Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_30S-188-2019.pdf
PDF · 192.16 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/188/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a členov senátu JUDr. Zuzany Krivdovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: MIX SK, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská 3338/17, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 51 696 410, práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Eleonóra Zuzáková, s.r.o., so sídlom Mierové nám. 943/4, 924 01 Galanta, IČO: 47 244 160, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 041 04 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: PO/BEZ/2019/4929, O-389/2019 zo dňa 18.10.2019
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Správny orgán prvého stupňa - Inšpektorát práce Žilina rozhodnutím č.: IPZA_KHIP/ ROZ/2019/869/11405, č.: 284/2019-IZA-2.4/pok/R/T zo dňa 20.08.2019 uložil žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o inšpekcii práce) za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bod 4. zákona o inšpekcii práce, spočívajúce v porušení:
- § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o nelegálnom zamestnávaní), spočívajúce v tom, že účastník konania, ktorý je právnickou osobou, porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 09.05.2019 o 09:10 hod. na kontrolovanom pracovisku: „KFTS s.r.o., Fučíkova 335/2, Rajec“, využíval závislú prácu fyzických osôb: G. K.. (nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXXXXXX, prechodne bytom V. XXXX, I. nad B., občan W., pracovná zmluva od 07.05.2019), W. U.. (nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXXXXXX prechodne bytom V. XXXX, I. nad B., občan W., pracovná zmluva od 07.05.2019), Q. U.X. (nar. XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXXXXXX prechodne bytom V. XXXX, I. nad B., občan W., pracovná zmluva od 07.05.2019), W. U.X. (nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXXXXXX prechodne bytom V. XXXX, I. nad B., občan W., pracovná zmluva od 07.05.2019), ktorí v uvedený deň pre účastníka konania vykonávali závislú prácu: montážni pracovníci pri výrobe plastových výrobkov, operátori na linke, nakladanie a skladovanie výrobkov podľa potreby účastníka konania, mal s menovanými fyzickými osobami založený pracovnoprávny vzťah, podľa osobitného predpisu (zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov) - pracovné zmluvy zo dňa 07.05.2019, a neprihlásil ich do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ktorá začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). Účastník konania prihlásil do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnancov G. S. dňa 09.05.2019 o 12:10 hod., W. T. dňa 09.05.2019 o 13:50 hod., Q. T. dňa 09.05.2019 o 13:50 hod., W. T. dňa 09.05.2019 o 13:50 hod., ktoré bolo zistené pri výkone inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1, 2 a 4 zákona o inšpekcii práce, ktorý bol vykonaný dňa 09.05.2019 u účastníka konania na kontrolovanom pracovisku: „KFTS s.r.o., Fučíkova 335/2, Rajec“ a v dňoch 13.05.2019, 17.05.2019, 24.05.2019 a dňa 03.06.2019 na inšpektoráte práce. Správny orgán prvého stupňa za porušenie uvedenej povinnosti uložil účastníkovi konania pokutu vo výške 9.000,00 €. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa citoval ust. § 2 ods. 2 písm. b), § 3 ods. 2 zákona o nelegálnom zamestnávaní, § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení). Správny orgán počas výkonu inšpekcie práce dňa 09.05.2019 o 09:10 hod. na kontrolovanom pracovisku: „KFTS s.r.o., Fučíkova 335/2, Rajec“ (ďalej len KFTS s. r. o.) zistil, že na uvedenom pracovisku vykonávali prácu fyzické osoby W. W., Q. W., O. X., G. K., W. U., B. W., Q. U., S. Q., F. V., P. Y., W. U., Q. R., Q. S.. Prítomnosť menovaných fyzických osôb na kontrolovanom pracovisku vyplýva z dokladu - Zoznam kontrolovaných osôb, ktorý bol spísaný dňa 09.05.2019 o 09:10 hod.. Kontrolované fyzické osoby svojím podpisom potvrdili pravdivosť údajov uvedených v predmetnom zozname. V súvislosti s výkonom inšpekcie práce boli dňa 09.05.2019 na kontrolovanom pracovisku KFTS s. r. o. spísané zápisnice o podaní informácie s nasledovnými osobami: G. K., W. U., Q. U. a W. U., Q. Q., Q. S. a U. Z.. Q. U. dňa 09.05.2019 v čase o 09:25 hod. do zápisnice o podaní informácie na otázky správneho orgánu uviedla najmä, že vykonáva prácu montážneho pracovníka, výrobu plastových výrobkov, pracuje na danom pracovisku 4 dni, v čase výkonu inšpekcie od 06:00 hod do 18:00 hod, dohodu má uzatvorenú s firmou MAX. Správny orgán k informácii uvedenej v danej zápisnici uviedol, že menovaná fyzická osoba síce označila za zamestnávateľa spoločnosť MAX, avšak vzhľadom na to, že počas inšpekcie práce účastník konania predložil pracovnú zmluvu uzatvorenú s menovanou, správny orgán sa stotožňuje so závermi inšpekcie, že za zamestnávateľa menovanej je potrebné považovať práve účastníka konania. Rovnako ďalší zamestnanec W. U. dňa 09.05.2019 v čase o 09:30 hod. do zápisnice o podaní informácie na otázky správneho orgánu prvého stupňa odpovedal najmä, že vykonával prácu operátora na linke, nakladá a skladá výrobky, na práci sa dohodol s agentúrou MIX SK a zmluvu má uzatvorenú s agentúrou MIX SK. Dohodol sa na odmene za prácu 3,5 €/hod. Zamestnanec G. K. dňa 09.05.2019 v čase o 09:45 hod. do zápisnice o podaní informácie na otázky správneho orgánu prvého stupňa uviedol najmä, že pracuje na montážnej linke, prácu dohodol so spoločnosťou MIX SK, pracuje od 06.05.2019, v čase inšpekcie od 06:00 hod. do 18:00 hod., má uzatvorenú dohodu s agentúrou MIX SK s dohodnutou odmenou za prácu 3 €/hod. Zamestnanec W. U. dňa 09.05.2019 v čase o 09:50 hod. do zápisnice o podaní informácie uviedol najmä, že vykonáva montáž podblatníkov, na práci sa dohodol s agentúrou MIX SK, pracuje už 4 dni, v čase inšpekcie od 06:00 hod do 18:00 hod., má uzatvorenú dohodu s odmenou za prácu 3 €/hod.. Všetci zamestnanci do zápisnice o podaní informácie uviedli, že prácu zamestnancom nariadil: team leader zo spoločnosti KFTS s. r. o.. Dňa 09.05.2019 v čase o 10:00 hod. sa do zápisnice o podaní informácie vyjadrila team leaderka, zamestnankyňa spoločnosti KFTS s. r. o. Q. Q., ktorá k veci zamestnávania občanov tretích krajín (Srbsko) uviedla, že riadi pracovníkov MIX SK srbskej národnosti. Na pracovisku ich je momentálne v čase inšpekcie sedem. Na otázku správneho orgánu prvého stupňa na označenie dátumu a času nástupu (začiatku a konca pracovnej zmeny) pracovníkov srbskej národnosti uviedla, že prácu vykonávajú približne týždeň až dva, menia ich (poznámka súdu zamestnancov) podľa toho, ako sa im podarí vybaviť doklady potrebné na prácu. Prácu im nariaďuje sama, majú vyhradený úsek na montáži, kde vykonávajú prácu. Dňa 09.05.2019 v čase o 10:20 hod. do zápisnice o podaní informácie sa vyjadril aj Q. S., vedúci pracovník, manažér žalobcu k veci zamestnávania občanov tretích krajín (Srbsko), ktorý uviedol, že sa nevie presne vyjadriť, odkedy pracujú kontrolovaní zamestnanci agentúry MIX SK, s.r.o., avšak týchto zamestnancov riadi. Prípadné zmeny zamestnancov na pracovisku riadi sám, resp. je to dohodou medzi sebou. Určite zamestnancom prideľujú prácu aj team leaderi spoločnosti KFTS s. r. o. Rajec. Na otázku správneho orgánu prvého stupňa, aký majú pracovno-právny vzťah uzatvorený s firmou MIX SK, menovaný zamestnanec uviedol, že kontrolovaní zamestnanci majú uzatvorené pracovné zmluvy, všetky majú písomnú formu. Dňa 09.05.2019 v čase o 10:20 hod. do zápisnice o podaní informácie poskytla informáciu U. Z., zamestnankyňa KFTS s. r. o., ktorá uviedla, že prácu zamestnancom srbskej národnosti prideľuje koordinátor spoločnosti MIX SK. Pracujú na montážnej linke, nakladajú výrobky podľa pokynov ich koordinátora. Nemá vedomosť o tom, odkedy pracujú. Správny orgán prvého stupňa konštatoval, že z výkonu inšpekcie práce vyhotovená fotodokumentácia preukazuje výkon práce kontrolovanými zamestnancami. Ďalej poukazuje na doklady predložené pri výkone inšpekcie práce samotným žalobcom:
- pracovná zmluva uzatvorená dňa 07.05.2019 so zamestnancom K. G. (nar. XX.XX.XXXX), registračný list FO - prihláška menovaného zamestnanca do Sociálnej poisťovne s rozhodujúcim časom od 09.05.2019 o 12:10:49, t.j. po zahájení kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania,
- pracovná zmluva uzatvorená dňa 07.05.2019 so zamestnancom U. W. (nar. XX.XX.XXXX), registračný list FO - prihláška menovaného zamestnanca do Sociálnej poisťovne s rozhodujúcim časom 09.05.2019 o 13:50:06, t.j. po zahájení kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania,
- pracovná zmluva uzatvorená dňa 07.05.2019 so zamestnancom U. Q. (nar. XX.XX.XXXX), registračný list FO - prihláška menovaného zamestnanca do Sociálnej poisťovne s rozhodujúcim časom 09.05.2019 o 13:50:06, t.j. po zahájení kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania,
- pracovná zmluva uzatvorená dňa 07.05.2019 so zamestnancom U. W. (nar. XX.XX.XXXX), registračný list FO - prihláška menovaného zamestnanca do Sociálnej poisťovne s rozhodujúcim časom 09.05.2019 o 13:50:06, t.j. po zahájení kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Správny orgán ďalej poukazuje na vyjadrenie žalobcu k protokolu z výkonu inšpekcie práce doručené správnemu orgánu dňa 07.06.2019, v ktorom uviedol, že so zamestnancami K., U., Q. U. a W. U. uzatvoril pracovné zmluvy dňa 07.05.2019 s nástupom do práce 09.05.2019, pričom menovaní zamestnanci začali prácu vykonávať za účelom zaškolenia dňa 09.05.2019 od 14:00 hod. a pred týmto časom prácu nevykonávali. Na preukázanie tohto svojho tvrdenia predložil žalobca správnemu orgánu dochádzku a čestné prehlásenia menovaných zamestnancov. Správny orgán vyhodnotil žalobcom označené a predložené dôkazy za účelové v snahe vyhnúť za postihu za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Správny orgán mal jednoznačne z vykonaného dokazovania preukázané, že kontrolované fyzické osoby vykonávali prácu už v čase zahájenia výkonu inšpekcie práce o 09:10 hod., pričom zo zápisnice o podaní informácie vyplýva, že niektorí pracovali už aj pred týmto dátumom, konkrétne U. v zápisnici uviedol, že pracuje už tri dni, W. U. v zápisnici uviedla, že pracuje štyri dni, K. uviedol, že pracuje tri dni a Q. U. v zápisnici uviedla, že pracuje štyri dni. Správny orgán k námietke účastníka podotýka, že Zákonník práce nepozná inštitút zaškolenia pred založením pracovnoprávneho vzťahu, resp. pred splnením si prihlasovacej povinnosti voči Sociálnej poisťovni. Tento argument účastníka konania vyhodnotil správny orgán ako obchádzanie zákona. Zamestnávatelia si môžu zamestnanca vyskúšať v rámci skúšobnej doby (§ 45 Zákonníka práce), pričom skúšobná doba sa pod sankciou neplatnosti musí v pracovnej zmluve dohodnúť písomne. Rovnako aj v zmysle § 7 ods. 6 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci oboznamovanie a iné vzdelávanie vrátane praktickej činnosti výchovy a vzdelávania v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnancov a zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sa musia uskutočňovať v pracovnom čase. Správny orgán poukázal na skutočnosť, že inštitút čestného prehlásenia je správny orgán oprávnený použiť v prípadoch, keď určité skutočnosti slúžiace ako podklad pre rozhodnutie nemožno predložiť buď vôbec alebo len s neprimeranými ťažkosťami. Čestné prehlásenie nie je možné z právneho hľadiska zamieňať s dôkazom, pretože nie je výsledkom dokazovania. Prostredníctvom neho sa určitá skutočnosť, existencia a poznanie, ktoré je dôležité pre rozhodnutie vo veci samej, nezisťuje, ale iba osvedčuje. Naviac, správny orgán zdôrazňuje, že predložené čestné prehlásenia neboli ani notársky ani úradne osvedčené. Napokon poukazuje na ust. § 39 Správneho poriadku, v zmysle ktorého čestné prehlásenie v rámci konkrétneho správneho konania môže urobiť len účastník konania (t.j. nie kontrolované fyzické osoby). Správny orgán ďalej uviedol, že dňa 17.05.2019 bola v nadväznosti k žiadosti o predloženie dokladov inšpektorátu práce doručená Rámcová zmluva o poskytovaní služieb, ktorá bola uzatvorená medzi poskytovateľom - účastníkom konania a objednávateľom - spoločnosťou KFTS s. r. o. zo dňa 02.01.2019. Za účelom plnenia záväzku vyplývajúceho z uvedenej rámcovej zmluvy sa na kontrolovanom pracovisku „KFTS s.r.o., Fučíkova 335/2, Rajec“ nachádzali práve aj kontrolované fyzické osoby. Správny orgán poukázal aj na to, že kontrolované fyzické osoby mali aj v pracovných zmluvách v čl. II. bod 3 dohodnuté miesto výkonu práce: Fučíkova č. 335/2, Rajec. Žalobca dňa 10.10.2019 v rámci jeho vyjadrenia k dodatku č. 1 k protokolu argumentuje, že má uzatvorenú Obchodnú rámcovú zmluvu o poskytovaní služieb so spoločnosťou JOB4PEOPLE, doo, so sídlom Augusta Cesarca 18, Noví Sad, Srbsko ako poskytovateľom a ním ako objednávateľom. Správny orgán prvého stupňa udáva, že jeho pozornosti neuniklo, že táto zmluva mala uzatvorená už dňa 03.01.2019, pričom správnemu orgánu nie je zrejmý dôvod nepredloženia tejto zmluvy už v rámci samotnej inšpekcie práce. Napokon správny orgán nepopiera, že kontrolované fyzické osoby by mohli byť v pracovno-právnom vzťahu aj so spoločnosťou JOB4PEOPLE, doo, avšak uvedené nevylučuje, aby súčasne tieto osoby vykonávali závislú prácu pre iný subjekt - žalobcu. Správny orgán mal nepochybne výpoveďami kontrolovaných fyzických osôb, ako aj ďalších osôb (Z., S., Q.) preukázané, že v čase zahájenia výkonu inšpekcie práce, závislú prácu kontrolovaných osôb využíval práve žalobca. Z administratívneho spisu bolo ďalej správnym orgánom zistené, že
sa v ňom nachádza vyjadrenie, ktoré bolo inšpektorátu práce doručené 29.07.2019 od spoločnosti JOB4PEOPLE, doo, z ktorého vyjadrenia vyplýva, že uvedená spoločnosť má uzatvorenú rámcovú zmluvu o poskytovaní služieb so žalobcom, na základe ktorej boli ich zamestnanci vyslaní na územie SR pre žalobcu, a to U. W., K. G., U. W. a U. Q.. Správny orgán ďalej udáva, že na uvedené vyjadrenie inšpektorát práce neprihliadal, nakoľko v zmysle § 13 ods. 2 druhej vety zákona o inšpekcii práce je povinný pri vypracovaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu. Predmetné vyjadrenie nepredložil kontrolovaný zamestnávateľ a nebolo predložené ani do prerokovania protokolu. V správnom konaní toto vyjadrenie nie je tak spôsobilé vyjadriť skutkové zistenia, tak ako už správny orgán zdôvodnil. Z vykonaného dokazovania teda nepochybne vyplynulo, že vo výroku rozhodnutia menované osoby vykonávali závislú prácu, majú založený pracovno-právny vzťah a sú účastníkom sociálneho poistenia prihlásením do tohto registra, avšak žalobca ako zamestnávateľ neprihlásil menovaných zamestnancov najneskôr do začatia kontroly nelegálnej práce nelegálneho zamestnávania, ktorá začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu (podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení, čím žalobca porušil ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnom zamestnávaní. Ďalej správny orgán s poukazom na ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1, § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce zdôvodnil na stranách 12-14 rozhodnutia výšku uloženej pokuty. Pri ukladaní pokuty za porušenie uvedenej právnej povinnosti zohľadnil správny orgán jej preventívne pôsobenie a prihliadol v súlade s ust. § 19 ods. 6 na: a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov
- Konanie účastníka konania považuje správny orgán za závažné. Účastník konania svojím konaním nielenže uviedol do právnej neistoty dotknuté kontrolované fyzické osoby, ale porušil aj povinnosti voči orgánom štátnej správy. Porušovanie zákazu nelegálneho zamestnávania je závažným porušením právnych predpisov so závažnými celospoločenskými dôsledkami, ako aj nepriaznivými spoločenskými dôsledkami pre nelegálne zamestnávané osoby. Nelegálne zamestnávanie možno označiť za fenomén, ktorý je spôsobilý zapríčiniť rozklad podnikateľského a pracovného trhu. Existencia nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania má negatívny dopad na zamestnancov v podobne straty odvodových výhod, dôchodkov, sociálneho a zdravotného zabezpečenia, ako aj na štát, ktorému vzniká škoda v podobe úbytkov zdrojov na sociálne zabezpečenie.
- Porušovanie zákazu nelegálneho zamestnávania správny orgán považuje za závažné aj z toho dôvodu, že zamestnávatelia, ktorí nelegálne zamestnávajú, krivia rovnosť podmienok na podnikanie, spoločnosť stráca na nezaplatených daniach a odvodoch, zvýšená je nezamestnanosť. Správny orgán uložením sankcie účastníkovi konania sleduje cieľ zákona č. 82/2005 Z.z., ktorým je v zmysle dôvodovej správy „chrániť spoločnosť pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním, ale aj chrániť fyzické osoby, pre ktoré nelegálna práca prináša sociálnu neistotu“. b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa
- Účastník konania počas výkonu inšpekcie práce zamestnával 13 zamestnancov. Správny orgán je toho názoru, že účastníkovi konania je potrebné uložiť pokutu v uvedenej výške, aby táto bola v jeho majetkovej sfére dostatočne citeľná pre naplnenie represívneho účelu pokuty.
- Kritérium rizík, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa je irelevantné, nakoľko pokuta sa ukladá za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania a inšpekcia práce nebola zameraná na kontrolu predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu
- Nelegálne zamestnávanie bolo zistené v štyroch prípadoch, a teda najnižšou zákonnou výškou pokuty je 5.000,00 €, pričom vzhľadom na počet nelegálne zamestnávaných fyzických osôb správny orgán zastáva názor, že nie je odôvodnené uloženie pokuty v zákonom stanovenej minimálnej výške. d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku
- Vzhľadom na to, že výkon inšpekcie práce nebol zameraný na kontrolu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, kritérium či zistené porušenie povinnosti je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa, je irelevantné, nakoľko pokuta sa ukladá za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.
- Správny orgán ďalej prihliadal ako na priťažujúcu okolnosť, že sa nejedná o ojedinelý výskyt nedostatku, keďže nelegálne zamestnávanie bolo zistené v štyroch prípadoch. e) opakované zistenie toho istého nedostatku
- Správny orgán prihliadal ako na poľahčujúcu okolnosť na tú skutočnosť, že u účastníka konania nebolo v minulosti zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, čo bolo správnym orgánom preverené v Zozname fyzických osôb a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania. Po zhodnotení všetkých uvedených kritérií a vyjadrenia účastníka dospel správny orgán k záveru, že pokuta vo výške 9.000,00 € plní výchovnú aj represívnu funkciu vzhľadom na to, že má postihovať protiprávne konanie, je žiaduce, aby bola citeľná aj v majetkovej sfére. Nemôže sa teda jednať o sankciu v zanedbateľnej výške. Inak sa nedá predpokladať, že by naplnila svoj účel.
2. Žalovaný rozhodnutím č.: PO/BEZ/2019/4929, O-389/2019 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa a toto rozhodnutie potvrdil, pričom v dôvodoch rozhodnutia sa stotožnil so skutkovou a právnou argumentáciou obsiahnutou v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, na ktorú v podrobnostiach odkazuje. Vo vzťahu k jednotlivým odvolacím námietkam konštatuje, že nemôže prihliadať na skutočnosť, že žalobca prihlásil menovaných zamestnancov do Sociálnej poisťovne následne po začatí výkonu inšpekcie práce, nakoľko pokuta je ukladaná za zistený skutkový stav pri výkone inšpekcie a skutočnosť, že žalobca odstráni nedostatky, sa nemôže v žiadnom prípade považovať za liberačný dôvod. K námietke žalobcu ohľadne toho, či a akým spôsobom boli kontrolované fyzické osoby oboznámené s obsahom zápisnice a akým spôsobom bolo zachované ich právo konať v jazyku, žalovaný uviedol, že žiadna z vypočúvaných kontrolovaných fyzických osôb nenamietala, že by nerozumela jazyku, v ktorom sa vypočúvanie viedlo. Dané fyzické osoby samostatne a dobrovoľne odpovedali na otázky kladené inšpektorom práce. Zároveň kontrolované fyzické osoby zápisnice o podaní informácie na znak súhlasu dobrovoľne, vážne a bez nátlaku podpísali. K námietke žalobcu ohľadne ust. § 23a ods. 1 písm. u) zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti, žalovaný uviedol, že žalobca uvedenú námietku vzniesol až v rámci odvolania. Žalovaný zdôrazňuje, že neboli splnené podmienky na zamestnávanie podľa tohto zákona. V správnom konaní žalobca okrem iného žiadnym spôsobom nepreukázal, že kontrolované fyzické osoby, ktoré sú štátnymi príslušníkmi tretej krajiny, zamestnal na účel ich zaškolenia, teda ako keby v rámci skúšobného obdobia bez potreby oficiality. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že Zákonník práce pri výkone závislej práce ani nepozná pojem práce na skúšku, a preto pre prípad overenia si pracovných schopností zamestnanca Zákonník práce umožňuje využiť inštitút skúšobnej doby v zmysle § 45 Zákonníka práce. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, v ktorej žalobca namieta, že sa správny orgán prvého stupňa nevysporiadal s dôkazom ním predloženým, a to prihlásením do registra poistencov a sporiteľov s dátumom vzniku poistenia dňa 09.05.2019, žalovaný uviedol, že správny orgán z tejto listiny jednoznačne vychádzal, o čom svedčí výroková časť rozhodnutia ako aj odôvodnenie rozhodnutia. Výška uloženej sankcie podľa názoru žalovaného je náležite odôvodnená čo do dôvodu a čo do výšky s prihliadnutím na osobitosti a špecifiká daného prípadu a za plnej akceptácie kritérií plynúcich z ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 a § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, a preto aj žalovaný uloženú sankciu vo výške 9.000,00 € za spáchanie týchto správnych deliktov považuje za primeranú.
3. V zákonom stanovenej lehote podal voči rozhodnutiu žalovaného žalobu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Podstatu žalobnej argumentácie možno zhrnúť do nasledovných bodov: V prvom rade žalobca poukazuje na skutočnosť, že kontrolovaní zamestnanci K., U., Q. a W. U. mali uzatvorené pracovné zmluvy so žalobcom dňa 07.05.2019 s nástupom do práce 09.05.2019. Uvedení zamestnanci začali prácu za účelom zaškolenia vykonávať dňa 09.05.2019 od 14.00 hod., pričom pred týmto časom zamestnanci žiadnu prácu nevykonávali. Túto skutočnosť potvrdzuje jednak dochádzka predmetných zamestnancov ako aj ich čestné prehlásenia. Žalobca v druhom rade poukazuje na predložený dôkaz
- prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia faxom alebo elektronickou poštou kontrolovaných zamestnancov s dátumom vzniku poistenia dňa 09.05.2019, t.j. dňa, kedy podľa zistenia vo veci konajúceho správneho orgánu malo dôjsť k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania. Žalobca je toho názoru, že sa správne orgány s týmto dôkazom preukazujúcim prihlásenie kontrolovaných zamestnancov do registra k rozhodnému dňu žiadnym spôsobom nevysporiadali. Ďalej žalobca namieta, že sa správne orgány rovnako nevysporiadali s predloženými čestnými prehláseniami zamestnancov, pričom ak aj dospeli správne orgány k záveru, že predmetné dôkazy nie je možné z formálnych dôvodov pripustiť, mali o tejto skutočnosti žalobcu upovedomiť, resp. odstrániť tento nedostatok výsluchom dotknutých zamestnancov. Uvedená povinnosť plynie správnym orgánom z ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Žalobca tak dôvodí, že správny orgán uvedeným svojím postupom odňal žalobcovi možnosť konať pred správnym orgánom, keď
mu nedal možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu a k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. V ďalšej časti žaloby žalobca namieta, že z rozhodnutí správnych orgánov nie je zrejmé, ako sa tieto vysporiadali so skutočnosťou, že kontrolovaní zamestnanci boli cudzími štátnymi príslušníkmi, t.j., či mali dané osoby zachované právo konať v jazyku, ktorému rozumejú. Žalobca je toho názoru, že o opaku svedčí obsah čestných prehlásení spísaných v ich materinskom jazyku. Ďalej žalobca poukazuje na ust. § 23a ods. 1 písm. u) zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o službách zamestnanosti) dôvodiac, že v konaní žalobca preukázal pracovnými zmluvami kontrolovaných zamestnancov uzavretých za účelom zaškolenia predmetných zamestnancov, potvrdeniami o podaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania kontrolovaných osôb a informačnými kartami o vzniku pracovnoprávneho vzťahu preukazujúcimi zamestnávanie kontrolovaných osôb na účel ich zaškolenia, najviac na šesť po sebe nasledujúcich týždňov v kalendárnom roku, ak ide o výkon zamestnania s nedostatkom pracovnej sily v okrese podľa § 12 písm. ai). Je teda zrejmé, že závery žalovaného o tom, že „odvolací orgán v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že Zákonník práce pri výkone závislej práce nepozná pojem práca na skúšku, a preto pre prípad overenia si pracovnej schopnosti zamestnanca Zákonník práce umožňuje využiť inštitút skúšobnej doby upravený v ust. § 45 Zákonníka práce, ktorého účelom je práve overiť si zamestnanca pri praktickom vykonávaní práce a taktiež si zamestnanec vie overiť, či práca zodpovedá jeho očakávaniam“, nemajú žiaden súvis s prejednávanou vecou, tejto sa žiadnym spôsobom netýkajú a žalovaný došiel k mylnému právnemu záveru o úplne odlišných právnych inštitútoch. Žalovaný napokon namieta nedostatočné zdôvodnenie výšky uloženej pokuty a nevysporiadanie sa s kritériami, ktoré má na mysli ust. § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce pre uloženie pokuty v konkrétnej výške. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 4Sž/24/1996, v zmysle ktorého len formálne konštatovanie, že pri uložení pokuty sa prihliadalo na mieru zavinenia je bez bližšieho odôvodnenia nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Žalobca na záver žaloby udáva, že uložená pokuta nie je absolútne primeraná a neodzrkadľuje mieru závažnosti v správnom konaní žiadnym spôsobom nepreukázaného protizákonného konania žalobcu. V súčasnej dobe je uloženie pokuty v celkovej výške 9.000,00 € absolútne neprimerané a v konečnom dôsledku by uhradenie uloženej pokuty malo pre žalobcu a jeho zamestnancov negatívny dopad.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 31.03.2020 v podrobnostiach rozviedol skutkové a právne dôvody totožne ako ich uviedol v žalobou napadnutom rozhodnutí (bod 2. tohto rozsudku).
5. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 20.05.2020 opakuje podstatu skutkových a právnych dôvodov, ktoré v podrobnostiach obsiahol v podanej žalobe (bod 3. tohto rozsudku).
6. Žalovaný v súdom stanovenej lehote dupliku k replike žalobcu nepodal.
7. Krajský súd v Žiline ako správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenie procesných podmienok stanovených v ust. § 137 ods. 4 a § 107 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) a contrario. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23. februára 2021, o ktorej skutočnosti bola spísaná zápisnica, ktorá tvorí súčasť súdneho spisu.
8. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa podľa ust. § 194 a nasl. SSP v spojení s ust. § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP a § 183 SSP), pričom dospel k záveru, že žalobu je potrebné s poukazom na ust. § 190 SSP zamietnuť ako nedôvodnú, vychádzajúc z nasledovných úvah:
9. Podľa § 177 ods. 1, 2 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.
Podľa § 194 ods. 1, 2 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.
Podľa § 39 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku správny orgán môže namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Čestné vyhlásenie správny orgán nepripustí, ak tomu bráni všeobecný záujem alebo ak by tým bola porušená rovnosť medzi účastníkmi konania. Čestným vyhlásením nemožno nahradiť znalecký posudok. V čestnom vyhlásení je účastník povinný uviesť pravdivé údaje. Správny orgán musí upozorniť účastníka konania na právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene zákona o nelegálnom zamestnávaní v znení účinnom ku dňu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, t.j. k 18.10.2019 (ďalej len zákon o inšpekcii práce) inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a siedmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur.
Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod l zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.
Podľa § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení účinnom v čase spáchania správneho deliktu, t.j. dňa 09.05.2019 (ďalej len zákon o nelegálnom zamestnávaní) právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.
Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnom zamestnávaní nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom,1) ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu2) a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu6) na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu6) na prihlásenie do tohto registra. 1) Napríklad zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, Obchodný zákonník. 2) Zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 6) § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom v čase spáchania správneho deliktu (ďalej len zákon o sociálnom poistení) zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2 na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca do ôsmich dní od zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol.
Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu vykonania kontroly, t.j. k 09.05.2019 zamestnávateľ môže zamestnávať štátneho príslušníka tretej krajiny,
a) ktorý má udelený trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
b) ktorý má udelený prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte Európskej únie,23a) po uplynutí 12 mesiacov od začiatku pobytu na území Slovenskej republiky,
c) ktorý má udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny, 1. po uplynutí 12 mesiacov nepretržitého pobytu na území Slovenskej republiky od udelenia prechodného pobytu na účel zlúčenia rodiny, 2. ktorý je rodinným príslušníkom držiteľa modrej karty, 3. ktorý je rodinným príslušníkom štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 21b ods. 8 písm. b) alebo písm. c) alebo podľa písmena ah) alebo 4. ktorý je rodinným príslušníkom štátneho príslušníka tretej krajiny podľa písmena f),
d) ktorý je rodinným príslušníkom občana členského štátu Európskej únie a ktorý má právo na pobyt na území Slovenskej republiky,
e) ktorý má udelený prechodný pobyt na účel štúdia, ak osobitný predpis neustanovuje inak,24) a výkon jeho práce nepresiahne u všetkých zamestnávateľov 10 hodín týždenne alebo 20 hodín týždenne, ak je študentom vysokej školy, alebo tomu zodpovedajúci počet dní alebo mesiacov za rok,
f) ktorý má udelený prechodný pobyt na účel výskumu a vývoja, ak osobitný predpis neustanovuje inak,24a) a 1. ktorý vykonáva výskum alebo vývoj na základe dohody o hosťovaní24b) alebo 2. ktorého pedagogická činnosť v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu nepresiahne celkovo 50 dní v kalendárnom roku,
g) ktorý má udelený prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie Slováka žijúceho v zahraničí,24c)
h) ktorý je žiadateľom o udelenie azylu a vstup na trh práce mu umožňuje osobitný predpis,25)
i) ktorému bol udelený azyl,
j) ktorému bola poskytnutá doplnková ochrana,
k) ktorému sa poskytlo dočasné útočisko,26)
l) ak trvanie jeho pracovnoprávneho vzťahu alebo vyslania na výkon práce nepresiahne celkovo 30 dní v kalendárnom roku a ktorý je
1. pedagogický zamestnanec, akademický zamestnanec, vysokoškolský učiteľ, vedecký, výskumný alebo vývojový pracovník, ktorý je účastníkom odborného vedeckého podujatia, alebo 2. výkonný umelec, ktorý sa zúčastňuje na umeleckom podujatí,
m) ktorý zabezpečuje na základe obchodnej zmluvy dodávky tovaru alebo služieb a tento tovar dodáva alebo v súvislosti s dodávkou tovaru uskutočňuje montáž, záručné a opravárenské práce, práce týkajúce sa nastavenia systémov výrobných zariadení alebo v súvislosti s dodávkou tovaru alebo služieb uskutočňuje programátorské práce alebo odborné školenia, ak trvanie jeho vyslania na výkon práce nepresiahne celkovo 90 dní v kalendárnom roku,
n) ktorý je prijatý do pracovnoprávneho vzťahu na základe medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá ustanovuje, že na prijatie štátneho príslušníka tretej krajiny do pracovnoprávneho vzťahu nie je potrebné povolenie na zamestnanie,27)
o) ktorý je rodinný príslušník člena diplomatickej misie, zamestnanca konzulárneho úradu alebo zamestnanca medzinárodnej vládnej organizácie so sídlom na území Slovenskej republiky, ak medzinárodná zmluva uzatvorená v mene vlády Slovenskej republiky zaručuje vzájomnosť,
p) ktorý je člen záchrannej jednotky a poskytuje pomoc na základe medzištátnej dohody o vzájomnej pomoci pri odstraňovaní následkov havárií a živelných pohrôm a v prípadoch humanitárnej pomoci,
r) ktorý je príslušník ozbrojených síl alebo civilnej zložky ozbrojených síl vysielajúceho štátu,28)
s) ktorý vykonáva odbornú prax alebo odborný výcvik podľa osobitných predpisov28a) v školách alebo školských zariadeniach,
t) ktorý úspešne absolvoval štúdium na strednej škole alebo štúdium na vysokej škole na území Slovenskej republiky,
u) ktorý bude zamestnaný na určené obdobie na účel jeho zaškolenia, najviac na šesť po sebe nasledujúcich týždňov v kalendárnom roku, ak ide o výkon zamestnania s nedostatkom pracovnej sily v okrese podľa § 12 písm. ai), a ktorý má podanú žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania na to isté pracovné miesto,
v) ktorý nedovŕšil 26 rokov veku a ktorý bude zamestnávaný príležitostnými a časovo obmedzenými prácami v rámci výmeny medzi školami alebo v rámci programov pre mládež alebo programov pre vzdelávanie, ktorých sa Slovenská republika zúčastňuje,
w) ktorého vyslal zamestnávateľ so sídlom v členskom štáte Európskej únie v rámci poskytovania služieb zabezpečovaných týmto zamestnávateľom,
x) ktorý je spoločník obchodnej spoločnosti, štatutárny orgán obchodnej spoločnosti alebo člen štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti, ktorý plní úlohy pre obchodnú spoločnosť, ktorej bola poskytnutá investičná pomoc,28b) vykonávaním činností, a to počas obdobia, na ktoré bolo vydané rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci,
y) ktorý pre obchodnú spoločnosť, ktorej bola poskytnutá investičná pomoc, zabezpečuje na základe obchodnej zmluvy dodávky tovaru alebo služieb a tento tovar dodáva alebo uskutočňuje montáž, záručné a opravárenské práce, práce týkajúce sa nastavenia systémov výrobných zariadení, programátorské práce alebo odborné školenia, a to počas obdobia, na ktoré bolo vydané rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci,
z) ktorý je zamestnaný v medzinárodnej hromadnej doprave, ak je na výkon práce vyslaný svojím zahraničným zamestnávateľom,
aa) ktorý vykonáva činnosť pre právnickú osobu, ktorej bolo vydané osvedčenie o významnej investícií,28c) a ktorý 1. riadi túto právnickú osobu alebo jej organizačnú zložku alebo
2. má mimoriadne odborné vedomosti, zručnosti, schopnosti alebo poznatky nevyhnutné na prevádzku spoločnosti, výskumné techniky alebo manažment, ak vykonávanie tejto činnosti nepresiahne celkovo 90 dní v kalendárnom roku,
ab) ktorý je akreditovaný v oblasti oznamovacích prostriedkov,
ac) ktorému bol predĺžený tolerovaný pobyt z dôvodu, že je obeťou obchodovania s ľuďmi28d)
ad) ktorému bol udelený tolerovaný pobyt z dôvodu rešpektovania jeho súkromného a rodinného života,28e)
ae) ktorému bol udelený tolerovaný pobyt z dôvodu nelegálneho zamestnávania za osobitne vykorisťujúcich pracovných podmienok, ak je jeho prítomnosť nevyhnutná na účely trestného konania,28f)
af) ktorý vykonáva duchovenskú činnosť z poverenia registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti,
ag) ktorý má udelené národné vízum28g) a 1. na ktorého sa vzťahuje program pracovnej dovolenky, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky, 2. ktorý sa podieľa na realizácií filmového projektu na území Slovenskej republiky alebo 3. ide o záujem Slovenskej republiky, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky,
ah) ktorý u neho dočasne pôsobí na základe mobility28h) 1. od zamestnávateľa v členskom štáte Európskej únie v rámci vnútropodnikového presunu alebo 2. ktorý vykonáva výskum a vývoj na základe dohody o hosťovaní alebo ktorého pedagogická činnosť nepresiahne celkovo 50 dní v kalendárnom roku,
ai) ktorého výkon práce u všetkých zamestnávateľov nepresiahne 20 hodín týždenne alebo tomu zodpovedajúci počet dní alebo mesiacov za rok, ak ide o študenta vysokej školy, ktorý sa na území Slovenskej republiky zdržiava na základe mobility,28h)
aj) ktorý pre centrum podnikových služieb28i) poskytuje odborné školenia, ak trvanie jeho pracovnoprávneho vzťahu s centrom podnikových služieb nepresiahne celkovo 90 dní v kalendárnom roku.
23a) § 30 zákona č. 404/2011 Z.z. 24) § 24 zákona č. 404/2011 Z.z. 24a) § 26 zákona č. 404/2011 Z.z. 24b) § 26b zákona č. 172/2005 Z.z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 233/2008 Z.z. 24c) § 29 zákona č. 404/2011 Z.z. v znení zákona č. 495/2013 Z.z. 25) § 23 ods. 6 zákona č. 480/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov. 26) § 2 písm. j) zákona č. 480/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov. 27) Napríklad oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 171/2011 Z.z. o uzavretí Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Kanadou o mobilite mladých, oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 159/2012 Z.z. o uzavretí Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Novým Zélandom o programe pracovnej dovolenky. 28) Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 324/1997 Z.z. o uzavretí Zmluvy medzi štátmi, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy, a inými štátmi zúčastnenými v Partnerstve za mier vzťahujúcej sa na štatút ich ozbrojených síl. 28a) Zákon č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 28b) Zákon č. 57/2018 Z.z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 28c) § 3 zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 219/2013 Z.z. 28d) § 58 ods. 1 písm. c) a § 59 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. v znení neskorších predpisov. 28e) § 58 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. v znení zákona č. 108/2018 Z.z.
28f) § 58 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z. v znení zákona č. 108/2018 Z.z. 28g) § 15 zákona č. 404/2011 Z.z. 28h) § 2 ods. 1 písm. f) zákona č. 404/2011 Z.z. v znení zákona č. 82/2017 Z.z. 28i) § 5 písm. c) zákona č. 57/2018 Z.z.
10. Správny súd dospel k jednoznačnému záveru, že v prejednávanej veci bolo vykonaným dokazovaním nepochybne preukázané, že zamestnanci G. K., W. U., Q. U. a W. U. vykonávali závislú prácu pre žalobcu dňa 09.05.2019 o 09:10 hod., keď bol spísaný zoznam kontrolovaných osôb správnym orgánom prvého stupňa, ktorý kontrolované fyzické osoby potvrdili svojim podpisom. K. G. bol žalobcom prihlásený do Sociálnej poisťovne s rozhodujúcim časom 09.05.2019 o 12:10:49 hod, U. W. dňa 09.05.2019 o 13:50:06, U. Q. dňa 09.05.2019 o 13:50:06 hod. a U. W. dňa 09.05.2019 o 13:50:06 hod., t.j. všetci zamestnanci až po zahájení kontroly nelegálnej práce nelegálneho zamestnávania. Vykonaným dokazovaním bolo rovnako nepochybne ustálené, že kontrola nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania začala do sedem dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do Registra, t.j. podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení. Vzhľadom na uvedené závery má správny súd za to, že bolo jednoznačne preukázané, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania plynúci z citovaného ust. § 3 ods. 2 zákona o nelegálnom zamestnávaní tak, ako uviedol vo výroku svojho rozhodnutia správny orgán prvého stupňa.
11. Správny súd žalobnú námietku, v zmysle ktorej kontrolovaní zamestnanci vykonávali na kontrolovanom pracovisku dňa 09.05.2019 prácu (resp. prácu za účelom zaškolenia) až od 14:00 hod., ktorú skutočnosť má preukazovať predložená dochádzka zamestnancov ako aj ich čestné prehlásenia, vyhodnotil ako nedôvodnú. Vykonaným dokazovaním nebola preukázaná obrana žalobcu, že zamestnanci začali vykonávať prácu pre žalobcu až od 14:00 hod.. O opaku svedčí vyjadrenie kontrolovaných zamestnancov v zápisniciach o podaní informácie, vyjadrenie team leadera KFTS s. r. o., Rajec Q. Q. a aj vyjadrenie manažéra žalobcu Q. S.. Z obsahu týchto záznamov, resp. vyjadrení je zrejmé, že kontrolované fyzické osoby vykonávali práce už v čase zahájenia výkonu inšpekcie práce o 9:10 hod, pričom zo zápisnice o podaní informácie vyplýva, že niektorí zamestnanci pracovali už aj pred týmto dátumom, konkrétne - W. U. v zápisnici uviedol, že pracuje už tri dni, W. U. v zápisnici uviedla, že pracuje štyri dni, G. K. v zápisnici uviedol, že pracuje tri dni a Q. U. v zápisnici uviedla, že pracuje štyri dni. O tom, že sa kontrolovaní zamestnanci nielen nachádzali na kontrolovanom pracovisku, ale v čase začatia inšpekcie aj prácu vykonávali, svedčí samotná fotodokumentácia tvoriaca obsah administratívneho spisu. Pokiaľ ide o žalobcom predložený dôkaz - dochádzka kontrolovaných zamestnancov, správny súd podotýka, že ide o doklad pochádzajúci z dispozičnej sféry žalobcu vyhotovený na počítači. Takémuto typu dôkazného prostriedku pochádzajúceho z dispozičnej sféry žalobcu, do obsahu ktorého mohlo byť zasahované, nemožno pričítať posudzujúc tento dôkaz vo svetle ďalších správnym orgánom vykonaných dôkazov hodnovernosť. Vo vzťahu k žalobcom označenému dôkazu - čestným prehláseniam kontrolovaných zamestnancov, správny súd podotýka, že podľa § 42 ods. 1 Správneho poriadku je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a jeho rozhodnutie má vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Poznatky o skutočnom stave veci získava v správnom konaní z tzv. podkladov pre rozhodnutie. Čestné vyhlásenie je jedným z podkladov pre rozhodnutie správneho orgánu (§ 32 ods. 2). Nie je možné si ho z právneho hľadiska zamieňať s dôkazom, pretože nie je výsledkom dokazovania; prostredníctvom neho sa určitá skutočnosť, existencia a poznanie, ktoré je dôležité pre rozhodnutie vo veci samej, nezisťuje, ale iba osvedčuje. V praxi je možné použiť čestné vyhlásenie v prípadoch, kedy určité skutočnosti slúžiace ako podklad pre rozhodnutie nemožno predložiť buď vôbec, alebo len s neprimeranými ťažkosťami, z dôvodov pružnosti a hospodárnosti konania, a keď je to podľa názoru správneho orgánu v konkrétnej situácii vzhľadom na platnú právnu úpravu prípustné a postačujúce. Vzhľadom na charakter tohto podkladu pre rozhodnutie upravuje Správny poriadok jasné hranice použiteľnosti čestného vyhlásenia (ust. § 39 ods. 1, 2 Správneho poriadku). Podľa odseku 1 má správny orgán oprávnenie (dikcia „môže“) namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie. O tom, či sa tak stane, rozhoduje správny orgán, nevydáva však o tom rozhodnutie. V konkrétnom konaní bude teda záležať na úvahe správneho orgánu, či čestné vyhlásenie pripustí a uspokojí sa s ním, alebo či bude požadovať vykonanie dôkazu. Správny orgán však nesmie pripustiť čestné vyhlásenie, ak to vylučuje osobitný zákon. V prejednávanej veci bolo podstatné, s ohľadom na citované ust. § 39 Správneho poriadku, že čestné vyhlásenie môže urobiť len účastník konania, v danom prípade preto k vykonaniu tohto úkonu neboli spôsobilí kontrolovaní zamestnanci. Naviac je potrebné dodať, že ani účastník konania by nemal na pripustenie čestného vyhlásenia právny nárok. Z uvedených právno-teoretických postulátov preto možno dospieť k jednoznačnému záveru,
že v danom prípade správny orgán nepochybil, pokiaľ na obsah čestných vyhlásení kontrolovaných zamestnancov pri hodnotení dôkazov neprihliadol, nakoľko čestné prehlásenie je oprávnený v správnom konaní predložiť len samotný účastník konania. Rovnako správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu, v zmysle ktorej správny orgán pochybil, pokiaľ žalobcu neinformoval pred vydaním rozhodnutia o skutočnosti, že predmetný „dôkaz“ nie je možné z formálnych dôvodov pripustiť, resp. mal tento nedostatok odstrániť výsluchom dotknutých zamestnancov. Z dodatku č. 1 zo dňa 11.06.2019 k protokolu č.: IZA-212-40-2.4/P-A24, 28-18 zo dňa 03.06.2019 vyplýva, že správny orgán informoval žalobcu o tom, že čestné prehlásenia považuje za právne irelevantné.
12. Rovnako správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu, v zmysle ktorej žalobca zamestnancov srbskej príslušnosti zamestnal len na účel ich zaškolenia v zmysle § 23a ods. 1 písm. u) zákona č. 5/2004 Z.z. - (o ktorej skutočnosti predložil žalobca pracovné zmluvy, potvrdenie o podaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania kontrolovaných osôb, informačné karty o vzniku pracovno-právneho vzťahu). V prvom rade správny súd zdôrazňuje, že citované ust. § 23a ods. 1 písm. a) až z) zákona č. 5/2004 Z.z. upravuje situácie (prípady), v ktorých je zamestnávateľ oprávnený zamestnávať štátneho príslušníka tretej krajiny. Toto ustanovenie nijak nemodifikuje právnu povinnosť uloženú zamestnávateľovi citovaným ust. § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 (porušenie ktorej je v prejednávanej veci kladené žalobcovi za vinu). Citované ust. § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení totiž ukladá oznamovaciu povinnosť zamestnávateľovi vo vzťahu k zamestnancovi podľa § 4 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, resp. § 4 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Ako je zrejmé z legálnej definície „zamestnanca“ v intenciách citovaného ust. § 4 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení, táto nie je závislá od toho, či ide o fyzickú osobu - štátneho príslušníka SR, resp. iného členského štátu alebo štátneho príslušníka tretej krajiny. Oznamovacia povinnosť je tak viazaná na akúkoľvek osobu spĺňajúcu status zamestnanca podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z.. Jedinou výnimkou, kedy sa právna povinnosť plynúca z citovaného ust. § 231ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení na zamestnávateľa nevzťahuje je situácia, kedy síce zamestnávateľ zamestnáva zamestnanca podľa § 4 ods. 1, resp. 2 zákona o sociálnom poistení, avšak na základe ním určenej dohody podľa § 227a zákona o sociálnom poistení. Pre právne posúdenie danej veci je teda irelevantné, či žalobca zamestnával menovaných zamestnancov na účel zaškolenia podľa § 23a ods. 1 písm. u) zákona č. 5/2004 Z.z., alebo z iného dôvodu, ktorý predvída citované ust. § 23a ods. 1 písm. a) až z) zákona č. 5/2004 Z.z., pokiaľ sú inak naplnené všetky predpoklady hypotézy citovaného ust. § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení pre vznik oznamovacej povinnosti. Nad rámec potrebného zdôvodnenia správny súd dodáva, že z obsahu pracovných zmlúv, ich článku II (druh práce) nevyplýva ani takýto žalobcom tvrdený účel zamestnávania uvedených zamestnancov. Pokiaľ sa v článku I (začiatok a doba trvania pracovného pomeru) zmieňuje dohoda zmluvných strán o zaškolení zamestnanca v období od 09.05.2019 do uplynutia šesť po sebe nasledujúcich týždňov v kalendárnom roku, z uvedeného ustanovenia možno vymedziť len to, že v rámci trvania pracovného pomeru bude zamestnanec „zaškolený“, nie však téza žalobcu, že účelom (jediným) uzavretia pracovnej zmluvy bolo práve „zaškolenie zamestnanca“. Pre jednoznačné vymedzenie tohto účelu uzatvorenia pracovnej zmluvy by bolo nevyhnutné obsiahnuť v pracovnej zmluve buď odkaz na citované ust. § 23a ods. 1 písm. u) zákona č. 5/2004 Z.z. alebo slovné vyjadrenie predpokladov aplikácie citovaného ust. § 23a ods. 1 písm. u) zákona č. 5/2004 Z.z. (zamestnanie na zaškolenie, vykonávanie zamestnania s nedostatkom pracovnej sily v okrese podľa § 12 písm. ai) zákona č. 5/2004 Z.z.).
13. V ďalšej časti žaloby žalobca ďalej poukazuje na dôkaz predložený zo strany žalobcu - prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia faxom alebo elektronickou poštou kontrolovaných zamestnancov s dôrazom na dátum vzniku poistenia dňa 09.05.2019. Žalobca namieta, že sa správne orgány s týmto dôkazom preukazujúcim prihlásenie kontrolovaných zamestnancov do registra k rozhodnému dňu žiadnym spôsobom nevysporiadali a bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu naň neprihliadali. Uvedenú námietku žalobcu správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V prvom rade je potrebné podotknúť, že správny orgán prvého stupňa zo žalobcom označeného dôkazu - prihlásenia do Registra poistencov a sporiteľov vychádzal, keď nielen v odôvodnení, ale aj vo výrokovej časti uviedol presný čas, kedy žalobca kontrolované fyzické osoby prihlásil do Registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia. K uvedenej námietke je potrebné dodať, že z vykonaného dokazovania nad všetku pochybnosť vyplynulo, že kontrolovaní zamestnanci dňa 09.05.2019 v čase o 9:10 hod. vykonávali prácu pre žalobcu, súčasne v tomto čase už prebiehala inšpekcia práce, avšak zamestnávateľ kontrolovaných zamestnancov, ako je zrejmé z obsahu prihlášok prihlásil až po začatí inšpekcie (K. G. o 12:10:49 hod., U. W. o 13:50:06 hod., U. Q. o 13:50:06 hod. a U. W. o
13:50:06 hod.). Pokiaľ mienil žalobca argumentovať tým (čo z formulácie danej námietky nemožno jednoznačne ozrejmiť), že posudzovať okamih včasnosti registrácie zamestnancov je potrebné nie s ohľadom na okamih začatia kontroly (s počítaním podľa minút, sekúnd, atď.), ale s ohľadom na konkrétny deň, t.j., že zamestnávateľ si v deň začatia kontroly svoju registračnú povinnosť splnil, správny súd potom vo vzťahu k otázke začatia kontroly, t.j., či je v zmysle citovaného ust. § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnom zamestnávaní relevantný deň začatia kontroly, resp. okamih začatia kontroly, uvádza nasledovné. Zákonodarca právne relevantný okamih, do ktorého musí zamestnávateľ stihnúť zamestnanca prihlásiť, vymedzil momentom (okamihom) začatia kontroly a nie samotným dňom, kedy kontrola u zamestnávateľa začala. Z citovaného ust. § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnom zamestnávaní plynú nasledovné podmienky (ktoré musia byť splnené kumulatívne), za splnenia ktorých dôjde k naplneniu hypotézy nelegálneho zamestnávania:
1. Právnická osoba, ktorá je podnikateľom využíva závislú prácu fyzickej osoby, s ktorou má uzatvorený pracovno-právny vzťah.
2. Zamestnávateľ neprihlásil zamestnanca do Registra do 7 dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu (takýmto osobitným predpisom v danom prípade je § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v čase spáchania správneho deliktu).
3. Kontrola u zamestnávateľa začala do 7 dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu.
4. Zamestnávateľ nestihol zamestnanca prihlásiť do začatia kontroly.
Zákonodarca mal nepochybne na mysli moment začatia kontroly, inak by toto ustanovenie postrádalo zmysel, nakoľko by nepostihovalo zamestnávateľa, hoci by až po momente začatia kontroly, v snahe vyhnúť sa administratívno-právnej zodpovednosti, umožňovalo „beztrestne“ zamestnanca prihlásiť do Registra. Je preto potrebné ozrejmiť, že ak kontrola nelegálneho zamestnávania začala u zamestnávateľa v zákonom stanovenej lehote, musí byť splnená ešte ďalšia kumulatívna podmienka, ktorá je už viazaná na moment začatia kontroly (počítanie na minúty a hodiny konkrétneho dňa). Počítanie lehôt na dni má vplyv len na posúdenie, či kontrola začala v lehote 7 dní u zamestnávateľa. Ak v tejto lehote začala, je potom potrebné ešte porovnať časové momenty - moment začatia kontroly a moment prihlásenia zamestnanca zamestnávateľom do Registra. Ak moment prihlásenia je neskorší ako moment začatia kontroly, potom ide o nelegálne zamestnávanie.
14. Pokiaľ ďalej žalobca vo všeobecnosti namieta, že správny orgán prvého stupňa odňal žalobcovi možnosť konať pred správnym orgánom tým, že mu neumožnil vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, k spôsobu jeho zistenia správny súd uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko v oznámení o začatí konania o uložení pokuty zo dňa 22.07.2019, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 24.07.2019, je obsiahnuté poučenie podľa § 33 Správneho poriadku o tom, že žalobca ako účastník konania má možnosť vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia, spôsobu ich zisťovania, ako aj podať návrh na ich doplnenie vrátane predloženia ďalších listinných dôkazov, a to v lehote najneskôr do 8 dní od doručenia daného oznámenia. Ako je zrejmé z obsahu administratívneho spisu, žalobca právo vyjadriť sa k veci aj využil, keď správnemu orgánu doručil písomné vyjadrenie k oznámeniu o začatí konania o uložení pokuty zo dňa 25.07.2019.
15. Žalobca ďalej namieta, že z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ani z rozhodnutia žalovaného, nie je zrejmé, ako sa správne orgány vysporiadali so skutočnosťou, že v danom prípade, pokiaľ išlo o kontrolovaných zamestnancov, išlo o cudzích štátnych príslušníkov, teda či a akým spôsobom bolo zachované právo týchto osôb konať v jazyku, ktorému rozumejú. Žalobca v tejto súvislosti tvrdí, že kontrolované fyzické osoby nerozumeli slovenskému jazyku, práve táto skutočnosť vyplýva z čestných prehlásení spísaných v ich materinskom jazyku, ktoré tieto osoby aj podpísali. V prvom rade správny súd podotýka, že obsah odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa na tvrdenie účastníka o neznalosti slovenského jazyka kontrolovanými zamestnancami nemuselo reagovať, nakoľko takúto námietku účastník konania nevzniesol do vydania rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ako je zrejmé z obsahu celého administratívneho spisu. Obrana žalobcu v prebiehajúcom administratívnom konaní pred správnym orgánom prvého stupňa spočívala v tvrdení, že kontrolovaní zamestnanci v čase kontroly, neskoro prihlásení do Sociálnej poisťovne, boli v skutočnosti zamestnancami spoločnosti JOB4PEOPLE, doo, so sídlom Augsta Cesarca 18, Noví Sad, Srbsko, a
boli vyslaní na územie Slovenskej republiky za účelom poskytovania služieb pre spoločnosť MIX SK, s.r.o., pričom ako kmeňoví zamestnanci v spoločnosti MIX SK, s.r.o. začali vykonávať prácu až od času prihlásenia do registra poistencov Sociálnej poisťovne. Správny súd podotýka, že pokiaľ mienil žalobca v administratívnom konaní spochybňovať hodnovernosť dôkazu - záznamov o podaní vysvetlenia spísaných s kontrolovanými zamestnancami tvrdením, že kontrolovaní zamestnanci nerozumeli slovenskému jazyku, v ktorom im boli správnym orgánom kladené otázky, nič nebránilo žalobcovi označiť dôkazy preukazujúce neznalosť slovenského jazyka týmito zamestnancami (napr. preukázať prítomnosť tlmočníka na kontrolovanom pracovisku dňa 09.05.2019, resp. dôkaz o pretlmočení obsahu oboznámení zamestnancov pri prijatí do zamestnania, resp. prehlásení o uskutočnení školenia z BOZP a OPP zo dňa 09.05.2019 tlmočníkom z jazyka slovenského do jazyka srbského). Správny súd však zdôrazňuje, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že kontrolovaným zamestnancom bolo zo strany zamestnávateľa poskytnuté tzv. „Oboznámenie a informovanie zamestnanca pri prijatí do zamestnania“ a kontrolovaní zamestnanci podpísali tiež prehlásenie o uskutočnení školenia z BOZP a OPP. Pokiaľ by kontrolovaní zamestnanci slovenskému jazyku skutočne nerozumeli (ako tvrdí žalobca), potom by ani neboli podpísali text týchto listín vyhotovených v slovenskom jazyku. O účelovosti obrany žalobcu svedčí aj fakt, že sa kontrolovaní zamestnanci dňa 09.05.2019 (kedy mali byť podľa obrany žalobcu „zaškoľovaní“) nachádzali na pracovisku, pričom ich „zaškolenie“ pri neznalosti slovenského jazyka by si nevyhnutne vyžadovalo súčasnú prítomnosť tlmočníka na kontrolovanom pracovisku.
16. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalobcu o nepreskúmateľnom odôvodnení výšky uloženej pokuty. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že sa správny orgán prvého stupňa ako ani žalovaný dostatočne nevysporiadali so všetkými kritériami pre uloženie pokuty, ktoré má na mysli ust. § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Poukazuje pritom na rozsudok NS SR sp. zn. 4Sž 24/1996, z ktorého cituje: „len formálne konštatovanie, že pri uložení pokuty sa prihliadalo na mieru zavinenia, je bez bližšieho odôvodnenia nepresvedčivé a nepreskúmateľné“. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že správne orgány zohľadnili všetky zákonom stanovené kritéria pre určenie výšky pokuty, ktoré má na mysli citované ust. § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, úvahy správnych orgánov o výške pokuty sú racionálne, ucelené, koherentné a v súlade so zásadami logiky, pričom správny orgán nevybočil z medzí správneho uváženia, ani ho nezneužil.
17. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, ktoré má na mysli citované ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Správne orgány v odôvodnení rozhodnutia vo vzťahu k zdôvodneniu uloženej výšky pokuty reagovali na všetky zákonné kritéria v intenciách citovaného ust. § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce. V rámci závažnosti zisteného porušenia povinnosti a závažnosti následkov (§ 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce) správny orgán prvého stupňa koherentne argumentuje, že závažnosť konania žalobcu spočíva v tom, že svojím konaním nielenže uviedol do právnej neistoty dotknuté kontrolované fyzické osoby, ale porušil aj povinnosti voči orgánom štátnej správy. Porušovanie zákazu nelegálneho zamestnávania je závažným porušením právnych predpisov so závažnými celospoločenskými dôsledkami, ako aj s nepriaznivými spoločenskými dôsledkami pre nelegálne zamestnávané osoby. Nelegálne zamestnávanie ďalej v dôvodoch rozhodnutia správny orgán prvého stupňa označil v súvislosti s vyhodnotením uvedeného kritéria za fenomén, ktorý je spôsobilý zapríčiniť rozklad podnikateľského a pracovného trhu. Existencia nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania má negatívny dopad na zamestnancov v podobe straty odvodových výhod, dôchodku, sociálneho a zdravotného zabezpečenia, ako aj na štát, ktorému vzniká škoda v podobe úbytkov zdrojov na sociálne zabezpečenie. Pri zvažovaní závažnosti porušenia uvedenej povinnosti, resp. závažnosti následkov porušenia danej povinnosti správny orgán prvého stupňa celkom logicky poukazuje aj na skutočnosť, že zamestnávatelia, ktorí nelegálne zamestnávajú, krivia rovnosť podmienok na podnikanie, spoločnosť stráca na nezaplatených daniach a odvodoch, zvýšená je nezamestnanosť. Správny orgán uložením sankcie žalobcovi sleduje cieľ zákona o nelegálnom zamestnávaní, ktorým je v zmysle dôvodovej správy „chrániť spoločnosť pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním, ale aj chrániť fyzické osoby, pre ktoré nelegálna práca prináša sociálnu neistotu“. Podľa názoru správneho súdu ďalej správny orgán z medzí správneho uváženia nevybočil ani pri zohľadnení kritéria, ktoré má na mysli citované ust. § 19 ods. 1 písm. b) zákona o inšpekcii práce, keď sa s týmto kritériom vysporiadal poukazom na počet zamestnávaných zamestnancov (13) poukazom na skutočnosť, že je žalobcovi potrebné uložiť pokutu v stanovenej výške, aby táto bola v majetkovej sfére dostatočne citeľná. Správny orgán náležite argumentoval aj pokiaľ išlo o vyhodnotenie kritéria rizík, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, ktoré označil za irelevantné
dôvodiac, že pokuta sa ukladá za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania a inšpekcia práce nebola zameraná na kontrolu predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Správny orgán náležite reagoval v odôvodnení rozhodnutia aj na ust. § 19 ods. 6 písm. c), dôvodiac, že nelegálne zamestnanie bolo zistené v štyroch prípadoch, a teda najnižšou zákonnou výškou pokuty je 5.000,00 €, pričom vzhľadom na počet nelegálne zamestnávaných fyzických osôb správny orgán zastáva názor, že nie je odôvodnené uloženie pokuty v zákonom stanovenej minimálnej výške. Správny orgán neopomenul vyhodnotiť ani kritérium v zmysle citovaného ust. § 19 ods. 1 písm. d) zákona o inšpekcii práce, t.j. skutočnosť, či zistené porušenie povinnosti je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelé nedostatkov, keď konštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že výkon inšpekcie práce nebol zameraný na kontrolu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, kritérium, či zistené porušenie povinnosti v dôsledku neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa je irelevantné, pretože sa pokuta neukladá za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Súčasne vyhodnotil, že prihliadal ako na priťažujúcu okolnosť, že sa nejedná o ojedinelý výskyt nedostatku, keďže nelegálne zamestnávanie bolo zistené v štyroch prípadoch. Správny orgán naostatok vyhodnotil aj kritérium podľa citovaného ust. § 19 ods. 6 písm. e) zákona o inšpekcii práce (opakované zistenie toho istého nedostatku), keď konštatoval, že ako poľahčujúcu okolnosť vyhodnotil tú skutočnosť, že u žalobcu nebolo v minulosti zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, čo bolo správnym orgánom preverené v zozname fyzických osôb a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania. Záverom je preto potrebné konštatovať, že správny orgán bral pri vyhodnocovaní administratívno-právnej zodpovednosti do úvahy nielen skutočnosti svedčiace v neprospech žalobcu, ale aj skutočnosti svedčiace v jeho prospech. Je potrebné podotknúť, že samotná okolnosť, že žalobca odstránil zistené nedostatky, nezbavuje žalobcu zodpovednosti za zistené porušenie právnych predpisov a nemôže byť sama o sebe ani dôvodom na neuloženie pokuty, naopak, neodstránenie zistených nedostatkov by znamenalo ďalšie porušenie právnych predpisov zo strany žalobcu. Po zhodnotení všetkých kritérií relevantných v zmysle aplikácie citovaného ust. § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce správny orgán s poukazom na potrebu, aby bola uložená pokuta citeľná aj v majetkovej sfére, aby splnila svoj účel odradiť žalobcu od protiprávneho postupu, resp. zanedbania povinností, aby nedochádzalo zo strany žalobcu k opakovaniu obdobných prípadov, konštatoval, že bolo nevyhnutné uloženie pokuty vo výške 9.000,00 €, ktorú považuje správny orgán za primeranú, plniacu funkciu výchovnú aj represívnu.
18. Napokon žalobca záverom žaloby uvádza, že uložená pokuta nie je „absolútne primeraná a neodzrkadľuje mieru závažnosti“ v správnom konaní žiadnym spôsobom nepreukázaného protizákonného konania žalobcu. V súčasnej dobe je uloženie pokuty vo výške 9.000,00 € absolútne neprimerané, v konečnom dôsledku by uhradenie uloženej pokuty malo pre žalobcu a jeho zamestnancov negatívny dopad. K uvedenej námietke považuje správny súd na úvod za potrebné predostrieť, že ukladanie pokút za správne delikty sa deje vo sfére voľného správneho uváženia (diskrečného práva) správneho orgánu, teda v zákonom dovolenej voľnosti správneho orgánu rozhodnúť vo vymedzených hraniciach, resp. voliť niektoré z viacerých možností riešení, ktoré zákon dovoľuje. Na rozdiel od posudzovania otázok zákonnosti, ktorými sa súd musí pri posudzovaní v správnej veci k žalobnej námietke zaoberať, je oblasť správnej diskrécie súdnej kontrole prakticky uzatvorená. Podrobiť voľné správne uváženie súdnemu preskúmaniu pri hodnotení zákonnosti rozhodnutí možno len potiaľ, pokiaľ správny orgán prekročil zákonom stanovené medze tohto uváženia, vybočil z nich alebo správne uváženie zneužil. Nie je však v právomoci správneho súdu, aby vstúpil do úlohy správneho orgánu a použil namiesto správneho orgánu uváženie sudcovské a sám zvážil, aká pokuta by mala byť uložená. To by mohol správny súd učiniť len podľa ust. § 198 ods. 1 SSP, a to len na návrh žalobcu, pokiaľ by dospel k záveru, že orgánom verejnej správy uložená sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter.
19. Len pre úplnosť správny súd dodáva, že využitím sankčnej moderácie súd nahrádza správne uváženie správneho orgánu; takýto zásah je však zásahom dovoleným súdu len v rámci ust. § 198 ods. 1 SSP. Súd sa v takom prípade „chová“ obdobne ako správny orgán: pre prípady moderácie je mu dané vlastné uváženie, a môže tak zasiahnuť do výšky trestu, ako by ho sám ukladal. Tým, že trest zníži alebo od trestu upustí (za predpokladu, že upustiť od uloženia sankcie by bol oprávnený v zmysle platných právnych predpisov aj samotný správny orgán), nespochybňuje záver správneho orgánu o tom, že žalobca porušil zákon a dopustil sa správneho deliktu, ale vykonáva svoju zvláštnu zákonnú právomoc, ktorá mu náleží rovnako, ako právomoc rušiť správne rozhodnutia (obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR z 30.11.2005 čj. 1 As 30/2004-82).
20. Je potrebné poznamenať, že ukladanie trestu je založené na dvoch základných princípoch - princípe zákonnosti trestu a individualizácie trestu. Uloženie pokuty v medziach zákonných podmienok je súčasťou posúdenia zákonnosti preskúmavaného správneho rozhodnutia. Z ustálenej súdnej praxe plynie nepochybný záver, že správny orgán sa pri ukladaní trestu (v danom prípade pokuty) musí výslovne zaoberať všetkými kritériami, ktoré zákon pre ukladanie pokuty ustanoví. V prípade, že niektoré z kritérií stanovených zákonom nie je pre posúdenie veci relevantné, má správny orgán povinnosť sa s takýmto kritériom aspoň stručne vysporiadať a odôvodniť jeho nepodstatnosť pri aplikácii v danej veci. (obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR zo dňa 28.09.2007, čj. 8 As 17/2006-78). Správny súdny poriadok aj za situácie, kedy správny orgán zákonné medze neprekročil a výšku pokuty riadne zdôvodnil, dáva súd do zvláštnych oprávnení moderovať výšku pokuty (§ 198 ods. 1 SSP). Až v rámci tohto moderačného oprávnenia súd skúma, či nedošlo k excesu pri individualizácii trestu, teda či a ako bolo prihliadnuté ku všetkým špecifikám konkrétneho prípadu a či bol v rámci zákonnej trestnej sankcie vybraný pre páchateľa taký druh trestu a v takej výmere, ktorá splní účel trestu a nie je neprimeraná povahe skutku. Medzi hľadiská individualizácie trestu v takom prípade patrí najmä závažnosť správneho deliktu, význam chráneného záujmu, ktorý bol správnym deliktom dotknutý, spôsob spáchania správneho deliktu, jeho následky a okolnosti, za ktorých bol spáchaný.
21. V posudzovanom konkrétnom prípade vzhľadom na absenciu návrhu žalobcu na uplatnenie sankčnej moderácie v intenciách citovaného ust. § 198 ods. 1 SSP bol správny súd oprávnený hodnotiť námietku žalobcu týkajúcu sa neprimeranosti výšky uloženej sankcie, vychádzajúc z vyššie uvedených právno- teoretických postulátov, len z hľadiska zákonnosti. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že pri posudzovaní zákonnosti uloženej sankcie správny súd skúma, či pri stanovení výšky sankcie zohľadnil správny orgán všetky zákonom stanovené kritériá, či jeho úvahy o výške pokuty sú racionálne, ucelené, koherentné a v súlade so zásadami logiky a či správny orgán nevybočil z medzí správneho uváženia alebo ho nezneužil. Pri hodnotení zákonnosti žalobcovi uloženej sankcie teda správnemu súdu nie je daný priestor pre zmenu a nahradenie správneho uváženia vlastným súdnym uvážením, teda ani priestor pre hodnotenie prostej „primeranosti“ uloženej sankcie. Primeranosť by pri posudzovaní zákonnosti uloženej sankcie mala význam jedine vtedy, pokiaľ by sa správny orgán dopustil niektorej z vyššie popísanej nezákonnosti, v ktorej dôsledku by výška uloženej sankcie neobstála, a bola by tak povediac neprimeraná okolnostiam prejednávaného prípadu. (obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR zo dňa 03.04.2012 čj. 1Afs 1/2012-36).
22. Vzhľadom na skutočnosť, že správny súd všetky žalobné námietky vyhodnotil ako nedôvodné, žalobu s poukazom na citované ust. § 190 SSP zamietol.
23. O náhrade trov konania rozhodol súd pri aplikácii § 167 ods. 1 SSP a § 168 SSP za použitia § 175 SSP. Nakoľko žalobca nebol úspešný v konaní, nemá ani právo na náhradu trov konania. Rovnako súd nepriznal právo na náhradu trov konania ani žalovanému pri aplikácii § 168 SSP a contrario, nakoľko neboli splnené podmienky na náhradu trov konania - výnimočnosť situácie.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.