Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_34C-5-2021.pdf
PDF · 92.73 KB
Case nature
Subarea
34C/5/2021
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnom spore žalobkyne: Q., nar. X.X.XXXX, bytom v J. proti žalovanému: K., nar. XX.XX.XXXX, bytom v J., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým sa žalovanému z a k a z u j e priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov.
II. V prevyšujúcej časti návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
III. Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 15.2.2021 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému priblížiť sa k jej osobe a k jej maloletej dcére K.j, nar. X.XX.XXXX na vzdialenosť kratšiu ako 200 metrov.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila žalobkyňa najmä tými skutočnosťami, že žalovaný je jej bývalým druhom, s ktorým má maloletú dcéru K. Žalovaný je často pod vplyvom alkoholu a omamných látok, a vtedy je jeho správanie nebezpečné a život ohrozujúce. Bojí sa chodiť na nákupy resp. s maloletým dieťaťom na prechádzky, nakoľko ju žalovaný prenasleduje. Jeho agresivita sa stupňuje aj voči jej otcovi. Dňa 14.2.2021 na poludnie sa násilím snažil vlámať k nim do bytu a to kopaním do dverí, a následne napadol nielen ju, ale napadol aj jej otca. Jeho konanie si vyžadovalo aj zásah polície. O násilné vniknutie do bytu, v ktorom žije so svojím otcom a maloletou dcérou, sa pokúšal žalovaný viackrát. Pri predošlom podobnom útoku zasahovali až dve špeciálne policajné jednotky. Žalovaný sa zvykne sporadicky zdržiavať vo vchodovej bráne ich obytného domu aj v neskorých nočných hodinách a trávi tam čas sedením na schodoch v podnapitom stave, nahlas sa tam rozpráva sám so sebou, ako chce zabiť jej otca, ako by mu chcel znehodnotiť auto. Žalovaný ju často obťažuje telefonátmi (niekedy aj 50 krát za deň) s nepríjemnými urážajúcimi slovami na jej adresu. Ukazoval jej svoju dýku, pričom sa vyhrážal, že pozabíja ľudí. V noci dňa 18.4.2019 v čase okolo 22:00 hod. prerezal žalovaný pneumatiku na otcovom motorovom vozidle. Žalobkyňa v návrhu tiež poukázala na skutočnosť, že nezriedka sa žalovaný vo večerných hodinách skryje za kríky oproti ich obytnému domu a pozoruje okná ich bytu.
3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa pripojila listinné dôkazy, a to Potvrdenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, odbor poriadkovej polície zo dňa 31.3.2019 o podanom oznámení, Rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru všeobecnej vnútornej správy o uznaní vinným zo spáchania priestupku zo dňa 10.6.2019, Potvrdenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, odbor poriadkovej polície zo dňa 10.7.2020 o podanom oznámení, Trestný rozkaz Okresného súdu Košice I vydaný pod sp.zn. 10T/23/2020 zo dňa 13.5.2020, Potvrdenie
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, odbor poriadkovej polície zo dňa 5.8.2020 a zo dňa 14.2.2021 o podanom oznámení.
4. Podľa ust. § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa ust. § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
6. Podľa ust. § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa ust. § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
8. Podľa ust. § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa ust. § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Podľa ust. § 328 ods. 2 Civilného sporového poriadku o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
11. Podľa ust. § 329 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
12. Podľa ust. § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
13. Podľa ust. § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
14. Podľa ust. § 333 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
15. Podľa ust. § 334 Civilného sporového poriadku súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
16. Podľa ust. § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
17. Podľa ust. § 336 ods. 3 Civilného sporového poriadku súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
18. Základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Z citovaného ust. § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyplýva, že jedným zo zákonných dôvodov pre nariadenie neodkladného je nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov subjektov konania v dôsledku hroziacej alebo v danom čase už existujúcej ujmy. Táto ujma musí byť konkrétna a bezprostredná vo vzťahu k právu alebo nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Jej následkom musí byť priame zhoršenie právneho alebo faktického postavenia niektorého zo subjektov, ktoré vyžaduje rýchlu, hoci len dočasnú, úpravu pomerov.
19. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva aj osobitný postup súdu pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení, kde vzhľadom na záujem o včasnú ochranu bezprostredne ohrozených práv a oprávnených záujmov strán, nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie pri rozhodovaní o veci samej. V rámci konania o nariadenie neodkladné opatrenia je totiž rozsah dokazovania, teda osvedčovania podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia, teda prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že v zásade v prejednávanej veci nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný charakter. Nie je potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, avšak musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci.
20. Predmetom neodkladného opatrenia podaného žalobkyňou je zákaz priblíženia sa na určitú vzdialenosť v súlade s ust. § 325 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku.
21. Z obsahu spisu a pripojených listinných dôkazov možno vyvodiť, že medzi navrhovateľkou a žalovaným existuje právny vzťah, pretože sú rodičia nezaopatreného maloletého dieťaťa K. nar. X.XX.XXXX, pochádzajúcej z družobného pomeru strán sporu.
22. Súd posúdil návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia a zistil, že tento návrh je dôvodný. V danom prípade súd dospel k jednoznačnému záveru, že navrhovateľka osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu.
23. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s ust. § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku je osvedčenie ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity, osobnej slobody a bezpečnosti navrhovateľky neodkladného opatrenia konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Primárnym, základným účelom navrhovaného neodkladného opatrenia je eliminovať kontakt
medzi žalobkyňou a jej bývalým druhom, ktorý je aj otcom ich maloletej dcéry K.j a tým predísť násiliu, ktorým sú obe vystavené a ohrozené. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického, psychického či sexuálneho nátlaku. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože aj zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé také správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Vzhľadom na preventívnu funkciu neodkladného opatrenia sa nevyžaduje preukázanie násilia alebo hrozby násilia. Postačujúce je osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia. Uvedené znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia či ohrozenie integrity sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.
24. Podľa názoru súdu bola navrhovateľkou neodkladného opatrenia nielen osvedčená, ale aj preukázaná existencia konkrétnych úkonov, správania žalovaného, z ktorých vyplýva bezprostredná hrozba ujmy na jej právach, a z toho vyplývajúca potreba urýchlenej a neodkladnej úpravy pomerov strán sporu takým rozhodnutím súdu, akým neodkladné opatrenie nepochybne je.
25. Z predložených listinných dôkazov žalobkyňou totiž vyplýva, že fyzická ako aj duševná integrita žalobkyne je vážne ohrozená a to opakovanými útokmi zo strany žalovaného, ktoré majú charakter aj fyzických aj psychických útokov (vulgárne nadávky, vyhrážanie sa, poškodzovanie majetku žalobkyne ako aj otca žalobkyne, prenasledovanie/stalkovanie.) Zvlášť za nežiadúce a nebezpečne súd považuje konanie žalovaného, ktorým sa dopúšťa opakovaného hrubého násilia na žalobkyni a jej rodinných príslušníkoch, a to aj napriek tomu, že už v minulosti bol za takéto konanie postihnutý, napr. rozhodnutím Okresného úradu Košice, odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa 10.6.2019, ktorým bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa ust. § 50 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa mal žalovaný dopustiť tým, že dňa 18.4.2019 v čase okolo 22.00 hod. na parkovisku pred bytovým domom, v ktorom býva žalobkyňa s otcom a maloletým dieťaťom, poškodil pneumatiku na osobnom motorovom vozidle otca žalobkyne, a za tento priestupok mu bola uložená pokuta v správnom konaní. Následne aj napriek tomuto postihu bol uznaný trestným rozkazom Okresného súdu Košice I zo dňa 13.5.2020 vydaným pod sp.zn. 10T/23/2020 vinným z prečinu krádeže, keď dňa 27.12.2019 odcudzil žalobkyni mobilný telefón a to tým spôsobom, že jej ho vytrhol z ruky. Z potvrdenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach zo dňa 5.8.2020 tiež vyplýva, že žalovaný mal podľa tvrdenia oznamovateľky - žalobkyne roztrhať jej tričko a odcudziť kľúče od bytu a vchodovej brány do obytného domu na ul. R.. Z potvrdenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach zo dňa 14.2.2021 má súd za preukázané, že oznamovateľka - žalobkyňa vykonala na príslušnom útvare policajného zboru oznámenie, že dňa 14.2.2021 žalovaný nepretržite zvonil na zvonček na vchodových dverách bytového domu, pričom sa mu po istej dobe podarilo vojsť do vnútra bytového domu, kedy začal kopať do vstupných bytových dverí bytu, v ktorom býva žalobkyňa.
26. Z takto popísaného konania a správania sa žalovaného je pochopiteľný a odôvodnený strach žalobkyne o ňu samu, o jej duševnú a telesnú integritu, ako aj o jej maloletú dcéru, ktorú žalobkyňa uvádza v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a dožaduje sa rovnako ku nej potrebnej súdnej ochrany, avšak na tomto mieste súd uvádza, že v časti týkajúcej sa maloletej sa na tunajšom súde vedie konanie o nariadenie neodkladného oparenia pod sp.zn. 41P/13/2021, avšak o tomto návrhu ešte nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté.
27. Za týchto okolností súd dospel k presvedčeniu, že je na mieste práve neodkladným opatrením upraviť pomery strán a týmto spôsobom zakázať žalovanému približovať sa k žalobkyni, nakoľko existuje tu predpoklad, že práve nariadenie neodkladného opatrenia bude účinným prostriedkom pre zamedzenie prípadných ďalších útokov žalovaného voči žalobkyni.
28. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nariadil vo veci neodkladné opatrenie v súlade s ust. § 324 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku, ktorým zakázal žalovanému priblížiť k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 10 m.
29. Súd však zamietol návrh žalobkyne v časti, ktorá prevyšuje zákaz žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov. Ochrana žalobkyne pred negatívnym konaním a správaním sa
žalovaného voči nej je podľa názoru súdu nariadením zákazu približovania sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov dostačujúca a rozšírením tejto ochrany o zákaz priblíženia sa žalovaného k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 200 metrov by došlo k nadmernému zásahu do práv žalovaného a presahovalo by potrebnú mieru ochrany žalobkyne.
30. Ďalej súd konštatuje, že v predmetnej veci neuložil žalobkyni povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej (ust. § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku), pretože týmto neodkladným opatrením sa dosiahla úprava pomerov medzi stranami v požadovanej miere. Súd je názoru, že toto neodkladné opatrenie postačuje na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany v rozsahu vymedzeným samotným účelom tohto neodkladného opatrenia a v podstate procesne konzumuje vec samu. Neuloženie povinnosti žalobkyni podať žalobu vo veci samej nie je na ujmu žalovaného, pretože ak žalovaný dospeje k názoru, že dôvody pre nariadenie opatrenia pominuli, môže podať na súd návrh na jeho zrušenie (ust. § 334 Civilného sporového poriadku.)
31. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
32. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
33. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
34. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. V danom prípade týmto uznesením sa konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia končí, a preto súd musí obligatórne rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania. V konaní bola úspešná žalobkyňa, ktorej podľa zásad civilného sporového konania patrí v súlade s ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči v konaní neúspešnej strane - žalovanému, o výške ktorých však bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.