Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/102/2020

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: PHAREX, s.r.o., so sídlom Prieložtek 1, 036 01 Martin, IČO: 44 073 437, právne zastúpený: Hronček & Partners, s.r.o., so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101165093/2020 zo dňa 13.07.2020, takto

rozhodol:

Súd priznáva správnej žalobe zo dňa 12.08.2020 odkladný účinok.

Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 12.08.2020 podanou prostredníctvom právneho zástupcu domáha preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101165093/2020 zo dňa 13.07.2020. Napadnutým rozhodnutím žalovaný správny orgán ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 102925109/2019 zo dňa 18.12.2019. Uvedeným rozhodnutím správny orgán prvého stupňa podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel v sume 2.494.931,35 Eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015 vyberanej zrážkou. Žalobca v žalobe navrhol, aby súd priznal žalobe odkladný účinok dôvodiac tým, že okamžitým výkonom napadnutých rozhodnutí hrozí žalobcovi závažná ujma na právach a oprávnených záujmoch. Obe napadnuté rozhodnutia, ktorých zrušenia sa žalobca domáha touto správnou žalobou sa uplynutím lehoty na plnenie stávajú daňovým exekučným titulom, na podklade ktorého možno okamžite pristúpiť k nútenému výkonu rozhodnutia v daňovom exekučnom konaní podľa 4. hlavy daňového poriadku. Ujma na majetku a právach žalobcu hrozí nielen v rozsahu napadnutých rozhodnutí, ale aj trov prípadnej daňovej exekúcie a tiež v dôsledku zaradenia žalobcu medzi daňových dlžníkov (čo žalobcu automaticky vylučuje napr. z možnosti uchádzať sa a realizovať verejné zákazky, uchádzať sa o využitie štátnej pomoci alebo z možnosti čerpania európskych štrukturálnych fondov. Na začatie núteného výkonu napadnutého rozhodnutia je žalovaný oprávnený už nadobudnutím vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, t.j. uplynutím 15. dňa od doručenia (oznámenia) rozhodnutia FR SR. Žalobca uviedol, že má vedomosť aj o účinkoch legislatívnych opatrení, prijatých na zmiernenie následkov šírenia pandémie ochorenia COVID-19, a to ust. až o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, kde je riešená aj situácia týkajúca sa vzniku daňových nedoplatkov a odloženia daňovej exekúcie, avšak mal

za to, že nakoľko účinnosť týchto opatrení trvá len priamo počas trvania mimoriadnej situácie a jeden kalendárny mesiac po jej skončení, predmetné opatrenie nepredstavuje pre žalobcu reálne riešenie situácie a opatrenia podľa zákona a inštitút priznania odkladného účinku správnej žalobe podľa majú celkom iný účel, trvanie a význam. Jeden prostriedok pritom nemení ani nenahrádza druhý. Ochranu pred začatím daňovej exekúcie až dokým nebude príslušným súdom preskúmaná zákonnosť napadnutých rozhodnutí, ktorú zabezpečí žalobcovi len priznanie odkladného účinku tejto správnej žalobe, a to až do právoplatného skončenia súdneho konania, začatého na jej podklade, nikdy nenahradí opatrenie prijaté , ktoré trvá len dočasne, v nadväznosti na vyhlásenú mimoriadnu situáciu v SR. Nepriznanie odkladného účinku pre by spôsobilo právnu neistotu žalobcu, spôsobenú neurčitým dňom, kedy mu môže vzniknúť daňový nedoplatok vo výške takmer 2,5 mil. EUR a to na dani, ktorej výber sa neuplatňuje ani pri iných subjektoch. Od žalobcu nemožno ani spravodlivo žiadať, aby o odklad vykonateľnosti žiadal až po skončení mimoriadnej situácie, pretože zákonné lehoty a procesné postupy, spojené s návrhom na odklad vykonateľnosti by s určitosťou viedli k tomu, že kým by sa o návrhu rozhodlo, napadnuté rozhodnutia by už dávno boli vykonateľné. Žalobca nemá možnosť dorubenú daň zaplatiť bez toho, aby tým neohrozil vlastnú existenciu a ďalšie fungovanie, čo vyplýva aj z ekonomických výkazov žalobcu a správy o ekonomickom stave žalobcu, ktorú žalobca nechal vypracovať pre účely tohto konania, pre lepšie ozrejmenie ekonomickej situácie, možností žalobcu a dôsledkov, ktoré by nastali, ak by sa napadnuté rozhodnutia stali vykonateľnými a voči žalobcovi tak bol začatý výkon - daňová exekúcia. Žalobca poukázal na to, že sa jedná o daň, ktorú žalobca už priznal a zaplatil, spôsobom a postupom cez tvorbu základu dane v daňovom priznaní DPPO za rok 2015, čo aproboval aj samotný Daňový úrad Žilina. Súdu dal do pozornosti, že v úplne obdobnej veci, sp. zn. , spoločnosti ProPharma, s.r.o., priznal tunajší súd žalobe zo dňa 30.10.2017 odkladný účinok. Žalobca poukázal aj na viaceré rozhodnutia správnych súdov, ktoré dôvody na priznanie odkladného účinku, spočívajúce v tom, že okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia by mohol zapríčiniť platobnú neschopnosť žalobcu a povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok, ako aj likvidačná výška dorubenej dane, ktorá by bola príčinou, že by žalobca nebol ďalej schopný uhrádzať svoje záväzky voči svojim zamestnancom, orgánom verejnej moci, dodávateľom či iným obchodným partnerom, čo by mohlo viesť k úpadku žalobcu, boli vyhodnotené a posúdené správnymi sudmi ako opodstatnené a v prípade takejto hroziacej ujmy odkladný účinok priznali. Napr. uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 05.08.2013, uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 20.07.2017, sp. zn. zo dňa 27.04.2017. Žalobca je funkčne a efektívne podnikajúca spoločnosť v oblasti distribúcie liekov a zdravotníckych pomôcok, kde je pre činnosť potrebný dostatočný cash flow, potrebný na úhrady nákupov tovarov a služieb, slúžiacich na ďalší predaj. Suma, v akej bola žalobcovi dorubená daň je 2.494.931,35 EUR, je veľmi vysoká čiastka, navyše sa jedná o osobitný výber dane z príjmov, ktorú za dané obdobie už žalobca zaplatil (tak ako je presvedčený, že bol podľa zákona povinný). Žalobca pre účely podania tejto žaloby a návrhu na odklad vykonateľnosti vypracoval mimoriadnu účtovnú závierku a ďalšie účtovné výstupy pre tento účel. Z účtovných dokladov spoločnosti vyplývajú nasledovné hodnoty, ktoré sú pre posúdenie hroziacej závažnej ujmy a značnej hospodárskej škody významné:

Spoločnosť na úhradu krátkodobých záväzkov využíva úročený kontokorentný úver, poskytnutý zo strany U., E. Z vyššie uvedených čísel však vyplýva, že ak vykonateľnosť napadnutých rozhodnutí nebude odložená a daň sa stane splatnou a vymáhateľnou, bude predstavovať záväzok spoločnosti. Z uvedených účtovných hodnôt je evidentné, že spoločnosť nemá z čoho dorubenú daň zaplatiť, takže tento záväzok sa stane záväzkom po splatnosti, akonáhle sa začne výkon rozhodnutia, čo je možné de facto ihneď po vzniku daňového nedoplatku a dôjde k zablokovaniu účtov, alebo inému zabezpečeniu majetku a pod. znemožní sa uhrádzanie ostatných záväzkov spoločnosti, čím sa žalobca takmer okamžite dostane do stavu platobnej neschopnosti a úpadku, a tým dôjde k naplneniu o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Možno s určitosťou dospieť k záveru, že spoločnosť s daňovým dlhom vo výške cez 2,4 mil. EUR po splatnosti (a v úpadku) sa stane insolventným obchodným partnerom, čo takmer okamžite spôsobí prerušenie obchodných vzťahov s dodávateľmi, odberateľmi a tým stratu zákaziek a klientov, tým aj stratu príjmov a postupne definitívny krach a prepúšťanie zamestnancov, ktorých ma spoločnosť k

30.06.2020 - 22. Záverom žalobca uviedol, že aj keby bol žalobca v tomto konaní vo veci samej úspešný, nebude to mať pre neho už žiadny reálny význam, pretože spoločnosť bude pred zánikom a obnova podnikateľskej činnosti bude logicky nemožná. Úspech žalobcu môže potom založiť jedine nárok na odškodnenie a zodpovednosť štátu za majetkové škody vzniknuté žalobcovi. Naopak, na strane štátu priznaním odkladného účinku žiadna vážna hrozba nevznikne.

2. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku vo vyjadrení k veci zo dňa 11.11.2020 zvlášť nevyjadril.

3. Uznesením č. k. -542 zo dňa 08.12.2020 súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku zamietol s poukazom na to, že daňové exekúcie sú zo zákona odložené, a preto nebola splnená podmienka hrozby závažnej ujmy pre priznanie odkladného účinku.

4. Žalobca súdu doručil nový návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 14.12.2020, v ktorom poukázal na to, že v dôsledku , novely o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, účinnej od 29.09.2020, ktorá časovo obmedzila trvanie „obdobia pandémie“ len do 30.09.2020, ochrana žalobcu pred daňovou exekúciou poskytnutá skončila dňom 31.10.2020. Nový návrh žalobca predložil s argumentáciou opierajúcou sa o nové skutočnosti a nový právny stav, ktorý súd nevzal pri rozhodovaní do úvahy. Žalobca mal za to, že podmienka existencie priamo hroziacej závažnej ujmy na strane žalobcu ako dôsledku možnosti okamžitého výkonu napadnutých rozhodnutí je daná. Žiadal, aby súd prihliadol na to, že žalovaný sa k prvému návrhu na priznanie odkladného účinku nevyjadril, z čoho možno vyvodiť, že tento návrh nerozporoval a nemal voči nemu výhrady. Žalobcovi v dôsledku nepriznania odkladného účinku správnej žalobe reálne hrozí stav úpadku a na to nadväzujúce vyhlásenie konkurzu na jeho majetok s dôsledkom napr. straty rozhodovacích právomocí v spoločnosti a straty právnej dispozície s jej majetkom (ktoré v takom prípade prechádzajú na správcu konkurznej podstaty), ktoré konanie navyše priamo vedie k zániku spoločnosti, tak potom je naplnená podmienka, že žalobca sa odkladného účinku správnej žaloby domáha dôvodne. Podľa názoru žalobcu, súd pri rozhodovaní o priznaní odkladného účinku správnej žaloby tiež hodnotí, ktorému z účastníkov konania hrozí v prípade výkonu, resp. priznania odkladného účinku správnej žaloby väčšie nebezpečenstvo ujmy. Správny súd prizná odkladný účinok správnej žalobe vtedy, keď možná ujma hroziaca v prípade nepriznania odkladného účinku správnej žaloby na strane toho, kto o odklad žiada, prevyšuje do úvahy prichádzajúcu ujmu druhej strany. Účelom inštitútu priznania odkladného účinku správnej žaloby je najmä ochrana účastníka konania, zaviazaného napadnutým rozhodnutím, pred exekúciou (vedenou alebo hroziacou) na podklade napadnutého rozhodnutia, nakoľko realizácia exekúcie môže spôsobiť nezvratný stav v majetkovej sfére tohto účastníka z dôvodu, že v exekučnom konaní je navrátenie do pôvodného stavu vylúčené. Žalobca poukázal na to, že nie každý výkon rozhodnutia správneho orgánu môže spôsobiť hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, prípadne iný nenapraviteľný následok. Ale v určitých prípadoch môže priamo samotný okamžitý výkon (exekúcia) rozhodnutia tento následok spôsobiť a ak tomu tak v konkrétnom prípade je, sú splnené zákonné podmienky pre priznanie odkladného účinku. Predpoklad okamžitého výkonu (exekúcie) napadnutých rozhodnutí v tejto situácii je u žalobcu naplnený. Jednak v súčasnosti neexistuje žiadna prekážka, ktorá by v tomto výkone bránila, jednak Daňový úrad Žilina ako príslušný orgán na výkon daňovej exekúcie už vykonal na nútené vymoženie spornej dorubenej dane nasledovné úkony:

- vydal rozhodnutie č. 101724211/2020 zo dňa 11.11.2020, ktorým zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam daňového subjektu, ktoré sú v rozhodnutí vymenované. Jeho účelom má byť „zabezpečenie daňového nedoplatku vo výške 2.269.952,28 EUR“ na dani vyberanej zrážkou za zdaňovacie obdobie rok 2015, vyplývajúceho z rozhodnutia Daňového úradu Žilina, pobočka Martin č. 102925109/2019 zo dňa 18.12.2019,

- započítal celú sumu nadmerného odpočtu, ktorý žalobcovi vznikol na DPH za obdobie máj 2020 vo výške 138.002,40 EUR na sumu evidovaného „daňového nedoplatku“ na dorubenej zrážkovej dani za rok 2015,

- započítal celú sumu nadmerného odpočtu, ktorý žalobcovi vznikol na DPH za obdobie jún 2020 vo výške 86.969,97 EUR na sumu evidovaného „daňového nedoplatku“ na dorubenej zrážkovej dani za rok 2015. Správca dane každý mesiac jednostranne započítava nárok žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu DPH s dorubenou zrážkovou daňou, ktorú uplatňuje ako daňový nedoplatok. Týmto už v súčasnosti

finančné orgány vykonávajú napadnuté rozhodnutie a nič ich v tom nelimituje. Žalobca prichádza o finančné prostriedky, ktoré používal na úhradu svojich záväzkov. Ďalším následkom napadnutého rozhodnutia je skutočnosť, že žalobca bol zaradený do zoznamu subjektov s daňovými nedoplatkami, ktorá má priamo za následok, že žalobca stratil spôsobilosť uchádzať sa o verejné zákazky vo verejnom obstarávaní. Táto strata spôsobilosti vyplýva zo stanovených zákonných podmienok pre účasť vo verejnom obstarávaní. Žalobca sa o verejné zákazky uchádza pravidelne a príjmy z verejných zákaziek vo výraznom rozsahu tvoria podiel na obrate žalobcu. Keďže žalobca nemá z čoho daňový nedoplatok zaplatiť bez toho, aby sa priamo nezlikvidoval, bude (v prípade nepriznania odkladného účinku správnej žalobe) aj naďalej zaradený v zozname daňových dlžníkov, čím priamo a bezprostredne stráca možnosť vykonávať ďalšiu podnikateľskú činnosť s verejnoprávnymi subjektmi a uchádzať sa o verejné zákazky. Evidencia daňového nedoplatku má pre žalobcu aj ďalší negatívny následok, a to nemožnosť uchádzať sa o finančné príspevky v rámci projektu „Prvá pomoc“ na úhradu časti mzdových nákladov pre zamestnávateľa, ktorý v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie udrží pracovné miesta aj v prípade prerušenia alebo obmedzenia svojej prevádzkovej činnosti z dôvodu poklesu tržieb. Ide pritom o pomoc, o ktorú sa žalobca v dôsledku súčasnej mimoriadnej situácie uchádza a využíval ju na zmiernenie dopadov mimoriadnej situácie, keďže rovnako ako aj iné subjekty, bol touto situáciou negatívne zasiahnutý. Podmienkou pre využitie príspevkov z projektu „Prvá pomoc“ je pritom podľa o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), aby mal subjekt splnené daňové povinnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o dani z príjmov. Nemožnosť ďalšieho využívania tejto štátnej pomoci, tak bude mať následky vo sfére udržania pracovných miest, t.j. dôsledkom bude musieť dôjsť ku prepúšťaniu, keďže nebude dostatok financií na výplaty miezd pre taký počet zamestnancov. Z priloženého dokumentu - Rekapitulácia mzdových listov môže súd vidieť, aká suma mesačných nákladov je určená len na mzdy zamestnancov, čo bude v prípade začatia výkonu rozhodnutí finančných orgánov neudržateľné. Žalobca uviedol, že ak neexistuje súdne rozhodnutie o priznaní odkladného účinku voči napadnutým rozhodnutiam, finančné orgány nie sú nijako limitované v tom, aby začali vykonávať úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku a následnému exekvovaniu. Spôsoby a postupy, ktoré môžu finančné orgány vykonávať voči majetku žalobcu vyplývajú z ust. a nasl. Daňového poriadku, ide napr. o prikázanie pohľadávky (vrátane postihnutia všetkých bankových účtov spoločnosti), predaj hnuteľných vecí, odobratie peňazí v hotovosti a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju, predaj nehnuteľností (dražba), predaj podniku alebo jeho časti a iné. Ak by došlo napr. ku zablokovaniu bankových účtov žalobcu a následnému použitiu prostriedkov na uspokojenie dorubenej zrážkovej dane, žalobca viac už nebude schopný vykonávať podnikateľskú činnosť, uhradiť žiadny svoj záväzok a ani využívať prostriedky kontokorentného úveru na nákup tovaru určeného na dodávky do zdravotníckych zariadení, lekární a pod., t.j. na plnenie svojich zmluvných záväzkov. Žalobca vykonáva finančné operácie cez bankové účty na dennej báze, nakoľko podstata jeho činností spočíva v nákupe a následnom predaji, t.j. dennodenne realizuje a inkasuje úhrady za obchodovaný tovar. Táto obchodná činnosť nie je možná, ak budú žalobcovi blokované finančné prostriedky na účtoch. Logickým dôsledkom je ukončenie podnikateľskej činnosti. Tým, že žalobca nebude môcť hradiť svoje záväzky, stane sa pre svojich obchodných partnerov nespoľahlivým a insolventným, čo bude mať logicky za následok, že dôjde k zastaveniu dodávok tovaru a tým aj k zastaveniu podnikateľskej činnosti žalobcu. Príjmy žalobcu pochádzajú práve z obchodnej činnosti veľkodistribútora liekov a zdravotníckych pomôcok. Obchodná činnosť prebieha na dennej báze. Následne ak nebude môcť vykonávať obchodnú činnosť, jeho zamestnanci sa stanú nepotrební a bude musieť dôjsť ku prepúšťaniu. Žalobca zamestnáva 21 zamestnancov, čo dokladoval zoznamom pracovníkov v prílohe. Ďalším dôsledkom v dôsledku začatia výkonu rozhodnutia podľa názoru žalobu môže byť nemožnosť plnenia zmluvných záväzkov, čoho následkom môže byť aj uplatnenie zmluvných sankcií, ale omnoho zásadnejší dôsledok bude výpadok žalobcom životne dôležitého dodávaného tovaru, ktorý dodáva na základe uzatvorených zmlúv s verejnoprávnymi subjektmi - nemocnice, zdravotnícke zariadenia, lekári, lekárne a pod., t.j. dôsledkom bude ich nedostatočné zásobovanie potrebným množstvom liekov a zdravotníckych pomôcok. Do pozornosti dal niektoré zmluvy verejne dostupné v centrálnom registru zmlúv (rámcová kúpna zmluva s odberateľom Fakultná nemocnica s poliklinikou F.D.Roosevelta Banská Bystrica, štátna príspevková organizácia, a to na tovar - zdravotnícke pomôcky pre stomikov značky Conva Tec, ktorá je uzatvorená na 2 roky alebo do naplnenia limitu dodávky; kúpna zmluva s odberateľom Univerzitná nemocnica Martin, a to na predmet dodávok „antiinfektíva1“, ktorá je uzatvorená s platnosťou do 01.05.2021; kúpna zmluva s odberateľom Univerzitná nemocnica Martin,

a to na predmet dodávok „liečivá pre nervový systém“ ktorá je uzatvorená s platnosťou na 2 roky od účinnosti, t.j. od 01.02.2019), pričom uviedol, že sa jedná aj o a mnohé ďalšie zmluvy, a to vrátane zmlúv, ktoré nie sú povinne zverejňované. Žalobca týmto poukázal na skutočnosť, že ak dôjde k obmedzeniu alebo zastaveniu činnosti žalobcu, bude ohrozené zásobovanie dôležitých subjektov - poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a lekární, a to najmä v tomto čase šírenia pandémie COVID-19, liekmi, zdravotníckymi pomôckami. Žalobca uviedol, že má za to, že odvrátenie nepriaznivých účinkov daňovej exekúcie nemožno v tomto prípade dosiahnuť prostriedkami podľa § 57 Daňového poriadku. Vyhovenie návrhu na priznanie odkladného účinku nemožno podmieňovať tým, že by mal žalobca najprv uplatniť inštitúty podľa Daňového poriadku (napr. odloženie daňovej exekúcie podľa § 95 ods. 2 s poukazom na § 96 ods. 1 písm. a) alebo b) Daňového poriadku. Tento postup nie je v dispozícii daňového subjektu ani prípadný inštitút odkladu platenia dane a povolenia splátok (§ 57 Daňového poriadku) v tomto prípade neprichádza do úvahy, a to pre zjavnú nemožnosť splnenia podmienok. Ďalšou prekážkou týchto inštitútov je vyžadovaná písomná dohoda so správcom dane, ktorej predmetom je uznanie daňového nedoplatku zo strany daňového dlžníka, ktoré sa súčasne zabezpečuje touto zmluvou. Zabezpečenie sa spravuje podľa ustanovení . Žalobca nikdy neuzná daňový nedoplatok, ktorý mu bol napadnutými rozhodnutiami dorubený, nakoľko od začiatku ho neuznáva, pri zdaňovaní svojich príjmov v roku 2015 postupoval podľa platných zákonov (čo potvrdila aj osobitná daňová kontrola u žalobcu na dani z príjmov), jeho účtovné závierky boli auditované. Súd nemôže nútiť daňové subjekty, aby takéto dohody so správcom dane uzatvorili a aby svoje záväzky písomne uznávali. Išlo by o úkony z donútenia a chýbal by slobodný, vážny prejav vôle, čo má vplyv na platnosť a perfektnosť právneho úkonu. O odklade platenia dane alebo o povolení splátok navyše správca dane vydáva osobitné rozhodnutie, ktorého vydanie by spôsobilo nejasnosť a chaos v právnych vzťahoch v prípade, ak by napadnuté rozhodnutia boli správnym súdom zrušené. Tieto inštitúty Daňového poriadku neprichádzajú v danej situácii do úvahy. Žalobca uviedol, že nemá možnosť dorubenú daň zaplatiť bez toho, aby tým neohrozil vlastnú existenciu a ďalšie fungovanie, čo vyplýva aj z ekonomických výkazov žalobcu a správy o ekonomickom stave žalobcu, ktorú žalobca nechal vypracovať pre účely tohto konania (aktualizoval ju pre účely nového návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe), pre lepšie ozrejmenie ekonomickej situácie, možností žalobcu a dôsledkov, ktoré by nastali, ak by sa napadnuté rozhodnutia stali vykonateľnými a voči žalobcovi tak bol začatý výkon - daňová exekúcia. Z účtovných dokladov spoločnosti vyplývajú nasledovné hodnoty, ktoré sú pre posúdenie hroziacej závažnej ujmy a značnej hospodárskej škody či finančnej škody významné:

Výška záväzkov žalobcu z obchodného styku, t.j. voči svojim dodávateľom (prevažne na distribuovaný tovar) predstavuje sumu vyčíslenú k 11.12.2020 - 1.413.236,22 EUR. Ide o sumu záväzkov, ktorú žalobca musí priebežne hradiť svojim dodávateľom, aby udržiaval svoju podnikateľskú činnosť a obrat tovaru. Začatím výkonu napadnutých rozhodnutí, dôjde k obmedzeniu dispozície s majetkom žalobcu a tým zabráneniu možnosti tieto záväzky uhradiť a tým zamedzeniu možnosti nakupovať ďalší tovar. Spoločnosť pritom na úhradu týchto krátkodobých záväzkov využíva cudzie zdroje - úročený kontokorentný úver, poskytnutý zo strany U., E. Z vyššie uvedených čísel však vyplýva, že ak vykonateľnosť napadnutých rozhodnutí nebude odložená, dorubená zrážková daň bude predstavovať záväzok spoločnosti. To znamená, že hodnota záväzkov žalobcu sa navýši zo súčasných 1.659.750,00 EUR o sumu dorubenej dane, t.j. o 2.494.931,35 EUR, čo spôsobí účtovný stav, kedy hodnota záväzkov prevýši hodnotu majetku spoločnosti. Uvedený stav v spojení s ďalšími podmienkami podľa o konkurze a reštrukturalizácii bude mať za následok stav predĺženia spoločnosti, čoho dôsledkom je povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Ak sa tento stav naplní, spoločnosť bude musieť podnikateľskú činnosť ukončiť. Pre úplnosť opisu ekonomickej situácie žalobca podotkol, že vo svojom účtovníctve síce eviduje nerozdelený zisk z minulých rokov vo výške 1.602.967,00 EUR, jedná sa však len o účtovnú hodnotu a nie reálny objem prostriedkov, ktorým spoločnosť disponuje. Spoločník

tieto prostriedky ponechal spoločnosti na pokrývanie nákladov spojených s jej prevádzkou a na svoju podnikateľskú činnosť. Týmto spoločnosť zvyšuje svoje vlastné imanie a tým aj svoju likviditu. Ak by bol zisk spoločnosti vyplatený, spoločnosť by musela výrazne navýšiť cudzie zdroje, čo by spoločnosť nadmerne zaťažovalo. Žalobca s daňovým dlhom vo výške cez 2,4 mil. EUR po splatnosti, so zablokovanými účtami a majetkom sa stane insolventným obchodným partnerom, čo takmer okamžite spôsobí prerušenie obchodných vzťahov s dodávateľmi, odberateľmi a tým stratu zákaziek a klientov, tým aj stratu príjmov a postupne definitívny krach a prepúšťanie zamestnancov, ktorých ma spoločnosť ku dňu 11.12.2020 v počte 21.

5. K návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 14.12.2020 sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 11.02.2021. Uviedol, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle . Zdôraznil na skutočnosť, že žalobca dosahoval lepšie ekonomické ukazovatele k 11.12.2020 oproti roku 2019. K argumentom žalobcu o nemožnosti čerpania prostriedkov z programu „Prvá pomoc“ sa žalovaný nevyjadril, z dôvodu absencie vedomosti o tom, či žalobca spĺňa podmienky pre jej poskytnutie. Poukázal na Oznámenie daňového dlžníka o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania zo dňa 03.02.2021. Pre absenciu podania účtovnej závierky k 31.12.2020 nemá žalovaný možnosť overiť ekonomické údaje žalobcu. Žalovaný ďalej poukázal na personálne prepojenie konateľa žalobcu a správcu vkladu s inými subjektmi pôsobiacimi v rovnakej oblasti podnikania. Žalovaný k uvedenému podaniu vyjadrenia pripojil stanovisko správcu dane, podľa ktorého zriadením záložného práva nebol vykonaný úkon k vymoženiu dorubenej dane ale zabezpečovací úkon. Poukázal i na to, že daňový subjekt nevyužil možnosť požiadať o odklad alebo o platenie v splátkach.

6. Podaním zo dňa 18.02.2021, ktoré bolo správnemu súdu doručené dňa 19.02.2021 učinil žalobca vyjadrenie sa k podaniu žalovaného zo dňa 11.02.2021. Žalobca namietal spôsobilosť správcu dane, ktorý nie je účastníkom konania, vyjadrovať sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného uviedol, že tento účelovo opomína stranu pasív a vysokú nákladovosť činnosti žalobcu a zámerne poukazuje len na aktíva. Žalobca má záujem naďalej riadne vykonávať svoju činnosť, a to za čas trvania sporu i po jeho skončení, pričom zdôraznil, že sa jedná o zásadný spor a spornosť dorubu zrážkovej dane je nepochybná. Poukázal na skutočnosť, že dňa 16.02.2021 došlo k zápisu exekučného záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, pozemky a stavbu evidované na LV č. XXXX, k.ú. F., okres Y., čo preukazuje bezprostrednosť hrozby výkonu správnou žalobou napadnutých rozhodnutí.

7. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

8. Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

Podľa nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

Podľa odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

Podľa ak správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa , je povinný o nej rozhodnúť do šiestich mesiacov od vydania uznesenia o priznaní odkladného účinku.

Podľa uznesenie o priznaní odkladného účinku môže správny súd i bez návrhu uznesením zrušiť, ak sa v priebehu konania ukáže, že na priznanie odkladného účinku neboli dané dôvody alebo tie medzičasom odpadli.

9. Rozhodnutie súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je potrebné považovať za výnimočné rozhodnutie. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Osobitnou náležitosťou návrhu je tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma resp. iný vážny nenapraviteľný následok a osvedčenie vzniku predpokladanej ujmy, resp. následku. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí.

10. Súd skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu hrozila závažná ujma v zmysle . Žalobcom uvedený dôvod podľa správneho súdu smeruje k rozhodnutiu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu hrozby daňovej exekúcie, a tým hroziacej platobnej neschopnosti žalobcu. Základným zmyslom rozhodovania o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia. Výkon rozhodnutia (exekúcia) je zákonným dôsledkom právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, ktorým v danom prípade je napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Žilina, v prípade dobrovoľného nesplnenia povinnosti ním uloženej a sám osebe ako zákonný inštitút nemôže odôvodňovať hrozbu ujmy. Súd má za to, že daňová exekúcia sama o sebe nenapĺňa kvalifikáciu závažnej ujmy a nenapraviteľného následku a nemôže byť dôvodom pre priznanie odkladného účinku aj s ohľadom na zásadu subsidiarity správneho súdnictva. Správny súd konštantne postupuje v obdobných prípadoch, a to tak, že pokiaľ žalobca dôvodí „iba“ hrozbou daňovej exekúcie, mal by s ohľadom na subsidiaritu správneho súdnictva vykonať kroky na jej zamedzenie bez ingerencie súdu, vec však súd vždy hodnotí jednotlivo podľa okolností prípadu. Žalobca v podaní zo dňa 14.01.2021 uviedol a zároveň aj preukázal, že cestou právneho zástupcu zaslal ešte dňa 23.10.2020 príslušným finančným orgánom list, v ktorom orgány finančnej správy upozornil, že rozhodnutia tykajúce sa vyrubenia zrážkovej dane v sume takmer 2,5 ml. Eur boli napadnuté na súde ako aj, že bol podaný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ako aj skutočnosť, že výkonom rozhodnutí bezprostredne hrozia žalobcovi škody veľkého rozsahu. Vzhľadom na vyššie uvedené možno v prípade žalobcu konštatovať, že sa pokúsil zamedziť nepriaznivým dôsledkom aj v rámci administratívneho konania, avšak neúspešne, čo správny súd konštatuje nezávisle na skutočnosti nevyužitia možnosti zo strany žalobcu požiadať o odklad platenia alebo platenie dorubenej dane v splátkach. Z dôkazov predložených žalobcom ďalej vyplýva, že správca dane začal voči žalobcovi vykonávať úkony v rámci výkonu rozhodnutia, a to zriadenie záložného práva a započítavanie nadmerných odpočtov na DPH na daňový nedoplatok, čím je daná odôvodnená obava žalobcu, že dôjde aj k ďalším zabezpečovacím úkonom, resp. samotnému výkonu. Skutočnosť zabezpečovacej povahy zriadeného záložného práva nevylučuje záver o tom, že je tento úkon krokom smerujúcim k výkonu daňovej exekúcie.

11. S ohľadom na závažnosť ujmy, ktorá reálne hrozí žalobcovi v dôsledku okamžitého výkonu rozhodnutia, ktorý prakticky ochromí chod podnikania žalobcu, je potrebné posudzovať situáciu žalobcu komplexne, a preto správny súd uznal argumenty žalobcu ako dôvodné. Vzhľadom na výšku vyrubenej dane na dani vyberanej zrážkou za zdaňovacie obdobie roka 2015, ktorá predstavuje sumu 2.494.931,35 Eur, je podľa správneho súdu výkon rozhodnutia výrazne a nezvratne spôsobilý poškodiť žalobcu ako osobu povinnú z napadnutého rozhodnutia, pretože vzhľadom na jeho finančnú situáciu by výkon napadnutého rozhodnutia s hraničiacou istotou znamenal úpadok spoločnosti - žalobcu, vedúci k začatiu konkurzného konania a konkurzu. Súd pri hodnotení naplnenia znaku hrozby závažnej ujmy prihliadol na predmet podnikania žalobcu, dodávanie liekov a zdravotníckych pomôcok a na celkovú ekonomickú situáciu - nepriaznivé dopady pandémie na chod podnikov a záujem na zachovaní zamestnanosti, a aj z tohto dôvodu priznanie odkladného účinku nepovažoval za v rozpore s verejným záujmom.

12. Žalobca osvedčil odôvodnenú obavu, že v prípade výkonu napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi závažná ujma spočívajúca v konkurze, čím by mohla byť ohrozená existencia žalobcu ako podnikajúceho subjektu, a preto správny súd priznal žalobe odkladný účinok.

13. Rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť.