Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Co-115-2019.pdf
PDF · 197.07 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/115/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcov: 1. AUTODIELY SLOVAKIA TEAM, s.r.o., Karpatská 80/8, 058 01 Poprad, IČO: 36 483 656, právne zastúpeného JUDr. Tiborom Bašistom, advokátom so sídlom Štefánikova 8, 058 01 Poprad, IČO: 35507128, 2. FORCE FINANCE LTD., Suite 7007 10 Great Russell Street, Londýn, WC1B 3BQ, Spojené Kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, IČO: 9848648, právne zastúpeného spoločnosťou BDO Legal s. r. o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 51 803 330, proti žalovanému: Mesto Poprad, Nábrežie Jána Pavla II. 2802/3, 058 01 Poprad, IČO: 00 326 470, právne zastúpeného Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Nám. sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029,za účasti intervenienta CENTRUM SLUŽIEB, s.r.o., Strážske námestie 3291/28, 058 01 Poprad IČO: 36 501 816, právne zastúpeného JUDr. Milanom Sivým, advokátom so sídlom Nám. sv. Egídia 3006/116, 058 01 Poprad, IČO: 37947095, o zaplatenie 443.755,39 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu 1 a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 7C/218/2002-1915 z 11. júla 2018 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 1 sumu 114.025,65 eur istiny s 12,5 % úrokom z omeškania od 09.12.2003 do zaplatenia.
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 2 sumu 139.364,68 eur istiny s 12,5 % úrokom z omeškania od 09.12.2003 do zaplatenia.
V prevyšujúcej časti vo vzťahu k obom žalobcom mení rozsudok tak, že žalobu zamieta.
Mení rozsudok vo výroku o splatnosti pohľadávky vo vzťahu k obom žalobcom tak, že žalovaný je povinný priznané sumy zaplatiť do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiadna zo sporových strán a intervenient nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 199.689,93 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6% ročne zo sumy 199.689,93 eur od 17.5.2000 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2/ sumu 244.065,47 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6% ročne zo sumy 244.065,47 eur od 17.5.2000 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 17,6% ročne zo sumy 232.357,43 eur od 17.5.2000 do zaplatenia zastavuje.
IV. Žalobca 1/ má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 14,07% a žalobca 2/ má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 17,19%.
V. Intervenient na strane žalovaného nemá nárok na náhradu trov konania.“
2. V podstatnej časti odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že predmetom tohto konania je náhrada škody a ušlého zisku, ktorých nárokov sa voči žalovanému pôvodne domáhal žalobca O., O..U..L...
3. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove 13Co/6/06-291 zo dňa 08.02.2007 bolo určené, že základ žalobného nároku je opodstatnený. Odvolací súd v tomto rozhodnutí poukázal na správne zistenie skutkového stavu súdom prvého stupňa. Nárok žalobcu na náhradu škody a ušlého zisku mal žalobcovi vzniknúť z dôvodu porušenia zmluvných povinností žalovaným dojednaných v Zmluve o výstavbe podkrovných bytov a nebytových priestorov v nadstavbe, uzavretej podľa § 21 a § 22 zák.č. 182/1993 Z.z. dňa 05.05.1997. Na základe preskúmania zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 05.05.1997 odvolací súd v rozsudku konštatoval, že zmluva obsahuje všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v § 21 a v § 22 cit. Zákona, preto určil, že zmluva je platná ako celok. Zároveň v rozhodnutí poukázal na to, že na účinnosť zmluvy bol potrebný zápis do katastra nehnuteľností, pričom účastníci zmluvy si v čl. XI/2 dohodli, že žalovaný, t.j. Mesto Poprad ako vlastník požiada o registráciu zmluvy odbor katastra Okresného úradu Poprad do 7 dní od jej podpísania. Zmluva bola podpísaná dňa 05.05.1997. Medzi účastníkmi tohto konania nebolo sporné, že žalovaný registráciu tejto zmluvy príslušný odbor katastra do 7 dní od jej podpísania nepožiadal, naopak, návrh na vklad zmluvy na zápis do katastra nehnuteľností podal žalobca, i keď mu to zo zmluvy nevyplývalo. Na základe tohto návrhu bolo vkladové konanie prerušené a nakoniec zastavené rozhodnutím Okresného úradu Poprad, katastrálneho odboru zo dňa 27.03.2000, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.05.2000. Zo spisu tiež vyplynulo, že žalovaný listom zo dňa 17.05.2000 od zmluvy zo dňa 05.05.1997 odstúpil. Odvolací súd poukázal na ustanovenie § 47 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak zákon ustanovuje, že v zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím. Ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh na rozhodnutie podľa odseku 1, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili. Zákon č. 182/1993 Z.z. v ustanovení § 21 ods. 3 pre účinnosť zmluvy predpokladá zápis do katastra nehnuteľností. Teda ak zmluva bola uzavretá dňa 05.05.1997 a do troch rokov od jej uzavretia, t.j. do 05.05.2000 nebol podaný úspešný návrh na jej vklad do katastra nehnuteľností, týmto dňom platí, že účastníci od zmluvy odstúpili. Pokiaľ až listom zo dňa 17.05.2000 žalovaný od zmluvy odstúpil, takéto odstúpenie už nemôže byť účinné, pretože smeruje proti zmluve, ktorá bola už zrušená odstúpením ku dňu 05.05.2000. V čl. XII/2 zmluvy sa účastníci dohodli, že ak niektorá zo zmluvných strán poruší niektoré z ustanovení tejto zmluvy, resp. od zmluvy odstúpi, je povinná nahradiť druhej strane náhradu škody a ušlý zisk. Keďže žalovaný ako vlastník nepožiadal do 7 dní od podpísania zmluvy o jej registráciu, týmto svojim konaním porušil čl. XI/2 zmluvy, preto je povinný nahradiť druhej strane náhradu škody a ušlý zisk. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozhodol, že základ žalobného nároku je opodstatnený.
4. Súd prvej inštancie sa v konaní ako s prejudiciálnou otázkou vyporiadal s tým, či súčasný právny nástupca pôvodného žalobcu O. O..U..L.. je vecne aktívne legitimovaný. Za týmto účelom skúmal, či všetci právni nástupcovia pôvodného žalobcu v nepretržitom rade, až po terajšieho žalobcu vrátane, boli aktívne legitimovaní, t.j. či boli nositeľmi práv a povinností, ktoré si uplatnil pôvodný žalobca. Preto súd skúmal zmluvu o postúpení pohľadávok uzatvorenú medzi pôvodným žalobcom a M.-F. O..U..L.. ako postupníkom dňa 02.01.2007 (č.l. 395 spisu). Došiel k záveru, že postupovaná pohľadávka bola určito individualizovaná, pričom k postúpeniu pohľadávky došlo podľa zmluvných dojednaní dňom jej podpísania, t.j. 02.01.2007. Následne bola táto pohľadávka zmluvne postúpená na postupníka W. B. (č.l. 1043 spisu) dňa 18.04.2010 a W. B. ako postupcom dňa 18.04.2010 na žalobcu K. Q.. Skutočnosť, že v zmluve o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi postupcom M.-F. O..U..L.. a postupníkom W. B. je mylne uvedený dátum uzatvorenia predchádzajúcej zmluvy o postúpení pohľadávky ako deň 02.05.2007, ktorá však bola uzatvorená 02.01.2007 a v zmluve o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi postupcom W. B. a žalobcom K. Q. ako postupníkom, v ktorej bol mylne uvedený dátum predchádzajúcej zmluvy o postúpení pohľadávok ako deň 18.10.2010, ktorá však bola uzatvorená dňa 18.04.2010, nespôsobuje podľa súdu prvej inštancie neplatnosť týchto zmlúv o postúpení s poukazom na
skutočnosť, že postupovaná pohľadávka v nich bola jednoznačne vymedzená zmluvnými dojednaniami, na základe ktorých pôvodný žalobca a jeho právni nástupcovia uplatnili svoj nárok v tomto konaní. Keďže ide o sporové konanie a tieto skutočnosti žalovaný, ani intervenient na strane žalovaného nenamietali, súd ich s poukazom na zásadu kontradiktórnosti konania považoval za nesporné. Chyba v písaní spočívajúca v dátume predchádzajúcej zmluvy o postúpení nemôže podľa súdu spôsobiť neplatnosť zmluvy ako takej, lebo podstatné sú obligatórne náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávky, teda aby postupovaná pohľadávka bola jednoznačne, určito a nezameniteľne v každej nasledujúcej zmluve o postúpení pohľadávky individualizovaná, k čomu nepochybne došlo. Intervenient na strane žalovaného odvodzoval nedostatok vecnej aktívnej legitimácie od zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi O. O..U..L.. ako postupcom a C.-Q. O..U..L.. ako postupníkom, ktorá však bola v zmysle § 457 OZ zrušená dodatkom účastníkov tejto zmluvy zo dňa 03.09.2004, pričom každý z účastníkov bol povinný vrátiť druhému účastníkovi všetko, čo podľa nej dostal, t.j. postupca sa stal opätovne nositeľom pohľadávky a nemohol si ju aj naďalej uplatňovať v tomto konaní a následne ju postúpiť na iný subjekt a zároveň bol povinný vrátiť postupníkovi odplatu, ktorú za postúpenú pohľadávku z dôvodu následného zrušenia zmluvy o postúpení pohľadávok dostal.
5. Právny zástupca žalobcu 1 oznámil súdu zmenu označenia žalobcu, pričom uviedol, že v dôsledku rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti došlo k zmene označenia žalobcu z K. Q. O..U..L.. na AUTODIELY SLOVAKIA TEAM, s.r.o. a z týchto dôvodov žiadal, aby žalobca bol v ďalšom konaní označovaný pod týmto novým menom. Ďalej žalobca žiadal o pribratie ďalšieho účastníka konania na strane žalobcu z dôvodu, že spoločnosť AUTODIELY SLOVAKIA TEAM dňa 09.02.2016 uzatvorila zmluvu o postúpení časti pohľadávky medzi obchodnou spoločnosťou AUTODIELY SLOVAKIA TEAM ako postupcom a obchodnou spoločnosťou FORCE FINANCE LTD. so sídlom Suite 7007, 10 Great Russell Street, Londýn, WC1B 3BQ, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska ako postupníkom, na základe ktorej došlo k postúpeniu časti pohľadávky, ktorá je predmetom súdneho konania voči Mestu Poprad vo výške 55% z celkovej výšky pohľadávky spolu s príslušenstvom na spoločnosť FORCE FINANCE. K tomuto predložil súdu potrebné dokumenty, súhlas so vstupom do konania, plnomocenstvo pre SKLEGAL s.r.o., oznámenie o postúpení pohľadávky Mestu Poprad dňa 09.02.2016. Súd prvej inštancie na základe uvedených skutočností uznesením 7C/218/2002-1792 zo dňa 06.03.2017 pripustil vstup spoločnosti FORCE FINANCE LTD. do konania na strane žalobcu.
6. Súd prvej inštancie sa ako ďalšou zaoberal námietkou žalovaného a intervenienta spočívajúcou v nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcov na základe zmluvy uzatvorenej dňa 11.03.2013 medzi právnym predchodcom žalobcu 1 - spoločnosťou K. Q. na jednej strane a fyzickými osobami O. V., M. I., W.. D. S. X. W.. B. S. na strane druhej. Námietku žalovaného a intervenienta nepovažoval súd prvej inštancie za dôvodnú.
7. Z predložených čestných vyhlásení jednotlivých účastníkov predmetnej zmluvy mal súd preukázané, že každý z týchto účastníkov dňa 11.03.2013 uzavrel spolu so spoločnosťou K. Q. O..U..L.., toho času AUTODIELY SLOVAKIA TEAM s.r.o. a ostatnými účastníkmi zmluvu, ktorá upravovala niektoré práva a povinnosti zmluvných strán týkajúcich sa pohľadávky spoločnosti AUTODIELY SLOVAKIA TEAM s.r.o. voči Mestu Poprad, ktorá je predmetom súdneho konania. Zmluva bola zmluvnými stranami uzatváraná výlučne za účelom úpravy podielov, akými sa jednotlivé zmluvné strany podieľali a ďalej mali podieľať na úhrade a financovaní nákladov spojených s uplatňovaním pohľadávky spoločnosti AUTODIELY O. D. O..U..L.. v súdnom konaní, vrátane trov právneho zastúpenia a trov súdneho konania a zároveň sa uvedenými podielmi a stanovenou prioritou jednotlivých nárokov zmluvné strany mali podieľať aj na rozdelení prípadného výťažku pohľadávky, ktorý by bol dlžníkom zaplatený spoločnosti AUTODIELY SLOVAKIA TEAM s.r.o. ako veriteľovi a majiteľovi predmetnej pohľadávky. Úmyslom zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy nebolo rozdelenie predmetnej pohľadávky a ani jej prevod, resp. postúpenie na ktorúkoľvek inú zmluvnú stranu, pričom takéto rozdelenie alebo čiastočné postúpenie predmetnej pohľadávky nebolo ani žiadnou zo zmluvných strán navrhované pred uzavretím zmluvy a ani žiadna zo zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy neprejavila záujem nadobudnúť od spoločnosti AUTODIELY SLOVAKIA TEAM s.r.o. časť predmetnej pohľadávky. Zmluva bola uzavretá s vedomím a vôľou zmluvných strán, aby spoločnosť AUTODIELY SLOVAKIA TEAM s.r.o. ostala aj naďalej jediným veriteľom z predmetnej pohľadávky voči dlžníkovi a na návrh účastníka O. V. bolo zo strany ostatných zmluvných strán odsúhlasené postúpenie časti predmetnej pohľadávky na tretiu osobu, a to FORCE FINANCE LTD.
8. Z predložených listinných dôkazov ako aj z predloženej zmluvy mal súd preukázané, že sa jedná o atypickú zmluvu a nejedná sa pritom o zmluvu o postúpení pohľadávky alebo jej časti, kde by následne dochádzalo k strate aktívnej legitimácie terajšieho žalobcu. Z obsahu zmluvy v čl. 3 vyplynulo, že zmluvné strany sa dohodli, že v prípade uspokojenia pohľadávky budú majetkové práva jednotlivých účastníkov uspokojené podľa ich vzájomnej dohody. Táto zmluva obsahuje určitú odkladaciu podmienku, pričom sa jedná o usporiadanie ich vzájomných vzťahov v prípade uspokojenia predmetnej pohľadávky. Túto zmluvu možno vykladať ako nepomenovanú zmluvu, ktorá by však nespôsobila vznik samostatného záväzku, čo vyplýva aj z predložených čestných vyhlásení jednotlivých účastníkov zmluvy. Súd mal z jednotlivých listinných dôkazov preukázané, že súčasný žalobca sa stal vlastníkom pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 01.05.2011. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplýva to, že by jednotliví účastníci chceli postúpiť alebo nadobudnúť pohľadávku čo i len čiastočne na fyzické osoby, ktoré sú tam uvedené. Z predmetnej zmluvy vyplýva len skutočnosť, že fyzické osoby by mali mať po tom, ak by pohľadávka v prospech žalobcu 1/ bola priznaná, majetkové práva na následnom prerozdelení priznanej sumy žalobcovi 1/. Súd mal za to, že aktívna legitimácia žalobcov je daná.
9. Po vyriešení otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobcov sa súd prvej inštancie zaoberal opodstatnenosťou samotnej výšky nároku. Súd prvej inštancie, viazaný aj právnym názorom vysloveným v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove v predmetnom spore rozhodujúcom o medzitýmnom rozsudku, teda o danosti základu nároku, zameral dokazovanie v ďalšom konaní na určenie samotnej výšky škody a ušlého zisku. K námietke žalovaného týkajúcej sa spoluzavinenia právneho predchodcu žalobcu na vzniku škody z dôvodu, že žalobca nemohol realizovať svoj stavebný zámer vlastným zavinením, keďže mu neboli vydané príslušné stavebné rozhodnutia a právne účinky zmluvy zo dňa 05.05.1997 medzitým pominuli priamo zo zákona, súd prvej inštancie konštatoval, že jediným oprávneným v zmysle čl. XI zmluvy požiadať o registráciu tejto zmluvy na príslušnej evidencii nehnuteľnosti bol žalovaný, ktorý tak neurobil. Zdôraznil, že zo strany žalovaného dochádzalo neustále k zmenám podmienok a novým požiadavkám na realizáciu zámeru žalobcu, kedy napr. v rozpore so zmluvou v záväznom stanovisku zo dňa 14.05.1998 nesúhlasil s realizovaním prestavby domu služieb na účely bývania a naopak, v následnom záväznom stanovisku z 26.10.1999 súhlasil, avšak pripomienkami k projektovej dokumentácii a stanoviskom zo dňa 19.12.2000 vyjadril, že nemá záujem na uzatvorení zmluvy na nadstavbu objektu, z čoho vyplynula bezpredmetnosť dopracovania predložených pracovných návrhov projektovej dokumentácie. Mal za to, že ak by právny predchodca žalobcu pokračoval v ďalších prípravných prácach na stavbe a zvyšoval svoje náklady na ich realizáciu, tak by sa tým zvyšovala škoda na strane právneho predchodcu žalobcu v prípade zmarenia tejto investície. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu, a teda ani žalobcovia ani čiastočne nezavinili zmarenie investície, teda nepodieľali sa na žalovanej škode a ušlom zisku. Pre úplnosť uviedol, že nie je možné prisvedčiť žalovanému a intervenientovi, že právny predchodca žalovaného sám zavinil zmarenie svojej investície tým, že nezabezpečil vydanie územného rozhodnutia a následne stavebného rozhodnutia, na základe ktorých by sa výstavba realizovala. Zo žalobcom predloženého dôkazu, ktorým je rozhodnutie Okresného úradu v Poprade, odbor životného prostredia o zastavení územného konania jasne vyplýva, že dôvodom na zastavenie územného konania bolo najmä to, že právny predchodca žalobcu nepredložil stavebnému úradu doklad, ktorým by osvedčoval svoj právny vzťah (vlastnícke právo alebo iné právo) k nehnuteľnostiam dotknutým výstavbou. V prípade, ak by však žalovaný neporušil svoju povinnosť podať návrh na registráciu zmluvy o výstavbe na príslušnej evidencii nehnuteľností, je zrejmé, že právny predchodca žalobcu by bol schopný právny vzťah k daným nehnuteľnostiam riadne stavebnému úradu preukázať a zabezpečiť vydanie územného, aj stavebného povolenia.
10. Súd prvej inštancie mal za preukázanú priamu škodu uplatnenú žalobcom, a to jednotlivými faktúrami a dokladmi o ich úhrade. K tvrdeniu žalovaného, že v prejednávanej veci nie je možné stanoviť výšku ušlého zisku konštatoval, že škoda ako kategória občianskeho práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala alebo sa prejavuje v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi. Hradí sa aj iná škoda, ušlý zisk, ktorá je v podstate ušlým majetkovým prospechom, spočíva v zväčšení (rozmnožení) majetku poškodeného, ktoré nenastalo a ktoré by bolo možné, keby nedošlo ku škodovej udalosti, dôvodne očakávať s ohľadom na pravidelný bez vecí (Sbírka soudních rozhodnutí a stanovisek NS ČR R 55/1971).
11. Odkazom na ustanovenie § 442 ods. 1 a § 443 Občianskeho zákonníka poukázal súd prvej inštancie na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej sa ušlým ziskom rozumie ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodovej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, ako sa
to dalo očakávať vzhľadom na pravidelný beh veci. Z tohto pohľadu je nepochybne ušlým ziskom aj akákoľvek strata zisku či odmeny, ktorú možno odškodniť, ak škodová udalosť znemožnila poškodenému vykonávať činnosť vedúcu k dosiahnutiu zisku, ktorý mu podľa zmluvy náleží (v súdenom prípade zmluvy o budúcich zmluvách o odpredaji bytov) a ktorého by sa mu iste dostalo v prípade, ak by škodová udalosť nenastala. Nie je podstatné, ako je tento majetkových prospech vyplývajúci zo zmluvných vzťahov definovaný a štruktúrovaný. Možno prisvedčiť žalobcovi, že strata na výnosoch, po odpočítaní predpokladaných nákladov, predstavuje v dôsledku nemožnosti právneho predchodcu žalobcu obstáť svojim zmluvným záväzkom (bez ohľadu na mieru podnikateľského rizika plynúceho zo zmluvných dojednaní účastníkov ako aj pôvodného žalobcu a záujemcov o kúpu bytu, resp. prenájom nebytových priestorov v nadstavbe) ušlý zisk, ktorý v rozsahu, v akom je v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním žalovaného predpokladá jeho zodpovednosť za škodu.
12. Súd z dôvodu, že stanovenie výšky predpokladaného ušlého zisku žalobcu je výsostne odbornou otázkou, o ktorej nie je oprávnený ako o odbornej otázke rozhodnúť sám, nariadil znalecké dokazovanie a na jeho vykonanie ustanovil znalkyňu Y.. B. B., ktorá súdu predložila znalecký posudok č. 18/2009. V zmysle uvedeného znaleckého posudku predstavovala skutočná škoda sumu 971.000,- Sk a ušlý zisk 12.787.007,- Sk, t.j. celková škoda bola zistená znalcom vo výške 13.758.007,- Sk, čo v prepočte predstavuje 456.682 eur.
13. Okrem vyššie uvedeného znaleckého posudku strany predložili súdu znalecké posudky resp. odborné vyjadrenia. Žalobca predložil znalecký posudok Y.. A. M. č. 5/2007, žalovaný predložil odborné vyjadrenie Y.. S. S. a intervenient predložil znalecký posudok znaleckej organizácie Interaudit Trenčín č. 3/2010.
14. Na účely spôsobu hodnotenia znaleckých posudkov predložených stranami sporu súd preskúmal, či predložené znalecké posudky je možné považovať za súkromné znalecké posudky v zmysle § 209 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).
15. Znalecké posudky, resp. odborné vyjadrenia predložené stranami sporu pre absenciu doložky podľa § 209 ods. 2 CSP hodnotil súd prvej inštancie len ako listinné dôkazy.
16. Súd prvej inštancie preto pri hodnotení dôkazov mal za to, že zo znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca Y.. B. B. ako aj výpovede tejto znalkyne a jej písomného stanoviska je potrebné dospieť k záveru, že celková škoda spôsobená žalovaným pôvodnému žalobcovi je vo výške 456.682 eur ku dňu 05.05.2000, ktorý bol ustálený ako moment vzniku škody v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu.
17. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s námietkami žalovaného a intervenienta na strane žalovaného, že vykonané ocenenie nie je správne. K tomuto uviedol : „... súd v znaleckom posudku súdom ustanoveného znalca nezistil také nedostatky, ktoré by mohli viesť k nariadeniu kontrolného posudku, keď znalec v posudku spoľahlivo zistil výšku skutočnej škody ako aj výšku ušlého zisku tak, že vyčíslil rozdiel očakávaných výnosov žalobcu z predaja bytových a nebytových priestorov a rozpočtových nákladov na výstavbu. Posudky predložené stranami sporu nevyvracajú vecnú správnosť posudku znalca pribraného súdom. K námietke žalovaného a intervenienta, že súdom ustanovený znalec nesprávne určil hodnotu očakávaných výnosov právneho predchodcu žalobcu, keď tieto určil ako možný výnos z predaja bytov v r.2002 (t.j. obdobie, v ktorom mala byť podľa odôvodneného názoru znalca ukončená výstavba a teda aj speňaženie novopostavených bytov) a nie na základe zmlúv o budúcich zmluvách o nadstavbe uzavretých medzi právnym predchodcom žalobcu a budúcimi vlastníkmi bytov v r.1998-1999, súd uvádza, že metodika súdom pribratého znalca je logická a odôvodnená. Neobstojí argument žalovaného, že právny predchodca nemôže byť považovaný za developera, ale len za obstarávateľa stavby, keďže neuzatváral so svojimi klientmi kúpne zmluvy, ale zmluvy o nadstavbe, na základe ktorých mali jeho klienti nadobudnúť vlastnícke právo k bytom na základe kolaudačného rozhodnutia. Ani v prípade uzatvorenia zmluvy o nadstavbe medzi klientom a investorom nemožno investora považovať len za osobu, ktorá vykonáva len stavebné práce na nadstavbe, ale za osobu, ktorá celý stavebný projekt pripravila, organizovala a zabezpečila jeho realizáciu vrátane organizácie predaja projektu resp. jednotlivých bytov konečným užívateľom. Zmluvy o budúcich zmluvách nemohli slúžiť ako podklad pre výpočet očakávaných príjmov z projektu, keďže je zrejmé, že tieto zmluvy boli pripravované právnym predchodcom žalobcu vrátane ich cenotvorby s ohľadom na pôvodne pripravovaný projekt nadstavby,
ktorý oproti konečnému projektu počítal len s výstavbou bytov o rozlohe takmer dvojnásobnej (3.705 m2 podľa projektu Y.. X.. L.) oproti konečnému stavu projektu (2.076 m2 podľa projektu vypracovaného BDprojekt). Zároveň je možné konštatovať, že cena bytu predávaného len podľa projektu v štádiu pred vydaním príslušných územných a stavebných povolení je samozrejme nižšia ako cena bytu dokončeného alebo v pokročilom štádiu výstavby, keďže takáto cena zohľadňuje aj možnosť investora financovať výstavbu z prostriedkov odplat prijatých od klientov. V predmetnom prípade bol jednak pôvodný projekt nadstavby v zmysle rokovaní žalobcu a žalovaného zmenený a jednak boli všetky zmluvy o budúcich zmluvách na výstavbu bytov zrušené a prijaté zálohy klientom vrátené tak, že k rozhodnému dňu - 5.5.2000 nemal právny predchodca žalobcu uzatvorenú žiadnu zmluvu o budúcej zmluve o výstavbe bytov. Súd preto uzatvára, že projekt právneho predchodcu žalobcov podľa prvotnej projektovej dokumentácie Y.. X.. L. a s uzatvorenými zmluvami o budúcich zmluvách už nebol aktuálny za daných podmienok. Súdom stanovená znalkyňa preto postupovala správne, ak výpočet ušlého zisku opierala o zmarenú príležitosť tento zisk dosiahnuť, pričom vychádzala z termínu škodovej udalosti k obdobiu v r.2000, ku ktorému hodnotila sled ďalších časových udalostí, ktoré by nastali po danom termíne a takto stanovila vecne predpokladaný ušlý zisk. To znamená, že by nasledovala výstavba a následne predaj bytov. Zmluvy o budúcich zmluvách znalkyňa nehodnotila, keďže už boli nepoužiteľné. Výpočty, ktorý znalkyňa urobila, sú vyjadrením predpokladov, ktoré by sa v súvislosti s dosiahnutím cieľa dali očakávať v časovom slede pri zohľadnení príčiny, ktorá spôsobila zmarenie tohto cieľa. Súd uzatvára, že na preukázanie výšky škody je metóda stanovenia a tvorby budúcej reálnej ceny výstavby znalcom vypočítaným rozpočtom podľa projektovej dokumentácie vzhľadom na vec a dostupné podklady logická a mala by byť smerodajná.“
18. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku, keďže znalecký posudok znalkyne Y.. B. B. považoval za dostatočný pre rozhodnutie o uplatnenom nároku na náhradu škody. Taktiež nepripustil vykonanie ďalšieho dôkazu spočívajúce v predložení odborného posudku žalovaným, k predloženiu ktorého dôkazu žiadal žalovaný poskytnúť dostatočne dlhý čas na jeho vypracovanie. Takýto návrh totižto bol prednesený žalovaným asi pred štyrmi rokmi a za celé toto obdobie svoj záväzok predložiť odborný posudok nesplnil, preto poskytnutie dlhodobej žiadanej lehoty vyhodnotil súd prvej inštancie ako nehospodárne. Súd prvej inštancie zamietol aj návrh na vykonanie dôkazu výsluchom všetkých pôvodných klientov právneho predchodcu žalobcu, t.j. osôb, s ktorými právny predchodca žalobcu uzatvoril zmluvy o budúcich zmluvách o výstavbe bytov v rokoch 1998 a 1999 na preukázanie skutočnosti, či vrátene zálohy klientom boli krátene o manipulačný poplatok vo výške 1.500,- Sk. Skonštatoval, že ak by aj boli všetky vrátené zálohy krátene o uvedený manipulačný poplatok, teda celkovo o 995,- eur, tak vykonanie takého dôkazu považoval za právne irelevantné, keďže manipulačný poplatok slúžil k úhrade administratívnych a režijných nákladov spojených s vykonaním daného úkonu s tým, že uvedené náklady museli byť právnym predchodcom žalobcu vynaložené, pričom ako škoda tieto neboli uplatnené v predmetnom spore.
19. V súlade s ustanovením § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. priznal súd prvej inštancie žalobcom úrok z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 17.05.2000, teda odo dňa žiadaného žalobcami napriek tomu, že v predchádzajúcom rozhodnutí krajský súd ustálil, že dňom vzniku škody je deň 05.05.2000. Žalobcovia však nepristúpili k zmene žaloby v zmysle jej rozšírenia, preto bol úrok priznaný od uvedeného dátumu.
20. Uznesením Okresného súdu Poprad, č.k. 7C/218/2002-252 z 24.03.2006, právoplatným 12.05.2006 bolo zastavené konanie v časti o zaplatenie 7.000.000,- Sk, teda 232.357,43 eur v dôsledku späťvzatia žaloby v tejto časti. Uznesením o zastavení konania však nebolo rozhodnuté o príslušných úrokoch z danej sumy, čo súd prvej inštancie napravil výrokom pod bodom III preskúmavaného rozhodnutia.
21. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a priznal žalobcom 1 a 2 náhradu trov konania v percentuálnom rozsahu zodpovedajúcom ich pomeru úspechu vo vzťahu k pôvodne žalovanej sume 676.112,83 eur.
22. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to proti výrokom I a II, ktorými bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcom istinu spolu s úrokom z omeškania, odvolanie žalovaný. Namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcov poukazom na to, že od vydania medzitýmneho rozsudku dňa 24.03.2006 došlo k viacnásobnému postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom sporu, teda na strane žalobcu sa vystriedali spoločnosti O. O..U..L.., ktorá bola žalobcom
do 15.11.2007, spoločnosť M.-F. O..U..L.., ktorá bola stranou sporu od 15.11.2007 na základe zmluvy o postúpení zo dňa 02.01.2007, W. B., ktorý sa stal žalobcom na základe zmluvy o postúpení zo dňa 18.04.2010, spoločnosť K. Q. O..U..L.. (dnes AUTODIELY SLOVAKIA TEAM, s.r.o.) na základe zmluvy o postúpení zo dňa 18.04.2010 a konečne FORCE FINANCE LTD, ktorá sa stala žalobcom 2 na základe zmluvy o postúpení zo dňa 09.02.2016 v rozsahu 55 % pohľadávky. Dňa 18.03.2013 však spoločnosť K. Q. O..U..L.., ktorá mala v tom čase disponovať celou pohľadávkou, previedla jej časť na ďalšie štyri fyzické osoby, a to O. V., M. I., W.. D. S.Y. X. W.. B. S.. Po uzavretí tejto zmluvy sa podľa odvolateľa pohľadávky rozdelili medzi piatich veriteľov tak, že spoločnosť K. Q. O..U..L.. (teraz AUTODIELY SLOVAKIA TEAM, s.r.o.) získala 20,30 % pohľadávky, O. V. 36,77 % pohľadávky, M. I. spolu 26,14 % pohľadávky, W.. D. S. 8,11 % pohľadávky a W.. B. S. 8,68 % pohľadávky, čo spolu predstavuje 100 % pohľadávky. Obdobným spôsobom si zmluvné strany rozdelili aj príslušenstvo pohľadávky. Právny názor súdu prvej inštancie, že zmluva, ktorou došlo k rozdeleniu pohľadávky nie je zmluvou o postúpení pohľadávky považoval žalovaný za nesprávny. Zdôraznil, že každý právny úkon je potrebné posudzovať podľa jeho obsahu, čo znamená, že zmluva nemusí byť označená ako „zmluva o postúpení“ a zmluvné strany nemusia byť označené ako postupník a postupca. Dôležité je, aký účel strany sledovali pri jej uzatváraní. Do pozornosti odvolacieho súdu dal žalovaný to, že v zmluve sa úplne jednoznačne uvádza, že všetci účastníci zmluvy majú v pohľadávke majetkové práva vo vymedzenom rozsahu, teda zmluvné strany chceli touto zmluvou dosiahnuť stav, kedy každá z nich bude mať vlastnú časť pohľadávky vo vymedzenom rozsahu. Keďže právo na zaplatenie peňažnej sumy je právom na deliteľné plnenie, niet právnej prekážky, aby toto právo bolo postúpením rozdelené medzi viacerých postupníkov (oprávnených). O úmysle postúpiť pohľadávku podľa žalovaného svedčí aj ďalšia zmluva - Dohoda o urovnaní medzi manželmi V. a bratmi S. zo dňa 18.03.2013, ktorá sa týka pôžičky, ktorá s predmetom konania síce nesúvisí, ale predmetom urovnania je preukázateľne aj povinnosť bratov S. po vrátení pôžičky zo strany V. previesť na O. V. pohľadávku špecifikovanú v zmluve zo dňa 18.03.2013. Je tak evidentné, že O. V. poskytol svoju časť pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania ako zabezpečovací prevod práva zabezpečujúci pôžičku, čo znamená, že O. V., ale aj bratia S. túto časť pohľadávky skutočne nadobudli. Žalovaný namietal, že súd nevykonal navrhovaný výsluch svedka V. bezdôvodne, hoci len výsluchom svedkov sa dala zistiť ich skutočná vôľa pri uzatváraní zmluvy. Poukazom na zásadu nemo plus iuris odvolateľ zdôraznil, že nikto nemôže previesť právo vyplývajúce z pohľadávky, ak sám nie je veriteľom. Po uzavretí zmluvy dňa 18.03.2013 tak ostala žalobcovi 1 len časť pohľadávky vo výške 2,30 %, ktorou mohol platne disponovať. Žalobca 1 však 09.02.2016 previedol na žalobcu 2 55 % celkovej pôvodnej pohľadávky, teda o 34,70 % viac, než mu ostalo po predchádzajúcom prevode. Vzhľadom k tomu je celá zmluva o postúpení medzi žalobcom 1 a žalobcom 2 neplatná minimálne v časti 34,70 % z dôvodu porušenia zásady nemo plus iuris, ale v skutočnosti v celom rozsahu, nakoľko sa uvedeným pochybením stala zmluva neurčitou. Medzitýmny rozsudok bol vydaný ešte voči pôvodnému žalobcovi - spoločnosti O. O..U..L.., teda z procesného hľadiska bolo ustálené, že žalovaný spôsobil pôvodnému žalobcovi škodu porušením zmluvnej povinnosti. Aktívnu legitimáciu hmotnoprávnych a procesných nástupcov však súd pri vydaní a potvrdení medzitýmneho rozsudku neskúmal, keďže v čase jeho vydania k nástupníctvu ešte nedošlo. Otázka platnosti, či neplatnosti postúpenia však musí byť predmetom následného súdneho prieskumu, keďže nový žalobca získal aktívnu legitimáciu len vtedy, ak získal hmotnoprávny nárok. Tak ako pôvodný žalobca, aj nový žalobca musí preukázať, že mu nárok z hmotnoprávneho hľadiska naozaj svedčí. To, či pohľadávku vôbec nadobudol žalobca 2 a v akom rozsahu ju nadobudol žalobca 1, musia žalobcovia preukázať bez ohľadu na medzitýmny rozsudok. Vzhľadom na uvedené žalovaný vyslovil názor, že súd mal žalobu zamietnuť v celom rozsahu voči žalovanému 2 a minimálne v rozsahu 79,75 % voči žalovanému 1.
23. Vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu žalovaný poukázal na znalecké posudky a odborné stanoviská predložené v predmetnom spore, ktoré vyčíslili škodu takto:
- znalecký posudok Y.. M. z odboru ekonómie a manažmentu, odbor účtovníctvo, daňovníctvo, personalistika č. 5/2007 na sumu 825.777,- eur;
- odborné stanovisko Y.. O. z odboru ekonómie a manažmentu, odbor účtovníctvo, daňovníctvo, personalistika č. 9/2009 na sumu 32.232,- eur;
- znalecký posudok Y.. B. z odboru stavebníctva, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností č. 18/2009 na sumu 457.000,- eur;
- znalecký posudok Y. D., O.. O. U..L.. z odboru ekonómie a manažmentu, odbor účtovníctvo, daňovníctvo, personalistika č. 3/2010 na sumu 118.790,- eur;
- odborný posudok Y.. S. z odboru stavebníctva, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností č. 145/2012 na sumu 87.335,- eur.
24. Žalovaný poukázal aj na stanovenie priemernej ceny bytu a ceny nájmu odborným posudkom Ing. Rodáka z odboru stavebníctva, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností č. 1/2007, podľa ktorého priemerná cena nájmu bytu v rokoch 2000 - 2007 bola od 55,50 eur do 87,33 eur/m2 a na odborný posudok Y.. D. z odboru stavebníctva, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností č. 36/2009, podľa ktorého priemerná cena bytu bola 847,04 eur/m2.
25. Nevysporiadanie sa so všetkými posudkami (s výnimkou posudku Y.. B.) poukazom na § 209 ods. 2 CSP považoval žalovaný za nesprávne. Všetky posudky totižto boli vykonané do roku 2012, teda štyri roky pred prijatím Civilného sporového poriadku, ktorý zaviedol pre súkromné znalecké posudky doložku. Vyžadovať znaleckú doložku k posudkom vypracovaným za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku považoval žalovaný za procesne neprípustné. Ak súd mal v úmysle prijať takýto záver, tak podľa odvolateľa mal strany sporu na to upozorniť a zabrániť tak vydaniu prekvapivého rozhodnutia. Strany by tak mali možnosť vyžiadať od znalcov doplnenie znaleckých doložiek. Zároveň upozornil na to, že všetci znalci vypracovali svoje posudky pre účely súdneho konania, čo z ich znenia vyplýva, teda boli si vedomí trestnoprávnych následkov nepravdivého znaleckého posudku. Poukázal na rozdielnosť všetkých posudkov, ktoré vyčíslili škodu od sumy 32.232,- eur po sumu 825.777,- eur, čo znamená, že na tak zásadnom rozpore nie je možné postaviť spravodlivý rozsudok. Ak chcel súd prvej inštancie založiť svoje rozhodnutie na posudku Y.. B., tak bolo jeho povinnosťou odôvodniť, v čom sú ostatné posudky nesprávne. Nepovažoval za správne vybrať si posudok Y.. B. len z dôvodu, že tento bol nariadený súdom. Zdôraznil, že najneskôr od roku 2014 je daná správnosť posudku Y.. S.. Zdôraznil, že pre odstránenie špecifikovaných pochybností navrhol v konaní pred súdom prvej inštancie aj kontrolné znalecké dokazovanie, ktorý návrh však súd prvej inštancie zamietol.
26. Žalovaný v ďalšej časti odvolania namietal nesprávnosť znaleckého posudku Y.. B. aj z dôvodu, že táto počítala ušlý zisk z predaja bytov, ktorý je však vyšší ako zisk zo stavebnej činnosti. Pôvodný žalobca však byty nemienil predávať, ale stavať. Jednotlivý záujemcovia o byty sa s pôvodným žalobcom dohodli, že im obstará výstavbu bytov, teda pôvodný žalobca mal mať tržbu zo stavebnej činnosti a nie z predaja. Taktiež namietal správnosť podkladov pre výpočet ceny bytov, ktoré nezodpovedali dobovým podmienkam. Y.. B. si na zistenie ceny bytov objednala stanovisko Y.. D., ktorému dodala typové zmluvy z rokov 2005 až 2008, teda 11 rokov od uzavretia zmluvy o výstavbe a 8 rokov od súdom určeného vzniku škody. V súvislosti s pochybeniami znalkyne poukázal žalovaný na časti znenia posudku, ktoré podľa žalovaného diskvalifikuje celý znalecký posudok, ale aj osobu znalkyne. Znalkyňa sama uvádza, že reálny čas predaja bytov by mal byť rok 2002, no keďže nemala možnosť dostať sa k cenám bytov v tomto období, vychádzala z cien z úplne iného obdobia. Žalovaný zdôraznil, že ceny bytov od roku 2002 do roku 2008 vzrástli o 255 %, keďže cena bytu v roku 2002 na území SR bola 592,- eur/m2 a v roku 2008 1.511,- eur/m2. Žalovaný spochybnil tvrdenie znalkyne, že nemá odkiaľ vziať typové zmluvy na dané obdobie, keďže asi niet inej komodity, pri ktorej existujú tak ľahko dostupné údaje o cenách a ich vývoji ako sú byty. Do pozornosti dal údaje Národnej banky Slovenska s uvedením internetovej stránky, ktorá pravidelne sleduje vývoj cien nehnuteľnosti z dôvodu poskytovania hypotekárnych sadzieb. Znalecký posudok Y.. B. považoval žalovaný za nepreskúmateľný a irelevantný k meritu veci.
27. Žalovaný nesúhlasil ani s priznaným úrokom z omeškania. Zdôraznil, že na to, aby sa dlžník so záväzkom na náhradu škody dostal do omeškania, musí byť jeho záväzok splatný čo do výšky. Záväzok z náhrady škody považoval za mimozmluvný záväzok, pri ktorom dlžník spravidla výšku svojho záväzku v deň vzniku škody nepozná. Pohľadávka sa preto v takomto prípade stáva splatnou, keď ju možno uplatniť na súde. Dôležité je však poskytnúť dlžníkovi možnosť plniť dobrovoľne a až potom ju možno žalovať. Uplatňovanie úroku z omeškania odo dňa vzniku škody považoval žalovaný v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Zdôraznil, že výška škody nebola známa ani žalobcovi, čo jasne vyplýva z petitu žaloby, ktorý žiadnu výšku škody neobsahoval. Výška škody bola poškodeným určená až dodatočne odhadom a doplnením žaloby. Poukázal na to, že odvolací súd pri rozhodovaní medzitýmnym rozsudkom určil ako deň vzniku škody deň 05.05.2000, avšak neurčil prvý deň omeškania, nakoľko sa týmto vôbec nezaoberal. Ak teda v roku 2002 ešte ani len poškodený nepoznal výšku svojho nároku, nie je zrejmé, ako mohol byť dlžník v omeškaní už dva roky predtým, teda od roku 2000. Poukázal zároveň na to, že ak by dobrovoľne plnil pohľadávku uplatnenú v doplnenej žalobe, tak by zaplatil v prepočte 676.112,- eur, teda o 232.356,61 eur viac ako bolo určené znaleckým posudkom, z ktorého súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal. Z uvedeného vyplýva, že najskôr sa žalovaný mohol dozvedieť o výške svojho dlhu dňom doručenia znaleckého posudku Y.. B., lebo práve na jeho základe súd vo veci rozhodol. Až na
jeho základe mohol žalovaný po prvý krát dobrovoľne plniť správnu sumu, ak sa vychádza z predpokladu, že posudok je skutočne vecne správny. Posudok Y.. B. bol doručený žalovanému dňa 15.07.2009, teda tento deň je najskorším dňom omeškania s plnením. Zdôraznil, že úrok za obdobie od 17.05.2000 do 15.07.2009 predstavuje sumu približne 702.907,- eur, čo je suma, ktorá takmer dvojnásobne presahuje istinu. Rozhodnutie súdu vo vzťahu k úrokom z omeškania považoval v hrubom rozpore s ustálenou súdnou praxou, ktorá nikdy nepriznáva omeškanie škodcu odo dňa vzniku škody, ale vždy až od doby, kedy bola výška ustálená, škodcovi známa a bola mu poskytnutá možnosť plniť dobrovoľne. Žalovaný nemohol byť v omeškaní dva roky pred podaním žaloby a sedem rokov predtým, než bola znalcom určená.
28. Žalovaný porušenie práva na spravodlivý proces vzhliadol v odmietnutí vykonať výsluch svedkov V. a I. o aktívnej vecnej legitimácii žalobcov a vykonať kontrolné znalecké dokazovanie o výške škody. Súčasne došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci vo vzťahu k obsahu zmluvy zo dňa 18.03.2013, teda v otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcov a vo vzťahu k určeniu prvého dňa omeškania. Súd prvej inštancie tiež nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy vzťahujúce sa k stanoveniu výšky škody odbornými a znaleckými posudkami. Mal za to, že došlo k naplneniu odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, h/, f/ CSP, preto navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, resp. rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť.
29. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca 1 podaním z 10.07.2019. Skutočnosti uvádzané žalovaným v odvolaní považoval za právne irelevantné. Stotožnil sa v celom rozsahu s rozsudkom súdu prvej inštancie s dôrazom na to, že súd prvej inštancie v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami rozhodol, tieto správne vyložil a zaoberal sa v dostatočnom rozsahu každou potrebnou okolnosťou a skutočnosťou, ktorá bola v konaní zistená. Dôvody odvolania žalovaného považoval za účelové a irelevantné s tým, že tieto v podstate iba opakujú jeho vyjadrenia prednesené pred súdom prvej inštancie. Mal za to, že súd prvej inštancie sa jednoznačne a dostatočne vysporiadal s námietkami žalovaného týkajúcimi sa nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcov. Za nedôvodné považoval aj tvrdenie žalovaného o nedostatkoch znaleckého dokazovania a určenia lehoty omeškania. Zdôraznil, že samotný žalovaný v konaní nepredložil kontrolný znalecký posudok k posudku Y.. B. a neurobil tak aj napriek jeho vyjadreniam o realizácii takéhoto dôkazu, teda namietal závery znaleckého posudku bez toho, aby svoje tvrdenia oprel o kontrolný znalecký posudok. Takýto postup žalovaného považoval žalobca 1 za neodborný, účelový a špekulatívny. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I a II potvrdiť ako vecne správny.
30. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril aj žalobca 2 podaním z 23.07.2019. Mal za to, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku riadne vysporiadal so všetkými skutočnosťami dôležitými pre rozhodnutie vo veci samej, svoje rozhodnutie riadne a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil a založil na skutočnostiach, ktoré sú obsahom súdneho spisu. K namietanému nedostatku aktívnej vecnej legitimácie poukázal žalobca 2 na to, že žalovaný iba opakuje svoju argumentáciu prednesenú v prvoinštančnom konaní, s ktorou sa súd náležite vysporiadal. Poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1, § 35 ods. 1, 2, § 40 a § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka zdôraznil, že zmluva uzavretá dňa 11.03.2013 neobsahuje žiadne ustanovenia, podľa ktorého by pohľadávka mala byť postúpená. Ide o zmluvu nepomenovanú, ktorou zmluvou sa strany dohodli, akým spôsobom sa jednotlivé zmluvné strany mali podieľať na úhrade a financovaní nákladov spojených s uplatňovaním pohľadávky žalobcom 1 v súdnom konaní a následne na rozdelení prípadného výťažku z pohľadávky, ktorý by bol dlžníkom, teda žalovaným zaplatený žalobcovi 1 ako veriteľovi a majiteľovi predmetnej pohľadávky. Zo zmluvy jasne vyplýva, že strany sa dohodli na pomere ich uspokojenia len pre prípad, ak žalobca 1 obdrží čo aj len čiastočnú úhradu svojej pohľadávky od žalovaného, čo znamená, že predmetná zmluva môže zakladať výlučne oprávnenie zmluvných strán požadovať vydanie plnenia voči žalobcovi 1, avšak v žiadnom prípade nie voči žalovanému. O. V., M. I., W.. D. S. X. W.. B. S. tak žiadna pohľadávka voči žalovanému na základe predmetnej zmluvy nevznikla a ani ju nenadobudli. Skutočná vôľa zmluvných strán bola súdu vysvetlená prostredníctvom čestných vyhlásení zmluvných strán a osobným vysvetlením právneho zástupcu žalobcu 1 podanom na pojednávaní dňa 29.05.2018, ktorý bol zároveň jednou zo zmluvných strán uvedenej zmluvy. Do pozornosti odvolacieho súdu dal skutočnosť, že prednesený názor potvrdzuje aj to, že žiadna zo zmluvných strán zmluvy neoznámila postúpenie pohľadávky dlžníkovi, teda žalovanému a ani nikdy sa voči žalovanému nedomáhala úhrady časti pohľadávky, ktorá by mu mala byť podľa názoru žalovanému postúpená. Vo vzťahu k dohode o urovnaní, ktorou argumentoval žalovaný na podporu svojho názoru, žalobca 2 uviedol, že táto dohoda nikdy nenadobudla účinky a
pokiaľ by aj bola účinná, tak by to nič nemenilo na uvedených skutočnostiach. Na základe uvedenej zmluvy nadobudli W.. B. S. a W.. D. S. práva na budúce plnenie voči žalobcovi 1. V žiadnom prípade sa nejednalo o prevod pohľadávky voči žalovanému, ale výlučne len o prevod nárokov voči žalobcovi 1 pre prípad, že by jeho pohľadávka voči žalovanému bola uspokojená a tento by tak bol povinný na základe zmluvy vydať časť prijatého plnenia W.. B. S. X. W.. D. S..
31. K namietaným nedostatkom dokazovania a hodnotenia znaleckého posudku Y.. B. žalobca 2 uviedol, že hodnoteniu znaleckých posudkov nepodliehajú odborne znalecké závery z hľadiska ich správnosti, ale súd hodnotí len presvedčivosť posudku, pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k zadaniu, k zásadám logického myslenia a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Poukázal na to, že súkromný znalecký posudok, teda znalecký posudok predložený stranou sporu nie je v sporovom konaní žiadnou novinkou a tento poznal aj Občiansky súdny poriadok, v zmysle ktorého platilo, že v prípade, ak niektorá zo sporových strán predložila vlastný znalecký posudok, súd takýto posudok vždy hodnotil len ako listinný dôkaz, teda rovnako ako v zmysle § 209 ods. 2 CSP je v súčasnosti hodnotený súkromný znalecký posudok neobsahujúci doložku. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalovaného, že v danom prípade súd vyžadoval, aby posudky obsahovali znaleckú doložku podľa § 209 ods. 2 CSP, ale súd len správne konštatoval, že pre absenciu doložky môže tieto posudky hodnotiť len ako listinné dôkazy. Takýmto postupom teda nebol žalovaný znevýhodnený. Zároveň zdôraznil, že žalovaný mal možnosť kedykoľvek počas konania doložku podľa § 209 ods. 2 CSP obstarať. Súd prvej inštancie náležitým spôsobom vysvetlil, prečo považoval závery znaleckého posudku Y.. B. za správne a prečo sa s nimi stotožnil. Keďže mal za to, že rozhodné skutočnosti boli preukázané týmto znaleckým posudkom, je logické, že nepovažoval za potrebné vyhodnocovať iné listinné dôkazy.
32. K námietke žalovaného, že znalecký posudok nesprávne vychádzal zo simulovaných tržieb za predaj a nie zo simulovaných tržieb za stavbu žalobca 2 poukázal na bod 37 rozsudku, v ktorom to bolo jasne vysvetlené. Trval na tom, že právny predchodca žalobcu bol subjekt, ktorý celý investičný projekt nadstavby bytov pripravil, vrátane zabezpečenia potrebnej projektovej dokumentácie, zabezpečoval inžiniersku činnosť nevyhnutnú k vydaniu potrebných verejných povolení, záujemcov o kúpu bytov aktívne a sám vyhľadával a následne by zabezpečil prostredníctvom stavebne firmy aj zrealizovanie stavebnej časti projektu a jeho kolaudáciu. Je preto nepochybné, že právny predchodca žalobcov bol klasickým developerom, ktorého zisk by predstavovali tržby z predaja bytov a nielen tržby zo stavebnej činnosti v užšom zmysle slova. Z uvedeného dôvodu nemôže obstáť odborný posudok Y.. S., na ktorý sa žalovaný odvoláva a ktorý vychádzal z nesprávne stanovenej metodológie, keď uvažoval so stanovením ušlého zisku ako marže stavebnej spoločnosti vykonávajúcej stavebné práce. Žalobca 2 poukázal na to, že žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nepredložil ani jediným dôkazom o tom, že prístup k údajom týkajúcim sa cien bytu je naozaj taký jednoduchý ako tvrdí. Pozornosť upriamil na to, že znalkyňa vo svojom posudku uviedla, že na adekvátne posúdenie týchto skutočností využila konzultáciu s iným znalcom, čo znamená, že pri vypracovaní posudku vychádzala z hodnoverných a overených údajov.
33. K námietkam žalovaného týkajúcim sa nesprávne priznaných úrokov z omeškania žalobca 2 uviedol, že výška škody je žalovanému dlhodobo známa a pokiaľ by mal záujem plniť, tak túto mohol už dávno uhradiť, čím by sa vyhol plateniu úrokov z omeškania a ich navyšovaniu. Pokiaľ sa menila výška škody na základe znaleckého posudku Y.. B., tak táto skutočnosť podľa žalobcu 2 nemá žiadny vplyv na to, že žalovanému objektívne vznikla povinnosť škodu nahradiť a mohol tak urobiť kedykoľvek dobrovoľne. Poukázal na medzitýmny rozsudok, ktorý ustálil, že splatnosť pohľadávky právneho predchodcu žalobcov nastala a premlčacia lehota začala plynúť dňa 05.05.2000. Žalovaný sa objektívne dostal s plnením svojej povinnosti do omeškania, preto bol správne priznaný aj úrok z omeškania. Žalobca 2 navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
34. Podaním z 02.07.2019 sa k odvolaniu žalovaného vyjadril intervenient. S odvolaním žalovaného vyslovil súhlas v celom rozsahu s tým, že dôvody uvedené v odvolaní si osvojil. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
35. Odvolanie proti výroku IV rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca 1. Navrhol rozsudok v tejto časti zmeniť a priznať žalobcovi 1 náhradu trov konania proti žalovanému za úkony právnych služieb realizovaných do 09.02.2016 v rozsahu 100 % a za úkony realizované od 09.02.2016 v rozsahu 45 % a žalobcovi 2 priznať právo na náhradu trov konania za úkony právnych služieb realizovaných od
09.02.2016 v rozsahu 55 %. Navrhol priznať žalobcovi 1 tiež náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 45 % a žalobcovi 2 v rozsahu 55 %. Namietal, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo je odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP. Poukázal na ustanovenie § 470 ods. 1, § 255 ods. 1, 2 CSP. Uviedol, že bola podaná žaloba na zaplatenie sumy 20.368.575,- Sk s príslušenstvom, avšak ešte pred začatím konania vo veci samej došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby o sumu 7.000.000,- Sk, vo vzťahu ku ktorej sume bolo konanie zastavené a uznesenie nadobudlo právoplatnosť 12.05.2006. Od 09.11.2004 teda prebiehalo na súde prvej inštancie konanie o zaplatenie 12.368.575,- Sk, ktorej sumy sa týkali všetky úkony po dobu 14 rokov odo dňa čiastočného späťvzatia žaloby až po prvé konečné rozhodnutie vo veci. Pokiaľ teda súd prvej inštancie vydal rozhodnutie o trovách konania podľa pomeru úspechu vo veci a neprihliadol na to, že všetky úkony vo veci boli realizované po čiastočnom späťvzatí žaloby, resp. po čiastočnom zastavení konania, tak jeho rozhodnutie je nesprávne. Dá sa teda povedať, že u žalobcu boli realizované takmer všetky úkony pri hodnote sporu, ktorá bola plne priznaná napadnutým rozhodnutím súdu. Znamená to, že žalobca mal v konaní plný úspech vo veci. Počas konania došlo k postúpeniu časti pohľadávky na žalobcu 2 a medzi žalobcom 1 a žalobcom 2 došlo k dohode, že žalobca 1 si bude voči žalovanému uplatňovať nárok na náhradu trov konania za úkony realizované do 09.02.2016, kedy došlo k čiastočnému postúpeniu pohľadávky žalobcu 1 na žalobcu 2 a za úkony realizované po 09.02.2016 si bude uplatňovať náhradu trov konania v rozsahu 45 %. Napadnutou časťou výroku však bola žalobcovi 2 priznaná náhrada trov konania aj za obdobie, kedy žalobcovi 2 nemohli vzniknúť žiadne trovy konania, pretože pred 09.02.2016 nebol účastníkom konania a nemôže si tak uplatňovať voči žalovanému za uvedené obdobie náhradu trov konania, ale za toto obdobie má byť priznaná náhrada trov konania iba žalobcovi 1.
36. Žalovaný k vyjadreniam žalobcov 1 a 2 repliku a vyjadrenie k odvolaniu žalobcu 1 nepredložil. Vyjadrenie k odvolaniu žalobcu 1 nepredložil ani žalobca 2.
37. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ustanovením § 279 a nasl. CSP a po nariadení odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a zopakovaní dokazovania ako aj vyjadrení strán sporu v súlade s § 384 ods. 1 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.
38. Súd prvej inštancie v predmetnom spore správne posúdil aktívnu legitimáciu žalobcov. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že odvolacia námietka žalovaného v tomto smere nie je dôvodná. Zmluvou zo dňa 11.03.2013 nedošlo k postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti K. Q. O..U..L.. na fyzické osoby O. V., M. I., W.. D. S. X. W.. B. S.. Vychádzajúc z obsahu zmluvy je potrebné dospieť k záveru, že zmluvné strany si vzájomne upravili práva a povinnosti k existujúcej pohľadávke pre prípad jej právoplatného prisúdenia, čo vyplýva zo znenia čl. III bod 1 až 3 zmluvy, v zmysle ktorého: „1. Účastníci tejto zmluvy sa dohodli, že v prípade uspokojenia Pohľadávky a to čo aj len čiastočne, majetkové práva účastníkov zmluvy uspokojené nasledovne: a) v prvom poradí budú uspokojené majetkové práva týchto účastníkov zmluvy a to v plnom rozsahu alebo pomerne podľa veľkosti ich percentuálnych podielov uvedených v čl. II bod 2. tejto zmluvy na výťažku pohľadávky: - čl. II. bod 2. písm. a). - čl. II. bod 2. písm. b), - čl. II. bod 2. písm. c), - čl. II. bod 2. písm. d), - čl. II. bod 2. písm. e), - čl. II. bod 2. písm. f), b) v druhom poradí budú uspokojené majetkové práva týchto účastníkov zmluvy a to v plnom rozsahu alebo pomerne podľa veľkosti ich percentuálnych podielov uvedených v čl. II. tejto zmluvy na výťažku pohľadávky: - čl. II. bod 3. písm. a), - čl. II. bod 3. písm. b), - čl. II. bod 3. písm. c), - čl. II bod 3. písm. d), - čl. II. bod 3. písm. e), - čl. II. bod 4., c) v treťom poradí budú uspokojené ostatné majetkové práva týchto účastníkov zmluvy a to v rozsahu prípadného zostatku vymoženej a uspokojenej Pohľadávky pomerne podľa veľkosti ich percentuálnych podielov uvedených v čl. II. bod 2. tejto zmluvy 2. Účastníci tejto zmluvy prehlasujú, že všetky oprávnené osoby majúce majetkové práva na Pohľadávke sú povinné až do času uspokojenie Pohľadávky a to pomerne alebo v celom rozsahu prispievať podľa veľkosti ich podielov uvedených v čl. II. tejto zmluvy: - čl. II. písm. a), - čl. II. písm. b), - čl. II. písm. c), - čl. II. písm. d), - čl. II. písm. e), - čl. II písm. f), na všetky náklady spojené s uplatňovaním Pohľadávky na príslušnom súde a jej následnom vymáhaní.
3. Majiteľ pohľadávky prehlasuje, že bez písomného súhlasu všetkých oprávnených v 1./ až 4./ rade nepostúpi práva a povinnosti z Pohľadávky, ako aj samotnú Pohľadávku na tretiu osobu a ani ju nezaťaží, resp. nezriadi ku nej iné práva tretích osôb.“
Uvedená zmluva nespĺňa náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávky (§ 524 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to tak pri použití gramatického, či logického výkladu. Taktiež zmluva obsahuje odkaz na § 51 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona. Odvolací súd nemá pochybnosť, že cieľom takejto dohody bolo stanoviť jasné pravidlá vysporiadania vzťahov spoločníkov zainteresovaných subjektov.
39. Odvolací súd, vzhľadom na závery prijaté v tomto rozhodnutí, vyhodnotil námietku žalovaného týkajúcu sa nesprávnosti znaleckého posudku Y.. B. a nesprávneho posúdenia predložených odborných stanovísk, resp. znaleckých posudkov ako listinných dôkazov ako dôvodnú.
40. Krajský súd ako odvolací súd pred rozhodnutím o odvolaniach vyzval výzvou z 19.06.2020 strany sporu na zaujatie stanoviska k zmluvám o uzavretí budúcich zmlúv o výstavbe bytov s dôrazom na tam uvádzanú cenu m2 plochy a celkovú výmeru zastavanej plochy špecifikovanej pôvodným žalobcom v zmysle § 384 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
41. Podaním z 27.07.2020 žalobca 1 poukázal na to, že ku dňu vzniku škody, ktorý deň bol ustálený na 05.05.2000 nemal žalobca uzavretú žiadnu zmluvu o budúcej zmluve o výstavbe bytu, ktoré by mohli byť relevantné pre výpočet ušlého zisku k momentu vzniku škody. Zároveň poukázal na to, že pôvodný žalobca nezapočítal do ušlého zisku aj nebytové priestory, ktoré boli súčasťou projektu a ktoré pôvodný žalobca nechcel predávať, o čom svedčí skutočnosť, že na takéto priestory nebola uzavretá žiadna zmluva o výstavbe, resp. o budúcom predaji. Zisk z nájmu za obdobie rokov 2000 až 2007 by pritom predstavoval sumu 648.811,- eur.
42. K výzve odvolacieho súdu sa žalobca 2 a žalovaný nevyjadrili.
43. Odvolací súd nariadil odvolacie pojednávanie v súlade s § 385 ods. 1 CSP za účelom zopakovania dokazovania majúc za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zároveň s poukazom na vyhlášku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 24/2021 Z.z. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu z 22.01.2021 vyzval strany sporu na oznámenie, či súhlasia s pojednávaním v ich neprítomnosti. Vo výzve ich oboznámil so zamýšľaným rozsahom zopakovania dokazovania. Podaním z 09.02.2021 oznámil zástupca intervenienta, že vzhľadom na práceneschopnosť nie je spôsobilý zúčastniť sa pojednávania. Zástupca žalovaného sa vyjadril, že pojednávania sa chce zúčastniť. Následne odvolací súd listom z 18.02.2021 oznámil stranám sporu, že pojednávanie v súlade s § 1 ods. 2 citovanej vyhlášky sa uskutoční, keďže predmetná vec neznesie odklad. Listom z 18.02.2021 oznámil intervenient odvolaciemu súdu, že žiada odročiť pojednávanie na nový termín, kedy predpokladá možnú účasť svojho právneho zástupcu. Zástupca žalobcu 1 listom z 19.02.2021 vyjadril súhlas s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Odvolací súd vykonal odvolacie pojednávanie, ktorého sa zúčastnil zástupca žalovaného pri dodržaní všetkých epidemiologických opatrení. Mal za to, že zástupcovi intervenienta nič nebránilo pojednávania sa zúčastniť v osobe substitúta, preto jeho žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel.
44. Na odvolacom pojednávaní dňa 23.02.2021 odvolací súd v súlade s § 384 ods. 1 CSP zopakoval dokazovanie prečítaním podstatných častí listín :
- sprievodnej správy Štúdie nadstavby Domu služieb pre bytové účely v Poprade vypracovanej Y.. X.. M. L.K. 10.12.1997 z prílohy č. 1 spisu;
- sprievodnej správy k projektu pre stavebné povolenie od spoločnosti BB PROJEKT z júna 1999, podľa ktorej bodu 2 nadstavba Domu služieb v Poprade mala predstavovať 21 novovzniknutých bytov o úžitkovej ploche 1 632,33 m2 a 19 kancelárii o celkovej ploche 642,64 m2; bodu 8 termín zahájenia výstavby bol 07/1999 a termín ukončenia výstavby 10/2000; bodu 9 predpokladaný náklad stavby bol 8.000.000,-Sk; príloha č. 1 spisu;
- výkresovej dokumentácie projektu pre stavebné povolenie od spoločnosti BB PROJEKT z júna 1999, časť „architektúra“, výkresy č. 102, 103, 104 a 105 - tabuľky miestností; príloha č. 1 spisu;
- záväzného stanoviska Mesta Poprad z 26.10.1999 z č.l. 204 spisu;
- zmlúv uzavretých podľa § 50a Občianskeho zákonníka o uzavretí budúcich zmlúv o výstavbe bytu medzi pôvodným žalobcom - spoločnosťou O. O..U..L.. M. a stavebníkmi z prílohy č. 2 spisu a z č.l. 1309 a nasl. spisu;
- znaleckého posudku Y.. B. B. č. 18/2009 z č.l. 623 až 629 spisu.
Na odvolacom pojednávaní žalovaný zopakoval svoje tvrdenia uvádzané v odvolaní a v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Zároveň v prípade uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť určitú sumu, požiadal o predĺženie jej splatnosti.
45. Na základe zopakovania vyššie uvedených dôkazov dospel odvolací súd k týmto skutkovým zisteniam.
46. Sprievodná správa k Štúdii nadstavby Domu služieb pre bytové účely v Poprade vypracovaná Y.. X.. M. L.K. 10.12.1997 v bode 8 uvádza úžitkovú plochu nadstavby 2 897 m2 a predpokladané náklady výstavby vo výške 43.455.000,-Sk. Táto štúdia počítala iba s výstavbou bytov a nie aj s výstavbou nebytových priestorov.
47. Podľa záväzného stanoviska žalovaného z 26.10.1999 predložená projektová dokumentácia spracovaná spoločnosťou BB PROJEKT v júni 1999 rieši nadstavbu dvoch podlaží nad Domom služieb v Poprade v rozsahu novonavrhovaných bytov 18 s celkovou úžitkovou plochou 1 383,76 m2 a kanceláriami v počte 24 s celkovou plochou 824,26 m2, čo spolu predstavuje 2 208,02 m2.
48. Z predložených zmlúv uzavretých v zmysle § 50a Občianskeho zákonníka o uzavretí budúcej zmluvy o výstavbe bytu medzi pôvodným žalobcom - spoločnosťou O. O..U..L.. M. a stavebníkmi bolo nesporne preukázané, že tieto zmluvy boli uzatvárané v roku 1998 a 1999, pričom čas výstavby mal trvať 18 mesiacov, teda predpoklad ich ukončenia bol plánovaný na rok 2000, 2001 (čl. 1309 a nasl. spisu, príloha č. 2 spisu). Vychádzajúc aj zo znenia žaloby žalobca svoj nárok na ušlý zisk zdôvodňoval cenou bytu za m2 vo výške 16.000,- Sk, ktorá cena je totožná, resp. blízka cene uvedenej v zmluvách o budúcej výstavbe bytov. Podľa predložených zmlúv v prílohe č. 2 spisu v počte 24 bola cena za 1 m2 určená v rozsahu od 14.545,50 Sk do 16.960,- Sk s DPH, čo v priemere predstavuje sumu 15.752,75 Sk. Odvolací súd vylúčil z tohto prepočtu cenu bytu u záujemcu Y.. M. S., kde táto bola dohodnutá sumou 11.200,- Sk/m2 ako extrémne odchyľujúcu sa od všetkých ostatných dohodnutých cien. Nezohľadnil ani ceny určené v odbornom posudku Y.. S. S. č. 145/2012, kde sa nachádzajú údaje zo zmlúv o výstavbe v počte 20 (č.l. 1316, 1317 spisu), keďže v prílohe č. 2 spisu sa nachádzajú zmluvy v počte 24, čo znamená, že do priemernej ceny 1 m2 bytov vypočítanej týmto znalcom neboli zahrnuté všetky dohodnuté ceny. Pozornosti odvolacieho súdu neušlo, že podľa posledného záväzného stanoviska žalovaného malo byť postavených iba 18 bytov. Keďže nebolo reálne určiť, ktoré byty, pre ktorých záujemcov mali byť v obmedzenom počte postavené, pristúpil odvolací súd k zjednodušenému prepočtu priemernej ceny bytov vychádzajúc z rozpätia cien.
49. Odvolací súd dospel k záveru, že stanovenie predpokladaného zisku žalobcov sa musí odvíjať od uzavretých zmlúv o budúcej výstavbe bytov, keďže pôvodný žalobca mohol počítať výlučne so ziskom, ktorý z predaja na základe takto uzavretých zmlúv získa. Takýto záver v súdenom spore má nepochybne logický základ v dôkazoch tvoriacich obsah súdneho spisu a je aj v zhode so skutkovými tvrdeniami pôvodného žalobcu v žalobe. Pre takýto záver nie je rozhodujúce, že pôvodný žalobca bol v dôsledku právnych krokov žalovaného nútený od zmlúv o uzavretí budúcich zmlúv o výstavbe odstúpiť, teda došlo k ich zrušeniu. Práve zmarenie podnikateľského plánu konaním žalovaného bolo dôvodom nenaplnenia uvedených zmlúv, čo znamená, že pre následné spravodlivé usporiadanie zaniknutých záväzkových vzťahov sú tieto zmluvy rozhodujúcim dôkazom.
50. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd uznal za dôvodnú námietku žalovaného vzťahujúcu sa k nesprávnosti výpočtu ušlého zisku žalobcov porovnaním predajných cien bytov v rokoch 2005 až 2008, ako to vyjadrila v znaleckom posudku Y.. B.. Takéto porovnanie, vzhľadom na neustále pohybujúci sa trh s nehnuteľnosťami, ale predovšetkým na predpokladané ceny bytov uvedené už v zmluvách o budúcej výstavbe bytov, vyhodnotil odvolací súd ako neprípustné. K reálnemu odpredaju bytov malo dôjsť v rokoch 2000 a 2001, preto v tomto smere je znalecký posudok Y.. B. nepoužiteľný.
51. Okrem ceny prepočítanej na m2 bolo rozhodujúcim stanoviť celkovú plánovanú zastavanú plochu, jej rozdelenie na plochu bytov, nebytových priestorov a spoločných priestorov čo najpresnejšie, keďže listinné dôkazy tvoriace súčasť spisu obsahujú v tomto smere rozdiely. Podľa sprievodnej správy Y.. X.. M. L. z 10.12.1997 úžitková plochu nadstavby mala byť 2 897 m2. Celková plocha určená na výstavbu bola v zmluvách o budúcich zmluvách o výstavbe vo veľkosti 3 705 m2. Podľa sprievodnej správy k projektovej dokumentácii spoločnosti BB PROJEKT z júna 1999 novovzniknuté byty v počte 21 mali byť zastavané na ploche 1 632,33 m2 a nebytové priestory (kancelárie) v počte 19 na celkovej ploche 642,64 m2 (spolu 2 274,97 m2). Sprievodná správa neobsahuje výmeru spoločných priestorov. Podľa záväzného stanoviska žalovaného z 26.10.1999 malo byť postavených 18 bytov o celkovej ploche 1 383,76 m2 a 24 kancelárii o ploche 824,26 m2 (spolu 2 208,02 m2), teda došlo k zmene v počte bytov z 21 na 18 a u nebytových priestorov z počtu 19 na 24. Ani v týchto výmerách nie sú zahrnuté spoločné priestory. Podľa grafickej (výkresovej) časti projektu spoločnosti BB PROJEKT (príloha č. 1 spisu) premietnutej znalkyňou Y.. B. do prílohy č. 2 znaleckého posudku (č.l. 623 až 629 spisu) plocha bytov bola určená na 1 328,32 m2, nebytových priestorov na 748,13 m2 a spoločných priestorov bytov ako aj nebytových priestorov na 476,60 m2. Plánovaná zastavaná plocha nadstavbou podľa tejto časti znaleckého posudku tak celkovo predstavovala 2 553,05 m2. Posledná uvedená výmera všetkých priestorov bola najpodrobnejšia, vychádzala z grafickej časti projektu spoločnosti BB PROJEKT, v ktorej boli premietnuté aj zmeny podľa záväzného stanoviska žalovaného. Preto odvolací súd pri prepočte zisku zobral za základ celkovú výmeru 2 553,05 m2, v rozdelení na charakter priestorov.
52. Na tomto mieste sa žiada uviesť, že odvolací súd neuveril tvrdeniu žalobcu 1, že pôvodný žalobca mal v úmysle nebytové priestory prenajímať, keďže takúto skutočnosť v konaní pred súdom prvej inštancie neuvádzal a takýto zámer nebol ani premietnutý v prvotných dokladoch týkajúcich sa výstavby. Odvolací súd vychádzal z toho, že všetky postavené priestory mal pôvodný žalobca v úmysle predať, čomu nasvedčuje aj samotné znenie žaloby. Preto odvolací súd nerozlišoval pri prepočte ušlého zisku medzi cenou m2 na byt a cenou m2 na kanceláriu. Mal za to, že lukratívne priestory blízko centra mesta by boli žiadanými nielen pre účely bývania, ale aj podnikania. Pri tomto závere vychádzal odvolací súd zo všeobecne známych skutočností. Preto pri cene nebytových priestorov - kancelárii odvodzoval odvolací súd svoje závery z rovnakej ceny m2 ako pri cene bytov, teda zo sumy 15.752,75 Sk. Zároveň odvolací súd samostatne prepočítal cenu spoločných priestorov bytov a nebytových priestorov v rozsahu 476,60 m2 sumou 5.660,40 Sk/m2, vychádzajúc z ceny takto určenej na spoločné priestory v zmluvách o výstavbe.
53. Odvolací súd sa musel vysporiadať aj s výškou predpokladaných nákladov výstavby, ktoré by bol pôvodný žalobca nesporne vynaložil. Po ich odrátaní je možné uvažovať o zisku, ktorý by boli žalobcovia, resp. predtým pôvodný žalobca dosiahol, pokiaľ by zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy uzavretej 05.05.1997.
54. Pri výpočte predpokladaného zisku sa odvolací súd oprel o prvotné vyčíslenie predpokladaných nákladov výstavby pôvodným žalobcom v podaní zo 14.04.2003 (č.l. 40), ktorým špecifikoval všetky svoje nároky. Odvolací súd považoval za rozhodujúcu sumu, ktorú v rámci nákladov na výstavbu uviedol pôvodný žalobca vo výške 29.442.462,- Sk k zastavanej ploche 2 615 m2. Keďže odvolací súd pri výmere plánovanej zastavanej plochy vychádzal z dôkazov uvedených vyššie, teda z výmery 2 553,05 m2, tak ponížiť náklady predpokladané pôvodným žalobcom zo sumy 29.442.462,- Sk na sumu 28.744.943,10 Sk (29.442.462 Sk : 2 615 m2 = 11.259,06 Sk/m2 x 2 553,05 = 28.744.943,10 Sk). V tejto časti rozsudku je potrebné poukázať aj na pôvodnú sumu rozpočtu uvádzanú pôvodným žalobcom v zmluvách so záujemcami o byty, v ktorých rozpočet na 3 705 m2 odhadoval na sumu 45.111.734,-Sk, čo pri prepočte na výmeru 2 553,05 m2 by predstavovalo sumu 31.085.698,40 Sk. Hoci ide o rozdiel v rozpočtoch vo výške 2.340.755,30 Sk, odvolací súd vychádzal z rozpočtu, ktorý tvorí prílohu spresnenia žaloby (č.l. 47 až 61 spisu), ktorý je podrobnejší a tak aj presnejší. Rozpočet 45.111.734,- Sk nebol podrobnejšie špecifikovaný.
55. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd pristúpil k vlastnému prepočtu zisku.
56. Plocha bytov a nebytových priestorov z celkovej plochy 2 553,05 m2 predstavuje 2 076,45 m2 (1 328,32 m2 + 748,13 m2). Pri cene 15.752,75 Sk/m2 by celková cena týchto priestorov bola 32.709.797 Sk (15.752,75 Sk x 2 076,45 m2). Pri cene 5.660,40 Sk/m2 spoločných priestorov bytov a nebytových priestorov z plochy 476,60 m2 by celková cena týchto priestorov bola 2.697.746,60 Sk (5.660,40 Sk
x 476,60 m2). Spolu predpokladaný zisk za odpredaj bytov a nebytových priestorov by bol v sume 35.407.543,60 Sk.
57. Zo sumy 35.407.543,60 Sk odrátal odvolací súd náklady výstavby vo výške 28.744.943,10 Sk, čím dostal výsledku sumu predpokladaného zisku, v súdenom spore premietnutého do ušlého zisku vo výške 6.662.600,50 Sk.
58. Žalobcovia okrem ušlého zisku sa v predmetnom spore domáhajú aj náhrady škody predstavujúcej skutočné náklady vynaložené pôvodným žalobcom a vyčíslené odborným stanoviskom Y.. O. (č.l. 548 spisu). Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný vo svojom odvolaní tento nárok nespochybnil konkrétnymi odvolacími námietkami, preto odvolací súd považoval túto časť žalovaného nároku za nespornú. Skutočne vynaložené náklady v sume 971.037,-Sk .
59. Náhrada škody po zrátaní ušlého zisku a skutočných nákladov vynaložených pôvodným žalobcom je 7.633.637,50 Sk (6.662.600,50 + 971.037), čo po prepočte na konverzný kurz 30,126 predstavuje sumu 253.390,34 eur. Žalobca 1 vlastní pohľadávku pôvodného žalobcu v rozsahu 45%, čo zo sumy 253.390,34 eur predstavuje sumu 114.025,65 eur a žalobca 2 vlastní pohľadávku v rozsahu 55%, čo zo sumy 253.390,34 eur predstavuje sumu 139.364,68 eur. V uvedenom rozsahu bol žalobcom nárok priznaný a v prevyšujúcej časti bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá.
60. Odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku žalovaného, že pôvodný žalobca mal mať tržbu zo stavebnej činnosti a nie z predaja bytov, či nebytových priestorov ako nedôvodnú. Z obsahu zmluvy uzavretej medzi pôvodným žalobcom a žalovaným dňa 05.05.1997 z Čl. I bod 4 vyplýva, že „po ukončení výstavby a kolaudačnom konaní bytových jednotiek a nebytových priestorov v nadstavbe objektu, uvedeného v Čl. I ods. 1, 2 prejde na stavebníka vlastníctvo bytových jednotiek a nebytových priestorov a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach objektu a na prislúchajúcom pozemku podľa pomeru podlahových plôch novopostavených bytových jednotiek a nebytových priestorov.“ Dohodnutý prechod vlastníctva predmetu výstavby na zhotoviteľa stavby (pôvodného žalobcu) nepripúšťa posúdenie pôvodného žalobcu iba ako staviteľa, ku ktorému účelu by žalovanému stačilo uzavrieť zmluvu o dielo. Prechod vlastníctva a s tým spojená dispozícia s predmetom vlastníctva vytvorili priestor pre ďalšie záväzkové vzťahy pôvodného žalobcu s tretími osobami, vo vzťahu ku ktorým už pôvodný žalobca vystupoval ako staviteľ, čo však nič nemení na charaktere právneho vzťahu medzi pôvodným žalobcom a žalovaným.
61. S poukazom na uvedené odvolací súd pristúpil k čiastočnému potvrdeniu rozsudku v súlade s § 387 ods. 1 CSP, nárok žalobcov prepočítal a tento priznal v znení uvedenom vo výroku tohto rozsudku. V ostatnej časti bol rozsudok súdu prvej inštancie zamietnutý formou zmeny rozsudku podľa § 388 CSP.
62. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
63. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
64. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolateľom, že žalobcom nepatrí aj úrok z omeškania a ak áno, tak až od času, kedy bol žalovanému doručený znalecký posudok Y.. B., na základe ktorého žalobca upravil žalobu. V tomto smere nie je možné ani prisvedčiť súdu prvej inštancie, že žalobcom patrí úrok z omeškania od 17.05.2000. Žalobca v predžalobnej výzve z 08.08.2001 (č.l. 21 spisu) nešpecifikoval svoj nárok na náhradu škody konkrétnym vyčíslením. Toto podanie je možné posúdiť len ako výzvu na hľadanie riešení v dôsledku právnych krokov žalovaného. Ani žaloba podaná na súd 26.02.2002 nie je určitá; petit žaloby neobsahuje sumu, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha. Až podaním doručeným súdu 14.04.2003 a žalovanému dňa 08.12.2003 pôvodný žalobca konkretizoval jednotlivé nároky vyčíslením žiadanej sumy a domáhal sa od žalovaného zaplatenia celkovej sumy 20.368.575,-Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od 17.05.2000 do zaplatenia. Do dňa doručenia
žaloby s presným vyčíslením škody žalovaný nevedel, akých nárokov a v akej výške sa žalovaný voči nemu domáha, preto do uvedeného dňa sa žalovaný s prípadným plnením nemohol dostať do omeškania. Po doručení spresnenia žaloby však žalovaný možnosť dobrovoľného plnenia mal. V prípade pochybnosti žalovaného o správnosti žiadanej výšky škody žalovanému nič nebránilo dať si vyhotoviť analýzu a v zmysle takejto analýzy aj plniť, prípadne plniť v prospech žalobcu aspoň časť žiadaného nároku a dohodnúť sa s ním na postupe pri vyčíslení skutočnej škody, vrátene ušlého zisku. Takáto ústretovosť žalovaného však v konaní nebola preukázaná. Preto bolo dôvodné priznať žalobcom aj úrok z omeškania, avšak nie od podania žaloby či predžalobnej výzvy, ale odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom žalovaný získal vedomosť o žiadanej výške škody, ktorý deň nastal 09.12.2003.
65. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu 09.12.2003, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
66. Ku dňu 09.12.2003 bola výška úrokov z omeškania 12,5 %, preto v takejto výške odvolací súd priznal žalobcom úroky z omeškania a vo vzťahu k zvyšku tohto uplatneného nároku bola žaloba zamietnutá.
67. Odvolací súd vyhovel zároveň žiadosti žalovaného a splatnosť priznanej sumy predĺžil na tri mesiace.
68. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
69. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
70. Odvolací súd rozhodol o trovách celého konania v súlade s § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 2 CSP. Vzhľadom na čiastočný úspech oboch sporových strán vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
71. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).