Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-89-2023.pdf
PDF · 132.23 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/89/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu A. B., C. so sídlom D. E. XXXX/X, F., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/X, D., zastúpenému advokátom JUDr. Pavlom Babiakom, so sídlom G. Švéniho 6, Prievidza, za účasti intervenienta H. D., C., I. J. K., so sídlom L. XX, M., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Horná 26, Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, o zaplatenie 3.698,24 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 11C/27/2021-323 zo dňa 29. júna 2023, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. žalovanému a intervenientovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, výrokom III. žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Prievidza trovy štátu v sume 580,84 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Na odôvodnenie tohto rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.698,24 eur. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný dňa 20.04.2020 pri prejazde nárazom nákladného vozidla poškodil v obci Bystrička NN vzdušné vedenie a podperný bod vo vlastníctve žalobcu. Na mieste bola so žalovaným spísaná dohoda o úhrade škody, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal, že škodu uhradí po presnom vyčíslení všetkých nákladov spojených s opravou poškodeného elektrického zariadenia. Dňa 09.06.2020 bola žalobcom vystavená faktúra č. 22012620 na sumu 3.698,24 eur, splatná dňa 23.06.2020, ktorú žalovaný neuhradil. Súd prvej inštancie vydal dňa 31.08.2021 platobný rozkaz č.k. 11C/27/2021-24, voči ktorému podal žalovaný odpor s tým, že je vlastníkom motorového vozidla Tatra, EVČ: D. a potvrdil, že dňa 20.04.2020 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej poškodil elektrický stĺp v obci Bystrička. Dňa 02.11.2020 bola žalovanému zaslaná správa o škodovej udalosti oznámením o výsledku šetrenia, s ktorou žalovaný nesúhlasil. V zázname o preverení oznámenia škodovej udalosti zo dňa 20.04.2020 sa vôbec nenachádza údaj, či jeho motorové vozidlo bolo poistené alebo nie. Ďalej uviedol, že ako vlastník motorového vozidla uzavrel dňa 02.09.2019 s poisťovňou H. D., C.. I. J. K. poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. X XXX XXX XXX. Žalovaný kontaktoval poisťovňu, oznámil jej škodovú udalosť a listom zo dňa 11.06.2020 požiadal poisťovňu o preplatenie faktúry od A. B., C. zo dňa 09.06.2020. Listom zo dňa 20.09.2021 požiadal poisťovňu o preplatenie platobného rozkazu a navrhol, aby vstúpila do konania ako ďalší účastník H. D., C.. I. J. K.. Žalobca si na základe oznámenia od žalovaného uvedenú škodu uplatnil aj u H. D., C., v ktorej bolo vozidlo v čase vzniku škodovej udalosti poistené, ale poisťovňa bezdôvodne
a bez právneho dôvodu odmietla žalobcovi uhradiť škodu s tým, že údajne ich šetrením bolo zistené, že káble neboli nad vozovkou v určenej výške a zodpovedný za previsnuté vedenie je ich vlastník, pričom táto skutočnosť nebola zo strany poisťovne preukázaná. Keďže ide o prevádzkovú zodpovednosť, liberačný dôvod nebol preukázaný zo strany žalovaného, ani zo strany poisťovne. Právny zástupca žalovaného v podaní zo dňa 04.10.2021 oznámil súdu, že žiada, aby do konania vstúpil ako druhý žalovaný H. D., C.. H. D., C. v podaní zo dňa 24.11.2021 oznámila súdu, že z vlastného podnetu vstupuje do konania ako intervenient na stranu žalovaného. Intervenient v priebehu konania uviedol, že jediným dôvodom pretrhnutia elektrických káblov je prevísajúce elektrické vedenie, za ktoré zodpovedá žalobca, lebo keby bolo umiestnené v predpísanej výške 6 m, nemohlo dôjsť k pretrhnutiu káblov, pričom náklad žalovaného na vozidle neprevyšoval výšku 3 m. V súvislosti s tým poukázala aj na § 8b ods. 7 zákona o pozemných komunikáciách, kde je uvedená maximálna výška vozidla 4,5 m. Žalovaný ani nemohol mať vyššiu výšku tohto nákladu. Z tohto vyplýva, že káble neboli v predpísanej výške, preto za škodu zodpovedá žalobca s poukazom na § 441 Občianskeho zákona.
2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že zo záznamu o dopravnej nehode spísanej dňa 20.04.2020 vyplynulo, že v čase o 18.00 hod. na mieste obce Bystrička, okres Martin, došlo k udalosti, pri ktorej G. H., bytom E. XXX/X, D., vozidlom Tatra, typ 815, EČV: D., ako poistiteľ zodpovednosti za škodu z prevádzky motorového vozidla, ktorého bol vodič, strhol kábel, ktorý bol ovisnutý, prevážal drevo, výška vozidla s nákladom bola do 3 m. Tieto skutočnosti uviedol vodič uvedeného vozidla. Dohodu o úhrade spôsobenej škody uzatvorili dňa 20.04.2020 škodca H. G. (žalovaný) a poškodená A. B., C. (žalobca). Z obsahu tejto dohody vyplýva, že svedkom udalosti bol D. I.. Z popisu vzniknutej škody zo dňa 20.04.2020 cca o 19.30 hod. vyplynulo, že miesto vzniku škody bola obec Bystrička - Lazky otoč autobusu. Z priebehu vzniknutej škody z popisu v tejto dohode je zrejmé, že boli zachytené káblové prípojky. Škodca svojím podpisom potvrdil pravdivosť poskytnutých osobných údajov a uzatvoril dohodu o náhrade spôsobenej škody tak, že vinník, ktorý spôsobil škodu na majetku A. B., C. sa zaväzuje zaplatiť po vyčíslení všetkých nákladov spojených s opravou poškodenej elektrickej inštalácie, elektrického zariadenia, prípadne iného majetku. Zo záznamu o preverení oznámenia - škodovej udalosti zo dňa 20.04.2020 z ORPZ, Okresného dopravného inšpektorátu Martin, vyplynulo, že k dopravnej nehode došlo dňa 20.04.2020 v čase o 20.50 hod. v obci Bystrička vozidlom značka Tatra, EVČ: D., vodičom G. H., bytom E. XXX/X, D., za účasti svedka N. B.. Z popisu tejto škodovej udalosti vyplýva, že bol poškodený elektrický stĺp v obci Bystrička 378, vodič vozidla bol G. H. a svedok N. B.. Účastníkovi škodovej udalosti G. H. za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. m) z. č. 372/1990 Zb., spáchaný porušením § 4/1c z. č. 8/2009 Z. z. bolo uložené napomenutie. V spodnej časti tohto záznamu je uvedené, že G. H. si je vedomý zavinenia tejto udalosti. Záznam podpísal G. H., N. B. a zástupcovia ORPZ SR Martin. K tomuto záznamu o škodovej udalosti je pripojený aj zápis o dychovej skúške zo dňa 20.4.2020, ktorá je negatívna. Dodávateľ N. L. A. vystavil faktúru č. 200142 pre A. B., C. splatnú dňa 21.05.2020 na sumu 1.382 eur s DPH. Z obsahu tejto faktúry je zrejmé, že dodávateľ fakturoval pre odberateľa prepravu nadrozmerného PB a stroja, výkopové práce, úpravu terénu a výmenu poškodeného VN podporného bodu po škodovej udalosti na trase Žilina Sklad NTZ - Bystrička, skládka Žilina - sklad NTZ za deň 21.04.2020. K faktúre je pripojený kalkulačný list na sumu 3.698,24 eur, ktorý vystavil dodávateľ A. B., C. pre G. H. z titulu škodovej udalosti dňa 20.04.2020. V kalkulačnom liste je zahrnutý materiál, zásobovacia prirážka, práce, doprava, dovoz betónu, sanácia a zneškodnenie odpadu. O. A. B., C. fakturovala pre žalovaného sumu 3.698,24 eur z titulu poškodenia elektrického zariadenia dňa 20.04.2020 a opravu poškodeného NN vedenia. Žalovaný požiadal H. D., C. listom zo dňa 11.06.2020 o preplatenie faktúry č. 22012620 zo dňa 09.06.2020 vystavenej A. B., C..
3. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 420 ods. 1, 3, § 427 ods. 1, 2, § 428, § 441 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občianky zákonník“), § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, § 22 ods. 1 písm. m) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Súd prvej inštancie zhodnotením skutkového stavu dospel k záveru, že žaloba je podaná nedôvodne. Súd mal v konaní posúdiť, či škodu, ktorá vznikla žalobcovi, spôsobil žalovaný svojím vozidlom zn. Tatra
EVČ: D. XXX K.. V konaní nebolo sporné, že žalovaný prechádzal dňa 20.04.2020 cez obec Bystrička vozidlom zn. Tatra EVČ: D. XXX K. so spolujazdcom D. I., ktorý naložil na uvedené vozidlo drevo. Z výpovede žalovaného vyplynulo, že vozidlo bolo naložené drevom vo výške 6 m, nebolo naložené dovrchu, teda do vyššej výšky ako 3 m. Túto skutočnosť potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok D. I., ktorý drevo na vozidlo naložil asi do výšky 1,5 m a bolo zabezpečené bočnicami. Žalovaný opísal vo svojej výpovedi priebeh škodovej udalosti tak, že, keď počul buchot, zastal, videl pretrhnuté elektrické káble, ktoré mu dopadli na vozidlo a videl na zemi spadnuté elektrické stĺpy. Z výsluchu žalovaného tiež vyplynulo, že k pretrhnutiu elektrických káblov došlo preto, lebo káble boli osadené nižšie, čo potvrdil aj svedok D. I.. Žalovaný nevedel, ktorou časťou vozidla zachytil elektrické káble, ale podľa svedka D. I. k pretrhnutiu káblov došlo hydraulickou lyžicou, ktorá elektrické káble zachytila. Po pretrhnutí elektrických káblov žalovaný privolal políciu a spolu so svedkom boli na mieste až do príchodu elektrikárov. Na mieste boli asi dve hodiny. Žalovaný privolal políciu, ktorá nevykonala na mieste samom fotodokumentácia z miesta škodovej udalosti a ani nezisťovala príčinu pretrhnutia elektrických káblov. Polícia len spísala záznam zo škodovej udalosti, z ktorého vyplynulo, že bol poškodený elektrický stĺp, žalovaný potvrdil v zázname, že si je vedomý zavinenia tejto udalosti a záznam podpísal. Polícia kvalifikovala skutok ako priestupok, ktorého sa mal dopustiť žalovaný, ktorý porušil § 22 ods. 1 písm. m) zákona č. 372/1990 Zb., spáchaný porušením § 4 ods.1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z., lebo sa nevenoval vedeniu vozidla a mal sledovať situáciu v cestnej premávke. V zázname o škodovej udalosti sa neuvádza podrobnejšie popis škodovej udalosti, rozsah poškodenia elektrických káblov a ani príčina roztrhnutia. K záznamu žalovaný uviedol vo svojej výpovedi na pojednávaní, že záznam podpísal preto, lebo on zachytil elektrické káble, ale nezavinil, že došlo k ich pretrhnutiu jeho vinou, lebo k pretrhnutiu došlo z dôvodu, že káble boli umiestnené nižšie ako mali byť. Nemohla byť vysunutá hydraulická lyžica, lebo za takejto situácie sa s vozidlom nedá ísť. V konaní nebolo sporné, že ani zamestnanec žalobcu, svedok N. B., ktorý mal službu, nevyhotovil fotodokumentáciu zo škodovej udalosti. Výpovede svedkov neboli zhodné, lebo spolujazdec žalovaného D. I. tvrdil, že s naloženým vozidlom boli so žalovaným na mieste škodovej udalosti, pričom svedok N. B. tvrdil, keď prišiel na miesto škodovej udalosti, nikto tam nebol a vozidlo bolo už prázdne. Na túto rozpornú skutočnosť však žiadne dôkazy strany sporu nepredložili. Žalovaný podpísal dňa 20.04.2020 dohodu o náhrade spôsobenej škody s tým, že sa zaväzuje vzniknutú škodu zaplatiť po vyčíslení všetkých nákladov spojených s opravou poškodeného elektrického zariadenia. Z obsahu dohody nevyplynulo, akú škodu žalovaný spôsobil a akú škodu by mal uhradiť. Podpísal listinu bez podstatnej náležitosti, a to výšky spôsobenej škody, resp. rozsahu výšky škody, ktorú by mal uhradiť. V konaní bolo sporné, či elektrické káble boli v čase škodovej udalosti dňa 20.04.2020 v predpísanej výške. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru cestná doprava, odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave. Znalec v znaleckom posudku č. 1/2023 uviedol, že elektrické vedenie bolo v obci Bystrička vybudované v roku 1991 a platila v danom období norma STN 33 3300 a za predpokladu, ak by bolo elektrické vedenie podľa normy STN 33 3300 umiestnené najmenej 5 m nad komunikáciou a vozidlo žalovaného by bolo naložené nákladom správne a hydraulická ruka by bola uložená v správnej polohe, resp. v prepravnej polohe, nemohlo motorové vozidlo žalovaného spôsobiť poškodenie elektrického vedenia. Odpoveď znalca je len v teoretickej rovine, lebo v konaní nebolo preukázané, v akej výške boli umiestnené elektrické káble. V konaní dokazovaním nebolo preukázané, že elektrické káble boli skutočne nad zemou najmenej 5 m, pretože posledná kontrola elektrických káblov bola dňa 30.11.2016 a od tohto obdobia nie je možné až do škodovej udalosti s určitosťou povedať, či došlo k nejakej inej udalosti. Podľa znalca mohlo byť elektrické vedenie poškodené v prípade nesprávneho uloženia dreva na vozidlo, alebo nesprávne uloženej hydraulickej ruky. Tento názor znalca je vyslovený len v teoretickej rovine, lebo v konaní nebolo preukázané nesprávne uloženie dreva na vozidle žalovaného, alebo nesprávne uloženie hydraulickej ruky. Hoci podľa odborného vyjadrenia znalca J. B. P., D., MSc. výška umiestnenia elektrického kábla mala byť najmenej 5 m a podľa zamestnanca žalobcu, svedka N. A., elektrické káble mali previs, mali sa nachádzať minimálne 5,37 m nad zemou, túto skutočnosť nie je možné technickými prostriedkami ani potvrdiť, ani vyvrátiť. Rovnako nie je možné technickými prostriedkami potvrdiť ani vyvrátiť, že od poslednej kontroly od 30.11.2016 bol stav na mieste škodovej udalosti v obci Bystrička nezmenený. Nie je možné vylúčiť, že mohlo dôjsť k inej udalosti pred škodovou udalosťou, o ktorej nie sú dostupné informácie. Znalec na pojednávaní zdôraznil, že ak by bola výška vozidla 4 m, prepravovaný náklad by bol v správnej výške a nepresahoval by túto výšku, nedošlo by k zachyteniu elektrických káblov
a hydraulická ruka by bola správne umiestnená. Pri úvahe o podiele na vzniku škody ide o určenie vzájomného vzťahu medzi konaním poškodeného žalobcu a škodcu žalovaného a o zváženie všetkých skutočností, ktoré prispeli k spôsobenej škode. Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že žalovaný sa zbavil zodpovednosti za vzniknutú škodu z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané, že žalovaný mal náklad drevo uložené v neprimeranej výške, resp. v nesprávnej výške. Nebolo preukázané, že hydraulická lyžica bola umiestnená v nesprávnej polohe, že žalovaný porušil ustanovenie § 22 ods.1 písm. m) zákona č. 372/1990 Zb., hoci to v zázname o škodovej udalosti polícia citovala. To neznamená, že, keď OO PZ SR Martin označilo v zázname o škodovej udalosti žalovaného za vinníka škodovej udalosti, musí znášať žalovaný vzniknutú škodu. V tomto popise škodovej udalosti od OO PZ SR Martin je len veľmi stroho uvedené, že žalovaný zavinil škodovú udalosť, chýba podrobnejší popis tejto udalosti, tiež rozsah škody, pričom nebol za porušenie právnych predpisov sankcionovaný. Podstatné bolo posúdiť, či elektrické káble v danom mieste zodpovedajú predpísanej výške, teda norme, ktorá v tom čase platila (STN 33 3300). Táto skutočnosť nebola v konaní žalobcom preukázaná, ani znalec na túto otázku súdu jednoznačne neodpovedal a všetky jeho odpovede boli v teoretickej rovine. Hoci žalobca tvrdil, že tieto káble boli v predpísanej výške, žiadny dôkaz o tom súdu nepredložil. Pre objektívne posúdenie celej škodovej udalosti znalcovi chýbala fotodokumentácia z miesta škodovej udalosti, ktorú bol povinný vyhotoviť žalobca, tiež fotodokumentácia OO PZ SR Martin, ktoré len spísalo škodovú udalosť do záznamu o škodovej udalosti, ale nezisťovalo ani príčiny pretrhnutia elektrických káblov. Polícia od žalovaného ani nezisťovala príčinu pretrhnutia káblov a nezisťovala ani priebeh celej škodovej udalosti na mieste samom. Podrobnejší popis celej škodovej udalosti absentoval v tomto zázname. Fotodokumentácia, ktorú nevyhotovil žalobca a ani OO PZ SR Martin z miesta škodovej udalosti a podrobnejší popis celej škodovej udalosti dňa 20.04.2020 o 19.30 hod., boli podstatné pre posúdenie celej škodovej udalosti a na to, aby znalec mohol jednoznačne odpovedať na otázky súdu. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebolo preukázané, že elektrické vedenie bolo v predpísanej výške a že žalovaný mal hydraulickú lyžicu v nesprávnej polohe a drevo nebolo uložené správne, súd dospel k záveru, že za škodu zodpovedá žalobca. Tiež je pre posúdenie tretieho dôvodu liberácie podstatné, že nie je možné vylúčiť, že od poslednej kontroly od 30.11.2016 mohlo dôjsť aj k inej udalosti na tomto mieste. Vzhľadom k týmto skutočnostiam žalovaný sa zbavil zodpovednosti nahradiť škodu žalobcovi v zmysle § 441 Občianskeho zákona. Úprava následkov zavinenia poškodeného sa vzťahuje tak na prípady, keď škodca zodpovedá za vzniknutú škodu, pretože ju zavinil (§ 420 OZ), ako aj na prípady, keď ide o zodpovednosť bez zavinenia (§ 427 a § 428 OZ). Preto by mal žalobca sám znášať škodu, ktorá mu vznikla. Súd dospel k záveru, že je potrebné žalobu zamietnuť. Súd nevykonal dôkaz navrhovaný žalobcom, ktorý navrhol doplniť dokazovanie znalcom J. P., ktorý bol konzultantom J. I. pri vypracovaní znaleckého posudku, aby znalec zistil výšku kábla z fotodokumentácie z obrázku č. 4 a 5 (č.l. 13 znaleckého posudku) z dôvodu, že súd je toho názoru, že ide o dôkaz nadbytočný, nehospodárny, pričom v znaleckom posudku sa nejedná o vozidlo žalovaného, ktorý ho predal a ktorý predložil fotografiu svojho vozidla na poslednom pojednávaní. ktorého už vlastníkom nie je. Vzhľadom aj na iné dôkazy v tomto konaní, súd takýto dôkaz nevykonal. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 2 CSP. S nariadením znaleckého dokazovania vznikli štátu trovy, ktoré súd hradil zo zálohy zloženej žalobcom vo výške 300 eur a vyplatené znalečné znalcovi bolo vo výške 779,03 eur, pričom zvyšok 479,03 eur bol vyplatený z rozpočtových prostriedkov štátu. Ďalšie trovy vznikli účasťou znalca na pojednávaní dňa 08.06.2023, ktorý si vyúčtoval sumu 101,81 eur, ktorá bola vyplatená z rozpočtových prostriedkov štátu znalcovi J. D. I.. Súd priznal uznesením zo dňa 27.02.2023 znalcovi J. D. I. odmenu za znalecký posudok č. 1/2023 v sume 779,03 eur a z rozpočtových prostriedkov štátu súd uhradil sumu 479,03 eur. Ďalším uznesením zo dňa 13.06.2023 súd priznal znalcovi J. D. I. odmenu za účasť na pojednávaní v sume 101,81 eur, ktorú tiež vyplatil z rozpočtových prostriedkov štátu. Z dôvodu, že žalobca bol v konaní neúspešný, súd rozhodol vo výrokovej časti rozsudku tak, že žalobca je povinný zaplatiť štátu trovy vo výške 580,84 eur (479,03 eur + 101,81 eur).
4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým tvrdeniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca predložil súdu dostatočné množstvo dôkazov, ktoré preukazujú zavinenie žalovaného. Táto skutočnosť vyplýva aj zo Záznamu o škodovej udalosti, v ktorom je uvedené, že dopravná nehoda bola zavinená žalovaným, a to porušením § 4 ods. 1 písm. c)
zákona č. 8/2009 Z.z.. Predmetná škoda bola spôsobená žalobcovi pri prevádzke motorového vozidla a vzniknutú škodu treba subsumovať pod ust. § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že ide o objektívnu zodpovednosť, t.j. zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Poškodený teda nemusí preukazovať, či bola škoda spôsobená zavinením škodcu. Aj keď zákon v tomto prípade uvádza liberačné dôvody, pre ktoré je možné zbaviť sa zodpovednosti za škodu, tieto liberačné dôvody je potrebné preukázať škodcom (žalovaným), dôkazné bremeno je na žalovanom. Žalovaný v priebehu konania nepredložil dôkaz o tom, že by bola škoda spôsobená výlučne žalobcom. V rámci uplatnenia liberačného dôvodu podľa § 441 Občianskeho zákonníka je podstatné to, že škoda musí byť spôsobená výlučne poškodeným, čo v konaní preukázané nebolo. Samotná skutočnosť, že policajným orgánom bolo konštatované porušenie právnych predpisov zo strany žalovaného, že sa dostatočne nevenoval riadeniu motorového vozidla, znamená, že škoda nemohla byť spôsobená výlučne poškodeným. Pre žalobcu je prekvapivé vyhodnotenie súdu s tým, že ak žalobca nepreukázal, že v čase nehody boli káble v zákonom predpísanej výške, tak podľa súdu škodu spôsobil výlučne žalobca, pričom žalovaný nepreukázal, že v čase nehody bol náklad uložený správne a hydraulická ruka bola uložená správne. Žalovaný nepredložil fotodokumentáciu z miesta nehody, ani iné dôkazy, ktoré by túto skutočnosť preukazovali. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, a to R 80/1970, R 3/1984. Z priebehu škodovej udalosti a vzniku dopravnej nehody je zrejmé, že táto bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla, nakoľko bola spôsobená priamo pri jazde a nebolo ani žalovaným preukázané, že škoda bola spôsobená inými okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke motorového vozidla. Samotný súd uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že elektrické káble boli v čase nehody umiestnené v zákonom stanovenej výške, čo znamená, že nebolo žalovaným ani preukázané, že v zákonom stanovenej výške v čase dopravnej nehody neboli. Žalobca preukázal, že v čase vzniku nehody boli elektrické káble umiestnené v zákonom stanovenej výške, keď doposiaľ sa na uvedenom mieste nestala žiadna nehoda. Na danom úseku nebolo žiadne dopravné značenie, ktoré by upozorňovalo na nižšiu výšku káblového vedenia, ani zákaz vjazdu motorovým vozidlám, ani žiadne obmedzenie. Na káblovom vedení boli vykonávané zákonom predpísané prehliadky a údržby, pričom nebolo zaznamenané, že by káblové vedenie nebolo v zákonom stanovenej výške. Podľa počítačového programu SPIDER, ktorým sa projektujú vedenia, je fyzikálne a technicky možný pri vzdialenosti 28 m dvoch podperných bodov a pri výške 7,4 m najnižší previs kábla pri teplotných podmienkach, ktoré boli v čase nehody, pričom technická norma stanovuje najnižšiu prípustnú výšku 5 m nad vozovkou, čo bolo zo strany žalobcu splnené. Súd neprihliadal a ani nevyhodnotil žalobcom predložené dôkazy preukazujúce, že v čase nehody nebolo možné, aby sa káble nachádzali vo výške nižšej ako 5,37 m, a to Protokol o výpočte mechaniky stožiaru, Profil vedenia a montážne tabuľky. Ide o jednoznačné dôkazy preukazujúce, že v čase vzniku nehody bolo fyzicky nemožné, aby boli káble vo výške nižšej ako 5,37 m, pričom na danom mieste pred vznikom nehody nebola hlásená žiadna porucha, udalosť, ani prerušenie distribúcie elektrickej energie. Žalovaný nepreukázal žiadny iný liberačný dôvod, ktorý by ho mohol zbaviť zodpovednosti za vzniknutú škodu. Nebolo preukázané, že škode sa nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať, čo vyplýva z toho, že žalovaný porušil predpisy o cestnej premávke. Súd pri hodnotení dôkazov vychádzal predovšetkým z výpovede žalovaného, pričom vyšlo najavo, že jeho výpovede neboli pravdivé. Najskôr tvrdil, že škodu zavinil, čo potvrdil podpísaním Záznamu o preverení škodovej udalosti a Dohody o úhrade spôsobenej škody. V dohode bolo žalovaným konštatované, že škodu spôsobil svojim zavinením a škodu uhradí po jej vyčíslení. Nikde v dohode neuviedol, že káble boli údajne umiestnené nižšie. Požiadavku na úhradu škody preposlal intervenientovi a až na pojednávaní začal tvrdiť, že škodu nezavinil. Žalovaný vo výpovedi tvrdil, že auto nie je vyššie ako 3 m, pričom v znaleckom posudku bolo uvedené, že auto má minimálne 4 m. Následne tvrdil, že auto nebolo naložené do plna, neskôr tvrdil, že bolo naložené do polovice, potom že do 3 a údajne nepresahovalo klanice. Na poslednom pojednávaní žalovaný tvrdil, že pokiaľ je zložená hydraulická ruka, tak sa s vozidlom nedá ísť, keď stojí na koloch. Následne uviedol, že tento systém nie je prepojený, z čoho vyplýva, že hydraulická ruka nemusí byť zložená a zároveň môžu byť oporné koly vysunuté nahor. Žalovaný nepreukázal, že jazda so zdvihnutou hydraulickou rukou nie je možná. Súd vyhodnotil Záznam zo škodovej udalosti za nepravdivý, keď podľa súdu nebolo preukázané, že žalovaný porušil právne predpisy, aj keď je to uvedené v Zázname, čím spochybnil konanie štátnych orgánov a samotný výsledok policajného šetrenia. Súd prekvapivo a v rozpore s právnymi predpismi upravujúcimi zodpovednosť za škodu konštatoval, že za vzniknutú škodu zodpovedá žalobca, keď v konaní nebolo preukázané, že káble boli v zákonom predpísanej výške a nebolo preukázané, že hydraulická ruka bola v nesprávnej
polohe. Žalovaný sa týmto spôsobom nemôže zbaviť zodpovednosti za škodu, môže sa jej zbaviť len v prípade, ak preukáže, že si poškodený spôsobil škodu sám, čo žiadnym spôsobom žalovaný nepreukázal. Žalobca namieta, že súd odmietol vykonať doplnenie znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru cestná doprava J. D. I., pričom tento znalec uviedol, že odpoveď na otázku, či mohli byť elektrické káble v čase nehody v nižšej ako zákonom predpísanej výške, nie je schopný zodpovedať, keď on je znalcom v odbore cestná doprava a nie je znalcom v odbore elektroenergetika. Preto žalobca navrhol vykonať doplnenie znaleckého posudku vyjadrením znalca v odbore elektroenergetika J. P., ktorý by mohol posúdiť, či mohol byť previs kábla nižší ako zákonom predpísaná výška 5 m, keď bolo preukázané, že pred vznikom nehody nedošlo k žiadnej výnimočnej udalosti. Žalobca tak navrhol doplniť dokazovanie vzhľadom k fotodokumentácii poškodených podperných bodov a káblov, nie v súvislosti s fotodokumentáciou motorového vozidla. Týmto doplnením dokazovania mala byť preukázaná výška káblového vedenia v čase vzniku dopravnej nehody. Súd tak odoprel žalobcovi právo na spravodlivý proces, keď nevykonal navrhované znalecké dokazovanie. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalovanému a intervenientovi uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.698,24 eur a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
5. Intervenient sa písomne vyjadril k odvolaniu žalobcu a uviedol, že nie je daný ani jeden z odvolacích dôvodov, ktoré žalobca v odvolaní označil, preto považuje odvolanie žalobcu za nedôvodné. Intervenient považuje rozsudok súdu prvej inštancie za správny, spravodlivý a zákonný, stotožňuje sa s jeho odôvodnením. Súd po vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré zároveň aj správne a presvedčivo odôvodnil. Intervenient nesúhlasí s argumentáciou žalobcu, jedná sa o opakujúce sa tvrdenia, voči ktorým žalovaný aj intervenient zaujali stanovisko v písomných a ústnych podaniach. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo žalobe nevyhovel, pričom ku svojim záverom dospel v kontexte všetkých vykonaných dôkazov s prihliadnutím na individuálne okolnosti prejednávanej veci. Súd svoje rozhodnutie dostatočne a zákonným spôsobom odôvodnil. S poukazom na uvedené intervenient navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.
6. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na svojom odvolaní a má za to, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca sa nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, ten považuje za nelogický vzhľadom k okolnostiam prípadu a predloženým dôkazom. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodol v zmysle podaného odvolania.
7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je v celom rozsahu správny a stotožňuje sa s ním. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Pokiaľ by žalovaný spáchal nejaké protiprávne konanie, bol by stíhaný políciou, ktorá sa dostavila na miesto, kde došlo k poškodeniu elektrického vedenia. Súd konštatoval a aj sám zisťoval na OR PZ Martin, či sa žalovaný dopustil protiprávneho konania a súdu bolo povedané, že nie. To znamená, že proti žalovanému nebolo začaté priestupkové konanie, ani trestné konanie. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že jeho motorové vozidlo malo riadne uhradenú zákonnú poistku, teda žalobca si má uplatniť škodu u poisťovni.
8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť podľa § 391 ods. 1 CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu zamietol z dôvodu, že žalovaný sa zbavil zodpovednosti za vzniknutú škodu, keď v konaní nebolo preukázané, že žalovaný mal na nákladnom motorovom vozidle drevo uložené v neprimeranej výške, nebolo preukázané, že hydraulická lyžica bola umiestnená v nesprávnej polohe a tým by došlo k pretrhnutiu elektrického vedenia (elektrických káblov) vo vlastníctve žalobcu. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca v konaní nepreukázal, či pretrhnuté elektrické
káble v danom mieste zodpovedajú zákonom predpísanej výške, preto ustálil, že žalobca zodpovedá za vzniknutú škodu. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.
10. V prejednávanej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.698,24 eur z dôvodu, žalovaný dňa 20.04.2020 pri prejazde nárazom nákladného motorového vozidla poškodil v obci Bystrička vzdušné elektrické vedenie a podperný bod vo vlastníctve žalobcu. Zo záznamu o dopravnej nehode zo dňa 20.04.2020 vyplynulo, že v čase o 18.00 hod. v obci Bystrička, okres Martin, došlo k udalosti, pri ktorej G. H. (žalovaný) vozidlom Tatra, typ 815, EČV: D., ako poistiteľ zodpovednosti za škodu z prevádzky motorového vozidla, ktorého bol vodič, strhol elektrický kábel, ktorý bol ovisnutý, prevážal drevo, výška vozidla s nákladom bola do 3 m. Tieto skutočnosti uviedol vodič uvedeného vozidla. Dohodu o úhrade spôsobenej škody uzatvorili dňa 20.04.2020 škodca (žalovaný) a poškodený (žalobca). Z popisu vzniknutej škody zo dňa 20.04.2020 cca o 19.30 hod. vyplynulo, že miesto vzniku škody bola obec Bystrička - Lazky - otoč autobusu. Z popisu v tejto dohode je zrejmé, že boli zachytené káblové prípojky. Škodca svojím podpisom potvrdil pravdivosť poskytnutých osobných údajov a uzatvoril dohodu o náhrade spôsobenej škody s tým, že vinník, ktorý spôsobil škodu na majetku žalobcu, sa zaväzuje zaplatiť po vyčíslení všetkých nákladov spojených s opravou poškodenej elektrickej inštalácie, elektrického zariadenia, prípadne iného majetku.
11. Právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (§ 427 až § 431 Občianskeho zákonníka) nie je založená na podmienke porušenia právnej povinnosti, ale ak ide o škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky, ide o zodpovednosť objektívnu, kedy za škodu zodpovedá prevádzkovateľ dopravného prostriedku, ktorý sa zodpovednosti nemôže zbaviť tým, že preukáže nedostatok zavinenia. Jeho zodpovednosť je vylúčená len pri splnení liberačných dôvodov v zmysle § 428 Občianskeho zákonníka. Zákon tým poskytuje zvýšenú ochranu poškodenému a reflektuje skutočnosť, že dopravné prostriedky sú zväčša zložité technické zariadenia, čím vykazujú zvýšené riziko vzniku škôd pre prepravované osoby aj okolie. Za prevádzkovateľa možno považovať osobu (fyzickú alebo právnickú), ktorá má právnu a súčasne i faktickú možnosť disponovať s dopravným prostriedkom a organizovane ho užívať. Prevádzkovateľ sa zbaví zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (ktorá vzniká bez zreteľa na zavinenie) len v prípade, že preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Svojej zodpovednosti sa však nemôže zbaviť, ak bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Za okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke (pri ktorých liberácia vôbec nie je možná) považuje súdna prax okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky, tzv. „vnútorné“ okolnosti tej - ktorej prevádzky. Za takú okolnosť sa považuje napr. zlyhanie bŕzd, vada materiálu, nedostatočná údržba zariadenia prevádzky, prasknutie pneumatiky, či iné nedostatky materiálu (a to aj skryté), ale aj okolnosti a nedostatky na strane vodiča, alebo iných osôb použitých pri prevádzkovaní dopravy. 12. Ak škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla, prevádzkovateľ motorového vozidla sa nemôže zbaviť svojej zodpovednosti. Úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov zachováva (najmä vzhľadom na zabezpečenie intenzívnej ochrany poškodených) zásadu, že zodpovednosť prevádzkovateľa dopravných prostriedkov vzniká bez zreteľa na zavinenie. Ak sa na vzniku škody podieľalo aj konanie samotného poškodeného, je potrebné použiť ust. § 441 Občianskeho zákonníka. Pre záver o zodpovednosti na strane poškodeného musia byť rovnako splnené všetky základné predpoklady zodpovednosti za škodu (§ 420 Občianskeho zákonníka), a to a to protiprávne konanie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi, pričom zavinenie sa predpokladá. Zodpovednosť škodcu je potom obmedzená v rozsahu, v akom rozsahu vznikla škoda, tiež následkom protiprávneho úkonu poškodeného.
13. V sporovom konaní, o ktoré ide i v posudzovanej veci, platí zásada dispozičná a prejednacia. Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim je zásadne vecou strán sporu. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov teda leží zásadne na nich a ukladá im povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Strana sporu má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť unesenia dôkazného bremena. K splneniu tejto povinnosti je zaviazaný každá sporová strana. Žalobca je povinný preukázať, že stav zakladajúci právo nastal. Rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musí strana sporu preukázať) zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá má byť
na daný vzťah aplikovaná. Dôkazná povinnosť žalovaného sa potom odvíja od dôkazov predložených žalobcom. Dôkazné bremeno neleží na žalovanom za situácie, ak iba popiera pravdivosť tvrdení žalobcu. Musí však uniesť dôkazné bremeno, ak toto dôkazné bremeno uniesol už žalobca, t.j. ak pre jeho úspech v konaní je potrebné uniesť dôkazné bremeno o svojom tvrdení, ktorý dôvodnosť žaloby napriek splneniu dôkaznej povinnosti žalobcom, namieta. Takýmto tvrdením je tvrdenie žalovaného o dôvodoch liberácie prevádzateľa motorového vozidla, ktoré škodu na motorovom vozidle žalobcu spôsobilo. V tomto prípade splnenie iba povinnosti tvrdenia na strane žalovaného nie je postačujúce.
14. Vychádzajúc z uvedenej prejednacej zásady bolo potrebné súdom prvej inštancie vyhodnotiť, či vykonaným dokazovaním (výpoveď strán sporu, výpoveď svedkov, listinné dôkazy, znalecké dokazovanie) žalobca uniesol dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že škoda na majetku vo vlastníctve žalobcu (pretrhnutie vzdušného elektrického vedenia v obci Bystrička, okres Martin) bola spôsobená prevádzkou nákladného motorového vozidla vedeného žalovaným a či žalovaný naopak uniesol dôkazné bremeno o svojom prípadnom tvrdení, že ku škode došlo iným spôsobom, resp. že za škodu zodpovedá výlučne žalobca. Unesenie dôkazného bremena žalobcom síce žalovaný spochybnil, ale doposiaľ žiadnym procesne relevantným spôsobom nevyvrátil tak, ako to konštatoval súd prvej inštancie. Záver súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno a zodpovedá sám za vzniknutú škodu, keď nepreukázal, že vzdušné elektrické vedenie (elektrické káble) v danom mieste vzniku škody zodpovedá zákonom predpísanej výške, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, toto konštatovanie je v rozpore so zisteným skutkovým stavom, ktorý z obsahu spisu vyplýva, nakoľko v konaní bola preukázaná existencia okolnosti spočívajúcej v osobitnej prevádzke nákladného motorového vozidla žalovaného, v dôsledku ktorej došlo ku škode. Pre záver, či je prevádzkovateľ motorového vozidla zodpovedný za škodu je rozhodujúce, či škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a či bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke vozidla, čo bolo v danom prípade zo strany žalobcu preukázané. V konaní nebolo sporné, že dňa 20.04.2020 žalovaný prechádzal cez obec Bystrička a nákladným motorovým vozidlom Tatra EČV: D., na ktorom mal naložené drevo spolu s hydraulickou lyžicou, pretrhol vzdušné elektrické vedenie (elektrické káble). Uvedená skutočnosť vyplynula aj z výpovede žalovaného, ktorý tvrdil, že počul buchot, zastavil s vozidlom, videl pretrhnuté elektrické káble, ktoré mu dopadli na vozidlo, ale nevedel povedať, ktorou časťou vozidla zachytil elektrické káble. Podľa svedka D. I., spolucestujúceho so žalovaným, k pretrhnutiu elektrických káblov došlo hydraulickou lyžicou, ktorá zachytila elektrické káble. Taktiež zo Záznamu o preverení oznámenia – škodovej udalosti zo dňa 20.04.2020 z OR PZ, Okresný dopravný inšpektorát Martin, vyplynulo, že k dopravnej nehode došlo dňa 20.04.2020 v čase o 20.50 hod. v obci Bystrička vodičom (žalovaným) vozidla Tatra EČV: D., ktorým bol poškodený elektrický stĺp a žalovanému bolo za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. m) zákona č. 372/1990 Zb., spáchaný porušením § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z., uložené napomenutie. Vzhľadom na uvedené žalobca uniesol dôkazné bremeno o svojom tvrdení o existencii škody na vzdušnom elektrickom vedení v jeho vlastníctve, a to v podobe pretrhnutia elektrického vedenia v súvislosti s prevádzkou nákladného motorového vozidla žalovaného, ktorý ako vodič nákladného vozidla bezprostredne po udalosti zastavil vozidlo, spoločne s políciou a zamestnancom spísali a podpísali záznam o škodovej udalosti, z ktorého vyplýva priebeh škodovej udalosti (žalovaný nákladným motorovým vozidlom strhol elektrické vedenie), čím bolo preukázané, že práve toto nákladné vozidlo spôsobilo škodu na elektrickom vedení vo vlastníctve žalobcu. Súd prvej inštancie nesprávne zaťažil žalobcu dôkazným bremenom v súvislosti s preukázaním, či vzdušné elektrické vedenie bolo v zákonom stanovenej a prípustnej výške, nakoľko pri náhrade škody podľa § 427 Občianskeho zákonníka je žalobca zaťažený dôkazným bremenom pokiaľ ide o preukázanie vzniku škody spôsobenej okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla, čo v prejednávanej veci bolo splnené a preukázané.
15. Aj v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, možno použiť ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje zavinenie poškodeného. V prejednávanej veci nebolo vykonaným dokazovaním preukázané, že by škoda bola spôsobená aj zavinením žalobcu tým, že by vzdušné elektrické vedenie (elektrické káble) nebolo umiestnené v zákonom predpísanej a prípustnej výške. Pokiaľ žalovaný tvrdil existenciu zákonných predpokladov liberácie tejto zodpovednosti za vzniknutú škodu, majúc za to, že ako vodič nákladného motorového vozidla nemohol vzniknutej škode zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možno od neho požadovať a za škodu zodpovedá žalobca, keď elektrické vedenie bolo osadené nižšie, než
zákonom pripúšťa, bolo povinnosťou žalovaného preukázať tieto tvrdenia. V tomto smere žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno v zmysle ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka v spojení s § 428 Občianskeho zákonníka, pričom žalovaný v tomto ohľade neuniesol dôkazné bremeno o svojom tvrdení o existencii dôvodov liberácie. Taktiež ani zo znaleckého posudku č. 1/2023 vypracovaného J. D. I., znalcom z odboru cestná doprava, odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel, z odboru bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, odvetvie doprava, nevyplynuli skutočnosti tvrdené žalovaným ohľadom zodpovednosti žalobcu za spôsobenú škodu. Znalec konštatoval, že výška umiestneného poškodeného kábla mala byť v zmysle odborného vyjadrenia znalca J. B. P., D., MSc najmenej 5m. Podľa podkladov predložených žalobcom a podľa výpovede svedka zamestnanca žalobcu sa malo elektrické vedenie, previs nachádzať vo výške 5,37 m, ale túto skutočnosť nie je možné technickými prostriedkami potvrdiť ani vyvrátiť. Podľa ďalšej informácie žalobcu bola vykonaná kontrola vedenia naposledy dňa 30.11.2016, pričom neboli evidované žiadne závady pred nehodou, škodou, preto znalec konštatoval predpoklad, že stav vedenia bol od poslednej kontroly nezmenený, pričom túto skutočnosť nie je možné technickými prostriedkami potvrdiť ani vyvrátiť. Výška vozidla Tatra D. XXX K. mohla mať výšku cca 4m za predpokladu, že hydraulická ruka bola uložená správne, v prepravnej polohe a zároveň naložené drevo nepresahovalo výšku klaníc, potom by najvyšší bod nad vozovkou bol približne 4 m. Podľa cestného zákona najvyššia povolená výška je 4,5 m. V spisovom materiáli sa nenachádza fotodokumentácia vozidla Tatra z času nehody, ani záznam o prípadnom meraní výšky vozidla. Presná výška tohto vozidla, vrátane nákladu nie je podľa podkladov známa. Spôsob uloženia hydraulickej ruky a nákladu nie je možné technickými prostriedkami ani potvrdiť, ani vyvrátiť. Rovnako nie je možné technickými prostriedkami potvrdiť a ani vyvrátiť to, že elektrické vedenie bolo v čase vzniku dopravnej nehody v zákonom dovolenej výške. Odvolací súd má za to, že bez ohľadu na skutočnosť, že v čase vzniku škodovej udalosti nebola zamestnancom žalobcu, ani políciou vyhotovená fotodokumentácia z miesta škodovej udalosti, v konaní neboli preukázané tvrdenia žalovaného o tom, že elektrické vedenie bolo osadené nižšie, resp. že v čase škodovej udalosti elektrické vedenie nedosahovalo zákonom prípustnú výšku, žalovaný nepredložil žiadne iné dôkazy, pričom súd prvej inštancie opomenul, že v konaní zaťažovalo žalovaného dôkazné bremeno, aby preukázal, že k vzniku škody mohlo dôjsť iným spôsobom, ako tvrdil žalobca.
16. Na základe uvedených záverov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
17. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a jeho úlohou v ďalšom konaní vzhľadom na vyššie uvedené bude vec opätovne preskúmať a rozhodnúť o nároku žalobcu na náhradu škody, ktorá bola spôsobená prevádzkou nákladného motorového vozidla vedeného žalovaným.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).