Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4To-5-2024.pdf
PDF · 85.19 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/5/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Chleboviča a sudcov JUDr. Martina Kurečka a JUDr. Jána Slovinského, v trestnej veci obžalovaného ml. A. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods.1, 2 písm. b) Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. apríla 2024 v Košiciach, o odvolaní ml. obžalovaného A. B., obhajcu ml. obžalovaného a zákonnej zástupkyne ml. obžalovaného - C. B. proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 18.5.2023, sp. zn. 4T/1/2021 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu vo vzťahu k obžalovanému ml. A. B..
Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku obžalovanému ml. A. B., nar. X.X.XXXX v D., trvale bytom D., E. F. XX, u k l a d á podľa § 155 ods. 2 Tr. zákona, s použitím § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, § 117 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 119 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Inak napadnutý rozsudok zostáva nezmenený.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uznal obžalovaného ml. A. B. a už odsúdených ml. G. H. a I. H. za vinného a to obžalovaného ml. A. B. z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zák. a obžalovaných (teraz už odsúdených) ml. G. H. a I. H. z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) ods. 2 písm. d) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
v D. na ceste ulice A. dňa 13.12.2019 v čase okolo 18.50 hod. spolu s obžalovanými G. H. a A. B. fyzicky napadli ml. G. J., nar. XX.X.XXXX a to tak, že keď ho z diaľky zbadali, dobehli ho na ceste, obžalovaný H. sa pred neho postavil a obžalovaný H. sa postavil po jeho ľavej ruke, obžalovaný H. povedal slová ,,vybavovanie účtov“ a následne obžalovaný H. zovretou päsťou udrel poškodeného do ľavej časti tváre, potom obžalovaný H. zovretou päsťou udrel poškodeného do pravej strany tváre, načo sa poškodený zohol a udrel obžalovaného H. do brucha, potom obžalovaný H. chytil poškodeného a snažil sa ho kolenom udrieť do tváre, čo sa mu však nepodarilo, nakoľko sa mu poškodený vyšmykol, následne poškodeného schytil obžalovaný G. H., stiahol ho na zem, pričom obaja spadli a na zemi spolu zápasili, potom sa obaja postavili, poškodený cúval dozadu a vzápätí pribehol k nim obžalovaný
A. B., odsunul obžalovaného G. H., povedal slová „kľud chlapci“ a väčšou intenzitou udrel zovretou päsťou poškodeného do ľavej časti tváre a následne z miesta činu všetci obžalovaní odišli a čím týmto posledným útokom obžalovaný A. B. spôsobil poškodenému zlomeninu sánky vpravo s malým posunutím úlomkov so zubom č. 43 v lomnej štrbine, otvorenú do ústnej dutiny, zlomeninu uhla sánky vľavo, bez posunutia úlomkov s neprerezaným zubom č. 38 v lomnej štrbine, tržnú ranu na ďasne a hryznú ranku na jazyku s dobou liečenia 52 dní.
Za to prvostupňový súd uložil obžalovanému ml. A. B. podľa § 155 ods. 2, § 117 ods. 1, § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 119 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému ml. A. B. povinnosť nahradiť poškodeným:
- G. J., nar. XX.X.XXXX v G., trvale bytom D., K. A. XX škodu vo výške 3 141,- eur,
- H. L. A., M. so sídlom A. N. X, J. - G. O. A., IČO: XX XXX XXX škodu vo výške 936,91 eur.
Proti tomuto rozsudku, bezprostredne po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku zahlásil odvolanie ml. obžalovaný A. B., obhajca ml. obžalovaného a zákonná zástupkyňa ml. obžalovaného C. B.. Obžalovaný ml. A. B. odôvodnil odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodoch uviedol, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav, keď na rozhodnutie o vine mu postačovala výpoveď obžalovaného H., výpoveď poškodeného, ako i znalecký posudok. Súd nezohľadnil skutočnosť, že obžalovaný H. sa chválil svedkyni P., že mal na rukách krv poškodeného. Je toho názoru, že poškodený utrpel poranenia a to zlomeninu sánky a to údermi od obžalovaného H.. V ďalšom namietal závery znalca, ktoré neboli presvedčivé, a taktiež aj právnu kvalifikáciu, keďže nebolo preukázané, že chcel spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví. Navrhol, zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 ods.1 písm. b), c), d), e) Tr. por. a oslobodiť ho spod obžaloby.
Na základe podaných odvolaní krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.
Podľa § 2 ods.12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne, nezávislé od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Rozsudok prvostupňový súd odôvodnil v zmysle intenciách § 168 ods.1 Tr. por. a v rozsudku stručne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Keďže odvolanie bolo podané len zo strany obžalovaného ml. A. B., jeho obhajcu a zákonnej zástupkyne ml. obžalovaného A. B. – C. B., rozsudok vo vzťahu k obžalovaným ml. G. H. a I. H. nadobudol právoplatnosť dňa 18.5.2023.
Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu tak, aby mohol vo veci zákonným spôsobom rozhodnúť.
Obžalovaný ml. A. B. vyhlásil, že sa necíti byť vinným a na hlavnom pojednávaní sprvoti nevypovedal až následne dňa 5.5.2022 po výpovediach spoluobžalovaného a poškodeného. Na svoju obhajobu uviedol, že poškodeného bili obžalovaní H. a H. a on ho udrel jediný krát lakťom presne „dal som mu lakeť na nos“. Päsťou ho neudieral. Ďalej uviedol, že po tom, čo bili poškodeného obžalovaní H. a H., poškodeného zdvihol zo zeme pod pazuchy, spýtal ho či je v poriadku, a potom mu dal „lakeť“, ale nevedel vysvetliť motív svojho konania.
V konaní ako obžalovaný vypovedal ml. G. H., ktorý urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal a zároveň popísal priebeh skutku, kde uviedol, že napadli spoločne s obžalovaným H. poškodeného, bili sa
päsťami, zápasili, následne sa poškodený postavil zo zeme, a vtedy k ním prišiel obžalovaný B., ktorý ich akože rozdelil, povedal im „chlapci kľud“ a na to vzápätí udrel zovretou päsťou poškodeného, ktorý v dôsledku úderu cúvol asi 2 – 3 kroky dozadu, lebo to bola silná rana, a na to všetci spoločne odišli preč. Potvrdil, že úder obžalovaného ml. B. bol päsťou a bola to najsilnejšia rana, po ktorej poškodený ostal aj otrasený. Poškodený tento úder nečakal, lebo mal ruky spustené pri tele.
Obžalovaný (teraz už odsúdený) I. H. využil svojho zákonného práva a nevypovedal a zároveň prehlásil, že sa necíti vinným.
Poškodený G. J. vypovedal, že keď šiel domov cez parkovisko, dobehli ho obžalovaní H. a H., ktorý si s ním chceli vybaviť účty, v tom ho napadol obžalovaný H. a následne aj H., s ktorým sa začal udierať navzájom a zápasili aj na zemi. Za chvíľu dobehol obžalovaný ml. B., ktorý ich oddelil rukami od seba, a keďže si myslel, že už sa nebudú biť, spustil ruky k telu, a vtedy dostal od obžalovaného pravý hák do ľavej časti tváre, čo pociťoval ako najsilnejší úder z celého incidentu. Pamätal si, že bol otrasený a videl trochu na zeleno a v ústach cítil krv. Pred posledným úderom nemal v ústach žiadne zranenie.
Svedkyňa Q. P. vypovedala, že videla ako traja kopali a bili jedného chlapca, presne však skutok popísať nevedela, ale po bitke sa jej obžalovaný H. chválil, že má na rukách krv poškodeného.
Svedkyňa B. D. a H. R. sa ku skutku vyjadriť nevedeli, lebo ho riadne nevideli. Svedkyne však potvrdili, že boli to obžalovaní, ktorí utekali za poškodeným a ho napadli.
Svedkyne G. H. - matka obžalovaného, ako aj C. B. – matka poškodeného sa k priebehu skutku vyjadriť nevedeli.
Znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia, Stomatológia MUDr. Q. S., CSc. vypracoval vo veci znalecký posudok, pričom na hlavnom pojednávaní zotrval na jeho záveroch a bližšie ozrejmil vzniknuté poranenia poškodeného, ako i mechanizmus. Uviedol, že zlomeninu tela sánky vpravo s malým posunutím úlomkov, so zubom č. 43 v lomnej štrbine, otvorená do ústnej dutiny a zlomeninu uhla sánky vľavo bez posunutia úlomkov, s neprerezaným zubom č. 38 v lomnej štrbine utrpel poškodený jedným úderom najpravdepodobnejšie úderom päsťou do oblasti ľavej strany tváre silou väčšej intenzity. Doba liečenia a práceneschopnosti u poškodeného bola od 14.12.2019 do 4.2.2020 t.j. 52 dní, ktorá bola adekvátna poraneniu, ktoré poškodený utrpel. Stanovil bodové ohodnotenie z titulu bolestného na 155 bodov, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje 3.141,- eur. Znalec v znaleckom posudku vysvetlil, prečo nepripustil vznik dvojitej zlomeniny úderom do pravej časti tváre a na schémach ukázal podrobne, ako musela vzniknúť predmetná zlomenina sánky. Zároveň uviedol, že úderom a to lakťom do nosa tak ako ho popísal obžalovaný ml. B. nebolo možné spôsobiť predmetnú zlomeninu poškodenému. Tiež ozrejmil, že v prípade, ak by poškodený mal už predtým zlomenú sánku, posledný úder päsťou od obžalovaného ml. B. by mu spôsobil ďalšie iné špecifické poranenia, ktoré zistené neboli.
Správne postupoval prvostupňový súd, keď na základe vyššie uvedených dôkazov, ako aj oboznámením listinných dôkazov dospel k záveru, že obžalovaný ml. A. B. sa dopustil skutku kladeného mu za vinu, ktorý právne kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods.1, ods.2 písm. b) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a), ods.2 písm. d) Tr. zák. lebo obžalovaný naplnil skutkovú podstatu vyššie citovaných prečinov po stránke subjektívnej tým, že konal úmyselne a po stránke objektívnej tým, že si bol vedomý svojho konania, ako i následku.
Aj odvolací súd s poukazom aj na dôvody odvolania dospel k záveru, že obhajoba obžalovaného ml. A. B. bola jednoznačne vyvrátená vykonanými dôkazmi. Obžalovaný bol usvedčovaný výpoveďou spoluobžalovaného (teraz už odsúdeného) ml. G. H., ktorý presne popísal ako ku skutku došlo a potvrdil, že predtým napadol spoločne s obžalovaným H. poškodeného, bili sa päsťami, zápasili, následne sa poškodený postavil zo zeme a vtedy k ním prišiel obžalovaný ml. B., ktorý ich akoby rozdelil, povedal im, že kľud, poškodený sa prestal brániť, a vtedy ho obžalovaný ml. B. silno päsťou udrel do tváre. Takisto vypovedal aj poškodený G. J., ktorý potvrdil, že obžalovaný ml. B. ich oddelil od seba s tým, aby sa nebili, prestal byť v strehu a v zapätí ho päsťou pravým hákom udrel do ľavej časti tváre, ostal otrasený a pocítil krv v ústach. Potvrdil, že posledným úderom nemal v ústach žiadne zranenie. Tieto výpovede boli absolútne v súlade so závermi znaleckého posudku G. Q. S., N., o objektivite ktorého ani odvolací súd pochybnosti nemá. Znalec logicky a jasne odôvodnil možnosti vzniku poranení poškodeného a dospel
k jednoznačnému záveru, že tieto utrpel poslednou ranou od obžalovaného ml. B.. Ani o právnej kvalifikácii nemal odvolací súd žiadne pochybnosti. Obžalovaný ml. B. lstivým a sofistikovaným konaním, ktoré spočívalo v tom, že oklamal pozornosť poškodeného, že sa ďalej už nikto biť nebude, tento spustil ruky dole, nebránil sa, lebo už s útokom nepočítal, a vtedy takto nepripraveného poškodeného obžalovaný prekvapil tým, že mu uštedril presne mierený silný úder päsťou do sánky, ktorým mu spôsobil predmetnú zlomeninu s čím musel obžalovaný počítať, že takýmto konaním môže spôsobiť predmetné poranenie poškodenému.
V ďalšom odvolací súd poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje.
Pri rozhodovaní o treste odvolací súd zistil, že obžalovaný ml. A. B. nebol súdne trestaný, pričom škola SOŠT nahlásila výchovné problémy. So zákonnou zástupkyňou bol vykonaný pohovor na odbore ÚPSVaR. Keďže na rozdiel od prvostupňového súdu odvolací súd konštatoval existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zák., t.j., že pred spáchaním skutku viedol riadny život, zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods.1 písm. d), e), ods.3 Tr. por. vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a sám podľa § 322 ods.3 Tr. por. uložil obžalovanému ml. A. B. podľa § 155 ods.2 Tr. zák., s použitím § 41 ods.1, ods.2 Tr. zák., § 117 ods.1 Tr. zák., § 38 ods.2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov, ktorý mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov lebo dospel k záveru, že takto uložený trest splní u obžalovaného účel trestu sledovaný individuálnou i generálnou prevenciou. V ďalšom napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ostal nezmenený.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.