Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Sa-12-2020.pdf
PDF · 155.93 KB
Case nature
Area
Subarea
20Sa/12/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd sudcom JUDr. Petrom Molčanom v právnej veci žalobkyne: I. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX K. D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. júna 2020, takto
rozhodol:
Rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. júna 2020 spolu s rozhodnutím žalovanej Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. februára 2020 z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie žalovanej.
Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. I. H., bytom D. XXX, XXX XX K. D. (ďalej len „žalobkyňa“) bola podrobená odbornému posudzovaniu invalidity Sociálnou poisťovňou, pobočka Rožňava, o čom bol vydaný Odborný posudok o invalidite z 06.02.2020, kde posudkový lekár sociálneho poistenia uviedol, že žalobkyňa je pri vedomí, orientovaná, normostenička atď., pričom vychádzal z odborných nálezov a to psychiatrického vyšetrenia z 21.01.2020: dyskoimesiss, dysnystaxia, dysfylaxia, desivé sny, nálada depresívna, neodkloniteľná, anticipačná úzkosť, nosofóbia, anhedonia, poruchy vitálnych citov, insuficienčné pocity, pocity viny a bezcennosti, bezradnosť, beznádej, anxieta, strach, paroxyzmy úzkosti v rámci agorafóbie, zvýšená intrapsychická tenzia, zvýšená iritabilita, afekty zlosti, lakrimozita, bez psychotických fenómenov, hypoaktivita, vzťahovačné až paranoidné reagovanie. EMG vyšetrenie z 11.01.2018: motorické a senzitívne neurogramy DK bilat v norme. Psychologické vyšetrenie z 17.07.2018: v popredí je depresívna symptomatika s prežívaním skleslosti, beznádeje, s nízkou schopnosťou aktivácie. Gastroenterologické vyšetrenie z 29.01.2020: gastrofibroskopia - obraz erozívnej eosophagotídy. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo uvedené: „Chronifikované fobicko-úzkostné poruchy s agorafóbiou a panickou poruchou, Kapitola V., položka 4 písm. b/“ (nie je uvedené o aký predpis ide): 65%. Zvýšenie percentuálnej miery: 0%. V posudkovej časti je uvedené že žalobkyňa je v psychiatrickej starostlivosti viac rokov pre fobicko-úzkostné poruchy s agorafobiou a panickými poruchami, vyšetrená i psychológom. Doterajšou liečbou sa nepodarilo výrazne zmierniť alebo odstrániť fobicko-úzkostnú poruchu. Vzhľadom na terajší priebeh ochorenia má už 65% mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti. V časti pracovná rekomandácia je uvedené, že je možné jej zaradenie na trhu práce a v rámci obmedzenia schopností môže vykonávať prácu len v prostredí bez veľkej psychickej záťaže. V odporúčaniach je uvedená pracovná rehabilitácia, rekvalifikácia, ústavná starostlivosť. Vo výroku
posudku je uvedené, že žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“), lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách nie je už 60 ale je 65%. Kód Dg.: F40.1, Kapitola V., položka 4 písm. b/ (nie je uvedené o aký predpis ide). Obdobné závery obsahuje Posudok z 29.04.2020.
2. V zápisnici - lekárskej správe z 06.02.2020 je uvedené, že žalobkyňa bola prejednávaná opakovane po došetrení z 24.10.2019. Vyšetrenia doložila na základe výzvy. Bola uznaná za invalidnú v posudkom posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava z 11.01.2007, s mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti 60% pre psychiatrické ochorenie, avšak rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava jej bola žiadosť zamietnutá, nakoľko nezískala potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na splnenie nároku na výplatu invalidného dôchodku. Opätovne prejednaná na základe § 293ax dňa 28.11.2014 a priznaný jej bol invalidný dôchodok od 01.01.2010. Má ukončené SOU - predavačka potravín, pričom vo vyučenej profesii pracovala od rokov XXXX do roku XXXX Zdroj Rimavská Sobota. Dlhodobo je nezamestnaná t.č. evidovaná na úrade práce, rozvedená, žije s priateľom a má dve zaopatrené deti. Otec zomrel na rakovinu hrtana, matka po prekonaní IM zomrela oko XX ročná, trpela demenciou. Žalobkyňa prekonala bežné detské ochorenia, bez záznamu o vážnom pracovnom úraze a chorobe z povolania, absolvovala operáciu slepého čreva. V roku 2005 plastika krčku maternice, zlomeniny, úrazy neudáva. Opakovane vyšetrená gastroenterológom, v minulosti vred, dlhodobo liečená pre bolesti chrbtice a vyšetrovaná neurológom. Terajšie ochorenie: viac rokov pociťuje psychické ťažkosti, asi XX rokov je dispenzovaná na psychiatrickej ambulancii v U. a v Rožňave. Postupne prešla niekoľkými psychiatrickými ambulanciami v regióne okrem toho i v I., C., H.. Opakovane hospitalizovaná, 6x na psychiatrickom oddelení. Asi pred XX rokmi sa pokúsila o samovraždu, otrava liekmi. Pravidelne sledovaná príslušnými odbornými ambulanciami. V poslednej dobe udávala tráviace ťažkosti, problémy vyplývajúce z psychiatrického ochorenia, zvýšená plačlivosť. Predložila lekárske vyšetrenia: psychiatrické vyšetrenia z 21.01.2020, EMG vyšetrenie z 11.01.2018, psychologické vyšetrenia z 17.01.2018 a gastroenterologické vyšetrenie z 29.01.2020. Posudkový lekár uviedol, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím odôvodňujúcim invaliditu je zdravotné postihnutie zaradené do Kapitoly V., pod položku 4, písm. b/ (nie je uvedené o aký predpis ide), pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 65%, pričom rozpätie je 60 - 70%. Na ostatné ochorenia nebolo prihliadnuté.
3. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXXXXXXXXXX z 25.02.2020 podľa § 73, § 112 ods. 4, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. zvýšila žalobkyni sumu invalidného dôchodku od 06.02.2020 na 174,20 Eur mesačne (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „žalovaná“) uviedla, že pokles žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť od 06.02.2020 je 65%. Suma invalidného dôchodku sa zvýšila, pretože z dôvodu zmeny jej zdravotného stavu došlo k zvýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oproti pôvodnej miere poklesu, ktorá bola 60%. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava a výsledok jeho posúdenia je uvedený v lekárskej správe
- odbornom posudku o invalidite z 06.02.2020. Posudkový lekár sociálneho poistenia vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o zmene sumy invalidného dôchodku. Ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, žalobkyňa bola poučená, že môže požiadať o opätovné posúdenie invalidity a zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Suma invalidného dôchodku bola určená podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. a ďalej bol vysvetlený spôsob výpočtu a určenia sumy invalidného dôchodku k 06.02.2020. Prílohou prvostupňového rozhodnutia bol odborný posudok o invalidite z 06.02.2020.
4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobkyňa podala odvolanie, na základe čoho bol Sociálnou poisťovňou, ústredie dňa 26.05.2020 vypracovaný nový „Posudok“, ktorý vychádzal z rovnakých podkladov ako posudok z 06.02.2020, vychádzal z rovnakého rozhodujúceho zdravotného postihnutia podľa Kapitoly V - Duševné choroby a poruchy správania, položka 4 - Neurotické, stresové a somatomorfné poruchy, písm. b/ - ťažké formy 60 - 70% (opätovne bez uvedenia o aký predpis ide). Zvýšenie percentuálnej miery: 0 %. V posudkovej časti je uvedené, že žalobkyňa má XX rokov, učňovské vzdelanie a je dlhodobo nezamestnaná. Asi XX rokov sa lieči u ambulantného psychiatra pre
ochorenie patriace do okruhu neurotických porúch - ide o panickú poruchu so strachom z verejných priestranstiev. Posudkovým lekárom pobočky bola dojednaná prípadná hospitalizácia na psychiatrickom oddelení v Rožňave, hospitalizácia nebola realizovaná. Podľa psychiatricko-psychologického vyšetrenia je v popredí základného neurotického ochorenia vystupňovaná depresívna nálada rôzneho stupňa závažnosti - až do ťažkého stupňa, bez psychotických porúch. Ochorenie chronifikovanej zmiešanej úzkostne depresívnej poruchy a panickej poruchy s agorafóbiou je rozhodujúcim zdravotným postihnutím a je hodnotené mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť už 65%, čo je takmer horná hranica zákonom predpísaného rozpätia u ťažkej forme neurotických, stresových a somatoformných porúch, pričom u žalobkyni sa nejedná o ťažkú obsedantnú neurózu. Posúdením odborných vyšetrení, ktoré sú predložené k žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku je zistené, že okrem psychiatrickej diagnózy netrpí závažnými ochoreniami, ktoré by mali vplyv na celkovú výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Jej zdravotný stav je stabilizovaný a podľa názoru odborníkov z odboru psychiatria je práca súčasťou psychosociálnej rehabilitácie, resocializácie a reintegrácie. Účastníčka konania pri svojom ochorení neabsolvovala psychoterapiu, ani elektrokonvulzívnu terapiu, ktoré by svedčili o závažnosti ochorenia. Priznaná miera 65% je pre účastníčku konania - žalobkyňu priaznivá. Vypracovaný posudok posudkového lekára vykonávajúceho lekársku posudkovú činnosť v Sociálnej poisťovni, pobočka Rožňava je správny, bez potreby zmeny posudku. V rámci pracovnej rekomendácie bolo navrhované pracovné zaradenie na pôvodnom pracovisku s obmedzením schopností na trhu práce len vo vzťahu k práci, ktorá nevyžaduje striedanie pozornosti bez väčšieho psychického vypätia s vylúčením veľkých výrobných hál a v malom kolektíve. Výrokom posudku je, že žalobkyňa je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách - 65%.
5. O odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXXXXXXXXXX z 16.06.2020, ktorým odvolanie zamietol v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia generálny riaditeľ žalovanej po objasnení priebehu a výsledkov prvostupňového konania, po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia a priloženej spisovej dokumentácie žalobkyne v celom rozsahu dospel k záveru, že postup žalovanej bol správny, a preto bolo potrebné prvostupňové rozhodnutie potvrdiť. S poukázaním na § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. uviedol, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníčky konania
- žalobkyne, a to na základe vyšetrenia, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Po citovaní právnych predpisov, ktoré boli na vec použité generálny riaditeľ žalovanej uviedol, že zdravotný stav žalobkyne bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej, pobočka Rožňava dňa 26.03.2020, ktorý zotrval na pôvodnom posudku, nevyhovel odvolaniu účastníčky konania - žalobkyne a preto predložil kompletný spis posudkovému lekárovi žalovanej so sídlom v Prešove. Tento posudkový lekár posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 29.04.2020 aj na základe dodatočne zaslaný lekárskych správ z odborných vyšetrení žalobkyne opätovne dňa 26.05.2020, s tam uvedenými závermi (bod č. 4 tohto rozsudku), ktoré generálny riaditeľ žalovanej prevzal do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil ochorenie podľa Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. zaradené do Kapitoly V. - duševné poruchy a poruchy správania, položky 4 - neurotické, stresové a somatoformné poruchy, písm. b/ - ťažké formy, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 65% (z rozpätia 60% - 70%). Za iné ochorenia nebola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pre posúdenie zdravotného stavu žalobkyne boli zohľadnené lekárske správy z psychiatrického vyšetrenia z 21.01.2020, elektromyografické vyšetrenia z 11.01.2018, psychologické vyšetrenie z 17.01.2018, gastroenterologické vyšetrenie z 29.01.2020, imunoalergologické vyšetrenie z 16.09.2019 a z 10.02.2020, urologické vyšetrenie z 10.02.2020, kožné vyšetrenie z 10.02.2020, neurologické vyšetrenie z roku 2018, vyšetrenie krčnej chrbtice magnetickou rezonanciou z roku 2008, vyšetrenie mozgu a krčnej chrbtice magnetickou rezonanciou z roku 2015, interné vyšetrenie z januára 2018. Žalovanej zaslala žalobkyňa dňa 20.04.2020 správu o neurologickom vyšetrení z 15.05.2020. Ostatné zaslané vyšetrenia boli zhodnotené v odbornom posudku o invalidite z 29.04.2020. Žalobkyňa bola posudzovaná v jej neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. V odvolacom konaní bolo podľa generálneho riaditeľa žalovanej preukázané, že žalobkyňa je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. s nezmenenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Mal za to, že v odvolacom
konaní nepredložila dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o uplatnenom nároku na invalidný dôchodok. Účastníčka konania - žalobkyňa v odvolaní poukázala na svoju nepriaznivú ekonomickú situáciu, k čomu generálny riaditeľ žalovanej uviedol, že nepriaznivá sociálna a ekonomická situácia žalobkyne nezakladá nárok na zvýšenie invalidného dôchodku, pretože pre výšku tejto dávky sú rozhodujúce všetky zákonom stanovené podmienky, pričom v danej veci bolo preukázané, že žalobkyňa je naďalej invalidná s nezmenenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Generálny riaditeľ žalovanej po preskúmaní veci nadobudol presvedčenie, že v konaní o invalidnom dôchodku žalobkyne bol náležitým spôsobom zistený skutkový stav, ktorý odôvodňoval predpoklady na potvrdenie prvostupňového rozhodnutia. Na základe uvedených skutočností generálny riaditeľ žalovanej zhodnotil každý dôkaz osobitne a všetky vo vzájomnej súvislosti, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je nedôvodné a vzhľadom na to rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia.
Zhrnutie argumentov žalobcu - žalobné body
6. Proti napadnutému rozhodnutiu podala žalobkyňa správnu žalobu, kde uviedla, že nevyliečiteľnou psychickou chorobou trpí už 30 rokov, pričom všetci doktori vedia, aj sám posudkový lekár to povedal, že jej neuznal spravodlivo invalidný dôchodok a zvýšil o 5%, čo znamenalo nejakých 20,- Eur, čo jej zobrali z príspevku na bývanie. Tak isto dostáva 175,- Eur a žije sama. Je rozvedená, rodičov už dávno nemá, súrodencov nemala. Toľké roky sa lieči z tejto choroby, len s doprovodom sa dostáva na vyšetrenia, lebo sama sa bojí chodiť a hoci kedy ju chytí záchvat, odpadáva, príde jej zle, trasie sa stále. Vôbec nevládze, ťažko je jej chodiť aj na vyšetrenia, musí sa preobjednávať, potom odvoláva doprovod a nakoľko veľa známych už vymrelo, ťažko sa jej hľadá doprovod. Musí za doprovod platiť, takže neje, ale dotyčnej osobe musí kúpiť jedlo a sú dni, keď sú od rána do večera pri doktoroch. Býva na dedine a musí do U. dochádzať, už je jedno na ktorý smer 30 km. Posledné roky musela popredávať veci z bytu, aby mala na teplú vodu, elektriku, televízor nemá, ale najdôležitejšie je, že jej chýba na jedlo, vodu a splatenie dlhov. Doktor jej uznal 35%, že je zdravá, ale ona nie je zdravá, lebo má ešte aj ďalšie diagnózy a s doprovodom ju nikto nezoberie do roboty. Už to skúšala, bola aj s exmanželom, ktorý prišiel s ňou do roboty, ale tam vydržala len jeden deň bola vysmievaná a ohováraná v širokom okolí, že išla s manželom do roboty. Nepodarilo sa to, aj keď sa snažila, ale bohužiaľ nešlo to ani vtedy, ani teraz. Nikto jej nepomohol ani v M. G., kde ležala 6 týždňov a potom bola v M. na 4 dni a nemohla tam byť, lebo poberala choroby iných pacientov, ktorí kričia a potom radšej odišla. Z M. G. ju poslali každý víkend domov a nosili ju zadnými schodmi, aby sa nestretla s inými pacientmi, čo hrozne zle vplývalo na jej psychiku a ani na pohreby nechodí, pretože je to bolestivé vidieť pre ňu cintorín. Trasie sa a veľmi dúfa, že to čo píše sa jej niekto opýta, lebo berie veľa liekov, takže zabúda. Pýtala si aj eutanáziu, ale nechcú jej to povoliť, keďže si už siahla na život viac krát, ale toto sa jej nepodarilo. Aj telo chcela darovať na vedecké výskumy, aby už nikto takto netrpel. Vedia, že nemôže byť v tej nemocnici a teraz ju tam poslali, je to iba výhovorka. Bude tam a keď príde domov, nemá ju kto opatrovať, inú odpoveď jej nedali. Poslali ju preč a teraz bola pri doktorke, tá ju poslala do Košíc, aby sa zistilo, z čoho vznikli tie problémy, či to robila borelióza alebo laryngitída, celý život je na antibiotikách. Liečila sa na psychiatrických nemocniciach v H., v C., v I. a v celom okolí približne u dvanástich psychiatrov. Chodila s exmanželom do M. G. na stacionár pol roka, kde dochádzali ráno o 6:00 a vrátili sa o 17:00 hod., pričom si pretrpeli svoje. Urobila všetko pre to, aby bola zdravá, ale nič nepomohlo. Nepíše to len kvôli príjmom, ale chce sa vyliečiť, aby už nebola chorá, ale je to nevyliečiteľná choroba XX rokov, aj písať je ťažké, nielen prežiť. Ďalej uviedla, že mala problémy s chrbticou, žalúdočným vredom, močovými cestami, alergiou, pliesňami na ruke, ortopedickými problémami, s maternicou, s boreliózou, s hrdlom - laryngitídou. Ďalej žalobkyňa opisovala svoje zdravotné problémy s chrbticou, žalúdočným vredom, močovými cestami, alergiou na lieky, plesňou na ruke, boreliózou, laryngitídou, srdcom, ortopedické problémy.
Vyjadrenie žalovanej
7. Žalovaná vo vyjadrení k podanej správnej žalobe uviedla, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol odborný posudok o invalidite z 26.05.2020, z ktorého vyplynula miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne na úrovni 65% (predtým 60%). Posudkoví lekári dospeli k záveru, že z lekárskych nálezov v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by zdravotné postihnutie žalobkyne zodpovedalo vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobkyňa neuviedla žiadne relevantné dôvody ani nové skutočnosti, ktoré by to spochybňovali, pričom subjektívne presvedčenie žalobkyne nie je rozhodujúce. Medzi závermi lekárskych posudkov neboli
zistené rozpory. Z tohto dôvodu považovala napadnuté rozhodnutie za vecne správne a vydané na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu a v súlade s právnymi predpismi. Pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený sú nedôvodné. Posudky posudkových lekárov organizačných zložiek žalovanej sú presvedčivé, úplné, vypracované komplexne na základe im dostupných odborných lekárskych správ, nálezov a údajov zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne a zodpovedajú kritériám upraveným v zákone č. 461/2003 Z.z. Žalovaná mala za to, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený správne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Vzhľadom na to žalovaná žiadala, aby správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd pre toto konanie miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 zákona č. 162/20015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (žalobkyňa ani žalovaná pojednávanie nežiadali) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná. Rozsudok bol dňa 23.02.2021 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené dňa 08.02.2021 (§ 137 ods. 4 SSP).
9. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
10. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
11. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy, ak d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e/ zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
12. Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.
13. Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.
14. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
15. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
16. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
17. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
18. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutkový stav veci, a na tento účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
19. Podľa § 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
20. Podľa § 195 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
21. Podľa § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.
22. Podľa § 196 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. účastník konania, fyzická osoba alebo právnická osoba zúčastnená na konaní, ktorí majú listiny, ktoré môžu byť dôkazom, sú povinní na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne tieto listiny predložiť.
23. Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
24. Podľa § 209 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.
25. Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
26. Správny súd preskúmaním veci zistil, že žalovaná prvostupňovým rozhodnutím uznala žalobkyňu invalidnou a určila (zvýšila) mieru jej poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úroveň 65% (predtým 60%). Mala za preukázané, že žalobkyňa trpí zdravotným postihnutím - Kód Dg.: F40.1, Kapitola V. položka 4 písm. b/ (nie je uvedené o aký predpis ide). Generálny riaditeľ žalovanej zamietol odvolanie žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu poukazujúc najmä na závery odborného lekárskeho posudku z 26.05.2020. Dôvodil, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil ochorenie podľa Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., zaradené do Kapitoly V. - duševné poruchy a poruchy správania, položky 4 - neurotické, stresové a somatoformné poruchy, písm. b/
- ťažké formy, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 65% (z rozpätia 60% - 70%). Za iné ochorenia nebola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Deklaroval, že pre posúdenie zdravotného stavu žalobkyne boli zohľadnené lekárske správy z psychiatrického vyšetrenia z 21.01.2020, elektromyografické vyšetrenia z 11.01.2018, psychologické vyšetrenie z 17.01.2018, gastroenterologické vyšetrenie z 29.01.2020, imunoalergologické vyšetrenie z 16.09.2019 a z 10.02.2020, urologické vyšetrenie z 10.02.2020, kožné vyšetrenie z 10.02.2020, neurologické vyšetrenie z roku 2018, vyšetrenie krčnej chrbtice magnetickou rezonanciou z roku 2008,
vyšetrenie mozgu a krčnej chrbtice magnetickou rezonanciou z roku 2015, interné vyšetrenie z januára 2018. Uzavrel, že v odvolacom konaní bolo preukázané, že žalobkyňa je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. s nezmenenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nakoľko v odvolacom konaní nepredložila dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o uplatnenom nároku na invalidný dôchodok. Skonštatoval, že ani nepriaznivá sociálna a ekonomická situácia žalobkyne nezakladá nárok na zvýšenie invalidného dôchodku. Vzhľadom na uvedené považoval prvostupňové rozhodnutie za vecne správne a zákonné.
27. Z obsahu podanej správnej žaloby vyplýva, že žalobkyňa nebola spokojná s výsledkom konania, konkrétne s priznanou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z použitej argumentácie žalobkyne je zrozumiteľná jej domnienka, že na základe chorôb a zdravotných postihnutí, ktorými trpí a o ktorých predložila príslušné lekárske správy, jej mala byť priznaná vyššia miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
28. Správny súd, po oboznámení sa s obsahom dávkového spisu, ako aj administratívneho spisu žalovanej zistil, že ich súčasťou sú podklady, z ktorých vychádzali posudkoví lekári sociálneho poistenia. Mimo iného lekárska správa z psychiatrického vyšetrenia žalobkyne z 21.01.2020 (I.. Y. J.), z ktorej vyplýva záver, že žalobkyňa trpí toho času ťažkou depresívnou poruchou, na ktorú sa lieči už XX rokov. Ide o panickú poruchu, ktorá chronifikovala do agorafóbie. Symptomatika je dosť fixovaná a žalobkyňa má vzťah jedine k psychofarmakoterapii, z čoho uprednostňuje anxiolytiká napriek poučeniu o nežiaducich účinkoch pri dlhodobom užívaní. Z tohto dôvodu je takmer nemožné ovplyvniť psychoterapeuticky a tiež dodatočne psychofarmakami. Je po ôsmych pokusoch o samovraždu medikamentmi. Vzhľadom na ťažkú depresívnu poruchu, ktorá ak nebude dostatočne liečená hrozí ďalší pokus o samovraždu, ktorý môže byť aj dokonaný. Vzhľadom na agorafóbiu so záchvatmi úzkosti je komplexne obmedzená v sociálnej sfére. Vzhľadom na postoje je prognóza naďalej nepriaznivá aj vzhľadom na korbiditu, ktorá pribudla. Doporučené bolo hospitalizovať v psychiatrickom oddelení.
29. Z lekárskeho nálezu - ambulancia klinickej psychológie (Mgr. G. V.) z 17.01.2018 vyplýva, že v Zungovom dotazníku depresivity je výsledné skóre žalobkyne vysoké, svedčiace pre ťažkú až extrémne ťažkú depresiu. Cíti sa smutná, skleslá, býva jej do plaču, má ťažkosti so spánkom, je nepokojná, nevie mať radosť. Podľa dotazníka 8 SQ sú extrémne zvýšené hodnoty týkajúce sa napätia, strápenosti, rozrušenia, tiež vyčerpanosti, slabej výkonnosti, chýba energia, má pocit nezvládania situácií, prežíva sklamanie a zlú náladu. V popredí je zvýšená tenzia, emotivita, je labilná, nezrelá, egocentrická, znížená je schopnosť poradiť si v praktických bežných životných situáciách. V závere je uvedené, že žalobkyňa je aktuálne v popredí depresívna symptomatika s prežívaním skleslosti, beznádeje, s nízkou chopnosťou aktivizácie a s ťažkosťami vo zvládaní životných situácií.
30. Uvedenými závermi psychiatrického a psychologického vyšetrenia žalobkyne sa žalovaná bližšie nezaoberala, napriek tomu, že bola v súlade s § 195 ods. 1, ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. pri posudzovaní veci povinná presne a úplne zistiť skutkový stav veci a objasňovať rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania (žalobkyne). Nezohľadnením obsahu označených lekárskych správ, týkajúcich sa rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne, pri ustálení skutkového stavu ohľadom miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne, nebol presne a úplne zistený skutkový stav veci, dostatočný na to, aby umožňoval riadne posúdenie veci. Nenáležitý postup v rámci dokazovania je zreteľný o to viac, že žalovaná nielenže nevenovala potrebnú úplnú pozornosť odbornému psychiatrickému záveru a záveru vyšetrenia psychológom, ale ich svojvoľne odsunula do úzadia takým spôsobom, že v žiadnom z rozhodujúcich aktov - v odborných posudkoch o invalidite z 06.02.2020, z 29.04.2020 a z 26.05.2020, ako aj v prvostupňovom ani v napadnutom rozhodnutí, sa o najzávažnejších súčastiach ich záverov vôbec nezmienila. Žalovaná tak v rámci postupu predchádzajúceho vydaniu prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia rezignovala na povinnosť presného a úplného zistenia skutkového stav veci a rovnako dôkladného objasňovania všetkých rozhodujúcich skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech žalobkyne, čím došlo k porušeniu ust. § 195 ods. 1, ods. 3 v nadväznosti na § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.
31. Z požiadavky presného a úplného zistenia skutkového stavu v konaní o invalidnom dôchodku veci plynie povinnosť konajúceho orgánu sociálneho poistenia vyrovnať sa so všetkými relevantnými podkladmi rozhodnutia podľa § 195 ods. 2 a § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.,
ktorými, na účely posudzovania poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, v súlade s § 71 ods. 4 cit. zákona, sú najmä diagnostické závery lekárskych správ a komplexných vyšetrení. Bez zohľadnenia a vyrovnania sa s tak závažnými odbornými závermi psychiatra, akými boli najmä komplexné obmedzenie žalobkyne v sociálnej sfére, ťažká depresia, opakované pokusy o samovraždu, s návrhom na hospitalizáciu na psychiatrickom oddelení a pod., a s odbornými závermi psychológa najmä o tom, že pre extrémne zvýšené hodnoty napätia, strápenosti, rozrušenia, vyčerpanosti, slabej výkonnosti, chýbajúcej energie, ústiacich do pocitu nezvládania situácií a prežívania sklamania má žalobkyňa zníženú schopnosť poradiť si v praktických bežných životných situáciách, nemohli skutkové závery žalovanej ohľadom rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne poskytovať požadovaný komplexný a spoľahlivý (úplný a presný) skutkový základ pre právne posúdenie veci. Pre posúdenie invalidity žalobkyne bolo dôležité v súlade s § 71 ods. 6 a 8 zákona č. 461/2003 Z.z. správne určiť tzv. rozhodujúce zdravotného postihnutie, od ktorého sa podľa § 71 ods. 5 cit. zákona odvíja miera poklesu žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., resp. od správne určeného rozhodujúceho zdravotného postihnutia odvodiť zodpovedajúcu percentuálnu mieru poklesu jej schopnosti zárobkovej činnosti. To znamená ustálenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne bolo kľúčovou skutkovou otázkou, ktorú bolo potrebné v konaní spoľahlivo uzavrieť. Základnou úlohou žalovanej a jej generálneho riaditeľa tak bolo zo zadovážených a predložených podkladov (lekárske správy, odborné posudky) vyvodiť priliehavé a úplné skutkové závery o rozhodujúcom zdravotného postihnutí žalobkyne a následne vec posúdiť v otázke miery jej poklesu vykonávať zárobkovú činnosť.
32. Podľa § 71 ods. 3 a 4 zákona č. 461/2003 Z.z. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.2) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/?ucinnost=16.02.2020> (4)Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
33. Pokiaľ z odborných posudkov o invalidite plynie, že žalobkyňa je spôsobilá vykonávať zárobkovú činnosť v miere 35% (keďže v miere 65% jej táto spôsobilosť poklesla), pričom podľa posudku z 06.02.2020 môže vykonávať prácu len v prostredí bez veľkej psychickej záťaže a podľa posudkov z 29.04.2020 a z 26.05.2020 môže vykonávať prácu, ktorá nevyžaduje striedanie pozornosti, bez väčšieho psychického vypätia s vylúčením veľkých výrobných hál a v malom kolektíve, takéto závery sú zjavne nezlučiteľné s diagnostickým záverom psychiatra o komplexnom obmedzení žalobkyne v sociálnej sfére vyžadujúcom si hospitalizáciu na psychiatrickom oddelení a pod., ako aj so závermi psychologického vyšetrenia o extrémnej vyčerpanosti žalobkyne, s dopadom na zníženú schopnosť poradiť si v praktických bežných životných situáciách. Zisťovanie skutkového stavu pre určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne alebo jemu priliehavej miere poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v zmysle zákonného rozpätia, porovnaním duševnej a zmyslovej schopnosti žalobkyne s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom (čo nebolo v konaní sporné) s takými schopnosťami zdravej fyzickej osoby plynúcou (§ 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.), zjavne nebolo súladné s požiadavkou prihliadať na jej zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť alebo možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie plynúcou z § 71 ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z.
34. Podľa § 71 ods. 1 až 4 zákona č. 461/2003 Z.z. je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ, údajov zo zdravotnej dokumentácie, komplexných funkčných vyšetrení a ich uzáverov atď. Miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, so zreteľom na závažnosť ostatných ochorení (§
71 ods. 5, 6 zákona č. 461/2003 Z.z.). Skutočnosťou rozhodnou pre nárok žalobkyne na invalidný dôchodok je jej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav odôvodňujúci 40%-tnú mieru poklesu schopnosti jej zárobkovej činnosti. Hoci sa konkrétna miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v percentách určuje podľa druhu tzv. rozhodujúceho zdravotného postihnutia na základe percentuálne určeného rozsahu v Prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., na rozhodovanie o nároku na invalidný dôchodok, vrátane nároku na jeho konkrétnu výšku, je relevantnou skutočnosťou práve dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca (žalobkyne) (§ 71 ods. 1 zákona č. 41/2003 Z.z.). Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav sa posudzuje ako celok, teda so zohľadnením všetkých zdravotných postihnutí pripadajúcich v čase posudzovania v úvahu, z ktorých sa určí najzávažnejšie zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Vzhľadom na to bolo potrebné vychádzať zo všetkých okolností týkajúcich sa zdravotného stavu žalobkyne, ktoré vyplývajú z predložených podkladov, pričom nebolo rozhodujúce pridŕžať sa striktne určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia (v zmysle kategorizácie druhov zdravotného postihnutia podľa Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z.) zisteného v rámci predchádzajúceho posudzovania jej invalidity v minulosti. Nevyhnutné bolo zohľadniť aktuálny zdravotný stav žalobkyne s prihliadnutím na jej zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť alebo možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie bez toho, aby sa žalovaná cítila viazaná zdravotným postihnutím podľa Kapitoly V položky 4 písm. b/ Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. - Duševné choroby a poruchy správania, Neurotické, stresové a somatomorfné poruchy, ťažké formy, s mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti 60 - 70%.
35. Žalovaná sa pri ustálení skutkového záveru o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí žalobkyne a následnom posúdení percentuálnej miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti žalobkyne obmedzila len na hodnotenie, že v minulosti určené rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo stále aktuálne s tým, že miera poklesu bola zvýšená na 65 % (predtým 60%), hoci bolo možné pri stanovení druhu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, po prihliadnutí na jej významne obmedzenú až minimálnu zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť alebo možnosť poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie dospieť aj k odlišnému výsledku (pokiaľ by žalovaná zachovala povinnosť rovnako dôkladného objasňovania všetkých rozhodujúcich skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech žalobkyne v súlade s § 195 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.), prípadne priznať mieru poklesu na hornej hranici v zmysle terajšieho rozhodujúceho zdravotného postihnutia (70%). Žalovaná a jej generálny riaditeľ, ktorí pred vydaním svojich rozhodnutí preukázateľne disponovali lekárskou správou - odborným psychiatrickým vyšetrením z 21.01.2020 ako aj lekárskou správou z odborného psychologického vyšetrenia z 17.01.2018, nevenovali dostatočnú pozornosť presnému a úplnému zisteniu skutkového stavu veci, pretože pri hodnotení týchto podkladov svojich rozhodnutí nebrali v celom rozsahu v úvahu ich závažné závery, na základe čoho nemohli dospieť k úplným a presným skutkovým záverom, teda nezistili skutkový stav v rozsahu dostačujúcom na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e/ SSP).
36. Toto pochybenie nemohlo byť zhojené konštatovaniami posudkových lekárov, že žalobkyňa neabsolvovala psychoterapiu ani elektrokonvulzívnu terapiu, ktoré by svedčili o závažnosti ochorenia, pretože nehovorí nič konkrétne o neplatnosti záverov plynúcich z lekárskych správ z psychiatrického a psychologického vyšetrenia. Poznámka o stabilizovanom stave žalobkyne je výslovne protirečivá so závermi psychiatra, z ktorých je zrejmé, že žalobkyňa sa opakovane pokúsila o samovraždu, o ktorú sa môže pokúsiť znova, a jej stav si vyžaduje hospitalizáciu na psychiatrickom oddelení. Obdobne konštatovanie o tom, že práca je súčasťou psychosociálnej rehabilitácie, resocializácie a reintegrácie úplne abstrahuje od jednoznačného záveru psychiatrického vyšetrenia, že žalobkyňa je komplexne obmedzená v sociálnej sfére, implikujúceho minimálnu zostávajúcu schopnosť žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť alebo možnosť poskytnúť jej pracovnú rehabilitáciu alebo rekvalifikáciu (§ 71 ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z.). Tieto skutkové konštatovania konajúcich orgánov sociálneho poistenia sú tak nesúladné s obsahom podkladov, na základe ktorých sa žalobkyňa domáhala priznania vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, čo potvrdzuje kvalifikáciu vady preskúmaných rozhodnutí v zmysle predchádzajúceho bodu tohto rozsudku.
37. Žalobkyňa v podanej správnej žalobe namietala aj to, že žalovaná neprihliadla na jej ďalšie zdravotné problémy. Odborné posudky k tomu obsahujú len strohé konštatovanie, že okrem psychiatrickej diagnózy netrpí závažnými ochoreniami, ktoré by mali vplyv na celkovú výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, s tým, že zvýšenie percentuálnej miery je „0%“. Podľa napadnutého rozhodnutia boli pre posúdenie zdravotného stavu žalobkyne zohľadnené lekárske správy z psychiatrického
vyšetrenia z 21.01.2020, elektromyografické vyšetrenia z 11.01.2018, psychologické vyšetrenie z 17.01.2018, gastroenterologické vyšetrenie z 29.01.2020, imunoalergologické vyšetrenie z 16.09.2019 a z 10.02.2020, urologické vyšetrenie z 10.02.2020, kožné vyšetrenie z 10.02.2020, neurologické vyšetrenie z roku 2018, vyšetrenie krčnej chrbtice magnetickou rezonanciou z roku 2008, vyšetrenie mozgu a krčnej chrbtice magnetickou rezonanciou z roku 2015, interné vyšetrenie z januára 2018. Ostatné zaslané vyšetrenia mali byť zhodnotené v odbornom posudku o invalidite z 29.04.2020, kde k nim nie sú žiadne bližšie závery.
38. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Z prvostupňového ani z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako konajúce orgány sociálneho poistenia dospeli k záveru, že v prípade žalobkyne preukázateľne trpiacej viacerými zdravotnými postihnutiami a ochoreniami plynúcimi z uvedených priložených lekárskych správ nebolo potrebné v súlade s § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. prihliadať na jej ďalšie zdravotné postihnutia. Konštatovania posudkových lekárov, ktorí nenahrádzajú konajúce orgány sociálneho poistenia, nijako nevysvetľujú dôvody, prečo nebolo možné zvýšiť mieru poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Prvostupňové rozhodnutie ani napadnuté rozhodnutie v odôvodnení neobsahujú žiadne navonok vyjadrené dôvody, úvahy, argumentácie, ako sa konajúce orgány sociálneho poistenia vysporiadali s otázkou ne/aplikácie ust. § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z., použitia ktorého sa žalobkyňa domáhala a predložila k tomu lekárske správy, čo malo za následok vadu nepreskúmateľnosti prvostupňového a napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov (§ 191 písm. d/ SSP).
39. Generálny riaditeľ žalovanej napadnutým rozhodnutím rozhodol o odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu, v ktorom odvolaní žalobkyňa mimo iného namietala prvostupňové rozhodnutie dôvodiac s poukázaním na ďalšie iné diagnózy, ktorými trpí, a to najmä gynekologické, urologické, neurologické - problémy s chrbticou, gastroenterologické prípadne iné. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia k uvedeným konkrétnym odvolacím námietkam žalobkyne, ktoré sú v spise podložené lekárskymi správami, nie je žiadna zodpovedajúca reakcia žalovaného, okrem všeobecných konštatovaní a formálnych odkazov na obsah lekárskych posudkov a citovanej právnej úpravy. Úlohou generálneho riaditeľa žalovanej, ako odvolacieho orgánu bolo v súlade s ust. § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. preskúmať prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu (jeho zákonnosť a správnosť), avšak najmä vo svetle odvolacích námietok žalobkyne, s ktorými bol povinný sa podrobne a v celom rozsahu vysporiadať, a až po zhodnotení ich dopadu na správnosť a zákonnosť prvostupňového rozhodnutia mohol zákonne rozhodnúť o odvolaní žalobkyne. Pokiaľ žalovaný zhodnotenie odvolacích námietok v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvedeným spôsobom neurobil, zaťažil napadnuté rozhodnutie aj z tohto dôvodu vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.
40. Nepreskúmateľnosťou rozhodnutia pre nedostatok dôvodov trpí také rozhodnutie, ktoré nemá odôvodnenie vôbec alebo chýbajú skutkové, resp. právne dôvody, o ktoré sa rozhodnutie opiera alebo sú tieto dôvody chybné. Pôjde o prípady, ak je rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované, alebo skutočnosti boli zistené z dôkazov a ďalších podkladov získaných v rozpore so zákonom alebo nie je zrejmé, či bolo vôbec dokazovanie alebo zhromažďovanie iných podkladov vykonané. Nedostatok dôvodov môže spôsobiť aj absencia právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností alebo ich nejednoznačnosť (ako tomu bolo aj v danom prípade). Napadnuté rozhodnutie aj prvostupňové rozhodnutie trpia takýmito chybami vo vzťahu k nezodpovedaniu otázky možného zvýšenia miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti žalobkyne na základe posúdenia ostatných zdravotných postihnutí. Na základe uvedeného možno dospieť k záveru, že uvedené žalobné námietky boli dôvodné a možno konštatovať nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré v odvolacom konaní potvrdilo rovnako nepreskúmateľné prvostupňové rozhodnutie, pre nedostatok dôvodov.
41. Odôvodnenie rozhodnutia navonok vyjadruje skutkové a právne dôvody prejednávanej veci, posúdenie ich vzájomných vzťahov smerujúce k záveru, že výrok rozhodnutia bol urobený konformne so zisteným skutkovým stavom veci a s objektívnym právom. Výrok rozhodnutia tak funkčne nadväzuje na odôvodnenie a naopak, z čoho plynie záver, že pokiaľ je výrok alebo odôvodnenie nepreskúmateľný/ né, nemožno už preskúmať zákonnosť nadväzujúceho odôvodnenia alebo výroku takého rozhodnutia v zodpovedajúcej časti alebo aj ako celok (podľa rozsahu nezodpovedaných otázok), pretože ich vzájomná previazanosť to nedovoľuje. Pokiaľ by tak správny súd urobil, nevyhnutne (z podstaty nepreskúmateľnosti) by bol nútený uchýliť sa k dohadom a domnienkam, čo je neprípustné. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní oprávnenou samostatne zisťovať skutkový stav veci a prípadne modifikovať skutkové či právne závery orgánov verejnej správy, pretože nenahrádza ich činnosť. Úlohou správneho súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy v zmysle žalobných dôvodov zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotno-právnymi a procesnými predpismi. Pokiaľ mu následky nepreskúmateľnosti rozhodnutia neumožňujú plnohodnotný prieskum, je to samo osebe dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP, bez toho, aby sa správny súd nepoznajúc relevantné dôvody napadnutého rozhodnutia zaoberal podstatou námietok týkajúcich sa zisteného skutkového stavu (okrem tých, ktoré sa týkajú preskúmateľných častí rozhodnutí - v danom prípade preskúmateľnej časti týkajúcej sa posúdenia samotného nároku, resp. jeho výšky) alebo právneho posúdenia veci. Žalobnými námietkami týkajúcimi sa nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k tomu, či boli alebo neboli splnené podmienky na použitie ust. § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. sa preto správny súd nezaoberal.
42. Vzhľadom na uvedené správny súd napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej, spolu s prvostupňovým rozhodnutím, podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a e/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie, nakoľko pred vydaním rozhodnutí nebol zistený skutkový stav v rozsahu dostačujúcom na riadne posúdenie veci a tiež pre nespreskúmateľnosť v otázke týkajúcej sa možnosti zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne v dôsledku tzv. ostatných zdravotných postihnutí.
43. V ďalšom konaní žalovaná viazaná právnym názorom správneho súdu opätovne posúdi všetky rozhodné skutočnosti, pričom dôsledne prihliadne na všetky žalobkyňou predložené podklady v celom ich obsahu, a následne vydá nové rozhodnutie o invalidite žalobkyne, v ktorom náležite odôvodní všetky svoje závery, vrátane možného zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne v dôsledku tzv. ostatných zdravotných postihnutí. V prípade, ak budú predložené ďalšie podklady, nehodnotené preskúmanými rozhodnutiami, žalovaná rovnako dôsledne prihliadne aj na tieto doklady.
44. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobkyňa bol v konaní úspešná v celom rozsahu, súd jej priznal nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
Poučenie:
Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.