Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Ek-1097-2020.pdf
PDF · 95.31 KB
Case nature
Subarea
19Ek/1097/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: J.. V. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XXXX/XX, XXX XX A.-W., právne zast.: Čahoj & Lelák, s.r.o., IČO: 53 113 331, so sídlom: Ul. 29. augusta 19, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, proti povinnému: BT Insolvency, k. s., so sídlom: Mariánska 12, 811 08 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu: JUDr. C. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XXXX/XX, XXX XX A.-F., o vymoženie 18.578,68 EUR s príslušenstvom, trov pôvodného konania a trov exekúcie, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/1097/2020 zo dňa 18. augusta 2020, takto
rozhodol:
Sťažnosť oprávneného zamieta.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/1097/2020 zo dňa 18. augusta 2020 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 07. 07. 2020 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 18.578,68 EUR s príslušenstvom, trov pôvodného konania a trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu, rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 12Cb/76/2006 zo dňa 29. 05. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15. 03. 2011 a vykonateľnosť dňa 19. 03. 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob 349/2010 zo dňa 10. 02. 2011. Súd lustráciou v súdnych registroch zistil, že uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 32OdK/149/2020 zo dňa 12. 06. 2020, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 127/2020 dňa 03. 07. 2020, bol vyhlásený na majetok povinného konkurz. Súd zároveň zbavil povinného všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom, a to v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Na podklade zistených skutočností súd dospel k záveru, že vymáhaná pohľadávka vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz na majetok povinného (t. j. pred mesiacom júl 2020), z čoho vyplýva, že uvedenú pohľadávku je možné uspokojiť len vo vyhlásenom konkurze, inak sa oddlžením dlžníka v rozsahu určenom súdom stane nevymáhateľnou. Súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že neboli splnené podmienky na to, aby súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie, a to z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného, po začatí ktorého nie je možné v zmysle ustanovenia § 167f zák. č. 7/2005 Z.z. na majetok patriaci dlžníkovi začať ani viesť exekučné konanie a začaté exekučné konanie by tak muselo byť zastavené. Súd preto podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol.
3. Dňa 02. 09. 2020 bolo súdu doručené podanie oprávneného zo dňa 31. 08. 2020, ktoré súd podľa jeho obsahu (§ 124 CSP) ako aj v kontexte skutočnosti, že bolo súdu doručené v lehote na podanie sťažnosti proti vyššie uvedenému rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, posúdil ako sťažnosť oprávneného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/1097/2020 zo dňa 18. augusta 2020. Oprávnený v ňom uvádza, že podáva sťažnosť v súvislosti so „zamietavým rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica a poučením v jeho závere“ s tým, že dňa 20. 08. 2020 obdržal cestou jeho
právneho zástupcu uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/1097/2020 zo dňa 18. 08. 2020, ktorým súd zamietol jeho návrh na vykonanie exekúcie. Z podanej sťažnosti vyplýva, že oprávnený nesúhlasí najmä s vyhlásením konkurzu na majetok povinného, keďže podľa oprávneného povinný vzhľadom na svoje dosiahnuté vzdelanie a užívanie titulu „JUDr.“ nikdy nemal úprimnú snahu a nemal ani poctivý zámer riešiť svoj dlh v medziach svojich schopností a možností, svojho nehnuteľného a iného majetku sa zbavil po zahájení súdneho konania v období, kedy vystupoval ako úspešný podnikateľ, likvidátor firiem a vedúci odboru úradu štátnej správy. V súčasnosti sa navonok pre svoje okolie javí ako úspešný právnik so stabilizovaným rodinným zázemím. Podľa oprávneného sa povinný snaží osobným bankrotom len predísť exekučným zrážkam z dôchodku.
4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
7. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
8. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
9. Súd (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1, ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že nedostatok zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti nebráni jej vecnému prejednaniu (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.
10. Základom rozhodnutia sťažnostného súdu bola aplikácia ust. § 250 ods. 1 CSP, keďže sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Z obsahu súdneho spisu mal súd potvrdený skutkový stav tak, ako ho uviedol vyšší súdny úradník a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver. Odôvodnenie napadnutého uznesenia poskytuje dostatočný podklad pre uvedený právny záver, pričom poskytuje primeranú odpoveď aj na oprávneným uplatnené dôvody sťažnosti. Oprávnený v podanej sťažnosti nešpecifikoval, v čom považuje závery súdu v preskúmavanom rozhodnutí za nesprávne. Súd preto nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej vyšším súdnym úradníkom. Práve pre správnosť dôvodov pre prijatie preskúmavaného rozhodnutia uvedených v napadnutom uznesení by z titulu aplikácie ust. § 250 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nebolo potrebné odôvodňovať uznesenie sťažnostného súdu. Avšak vo väzbe k dôvodom sťažnosti oprávneného súd považuje za potrebné nad rámec ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku doplniť odôvodnenie tohto uznesenia o výklad smerujúci k zdôrazneniu správnosti jeho záverov.
11. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 07.07.2020 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 18 578,68 EUR s príslušenstvom a trov exekúcie na základe exekučného titulu
- rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 12Cb/76/2006 zo dňa 29. 05. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15. 03. 2011 a vykonateľnosť dňa 19. 03. 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob 349/2010 - 270 zo dňa 10. 02. 2011 (ďalej ako „exekučný titul“).
12. Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 32OdK/149/2020 zo dňa 12. 06. 2020 zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 03. 07. 2020 súd vyhlásil konkurz na majetok povinného a povinného zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze.
13. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
14. Podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, alebo do vydania poverenia na vykonanie exekúcie vzniknú dôvody na zastavenie exekučného konania okrem späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie.
15. Podľa § 53 ods. 4 Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti. Z dôvodu podľa odseku 3 písm. g) zamietne návrh v časti opakujúceho sa príslušenstva, na ktoré vznikol nárok po vykonateľnosti exekučného titulu.
16. Podľa § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak z osobitného predpisu vyplýva, že tu je dôvod na zastavenie exekúcie.
17. Podľa § 166a ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“), ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.
18. Podľa § 166b ods. 1 ZoKR, za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5% istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára.
19. Podľa § 166b ods. 2 ZoKR, nevymáhateľnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na oddlžením nedotknuté pohľadávky.
20. Podľa § 166c ods. 1 ZoKR, oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky a) pohľadávka veriteľa - fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, b) pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v súvislosti s konaním o oddlžení,
c) zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, d) pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, e) pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, f) pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi, g) peňažný trest podľa Trestného zákona, h) nepeňažná pohľadávka.
21. Podľa § 166c ods. 2 ZoKR, ak sa zabezpečená pohľadávka v konkurze neprihlási, zabezpečený veriteľ je oprávnený domáhať sa uspokojenia zabezpečenej pohľadávky iba z predmetu zabezpečovacieho práva, ibaže bolo oddlženie zrušené pre nepoctivý zámer dlžníka.
22. Podľa § 166c ods. 3 ZoKR, oddlžením nedotknuté pohľadávky možno v konkurze uplatniť prihláškou.
23. Podľa § 166e ods. 1 ZoKR, o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide.
24. Podľa 166e ods. 2 ZoKR, oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.
25. Podľa § 167e ods. 1 ZoKR, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).
26. Podľa § 167f ods. 1 ZoKR, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
27. Podľa § 167f ods. 2 ZoKR, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
28. Podľa § 199 ods. 9 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.
29. Sťažnostný súd vo všeobecnosti konštatuje, že na účely oddlžovacieho konkurzu a splátkového kalendára je potrebné rozlišovať tri základné skupiny pohľadávok. Jednu skupinu tvoria pohľadávky, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Ide o pohľadávky, ktoré zákon určuje druhovo a časovo v taxatívnom výpočte v § 166b ZoKR. Tieto pohľadávky sa v konkurze neprihlasujú, nie je ich možné zahrnúť do rozvrhu ani do splátkového kalendára. Uvedené pohľadávky sú ex lege nevymáhateľné. Ďalšiu skupinu tvoria tzv. nedotknuté („privilegované“) pohľadávky, ktoré zákon vymedzuje druhovo v taxatívnom výpočte v § 166c ZoKR, nie sú dotknuté oddlžením, pretože oddlženiu nepodliehajú. Veritelia týchto pohľadávok si ich môžu vymáhať v základnom súdnom konaní, v exekučnom konaní alebo inými dovolenými spôsobmi. Ďalšiu skupinu tvoria pohľadávky podliehajúce oddlženiu podľa § 166a ZoKR. Tieto pohľadávky sa v konkurze prihlasujú a čiastočne sa uspokojujú (alebo sa neuspokojujú vôbec) v závislosti od rozsahu majetku dlžníka. V rozsahu, v akom nie sú uspokojené, sa stanú natrvalo ex lege nevymáhateľné. V zmysle § 167f ods. 2 ZoKR vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu je dôvodom pre zastavenie exekúcie v tých exekučných konaniach, v ktorých sa vymáha pohľadávka, ktorá sa môže uspokojiť len v konkurze (§ 166a) alebo sa v dôsledku vyhlásenia oddlžovacieho konkurzu stáva nevymáhateľnou (§ 166b). Na rozdiel od súdnych konaní právna úprava neprikazuje súdu
zastaviť exekučné konania, ale formuluje dôvod pre zastavenie konania, keď stanovuje, že vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu je dôvodom zastavenia exekúcie v tých exekučných konaniach, v ktorých sa vymáha pohľadávka, ktorá sa môže uspokojiť len v konkurze alebo sa v dôsledku vyhlásenia oddlžovacieho konkurzu stáva nevymáhateľnou (§ 167f ods. 2 ZoKR).
30. Súd v preskúmavanom uznesení dospel k záveru, že vymáhaná pohľadávka vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“) tak, ako to predpokladá ust. § 166a ods. 1 písm. a) ZoKR a preto mohla byť uspokojená len v konkurze alebo splátkovým kalendárom.
31. Z obsahu exekučného titulu súd zistil, že pohľadávka oprávneného vznikla z titulu nezaplatenia pomernej časti ceny pripadajúcej na jeho spoluvlastnícky podiel, a preto nejde o pohľadávku v zmysle § 166c ods. 1 písm. b), c), d), e), f), g) a h) ZoKR. Nejde ani o neavizovanú pohľadávku v zmysle § 166c ods. 1 písm. a) ZoKR, keďže podľa tvrdení oprávneného ho správca povinného upovedomil o vyhlásení konkurzu na majetok povinného. Na podklade skutočností zistených zo spisu vedeného v základnom konaní aj sťažnostný súd dospel k záveru, že pohľadávka oprávneného voči povinnému je pohľadávkou podľa § 166a ods. 1 písm. a) ZoRK, t.j. nepatrí medzi pohľadávky určené v taxatívnom výpočte § 166c ods. 1 ZoKR a nejde ani o pohľadávku podľa § 166b ods. 1 ZoKR, je teda pohľadávkou, ktorá vznikla ešte pred rozhodujúcim dňom, t.j. pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz a preto môže byť spolu s inými „starými dlhmi“ povinného uspokojená len v konkurze alebo splátkovým kalendárom.
32. Na vyššie prijatých záveroch sťažnostného súdu nemohla nič zmeniť ani námietka nepoctivého zámeru povinného pri jeho oddlžení, keďže skúmanie tejto otázky je vyhradené súdu, ktorý rozhodoval o oddlžení povinného. ZoKR v ust. § 166f v spojení s § 166g ustanovuje, že súd na návrh veriteľa rozhodne o zrušení oddlženia, pokiaľ je preukázané, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Zrušením oddlženia sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné. Pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť. V zmysle § 166g ods. 5 ZoKR však poctivý zámer môže skúmať iba súd v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, ktorým súdom je v zmysle § 166f ZoKR súd, ktorý rozhodol o oddlžení (Okresný súd Bratislava I.), nie však súd exekučný.
33. Sťažnostný súd tak dospel k záveru, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vymoženia pohľadávky, ktorú zákonodarca v ustanovení § 166b ods. 1 písm. a) ZKR zaradil do katalógu pohľadávok, ktoré mohli byť uspokojené len v konkurze. Na rozdiel od konkurzu podľa druhej časti, súdne konania, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky, ktoré sa uspokojujú v oddlžovacom konkurze (§ 166a ZKR), a pohľadávky, ktoré sú v tomto konkurze vylúčené z uspokojenia a sú nevymáhateľné (§ 166b ZKR), sa neprerušujú. Súd je povinný tieto konania bez zbytočného odkladu zastaviť. Vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu je potom dôvodom zastavenia exekúcie v tých exekučných konaniach, v ktorých sa vymáha pohľadávka, ktorá sa v dôsledku vyhlásenia oddlžovacieho konkurzu stáva nevymáhateľnou (§ 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku).
34. Vo fáze posudzovania návrhu na vykonanie exekúcie riešenie tejto právnej situácie ponúka § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, podľa ktorého súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak do vydania poverenia vzniknú dôvody na zastavenie exekučného konania okrem späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie. Pokiaľ potom súd v napadnutom uznesením návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, takéto rozhodnutie je vecne správne.
35. Z uvedených dôvodov súd nemal inú možnosť, než sťažnosť oprávneného podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku ako nedôvodnú zamietnuť akcentujúc skutočnosť, že je účinnou zákonnou úpravou oddlžovacieho konkurzu viazaný.
36. Keďže do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania len oprávnený (§ 35 ods. 1 Exekučného poriadku), súd nemal medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov tohto konania a preto výrok o trovách konania v danom prípade považoval za nadbytočný (k tomu porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. 02. 2017, sp. zn. 17Co/38/2017).
37. V exekučnom konaní sa rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, resp. bez výsluchu účastníkov konania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) a vo veci súd nariadi pojednávanie, len ak to
považuje za nevyhnutné. Rozumnému a praktickému exekučnému režimu zodpovedá zásada, že pokiaľ nie je v konaní nutné vykonať dokazovanie, súd zásadne pojednávanie nenariaďuje. Rozhodovacia činnosť súdu v danom prípade spočívala v právnom posúdení veci. Súd preto o podanej sťažnosti rozhodoval bez nariadenia pojednávania.
38. Keďže podanie oprávneného je možné v súlade s ust. § 124 CSP posúdiť podľa jeho obsahu aj ako návrh na zrušenie oddlženia povinného podľa § 166f ZoKR, súd toto podanie postúpil na rozhodnutie Okresnému súdu Bratislava I., o čom súd oprávneného upovedomuje.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku, § 355 ods. 2 CSP).
Proti tomuto uzneseniu dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).