Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/33/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov: matky C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XXX, B., a otca J. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. cesta XXX/XX, B., právne zastúpeného: FELŠÖCI & Partners, s.r.o., so sídlom Bajkalská 31, Bratislava, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa a o návrhu otca na zmenu výchovného prostredia, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 2. marca 2020, č.k. -220, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým návrh otca zamietol r u š í a v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a vo výrokoch II. až. V. týkajúcich sa zvýšenia výživného a nedoplatku na výživnom p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. návrh otca zamietol, výrokom II. zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého zo sumy 70 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne počnúc 23.04.2019 s tým, že výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého, výrokom III. návrh matky vo zvyšku zamietol, výrokom IV. povolil otcovi zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 23.04.2019 do 29.02.2020 vo výške 821,33 eur v pravidelných mesačných splátkach po 30 eur až do zaplatenia spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v prípade omeškania so splnením čo i len jednej splátky, sa stane splatným celý dlh, výrokom V. vyslovil, že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. -159 zo dňa 28.11.2013 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa a napokon výrokom VI. o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. (ďalej len ), ust. až 4, , , , a , , , , a Zákona o rodine, vecne súd dôvodil, že matka sa domáhala zvýšenia výživného na sumu 200 eur mesačne od 01.05.2019 z dôvodu, že naposledy bolo určené rozsudkom zo dňa 28.11.2013 na sumu 70 eur mesačne, ktorá už nezodpovedá zmeneným pomerom. Otec sa následne návrhom zo dňa 14.10.2019 domáhal zverenia maloletého do jeho osobnej starostlivosti s určením povinnosti matke dieťaťa prispievať na jeho výživu sumou 70 eur mesačne s tým, že styk matky s maloletým sa ponechá na dohodu rodičov. Otec návrh odôvodnil tým, že s maloletým je v pravidelnom kontakte, kedykoľvek syn chce. Maloletý s ním trávi predovšetkým víkendy, dovolenky, ale aj počas týždňa, kedy sa len tak u otca zastaví,, pričom otec mu poskytuje plnohodnotnú starostlivosť, syn má u otca svoju plne zariadenú izbu, a rozumie si aj s otcovou priateľkou a jej dcérou. Otec má výhrady voči starostlivosti matky o syna, keď táto žije s partnerom, s ktorým má maloletú dcéru a matka

pracuje v K., kde je do večera, o deti tak nie je postarané a maloletý musí robiť aktivity nevhodné pre jeho vek (varí, stráži maloletú sestru). Maloletý vyrastá sám a otec nemá prehľad o jeho aktivitách. V prípade ak sa súd nestotožní so zmenou starostlivosti v prospech otca, otec navrhol zveriť syna do striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch. Matka s návrhom otca nesúhlasila. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, vrátane maloletého, ktorý s k osobnej starostlivosti vyjadril tak, že chce ostať naďalej v starostlivosti mamy a otca navštevovať ako doteraz, takto mu to vyhovuje a nechce na tom nič meniť, má rád oboch rodičov a má s nimi vytvorený dobrý vzťah. Kolízny opatrovník vzhľadom na vykonané dokazovanie a pohovor s maloletým navrhol ponechať maloletého v starostlivosti matky, poukázal na to, že škola doteraz neavizovala žiadne problémy s maloletým, problém vidí v komunikácii medzi rodičmi, ktoré sa týkajú okrem iného aj školy, učenia a školských výsledkov maloletého, zároveň navrhol zvýšiť výživné na sumu 150 eur.

3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k názoru, že návrh otca na zverenie maloletého do jeho starostlivosti alebo do striedavej starostlivosti oboch rodičov, nebol dôvodný. Otec poukazoval na to, že matka maloletému nevenuje dostatočnú starostlivosť, keďže chodí neskoro z práce a maloletý býva sám, zatiaľ čo on má dostatok času na maloletého. Poukazoval tiež na to, že partner matky je alkoholik a podstúpil protialkoholickú liečbu, počas ktorej sa maloletý staral o svoju maloletú sestru, rovnako poukazoval na zhoršený prospech maloletého práve v dôsledku toho, že matka nemá na neho čas. Súd dôvodil, že s maloletým bol vykonaný pohovor aj zo strany kolízneho opatrovníka aj zo strany súdu a maloletý za svoj domov stále označoval domácnosť matky, opakovane uvádzal, že aktuálne nastavený model mu vyhovuje a nechce na ňom nič meniť. Vyjadril sa, že s otcom trávi pomerne veľa času, stretáva sa s ním takmer každý víkend s prespávaním a chodieva k nemu aj cez týždeň na hodinu-dve, ide navštíviť aj starú matku, ktorá žije s otcom. Toto korešponduje aj s vyjadrením otca a tiež matky, ktorá uvádzala, že s otcom síce nekomunikuje, ale synovi nikdy nebránila chodiť k otcovi. Rodičia neuvádzali, že by boli s maloletým výchovné problémy, že by bol nezvládnuteľný alebo sa dopustil nejakého deliktu, uvádzali iba, že býva občas drzý a keď sa to stane, tak sa s maloletým o tom porozprávajú. Rodičia uviedli, že maloletý si zhoršil v prvom polroku známky zo štyroch predmetov, ktoré si k polroku opravil. Ani škola maloletého neuviedla žiadne výchovné problémy s maloletým, uviedla, že správanie maloletého je v poriadku. Súd poukázal na to, že ide o takmer 14 ročné dieťa, a súd nechce správanie maloletého a jeho zhoršený prospech zľahčovať, ale u detí v pubertálnom veku je typické, že začínajú menej komunikovať s rodičmi, odpovedajú podráždene až drzo. Zároveň nebolo preukázané, že zhoršenie známok maloletého by bolo možné pripísať tomu, že matka začala pracovať na zmeny a maloletý sa staral o maloletú. Sám maloletý priznal, že predmety, v ktorých sa zhoršil ho nebavia a nevenoval im dostatok času., aj keď čas na učenie mal. Aj keď bol mladší bol trojkár-štvorkár a už raz hrozilo, že bude mať päťku. Ak rodičia majú za to, že dieťa je schopné dosahovať lepšie študijné výsledky, bolo vhodné, aby rodičia začali túto situáciu riešiť pri prvotnom zhoršení známok maloletého dieťaťa, zároveň obaja majú možnosť pracovať na jeho lepších študijných výsledkoch. Podľa vyjadrenia školy sa však otec o výsledkoch maloletého v škole neinformoval. Súd tiež poukázal na to, že napriek tomu, že maloletý je v starostlivosti matky, otcovi nič nebráni na syna výchovne vplývať a učiť sa s ním, keďže maloletý u neho prespáva cez víkendy a chodí k nemu aj cez týždeň. Súd mal za to, že s poukazom na vek maloletého, na jeho vyjadrenie, ako aj veľmi pozitívny vzťah maloletého k jeho maloletej sestre, je v záujme maloletého, aby bol model, ktorý bol vytvorený v priebehu rokov zachovaný. Maloletý sa nachádza v starostlivosti matky od roku 2013, a neboli s ním ani nie sú výchovné problémy (maloletý si po zistení zhoršenia jeho výsledkov v škole dokázal zlepšiť prospech) a s poukazom na uvedené súd hodnotí doterajšiu starostlivosť matky ako dobrú, pričom dieťa v jeho veku je schopné byť doma samo v rozmedzí niekoľkých hodín aj bez dozoru rodiča. Čo sa týka námietky otca, že partner matky je alkoholik, túto skutočnosť nepopierala ani matka, avšak zároveň uviedla tak matka, ako aj maloletý, že partner matky nebol nikdy v takom stave, že by sa nevedel postarať o maloleté deti a s maloletou dcérou bol dokonca na rodičovskej dovolenke. Zároveň v čase rozhodovania súdu, partner matky mal úspešne ukončenú protialkoholickú liečbu. Preto súd uzavrel, že je v záujme maloletého, aby zostal naďalej v starostlivosti matky, u ktorej má zabezpečené prostredie, v ktorom sa cíti dobre a návrh otca zamietol, keď tiež bolo preukázané, že rodičia spolu nevedia komunikovať. Súd zamietol návrh otca na nariadenie znaleckého dokazovania za účelom zistenia, či je nariadenie striedavej osobnej starostlivosti v záujme maloletého, pretože rodičia nespochybňovali navzájom svoje rodičovské kompetencie a takisto v konaní bolo nesporné, že rodičia majú dobrý vzťah k maloletému a takisto maloletý má dobrý vzťah k obom rodičom. Maloletý je vo veku, v ktorom dokáže prezentovať svoj názor a súd tento názor v konaní aj zisťoval, pričom nie je úlohou znalca v konaní, aby zodpovedal na otázku ako by mal súd vo veci rozhodnúť.

4. Pokiaľ ide o návrh na zvýšenie výživného, súd považoval návrh matky za dôvodný, keď dokazovaním zistil podstatnú zmenu pomerov od poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. -159 zo dňa 28.11.2013. Maloletý Q. mal v čase poslednej úpravy výživného sedem rokov, bol žiakom 2. ročníka ZŠ, v súčasnosti je žiakom 8. ročníka a má takmer 14 rokov, ktorá skutočnosť sama osobe znamená objektívny nárast výdavkov na dieťa v súvislosti s jeho prechodom na 2. stupeň základnej školy a potreba zvýšenia výživného súvisí aj s vývojom životných nákladov. Matkou vyčíslené základné výdavky na maloletého predstavujú sumu cca 210 eur, ktoré súd akceptoval, pri určovaní výšky výživného však súd prihliadal aj matkou neuvádzanú pomernú časť výdavkov maloletého na bývanie, zohľadnil aj nepravidelné výdavky (zubár, lekár, kultúra, šport a iné záujmy maloletého). Pomery na strane matky maloletého sa od poslednej úpravy výživného zlepšili, a to najmä od septembra 2019, odkedy sa zamestnala v spoločnosti U. E. s.r.o., tiež si zabezpečila vlastné bývanie v 3-izbovom byte, na jej strane však pribudla vyživovacia povinnosť voči maloletej dcére. K zmene pomerov došlo aj na strane otca dieťaťa, ktorý v čase predchádzajúcej úpravy mal príjem 355,76 eur a žil na ubytovni, v súčasnosti je zamestnaný v spoločnosti M. O. P., a.s. ako vodič s priemerným čistým mesačným príjmom cca 834 eur, čiže o 478 eur viac, jeho životná úroveň sa zvýšila tiež tým, že v roku 2016 sa stal podielovým spoluvlastníkom rodinného domu, v ktorom žije, a to dedením v podiele 1/6-ina a v roku 2017 podielovým spoluvlastníkom v podiele 5/12-in, a to na základe kúpnej zmluvy. Do 31.05.2018 otec síce podnikal, avšak s podnikateľskou činnosťou skončil, nakoľko zo zamestnania dosahuje vyšší príjem, čo preukázal daňovými priznaniami, preto súd pri určovaní výšky výživného vychádzal z príjmu dosahovaného u terajšieho zamestnávateľa. Súd poukázal na to, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe by sa výživné rodiča malo pohybovať v rozpätí 20 - 30 % jeho priemerného čistého mesačného príjmu (s možnosťou rôznych modifikácií, najmä v závislosti na počte vyživovacích povinností, či potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb). Súd v danom prípade určil výživné vo výške 150 eur, čo predstavuje cca 18% z príjmu otca, pričom pri určení výživného prihliadal na všetky vyššie uvedené skutočnosti, ale aj na tú skutočnosť, že maloletý sa pomerne často nachádza v domácnosti otca. Pri zistenom príjme otca potom po zohľadnení jeho odôvodnených výdavkov (z ktorých neuznal sumu 168,98 na splátku motorového vozidla, ktorú platí za svoju partnerku), pokiaľ náklady spojené s bývaním budú spolu s ním znášať aj ostatní členovia domácnosti, ktorý s ním žijú v rodinnom dome (t.j. otcova partnerka a jeho matka), zostane otcovi po odrátaní sumy súdom určeného výživného suma 684 eur, ktorá ani po pokrytí všetkých vyššie uvádzaných výdavkov nebude plne skonzumovaná. Preto zvýšil výživné zo 70 eur na 150 eur a vo zvyšku návrh matky zamietol. Hoci matka žiadala výživné zvýšiť až od 01.05.2019, súd ho zvýšil odo dňa podania návrhu teda 23.04.2019, keďže ide o nenávrhové konanie a treba prihliadať predovšetkým na záujmy maloletého dieťaťa. Za obdobie od 23.04.2019 do 29.02.2020 tak vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 821,33 eur (21,33-eur/za obdobie od 23.04.2019 do 30.04.2019/ + 800 eur /od 01.05.2019 do 29.02.2020/), ktoré mu súd povolil splácať v pravidelných mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným tak, aby dlh bol splatený do uplynutia troch rokov. O trovách konania súd rozhodol podľa .

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec v celom rozsahu majúc za to, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nevykonal navrhované dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení a napokon v časti nevyhoveniu návrhu otca na zmenu starostlivosti svoje rozhodnutie súd aj nedostatočne odôvodnil, čím porušil právo otca na spravodlivý proces. Otec je toho názoru, že napádaný rozsudok nie je v záujme maloletého. Prostredie u matky nie je objektívne prospešné ani výchovne vhodné pre ďalší rast maloletého Q., ktorý v čase keď matka nie je doma, je len s matkiným priateľom alkoholikom a malou nevlastnou sestrou, pričom z dokazovania vyplývajú zistenia, že o svoju dvojročnú sestru sa musí aj starať (dávať na ňu pozor, ísť s ňou von, nakŕmiť ju, uspať), ktoré aktivity nie sú primerané veku maloletého, jeho schopnostiam a skúsenostiam, takéto bremeno na neho nie je možné ani prenášať. Je pritom zázrak, že doposiaľ sa maloletému Q. ani maloletej Z. nič nestalo. Matka pracuje v K. a doma vie byť nie skôr ako o 21.00 hod., čiže maloletý je v prostredí, v ktorom ho nikto nevedie k objektívne prospešnej realizácii, môže si robiť doslova čo chce, tráviť čas v spoločnosti kamarátov na ulici alebo na internete (už u neho bolo odhalené fajčenie, nožíky a pod.). V tomto prostredí otec nemôže maloletému pomáhať, pretože na neho nemá dosah. Vzhľadom na vyššie uvedené nie je možné starostlivosť matky hodnotiť ako dobrú, keďže celé dni nie je doma s deťmi a v čase, kedy pracuje, sú jej deti buď samé alebo s inými ľuďmi a matka po návrate z práce už nedokáže túto starostlivosť nahradiť, pretože deti spia. Nezodpovedné zo strany matky je i to, že je s priateľom, ktorý má preukázateľné problémy s alkoholom, nikde nepracuje, hrá na automatoch a nevedie usporiadaný spôsob života. Takéto prostredie nie je pre

maloletého vhodné, čo sa prejavuje minimálne na veľmi zlých školských výsledkoch, pričom vážnosť tejto situácie nielenže matka nevidí (a po celý čas bagatelizuje, že je to dočasné a všetko je v poriadku), ale nevidí to ani kolízny opatrovník a ani súd. Maloletý je vo veku plnom nástrah pubertálneho života, kedy by nemalo byť samé, mal by byť vedený dozorovaný a pozitívne usmerňovaný. Súd tiež postupoval nesprávne keď akoby obhajoval partnera matky a jeho dopad na výchovu dieťaťa bagatelizoval, bez všetkého uveril matke, že jej partner nebol nikdy v takom stave, že by sa nevedel postarať. Otec je toho názoru, že pokiaľ on je pripravený sa o maloletého plnohodnotne postarať, má na to predpoklady i prostredie, ktoré maloletý pozná, pričom matka na to nemá, ani objektívne nemôže mať čas, je v záujme maloletého, aby bol zverený do otcovej starostlivosti. Ak aj otec s maloletým trávi čas, maloletý kedykoľvek po náznaku niečoho, čo sa mu nepáči, môže odísť do domácnosti matky, kde už naňho otec nemá žiaden dosah a maloletý si je tejto situácie plne vedomý a využíva to. Otec nemá záujem maloletého vytrhnúť z domáceho prostredia ale docieliť dohľad nad ním, čo je podľa neho možné len zmenou úpravy zverenia dieťaťa. Otcovi na maloletom záleží, nerozporuje, že sa s ním môže stýkať, ale potrebuje ho mať v starostlivosti, aby ju mohol aj oficiálne uskutočňovať. Otec sa pýta, kto bude niesť zodpovednosť za to, ak raz bude maloletý alkoholikom alebo bude viesť neusporiadaný spôsob života. Preto otec nesúhlasí s názorom súdu, že smerodajný je názor maloletého, pretože maloletý nevie objektívne a dostatočne posúdiť svoju budúcnosť a táto súčasná situácia mu samozrejme vyhovuje, pretože ho nikto nekontroluje. Názor maloletého preto súd nemôže brať absolutisticky a na ňom postaviť svoj rozsudok, ale musí objektívne posúdiť, čo je pre maloletého vhodné. V záujme maloletého nie je nechať všetko tak, ako za súčasnej situácie, prvoradým záujmom súdu by mal byť zdravý morálny vývoj maloletého v prostredí, v ktorom mu nehrozí ohrozenie alebo poškodenie jeho záujmov. Súd sa ale tým neriadil. Otec má pre výchovu dieťaťa vytvorené vhodné podmienky, Q. toto prostredie pozná, pretože sa do neho narodil, vyrastal v ňom a pravidelne ho navštevuje. Zmenou starostlivosti o maloletého nedôjde tak k žiadnej radikálnej zmene. Otec pritom žije v usporiadanom rodinnom a domácom prostredí so svojou priateľkou a jej 12 ročnou dcérou ako aj so svojou matkou (starou matkou Q.), kde súd nezistil žiadne nedostatky. Otec má prácu ktorú si vie zariadiť tak, aby najneskôr po 16. hodine mohol maloletému venovať všetok svoj plnohodnotný čas. Je presvedčený, že je tu potreba zmeny starostlivosti buď tak, že dieťa bude zverené do jeho starostlivosti alebo minimálne do striedavej starostlivosti oboch rodičov, ktorá je aj v zmysle ustálenej judikatúry prezentovaná ako pravidlo a nie ako výnimka. Ak majú obaja rodičia záujem na výchove maloletého, vedia sa oň postarať a nie je to v rozpore s jeho záujmami, súd by mal striedavej starostlivosti vyhovieť. Napokon otec vytkol súdu, že nevyhovel návrhu otca a nenariadil znalecké dokazovanie. Otec je toho názoru, že súd mal názor maloletého podporiť znaleckým dokazovaním (či je jeho výpoveď hodnoverná, či je v poriadku aby v tomto veku maloletý bol dlhší čas sám bez dozoru, a aby sa staral o maloletú sestru a pod.), čo však súd neurobil, čím pochybil. Na základe vyššie uvedených skutočností je napádaný rozsudok nesprávny a to nielen v časti návrhu otca na zmenu starostlivosti o dieťa ale aj v ostatných výrokoch týkajúcich sa zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloletého, navyše matkin návrh na zvýšenie výživného nebol ňou ani dostatočne odôvodnený a preukázaný potrebami maloletého, pričom z odkazovania vyplynulo, že príjmové pomery oboch rodičov i ich schopnosť postarať sa finančne o syna, sú zhruba rovnaké a tieto náklady aj sami znášajú. Vzhľadom na uvedené otec navrhol, aby odvolací súd napádaný rozsudok zmenil, maloletého Q. zveril do osobnej starostliovosti otca alebo do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a návrh matky zamietol.

6. Matka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu považovala rozsudok za vecne správny a navrhla ho potvrdiť. Uviedla, že nesúhlasí s tým, aby bol maloletý ťahaný po súdnych znalcoch len preto, lebo jeho otec nesúhlasí s rozsudkom súdu. Maloletý sa s otcom stretáva cez víkendy a cez prázdniny, čo obom vyhovuje, otcovi nebolo odopierané právo aby vychovával syna. Nemusí ho mať v starostlivosti na to, aby ho vychovával. Matka s otcom nekomunikuje a preto striedavá starostlivosť neprichádza do úvahy. Maloletý je šikovný, vnímavý, a nikdy by nechcel, aby bol odobratý matke. Pokiaľ ide o prácu matky, je jedno kde táto pracuje a vždy sa o svoje deti postará. Protistrana ju vykresľuje ako matku, ktorá sa nestará o svoje deti, čo ale nie je pravda. Zabúda na to, že matka pracuje na zmeny a v čase jej neprítomnosti je o deti postarané matkou poverenými osobami. Ani to, že maloletý poľavil v škole nie je dôvodom na odobranie dieťaťa matke, Q. si známky opravil. Matka poukazuje na to, že vedie usporiadaný život a aj keď bol Q. svedkom hádky, jednalo sa vždy o bežné rodinné hádky. Snahu otca vykresliť ju ako alkoholičku považuje za úbohú. Matka sa o syna riadne stará a snaží sa ho vychovávať najlepšie ako vie. Správanie maloletého sa nevymyká kontrole. Matka nesúhlasí, aby bol maloletý u otca, pretože Q. sa nemôže u otca slobodne vyjadrovať, povedať si svoj názor, preto radšej nepovie nič. Matka je toho názoru, že otcovi ide iba o to, aby nemusel výživné platiť. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok potvrdil.

7. Otec v odvolacej replike zotrvával na podanom odvolaní, ktoré sleduje najlepší záujem maloletého, a to mať zabezpečenú riadnu výchovu a vzdelanie pod pravidelným dohľadom rodiča ako zodpovednej osoby namiesto toho, aby vyrastal na ulici, v spoločnosti matkinho partnera, ktorý má problémy s alkoholom a sám s malou sestrou, ktorej nemôže byť rodičom. Otec nemá záujem vziať syna matke ako to matka neustále tvrdí, má len záujem, aby bol syn pod dohľadom. Vôbec nie je jedno kde matka pracuje, ako ona tvrdí, pretože aj jej práca ovplyvňuje budúcnosť maloletého. Ak matka uvádza, že sa o deti vždy postará, neposkytuje vždy na to dostatočné záruky a preto tomuto tvrdeniu matky nemožno uveriť a vyvracajú ho objektívne okolnosti aj spôsob jej fungovania. Nie je tiež pravdou, že by si Q. svoje výsledky opravil, nakoľko len, len že neprepadol, matka rovnako zľahčuje aj ďalšie negatívne skúsenosti maloletého (alkohol, cigarety, pornografia, nože a pod.). Matkou uvádzané dôvody pre jej nesúhlas so zmenou výchovného prostredia, nie sú žiadnymi relevantnými skutočnosťami na základe ktorých by neoblo možné so zmenou zverenia súhlasiť, otec je pritom otvorený debate s matkou a rád by spoločne s ňou našiel cestu pre dobro ich syna. No matka sa ho snaží len osočovať a vyčítať mu veci z minulosti. Otec sa so synom rozprával o tom, že by s ním chcel byť viac a chcel to aj vyskúšať s určitým pravidelným režimom dlhšieho pobytu u neho, no matka to nedovolila a nemala na to žiaden relevantný dôvod. Otec pritom nikdy maloletého Q. nemanipuloval ani ho netrestal, ako to matka tvrdí, jej tvrdenia sú výlučne účelové. Toto konanie nie je o peniazoch, naopak, možno mať podozrenie že peniaze matka potrebuje nie pre maloletého Q., ale z dôvodu, že má malú dcéru s partnerom, ktorý nikde nepracuje a peniaze míňa na alkohol a automaty. Využitie právnych prostriedkov za situácie, kedy otec relevantne zdôvodňuje svoj nesúhlas so správaním matky ako aj nepreskúmateľnosť a nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie, nie je žiadnym vyhrážaním ani útokom na matku, ktorá práve nedostatok argumentov nahrádza osočovaním otca a prekrúcaním o nejakom odobratí Q. jej osobe.

8. Matka v odvolacej duplike rovnako zotrvávala na predchádzajúcom vyjadrení, uviedla, že Q. nevyrastá na ulici, ani sa nestará o svoju sestru a už vôbec nesupluje rodiča, táto situácia je už dávno vyriešená. Otcovi nikto nebráni vychovávať syna a chodiť maloletému k nemu na návštevy ako doteraz. Pokiaľ otec argumentuje tým, že Q. odíde od otca kedy chce, je na otcovi, aby sa zamyslel, prečo je to tak. Matka neuprednostňuje svoju prácu pred deťmi, ale pracovať musí, aby uživila seba i deti. Q. výsledky v škole neboli „neuveriteľne zlé“ ako zavádza otec, keďže Q. si pohoršil známky na polroka a tie si opravil. Matku pohoršuje, že nielen ju vykresľuje otec ako alkoholičku, čo je absurdné, ale aj na Q. hovorí, že má skúsenosti s alkoholom, pričom mu sám nalieva. Nie je tiež pravda, že by matka zľahčovala veci ale otec sa snaží vykonštruovať situácie tak, aby ju ako matku znemožnil. Q. si riadne plní školskú dochádzku, je o neho riadne postarané, má rodinné zázemie u matky, čiže nie je dôvod na zmenu starostlivosti. Maloletý Q. sám priznal, že otec ho manipuloval a sám povedal aj to, že chodia na výlety len preto, aby si ho získali na ich stranu. Nie je pravda, že by jej partner míňal peniaze na alkohol a automaty. Návrh na zvýšenie výživného na maloletého dala matka preto, lebo 70 eur na už 14 ročného chlapca je málo a nie z dôvodu, že peniaze potrebuje pre svoju trojročnú dcéru, na túto platí otec dieťaťa mesačne 100 eur. Matka zdôrazňuje, že jej partner po vzájomnej dohode býva v byte svojej matky, čiže momentálne nezdieľajú spoločnú domácnosť. Súd prvej inštancie podľa nej prihliadal na všetky skutočnosti a rozhodol správne.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( , ďalej len ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba ( a a , ďalej len ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( a ) a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.

10. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn.22P/69/2019 bolo zvýšenie výživného na maloletého (na návrh matky zo dňa 23.04.2019) a zmena výchovného prostredia maloletého (na návrh otca zo dňa 14.10.2019). Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý zamietol návrh otca na zmenu výchovného prostredia, zvýšil výživné zo sumy 70 eur na 150 eur mesačne od 23.04.2019, povolil otcovi zaplatiť zročné výživné v sume 821,33 eur v splátkach po 30 eur mesačne a vo zvyšku návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel záveru, že rozsudok v časti určenia výšky výživného na maloletého i nedoplatku na zročnom výživnom je správny, súd prvej inštancie zistil skutočný stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie náležite, logicky aj presvedčivo zdôvodnil. Odvolací súd sa preto - pokiaľ ide o výroky II. až V., v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje v zmysle . Na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia odvolací súd dopĺňa nasledovné:

12. Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania, otec vytýka súdu prvej inštancie nesprávnosť a neúplnosť skutkových zistení súdu, keď matka podľa neho návrh na zvýšenie výživného dostatočne neodôvodnila a nepreukázala potreby maloletého a tiež súd pri rozhodovaní nezohľadnil, že príjmové pomery oboch rodičov aj ich schopnosť postarať sa finančne o syna, sú zhruba rovnaké, jeho náklady aj sami znášajú, v dôsledku čoho je záver o zvýšení výživného na 150 eur nesprávny. Odvolací súd mu však v tomto smere nedal za pravdu.

13. Rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletých možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery ( por. Zákona o rodine a ). Porovnaním a vyhodnotením okolností rozhodujúcich pre určenie výšky výživného v čase posledného rozhodovania súdu v konaní vedenom v roku 2012 pod sp. zn. a v čase vydania napadnutého rozsudku, dospel aj odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že návrh matky dieťaťa na zvýšenie výživného bol dôvodný a primeraná suma výživného je 150 eur.

14. Predovšetkým treba zopakovať, že v zmysle ustanovení § 62 a nasl. Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, pričom obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, s tým, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

15. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda nielen faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov.

16. V predmetnom konaní bolo celkom nepochybne preukázané, že nastala podstatná zmena pomerov na strane účastníkov konania, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. V prvom rade treba zdôrazniť, že potreby dieťaťa v zásade rastú s pribúdajúcim vekom, teda čím je dieťa staršie, tým viac sa socializuje, rozširuje sa pole jeho aktivít a záujmov (pribúdajú školské a voľnočasové aktivity) a tým prirodzene narastajú aj výdavky dieťaťa na jeho výživu. Náklady na výživu stredoškoláka sú preto v zásade vyššie než náklady na výživu žiaka základnej školy, ktorého náklady sú však zase vyššie v porovnaní s predškolákom a celkom iné náklady má batoľa. Maloletý Q. má 14 rokov. Odvolací súd tiež pripomína, že v zmysle ustálenej súdnej praxe všeobecných súdov SR sa za podstatnú zmenu pomerov považuje aj zmena v dôsledku samotného uplynutia času (v zásade nastáva uplynutím troch rokov od poslednej úpravy, ak súčasne nenastali iné relevantné skutočnosti), pretože maloleté dieťa rastie a vyvíja sa, s čím sú spojené zvýšené výdavky. V prejednávanej veci ide o prípad, kedy od posledného rozhodnutia o výživnom v novembri 2013 uplynulo ku dňu rozhodovania prvoinštančného súdu už viac ako šesť

rokov, počas ktorých maloletý vyrástol a postúpil do druhého stupňa základnej školy ( zatiaľ čo v čase posledného rozhodovania súdu bol žiakom 2. triedy, v čase vydania odvolaním napadnutého rozhodnutia bol už žiakom 8. triedy), takže nepochybne už samotné uplynutie doby šiestich rokov treba považovať za takú zmenu pomerov na strane maloletého Q., ktorá i bez preukázania konkrétnych jednotlivých výdavkov maloletého indikuje potrebu zvýšenia výživného. V danom prípade má maloletý nielen bežné výdavky súvisiace s bývaním, stravou, ošatením, ale matka vyčíslila a preukázala výdavky maloletého súvisiace so školskou dochádzkou (školské potreby, výtvarné pomôcky, rôzne poplatky, exkurzie, lyžiarsky zájazd a pod.), tiež osobitné výdavky (lieky na alergiu), ktoré boli v prvoinštančnom konaní preukázané ako odôvodnené, pričom súd správne zohľadnil aj ostatné matkou tvrdené výdavky primerané veku maloletého ako náklady na mobilný telefón, či vreckové. Matka zo svojich finančných zdrojov nedokáže len sama prispievať na stále sa zvyšujúce potreby maloletého syna a bolo by v rozpore nielen so zákonom ( § 62 Zákona o rodine) ale aj s princípom spravodlivosti toto od nej požadovať. Tieto odôvodnené potreby mal. Q. tak aj podľa názoru odvolacieho súdu nesporne zakladajú dôvod na zvýšenie výživného, ktorá výška potom závisela aj od možností a schopností rodičov a ich majetkových pomerov.

17. V prejednávanej veci sa od roku 2013 zmenili podstatným spôsobom aj pomery na strane rodičov. Matka, ktorá bola zamestnaná s čistým príjmom cca 700 eur, v súčasnosti dosahuje u zamestnávateľa U. E. s.r.o. príjem cca 1.147 eur, čiže jej príjem sa od roku 2013 zvýšil o približne 447 eur. U otca, ktorý v čase posledného rozhodovania o výživnom bol zamestnaný na dohodu s príjmom 355,76 eur a v súčasnosti dosahuje u zamestnávateľa M. O. P., a.s. čistý príjem cca 834 eur, došlo rovnako k nárastu príjmov a to o 479 eur. Podľa uvedeného sa u oboch rodičov zvýšila schopnosť prispievať na výživu maloletého a je dôvodné, aby sa obaja podieľali na zvýšených výdavkoch maloletého Q.. Významným ďalším faktorom, ktorý však bolo treba vziať do úvahy je tá skutočnosť, že matke zároveň pribudla dňa 01.07.2017 ďalšia vyživovacia povinnosť k dcére Z. Q., takže hoci jej príjem je podstatne vyšší než v roku 2013, táto musí od roku 2017 zo svojho príjmu živiť už dve maloleté deti na rozdiel od otca, ktorý okrem maloletého Q. nemá inú vyživovaciu povinnosť. V neposlednom rade potom bolo potrebné zohľadniť tiež to, že matka doposiaľ zabezpečovala maloletému osobnú starostlivosť v prevažnom rozsahu, a otec sa na nej podieľal iba v čase styku s maloletým (obvykle pravidelne každý druhý víkend a nepravidelne krátke stretnutia cez týždeň). Platí pritom, že práca a osobná starostlivosť, ktorú jeden z rodičov (v tomto prípade matka) vynakladá na dieťa, tvorí materiálne hodnoty zodpovedajúce príspevku druhého rodiča, ktorý ich poskytuje v peniazoch a uspokojovanie potrieb detí touto formou vyvažuje platby druhého rodiča (v tomto prípade otca). Prevažnú časť finančných nákladov na maloletého Q., vychádzajúc z vyššie uvedeného, by tak jednoznačne mal znášať otec maloletého, pričom stále platí, že životná úroveň dieťaťa sa odvíja od životnej úrovne rodičov. Súd prvej inštancie preto správne potom zohľadnil aj celkové majetkové pomery rodičov, vrátane ich nevyhnutných nákladov a správne dospel k záveru, že primerané výživné v danom prípade predstavuje sumu 150 eur, ktoré zodpovedá možnostiam a schopnostiam rodičov i odôvodneným potrebám maloletého a zohľadňuje všetky rozhodujúce skutočnosti tohto konkrétneho prípadu. Odvolací súd sa preto plne stotožnil s tými časťami odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré prvoinštančný súd použil na podporu svojho rozhodnutia o zvýšení výživného, s ktorým odôvodnením sa stotožňuje. Rovnako správnym posúdil odvolací súd aj výrok určujúci otcovi povinnosť zaplatiť vzniknutý nedoplatok na zvýšenom výživnom a keďže otec neuviedol žiadny konkrétny argument, pre ktorý by túto časť rozhodnutia považoval za nesprávnu, nebol dôvod osobitne sa ním zaoberať.

18. Ako nesprávne však odvolací súd posúdil rozhodnutie prvoinštančného súdu, ktorým bol zamietnutý návrh otca na zmenu výchovného prostredia maloletého, keď po preskúmaní odôvodnenia napadnutého rozsudku a celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné.

19. Podľa , rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

20. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) a § 28 ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

21. Podľa § 24 ods.2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

22. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

23. Rodičovské práva majú v zmysle Zákona o rodine obaja rodičia v zásade v rovnakom rozsahu, pričom obsahom týchto práv je predovšetkým právo vychovávať svoje maloleté dieťa, čo sa realizuje najmä formou osobnej starostlivosti. Rodič, ktorý nemá dieťa vo svojej osobnej starostlivosti môže toto právo realizovať prostredníctvom osobného, prípadne iného napr. písomného, elektronického či telefonického styku. Predovšetkým však osobný styk takéhoto rodiča s dieťaťom je nesmierne dôležitý a všeobecne platí, že v záujme maloletého dieťaťa je čo najširší styk s druhým rodičom. Separácia rodičov so sebou vždy prináša nutnosť riešiť vhodný model starostlivosti o dieťa tak, aby bolo rešpektované právo dieťaťa byť vychovávané oboma rodičmi.

24. Ustanovenie zakotvujúce striedavú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa bolo zavedené do praxe slovenských súdov a porozvodovej starostlivosti na to, aby zabezpečilo dieťaťu primeraný kontakt s obidvoma rodičmi, redukovalo traumatizáciu detí po rozchode rodičov, prispievalo k citovej vyrovnanosti a zdravému psychickému vývoju detí. Záujmom dieťaťa totiž nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov a len ak to nie je možné, potom toho z rodičov, ktorý má k tomu lepšie predpoklady.

25. Zákonné podmienky pre zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov vyžadujú, aby boli rodičia spôsobilí dieťa vychovávať, aby mali o výchovu dieťaťa záujem, aby bolo zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v jeho záujme a aby touto úpravou boli lepšie zabezpečené potreby maloletého dieťaťa. Spôsobilosť rodičov riadne vychovávať maloleté dieťa posudzuje súd v každom konkrétnom prípade samostatne a zákon súdu ukladá ex offo prihliadať na schopnosti, možnosti, pomery oboch rodičov a posúdiť záujem maloletého na takejto starostlivosti. Súdu teda vyplýva priamo zo zákona povinnosť skúmania, či striedavou starostlivosťou by mohli byť lepšie zaistené potreby dieťaťa. V prípade splnenia týchto podmienok by striedavá starostlivosť mala v praxi predstavovať po rozpade partnerského vzťahu rodičov jednu z najpodstatnejších alternatív riešenia pre deti. Záujem dieťaťa treba posudzovať z hľadísk objektívnych, nie teda z čisto subjektívneho hodnotenia výhodnosti či nevýhodnosti pozície toho ktorého z oboch rodičov. Súd musí zohľadniť všetky zákonné kritériá, ale akú dôležitosť jednotlivým kritériám nakoniec prizná, závisí na špecifikách daného prípadu. Len samotný formálny, ničím nepodložený nesúhlas jedného z rodičov nemôže byť prekážkou zverenia maloletého dieťaťa do striedavej starostlivosti rodičov, rovnako ako nedostatočná komunikácia rodičov.

26. V predmetnej veci sa otec domáhal zmeny výchovného prostredia maloletého Q. z dôvodu, že podľa jeho názoru prostredie u matky maloletému neprospieva z viacerých dôvodov. Otec nepopiera, že s maloletým sa pravidelne stýka nielen každý druhý víkend, ale syn sa zastaví aj cez týždeň, keďže ich vzťahy sú dobré. K podaniu tohto návrhu ho podľa jeho vyjadrenia viedli skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo, a ktoré otec považuje za vážne prekážky toho, aby maloletý naďalej zotrval v osobnej starostlivosti matky. Z dokazovania vyplynulo, že matka na syna nemá čas, keďže pracuje v K. a domov sa vracia až večer, takže väčšinu dňa trávi maloletý sám, jeho aktivity nie sú kontrolované, čo sa podpísalo na zhoršenom školskom prospechu. Otec za nevhodnú považuje domácnosť matky aj z dôvodu, že matkin partner má problémy s alkoholom a napokon za celkom nevhodnú otec považuje, že matka necháva maloletého starať sa o malú dvojročnú sestru, čo nie je vzhľadom na vek a skúsenosti mal. Q. možné od neho žiadať a je tu hrozba ujmy na zdraví maloletých. Takéto prostredie je podľa otcovho názoru pre maloletého škodlivé a málo podnetné, ohrozuje jeho zdravý vývin, nerozvíja jeho

potenciál a tým znižuje jeho šance viesť v budúcnosti plnohodnotný a kvalitný život. Otec navrhuje zveriť preto maloletého do jeho osobnej starostlivosti, eventuálne do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Otec poukazuje na skutočnosť, že syna má veľmi rád, záleží mu na ňom, a keďže má vytvorené vhodné podmienky a zároveň maloletý má dobré vzťahy s členmi jeho rodiny, chcel by prevziať čo najširší rozsah starostlivosti o syna tak, aby sa mu ako rodič čo najväčšej miere venoval v jeho najlepšom záujme.

27. Súd prvej inštancie jeho návrh zamietol. Dôvodil, že napriek zisteným skutočnostiam nevidí dôvod na zmenu rozhodnutia o osobnej starostlivosti, hodnotí doterajšiu starostlivosť matky o maloletého ako dobrú, výchovné problémy s maloletým signalizované neboli, zlé známky v škole si opravil, pričom zhoršenie známok vyplýva z toho, že ho predmety nebavia, navyše aj v minulosti bol trojkár-štvorkár. Zhoršenie známok nie je možné pripísať tomu, že matka začala pracovať na zmeny a maloletý sa staral o maloletú sestru. Vzhľadom na vek 14 rokov je maloletý schopný byť sám doma niekoľko hodín bez dozoru rodiča. To, že partner matky je alkoholik, nepopierala ani matka, tento však nebol nikdy v takom stave, že by sa nevedel postarať o maloleté deti, čo uviedla tak matka, ako aj maloletý, navyše aktuálne v čase rozhodovania súdu mal partner matky úspešne ukončenú protialkoholickú liečbu. Názor maloletého bol opakovane v konaní zisťovaný a tento uviedol, že nechce nič meniť, uvedený stav mu vyhovuje. Na základe toho súd prvej inštancie návrh otca zamietol s tým, že otcovi nič nebráni maloletému sa venovať, výchovne na neho vplývať, aj sa s ním učiť, keďže cez víkendy u neho prespáva a chodí k nemu aj cez týždeň.

28. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie nesprávne a minimálne predčasné. Dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie nepochybne ukázalo, že prostredie, v ktorom sa maloletý nachádza, nie je pre výchovu maloletého dieťaťa optimálne a to z viacerých dôvodov, na ktoré otec opakovane poukázal a odvolací súd mu musel dať za pravdu. Je nevhodné, aby chlapec v pubertálnom veku nebol po väčšinu dňa rodičmi kontrolovaný. Q. za súčasného právneho stavu trávi prevažnú väčšinu času v domácnosti matky, ktorej je zverený do starostlivosti a ktorá pracuje v K. na zmeny, v dôsledku čoho je často mimo domácnosti celý deň a vracia sa až vo večerných hodinách. Počas dňa je tak mal. Q. buď sám ( resp. s maloletou sestrou, o ktorú sa dokonca musí čiastočne starať v čase neprítomnosti matky, čo aj odvolací súd považuje v rozsahu, prezentovanom v konaní za nevhodné a neprimerané jeho veku), alebo v lepšom prípade s cudzou osobou (či už partnerom matky, ktorý celkom nepochybne nepredstavuje pre maloletého ideálny vzor, alebo osobou z okruhu matkiných známych). Matka sa netají tým, že uvedený pracovný režim nemieni meniť, je rada, že má túto prácu a z finančných dôvodov dúfa, že sa jej prácu podarí udržať.

29. Na druhej strane je tu otec, ktorý prejavuje eminentný záujem podieľať sa v čo najširšej miere na starostlivosti o syna, pričom z dokazovania vyplýva, že ich vzájomné vzťahy sú dobré, otec má vytvorené vhodné bytové podmienky, maloletý jeho domácnosť dôverne pozná, nemá problém ani s ostatnými členmi otcovej rodiny a otec je pripravený prevziať starostlivosť a zodpovednosť za výchovu syna, čomu je ochotný prispôsobiť aj svoje pracovné povinnosti. Bez povšimnutia nemožno nechať ani tú skutočnosť, že obaja rodičia žijú v rovnakej obci, takže prípadná zmena výchovného prostredia maloletého by zasiahla do jeho života minimálne rušivo (škola, okruh priateľov, známe miesta trávenia voľnočasových aktivít a pod. by zostali nezmenené).

30. Za uvedenej situácie mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (o postačujúcej starostlivosti zo strany matky a absencii potreby meniť existujúci stav) a vec nesprávne právne posúdil. Z doterajšieho dokazovania sa odvolaciemu súdu javí ako rozporné so záujmami maloletého, pokiaľ súd ponechá napriek takto zisteným okolnostiam úpravu práv a povinností vo vzťahu k osobnej starostlivosti nezmenenú.

31. Na tomto mieste treba pripomenúť, že predmetom je nenávrhové konanie, kedy súd aj bez návrhu môže zmeniť rozsudok o úprave výkonu rodičovských práv a povinností ak sa zmenia pomery. O tom, že v prejednávanej veci došlo k zmene pomerov oproti pomerom za akých matka v roku 2013 prevzala starostlivosť o maloletého niet pochýb. Zmena v osobnej starostlivosti môže byť realizovaná rôznym spôsobom, resp. rôzne intenzívnym odklonom od pôvodnej úpravy na škále od zmeny výchovného prostredia od jedného rodiča k druhému, cez striedavú starostlivosť oboch rodičov (v rozsahu jedna ku jednej) až po celkom jemné modifikácie úpravy styku druhého rodiča s maloletým dieťaťom. Inak povedané, ak nie je dobre možný z akýchkoľvek dôvodov model starostlivosti, pri ktorej bude zachovaný

rovnaký podiel každého z rodičov na starostlivosti o maloleté dieťa, súd podľa okolností prípadu volí taký model úpravy styku dieťaťa s druhým rodičom, aký zodpovedá najlepšiemu záujmu dieťaťa. Pritom súd vždy posudzuje celý súbor relevantných faktorov, ako vzťahy medzi dieťaťom a rodičmi, záujem rodičov o dieťa, spôsobilosť každého rodiča starať sa o dieťa, súrodenecké väzby, vhodnosť bytových podmienok, schopnosť komunikácie medzi rodičmi a pod. a samozrejme, akonáhle je to vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa možné, berie do úvahy aj názor dieťaťa samotného. Treba však zdôrazniť, že samotný názor dieťaťa nemôže byť jediným vodítkom pre súd, a to nielen z dôvodu, že dieťa môže byť ovplyvnené niektorým z rodičov ale najmä z dôvodu, že len zriedka dokáže objektívne posúdiť, čo je skutočne v jeho najlepšom záujme.

32. Z vykonaného dokazovania sa zatiaľ javí ako predčasný záver súdu prvej inštancie, že by tu neboli splnené zákonné podmienky pre zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, keďže otec je nepochybne schopný a ochotný zabezpečiť minimálne rovnocennú starostlivosť o maloletého ako matka, pričom každý z rodičov dieťa obohacuje. Zároveň je v záujme maloletého tráviť čas so svojim rodičom, namiesto toho, aby bol bez dozoru a alebo pod dozorom cudzej osoby. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom otca, že maloletý Q. je vo veku, kedy potrebuje byť vedený rodičmi, pretože sa formuje jeho osobnosť a nedostatok vhodného výchovného vplyvu môže maloletému do budúcna poškodiť, pričom vzhľadom na kritický vek potrebuje mať stanovené jasné pravidlá. Odvolací súd musel s otcom súhlasiť aj v tom, že nemôže dostatočne realizovať svoj výchovný vplyv na syna v čase, kedy maloletý nie je nútený u otca zostať, pretože ak je nespokojný, odíde kedykoľvek k matke.

33. Súd prvej inštancie nesprávne zamietol návrh otca na vykonanie znaleckého dokazovania keď sa uspokojil s vyjadrením maloletého, že chce zostať u matky, je totiž na súde, aby vyhodnotením všetkých vykonaných dôkazov posúdil najlepší záujem maloletého. Podľa názoru odvolacieho súdu práve znalec z odvetvia psychológie by mohol erudovane posúdiť skutočné dôvody, pre ktoré maloletý chce zotrvať v starostlivosti matky. Nie je totiž vylúčené, že motiváciou maloletého je práve snaha vymknúť sa kontrole rodičov.

34. Pokiaľ by aj súd prvej inštancie po vykonaní znaleckého dokazovania dospel k záveru, že striedavá osobná starostlivosť s rovnomerným a rovnocenným pobytom u každého z rodičov nie je z nejakých dôvodov v najlepšom záujme maloletého, nepochybne je tu dôvod minimálne na také rozšírenie styku otca s maloletým, ktoré umožní otcovi realizovať jeho rodičovské práva v čo najširšom rozsahu. Niet žiadneho rozumného dôvodu spoliehať sa na to, kedy maloletý bude mať chuť u otca sa zastaviť, takéto stretnutia len sotva môžu viesť k dôslednému a účinnému výchovnému pôsobeniu zo strany otca. Nie je pritom vylúčený ani model striedania dieťaťa v iných intervaloch (alebo v inom pomere) než navrhol otec.

35. Vedený vyššie uvádzanými úvahami odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I, ktorým bol návrh otca zamietnutý, zrušil podľa , nakoľko súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal potrebné dôkazy, a vzhľadom na rozsiahlosť dokazovania nie je účelné vykonávať ho odvolacím súdom. V napadnutých výrokoch II. až V., ktorými bolo rozhodnuté o zvýšení výživného odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa potvrdil. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že nebol žiadny dôvod v časti výživného rozsudok rušiť súčasne so zvyškom rozsudku iba z dôvodu, že súd nesprávne rozhodol o osobnej starostlivosti. Je totiž nesporné, že zatiaľ stále maloletý zotrváva v osobnej starostlivosti matky a dôvody na zvýšenie výživného tu boli, ako je zdôvodnené vyššie. Pokiaľ by aj po vrátení veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že sú tu dôvody zveriť maloletého do osobnej starostlivosti otca alebo do striedavej osobnej starostlivosti, bude súčasťou rozhodnutia aj nové rozhodnutie o vyživovacej povinnosti rodičov, avšak do budúcna.

36. Po vrátení veci prvoinštančnému súdu tento v rozsahu zrušeného rozhodnutia vec znova prejedná, vykoná potrebné znalecké dokazovanie znalcom z odvetvia psychológie k otázke vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti (zistí, dôvody, pre ktoré maloletý preferuje domácnosť matky, prípadné ovplyvňovanie maloletého zo strany rodičov, vhodnosť trávenia voľného času bez dozoru rodičov, vhodnosť starať sa o maloletého súrodenca a ďalšie súvislosti, ktoré môžu súd usmerniť pri rozhodovaní o vhodnosti striedavej starostlivosti), vykoná prípadné ďalšie dôkazy (aj ex offo) a to aj s prihliadnutím k argumentácii otca i matky, predostretej v odvolacom konaní, preverí aj všetky ostatné okolnosti prípadu tak, aby získal dostatočný podklad pre zistenie vhodného modelu osobnej starostlivosti, vykonané dôkazy súd vyhodnotí jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach, vec náležite právne posúdi a opätovne

rozhodne. Ak výsledky vykonaného dokazovania ukážu, že striedavá starostlivosť je vhodná, súd určí vhodný režim striedania a rozhodne zároveň nanovo o vyživovacej povinnosti (či a v akej výške je treba niektorému z rodičov uložiť povinnosť platiť na maloletého výživné, alebo vyživovacia povinnosť nebude určená). V prípade, ak striedavá osobná starostlivosť s rovnomerným a rovnocenným pobytom u každého z rodičov nebude v najlepšom záujme maloletého, súd zváži prípadný model striedania dieťaťa v iných intervaloch (alebo v inom pomere) než navrhol otec a pokiaľ výsledky vykonaného dokazovania neumožnia ani takýto záver, súd rozšíri styk otca s maloletým tak, aby mohol čo najdôslednejšie realizovať jeho výchovný vplyv na syna. Prvoinštančný súd svoje nové rozhodnutie odôvodní v súlade s ustanovením tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce, boli logické a presvedčivé. V novom rozhodnutí súd rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania ( ).

37. Uvedené rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).