Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-1-2020.pdf
PDF · 101.71 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobkyne: U.. D. M., E.. XX.XX.XXXX, I. I., K. XX, zastúpenej: ANDELOVÁ & Co., s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Seberíniho 1, proti žalovanému: U.. Z. M., Z.., E.. XX.XX.XXXX, I. K. I.C., Z. XX/XX, zastúpenému: JUDr. Zuzana Kubalová, advokátka so sídlom v Bratislave, Obchodná 40, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 24. júla 2019 č.k. 44Pc 14/2016-411, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prikázal pohľadávku vo výške 190.000 eur vzniknutú z kúpnej zmluvy zo dňa 31. 5. 2011, vklad povolený dňa 25. 7. 2011 pod K. - XXXX/XX, žalovanému, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom vyrovnacieho podielu sumu 38.000 eur, stranám sporu náhradu trov konania nepriznal, žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 1.140 eur a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 4.560 eur. Výsledkami vykonaného dokazovania zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa § 143, § 149 ods. 1, § 150 Občianskeho zákonníka. Zaoberal sa opodstatnenosťou tvrdenia žalovaného, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 31. 5. 2011, nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko na ich kúpu použil finančné prostriedky vo výlučnom vlastníctve, ktoré utŕžil z predaja svojho výlučného majetku - nehnuteľnosti na D. Q. K. K. I.. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 31. 5. 2011, patrili do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu. Na základe predložených dokladov tiež dospel k záveru, že kúpna cena vo výške 190.000 eur stranám sporu ako predávajúcimi nebola vyplatená. Za tejto situácie preto bola predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov pohľadávka, ktorá vznikla počas trvania BSM strán sporu, a ku dňu zániku BSM 6. 12. 2013 existovala. Túto pohľadávku vyporiadal tak, že ju prikázal žalovanému s povinnosťou výplaty vyrovnacieho podielu žalobkyni. Ďalej zohľadnil pri vyporiadaní BSM, že žalovaný nadobudol pred uzatvorením manželstva nehnuteľnosť na D. Q. K. K. I., ktoré počas manželstva predal za 4,4 milióna Sk, teda 146.053,243 eur, ktorá suma bola použitá na nákup nehnuteľností, ktoré boli nadobudnuté do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR dospel k záveru, že vzhľadom na zistený skutkový stav možno vyvodiť odôvodnenosť rozhodnutia, ktoré vychádza z nerovnosti podielov v tom smere, že zohľadní skutočnosť, ako žalovaný prispel k nadobudnutiu a zhodnoteniu spoločného majetku, v tomto prípade nehnuteľností, predajom ktorých vznikla pohľadávka, ktorá bola predmetom vyporiadania. Vychádzal pritom zo zistených skutočnosti, že na nadobudnutie predmetných nehnuteľností boli použité finančné prostriedky žalovaného vo výške 146.053,243 eur, kúpna cena predmetných nehnuteľností
bola spolu 146.594,29 eur. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že na kúpu týchto nehnuteľností mali v čase kúpy strany aj iné finančné prostriedky, než finančné prostriedky žalovaného. Pri určení povinnosti výplaty na vyrovnanie podielu preto určil z hodnoty pohľadávky vo výške 190.000 eur o povinnosť žalovanému vyplatiť žalobkyni nie sumu vo výške jednej polovice z tejto hodnoty, ale v pomere 4:1, keď žalovanému prikázal 4/5, čomu zodpovedá podiel vo výške 152.000 eur a žalovanej prikázal podiel 1/5, teda v sume 38.000 eur. Tým zohľadnil v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Zaviazal preto žalovaného na zaplatenie sumy 38.000 eur žalobkyni z titulu vyrovnania. Za nedôvodnú považoval obranu žalobkyne ohľadne investície, ktorú žiadala refundovať z titulu daru od rodičov v roku 2009 vo výške 12.448 eur. O povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 257 C.s.p., vychádzajúc z toho, že rozhodnutie o vyporiadaní BSM je v záujme oboch strán sporu, ktoré sú povinné sa vyporiadať, keď žalobu môže podať ktorákoľvek strana, a preto je namieste, aby si každá strana hradila náklady sama. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, aby mu bola prikázaná pohľadávka vo výške 190.000 eur bez povinnosti výplaty vyrovnacieho podielu žalobkyni, z dôvodu, že súd právnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval patriace mu procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil s pomerom, ktorým súd prvej inštancie určil pomer jeho zásluh na nadobudnutí predmetných nehnuteľnosti a z toho vyplývajúcej výšky pohľadávky z kúpnej ceny za predaj predmetných nehnuteľnosti podľa § 150 Občianskeho zákonníka. Má za to, že súd nedostatočne prihliadol na to, že nielen o nadobudnutie a udržanie predmetných nehnuteľnosti sa celkom výlučne zaslúžil, ale aj o ich zveľadenie sa zaslúžil výhradne on spolu so svojím otcom, pričom starostlivosť žalobkyne o rodinu a domácnosť bola opakovane spochybňovaná. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že o nadobudnutie a zveľadenie uvedených nehnuteľností sa žalobkyňa vôbec ničím nezaslúžila, ničím sa nezaslúžila ani o výšku kúpnej ceny, za ktorú boli predmetné nehnuteľnosti predané. Zdôraznil, že vzhľadom na skutočnosť, že sa v tomto konaní vyporiada i časť majetku z BSM, táto pohľadávka z kúpnej ceny za predaj nehnuteľnosti, o ktorých nadobudnutie sa výrazne on zaslúžil ako i zveľadenie výhradne on spolu so svojím otcom, nemôže obstáť, že do hodnoty, v ktorom sa k predmetnej nehnuteľnosti zveľadili a predali za kúpnu cenu vo výške 190.000 eur, súd prvej inštancie v rozpore s vykonanými dôkazmi určil veľkosť vyrovnacieho podielu vo výške 1/5 v prospech žalobkyne z celej pohľadávky. Takýto záver nepovažoval za ústavne konformný. Trval na tom, že jeho otec zrekonštruoval aj rodinný dom vedený na LV číslo XXXX pod súpisným číslom XX, Z. na Z. Č. XXX, ktorý bol nadobudnutý z peňazí rodičov. V čase kúpy išlo o neobývateľný starý rodinný dom, ktorý jeho otec kompletne zrekonštruoval a tak rozdiel v cene nehnuteľností pri kúpe a predaji vo výške takmer 43.406 eur je jednoznačne dôsledkom práce žalovaného. Jeho otec danú nehnuteľnosť prirodzene považoval za svoj majetok, zveľaďovali ju, aj keď formálne oni ako manželia. Zákon explicitne neupravuje spôsob nerovného vyporiadania a disparita môže byť tak vyjadrená nie iba percentom či zlomkom, ale aj prikázaním veci jednému z manželov bez toho, aby bol zaviazaný finančne sa s druhým manželom, pokiaľ ide o túto vec, vyporiadať. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22 Cdo 2914/99. Vytýkal súdu prvej inštancie, že svoj záver o veľkosti podielu nedostatočne odôvodnil, absentuje tak právna úvaha o výške vyrovnacieho podielu a absentuje aj právna úvaha o priznaní nároku žalobkyne voči nemu na zaplatenie 38.000 eur z titulu vyrovnacieho podielu. Rozsudok v súvislosti považoval za arbitrárny a nepreskúmateľný. Mal za to, že je v rozpore so zistenými skutočnosťami, ak žalobkyni bol priznaný akýkoľvek podiel na predmetnej pohľadávke, je to aj v rozpore s dobrými mravmi. V podanej replike namietal pravdivosť tvrdení žalobkyne v jej vyjadrení. 3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukazovala na to, že otec žalovaného mal v čase rekonštrukcie nehnuteľnosti 77 a viac rokov, bol na starobnom dôchodku, a je teda je zrejmé, že žalovaný zavádza. Ak by otec žalovaného mal v čase rekonštrukcie podstatne menej rokov, je na zváženie, či by práce v takomto rozsahu mohol a vedel vykonať svojpomocne. Poukázala na tvrdenie žalovaného v inom konaní. Zdôraznila, že nehnuteľnosť, predajom ktorej pohľadávka vznikla, nebola rekonštruovaná otcom žalovaného, jeho činnosťou ani jeho finančnými prostriedkami a bola rekonštruovaná z prostriedkov BSM. Žalovaný v priebehu konania nepredložil doklad, ktorý by potvrdil, že jeho rodičia, resp. otec by kúpil materiál alebo hradil služby týkajúce sa rekonštrukcie domu na I. Q.. Zdôraznila, že nadobudnutie nehnuteľnosti, z predaja ktorých pohľadávka vznikla, nemožno posudzovať za výlučnú zásluhu žalovaného. Udržanie a zveľadenie nehnuteľnosti, z predaja ktorých pohľadávka
vznikla, rovnako nemožno posudzovať za výlučnú zásluhu žalovaného. Zo strany žalovaného absentuje predloženie relevantných dokladov, že rekonštrukcia bola hradená alebo vykonaná jeho otcom, keď je zrejmé vzhľadom na trvanie manželstva počas rekonštrukcie tohto rodinného domu, že naň boli použité prostriedky z BSM. Jej starostlivosť o rodinu a domácnosť bola spochybňovaná výlučne samotným žalovaným. Poukázala v tomto smere na výsluch matky žalovaného a na konanie o rozvod manželstva, v rámci ktorého nebolo preukázané žiadne jej pochybenie v starostlivosti o rodinu a domácnosť. Bolo preukázané, že sa v prevažnej miere, v podstate vyššej ako žalovaný, podieľala na osobnej starostlivosti o rodinu a maloletú dcéru účastníkov. Zdôraznila, že uplatnenie disparity je výnimočným opatrením. Mala za to, že nedošlo k žiadnym negatívnym okolnostiam v manželstve z jej strany, ktoré by odôvodňovali vysporiadanie BSM tak, ako požaduje žalovaný. Čo sa týka zásluhovosti a vplyvu na podiely účastníkov pri vyporiadaní BSM, zásluhovosť žalovaného súd riadne, až nad mieru, zohľadnil a v zmysle toho rozhodol. Disparita, pri ktorej sa nevyplatí jednému z manželov žiaden podiel spoločnom majetku, je v zmysle konštantnej judikatúry tak výnimočné a krajné riešenie, že musí byť odôvodnené mimoriadnymi okolnosťami, ktoré v prejednávanej veci zistené neboli. Považuje za preukázané, že najmä na udržanie a zveľadení majetku boli použité prostriedky z BSM a rovnako je potrebné zohľadniť i jej starostlivosť o domácnosť a rodinu. Preto považovala úvahu súdu o miere disparity v pomere ním určenom za správnu, resp. nadštandardnú v prospech žalovaného. Výška miery disparity v jej neprospech by nebola vzhľadom na všetky skutočnosti primeraná. Nesúhlasila s námietkou nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Z uvedených dôvodov navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. 4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 5. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal nárokom žalobkyne, ktorým sa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva po rozvode manželstva, z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobkyňa preukazovala opodstatnenosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaný bránil proti uplatňovanému nároku. Na jeho posúdenie si zadovážil potrebné dôkazy, ktoré vykonal zákonom predpísaným spôsobom a správne ich aj vyhodnotil. Jeho skutkové závery sú dostatočne podložené výsledkami vykonaného dokazovania. Ustálený skutkový stav tak umožňoval prijať spoľahlivý záver pre nerovnomerné určenie podielov oboch bývalých manželov na ich spoločnom majetku. Vec posúdil správne aj po právnej stránke, keď jeho právne závery vychádzajú zo správnej aplikácie ako i výkladu právnych predpisov a plne korešpondujú aj so závermi vyplývajúcimi z doterajšej súdno-aplikačnej praxe. 6. Odvolací súd sa s právnym záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade sa ako primerané javí vyrovnanie podielov v pomere 4:1 v prospech žalovaného, a to aj s právnymi dôsledkami, ktoré z neho vyvodil, plne stotožňuje. Žalovaný v podanom odvolaní neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia, z konania pred súdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva. 7. Rozsudok súdu prvej inštancie je zákonu zodpovedajúcim spôsobom a presvedčivo odôvodnený. Z odôvodnenia možno zistiť, na akých skutkových a právnych záveroch je rozhodnutie súdu prvej inštancie založené, teda je z neho zrejmé, k akým právnym záverom konajúci súd dospel a akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, dôvody vedúce k zvolenému spôsobu vyporiadania BSM si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je tak dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní z hľadiska správnosti zaujatých skutkových a právnych záverov, proti týmto záverom súdu prvej inštancie mohol žalovaný náležite skutkovo a právne argumentovať, a preto v tejto súvislosti bolo zachované jeho právo na spravodlivý súdny proces, nebola mu odňatá možnosť konať pred súdom len z dôvodu, že odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedá jeho predstavám a očakávaniam, a preto žalovaným uplatnený odvolací dôvod založený na tvrdení, že bolo porušené jeho právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, nemôže obstáť. 8. Z ust. § 150 Občianskeho zákonníka vyplývajú pre vykonanie vyporiadania BSM zásady, z ktorých základnou je, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity), z ktorej zásady zákon pripúšťa aj výnimky umožňujúce podiely určiť aj iným pomerom, napr. s prihliadnutím na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu (o spoločnú domácnosť či uspokojovanie spoločných potrieb), ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie, zveľaďovanie spoločných vecí, a pod., tzv. kritérium miery pričinenia o
nadobudnutie určitej konkrétnej veci. Kvantitatívna stránka vyporiadania pri zohľadnení týchto okolností môže teda v určitom prípade viesť aj k zvýšeniu podielu jedného z manželov na úkor druhého z manželov. 9. S ohľadom na uvedené súd prvej inštancie, vychádzajúc z relevantných ustanovení zákona a výkladových pravidiel, na základe zisteného skutkového stavu správne dospel k záveru, že pri posudzovaní vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán je v danej veci dôvodné vychádzať z nerovnosti ich podielov, keď mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre záver, že žalovaný sa (prevažnou) väčšou mierou zaslúžil o nadobudnutie majetku, z ktorého pochádzajúca peňažná pohľadávka tvorila masu BSM; súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, ako aj z prednesov strán či z obsahu spisu vyplynuli a aj inak vyšli v priebehu konania najavo, a jeho úvahy, pre ktoré pristúpil k stanoveniu nerovnosti podielov, sú tak podložené výsledkami vykonaného dokazovania. Odvolací súd, po dôkladnom zvážení a vyhodnotení všetkých okolností, za ktorých došlo k vzniku pohľadávky vo výške 190.000 eur, stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že spravodlivému vysporiadaniu spoločného majetku sporových strán zodpovedá stanovenie podielu 4/5 v prospech žalovaného, keď podiel 1/5 pripadajúci na žalobkyňu patrične zohľadňuje, že o spoločný majetok sa pričinil v podstatne väčšej miere žalovaný. 10. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo nesporné, že o nadobudnutie nehnuteľností, predajom ktorých vznikla pohľadávka, ktorá je predmetom vyporiadania, sa zaslúžil výlučne žalovaný, zároveň však bolo potrebné vziať na zreteľ, že žalobkyňa sa významným podielom starala o maloletú a chod domácnosti. Za tejto situácie bolo potrebné zohľadniť tento podiel žalobkyne na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Skutočnosť, že by náklady na rekonštrukciu nehnuteľností za trvania manželstva výlučne vynaložil otec žalovaného, neboli v konaní podložené žiadnymi dôkazmi. Argumentácia žalovaného v tomto ohľade uplatnená v odvolaní, je prednesená v celkom všeobecnej rovine, bez toho, aby žalovaný súčasne odkázal na to, čím sú tieto jeho závery skutkovo podložené. Pokiaľ sa aj výhradne žalovaný spolu so svojím otcom venoval rekonštrukcii nehnuteľnosti, nezakladá táto skutočnosť taký kvalifikovaný dôvod, pre ktorý by mala byť žalobkyňa, starajúca sa pritom o maloletú a domácnosť, úplne diskvalifikovaná z účasti na spoločnom majetku. Ako na to poukazuje i žalobkyňa, disparita predstavuje výnimočné a krajné riešenie a pre úplné vylúčenie účasti niektorého z manželov musia byť preukázané mimoriadne okolnosti, ktoré však v posudzovanej veci zistené neboli. 11. Výšku podielov pri vyporiadaní BSM stanovuje súd v každom jednotlivom prípade na základe voľnej úvahy a je tak výsledkom individuálneho posúdenia všetkých konkrétnych okolností každého jednotlivého prípadu s tým, že konečná výška musí vychádzať zo zásady primeranosti, zodpovedať všeobecnej predstave spravodlivosti a požiadavke rozumného usporiadania vzťahov medzi stranami 12. Súd prvej inštancie vzal za základ svojej voľnej úvahy hľadiská vyplývajúce z § 150 Občianskeho zákonníka a po zohľadnení všetkých relevantných skutočností, ktoré mali vplyv na určenie podielov, prikázal žalovanému a žalobkyni výšku podielov s ohľadom na individuálne okolnosti daného prípadu, a preto mu nemožno z hľadiska právneho posúdenia veci vytknúť žiadne pochybenie. Hoci súd prvej inštancie exaktne (presne), neodôvodnil ustálenie výšky pomeru podielov, nie je možné dospieť k záveru, že by táto výška súdom prvej inštancie bola založená na jeho ľubovôli a že by tak bola svojvoľne priznaná bez zreteľa na skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním v danej veci a bez ohľadu na zodpovedajúcu právnu úpravu. Výška je objektivizovaná výsledkami vykonaného dokazovania a priznanie sumy súdom prvej inštancie je v odôvodnení jeho rozhodnutia racionálne vysvetlené s poukazom na relevantnú právnu úpravu a konštantnú judikatúru a súdnu prax. Výsledný pomer je založený súdom prvej inštancie na relevantných a preskúmateľných hľadiskách, ktoré vychádzajú zo skutkového stavu ustáleného na základe riadne a dostatočne vykonaného dokazovania zameraného na zisťovanie konkrétnych okolností týkajúcich sa hospodárenia a rodinného spolužitia bývalých manželov. V hodnotení skutkových zistení tak neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, súd prvej inštancie ich všetky náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil a dôkladne do výšky podielov premietol mieru zásluh každého z bývalých manželov. Nakoľko úvahy súdu zodpovedajú skutkovým zisteniam a jeho úvahy zodpovedajú požiadavke primeranosti, nemožno konajúcemu súdu vytknúť nesprávne právne posúdenie veci ani žiadne procesné pochybenie. 13. Odvolací súd po dôkladnom zvážení a vyhodnotení všetkých okolností, za ktorých došlo k nadobudnutiu pohľadávky 190.000 eur počas trvania manželstva, po zohľadnení procesných postojov strán a ich návrhov v priebehu prvoinštančného konania, dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v súlade so zákonom, rovnako zodpovedá rozumnému vysporiadaniu vzťahov
medzi stranami a priznanie vyrovnacieho podielu žalobkyni nie je v žiadnom prípade ani v rozpore s princípom dobrých mravov. 14. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd neakceptoval argumenty, na ktoré poukazoval žalovaný vo svojom odvolaní, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).