Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_32P-66-2024.pdf
PDF · 82.73 KB
No categories available
32P/66/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti A., A., nar. XX.XX.XXXX a A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, deti matky B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., toho času bytom DEBORA – útulok pre matky s deťmi, so sídlom Banská Bystrica, Topoľová 8 a otca A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., E. XXX, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto
rozhodol:
Súd nariaďuje toto neodkladné opatrenie:
I. Súd maloleté deti A., A., nar. XX.XX.XXXX a A., nar. XX.XX.XXXX dočasne o d o v z d á v a do starostlivosti matky.
II. Otec je dočasne p o v i n n ý prispievať na výživu maloletých detí A., A., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 80 eur mesačne a maloletej A., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 80 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom doručenia tohto uznesenia.
III. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšku z a m i e t a .
IV. Toto neodkladné opatrenie t r v á do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica, pod spis. zn. 32P/66/2024
odôvodnenie:
1. Matka návrhom podaným dňa 08.04.2024 sa vo veci samej domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností tak, že maloleté deti budú zverené do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach, otec bude povinný prispievať na výživu maloletých detí, každého zvlášť, výživným vo výške 200 eur mesačne vopred k jej rukám, vždy do 15. dňa v mesiaci z dôvodu, že s otcom nežijú v spoločnej domácnosti, čo do budúcna ani neplánuje. Spolu s návrhom vo veci samej podľa § 367 CMP sa domáhala aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by maloleté deti boli dočasne zverené do jej starostlivosti a otec by bol povinný prispievať na výživu maloletých detí, každého zvlášť, výživným vo výške 200 eur mesačne vopred k jej rukám, vždy do 15. dňa v mesiaci z dôvodu poskytnutia predbežnej ochrany záujmu maloletých detí, s poukazom na ich zdravý fyzický a duševný vývoj. V návrhu uviedla, že maloleté deti pochádzajú z mimomanželského vzťahu. Vážnejšie problémy v ich vzťahu začali mať keď zistila, že je tehotná. Otec sa necítil byť otcom, podozrieval ju z nevery. Jeho podozrievania zašli až do takého štádia, že ju zmanipuloval a donútil podať krivé obvinenie na suseda z Beňuša, že ju znásilnil a otcom je on. Navrhoval jej, aby išla na potrat alebo si dala vziať len jedno dieťa. Na začiatku chcel deti deliť tak, aby jedno dieťa nechala v pôrodnici, alebo že si deti rozdelia oni dvaja. Po pôrode žili v spoločnej domácnosti u jeho rodičov. Nakoľko žila v neustálom napätí, podozrievania a citovom vydieraní, odišla od neho a presťahovala sa k svojej matke, kde sa prakticky sama starala o deti. Sama ich kúpala, prebaľovala, kŕmila. Otec neprejavoval o deti
záujem, nezaujímal sa o ich zdravotný stav. Za dobu deväť mesiacov bol s maloletými deťmi 4 – 5krát, pričom im raz priniesol detský bazénik. Na výživu im neprispieval, nepýtal sa, či deti niečo nepotrebujú. Rodičia otca o deti neprejavili vôbec záujem. Pre popôrodné depresie jej bolo navrhnuté, aby navštívila psychiatra, s čím sa mu zdôverila. Povedal jej, že sa má nechať hospitalizovať, a keď bude normálna, tak sa môže vrátiť k nemu. Previezol deti do domu rodičov, kde predtým spolu aj bývali a po mesačnom liečení zistila, že deti majú postieľky pri jeho rodičoch a o deti sa starala jeho matka. Trvalo jeden mesiac, kým znovu postieľky presťahovali do časti, kde žila s otcom detí. Otec jej so starostlivosťou o deti veľmi málo pomáhal, skoro vôbec. Za celý čas, ako žili spolu, deti neprebalil, neurobil im mlieko, stávalo sa, že keď bol nervózny, posielal ju aj s deťmi preč, pretože mu vadili. Po poslednej hádke, keď ju vyhadzoval znova z domu a povedal, že ho ona ani deti nezaujímajú, rozhodla sa ho definitívne opustiť. Pokúsil sa jej v tom zabrániť, zobral jej občiansky preukaz, telefón. Za asistencie polície s deťmi od neho odišla, vyhľadala pomoc a momentálne spolu s deťmi býva v zariadení krízovej intervencie v Banskej Bystrici. Toho času už vypovedala na polícii a vec bola vyhodnotená ako týranie blízke ja zverenej osoby, čo je v štádiu riešenia. Na súčasnej adrese ju už našiel aj otec detí spolu so svojimi rodičmi, pričom prejavili záujem hlavne o deti. Bála sa, že deti jej zoberie a odvedie si ich násilím. Z toho dôvodu bola privolaná aj policajná hliadka. V zariadení sa cíti v bezpečí, hlavne po psychickej stránke sa cíti oveľa lepšie. O deti sa stará samostatne a majú všetko čo potrebujú. Hlavnú obavu má z toho, aby jej nevzal deti násilím. K výdavkom na maloleté deti uviedla, že mesačné výdavky na obe deti spolu predstavujú plienky 24 eur, mlieko 30 eur, kozmetika 25 eur, strava cca 80 eur, ubytovanie 186 eur. Vo vzťahu k otcovi uviedla, že jeho príjem je približne 1.200 eur v čistom a má vedomosť, že hráva na automatoch, takmer každý rodičovský príspevok prehral na automatoch. Sama je na rodičovskej dovolenke, poberá rodinný prídavok na dieťa spolu v sume 495 eur mesačne.
2. Súd vlastnou činnosťou z lustrácie v Registri obyvateľov zistil, že rodičia inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť, okrem maloletého A. a A. nemajú, otec je odo dňa 01.01.2024 zamestnaný v ŽSR – účelové stredisko Zvolen, kde za dva mesiace dosiahol priemerný vymeriavací základ vo výške 1.057,80 eura.
3. Podľa § 2 ods. 1 CMP, sa konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP ak tento zákon neustanovuje inak.
4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 367 ods. 1 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
6. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
7. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla, i keď dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci ešte prípadne nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Vydanie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný charakter). Z toho dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Potreba bezodkladne upraviť pomery neodkladným opatrením musí byť teda naliehavá a nevyhnutná. Neodkladné opatrenie je nevyhnutné vtedy, ak navrhovateľovi hrozí ujma alebo iný nezvratný následok, dochádza k porušovaniu alebo zasahovaniu do jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne jeho právne postavenie sa zhorší alebo je bez vydania neodkladného opatrenia neisté. Neodkladné opatrenie môže obsahovať totožný obsah, ako výrok rozhodnutia vo veci samej, len ak to povaha veci pripúšťa.
8. Neodkladné opatrenie je opatrením výnimočným nie bežným, pretože každé rozhodnutie, ktorým súd zasahuje do života rodiny je krajným riešením. V prípade nariadenia neodkladného opatrenia v konaniach vo veci starostlivosti o maloleté deti je vždy prvoradý záujem maloletého dieťaťa. Výkon
rodičovských práv a povinností nesmie vystaviť maloleté dieťa negatívnym vplyvom. Je potrebné brať ohľad na záujmy dotknutých osôb, predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa. Európsky súd pre ľudské práva prisúdil zvláštny význam zvrchovanému záujmu dieťaťa, ktoré podľa svojej povahy a závažnosti môže prevážiť nad záujmom rodiča. Toto konštatovanie má na mysli potrebu nájdenia určitého a konkrétneho spôsobu zosúladenia toho, čo je v záujme maloletého dieťaťa a čo je v záujme jeho rodičov.
9. Matka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia v prvom rade domáhala dočasného odovzdania maloletých detí do jej osobnej starostlivosti. Súd po posúdení návrhu ho v tejto časti považoval za plne dôvodný. Matka preukázala nevyhnutnosť a naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bolo dočasne upravené výchovné prostredie maloletých detí, a to správaním otca, ktorý matku vyhadzoval zo spoločnej domácnosti spolu s deťmi, odchodom matky spolu s deťmi zo spoločnej domácnosti za asistencie polície, záujmom otca o maloleté deti v zariadení krízovej intervencie, kde bola privolaná policajná hliadka. Maloleté deti sú v útlom veku (1 rok a 3 mesiace), a preto vzťahovou osobou pre ne je práve matka, ktorá odchodom zo spoločnej domácnosti a ubytovaním sa v zariadení krízovej intervencie, zabezpečila deťom pokojné, kľudné, stabilné výchovné prostredie. Z návrhu matky vyplynulo, že okrem obdobia jedného mesiaca, zabezpečovala starostlivosť o maloleté deti. Matka je na materskej dovolenke, preto na rozdiel od otca, ktorý je zamestnaný, môže plnohodnotne zabezpečovať deťom 24-hodinovú starostlivosť. Súd preto v tomto štádiu konania maloleté deti dočasne odovzdal do starostlivosti matky.
10. V druhom rade sa matka domáhala uloženia povinnosti otcovi dočasne prispievať na výživu maloletých detí. Účelom nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 366 CMP, je uloženie povinnosti povinnej osobe platiť výživné v nevyhnutnej miere tak, aby to postačovalo aspoň na uhrádzanie základných nevyhnutných potrieb oprávnenej osoby. Povinnosť prispievať výživným v nevyhnutnej miere automaticky nezodpovedá odôvodneným potrebám oprávneného (maloletých detí) a možnostiam, schopnostiam, majetkovým pomerom povinného (otca). Bezodkladná potreba platenia výživného v nevyhnutnej miere musí byť odôvodnená alebo musí vyplývať zo skutkového stavu. Sústavná a dôsledná starostlivosť o maloleté dieťa je súčasťou rodičovských práv a povinností. Podmienkou pre uloženie povinnosti prispievať na výživu maloletého dieťaťa je skutočnosť, že rodičia dieťaťa spolu nežijú a netvoria spoločnú domácnosť. Vyživovacia povinnosť zaväzuje obidvoch rodičov bez ohľadu na to, do koho starostlivosti je dieťa zverené. Predpokladá sa, že rodič, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti, si plní svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu predovšetkým výkonom osobnej starostlivosti o dieťa.
11. Matka sa neodkladným opatrením domáha aj určenia povinnosti otca prispievať na výživu každého maloletého dieťaťa zvlášť sumou 200 eur. Z návrhu matky vyplynulo, že mesačné výdavky na maloleté deti predstavujú zhruba 159 eur. Jediný príjem matky predstavujú príspevky vyplácané ÚPSVaR vo výške 495 eur. Podľa návrhu, otec matke na výživu maloletých detí neprispieva. Je zrejmé, že medzi účastníkmi konania tak nastal neúnosný právny stav, kedy matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti (in natura) a zároveň zjavne peňažne vynakladá náklady spojené so zabezpečením ich potrieb. Tento neistý právny stav je preto potrebné napraviť práve prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia, v zmysle ktorého je otec povinný prispievať na výživu maloletých detí v nevyhnutnej miere až do rozhodnutia súdu vo veci samej. Súd v čase nariadenia neodkladného opatrenia nemal zistený skutočný skutkový stav veci, neboli mu dostatočne zrejmé celkové potreby maloletých detí, nemal overené príjmy otca. Príjem otca vyplynul len z lustrácie Sociálnej poisťovne, z ktorej vyplynulo, že vymeriavací základ otca predstavuje priemerne 1.057,80 eura. V zmysle § 366 CMP však súd neodkladným opatrením môže uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa len v nevyhnutnej miere, ktorú súd vzhľadom na okolnosti prípadu určil na sumu 80 eur mesačne na každé dieťa zvlášť. Súd má za to, že takto určeným výživným budú zabezpečené nevyhnutné potreby maloletých detí v rozsahu, v akom ich matka vyčíslila na jedno dieťa vo výške 79,50 eura.
12. Keďže súd návrhu matky v časti určenia výživného otcovi v neodkladnom opatrení v sume 200 eur mesačne na každé dieťa zvlášť nevyhovel, jej návrh vo zvyšku zamietol. Dôvodom nevyhovenia návrhu matky v tejto časti bola možnosť súdu nariadiť platiť výživné neodkladným opatrením len v nevyhnutnej miere.
13. Začiatok plnenia vyživovacej povinnosti určený v sume, súd určil počnúc dňom doručenia tohto uznesenia.
14. Keďže matka spolu s návrhom vo veci samej podala návrh aj na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom konanie je vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod spis. zn. 32P/66/2024, súd dobu trvania nariadeného neodkladného opatrenia vymedzil s poukazom na ustanovenie § 330 ods. 2 CSP, do právoplatnosti veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Neodkladné opatrenie vo veciach osobnej starostlivosti o maloleté dieťa je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné len čo bolo vyhotovené (§ 367 ods. 4 CMP).
Neodkladné opatrenie vo veciach výživného je vykonateľné dňom jeho doručenia (§ 332 ods. 1 CSP)