Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-73-2020.pdf
PDF · 75.46 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-4P/73/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník sudkyňou JUDr. Annou Frigovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa Sofia P., nar. XX.X.XXXX, bytom pri matke, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Stropkov, dieťa rodičov - matky O. P., nar. X.X.XXXX, trvale bytom E. XX/XX, XXX XX N., štátnej občianky SR a otca Y. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, XXX XX N., štátneho občana SR, o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletej a určenie výživného, takto
rozhodol:
I. Zveruje maloleté dieťa N. P., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky maloletej O. P., nar. X.X.XXXX.
II. Ustanovuje matku maloletej O. P., nar. X.X.XXXX zastupovaním maloletej a spravovaním jej majetku.
III. Otec maloletej Y. H., nar. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletej N. P., nar. XX.X.XXXX výživným vo výške 200 eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc od právoplatnosti rozsudku do budúcna pod následkami výkonu rozhodnutia.
IV. Otec maloletej Y. H., nar. XX.XX.XXXX je oprávnený stýkať sa s maloletou N. P., nar. XX.X.XXXX neobmedzene.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka - matka maloletej sa návrhom zo dňa 11.9.2020 domáhala úpravy práv a povinností rodičov k maloletej a určenia výživného.
2. Otec maloletej sa telefonicky z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu, že v súčasnej dobe pracuje v Českej republike a nemôže sa dostaviť na nariadené pojednávanie dňa 23.2.2021 o 13.00 hod. Súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti a aj s tým, aby ho súd zaviazal prispievať na výživu maloletej v matkou navrhovanej výške, t. j. 200 eur mesačne. Zároveň zaslal dohodu o vykonaní práce zo dňa 1.2.2021 uzatvorenú do 30.6.2021, kde je uvedená odmena za vykonanú prácu vo výške 120 Kč za hodinu. Súd v zmysle § 180 CSP vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti otca maloletej.
3. Na pojednávaní dňa 23.2.2021 matka maloletej trvala na podanom návrhu, opatrovníčka súhlasila s návrhom navrhovateľky.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletej, opatrovníčky a oboznámením sa s rodným listom maloletej, pracovnou zmluvou matky maloletej, výpisom z účtov matky maloletej a dohodou o vykonaní práce predloženou otcom maloletej.
5. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
6. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
7. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
8. Podľa § 62 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
9. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
10. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
13. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že maloletá od svojho narodenia žije s matkou v spoločnej domácnosti, ktorá sa o ňu stará, preto súd maloletú zveril aj naďalej do osobnej starostlivosti matky. O výške výživného súd rozhodol na základe návrhu matky maloletej s tým, že otec maloletej súhlasil s platením výživného do budúcna na maloletú vo výške 200 eur mesačne. Matka maloletej navrhla styk maloletej s otcom neupravovať. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. až IV. rozsudku.
14. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
15. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď vo výroku V. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP a zároveň návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania nebol podaný (§ 57 CMP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.