Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Sa-40-2020.pdf
PDF · 100.59 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/40/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobkyne: X. Y., bytom M. XX, zastúpená JUDr. Máriou Jakubíkovou, advokátkou, so sídlom Nitra, Fraňa Mojtu 43, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 17. 04. 2020, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu zamieta. Krajský súd žalovanej nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
1. Rozhodnutím žalovaná č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 17. 04. 2020 podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení rozhodla tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 11. 10. 2019 potvrdila a odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla.
2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 11. 10. 2019 zamietol žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok, pretože podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočky Nitra zo dňa 24. 09. 2019 nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu žalobkyne bola posudkovým lekárom určená na 30 %.
II.
3. Žalobkyňa voči rozhodnutiu včas podala voči rozhodnutiu zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedla, že nesúhlasí so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a s posúdením jej zdravotného stavu posudkovým lekárom. Predložila nové lekárske nálezy a žiadala o opätovné posúdenie zdravotného stavu iným posudkovým lekárom.
III.
4. Žalovaný správny orgán ako odvolací orgán preskúmal spisovú dokumentáciu a vzhľadom na záver posudkového lekára ústredia, so sídlom v Nitre, ktorý preskúmal zdravotný stav žalobkyne dňa 04. 02. 2020 a oboznámil sa s pripojenými lekárskymi nálezmi - neurologické z 03. 02. 2020, EMG
vyšetrenie zo 16. 05. 2019, pľúcne vyšetrenie zo 06. 11. 2019, gynekologické z 08. 11. 2019. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil dorzalgiu s iritáciou L5 vpravo podľa kapt. XV. odd. E položka 3 písm. b/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. Posudkový lekár zohľadnil lekárske nálezy, ako aj vyšetril žalobkyňu a konštatoval, že žalobkyňa trpí vyše roka na bolesti chrbtice, ktoré sú spôsobené počínajúcimi degeneratívnymi zmenami a herniou Th5-6, ktorá sa však klinicky výrazne neprejavuje. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím je aj tak ochorenie bedrovej chrbtice s občasnou radikulopathiou L5 vľavo, doposiaľ nebola vyčerpaná všetka liečba, z toho dôvodu tomuto postihnutiu prislúcha miera poklesu 30 %, čo je v hornom pásme rozpätia. Pľúcne ochorenie ešte nie je dodiagnostikované. Maternicový myóm sa klinicky neprejavuje, v súčasnosti zdravotný stav nepodmieňuje uznanie invalidity. Preto žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
5. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár ústredia.
Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkového lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníkov konania, a to na základe vyšetrenia žalobcu, z doloženej zdravotnej dokumentácie ako aj lekárskych správ a záverov posudkových lekárov. Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným dopadom najviac porovnateľná.
Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia účastníka konania boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia a sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú.
Žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila dôkazy, ktorými by bola spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jej nároku o invalidný dôchodok.
IV.
6. Žalobkyňa podala voči druhostupňovému rozhodnutiu žalovanej žalobu, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, v ktorej poukazovala opätovne na nesprávne posúdenie jej zdravotného stavu posudkovými lekármi, pretože predložené lekárske nálezy jasne dokumentujú zhoršujúci zdravotný stav a predložila k žalobe aj nález zo dňa 16. 06. 2020, ktoré potvrdzuje stále zhoršujúci zdravotný stav. Ďalej namietala v žalobe, že sa žalovaná nezaoberala závažnosťou ďalších zdravotných postihnutí, napr. lekárskou správou o existencii astmy, pri ktorej bolo uvedené, že nie je dodiagnostikovaná. Toto ochorenie u nej pretrváva a bola na vyšetrení aj dňa 02. 06. 2020 a 11. 06. 2020. Podľa lekárskych správ sa jedná o stredne ťažkú až ťažkú astmu, a toto ochorenie jej spôsobovalo a spôsobuje ťažkosti s dýchaním, písaním v hrudníku, a tieto skutočnosti neboli zdôvodnené ani zohľadnené v posudkoch posudkových lekárov. Z toho dôvodu žiadala rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť žalovanému správnemu orgánu na nové konanie.
V.
7. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17. 08. 2020 poukázala na to, že nárok žalobkyne nie je dôvodný. Posudkoví lekári sociálneho poistenia dospeli k záveru, že z lekárskych nálezov v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by zdravotné postihnutia žalobkyne zodpovedali vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré vo veciach sociálnych je zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Posúdenie zdravotného stavu z medicínskej stránky neprislúcha žalobkyni, ale posudkovým lekárom.
Zdravotný stav žalobkyne bol objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi posudkových lekárov a závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkových lekárov sociálneho poistenia.
Podľa § 135 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
VI.
8. Žalobkyňa, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, sa vyjadrením zo dňa 01. 10. 2020 vyjadrila k vyjadreniu žalovanej, kde uviedla, že nesúhlasí s výsledkom posúdenia jej zdravotného stavu. Opätovne poukazovala na to, že žalovaná náležite nezdôvodnila, prečo sa neprihliada na jej ochorenie, a to astmu, ktorá jej už dlhšiu dobu zapríčiňuje problémy s dýchaním. Čo sa týka nových lekárskych vyšetrení, tieto sa jej nepodarilo zabezpečiť včas, pretože by nestihla lehotu na podanie odvolania. Nemá možnosť tieto vyšetrenia urýchliť. Poukázala na to, že astma bronchiále je celoživotné ochorenie, ktoré nie je možné vyliečiť, ale zrejmé je, že sa bude stav zhoršovať. Poukázala na to, že predkladá súdu nález z 23. 09. 2020, z ktorého je zrejmé, že trpí ťažkou formou astmy, na ktorú sa počas posudzovania žiadnym spôsobom neprihliadlo aj napriek tomu, že túto skutočnosť uvádzala. Trvala na podanej žalobe v plnom rozsahu. VII. 9. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe žalobkyňou prejednal bez pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobkyne zamietol podľa § 190 SSP.
10. Po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovanej správny súd konštatoval, že nezistil dôvod, že by sa žalovaná odchýlila od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovanej, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia. 11. Žalobkyňa si požiadala žiadosťou zo dňa 24. 09. 2019 o invalidný dôchodok. Po podaní žiadosti bol posúdený jej zdravotný stav prvostupňovým posudkovým lekárom v Nitre dňa 24. 09. 2019, ktorý za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil degeneratívne zmeny na chrbtici podľa kapt. XV., odd. E, položka 3 písm. b/ a určil mieru poklesu 30 %. Keďže sa žalobkyňa lieči dlhodobo na bolesti chrbtice krčný a hrudný syndróm, MR vyšetrením jej bola zistená hernia medzistavcového priestoru Th5-6 v kontakte s durálnym vakom. Následné neurologické vyšetrenie zo dňa 16. 05. 2019, elektromiografickým vyšetrením diagnostikovaný iritačný syndróm miechových nervov L5 obojstranne. Vyšetrením posudkovým lekárom bola zistená stredne ťažká porucha statodynamiky chrbtice, miechové koreňové dráždenie, je bez motorického deficitu, oslabenia svalových skupín dolných končatín, bez poruchy chôdze. Po zhodnotení zdravotného stavu, doložených odborných nálezov, ako aj vyšetrením posudkovým lekárom bola určená miera poklesu schopnosti 30 %, čo je stredné pásmo, invalidita žalobkyne nevznikla. Po zhodnotení zdravotného stavu je ako posudkovo najvýznamnejšie ochorenie úžinový syndróm, ktorému zodpovedá miera poklesu 30 %. Podľa posudkového lekára žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 30 %.
12. V dôsledku podaného odvolania bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobkyne prvostupňovým posudkovým lekárom v Nitre dňa 21. 11. 2019, ktorý opätovne sa oboznámil s celou posudkovou dokumentáciou, ako aj novodoloženými lekárskymi nálezmi - MR LS chrbtice zo dňa 23. 09. 2019, neurologické vyšetrenie zo dňa 05. 11. 2019, pneumologické zo dňa 06. 11. 2019, gynekologické z 08. 11. 2019 a ponechal opätovne mieru poklesu 30 %, teda žalobkyni invalidita nevznikla, pretože posudkový lekár zistil stredne ťažkú poruchu statodynamiky chrbtice, pričom koreňové dráždenie je bez motorického deficitu, oslabenia svalových skupín dolných končatín bez poruchy chôdze. Iné ochorenie, ktoré by zmenili posudok neboli zistené. Podľa pneumologického vyšetrenia zo dňa 06. 11. 2019 dýchanie vezikulárne - čisté, KP kompenzované. Záver vyšetrenia bez ochorenia pľúc.
13. Voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie dňa 08. 11. 2019 a druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 17. 04. 2020 potvrdil prvostupňové rozhodnutie a odvolanie žalobkyne zamietol.
14. Posudkový lekár ústredia po podaní odvolania posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 04. 02. 2020, kedy sa oboznámil s posudkovým spisom ako aj všetkými lekárskymi nálezmi, ako aj novými lekárskymi nálezmi, a to neurologickým vyšetrením zo dňa 03. 02. 2020, EMG vyšetrením zo dňa 16. 05. 2018, pľúcnym vyšetrením zo dňa 06. 11. 2019, gynekologickým zo dňa 08. 11. 2019 a konštatoval, že žalobkyňa trpí vyše roka na bolesti chrbtice, ktoré sú spôsobené počínajúcimi degeneratívnymi zmenami a herniou Th5-6, ktorá sa však klinicky výrazne neprejavuje. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím je aj tak ochorenie bedrovej chrbtice s občasnou radikulopathiou L5 vľavo, doposiaľ nebola vyčerpaná všetka liečba, z toho dôvodu tomuto postihnutiu prislúcha miera poklesu 30 %, čo je v hornom pásme rozpätia. Pľúcne ochorenie ešte nie je dodiagnostikované. Maternicový myóm sa klinicky neprejavuje, v súčasnosti zdravotný stav nepodmieňuje uznanie invalidity. Preto žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
15. Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne neboli známe a zhodnotené a ktoré by prípadne odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku. Posudkový lekár rozhodol po vlastnom vyšetrení zdravotného stavu žalobkyne a posúdení odborných lekárskych nálezov z oblastí, na ktoré si žalobkyňa sťažuje a svoj posudok aj náležite zdôvodnil. 16. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovanej ako aj v konaní o odvolaní na základe predložených odborných nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že zdravotný stav žalobkyne nie je zhoršený na úroveň invalidity.
17. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky sociálnej poisťovne a posudkový lekár sociálneho poistenia sociálnej poisťovne ústredia. Výkon lekárskej posudkovej činnosť je podľa zákona č. 578/2004 Z.z,. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializovanom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania, a to na základe vyšetrenia, doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. 18. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. , poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej veci trval dlhšie ako jeden rok. Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným dopadom najviac porovnateľná. Podľa § 71 ods. 10, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 19. Medzi účastníkmi konania bolo sporné posúdenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia a iného zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. 20. Subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov a na schopnosť žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť, vyžaduje lekárske znalosti, ktoré sú vo veciach sociálnych dané do právomoci posudkovým lekárom sociálneho poistenia. 21. Lekárske nálezy, na ktoré poukazovala v žalobe, doložila ich aj k žalobnému návrhu súd preskúmal a zistil, že žalobkyňa sa pneumologického vyšetrenia podrobila dňa 02. 06. a 11. 06. 2020, teda po posúdení zdravotného stavu posudkovým lekárom ako aj po vydaní rozhodnutia žalovanej, ktoré bolo vydané dňa 17. 04. 2020. Až z týchto vyšetrení vyplýva, že astma bronchiále je stredne ťažká až ťažká
perzistujúca. Takéto lekárske nálezy, s takýmto diagnostickým záverom posudkovému lekárovi neboli predložené, pretože sa ani v posudkovom spise nenachádzajú. 22. Súd dáva do pozornosti žalobkyne, že rozhodnutie žalovanej a postup správneho orgánu preskúmava ku dňu vydania rozhodnutia, t.j. k 17. 04. 2020. Vzhľadom na túto skutočnosť žalobkyňa vzhľadom na novodoložené lekárske nálezy, ktoré preukazujú zhoršenie zdravotného stavu si môže požiadať žiadosťou opätovne u žalovanej o priznanie invalidného dôchodku. 23. Správny súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť rozhodnutie žalovaného orgánu zrušené, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 199 SSP zamietol. Ak by žalobkyňa relevantným spôsobom preukázala výrazné zhoršenie svojho zdravotného stavu lekárskymi nálezmi, môže kedykoľvek požiadať žalovanú o priznanie invalidného dôchodku.
24. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalovanej nepriznal náhradu trov konania, pretože jej žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 133, ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1 mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2, písm. c/).