Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-126-2020.pdf
PDF · 83.69 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/126/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Jany Dudíkovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého F. W. nar. X.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov: F. W. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na V. ul. č. X v N. a zastúpenej JUDr. Mariánom Juskom so sídlom na Račom potoku č. 3 v Košiciach a V. W. nar. X.XX.XXXX bývajúceho na V. ul. č. X v N. zastúpeného JUDr. Rudolfom Manikom, PhD., MBA, MHA - ADVOKÁT, s.r.o. so sídlom na Masarykovej ul. č. 2 v Košiciach v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo 14.9.2020 č.k. 17P/11/2020-112 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov konania, na čas po rozvode manželstva zveril mal. F. do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní zastupovať ho a spravovať jeho majetok. Zaviazal otca prispievať matke na výživu mal. F. 130 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva a upravil styk otca s maloletým každý párny týždeň od piatku od 16.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s tým, že otec prevezme maloletého a odovzdá matke v stanovený čas v jej byte. Matku zaviazal riadne pripraviť maloletého na styk, odovzdať ho v určenom čase a mieste otcovi a prevziať ho späť. O trovách účastníkov rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu.
2. Proti výroku o určení výživného podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že ho zaviaže prispievať na výživu maloletého 50 Eur mesačne. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdil, pretože nebola preukázaná dôvodnosť výživného až vo výške 130 Eur mesačne. Takto určené výživné nezodpovedá jeho príjmovým a majetkovým pomerom, nemá úspory, ani nehnuteľný, či hnuteľný majetok na rozdiel od matky maloletého. Nevzdal sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zárobku a z dôvodu absencie adekvátneho vzdelania si dlhodobo nemôže nájsť trvalé zamestnanie. Uviedol, že od roku 2018 pracoval len na dohody o pracovnej činnosti, resp. na skúšobnú dobu, keďže zamestnávatelia nemali záujem prijať ho na trvalý úväzok s vysokým daňovým a odvodovým zaťažením. Tieto pracovnoprávne vzťahy boli ukončené zamestnávateľmi a nie ním samotným. U zamestnávateľa ŽSR nevyhovel psychologickým testom, preto nie je fluktuantom zo subjektívnych, ale objektívnych dôvodov. Dodal, že si už zazmluvnil aktuálnu prácu na pracovný pomer, aj keď len čiastočný a nie na dohodu o pracovnej činnosti ako doposiaľ.
3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol potvrdiť napadnutý výrok rozsudku ako vecne správny.
4. Ďalšie vyjadrenia neboli podané.
5. Výroky rozsudku o rozvode manželstva rodičov, o zverení maloletého F. do osobnej starostlivosti matky, o tom, že obaja rodičia ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok, a o úprave styku otca s maloletým, neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom odvolacieho konania (§ 367 ods. 2 CSP).
6. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 387 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „ CSP“), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
10. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie
11. Odvolací súd preskúmal napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom v odôvodnení sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami, ktoré tvorili podklad jeho rozhodnutia a s jeho závermi sa v plnom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd. Otec v odvolaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by spochybňovali závery súdu prvej inštancie, pričom jeho odvolacia argumentácia je takmer totožná s obranou v konaní na súde prvej inštancie, s ktorou sa súd už v napadnutom rozsudku vysporiadal. Súčasne správne aplikoval § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine, z ktorého vyplýva povinnosť súdu prihliadať na potencionálne príjmy povinného rodiča, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdá výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, prípadne ak na seba berie neprimerané majetkové riziká. Na zníženie alebo stratu príjmu povinného rodiča je možné preto prihliadnuť len v prípade preukázania dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia rodiča, ktorým môže byť napríklad preukázateľne výrazné zhoršenie zdravotného stavu znemožňujúce jeho doterajší výkon práce, skončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov, prípadne zníženie príjmu opäť z dôvodu na strane zamestnávateľa a podobne, teda dôvody, ktoré povinný rodič nemôže ovplyvniť. Otec ani v odvolacom konaní nepreukázal žiaden objektívny dôvod, ktorý nemohol ovplyvniť pri ukončení svojho pracovného pomeru v spoločnosti BILLA s.r.o. kde dosahoval príjem 650 Eur mesačne. Ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, otec odišiel z tohto zamestnania dobrovoľne, pretože nebol zaradený na prácu skladníka, ale predavača, čo mu
nevyhovovalo (výpoveď otca na pojednávaní na č.l. 110 spisu). Z uvedených dôvodov odvolací súd neakceptoval odvolacie tvrdenia otca, že k ukončeniu jeho predchádzajúcich pracovných pomerov došlo zo strany zamestnávateľa alebo ukončením doby určitej. Skutočnosť, že otcovi nevyhovovala práca predavača, na ktorú ho zaradila spoločnosť BILLA s.r.o. miesto práce skladníka, nemožno v danej veci akceptovať ako objektívny dôvod zníženia jeho príjmu opodstatňujúci určenie výživného v ním navrhovanom rozsahu. V danej veci otec predloženou argumentáciou nepreukázal a nepresvedčil odvolací súd, že by tieto mali podstatný vplyv na jeho potencionálne schopnosti a možnosti plniť si vyživovaciu povinnosť v rozsahu primeranom veku a potrebám mal. F.. Preto aj odvolací súd vychádzal z potenciálnych schopností otca, z jeho možností uplatniť sa na širšom trhu práce a schopnosti zvýšiť si svoj príjem pri zvolení aktívneho prístupu a neprihliadol na jeho deklarované príjmové a majetkové pomery. Odvolací súd konštatuje, že výživné 130 Eur mesačne zohľadňuje iba minimálnu časť nevyhnutných potrieb mal. F. a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj jeho výživy na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj. Určením výživného na otcom navrhovaných 50 Eur mesačne by sa presunula zodpovednosť za zdravie a život mal. F. na matku, ktorá si svoju vyživovaciu povinnosť plní dobrovoľne nielen v peňažnej forme, ale aj formou osobnej starostlivosti o maloletého a takáto situácia by nepochybne bola v rozpore so Zákonom o rodine, morálkou a spravodlivosťou. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou. Je zároveň povinnosťou súdu v zmysle § 75 ods. 1 Zák. o rodine prihliadnuť na tzv. potencionalitu príjmov povinného rodiča, t.j. aj k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam a možnostiam. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje právo, ani povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine v § 62 ods. 1 však zakotvuje výslovne povinnosť živiť svoje dieťa, takže nemôže obstáť argumentácia, podľa ktorej rodič nepracuje, pretože sa nevie umiestniť na trhu práce alebo na pozícii adekvátnej svojím predstavám, a preto nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť buď vôbec alebo v dostatočnej miere. Pre určenie výšky výživného nie je vôbec smerodajné, koľko si rodič prácou zarobí alebo či vôbec pracuje. Potencionálny príjem nie je to, čo povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Odvolací súd poukazuje aj na § 62 ods. 2 Zák. o rodine, podľa ktorého potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne keď si rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby svojho dieťaťa. Ak otec oficiálne pracuje s príjmom 200 Eur mesačne, je jeho povinnosťou zaplatiť z nich najprv výživné 130 Eur mesačne a až následne uspokojovať svoje potreby a v tomto smere prehodnotiť svoj postoj ku práci a svoje pracovné návyky. Každý rodič má totiž povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Otec nepreukázal, že by mu bránili vo využití jeho schopností objektívne prekážky a za riadne využívanie jeho schopností rozhodne nemožno akceptovať prácu len na čiastočný pracovný úväzok počas 2 dní v týždni za 200 Eur mesačne v druhom najväčšom slovenskom meste v produktívnom mladom veku bez zdravotných ťažkostí a s ukončeným stredoškolským vzdelaním. Odvolací súd záverom poukazuje na princíp ochrany záujmov maloletého dieťaťa, kedy je súd povinný vychádzať z čl. 27 Dohovoru o právach dieťaťa zverejnených v Zbierke zákonov, z ktorého vyplýva, že sa má prihliadať na právo každého dieťaťa na životnú úroveň potrebnú pre jeho telesný, duševný a duchovný vývoj a pri skúmaní potrieb oprávneného dieťaťa je potrebné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé a pravidelne sa vyskytujúce, ale i potreby nepravidelné alebo náhodné.
12. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom výroku ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie doplnil ďalšie dôvody.
13. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.