Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/98/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členov senátu Mgr. Maroša Feketeho a JUDr. Róberta Foltána, v právnej veci žalobkyne: JUDr. Marcela Kucháriková, Hlavná 25, Šamorín, IČO: 42 158 770, zastúpenej advokátkou: JUDr. Lena Mišalová, Radlinského 47, Dolný Kubín, proti žalovanej: ArCanoss, s.r.o., Senecká cesta 2, Šamorín, IČO: 50 688 391, zastúpenej: Advokátska kancelária Suba & Partners, s. r. o., Trnovec nad Váhom 91, IČO: 52 504 158, o zaplatenie 5.396,28 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda z 11. septembra 2018 č. k. -99, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o trovách konania m e n í tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

II. Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. konanie o zaplatenie 5.396,28 eur s 9,05 %-ným ročným úrokom z omeškania od 13.1.2016 do zaplatenia zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby, II. žalovanej priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, III. zrušil termín pojednávania nariadený na 9.10.2018. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ustanovením , a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Vecne dôvodil, že žalobou pôvodne podanou na Okresný súd Banská Bystrica sa žalobkyňa v rámci upomínacieho konania domáhala voči žalovanej (tam ako žalovaná 1/) a voči spoločnosti OCS Slovakia, s.r.o., IČO: 50 694 570 (tam ako žalovaná 2/) uloženia povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť jej 5.396,28 eur s príslušenstvom z dôvodu, že právny predchodca žalovaných, ktorý zanikol rozdelením, nezaplatil žalobkyni odmenu za právne služby. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel a vydal platobný rozkaz sp. zn. , voči ktorému podala žalovaná odpor (platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť voči spoločnosti OCS Slovakia, s.r.o.). V dôsledku návrhu žalobkyne na pokračovanie v konaní bola vec v časti týkajúcej sa žalovanej (v upomínacom konaní žalovanej 1/) postúpená Okresnému súdu Dunajská Streda. Žalobkyňa podaním zo 7.9.2018 vzala žalobu späť z dôvodu, že OCS Slovakia, s.r.o., žalovanú pohľadávku po podaní žaloby zaplatila v exekučnom konaní vedenom na podklade platobného rozkazu sp. zn. . Keďže žalobkyňa uplatňovala svoju pohľadávku voči žalovaným ako solidárnym dlžníkom, plnením OCS Slovakia, s.r.o., zanikol aj záväzok žalovanej. Vzhľadom na to, že žaloba bola vzatá späť pred prvým pojednávaním, súhlas žalovanej nebol potrebný. Zároveň v danej veci nešlo o prípad uvedený v , v dôsledku čoho boli splnené všetky podmienky na zastavenie konania. Rozhodnutie v časti trov konania odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením tak, že žalovanej priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Uviedol, že žalobkyňa si náhradu trov konania neuplatnila a žiadala, aby súd stranám tento nárok nepriznal. Keďže k zastaveniu konania došlo na základe úkonu žalobkyne - späťvzatia žaloby, žalobkyňa tým procesne zavinila

zastavenie konania. Hoci išlo o solidárny záväzok, v oblasti procesného práva to ešte neznamená, že na strane žalovaných vniklo nerozlučné spoločenstvo podľa . Už z toho, že o založení procesného spoločenstva medzi solidárnymi dlžníkmi rozhoduje iba vôľa veriteľa (ide o tzv. dobrovoľné spoločenstvo), vyplýva záver o samostatnosti spoločníkov (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.10.2016 sp. zn. ). Ak sa teda žalobkyňa rozhodla uplatňovať si svoj nárok voči dvom subjektom, ktorí tvoria samostatné spoločenstvo podľa , hoci tak mohla urobiť aj len voči jednému z nich, žalobu síce podala dôvodne, no znáša procesné riziko neúspechu v časti nároku na náhradu trov konania, ktoré je spojené so samostatne posudzovaným správaním len jedného zo žalovaných. To platí o to viac, ak sa konanie vedie už len vo vzťahu k tomu z týchto subjektov, ktorý žalobou uplatnenému nároku odporuje. Pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy konania treba vychádzať z toho, že konanie OCS Slovakia, s.r.o. nemožno stotožňovať s konaním žalovanej. Zo žalobkyňou predostretého opisu skutkového deja po podaní žaloby by bolo možné nanajvýš vyvodiť, že k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie OCS Slovakia, s.r.o. (je otázne, či ide o „správanie“, keď bola pohľadávka vymožená v exekučnom konaní). Je nepochybné, že samotná žalovaná sa svojím správaním nijako nepričinila o zastavenie konania. Naopak, doposiaľ sa aktívne bránila tým, že voči platobnému rozkazu podala odpor.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania podala včas odvolanie žalobkyňa s návrhom na jeho zmenu tak, že nárok na náhradu trov konania nebude priznanej žiadnej zo strán. Dôvodila, že odvolanie podáva v zmysle ust. . Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil nárok na náhradu trov konania. Predmetom konania bola jedna pohľadávka, k zaplateniu ktorej boli zaviazaní obaja žalovaní (ako právni nástupcovia pôvodného dlžníka) spoločne a nerozdielne. Poukázala na . Nemožno sa stotožniť so záverom, že ak žalovaná 2/ uhradila pohľadávku, toto plnenie nemá žiaden súvis so žalovanou 1/. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, uplatnená pohľadávka bola v plnom rozsahu zaplatená, a preto zanikla povinnosť žalovanej 1/. Jediným dôvodom späťvzatia žaloby bolo zaplatenie pohľadávky, ktorá bola predmetom tohto konania. Nemožno preto procesné zavinenie na zastavení konania pričítať na ťarchu žalobkyne.

3. Žalovaná navrhla uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť. Odvolanie žalobkyne považuje za nedôvodné. Žalobkyňa späťvzatím žaloby zavinila zastavenie konania. Žalovaná sa v plnom rozsahu stotožnila s argumentáciou súdu prvej inštancie. V danom prípade pri žalovaných išlo o samostatné procesné spoločenstvo, kedy každý spoločník koná sám za seba.

4. Žalobkyňa zotrvala na odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených.

5. V následnom písomnom vyjadrení žalovaná poukázala na svoje predchádzajúce vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne, svoju argumentáciu zopakovala.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti uzneseniu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( a ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

7. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

8. Citované ustanovenie o náhrade trov konania platí pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v tomto ustanovení znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila zastavenie konania. Procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu, aj na strane žalovaného.

Pri zodpovedaní otázky, ktorá zo strán z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, je potrebné vychádzať z porovnania toho, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal a dôvodom späťvzatia žaloby, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že vo veci bol vydaný platobný rozkaz, ktorým boli žalované zaviazané spoločne a nerozdielne na úhradu žalovanej sumy žalobkyni. Vo vzťahu k jednej žalovanej nadobudol platobný rozkaz právoplatnosť a pokiaľ ide o druhú žalovanú, v konaní sa pokračovalo (žalovaná podala proti platobnému rozkazu včas odpor s odôvodnením, že pohľadávka žalobkyne zanikla započítaním). Nebolo sporné, že v priebehu konania dlh splnil jeden dlžník, čím povinnosť ostatných (teda žalovanej) zanikla. Z uvedeného dôvodu bola žaloba vzatá späť v celom rozsahu.

10. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že keď k spävzatiu žaloby viedli žalobkyňu objektívne dôvody (na ktoré žalobkyňa a ani žalovaná nemali dosah) a predmet žaloby odpadol, zavinenie na zastavení konania nie je možné pričítať ani jednej zo strán sporu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie preto nebolo vecne správne.

11. Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pričítať na ťarchu toho, kto sa bránil. Pojem procesné zavinenie je pritom nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 934 s.).

12. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov konania podľa zmenil (pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie) tak, ako vyplýva z výroku I. tohto uznesenia.

13. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Z dôvodu, že žalobkyňa bola plne úspešná v odvolacom konaní, podľa a , jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalovanej, preto odvolací súd rozhodol tak, žalobkyni priznal nárok voči žalovanej na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

14. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej

strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.