Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/16/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudkýň JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Oľgy Mičietovej, v spore žalobcu R. F., W.. X.X.XXXX, Č., N. XX, zastúpený JUDr. Mariánom Pállom, advokátom, Košice, Bauerova 14, proti žalovanému K.. Y.. T. Š., nar. XX.XX.XXXX, V., T. X, o zaplatenie 46 300,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku -346 z 13.2.2019 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

1. Zamieta návrh na prerušenie konania.

2. Zrušuje rozsudok v prvom a štvrtom výroku a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Odmieta odvolanie v druhom a treťom výroku.

odôvodnenie:

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 11 300,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 11 300,- eur od 2.10.2014 do zaplatenia, ďalej úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 46 300,- eur od 1.9.2013 do 10.4.2014, všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (prvý výrok), konanie v časti o zaplatenie sumy 35 000,- eur a v úroku z omeškania nad 5 % ročne zo sumy 46 300,- eur zastavil (druhý výrok), v prevyšujúcom rozsahu v úroku z omeškania žalobu zamietol (tretí výrok) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 46 300,- eur so 6 % úrokom z omeškania od 31.8.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania a ako ju skutkovo a právne odôvodnil, že žalovaný 28.6.2013 svoj dlh voči žalobcovi prehlásením uznal a zaviazal sa ho vrátiť do 31.8.2013. Ako dôkaz označil a predložil „Prehlásenie“ žalovaného z 28.6.2013. Konštatoval, že vydal vo veci platobný rozkaz 27.1.2014 pod č. k. - 10, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením, že vystavil prehlásenie 28.6.2013, na ktoré sa odvoláva žalobca v žalobe, ako návrh dohody a keď nedošlo do 1.7.2013 k akceptácii dohody zo strany žalobcu, dohoda sa neuskutočnila a preto bolo podľa neho prehlásenie neplatné a neúčinné voči žalobcovi. Následne tvrdil, že ich vzájomný finančný vzťah so žalobcom riešili dohodou z 2.7.2013, ktorou sa jednoznačne prehlásenie z 28.6.2013 zrušilo ako neprijatý predchádzajúci návrh dohody. Podaním, doručeným súdu 21.3.2014, žalovaným označenom ako návrh na pokus o zmier v zmysle , žalovaný tvrdil, že požadovaná suma 46 300,- eur sa skladá z 3 položiek - sumy 20 000,- eur, ktoré dĺžil do 31.12.2012, sumy 15 000,- eur, ktorú mu žalobca požičal 25.2.2013 a sumy 11 300,- eur, tvoriacu pohľadávky, ktoré mal spätne odkúpiť od dcéry žalobcu Izabely. Uviedol, že uznáva svoj dlh vo výške 35 000,- eur, navrhol súdu, aby rozhodol o zmieri v tejto časti s tým, že navrhol prvú položku vo výške 20 000,- eur splácať po 1 000,- eur mesačne, položku vo výške 15 000,- eur zaplatiť jednorázovo s tým, že 11.3.2014 navrhol súdu, aby túto čiastku mohol zložiť

do súdnej úschovy. Za spornú tak považoval už len poslednú položku vo výške 11 300,- eur. Trval na tom, že ide o bezdôvodné obohatenie, nakoľko p. F. K., dcéra žalobcu si uplatnila tento rok postúpené pohľadávky na príslušnom súde OS Košice - okolie a je nová oprávnená vo veci pohľadávok, ktoré jej postúpil v r. 2012, z toho dôvodu už nie je povinný odkúpiť spomínané pohľadávky a mal za to, že žalobca nárok na 11 300,- eur nemá. Ďalším podaním, označeným ako zmena návrhu na pokus o zmier, zopakoval žalovaný svoje tvrdenia o rozčlenení požadovanej sumy na 3 položky, uvedené v podaní z 21.3.2014. Za spornú časť neplatného prehlásenia z 28.6.2013 považoval sumu 11 300,- eur, ktorá je predmetom sporu s tým, že ide o bezdôvodné obohatenie. 6.10.2014 predložil žalovaný súdu ďalšie podanie, označené ako kompenzačná námietka, v ktorej zopakoval všetky tvrdenia z jeho predošlého podania o rozčlenení sumy 46 300,- eur. V bode III. uviedol, že žalobca nevlastní účet v banke, preto žalovaný 11.4.2014 splatil celý dlh vo výške 35 000,- eur na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Mariána Pálla v splátkach s tým, že posledná splátka bola pripísaná 2.10.2014. Na základe týchto skutočností navrhol súdu zrušiť vydaný platobný rozkaz na sumu 46.300.- eur, nakoľko prehlásenie z 28.6.2013, ktoré vystavil sám žalovaný, prehlasuje za neplatné a na základe skutočnosti uhradenia dlžnej sumy 35 000,- eur, aby nariadil pojednávanie v spore o 11 300,- eur, ktorej úhrady sa žalobca ešte domáha. 13.3.2017 predložil žalovaný súdu ďalšie elektronické podanie s označením: „Vyjadrenie žalovaného“ k dlhu 46 300,- eur a rekapituloval ho tak, že:...“ prvá časť - vo forme tak, že žalobca kúpil pohľadávky voči jeho dlžníkovi s tým, že mu ich spätne odpredá, ak bude mať na to peniaze. Hodnotu týchto pohľadávok žalovaný v júni 2013 odhadol na 11 300,- eur a pohľadávky boli prevedené na jeho dcéru. Bola to kúpa pohľadávok, ktoré žalobca nepotreboval, ale aspoň mal nejakú protihodnotu za peniaze. Druhú časť tvorili rôzne pôžičky, až sa ich hodnota „zaokrúhlila“ k 31.12.2012 na sumu 20 000,- eur a tretia časť pôžičky tvorila jednorazová suma vo výške 15 000,- eur, poskytnutá dňa 25.2.2013. Spolu teda požičané peniaze v sume 46 300,- eur s tým, že dcéra žalobcu na žalovaného spätne prevedie spomínané pohľadávky.“ 2.1.Podaním, doručeným súdu 30.3.2017 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu oznámil súdu, že berie späť návrh v časti 35.000.- eur z dôvodu, že žalovaný žalobcovi uvedenú sumu uhradil v splátkach v období od 11.4.2014 do 1.10.2014. Žalobca si uplatňuje nárok na úhradu úroku z omeškania vo výške 5 % z čiastky 46.300.- eur za obdobie od 31.8.2013 do 10.4.2014, ďalej nárok na úhradu zostatku istiny vo výške 11.300.- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % z čiastky 11.300.- eur od 2.10.2014 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia. 2.2.Ďalej súd uviedol, aké dokazovanie vykonal a čo z neho zistil a citujúc znenie , , , a v prvom rade posudzoval obsah listiny - Prehlásenia z 28.6.2013, o ktoré opieral žalobca svoj uplatnený nárok. Vychádzajúc z prejavov strán sporu, považoval za nepochybne preukázané, že vlastnoručný podpis na tomto prehlásení patrí žalovanému, ktorý sám sformuloval jeho obsah, podpísal ho a podľa názoru súdu možno ho považovať za uznanie dlhu podľa vzhľadom na to, že bolo vyhotovené v písomnej forme, obsahuje výslovné vyhlásenie žalovaného o uznaní dlhu čo do dôvodu a jeho výšky, taktiež spĺňa požiadavku určitosti právneho úkonu podľa , keďže z neho možno zistiť s určitosťou, komu mal vyplatiť žalovaný dlh z titulu pôžičky, t.j. z akého právneho dôvodu a uvádza v ňom jasne aj výšku dlhu. Aj použitím výkladových pravidiel ( ) tak nemožno spochybniť, že citovaná listina „Prehlásenie z 28.6.2013“ je uznaním dlhu podľa . Záväzok, ktorého sa uznanie týka, treba vždy identifikovať takým spôsobom, aby nebol zameniteľný s iným, napr. uvedením jeho dôvodu, odkazom na listinu, v ktorej je ďalej špecifikovaný a pod. V posudzovanom prehlásení je uvedené aj to, z akého záväzkového vzťahu je pohľadávka vyvodzovaná. Určitosť uznávacieho záväzku musí pritom vyplývať z písomného prejavu dlžníka a nemôže sa vyvodzovať z toho, že účastníkom muselo byť známe, aký záväzok dlžník uznáva. Uznanie dlhu ako právny titul záväzku zakladá právnu domnienku, že dlh v čase jeho uznania existoval, ktorá je však vyvrátiteľná dôkazom opaku, t. zn. že súd má za preukázaný záväzok, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak. Na dlžníkovi teda je, ak chce byť v konaní úspešný, preukázať, že dlh nevznikol alebo zanikol. Predpokladom existencie dlhu je jeho vznik. Ak sa preukáže, že dlh vôbec nevznikol, potom je táto skutočnosť spôsobilá vyvrátiť právnu domnienku existencie dlhu, keďže je jej opakom. 2.3.V prejednávanej veci súd považoval za preukázané, že dlh z pôžičky, ktorý žalovaný uvádzal v prehlásení z 28.6.2013 existoval. Z dokazovania nesporne vyplynulo, že žalovaný skutočne písomne uznal dlh voči žalobcovi (aj s uvedením dôvodu jeho vzniku) v prehlásení z 28.6.2013 vo výške 46 300 eur a zaviazal sa ho zaplatiť žalobcovi do 31.8.2013, čo však nesplnil. Ide v danom prípade o uznanie pohľadávky, čo do dôvodu a výšky. Uznaním dlhu sa dlžník nezbavuje možnosti uplatňovať v občianskom súdnom konaní námietky, týkajúce sa dôvodu alebo výšky (rozsahu) nároku veriteľa. Žalovaný v prejednávanej veci uplatnil námietky (neplatnosť prehlásenia a výška dlhu), ktoré mali mať za následok spochybnenie vymáhaného dlhu. Jeho námietky v odpore proti platobnému rozkazu, aj počas

celého konania, že prehlásenie z 28.6.2013 bolo jeho návrhom dohody, ktorú žalobca neakceptoval, preto je prehlásenie neplatné a neúčinné voči žalobcovi, že uzavreli iné dohody 1.7. a 2.7.2013 so žalobcom, súd považoval za nepreukázané, nedôvodné a tým nemajúce dôkaznú silu v rámci procesnej obrany žalovaného v spore. V rámci dôkaznej situácie strana, ktorá pravdivosť obsahu takejto listiny popiera, musí dokázať opak. Nestačí však iba jednoduché popieranie pravdivosti obsahu listiny, prípadne spochybňovanie jej obsahu, ale strana musí tvrdiť skutočnosti a navrhnúť dôkazy o tom, že údaje, pravdivosť ktorých listina osvedčuje alebo potvrdzuje, sú nepravdivé. Musia byť teda preukázané také skutočnosti, ktoré úplne podlamujú vierohodnosť obsahu listiny; inak nemožno listinu zbaviť jej dôkaznej sily. 2.4.Tvrdené skutočnosti (pohľadávky v sume 11 300 eur, či uzavretie dohody so žalobcom 1.7.2013 a 2.7.2013 a predĺženie lehoty na plnenie, ako aj konanie v omyle pri vyhotovení prehlásenia z 28.6.2013) žalovaný do skončenia dokazovania nepreukázal žiadnym dôkazom, majúcim silu spochybniť uplatnený nárok žalobcu. Podľa ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Žalovaný nepreukázal v konaní opak. Ani výsluchom svedkyne K.. Č. sa nepreukázalo tvrdenie žalobcu, že požičal si od žalobcu len 35 000 eur, ktorú sumu počas konania žalobcovi vrátil. Z výsluchu tejto svedkyne v predmetnom konaní práve vyplynul opak jeho tvrdenia, teda že žalovaný si nepochybne požičal od žalobcu finančné prostriedky v sume nad 40 000 eur, ktorá je uvedená v prehlásení z 28.6.2013, o čom mala vedomosť od samotných strán sporu. Aj v trestnom konaní, kde bola táto svedkyňa vypočutá na OR PZ Košice- okolie, Odbore Kriminálnej polície pod ČVS: ORP-580/OEK-KS-2013 dňa 26.9.2013 vo veci podozrenia z trestného činu podvodu, v zápisnici na str.2 prvý odsek z 26.9.2013 je uvedené, že jej žalobcom i žalovaným bolo povedané, že si žalovaný požičal vo februári 2013 od žalobcu 49 000,- €. V tom istom odseku svedkyňa uviedla, že T. Š. napísal prehlásenie, že R. F. dlhuje peniaze, toto prehlásenie bolo overené a to asi na mestskej časti v Košiciach. Taktiež z kópie elektronickej správy žalovaného z 25.6.2013 adresovanej žalobcovi, vyplýva, že žalovaný si je vedomý toho, že žalobcovi dlhuje peniaze a z kópie elektronickej správy z 4.3.2014 vyplýva, že žalovaný si je vedomý toho, že žalobcovi dlhuje vyššiu čiastku ako 35 000,- €, ale tento dlh nemieni uhradiť. Žalovaný na svoju obranu v tomto spore iné dôkazy neoznačil, ani nepredložil, čím neuniesol dôkazné bremeno, teda nepreukázal účinnými prostriedkami procesnej obrany svoje skutkové tvrdenia o dlhu len vo výške 35 000 eur voči žalobcovi. Sporná bola v konaní výška pôžičky. Žalobca výšku pôžičky preukázal prehlásením žalovaného z 28.6.2013, ktorého pravosť žalovaný nikdy nepoprel. Žalovaný vo svojich písomných i ústnych vyjadreniach namietal iba neplatnosť uvedeného prehlásenia. Keďže pôžičky medzi žalobcom a žalovaným neboli uzatvárané písomne, uplatnil si žalobca v súdnom spore nárok na čiastku 46 300,- €, ktorú žalovaný písomne uznal v prehlásení z 28.6.2013 za pôžičku od žalobcu, pričom po podaní žaloby žalovaný uhradil žalobcovi čiastku 35 000 eur. Žalovaný popieral iba pravdivosť prehlásenia, podľa názoru súdu ako súkromnej listiny, kedy leží dôkazné bremeno týkajúce sa správnosti (pravdivosti) takej listiny na tom, kto pravdivosť popiera a aby uviedol, prečo listina nie je pravdivá a ponúkol k svojmu tvrdeniu aj dôkazy. Žalovaným predložené dôkazy, najmä výsluch svedkyne K.. Č. neboli dôkazom tvrdenia žalovaného o nepravdivosti výšky požičanej sumy žalovanému zo strany žalobcu. V tomto smere poukázal aj na skutočnosť, že pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide o originál listiny alebo jej odpis alebo fotokópiu a námietky žalovaného, akým spôsobom získal žalovaný osvedčenie pravosti listiny - Prehlásenia z 28.6.2013 pred MČ Košice - Západ, nie sú právne významné. 2.5.K námietke žalovaného o jeho konaní v omyle pri vyhotovení prehlásenia z 28.6.2013 súd poznamenal, že konanie v omyle ( ) nemá samo o sebe za následok neplatnosť právneho úkonu. Ten, kto je takým právnym úkonom dotknutý, môže sa dovolávať relatívnej neplatnosti, inak sa právny úkon považuje za platný. Neplatnosti sa ale nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Žalovaný nepreukázal žiadnym relevantným spôsobom, aby konal v omyle vyvolanom žalobcom, teda sa javí, že tvrdený omyl (vyhotovenie prehlásenia 28.6.2013 bolo vykonané samotným žalovaným a ten sám tvoril obsah tohto prehlásenia), si mohol spôsobiť len žalovaný, ak nepreukázal v konaní, že tento omyl vyvolal žalobca. Preto aj táto námietka žalovaného je súdom vyhodnotená ako nedôvodná a zavádzajúca. 2.6.Ďalej súd citoval znenie , a nar. vlády č. v znení platnom od 1.2.2013 a uzavrel, že vyhovel žalobe po jej čiastočnom späťvzatí, okrem časti v úroku z omeškania za deň 31.8.2013, za ktorý deň zamietol žalobcovi nárok na uplatnený úrok z omeškania zo sumy 46 300 eur a priznal mu úrok z omeškania až nasledujúcim dňom od 1.9.2013 do 10.4.2014 (od 11.4.2014 do 1.10.2014 v splátkach zaplatil žalovaný sumu 35 000 eur), keďže nebol ešte splatný záväzok žalovaného vrátiť pôžičku žalobcovi v sume 46 300 eur a priznal žalobcovi zostávajúci dlh z pôžičky vo výške 11 300 eur aj s prísl. od 2.10.2014 (do 1.10.2014 splácal dlh 35 000 eur) do zaplatenia, v zmysle , , v spojení s nar. vlády č. Žalovaný sa nesporne dostal aj do omeškania

so zaplatením dlžnej sumy celej pôžičky 46 300 eur dňom 1.9.2013, kedy nastala splatnosť pôžičky podľa Prehlásenia z 28.6.2013, v ktorom sa zaviazal do 31.8.2013 splniť dlh žalobcovi. Všetky úkony strán ohľadne lehoty plnenia dlhu žalovaným žalobcovi, sa aj podľa svedkyne K.. Č. udiali v júli 2013 a tým nedošlo k žiadnej zmene termínu 31.8.2013, do ktorého sa sám žalovaný zaviazal žalobcovi vrátiť požičané finančné prostriedky. 2.7.Citujúc znenie , ,,, a na základe späťvzatia žaloby žalobcom v časti o zaplatenie sumy 35 000,- eur a v úroku z omeškania nad 5 % ročne zo sumy 46 300,- eur, podaním, doručeným súdu 30.3.2017, ktorým si uplatnil nárok na zostatok istiny 11.300 eur s úrokom z omeškania 5% (po doplnení ročne) od 2.10.2014 do zaplatenia a úrok z omeškania 5% ročne z čiastky 46.300 eur za obdobie od 31.8.2013 do 10.4.2014 (nižšiu istinu, nižší úrok - namiesto 6% - 5% ročne a za kratšie obdobie, ako v žalobe), súd konanie v späťvzatej časti zastavil, pričom nezisťoval súhlas žalovaného s týmto čiastočným späťvzatím, pretože k nemu došlo pred začatím pojednávania a tak ani na prípadný nesúhlas žalovaného by súd neprihliadal. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodol súd až v rozhodnutí vo veci samej v súlade s veta druhá . 2.8.O trovách konania vo vzťahu medzi stranami súd rozhodol v zmysle , priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške, o ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( ).

3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, a to v celom rozsahu, ktoré odôvodnil nasledovne: 3.1.Podľa jeho názoru súd chybne uznal falzifikát, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, nevykonal navrhnutý dôkaz a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a z týchto dôvodov sa odvoláva voči rozsudku v zmysle , , a , keď v rozpore uznal nárok z neplatného falzifikátu prehlásenia. 3.2.Prehlásenie stratilo platnosť, keď ho žalobca jednoznačne ako návrh zmluvy odmietol, prejavom vrátenia osobe K.. Č. L., Q., V.. Žalobca pred súdom priznal, že dostal od K.. Č. len kópiu prehlásenia. Žalobca klamal, že túto kópiu si bol overiť s K.. Č. na matrike. K tomuto svojmu tvrdeniu priložil osvedčenie Ing. L. Č. z 12.4.2019 (príloha č. 1). Z tohto osvedčenia vyplýva, že prehlásenie je neplatné v zmysle a , ale ako tvrdil od nepamäti, že si podvodne nechal overiť na matrike nejaké prehlásenie len z nejakej kópie, ktorá ani nemusela zodpovedať obsahom originálu prehlásenia. Nikdy nepovažoval za potrebné spochybňovať obsah prehlásenia, nakoľko od počiatku považoval za falzifikát, na ktorom je uvedené hocičo, čo si žalobca na ňom chcel sám uviesť. Tvrdil, že originál prehlásenia po vrátení K.. Č. zničil, nakoľko od nej dostal prejav, že žalobca na danú zmluvu vo forme prehlásenia nepristúpil. V tomto zmysle teda nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa k obsahu prehlásenia, ktoré používa žalobca, pretože ide o falzifikát, ktorý je nemožné porovnať s originálom, ktorý neexistuje. Vždy uvádzal, že ku dňu vzniku prehlásenia k 28.6.2013 mal podlžnosti spolu voči klanu F., pôžička od žalobcu 35 000 eur, dlh voči firme jeho manželky pod názvom Skarabeus 2,7 tis. eur a záväzok odkúpiť pohľadávky vlastnené jeho dcérou 11 300 eur, spolu 49 000 eur. K úrokom z omeškania, ktoré boli priznané „žalovanému“ uviedol, že došiel prejav o tom, že navrhnutá zmluva vo forme prehlásenia nebola akceptovaná, prešli na dohodu, ktorú žalobca v súčasnosti zapiera, a to, že sa mu peniaze vrátia po predaji bytu, ktorý je uvedený v texte rozsudku. O tom, že si žalobca nechal vyhotoviť overenie falzifikátu prehlásenia sa dozvedel, až keď mu došiel platobný rozkaz, niekedy začiatkom roku 2014. Dovtedy v súčinnosti s K.. Č. predal byt, z predaja ktorého mala byť vrátená pôžička žalobcovi. Žalobca o tejto skutočnosti vedel, veď jeho dcéra bola záujemkyňa o kúpu tohto bytu a v podstate tým, že bol urobený vklad do katastra v jej prospech, ktorý sa zrušil z dôvodu, že ho žalobca cez jeho dcéru chcel okradnúť o byt a z dôvodu, že jeho dcéra nepreberala poštu z katastra, bol tento byt pod plombou takmer 6 mesiacov, a teda vďaka nej, resp. žalobcovi, nepredaný do začiatku roka 2014, kedy bola plomba odstránená. Tieto skutočnosti, ako aj charakter žalobcu, je pekne čitateľný v prípade s K.. Č. sp. zn. , ktorý by mal byť súčasťou v priebehu odvolacieho konania. Sú tam zdokumentované všetky relevantné skutočnosti. K dátumu splatnosti na falzifikáte prehlásenia, na základe ktorého si žalobca uplatňuje svoj nárok na úroky z omeškania uviedol, že prehlásenie je neplatné, bol presvedčený, odkedy ho zničil. Nemal teda dohodnutý žiaden dátum, dokedy má žalobu vyrovnať. Dohoda znela, že po predaji bytu žalobca dostane späť peniaze, ktoré mu požičal. Od žalobcu nikdy žiadnu výzvu na zaplatenie dlžoby nedostal. Nikdy mu nenavrhol, že má dlžobu plniť na nejaký účet a vedel, že niekedy od polovice júla 2013 do novembra 2013 bude v Amerike s manželkou a dcérou. V zmysle trvá na tom, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, aj keby súd uznal falzifikát prehlásenia za relevantný na plnenie žalovanej sumy. Poukázal na mail zo 4.3.2014 spomenutý v rozsudku, v ktorom uviedol 37 700 eur, je presne odraz jeho tvrdenia, že dlhoval 35 000

eur žalobcovi a 2 700 eur spoločnosti Skarabeus, účtovný stav a iracionálne reagoval na skutočnosti, ktoré poznal. Teda všetky jeho bezdôvodné obohatenia, čo sa týka použitia falzifikátu prehlásenia, ako aj snahy až neľudského obohatenia sa od K.. Č., ktoré je predmetom konania . Uviedol, že podstatným pri obohatení sa žalobcu je vždy nejaký trik, ktorý použije v procese. V jeho prípade to bolo odmietnutie prehlásenia, ale vzápätí si dal vyhotoviť falzifikát prehlásenia tak, aby ani netušil o tejto skutočnosti a po vyrovnaní dlžoby v hotovosti po predaji bytu by tento falzifikát použil a obohatil sa. Taký malý košický V.. U K.. Č.I. to podľa neho prebehlo tak, že jej povedal, že ráno jej dá peniaze, urobí sa vklad a výber a peniaze mu vráti. On to ale vymyslel tak, že ráno jej peniaze poslal na účet a ona vo svojej bystrosti to nepostrehla, urobila vklad a výber a pre istotu predtým prišiel do banky a povedal jej, nech peniaze vráti jednému známemu, že on odchádza. 3.3.Ďalej sa vyjadril k skutočnosti, že K.. Č. tvrdila vo svojej výpovedi na polícii v roku 2013, že si požičal 49 000 eur. Pre neho je jednoznačné, že ako banková pracovníčka má uložený v hlave mechanizmus, že ak niekto dlhuje, tak si ich požičal. Od neho mohla vedieť len to, že má pozdĺžnosti vo výške 45 000 eur tak, ako tvrdí od začiatku, kde 11 300 eur je pozdĺžnosť, za ktoré dostane späť pohľadávky v rovnakej hodnote, ktoré vlastnila jeho dcéra, 2 700 eur je pozdĺžnosť jeho spoločnosti voči spoločnosti jeho manželky Skarabeus a 35 000 eur, konkrétne peniaze, čo mu žalobca požičal. Na záver uviedol, že na pojednávaní 26.9.2018 sudkyňa doslovne uviedla, že sa prikláňa na jeho stranu a citoval zo zápisnice strany 11 „vychádzajúc z tohto právneho názoru je na žalobcovi preukázať, že došlo k pôžičke...tak je nutné zo strany žalobcu preukázať podstatnú náležitosť tejto zmluvy o dohode, a to reálne odovzdanie peňazí žalovanému“. Z toho dôvodu, že prerušuje konanie a dáva žalobcovi 2 týždne, mesiac. Žalobca žiaden dôkaz nepredložil, že dlhuje 11 300 eur, použili výpoveď K.. Č.. Z toho dôvodu chcel, aby bola predvolaná ako svedok Ing. Č.. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Košice II z 13.2.2019 sp.zn. zrušil v plnom rozsahu nasledovne: žalovaný nie je na základe pochybného prehlásenia, na ktorom je pravý len podpis zamestnanca matriky zaplatiť žalobcov sumu 11 300 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy. Žalovaný nemal zdanie, že existuje prehlásenie, aby zaplatil sumu 46 300 eur v roku 2013, a preto nie je povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 46 300 eur. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

4.K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že súd náležite zistil skutkový a právny stav, vypočul si ústne stanoviská a preštudoval písomné vyjadrenia sporových strán, oboznámil sa s predloženými dôkazmi a vykonal dôkazy, ktoré boli navrhnuté a súd považoval za potrebné ich vykonať. Na základe takto zisteného stavu súd vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie aj jasne a výstižne odôvodnil. Súd správne právne posúdil a vykonaným dokazovaním dospel k skutkovým zisteniam, ktoré viedli k logickému rozhodnutiu. Žalovaný vo svojom odvolaní uvádza skutočnosti, s ktorými sa súd prvej inštancie vysporiadal náležitým spôsobom, a preto navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť a zaviazať žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.

5.K vyjadreniu žalobcu žalovaný uviedol (č.l. 428), že na konci pojednávania v danej veci 26.9.2018 sudca jednoznačne vyžadoval od žalobcu, aby preukázal najneskôr do mesiaca, že mu takéto peniaze odovzdal. Dodnes tak neučinil, ale sudca to pred vynesením rozsudku už nepožadoval a dokazovanie za 10 minút ukončil. Pri jeho miere poznania ako bývalého advokátskeho koncipienta nemá záujem zohrávať úlohu Dona Quijote de la Manche, ale ani úlohu obete. Musí uviesť skutočnosti, ktoré sú jednoznačné. Nestane sa obeťou bezdôvodného obohatenia žalobcu, žalobca mu požičal celkovo 35 000 eur a tie mu vrátil, k dnešnému dňu mu nič nedlhuje. Keď mu bol doručený platobný rozkaz niekedy v novembri 2013, okamžite vybehol na matriku, či tam v knihe registrujú overenie prehlásenia, ktoré žalobca používa. Bolo mu oznámené, že v daný deň overenia 2.7.2013 tam bol žalobca prvý na overovanie, hneď na začiatku pracovnej doby, takže predbehol žalobcu takmer o 6 rokov s touto informáciou, ktorú súd použil. Strana žalobcu bola už v priebehu požičiavania veľmi dobre pripravená na bezdôvodné obohatenie. V tejto veci je preukázateľné, že ako podklad mu pre overenie neslúžil originál. Žalobca na súde prehlásil, že overoval kópiu, teda overoval kópiu a ako podklad mu slúžila predloha, ktorú si sám vyrobil, ako vyplýva z predhlásenia p. Č.I., že mu originál nikdy nevydala, ani s ním v tejto veci nebola overovať podpisy na matrike. To len dosvedčuje skutočnosť, že prehlásenie, ktoré žalobca používa je falzifikát a nemá nič s originálom prehlásenia, ktoré on vystavil. Toto prehlásenie, ktoré žalobca používa je právne neúčinné. Zhodou okolnosti ako si pani Č. spomenula, práve 2.7.2013 presne v tej dobe, keď žalobca overoval podpis na prehlásení na matrike, obaja on a pani Č. boli na notárskom úrade JUDr. Ogurčákovej Viery, Košice, Zborovská 2, takže nemohla overovať podpis v danú dobu na matrike so žalobcom, ako tvrdí on a ako tvrdí ona, že žalobca o tom, že s ním bola na matrike ráno

2.7.2013 klame. Nakoľko táto notárka je dnes v penzii, žiada práve v týchto dňoch notársku komoru SR, aby mu poslala potvrdenie o čase, keď kúpnu zmluvu medzi zmluvnými stranami Š.C. U. Č. podpisovali spolu s pani Č. na danom notárskom úrade. 5.1.Žalobca ho nikdy nevyzval písomne na zaplatenie pôžičky. Žalobca dobe splatnosti právne účinného prehlásenia nebol na Slovensku spolu s celou rodinou. Nikto sa neprihlásil v jeho mene a ani nikto neoznámil komu a kam má plniť pôžičku 35 000 €. Žalobca v dobe splatnosti nemal účet vedený bankovým , nikdy mu nebol známy, pretože ho v spojitosti s nim nikdy nepoužil. Pre ilustráciu uviedol, že keď požiadal o súdnu úschovu peňazí pre žalobcu odpoveď mu došla po mesiacoch, keď už to bolo neaktuálne. 5.2.Žalobca preukázateľne prijal návrh novej zmluvy, že byt sa prevedie na pani Č. a následne sa bude predávať. Preto splatnosť 31.8.2013 je uvedená v právne neúčinnom prehlásení, ktoré žalobca používa na bezdôvodné obohatenie. Bola konkludentne zmenená do doby až sa byt predá a bude zaplatená kúpna cena. Zároveň svojim ďalším konaním mu znemožnil predať byt, a to až do doby, kedy mu bolo umožnené, teda do februára 2014. Z uvedených skutočností vyplýva, že žalobca nemá právny nárok vyžadovať ďalšie peniaze od žalovaného a nemá právo ani požadovať úroky z omeškania zo sumy 35 000 €. Je presvedčený o tom, že súd zastúpený samosudcom vyniesol na podklade právne neúčinného prehlásenia rozsudok. Nevyžadoval pri rozhodnutí ani dodržanie svojich vlastných požiadaviek na žalobcu, aby preukázal, že mu odovzdal peniaze, o ktorých tvrdí, že mu ich požičal. Súd nesprávne vyhodnotil všetky relevantné aj nové dôkazy o skutočnosti, ktoré k dispozícii mal. Preto trvá na tom, aby odvolací súd v plnom rozsahu zrušil rozsudok prvostupňového súdu.

6.Žalovaný v podaní doručenom odvolaciemu súdu 6.10.2020 uviedol, že v konaní vedenom pod sp. zn. na OS Košice II oznámil v roku 2017, že voči žalobcovi je vedené trestné konanie na KS v Prešove, ktoré predchádzalo z ich sporu. 11.9.2020 pri obhliadke spisu ho nezašiel. Najpodstatnejšie v tejto veci sa dozvedá z trestného oznámenia pani Č.Á. podaného 4.9.2020 na GP SR, že žalobca R. F. nikdy nemal účet v banke z dôvodov exekúcie, a preto žiada súd, aby v odvolacom konaní zohľadnil novoty v zmysle . 6.1.Vyvstáva pre neho otázka len s dvoma možnými závermi, ak voči žalobcovi R. F. bolo v danom čase vedené exekučné konanie, trestné konanie vo veciach finančných bolo vedené určite, lebo to našiel na stránkach Ministerstva vnútra SR. Tak sa natíska otázka, či človek v jeho postavení, v jeho situácii v exekučnom konaní si dovolí požičať určite nie blízkemu človeku, resp. cudziemu človeku, ktoré pozná pár mesiacov bez nejakej dohody, alebo písomnej zmluvy bezúročne, bez konkrétnej lehoty na vrátenie, dokonca bez dokladu, že mu peniaze v hodnote 35 000 € odovzdal, zároveň v mene svojej dcéry, za ktorú sa skrýval a až dodnes to len tušil, ale nevedel to s určitosťou, prečo zaplatí za byt 72 000 € bez toho, aby mal vopred podpísanú kúpnopredajnú zmluvu a súčasne si dovolí nesplatiť exekúciu. Druhý záver, ktorý logicky vyplýva zo skutočnosti je, že vykonal tieto skutky za účelom podvodu, pretože ak má len 35 000 € k dispozícii, použil ich k oklamaniu a podvodom, aby z 35 000 € získal násobne viac, čo už odhalil predtým, keď ho nazval multiplikátorom. Len vtedy nepoznal jeho pravý motív a pohnútky a myslel si, že sa to spája len s trestným konaním voči jeho osobe, ktoré typoval na daňové trestné činy s možnou účinnou ľútosťou. Ak sa preukáže, že mal v danom období exekúcie, čo je úlohou OČTK, alebo súdu, bude len už úlohou týchto orgánom ozrejmiť a preukázať motív jeho konania. To bola totiž úloha SR uniesť dôkazné bremeno v trestnom konaní, ktoré tento multiplikátor sám už predtým v roku 2013 inicioval a OČTK boli motivované vyšetrovať skutočnosti presne opačným smerom, a preto sa to vtedy nepodarilo. Stále vychádzal zo sumy 11 300 €, o ktoré sa ho snaží bezdôvodne obrať, teda asi 33 % istiny (35 000 €), ktorú mu požičal a nebral to až tak osudovo. Bral to ako bežný spor, keď sa možno dohodnú a on stiahne žalobu a bude pokoj na oboch stranách. To ale nepoznal jeho existenčný motív, aj keď ho len tušil v trestnom konaní na KS v Prešove, o ktorom sa dozvedel po určitých rokoch a následne písomne to súdu oznámil, ako to už uviedol. Nechápal ale jeho snahu doviesť do konca možnosť páku, ktorú si vytvoril, ako sa dozvedel v roku 2013 od pani Č. cestou na bytové družstvo na Vojenskej ul. v Košiciach a konať podvod, ktorý si pripravil na p. Č.. Nechápal, prečo je taký nekompromisný a krutý a chce zo svojho pripraveného podvodu žiadať bezdôvodne 72 000 € a zničiť v podstate život bežného človeka, p. Č.. Až teraz potom ako sa to dozvedel o exekúcii sa mu všetko objasnilo. Veľký podnikateľ R. F. ochotne požičať kedykoľvek niekomu koho pozná z ulice, tisíce eur bez zmluvy potreboval a mohol len bez zmluvy určitou manipuláciou s vyhláseniami na požiadanie takýmto pokútnym spôsobom znásobiť svoje peniaze. Cez písomné zmluvy by sa mu to nepodarilo. Jeho plán mu ale doteraz vchádza vďaka súdnym rozhodnutiam na prvom stupni súdnych konaní o 11 300 € sp. zn. a v druhom prípade o 72 000 € v konaní vedenom pod sp. zn. voči K.. L. Č.. Celý jej prípad s podrobným popisom, ako ju zmanipuloval a vtiahol do tohto postavenia je opísaný v prílohe v podaní trestného

oznámenia na GP SR 4.9.2020. Je presvedčený, že ak by sa nejednalo o bezdôvodné obohatenie a žalobca by mal peniaze tak, ako tvrdí, teda dokopy minimálne 118 300 €, zaplatil by svoje pozdĺžnosti voči exekútorovi a vyhol by sa pokutám a úrokom v desiatkach percent z istiny a nepožičal by jemu človeku, ktorého pozná cez p. Č., a bol s ním párkrát na káve bezúročne peniaze a nekupoval by pre dcéru byt, ktorý vôbec nepotrebovala. Je úlohou OČTK a súdu zistiť v zmysle zásady materiálnej pravdy, či žalobca exekúcie ako povinný mal, nakoľko tieto v skutočnosti v zmysle platnej legislatívy dnes občan nemá možnosť zistiť. Je to len možnosť orgánov činných v TK alebo súdov. Preto sa obracia s daným tvrdením o exekúcii žalobcu, o ktorom píše v TO podaného na GP SR 4.9.2020. 6.2.Pokiaľ by sa takéto skutočnosti preukázali, bol by to dostatočný motív na jeho činnosť bezdôvodne sa obohatiť v zmysle dosť dôležitý nový dôkazný stav na to, aby dovtedy odvolací súd v zmysle a prerušil konanie do rozhodnutia veci OČTK a následne po zverejnení výsledkov vyšetrovania OČTK vrátil spis znova na prejednanie a dokazovanie na OS KE II. 6.3.Tvrdí od nepamätí, že žalobca mu najprv požičal formou zálohu tak, že mu vyplatil cca 11 000 €, za čo mal na jeho previesť 4 pohľadávky v tejto hodnote, resp. na jeho dcéru Izabelu. Bolo to zmluvne prevedené ako exekučný titul ešte na OS Košice-okolie, ktorý ho s jeho súhlasom previedol na K. F.. Keďže medzi nimi vznikla určitá dôvera, bol pán F. potom následne ochotný v priebehu roka požičiavať postupne na požiadanie jednotlivo peniaze, kde posledná čiastka bola 15 000 €, takže nakoniec mu požičal celkovú sumu 35 000 €, t.j. suma bez pohľadávok v hodnote 11 300 €. F. mu teda bezúročne požičal len a len celkovo bez protihodnoty 35 000 €. Následne mu už nevyšiel zámer obrať ho o byt na V. G.., pretože pani Č. nesúhlasila s úlohou spolupáchateľa a rozhodla sa vycúvať zo stavu ručiteľa, nakoľko už asi tušila, že pán. F. začína fabulovať. Použil prehlásenie, ktoré si sám vyhotovil z kópie a tento nechal overiť na matrike už dávno predtým, ako to len obaja mohli tušiť. Vyplýva z toho jen jedno, pán F. bol dopredu pripravený na bezdôvodné obohatenie na ňom a pani Č.. Na ňom mu to nevyjde. Následne, keď si uvedomil jeho snahu obohatiť sa, po predaji bytu mu začal postupne v pomalých čiastkach vracať požičaných 35 000 €, aby mal čas vychladnúť a premyslieť si, že snaha o bezdôvodné obohatenie na neho nevyšla a nikdy ani inou pomocou nevyjde a zároveň uvedomiť si o aký podvod a v akom rozsahu sa pokúša na pani Č.. Tvrdí, že je tu analógia s Y. V., síce v 100 násobne nižšej hodnote, ale vždy rovnaké konanie. Najprv mu prejdú menšie podvody na súde, ku kooperácii súdov sa nevyjadruje a potom sa už nedokáže zastaviť pri násobkoch. Asi bude chyba v súdnom systéme, keď došlo k upusteniu používania zásady materiálnej pravdy a prešlo sa k formálnemu posudzovaniu, čím sa súdy stali nositeľmi rozhodnutí a nie spravodlivosti. 6.4.Ako už viackrát uviedol pani Č. vydala prehlásenie o tom, že pánovi F. nikdy nevydala originál prehlásenia, na základe ktorého sa domáha, okrem 35 000 € o zaplatenie 11 300 €. Žalobca na súde prehlásil, že overoval len kópie na matrike, a teda nemal originál jeho prehlásenia. Vyplýva z toho len a len, že v prehlásení, ktoré používa na súdne konanie je overené to, čo si sám v texte vytvoril a napísal a ktorým akože originálom v skutočnosti prerobenou kópiou si overil svoje prehlásenie, ktoré si sám vytvoril. Originál pani Č. vrátila a hneď pred ňou ho zničil potrhal, nakoľko pani Č., ktorá ho mala v úschove, mu ho vrátila s tým, že žalobca toto prehlásenie, z ktorého mu vydala len kópiu v jeho neprítomnosti a ktoré po prečítaní odmietol, je nerelevantné. 6.5.Žalobca nikdy nedokáže preukázať, že mu odovzdal viac ako 35 000 €, ktoré mu už vrátil. Dovolil si pripomenúť, že pani sudkyňu na pojednávaní, ktorá požadovala od žalobcu potvrdenie, aby preukázal, že mu peniaze odovzdal, na čo mu dala lehotu dva týždne a následne na jeho požiadanie ju predĺžila na mesiac, aj keď on a pán F. vedeli, že žiadne doklady na to neexistujú. Táto požiadavka sudkyne je zaznamenaná v nahrávke z pojednávania, no a potom na to v ďalšom pokračovaní nejako pani sudkyňa zabudla a vôbec to nevyžadovala. Samozrejme, že takéto jednanie sudcu, ktorý potom uzavrie dokazovanie bez tejto ním vyžadovanej právnej skutočnosti za 3 minúty je protiprávne. 6.6.Žiada krajský súd, aby do rozhodovania OČTK prerušil konanie a po výsledkoch vyšetrenia následne rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vrátil spis späť na prejednanie a dokazovanie na OS Košice II.

7.Podľa súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

7.1.Podľa súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania., 164 Zamieta návrh na prerušenie konania.

8.Podľa ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

9.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (ďalej len odvolací súd) podľa prejednal odvolanie žalobcu voči napadnutému rozsudku ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario v rozsahu vyplývajúcom z a a zistil, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nesprávne hodnotil dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a nesprávne hodnotenie dôkazov vyústilo do nesprávneho zistenia skutkového stavu, pričom nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, rozsudok podľa zrušil v prvom a štvrtom výroku a podľa v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu na ďalšie konanie. 9.1.Odmietol odvolanie v druhom a treťom výroku podľa (odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou) v spojení s (odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané), keďže konanie v časti o zaplatenie sumy 35 000,- eur a v úroku z omeškania nad 5 % ročne zo sumy 46 300,- eur bolo zastavené (druhý výrok) a v prevyšujúcom rozsahu v úroku z omeškania bola žaloba zamietnutá (tretí výrok).

10.Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa , že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, predstavuje vady konania, ktoré nie sú subsumované pod ostatné odvolacie dôvody avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť (), postihujú chybný postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti tvrdenia ( ) ale aj alebo poučenia o dôkaznej povinnosti ( ), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania ( ), i keď pre to neboli splnené podmienky], nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania). Vadnosť konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. , napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozpore s a p.. 10.1.Žalovaný v podanom odvolaní žiadnu vadu, ktorú by bolo možné subsumovať pod uplatnený odvolací dôvod neuvádza, preto uplatnený odvolací dôvod nie je daný.

11.Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), spočíva v neúplnosti zistenia skutkového stavu, ktorý je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že súd prvej inštancie nevykonal účastníkom navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a navrhnutý dôkaz je spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz,

ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie. Vyhodnotenie relevancie navrhnutého dôkazu ako aj prípustnosť dôkazu je výsadnou doménou súdu. Súd pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia. 11.1.Žalovaný v odvolaní neoznačuje žiaden dôkaz, ktorý navrhovala už v konaní na súde prvej inštancie, ale nebol vykonaný, preto tento odvolací dôvod nie je daný.

12.Odvolací dôvod podľa (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z - . 12.1.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd nedostatočne zistil skutkový stav, opomenul vyhodnotiť skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, týkajúca postúpenia pohľadávok žalovaného na dcéru žalobcu.

13.Žalovaný uplatnil odvolací dôvod podľa (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 13.1.Súd síce použil správny právny predpis, a čiastočne ho aj správne vyložil, ale vzhľadom na nedostatočne zistený skutkový stav nie je zrejmé, či vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

14.Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie založil na skutočnosti, že žalovaný má voči žalobcovi dlh z pôžičky vo výške 46 300 eur, ktorý žalovaný písomne v prehlásení z 28.6.2013 uznal. Súd mal za to, že žalovaný v prehlásení uznal pohľadávku čo do dôvodu a výšky a vychádzal pritom zo skutočnosti, že žalovaný v konaní nepreukázal opak ani napriek vzneseným námietkam k pravdivosti alebo pravosti listiny.

15.Žalovaný už v podanom odpore, ale aj v priebehu konania tvrdil, že prehlásenie je neplatné a neúčinné a mal za to, že nedošlo k akceptácií dohody. Neskôr uviedol, že dlh voči žalobcovi má len vo výške 35 000,- eur a túto sumu v priebehu konania zaplatil, v dôsledku čoho žalobca zobral v tejto časti späť žalobu a súd konanie v tejto časti zastavil. 15.1.Spornou teda ostala suma 11 300,- eur. Žalovaný tvrdil, že pôvodne chcel odkúpiť od dcéry žalobcu pohľadávky vo výške 11 300,- eur. Z predložených dokladov však vyplynulo, že žalovaný na dcéru žalobcu (K. F.) pred uznaním dlhu postúpil pohľadávky, pričom nie je zrejmé, v akej výške (hodnote) a z uvedeného dôvodu (zmluvy o postúpení, ktorú žalovaný súdu nepredložil) K. F.W. vstúpila do konaní vedených na Okresnom súde Košice - okolie (č. l. 45), o čom predložil žalovaný dôkaz (uznesenie OS Košice - okolie - 10, uznesenie OS Košice - okolie - 10, uznesenie OS Košice - okolie - 10 uznesenie OS Košice - okolie 12Er/2511/2011- 10). Žalovaný ale nepreukázal, aký právny vzťah existoval medzi K. F., stranami sporu a postúpenými pohľadávkami. 15.2.Spornou ostala otázka, či žalobcom tvrdená pohľadávka vznikla na základe pôžičky, resp. z iného titulu a či nedošlo minimálne k čiastočnému splneniu.

16.Žalovaný v podanom odvolaní o. i. namieta neplatnosť uznania dlhu, k čomu je nutné uviesť, že uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorý zabezpečuje splnenie povinnosti dlžníka a to tým, že zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie dlhu v čase uznania. 16.1.Pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu (v prejednávanom spore prehlásenie z 28.6.2013) je charakteristické, že nastáva priamo zo zákona a od počiatku (ex tunc) a voči všetkým bez toho, aby sa musel jej následkov dovolávať niektorý z účastníkov. 16.2.Dovolať absolútnej neplatnosti sa môže každý, kto má na tom právny záujem a k absolútnej neplatnosti súd prihliada ex offo. Preto vo vzťahu k platnosti resp. neplatnosti musí súd v prejednávanej veci ohľadom posudzovania ďalších zásadných právnych úkonov bez ďalšieho vychádzať. 16.3.Uznanie dlhu nie je novým, samostatne zaväzovacím dôvodom. Uznaním dlhu nezaniká pôvodný záväzok dlžníka, ale ani nevzniká nový záväzok, zakladá sa nim len vyvratiteľná právna domnienka, že dlh existoval v dobe, keď k uznaniu došlo. Uznanie dlhu je samostatným zabezpečovacím inštitútom, túto funkciu plní tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase uznania. Uznanie dlhu je však možné urobiť až po tom, čo dlh vznikol, spravidla, keď sa stal splatným.

17. definuje v právny úkon ako prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. 17.1.Ďalej v stanovuje, že právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. 17.2.Právny úkon, ktorého predmetom je nemožné plnenie, je podľa neplatný. 17.3.Rovnako je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom ( ).

18.Právna norma - vo vyššie citovaných ustanoveniach vymedzuje, ktorý právny úkon je absolútne neplatný, pričom neustanovuje, že absolútne neplatným môže byť len dvojstranný právny úkon, teda absolútnou neplatnosťou možno napadnúť aj jednostranný právny úkon. 18.1.Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na prehlásení je vlastnoručný podpis, ktorý patrí žalovanému (v konaní nebolo spochybnené), obsah prehlásenia žalovaný sám sformuloval, prehlásenie podľa obsahu možno považovať za uznanie dlhu podľa , bol vyhotovený v písomnej forme, obsahuje výslovné vyhlásenie žalovaného o uznaní dlhu čo do dôvodu a jeho výšky, taktiež spĺňa požiadavku určitosti právneho úkonu podľa , teda tiež bol preukázaný zo zákonom aprobovaných spôsobov vzniku záväzku ( ). Záväzok, ktorého sa uznanie týka, je identifikovaný takým spôsobom, že nie je zameniteľný s iným. Určitosť uznávacieho záväzku musí vyplývať z písomného prejavu dlžníka a nemôže sa vyvodzovať z toho, že účastníkom muselo byť známe, aký záväzok dlžník uznáva. 18.2.Vychádzajúc z vyššie vykonaného rozboru, prehlásenie žalovaného možno považovať za uznanie dlhu zakladajúci právnu domnienku, že dlh v čase jeho uznania existoval, ktorá je však vyvrátiteľná dôkazom opaku, t. zn. že súd má za preukázaný záväzok, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak. 18.3.Pre platný uznávací prejav nie je potrebné overenie podpisu a tvrdenie žalovaného, že žalobca dal overiť falzifikát alebo kópiu u notára je absolútne irelevantné. Okrem toho žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal obsah prehlásenia, teda, že by v prehlásení uznal niečo iné. 18.4.Rovnako právne bezvýznamné je, tvrdenie žalovaného, že žalobca jeho „dohodu“ neprijal a poukázal pri tom na a , lebo uznávacím prejavom ako jednostranným

právnym úkonom (obsahujúci prejav vôle jednej strany a je platný a účinný vykonaním) nedochádza k uzatvoreniu žiadnej zmluvy alebo dohody. 18.5.Na žalovanom ako dlžníkovi teda je, ak chce byť v konaní úspešný, preukázať, že dlh nevznikol alebo zanikol. Predpokladom existencie dlhu je jeho vznik. Ak sa preukáže, že dlh vôbec nevznikol, potom je táto skutočnosť spôsobilá vyvrátiť právnu domnienku existencie dlhu, keďže je jej opakom. 18.5.V prejednávanej veci je jednoznačné, že dlh z pôžičky, ktorý žalovaný uvádzal v prehlásení z 28.6.2013 existoval. Z dokazovania nesporne vyplynulo, že žalovaný skutočne písomne uznal dlh voči žalobcovi (aj s uvedením dôvodu jeho vzniku) v prehlásení z 28.6.2013 vo výške 46 300 eur a zaviazal sa ho zaplatiť žalobcovi do 31.8.2013, čo však nesplnil. 18.6.Súd prvej inštancie správne uzavrel, že v rámci dôkaznej situácie strana, ktorá pravdivosť obsahu takejto listiny popiera, musí dokázať opak. Nestačí však iba jednoduché popieranie pravdivosti obsahu listiny, prípadne spochybňovanie jej obsahu, ale strana musí tvrdiť skutočnosti a navrhnúť dôkazy o tom, že údaje, pravdivosť ktorých listina osvedčuje alebo potvrdzuje, sú nepravdivé. Musia byť teda preukázané také skutočnosti, ktoré úplne podlamujú vierohodnosť obsahu listiny; inak nemožno listinu zbaviť jej dôkaznej sily.

19.Uznanie dlhu je zabezpečovacím inštitútom, ktorý zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania. Ide o vyvrátiteľnú domnienku existencie dlhu ku dňu, keď k písomnému uznaniu došlo, pričom dôkazné bremeno o tom, že dlh nevznikol, resp. že zanikol, spočíva na dlžníkovi, ktorý uznanie vykonal. 19.1.Pre platnosť uznania sa vyžadujú všeobecné náležitosti právneho úkonu podľa a nasl. , navyše musí mať písomnú formu, musí obsahovať záväzok zaplatiť dlh a uvedenie dlhu a jeho výšky. Zákon pritom nevyžaduje, aby sa dlžník v uznávacom prejave zaviazal na plnenie, postačuje, že z obsahu jeho písomného prejavu je zrejmé, že si je vedomý svojej povinnosti zaplatiť plnenie (Švestka J. a kol. Občanský zákoník II až 880. Komentář 2. vydání Praha. C.H. Beck, 2009, strana 1636). 19.2.Nie je nevyhnutné uviesť výslovne dôvod dlhu priamo v uznávacom prejave, stačí napr. poukaz na upomienku, v ktorej je dôvod dlhu uvedený, uznávací prejav však musí obsahovať také údaje, z ktorých za prípadného výkladu podľa dôvod dlhu nepochybne vyplýva. Aj výška uznaného dlhu musí byť vyjadrená tak, aby bola objektívne určiteľná.

20.Vychádzajúc z uvedeného dôkazné bremeno je na žalovanom. 20.1.Súd sa ale nijako nevysporiadal s tvrdením žalovaného, že žalovaný na dcéru žalobcu postúpil pohľadávky a zaviazal sa ich spätne odkúpiť. Toto svoje tvrdenie žalovaný preukázal len uznesením OS Košice - okolie - 10, OS Košice - okolie - 10, OS Košice - okolie - 10 OS Košice - okolie 12Er/2511/2011- 10, čim minimálne spochybnil dôvod vzniku dlhu (či skutočne v tejto časti išlo o pôžičku) a nezisťoval, či záväzok, ktorý v čase uznania existoval nezanikol splnením. 20.2.Nesprávnosť skutkových zistení vo vzťahu k nároku na zaplatenie spornej sumy vyplýva predovšetkým z toho, že súd prvej inštancie vyvodil svoj záver o existencii pôžičky z uznávacieho prejavu žalovaného, ktorý ho neskôr poprel. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie nedostatočne vyhodnotil vykonané dokazovanie so zreteľom na dôkazné bremeno spojené s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou vo vzťahu k tvrdenej existencii pôžičky. 20.3.V dôsledku uvedeného bude povinnosťou súdu zistiť, či dcéra žalobcu vstúpila do vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, či plnením z postúpených pohľadávok nedošlo k ich splateniu, čo i len čiastočnému a rovnako je potrebné sa vysporiadať s otázkou, z akého titulu suma 11 300,- eur vznikla a za tým cieľom doplniť dokazovanie v súlade s návrhmi strán sporu.

21.Žalovaný navrhol prerušiť konanie do skončenia konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Odvolací súd zastáva názor, že všetky otázky, ktoré sú potrebné pre konečné rozhodnutie vie posúdiť sám, preto konanie v prejednávanej veci neprerušuje a návrh žalovaného zamietol.

22.O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí (396 ods.3 ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).