miera poklesu navýšená o 10 % na výsledných 45 %, ktorá zodpovedá súčasnému zdravotnému stavu.
Posudkový lekár pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne na prítomnosti psychiatra zhodnotili psychiatrický nález zo dňa 13. 11. 2018, ortopedické vyšetrenie zo 06. 09. 2018, neurologické vyšetrenie z 12. 04. 2018, gastroenterologické vyšetrenie zo 07. 02. 2018, psychologické vyšetrenie z 12. 03. 2018, kardiologické vyšetrenie z 28. 02. 2018, rehabilitačné vyšetrenie z 28. 11. 2018.
Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil posudkový lekár duševné choroby a poruchy správania, poruchy nálad (manické, depresívne, periodické) stredne ťažké formy podľa kapt. V., položka 3, písm. a/ prílohy 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov s mierou poklesu 35 % z percentuálneho rozpätia 35-45 % a ktorú zvýšil za iné zdravotné postihnutia o 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z., spolu na 45 %.
5. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár ústredia.
Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkového lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníkov konania, a to na základe vyšetrenia žalobcu, z doloženej zdravotnej dokumentácie ako aj lekárskych správ a záverov posudkových lekárov.
Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným dopadom najviac porovnateľná.
Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia účastníka konania boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia a sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú.
Žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila dôkazy, ktorými by bola spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jej nároku o invalidný dôchodok.
IV.
6. Žalobkyňa podala voči druhostupňovému rozhodnutiu žalovaného žalobu, v ktorej poukazovala opätovne poukazovala na svoj zhoršený zdravotný stav ako aj na nesprávne zaradenie jej zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 4. Namietala, že posudkový lekár nezhodnotil lekársku správu MUDr. Mrázika, ktorý jej zdravotný stav považoval za veľmi ťažký, a preto má byť zaradený pod ťažkú formu pod písm. b/, kde je miera poklesu až 80%. Poukázala ďalej na to, že máva veľké bolesti, zalieva ju horúčava, je na odpadnutie, máva veľmi úzkostlivé stavy a nevie riadne pracovať.
V.
7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 21. 05. 2019 uviedol, že tvrdenie žalobkyne, že by mala byť jej choroba zaradená do kapt. V, položky 3, písm. b/ prílohy č. 4, čo sú ťažké formy s mierou poklesu od 50-80% je potrebné uviesť, že podľa vyjadrenia posudkového lekára ústredia podľa lekárskych nálezov bolo preukázané, že žalobkyňa trpí poruchou stredne ťažkého stupňa, a tento zdravotný stav potvrdil aj prítomný lekár z odboru psychiatrie, ktorý ju vyšetril. K námietke žalobkyne, ktorá nesúhlasí s dátumom vzniku invalidity, je nedôvodná, pretože dátum neurčuje ona ale dôvodom vzniku invalidity je dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, trvajúci viac ako rok, ktorý bol intenzívne liečený a podľa možnosti boli vyčerpané všetky liečebné možnosti. U žalobkyni tieto všetky možnosti neboli vyčerpané, pretože nebola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení. Dlhodobo nepriaznivo zdravotný stav bol určený pri posúdení jej zdravotného stavu dňa 05. 11. 2018.
Čo sa týka posudzovania zdravotného stavu žalobkyne, tento bol posúdený posudkovým lekárom, ktorý v zmysle § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. vykonáva lekársku posudkovú činnosť a tento náležite objektívne a nestranne posúdil zdravotný stav žalobkyne na základe doloženej lekárskej dokumentácie a záverov odborných lekárov.
Rozhodnutie bolo vydané na základe riadne zisteného skutkového a právneho stavu, platného v čase vydania rozhodnutia. Žalovaná ho považuje za zákonné a správne, a preto žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
VI.
8. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe žalobcom prejednal bez pojednávania a podľa § 190 SSP dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobkyni zamietol. Krajský súd poukázal na to, že nezistil nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu žalobkyni neboli známe a zhodnotené a ktoré by prípadne odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku. Posudkový lekár za prítomnosti psychiatra po vlastnom vyšetrení zdravotného stavu a posúdení odborných nálezov svoj posudok náležite zdôvodnil a vyhodnotil zdravotný stav, že žalobkyňa je invalidná s mierou poklesu 45 % s dátumom vzniku invalidity 05. 11. 2018. Krajský súd poukázal na to, že dátum vzniku invalidity bol stanovený posudkovým lekárom a na základe lekárskych
nálezov mal posudkový lekár jednoznačne za preukázané, že žalobkyňa trpí depresívnou poruchou stredne ťažkého stupňa, čo potvrdil aj psychiater, ktorý žalobkyňu vyšetril. VII.
9. Žalobkyňa podala voči rozsudku krajského súdu kasačnú sťažnosť, v ktorom uviedla, že ani správny orgán ani súd sa nezaoberal lekárskou správou MUDr. Mrázika zo dňa 13. 11. 2018, v ktorej konštatuje, že trpí ťažkou formou duševnej poruchy - recidíva, čím vlastne namietala nesprávne zaradenie jej rozhodujúceho zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 4 k zákonu, a to kapt. V. položka 3 písm. b/, kde je možno určiť mieru poklesu v rozsahu 50-80%. Táto jej argumentácia nebola akceptovaná súdom, ani predmetná lekárska správa. Tiež poukazovala na tú skutočnosť, že jej bol vystavený preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na základe rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra č.: NR1/OOPnKŤZPaPČ/PČ/SOCú2019/74862-4 zo dňa 23. 09. 2019 jej bola stanovená na základe lekárskeho posudku zo dňa 09. 09. 2019 miera funkčnej poruchy 60 %, na základe ochorenia ťažkej depresívnej poruchy. Namietala v kasačnej sťažnosti i nesprávne určený dátum vzniku invalidity 05. 11. 2018, keďže podala žiadosť o invalidný dôchodok spolu s lekárskymi nálezmi dňa 25. 03. 2018. Taktiež nie je zdôvodnené, prečo práve dátum vzniku invalidity 05. 11. 2018 sa považuje za dátum vzniku jej invalidity. 10. Kasačný súd rozsudkom 7Sk/52/2019-160 zo dňa 25. 11. 2020 zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 19. 08. 2019, č.k. 23Sa/26/2019-42, v spojení s opravným uznesením zo dňa 17. 10. 2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na tú skutočnosť, že po dôkladnom preskúmaní kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku kasačný súd skonštatoval, že krajský súd svoje rozhodnutie náležitým a dostatočne presvedčivým spôsobom neodôvodnil. Žalobkyňa namietala, že posudkoví lekári riadne neposúdili jej zdravotné ťažnosti, keď sa nevysporiadali s lekárskou správou MUDr. Mrázika z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 13. 11. 2018, v ktorej psychiater prijal záver - depresívna porucha recidíva ťažká, ktoré by bolo možné zaradiť pod inú položku prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., a to podľa kapt. V, položka 3, písm. b/ - poruchy nálad - ťažké formy psychiatrické. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že posudkoví lekárov vôbec nevenovali pozornosť záverom zo psychiatrického vyšetrenia zo dňa 13. 11. 2018, bolo povinnosťou krajského súdu na túto námietku reagovať a dôsledne skúmať, či jej zdravotný stav bol riadne posúdený. Za stavu, že správny súd v napadnutom rozhodnutí riadne nereagoval na námietky žalobkyne týkajúce sa jednak určenia zaradenia jej zdravotného postihnutia a jednak dátumu vzniku invalidity, kasačný súd rozsudok krajského súdu, v spojení s opravným uznesením podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 11. Krajský súd ako správny súd opätovne preskúmal rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe žalobkyňou, prejednal bez pojednávania a podľa § 190 SSP dospel k závere, že žaloba nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobkyni zamietol. 12. Po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovaného konštatoval, že nezistil dôvod, že by sa žalovaný odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia.
13. Žalobkyňa si požiadala žiadosťou zo dňa 05. 11. 2018 o invalidný dôchodok. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra zo dňa 05. 11. 2018 žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu žalobkyne bola posudkovým lekárom určená na 45 % od 05. 11. 2018.
14. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. 11. 2018 priznal žalobkyni invalidný dôchodok od 05. 11. 2018 v sume 135,80 eur, ktorý sa zvyšuje od 01. 01. 2019 na 140,- eur.
15. Prvostupňový posudkový lekár posudzoval zdravotný stav žalobkyne dňa 05. 11. 2018, ktorá v tom čase bola práceneschopná od 22. 10. 2018. Posudková lekárka posúdila zdravotný stav žalobkyne samotným vyšetrením, ako aj oboznámením sa odbornými lekárskymi nálezmi - neurologickým z 05. 03. 2018, 12. 04. 2018, ortopedickým vyšetrením zo dňa 13. 02. 2018, denzitometrickým vyšetrením, zo dňa 04. 01. 2018, gastroenterologickým z 07. 02. 2018, kardiologickým zo dňa 28. 02. 2018, psychiatrickým zo dňa 28. 02. 2018 a psychologickým zo dňa 12. 03. 2018. Zistila, že žalobkyňa
trpí recidivujúcou depresívnou poruchou, arteriálnou hypertenziou, vertebrogénny algický syndróm, gonartroza, neurogénna tetánia. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil žalobkyni poruchy nálad- depresívne- stredne ťažké formy, podľa kapt. V., položka 3, písm. a/ - 35 % a zvýšila percentuálnu mieru za ostatné zdravotné postihnutia žalobkyne o 10 %. Vo svojom posudku poukázala na to, že žalobkyňa je SZČO, momentálne práceneschopná, od mája 2016 je v liečbe psychiatra pre recidivujúcu poruchu. Napriek liečbe pretrváva depresívna symptomatika, lakrimozita, insomnia, pesimistické bilancovanie, exhauscia. Psychologickým vyšetrením verifikované depresívne tendencie, zvýšená intrapsychická tenzia, dyzadaptačné obtiaže. V liečbe neurológa pre neurogénnu tetániu, EMG verifikovanú, polytopný vertebroalgický syndróm na LIS s iritáciou L5/S1. Kardiológom liečená pre hypertenziu. Máva bolesti hlavy, závraty najmä pri zvýšení krvného tlaku. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú poruchy nálad
- depresívne - stredne ťažké formy, čomu zodpovedá dolná hranica daného percentuálneho rozpätia s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % s 10 % navýšením pre ostatné ochorenia. Dátum vzniku invalidity určuje od 05. 11. 2018 dňom posúdenia.
16. Po podaní odvolania žalobkyňou voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu posudková lekárka pobočky Nitra dňa 21. 01. 2019 opätovne posúdila zdravotný stav žalobkyne ako aj nálezov, ktoré predložila žalobkyňa k odvolaniu - psychiatrické zo dňa 13. 11. 2018, ortopedické z 20. 08. 2018, 06. 09. 2018, MR vyšetrenie z 13. 10. 2018 a poukázala na tú skutočnosť, že do odvolacieho konania doložila žalobkyňa totožné neurologické vyšetrenie z 12. 04. 2018, ktoré potvrdzuje neurogénnu tetániu, polytopný vertebroalgický syndróm bez radikulárneho dráždenia. Doložila aj ortopedické vyšetrenie, ktoré verifikuje impingement syndróm oboch ramenných kĺbov a osteoporózu. Denzitometrickým vyšetrením z januára 2018 však bola verifikovaná len osteopénia. Psychiatrické vyšetrenie z 13. 11. 2018 u MUDr. Mrázika diagnostikuje psychický stav ako depresívnu poruchu ťažkú, vysadila si lieky. Psychologické vyšetrenie zo dňa 12. 03. 2018 nepotvrdzuje ťažký stupeň depresie, zisťuje depresívne tendencie pri neuspokojivej životnej situácii. Účastníčka konania primerane spolupracuje, v aktuálnom klinickom obraze nie sú manifestné príznaky depresie. Vznik invalidity bol určený dňom posúdenia 05. 11. 2018, vzhľadom k tomu, že bola v stave práceneschopnosti. Po opakovanom prehodnotení zdravotného stavu sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím porucha nálad - depresívne - stredne ťažké formy, čomu zodpovedá dolná hranica daného percentuálneho rozpätia s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % s 10 % navýšením pre ostatné ochorenia. Dátum vzniku invalidity určuje od 05. 11. 2018 dnom posúdenia.
17. V dôsledku podaného odvolania bol opätovne posúdený zdravotný stav druhostupňovým posudkovým lekárom ústredia so sídlom v Nitre dňa 19. 02. 2019, ktorý preskúmal zdravotný stav žalobkyne, oboznámil sa so spisovou dokumentáciou, so všetkými predloženým odbornými nálezmi a následne vykonal vlastné vyšetrenie, za prítomnosti psychiatra MUDr. Lívii Katonovej, ktorá vyšetrila žalobkyňu, ktorá bola kompletne správne orientovaná, úprava šatstva a osoby je primeranú súčasným módnym trendom, s kompletným makeupom, kontakt nadviazateľný, bezproblémový, verbalizácia súvislá, zrozumiteľná, ochotná, psychomotorika intaktná. Celkové ladenie subdepresívne, odkloniteľné sýtené skôr reaktívne, v zmysle anticipačnej ekonomický podmienenej anxiety s udávanou lakrimozitou, redukciou psychosomatickej výkonnosti s hypobúliou, hypohedoniou u osobnosti ľahko koncentrovanej, predovšetkým reaktrívne chronicky afektívne subkompenzované, kedy priebeh afektívneho ochorenia kontaminovaný somatickým stavom. Posudkový lekár podľa vyšetrenia psychiatra ako aj z ohľadnení predložených lekárskych nálezov, okrem iného aj psychiatrickým vyšetrením MUDr. Mrázika zo dňa 13. 11. 2018 poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa trpí na depresívnu poruchu stredne ťažkého stupňa, v súčasnosti je stav kompenzovaný, nie sú prítomné psychotické príznaky ani prejavy hlbokej depresie. Vzhľadom na tieto prejavy tomuto rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu prislúcha miera poklesu 35 %, čo je dolná hranica rozpätia. Na ostatné zdravotné poruchy je základná miera navýšená o 10 %, na výslednú mieru 45 %, ktorá zodpovedá súčasnému zdravotnému stavu. Žalobkyňa môže vykonávať prácu, v prostrední bez väčšej psychickej záťaže, dvíhania bremien. Môže vykonávať ľahšie manuálne práce. Žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods. 1, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 18. Námietku žalobkyne, že posudkoví lekári vôbec nevenovali pozornosť záverom psychiatrického vyšetrenia zo dňa 13. 11. 2018, nie je možné považovať za dôvodnú, pretože už prvostupňový posudkový lekár vyhodnotil lekársku správu zo dňa 13. 11. 2018, ktorá bola vyžiadaná žalobkyňou od psychiatra na sociálne účely, a touto lekárskou správou sa zaoberal aj posudkový lekár ústredia, ktorý ju vyhodnotil za prítomnosti psychiatričky MUDr. Lívie Katonovej s záverom, že žalobkyňa má v súčasnosti stav kompenzovaný, trpí depresívnou poruchou stredne ťažkého stupňa a nie sú prítomné psychotické
príznaky a ani prejavy hlbokej depresie. Neobstojí ani námietka žalobkyne, že vyčerpala všetky liečebné možnosti, pretože zo zdravotnej dokumentácie je preukázané, že je liečená u psychiatra od mája 2016 a neužíva žiadne lieky, tieto vysadila, pretože ako aj sama uviedla, že jej to aj tak nepomáha, len ich berie iným, ktorým by pomohli. Doposiaľ hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení nebola, takže nie je možné považovať jej zdravotné postihnutie za poruchy nálad ťažké formy psychiatrické, ktoré by bolo možné zaradiť, ako to ona uvádza, podľa kapt. V, položky 3, písm. b/. 19. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj v konaní o odvolaní na základe predložených odborných nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že zdravotný stav žalobkyne je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % od 05. 11. 2018. 20. Námietka žalobkyne voči stanovenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako i skoršiemu dátumu vzniku invalidity súd považuje za irelevantnú, pretože žalobkyňa nepreukázala žiadnymi dôkazmi skutočnosti, ktoré by spochybňovali záver posudku a nepreukázala ani tú skutočnosť, že by trpela takým závažným ochorením, ktoré by znižovalo jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo vyššej miere ako bola stanovená posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Podľa lekárskych nálezov, ktoré posudzoval posudkový lekár je jednoznačne preukázané, že žalobkyňa trpí depresívnou poruchou stredne ťažkého stupňa, čo potvrdil aj psychiater, ktorý žalobkyňu vyšetril. Čo sa týka námietky dátumu vzniku invalidity, dátum si neurčuje žalobkyňa, ale dôvodom vzniku invalidity je dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, a tento bol zistený pri posudzovaní zdravotného stavu posudkovým lekárom dňa 05. 11. 2018, preto bol tento deň stanovený za deň vzniku invalidity, keďže žalobkyňa v čase preskúmavania zdravotného stavu bola práceneschopná a poberala nemocenské dávky. 21. Správny súd považoval preskúmavané rozhodnutie žalovaného za vydané v súlade so zákonom o sociálnom poistení ako aj prílohou č. 4 k zákonu. 22. Správny súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť rozhodnutie žalovaného orgánu zrušené, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 199 SSP zamietol. Ak by žalobkyňa relevantným spôsobom preukázala výrazné zhoršenie svojho zdravotného stavu, môže kedykoľvek požiadať žalovaného o zvýšenie sumy invalidného dôchodku.
23. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalovanej nepriznal náhradu trov konania, nakoľko jej žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 133, ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1 mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2, písm. c/).