Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2S-56-2023.pdf
PDF · 80.22 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/56/2023
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: BILLA s.r.o., so sídlom Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, IČO: 31 347 037, právne zastúpený: TaylorWessing e/n/w/c advokáti s. r. o., so sídlom Panenská 6, 811 03 Bratislava, IČO: 35 905 832, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17, 842 13 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3113/2018-2 zo dňa 13. októbra 2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3113/2018-2 zo dňa 13. októbra 2023, ktorým žalovaný zmenil rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Zvolen č. j. RVPSZV/RK/2018/000386/02-021-5 zo dňa 24. júla 2023 v časti výroku I. tak, že žalobcovi uložil pokutu vo výške 35 000 eur za tri identifikované správne delikty zistené orgánom úradnej kontroly potravín.
2. Žalobca zároveň navrhol, aby správny súd postupoval podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP") a uznesením priznal správnej žalobe odkladný účinok. Uvedený návrh žalobca zdôvodnil tak, že podľa neho žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Ako vyplýva z ustanovení § 28 ods. 7 až 9 zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách (ďalej len „Zákon o potravinách“), s recidívou páchania správnych deliktov zákonodarca spája negatívny následok pre páchateľa v podobe obligatórneho zvyšovania sadzby ukladaných pokút, a to až v násobných výškach základných sadzieb týchto pokút. Za rozhodné obdobie z pohľadu posudzovania recidívy sa pritom považuje obdobie jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení sankcie. Uloženie sankcie však môže mať dopad na postavenie páchateľa, resp. výsledne uloženú sankciu i v prípade, ak by došlo k spáchaniu ďalšieho správneho deliktu po uplynutí rozhodného obdobia, s poukazom na § 28 ods. 10 Zákona o potravinách. Existuje tu teda reálne riziko, že bez odloženia účinkov napadnutého rozhodnutia žalovaného bude žalobcovi v prípade ďalšieho zistenia porušenia povinností v zmysle Zákona o potravinách uložená neprimerane vysoká sankcia, ktorá by sama o sebe, ako i v kombinácií s nevyhnutnými nákladmi na procesnú obranu, predstavovala pre žalobcu závažnú ujmu. Tento záver pritom podľa žalobcu nie je aplikovateľný len v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia, ale je ho potrebné v plnom rozsahu aplikovať i v prípade iných právnych následkov napadnutého rozhodnutia. Takýmto iným právnym následkom je nepochybne automatické zvyšovanie sadzieb pokút, ako i posudzovanie napadnutého rozhodnutia ako priťažujúcej okolnosti. V tejto súvislosti žalobca pre úplnosť doplnil, že aktívne vykonáva kroky smerujúce k zabezpečeniu najvyššej kvality ním predávaných potravín a ďalších tovarov, vrátane krokov k riadnemu
a včasnému plneniu všetkých jeho povinností vyplývajúcich z potravinovej legislatívy. S prihliadnutím na všetky okolnosti však nie je možné úplne vylúčiť, že nastanú také mimoriadne okolnosti (napr. hrubá nedbanlivosť zamestnanca z dôvodu mimoriadnych súkromných udalostí), pri ktorých by mohlo dôjsť k opakovanému porušeniu niektorej z povinností žalobcu v zmysle potravinovej legislatívy. Aj preto hrozba závažnej ujmy v prípade ukladania sankcie pri zohľadnení napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojitosti s ustanoveniami § 28 ods. 7 až 10 Zákona o potravinách nie je len hypotetická, ale reálna.
3. Žalovaný k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že s uvedeným návrhom nesúhlasí. Podľa názoru žalovaného návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je dôvodný. Žalobca nepreukázal základný zákonný predpoklad pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Podľa žalovaného tvrdenie žalobcu o nezákonnosti rozhodnutia a postupu, ktoré mu predchádzalo nepreukazuje, že by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozila závažná ujma, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, súd nepreskúmava v medziach žalobných bodov žalobou napadnuté výroky rozhodnutia, ale zisťuje len existenciu uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku. Žalovaný poukázal na tvrdenie žalobcu, že v dôsledku právoplatného uloženia sankcie je vystavený riziku použitia zvýšenej sadzby v prípade možného opakovaného porušenia povinností v oblasti potravinového práva a s ohľadom na súčasnú spoločenskú a politickú situáciu existuje reálne riziko, že v prípade ďalšieho zistenia porušenia Zákona o potravinách mu bude uložená neprimerane vysoká sankcia, čo by predstavovalo pre žalobcu závažnú ujmu. Takéto neodôvodnené a dôkazmi nepodopreté tvrdenia o možnej (budúcej) vyššej sankcii nie sú podľa názoru žalovaného bez ďalšieho postačujúce na to, aby súd žiadosti o priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyhovel. Pre doplnenie žalovaný uviedol, že žalobca je povinný dodržiavať všetky povinnosti určené potravinovým právom a v prípade ich porušenia znášať dôsledky svojho protiprávneho konania, vrátane uložených sankcií.
4. Podľa § 184 SSP; podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 písm. a) SSP; správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
6. Podľa § 186 ods. 1 SSP; nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
7. Podľa § 187 ods. 3 SSP; o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
8. Podľa § 188 SSP; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
9. Správny súd, po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a s vyjadrením žalovaného, nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, pretože žalobca dostatočne neosvedčil, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného, resp. iným jeho právnym následkom hrozila závažná ujma.
10. Žalobca svoje tvrdenia o hrozbe vzniku závažnej ujmy podložil len konštatovaním o existencii rizika, že bez pozastavenia účinkov napadnutého rozhodnutia žalovaného bude žalobcovi v prípade zistenia opätovného/opakovaného porušenia povinností v zmysle Zákona o potravinách v spojení s automatickým zvyšovaním sadzieb pokút, ako i posudzovania napadnutého rozhodnutia ako priťažujúcej okolnosti, uložená neprimerane vysoká sankcia, ktorá by predstavovala pre žalobcu závažnú ujmu.
11. Podľa § 28 ods. 7 Zákona o potravinách; ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opätovnému porušeniu tých istých povinností, za ktoré bola pokuta uložená podľa odsekov 1 až 3, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku výšky súm uvedených v odsekoch 1 až 3.
12. Podľa § 28 ods. 8 Zákona o potravinách; ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu tých istých povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku 4.
13. Podľa § 28 ods. 9 Zákona o potravinách; ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinnosti, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 8, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do štvornásobku sadzby pokuty podľa odseku 4.
14. Podľa § 28 ods. 10 Zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie. Ak sa prevádzkovateľ dopustí podvodných alebo klamlivých praktík, orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada aj na hospodársku výhodu, ktorú mohol prevádzkovateľ protiprávnym konaním získať.
15. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia, na ktoré sa hľadí ako na správne, zákonné a platné pokiaľ nie je právne korektným spôsobom zrušené. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu častokrát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia, v danom prípade nepozastavenia účinkov napadnutého rozhodnutia.
16. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa odkladného účinku. Musí ísť o hrozbu priamu a závažnú, a nielen o hypotetickú možnosť takejto tvrdenej hrozby, čo vyplýva aj zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti poukazuje správny súd aj na závery podľa bodu 11. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I.ÚS 132/2022 - 11 zo dňa 03.03.2022, podľa ktorých: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh (má sa na mysli návrh na priznanie odkladného účinku - poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“
17. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijako nepreukázal reálnosť hrozby závažnej ujmy, keď z návrhu vyplýva len akási hypotetická možnosť tvrdenej hrozby, ak by malo dôjsť k ďalšiemu sankcionovaniu žalobcu za jeho prípadné opätovné/opakované protiprávne konanie v relevantnom čase. Žiadne skutkové tvrdenia k tomu však neuviedol. Ako vyplýva z judikatúry súdov, jedná sa o návrhové konanie a za osvedčenie existencie tvrdenej hrozby nesie procesnú zodpovednosť a následky navrhovateľ. Zo samotného odkazu na znenie právnej úpravy ohľadom sankcionovania o násobkoch sankcie za opätovné/opakované protiprávne konanie, nemožno bez ďalšieho dospieť k záveru o opodstatnenosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a potrebe paralyzovať právne účinky žalobou napadnutého rozhodnutia. Zákonodarca pre takýto prípad neupravil v SSP nástup odkladného účinku správnej žaloby ex lege spolu s podaním správnej žaloby a taktiež nemôže byť priznaný ani na návrh bez preukázania hrozby závažnej ujmy s poukazom na
konkrétne okolnosti (iné ako len odkaz na právnu úpravu o násobkoch sankcie v prípade eventuálneho zistenia opakovaného porušenia tých istých povinností).
18. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, a po vyjadrení žalovaného, ale len z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) alebo b) SSP. V posudzovanom prípade bol žalobcom podaný návrh podľa § 185 písm. a) SSP. Keďže správny súd v danej veci nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v § 185 písm. a) SSP, rozhodol uznesením o zamietnutí návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP.
19. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť. (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP)