Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24C-10-2021.pdf
PDF · 82.15 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-24C/10/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v právnej veci žalobcu: G.. I.. I. C. O. S. E. R. Q. , G.., C., nar. XX.X.XXXX, bytom X.. Q. XX/B, XXX XX J., zastúpeného doc. JUDr. Marcelou Tittlovou, PhD., advokátkou, Bernolákova 5, 900 01 Modra, proti žalovaným: 1./ J. C. O. S. E. Q. M. E. Á. , nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, XXX XX J., 2./ Ľ. C. O. S. E. R. Q. , nar. X.X.XXXX, bytom X. XX, XXX XX J., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1.Návrhom elektronicky podaným na súd dňa 8.2.2021 sa žalobca prostredníctvom advokátky domáhal, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým by uložil žalovaným v prvom a druhom rade povinnosť zdržať sa užívania nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX v okrese J. E., E. M. J. - C..Č.. I., katastrálne územie I. a ich príslušenstva, až do času právoplatného skončenia dedičského konania, vedeného pod zn. Dnot 107/2019 na Notárskom úrade JUDr. Márie Gajdošovej; povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s uvedenými nehnuteľnosťami a povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania spočívajúceho v tom, že zabraňujú, bránia a znemožňujú žalobcovi vstup na pozemok a do predmetných nehnuteľností, až do času právoplatného skončenia dedičského konania, vedeného pod zn. Dnot 107/2019 na Notárskom úrade JUDr. Márie Gajdošovej. Svoj návrh žalobca skutkovo odôvodnil tým, že dňa 1.11.2019 zomrel I.. I.L. C., nar. X.X.XXXX, naposledy trvale bytom X. XX, J., ktorý bol manželom žalovanej v prvom rade a otcom žalovaného v druhom rade a súčasne aj otcom dvoch detí z prvého manželstva, a to žalobcu a dcéry C.. I. C.. Zosnulý bol a v zmysle zápisu na katastri nehnuteľností aj je jediným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, kat. územie I., v ktorých mali aj majú nahlásený trvalý pobyt žalovaní v prvom a druhom rade. V rámci dedičského konania, doposiaľ právoplatne neukončeného, vedeného na notárskom úrade JUDr. Márie Gajdošovej pod č. Dnot 107/2019 bola dňa 5.3.2020 spísaná zápisnica, v ktorej sa konštatuje, že v dedičskej veci Dnot 107/2019 bola zistená listina označená ako „Závet“ a následne je v zápisnici popísaný obsah tejto listiny. Žalovaná v prvom rade bola závetom vylúčená z dedenia, nemá v tomto čase žiadny zákonný titul v podobe vlastníckeho či spoluvlastníckeho opatrenia, pre ktorý by mohla obývať nehnuteľnosti zapísané na LV č. 625, tieto oprávnenia nemala ani za života zosnulého, s výnimkou trvalého pobytu a nebude ich mať ani v zmysle závetu. Nehnuteľnosti nadobudnú deti z prvého aj druhého manželstva poručiteľa a vnuk poručiteľa, k deťom poručiteľa patrí aj žalovaný v druhom rade. Žalovaní v prvom a druhom rade v čase prebiehajúceho dedičského konania nakladajú s predmetnými nehnuteľnosťami, aktuálne z ich strany došlo k výmene zámkov na vstupných dverách, týmto spôsobom súčasne realizujú opatrenia s cieľom zabrániť žalobcovi ako oprávnenému dedičovi zo závetu aj ex lege, vstupovať na pozemky a do nehnuteľnosti pod vyhrážkami zámerného predlžovania dedičského konania. Aj v súvislosti s týmto možno mať dôvodnú obavu, že v prípade ďalšieho nakladania s predmetom dedičstva (jeho časťou) zo strany žalovaných môže dôjsť k cielenému a zámernému znižovaniu hodnoty predmetných nehnuteľností, ich vnútorného vybavenia, zariadenia, čo sa negatívne premietne do výšky a hodnoty dedičských podielov jednotlivých dedičov v budúcnosti. Žalovaní v prvom a druhom rade dlhodobo
zabraňujú a znemožňujú žalobcovi vstup do domu svojho otca, ku ktorému v rámci dedičského konania získa aj spoluvlastnícky podiel, v tejto súvislosti bolo podané trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania viacerých trestných činov. Priamym a zámerným konaním žalovaní bránia žalobcovi ako priamemu potomkovi poručiteľa nehnuteľnosti užívať, navštevovať, k takémuto konaniu dochádza až po smrti poručiteľa, žalobca mal k predmetnej nehnuteľnosti viac ako 20 rokov neobmedzený prístup z titulu, že vlastníkom pozemkov aj rodinného domu bol jeho otec. Do rodinného domu a na pozemky mal žalobca prístup spôsobom, že disponoval kľúčmi od brány a vchodových dverí, bez akejkoľvek predošlej dohody a akéhokoľvek upozornenia znemožnila žalovaná v prvom rade spoločným konaním so žalovaným v druhom rade po smrti poručiteľa vstup žalobcovi do nehnuteľností tým, že vymenili zámky na vchodových dverách a vstupnej bráne. Aj z časových súvislostí tohto konania oboch žalovaných a tomu, čo im predchádzalo, možno mať dôvodnú obavu, že ďalšie nakladanie s predmetom dedičstva môže smerovať k znižovaniu hodnoty dedičských podielov a k odopieraniu zákonných práv oprávneným osobám - žalobcovi ako synovi poručiteľa. Žalovaní v rozpore s pravidlami dedičského konania nakladajú s predmetom dedičstva a zámerne bránia žalobcovi vstupovať na pozemok a do nehnuteľnosti, a to bez zákonného dôvodu. O uvedených skutočnostiach bola opakovane informovaná aj notárka JUDr. Gajdošová s požiadavkou na ustanovenie správcu. Napriek tomu, že žalobca sa podaním opakovane domáhať takéhoto zaistenia vzťahov do momentu rozhodnutia v dedičskom konaní, notársky úrad správcu nestanovil, posledné pojednávanie sa uskutočnilo 5.3.2020 a odvtedy sa vo veci nekonalo, na podania žalobcu notárka nijakým spôsobom nereagovala. 2. Na preukázanie tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca predložil listinné dôkazy procesného útoku, a to výpis z listu vlastníctva č. XXX, katastrálne územie I., podľa ktorého výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 331 m2 a parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 784 m2 je I.. I. C., nar. X.X.XXXX, bytom X. XX, J. a zápisnicu spísanú na Notárskom úrade JUDr. Márie Gajdošovej dňa 5.3.2020, sp. zn. Dnot 107/2019. Predmetom zápisnice je zistenie stavu a obsahu listiny označenej ako „ZÁVET“ v dedičskej veci po poručiteľovi - I.. I. C., nar. X.X.XXXX, zomr. X.XX.XXXX. V zmysle závetu zo dňa 10.9.2019 nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, kat. územie I. sa poručiteľ rozhodol rozdeliť rovnakým dielom žalobcovi a žalovanému v druhom rade ako synom a maloletému vnukovi Y. C., nar. XX.XX.XXXX.
3. Podľa §324 1,3 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
4. Podľa §325 ods. 1, 2 písm. d/ CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 5. Podľa §329 ods. 1, veta prvá, ods. 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
6. Podľa §329 ods. 3 CSP ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
7. Podľa §328 ods. 2 veta prvá CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa zákonné náležitosti.
8. Podľa §331 ods. 1 veta prvá CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené.
9. Podľa §331 ods. 2 CSP uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.
10. Súd preskúmal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia aj s pripojenými listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že podmienky na vydanie neodkladného opatrenia, stanovené zákonom, nie sú v danom prípade splnené.
11. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. Na rozdiel od predchádzajúcej úpravy predbežných opatrení nie je koncepcia inštitútu neodkladných opatrení vždy nevyhnutne viazaná na konanie vo veci samej, ani na dočasný a provizórny charakter poskytnutej súdnej ochrany. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Vo vzťahu k uvedeným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia pritom zákon vyslovene vyžaduje, aby procesná strana navrhujúca jeho nariadenie uviedla opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.
12. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, musí jeho navrhovateľ aspoň osvedčiť základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením, ako i osvedčenie bezodkladnosti potreby úpravy pomerov medzi procesnými stranami alebo osvedčenie o tom, že je daná obava ohrozenia prípadnej exekúcie. Podľa predložených listinných dôkazov žalobca je jedným z troch závetných dedičov, ktorým poručiteľ zanechal predmetné nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, kat. územie I., a to rovnakým dielom ako žalovanému v druhom rade, titulom príbuzenského vzťahu ako synom, tretím závetným dedičom nehnuteľností je vnuk poručiteľa. Dedičské konanie vedené na Notárskom úrade JUDr. Márie Gajdošovej pod č. Dnot 107/2019 doposiaľ nebolo právoplatne ukončené dedičským rozhodnutím, nie je zrejmé, či závet bol akceptovaný dedičmi ako posledná vôľa poručiteľa a či dedičia nepodniknú prípadné právne kroky smerujúce k napadnutiu poslednej vôle poručiteľa, ktorá skutočnosť by mala nepochybne vplyv na jednotlivé dedičské podiely určené poručiteľom, v tomto smere žalobca neprodukoval žiadne informácie. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že zo strany žalovaných dochádza k reálnemu zmenšeniu hodnoty nehnuteľností, ktoré po smrti poručiteľa užívajú, argumenty uvádzané žalobcom podľa záveru súdu zostávajú v rovine žalobcových subjektívnych hodnotení, podložených výlučne faktom, že žalovaní vymenili zámky na vchodových dverách a vstupnej bráne, ktorý samotný nezakladá zákonom predpokladanú neodkladnú potrebu úpravy pomerov medzi procesnými stranami. Konanie žalovaných podľa názoru žalobcu napĺňa skutkovú podstatu viacerých trestných činov, v tejto súvislosti mal žalobca podať trestné oznámenie na žalovaných, avšak dôkaz procesného útoku o tomto predložený súdu zo strany žalobcu nebol. V neposlednom rade treba poukázať na skutočnosť, že žalovaný v druhom rade je jedným z dedičov uvedených poručiteľom v závete, čomu nepochybne svedčí jeho užívanie predmetných nehnuteľností.
13. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav, rozhodujúce je kritérium splnenia zákonných podmienok v čase vydania uznesenia. Súd v súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery medzi procesnými stranami skúmal splnenie predpokladov na nariadenie predbežného opatrenia, vrátane osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a dospel k záveru, že žalobca ako navrhovateľ nariadenia neodkladného opatrenia dostatočne hodnoverne neosvedčil svoj nárok z hľadiska bezodkladnosti úpravy pomerov medzi procesnými stranami tak ako to má na mysli ustanovenie §325 CSP a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
14. O povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok za podaný návrh rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.