Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/139/2023

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXX/XX, D., zastúpený: JELENČÍK A PARTNERI advokátska kancelária, s.r.o., Tatranská 49, Bratislava, IČO: 47 245 042, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Špitálska 14, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. KRPZ-BA-VO-8/2023-PK z 10.11.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 19.12.2023 z a m i e t a.

odôvodnenie:

I.

1. Žalobca sa žalobou domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. VO-8/2023-PK z 10.11.2023 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej aj len ,,“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V (ďalej aj len ,,OR PZ“) č. k. ORPZ-BAV-VO-168-004/2023 z 02.10.2023, ktorým OR PZ rozhodol, že žalobca je povinný podľa uhradiť Ministerstvu vnútra SR pomernú časť nákladov vynaložených služobným úradom na získanie kvalifikácie vzdelania pri dennom pomaturitnom kvalifikačnom štúdiu na Strednej odbornej škole Policajného zboru v Pezinku vo výške 3 282,80,- eur do 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Žalobca súčasne s podaním žaloby navrhol priznať odkladný účinok správnej žalobe podľa v znení neskorších predpisov (ďalej aj ,P“).

2. Žalobca potrebu priznania odkladného účinku odôvodňoval tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím by mu vznikla značná finančná škoda a závažná ujma. Uviedol, že jediným príjmom žalobcu je príjem zo zamestnania, kde má mesačnú mzdu 1 300,- eur v hrubom, resp. cca. 1 000,- eur v čistom. Na preverenie tejto skutočnosti navrhol, aby správny súd vykonal elektronickú lustráciu zo Sociálnej poisťovne. Ďalej namietal, že uložená peňažná povinnosť dosahuje zhruba 6,5 násobok jeho čistého príjmu a jej vymáhanie by spôsobilo, že majetkové pomery žalobcu, ktoré sú tvorené len príjmom zo zamestnania, by neumožňovali jednorazové vymoženie danej povinnosti. Podľa žalobcu by v dôsledku vymáhania jeho mesačný príjem klesol na úroveň sumy 376,43,- eur a z tejto sumy by nevedel pokryť ani aktuálne základné výdavky na stravu, ubytovanie a ošatenie, čiže by mu tým vznikla aj závažná ujma na jeho majetkových pomeroch. Ďalej uviedol, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, pretože ak by nedošlo vo veci samej k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, žalovaný by mohol naďalej vymáhať uloženú finančnú povinnosť.

II.

3. Vyjadrenie žalovaného k žalobe spolu s administratívnym spisom bolo správnemu súdu doručené dňa 13.03.2024. Vo vyjadrení žalovaný k návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol, že nesúhlasí s jeho priznaním, pretože žalobca v návrhu neuviedol relevantné skutočnosti a nepredložil žiadne dôkazy. Poukázal na podmienky a predpoklady priznania odkladného účinku. Uviedol, že žalobca si 10.08.2023 prevzal písomnosť č. ORPZ-BAV_VO-168-002/2023 z 07.08.2023, ktorou bol upovedomený o začatí nového konania podľa a zároveň mu bola v písomnosti poskytnutá možnosť prerokovania a uzatvorenia zmluvy upravujúcej náhradu nákladov služobného úradu v splátkach, pričom žalobca na danú písomnosť nereagoval. Podľa žalovaného žalobca sa svojim postojom – nereagovaním sám uviedol do situácie jednorazového vymoženia uloženej povinnosti.

III.

4. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 5. Podľa , správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie..

6. Podľa , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

7. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

IV.

8. Správny súd vo všeobecnosti k odkladnému účinku uvádza, že prostredníctvom tohto inštitútu sa má vo výsledku zabezpečiť materiálna ochrana práv a oprávnených záujmov úspešného žalobcu tak, aby tento nebol dotknutý po zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy žiadnymi ich účinkami alebo následkami, pričom však priznanie a naopak ani nepriznanie odkladného účinku zo strany súdu neprejudikuje, akým spôsobom bude rozhodnuté o merite veci. K účelu inštitútu odkladného účinku je možné poukázať na to, že jeho základným zmyslom nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia správneho orgánu bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia (rozhodnutie Krajského súdu v Brne sp. zn. zo dňa 03.08.2011). Samotné podanie správnej žaloby vo všeobecnosti nemá automaticky odkladný účinok, ak tak nie je výslovne uvedené v alebo v osobitnom predpise. predpokladá možnosť, kedy môže byť odkladný účinok priznaný zo strany správneho súdu za predpokladu, že sú splnené zákonom stanovené procesné podmienky pre jeho priznanie, pričom týmito sú: a) návrh žalobcu, b) vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu a c) naplnenie dôvodov pre priznanie odkladného účinku.

9. Pokiaľ ide o naplnenie dôvodov pre priznanie odkladného účinku, tieto sú determinované v a . S prihliadnutím na obsah návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku v prejednávanej veci a s poukazom na písm. a) cit. ustanovenia, žalobca v návrhu musí tvrdiť, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej

správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, pričom priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom.

10. Napriek skutočnosti, že žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa osvedčenie, resp. preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí, s čím súvisí skutočnosť, že pokiaľ chce byť žalobca vo vzťahu k návrhu na priznanie odkladného účinku úspešný, musí takéto tvrdenie doplniť dôkazmi, a teda je v tejto súvislosti zaťažený dôkazným bremenom.

11. Správny súd v kontexte vyššie uvedených východísk a v súlade s citovaným zákonným ustanovením skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie.

12. Ako už správny súd naznačil vyššie, tvrdiť a osvedčiť predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok, je povinný žalobca, ktorý má na tento účel uviesť konkrétne relevantné argumenty, resp. okolnosti, z ktorých je zrejmé, v čom konkrétne závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne k uvedenému musí predložiť dôkazy. Existencia hrozby vzniku závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť riadne osvedčená a hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (napr. uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. alebo uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30. mája 2018). Preukázanie hrozby je možné považovať za osobitnú obsahovú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku, ktorá vyplýva z konkrétnych dôkazov predložených žalobcom a ktoré následne správny súd môže vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -16 zo dňa 30. mája 2017). Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej závažnej ujmy, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.

13. Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku odôvodňoval najmä tvrdením, že je poberateľom len jedného príjmu vo výške cca 1000,- eur v čistom a, že vymáhanie uloženej povinnosti by spôsobilo, že mesačný príjem žalobcu by klesol na úroveň sumy 376,43,- eur, z ktorej by nevedel pokryť ani aktuálne základné výdavky na stravu, ubytovanie a ošatenie, čiže by mu tým vznikla aj závažná ujma na jeho majetkových pomeroch.

14. Správny súd uvádza, že žalobca na podporu svojich tvrdení nepredložil žiadne dôkazy, na podklade ktorých by bolo možné na jednej strane konštatovať osvedčenie ním uvádzaných tvrdení a na strane druhej, na podklade ktorých by bolo možné objektívne posúdiť celkovú majetkovú situáciu súdom, resp. žalobcom tvrdenú hrozbu závažnej ujmy, či značnej majetkovej škody a to ani vo vzťahu k jej prípadnej intenzite.

15. Z návrhu na priznanie odkladného účinku preto z pohľadu správneho súdu vyplynuli len tvrdenia žalobcu vo vzťahu k hroziacim následkom okamžitého výkonu napadnutých rozhodnutí, bez toho, aby žalobca hodnovernosť týchto tvrdení podporil dôkazmi, ktoré by bolo zo strany správneho súdu možné objektívne vyhodnotiť. Nie je úlohou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku a je výhradne na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu, resp. finančnú škodu správnemu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu do jeho práv a zároveň aby na účel tohto osvedčenia predložil súdu relevantné dôkazy. Vzhľadom k tomu, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom neosvedčil hrozbu závažnej ujmy a finančnej škody, neosvedčil ani splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení .

16. Pokiaľ ide o ďalší predpoklad priznania odkladného účinku, ktorým je preukázanie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom, správny súd konštatuje, že žalobca splnenie tohto predpokladu taktiež dostatočne neodôvodnil a neosvedčil.

17. Vzhľadom na to, že neboli naplnené podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd návrh na jeho priznanie poukazom na zamietol.

18. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa .