Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/9/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Mariána Dunčka a JUDr. Beáty Javorkovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. februára 2021 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza v trestnej veci obžalovaného

P. C.,

nar. XX.X.XXXX v G., trvale bytom X., Q.. XXX/XX, okres Prievidza, na verejnom zasadnutí prítomného,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp. zn. zo dňa 21. októbra 2020 a takto jednomyseľne

rozhodol:

Podľa , zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom výroku o uloženom treste odňatia slobody.

Podľa sa obžalovaný odsudzuje podľa Tr. zák. s použitím §, , ods. 2, ods. 1 Tr. zák. a , Tr. zák. per analogiam k úhrnnému trestu odňatia slobody na 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. za podmienok § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a zároveň sa mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému ustanovuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zák. sa obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g) Tr.zák. sa obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze počas plynutia skúšobnej doby podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Výroky o vine a náhrade škody v rozsudku súdu prvého stupňa zostávajú týmto zrušením nedotknuté.

odôvodnenie:

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný P. C. uznaný vinným zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., pretože dňa XX. W. XXXX v čase približne o XX.XX hodine v G. na ulici P. číslo XX, na terase rodinného

domu, kde vstúpil a zdržiaval sa so súhlasom poškodeného P. D., ho bez predchádzajúcej hádky fyzicky napadol tak, že ho odzadu udrel minimálne jedenkrát bližšie nezisteným tesárskym kladivom do oblasti hornej časti hlavy, následkom čoho poškodený spadol na podlahu terasy domu na obe kolená a ruky, pričom kladivo mu ostalo zakliesnené v hlave, toto si nahmatal, vybral a zahodil, následne sa z terasy postavil a začal z miesta utekať preč v smere k pohostinstvu I. so sídlom G., P. číslo XX, kde ho obžalovaný dobehol pri mostíku cez potok, sotil ho dole brehom do vody a z brehu potoka zo vzdialenosti približne tri metre od poškodeného hádzal kamene, pričom jedným kameňom o rozmeroch približne 20 x 1 O x 5 centimetrov ho zasiahol do brušnej časti tela, následne poškodený vyliezol z koryta potoka a utekal kričiac o pomoc, avšak obžalovaný ho pri oplotení Z. so sídlom G., P. číslo XX dobehol a začal škrtiť tak, že mu dal predlaktie svojej ruky okolo krku a druhou rukou zatlačil, v dôsledku čoho poškodený nemohol dýchať a preto uhryzol obžalovaného do prsta, čím sa mu z jeho zovretia podarilo vymaniť, pričom následne obžalovaný poškodeného jedenkrát udrel päsťou ruky do ľavého ucha, následne sa poškodený rozbehol k domu číslo XX na ulici P. v G., kde preskočil oplotenie domu, pričom neustále kričal o pomoc, búchal na dvere domu a zvonil na zvonček, aby si privolal pomoc, kde týmto konaním obžalovaný spôsobil poškodenému zranenia - trieštivú zlomeninu lebečnej klenby v ťavej temennej oblasti s vpáčením fragmetov kosti penetrujúcu cez tvrdú plenu mozgu, zakrvácanie pod mäkkú plenu mozgovú v temennej oblasti vľavo, tržnú ranu v čelovej oblasti vpravo, dve tržné rany v temennej oblasti vľavo, odreninu v čelovej oblasti a nosa a podvrtnutie pravého zápästia, akútnu poruchu sluchu vľavo s hučaním v uchu, ktoré si vyžiadali liečenie, počas ktorého bol závažne ovplyvnený obvyklý spôsob jeho života v trvaní od XX. apríla XXXX do XX. júna XXXX, teda 64 kalendárnych dní a taktiež uvedené spôsobilo u poškodeného vznik akútnej posttraumatickej stresovej poruchy a adaptačnej poruchy, ktoré si vyžadujú liečenie a závažne ovplyvňujú spôsob jeho života minimálne v trvaní od 18. apríla 2019 do 02. decembra 2019, teda 216 kalendárnych dní.

Bol za to odsúdený podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. s použitím §§ 41 ods. 2, 51 ods. 1, 36 písm. l), 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam k úhrnnému trestu odňatia slobody s probačným dohľadom na 3 roky, výkon ktorého trestu mu bol podľa §§ 49 ods. 1 písm. a), 51 ods. 2 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 3 roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zák. bola obžalovanému uložená povinnosť spočívajúca v príkaze počas plynutia skúšobnej doby podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Podľa bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému P. D. škodu vo výške 23.019 € a poškodenej Union, zdravotnej poisťovni, škodu vo výške 4.577,17

Podľa bol poškodený P. D. so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkázaný na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor, ktoré v neprospech obžalovaného zahlásil do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku tak, že smeruje proti výroku o povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody. V písomných dôvodoch odvolania prokurátor poukázal najmä na mimoriadne surový spôsob konania obžalovaného (úder kladivom do hlavy, prenasledovanie poškodeného, sotenie do potoka, kameňovanie, škrtenie), ako aj na doživotné následky na zdraví poškodeného (fyzické aj psychické), pričom len zázrakom a šťastnou zhodou okolností nedošlo k usmrteniu poškodeného. Prokurátor zároveň vyslovil názor, že v tomto prípade len uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody je v súlade s ochranou spoločnosti a prevýchovou páchateľa. Uložený trest odňatia slobody s povolením podmienečného odkladu s probačným dohľadom nie je spôsobilý odradiť iných od páchania trestnej činnosti a nevyjadruje ani morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V závere prokurátor poukázal na nesprávnosť výroku o treste, pokiaľ súd prvého stupňa uložil obžalovanému za jeden spáchaný skutok trest podľa Tr. zák., pričom obžalovanému nebola pričítaná priťažujúca okolnosť podľa Tr. zák. Prokurátor navrhol podľa zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a podľa obžalovanému uložiť podľa Tr. zák. s použitím §, ods. 2, , , ods. 2 písm. d), Tr. zák. trest odňatia slobody na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby so zaradením podľa Tr.zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu. Obhajca poukázal na prejavenú úprimnú ľútosť obžalovaného, ako aj na jeho konkrétne snahy nahradiť spôsobenú škodu. Súčasne v dôsledku pandémie (obžalovaný pracoval v Rakúsku) len s ťažkosťami popri náhrade škody zabezpečuje prostriedky na živobytie pre rodinu, keďže jeho priateľka študuje. Súd prvého stupňa dal takto obžalovanému možnosť preukázať, že nie je kriminálne narušená osoba, pričom uložením niekoľkoročného nepodmienečného trestu odňatia slobody by bolo jednak na ujmu náhrady škody (poškodený a poisťovňa) a prakticky by rodinu obžalovaného uvrhlo do sociálnej odkázanosti, vrátane maloletého dieťaťa. Pokiaľ ide o konanie obžalovaného obhajca poukázal, že tento konal v afekte, pričom psychicky nezvládol situáciu, keď predtým sa poškodený pri komunikácii nesprával ako priateľ obžalovaného, ale v súvislosti s jeho vzťahom s Z. G. mu klamal a smial sa do očí. Inak by k fyzickému napadnutiu nedošlo. Obhajca tiež poukázal na to, že poškodený vedie obvyklý bežný spôsob života (založenie rodiny s dieťaťom, šoférovanie, stavebné práce na rekonštrukcii domu). Následky konania obžalovaného, ktoré tento veľmi ľutuje, nie sú pre poškodeného také závažné, aby trest uložený súdom prvého stupňa spolu s náhradou škody, ktorú spláca, nebol primeraný všetkým zákonným kritériám pre ukladanie trestu. Obhajca navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné podľa zamietnuť. K vyjadreniu obhajca pripojil fotokópie poštovej poukážky o zaplatení 1.500 € poškodenému P. D.. Taktiež pripojil fotokópiu oznámenia Union, zdravotnej poisťovne, a. s., o možnosti splácať regresný dlh mesačne vo výške 100 €.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní zotrvali prítomné procesné strany na svojich písomných návrhoch a obvinený predložil fotokópiu ďalšej poštovej poukážky o zaplatení poškodenému 300 €.

Odvolací súd podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že súd prvého stupňa nepostupoval v súlade s niektorými ustanoveniami (pozri nižšie) upravujúcimi ukladanie trestu v prejednávanej veci.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

K odvolaním napadnutému výroku o treste z pohľadu tam vytýkaných chýb, uvádza odvolací súd nasledovné. Hneď úvodom k tomu je potrebné uviesť, že trestná sadzba (dolná hranica) uvedená za trestný čin (zločin) podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. je v zásade stanovená tak, aby pre tento trestný čin bol spravidla ukladaný trest odňatia slobody, ktorého výkon nie je možné podmienečne odložiť. V tomto smere potom aj odvolanie prokurátora by sa mohlo javiť ako dôvodné, či už z pohľadu aj ním uvádzaných okolností týkajúcich sa spôsobu vykonania fyzického násilia, následkov na zdraví poškodeného, vrátane „ohrozenia“ až jeho života. Rovnako najmä ochranná funkcia trestu, vrátane vplyvu na ostatných členov spoločnosti, ale tiež prvok „morálneho“ odsúdenia daného trestného činu, by mohli svedčiť pre uloženie trestu odňatia slobody bez podmienečného odkladu jeho výkonu.

Súčasne je však potrebné uviesť, že tieto vyššie uvedené funkcie, resp. účel trestu nemusí nevyhnutne vždy spĺňať len uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Sám zákonodarca pritom aj vo vzťahu k trestnému činu, kde dolná hranica trestnej sadzby odňatia slobody v Osobitnej časti ukladá povinnosť uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, pripustil výnimky, ktoré sú okrem iného výrazom v širšej miere ukladať tzv. alternatívne tresty. Jednak je to pripustenie možnosti pri mimoriadnom znížení trestu neukladať trest odňatia slobody s jeho okamžitým výkonom. Druhá možnosť spočíva dokonca v možnosti uložiť v prípade trestného činu podľa Tr. zák. podľa Tr. zák. aj iný trest ako trest odňatia slobody, a to trest domáceho väzenia.

Senát odvolacieho súdu pripomína, že jedným z hlavných dôvodov pre ukladanie alternatívnych trestov je zamedzenie aj tomu, aby prvotrestaní doposiaľ bezúhonní páchatelia, hoci aj závažnejších trestných činov - zločinov nemuseli hneď ísť expresívne povedané „do basy“. Okrem iného ide pritom o páchateľov, u ktorých zatiaľ ani nie sú zistené skutočnosti, ktoré by svedčili o tom, že uloženie „výchovného“ trestu

by bolo nepostačujúce. Tu senát odvolacieho súdu vychádza z doterajšej svojej ustálenej súdnej praxe, svedčiacej v takýchto prípadoch v prospech ukladania alternatívnych trestov.

Z takejto ustálenej súdnej praxe senát odvolacieho súdu vychádza aj v prípadoch, ako je táto prejednávaná trestná vec, keď záujem generálnej prevencie by inak svedčil pre uloženie „prísneho“ trestu odňatia slobody, zatiaľ čo záujem individuálnej prevencie pre takýto prísnejší postih nesvedčí. Pokiaľ ide o protiprávne konanie obžalovaného zakladajúce znaky dvoch trestných činov, na jeho nebezpečnosť a závažnosť prokurátor v odvolaní správne poukázal. Na druhej strane z výpovede obžalovaného, ako aj jeho družky Z. G. vyplýva motivácia konania obžalovaného, ktorá ho síce nezbavuje trestnej zodpovednosti, avšak z tzv. ľudského hľadiska býva spravidla „spúšťacom“ jednoduchej afektívnej reakcie s prejavmi hnevu a zlosti obžalovaného tak, ako to vyplynulo aj zo znaleckého posudku na obvineného z odvetvia psychiatrie. Tu má na mysli senát odvolacieho súdu podozrenie obžalovaného na neveru svojej družky s poškodeným. Táto svedkyňa jednak potvrdila svoju komunikáciu s poškodeným. Tiež pritom vyslovila názor, že klamstvá zo strany poškodeného ku komunikácii s ňou mohli obžalovaného „vyprovokovať“ k fyzickému útoku.

Z pohľadu ukladania primeraného a spravodlivého trestu nie bez významu popri hodnotení závažnosti trestnej činnosti (inak prakticky vyjadrená v trestnej sadzbe), je aj zistenie, ako sa správal páchateľ vo svojom živote pred spáchaním trestnej činnosti. Rovnako z pohľadu výberu najvhodnejšieho trestu má nemalý význam aj konanie a správanie páchateľa po spáchaní trestnej činnosti. Tu sa má na mysli jednak prístup k prebiehajúcemu trestnému stíhaniu, ale najmä prístup k náhrade škody a k odstráneniu škodlivých účinkov svojej trestnej činnosti.

Obžalovaný P. C. doposiaľ nebol súdne trestaný, na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o svojej vine, pričom už vykonal konkrétne úkony k náhrade škody.

Aj keď ďalej nemožno mať pochybnosti o závažných následkoch na zdraví poškodeného, vrátane ohrozenia jeho života, na druhej strane niet dôvodu neveriť aj okolnostiam uvádzaným obhajcom o možnom obvyklom spôsobe života poškodeného po „vyliečení sa“ zo zranení spôsobených obžalovaným.

K úvahám o tom, či na prevýchovu obžalovaného postačuje trest uložený súdom prvého stupňa, okrem vyššie uvedeného je potrebné prisvedčiť obhajcovi aj v tom, že tento trest jednak negatívne nepostihne rodinu obžalovaného a zároveň mu umožní aj urýchlene si plniť uložené povinnosti na náhradu škody.

Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie prokurátora smerujúcemu proti výroku o podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody v rozsudku súdu prvého stupňa nevyhovel.

Súčasne ale v zhode s ďalšími vytýkanými chybami v odvolaní prokurátora, senát odvolacieho súdu zistil, že výrok o treste trpí vadami v dôsledku nesprávnych použití ustanovení . Podstata pochybenia súdu prvého stupňa spočíva v tom, že obžalovaný ukladal trest podľa tzv. asperačnej zásady podľa Tr. zák. v ústavne konformnom znení. Pochybenie spočíva v tom, že obžalovaný bol síce odsudzovaný za dva trestné činy, z ktorých jeden je zločin, avšak tieto dva trestné činy neboli spáchané dvomi skutkami, ale jedným skutkom v tzv. jednočinnom - ideálnom súbehu. Preto mal súd prvého stupňa obžalovanému ukladať úhrnný trest podľa Tr. zák. bez toho, aby bolo pri určovaní výmery trestu odňatia slobody uvažované o zvýšení hornej hranice trestnej sadzby o 1/3 (aj z písomného odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že takéto zvyšovanie trestnej sadzby súd prvého stupňa zahrnul do svojich úvah). Súčasne vzhľadom na nesprávne použitie Tr. zák. nerozhodol súd prvého stupňa o priťažujúcej okolnosti podľa Tr. zák. - spáchanie viac trestných činov.

Z týchto dôvodov senát odvolacieho súdu výrok o treste v rozsudku súdu prvého stupňa podľa , zrušil a postupom podľa sám rozhodol rozsudkom o uložení trestu obžalovanému. Vo svojom rozhodnutí nahradil ustanovenie Tr. zák. správnym ustanovením Tr. zák. o ukladaní úhrnného trestu za dva trestné činy. Vzhľadom k tomu rozhodol aj o vyššie uvedenej priťažujúcej okolnosti. V zhode aj s názorom prokurátora zároveň podľa , Tr. zák. per analogiam rozhodol o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Zníženie urobené súdom prvého stupňa zo 4 rokov na 3

roky odňatia slobody považoval za primerané (prokurátor takto určenú výmeru trestu odňatia slobody ani v odvolaní nenamietal). K podmienečnému odkladu výkonu takto uloženého trestu odňatia slobody spolu s uložením probačného dohľadu už senát odvolacieho súdu vyššie zaujal kladné stanovisko. K probačným povinnostiam popri zúčastnenia sa sociálneho výcviku alebo iného výchovného programu so zameraním na riešenie kritických a záťažových situácií v medziľudských vzťahoch podľa Tr. zák. uložené už aj súdom prvého stupňa doplnil ďalšiu povinnosť týkajúcu sa náhrady škody - Tr. zák. Náhrada škody takto popri exekučnom titule výroku v rozsudku súdu prvého stupňa podľa bude zabezpečená aj uložením takejto povinnosti, ktorej plnenie bude súčasťou rozhodovania súdov aj o tom, či sa obžalovaný v priebehu skúšobnej doby osvedčí.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.