Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37C-45-2020.pdf
PDF · 182.01 KB
Case nature
Area
Subarea
37C/45/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudcom JUDr. Zsoltom Suverom v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: XX C. D., E., B., F. G., zastúpenej: JUDr. Slávka Kováčová, advokátka, Advokátska kancelária, Štúrova 20, 040 01 Košice, IČO: 30 689 210, proti žalovanému: H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: I. XX, XXX XX C., zastúpenému: JUDr. Jozef Onďak, advokát, Advokátska kancelária, Slovenská 69, 080 01 Prešov, IČO: 35 522 275, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
rozhodol:
I. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov žalobkyne a žalovaného vyporiadava tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni titulom vyrovnania jej podielu na zaniknutom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sumu 7.135,41 Eur v lehote do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok náhradu trov tohto konania v rozsahu 65,04 %.
III. Žalobkyňa a žalovaný sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok za konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov na účet Mestského súdu Košice v sume 658,- Eur v lehote do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
I.
Skutkové tvrdenia a právna argumentácia strán sporu
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou 22.12.2020 Okresnému súdu Košice I, ktorý sa podľa § 18m ods. 1 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov od 01.06.2023 označuje ako Mestský súd Košice (ďalej len „mestský súd“) domáhala proti žalovanému vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) a to tak, aby mestský súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej titulom vyrovnania jej podielu sumu 9.800 Eur a to 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa si súčasne uplatnila proti žalovanému aj nárok na náhradu trov tohto konania. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že jej manželstvo so žalovaným uzavreté 02.03.2002 bolo rozvedené rozsudkom mestského súdu č. k. 18 Pc 68/2017 z 05.03.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 17.04.2018. Počas trvania manželstva ešte v mesiaci apríl roku 2014 predali byt nachádzajúci sa na J. K. XX H. L. (ďalej len „byt“) a výťažok z predaja (spoločné peňažné prostriedky) v sume 64.000 Eur vložili ako peňažný vklad v spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. (ďalej len „M.“) na už predtým založenú spoločnú vkladnú knižku pod č. XXXXXXXXX/XXXX z dôvodu, že pôjdu spolu pracovať do Írska. Od leta roku 2016 so žalovaným už spolu nežili, spolu nebývali, ich vzťah nefungoval a bol len formálny. Každý z nich hospodáril samostatne a dohodli sa, že výťažok z predaja bytu si pre prípad rozvodu manželstva, ktorý už v tom čase plánovali, rozdelia na polovicu. Žalobkyňa preto vyjadrila súhlas s tým, že žalovaný si z daného vkladu, ktorý k 16.09.2016 predstavoval sumu 64.106,31 Eur, môže vybrať polovicu v sume 32.053,15 Eur, za ktorým účelom mu žalobkyňa
poskytla k dispozícii aj vkladnú knižku. Žalovaný v mesiaci september roku 2016 žalovanej vkladnú knižku vrátil s tým, že si svoju polovicu vkladu vybral a zostatok na vkladnej knižke predstavoval podiel žalobkyne v sume 32.053,15 Eur. Žalobkyňa bola spokojná, že na vkladnej knižke má svoju polovicu peňažných prostriedkov a výber bol žalovaným vykonaný podľa dohody. Žalobkyňa v mesiaci apríl roku 2017, keď prišla na Slovensko, sa rozhodla vybrať svoju polovicu vkladu. Avšak žalobkyňa pri návšteve pobočky SLSP zistila šokujúcu skutočnosť a síce, že jej peňažné prostriedky v sume 32.053,15 Eur na vkladnej knižke už nie sú vedené. Po dotaze na pracovníčku pobočky SLSP zistila, že žalovaný ju ako aj SLSP podviedol a to tým spôsobom, že napriek tomu, že žalobkyni vkladnú knižku s tam evidovaným zostatkom 32.053,15 Eur v mesiaci september roku 2016 vrátil, žalovaný následne 22.12.2016 opäť navštívil M., kde tvrdil, že vkladná knižka bola odcudzená na letisku z batožiny, túto prišiel zrušiť a vybrať aj zostatok tam evidovaných peňažných prostriedkov. SLSP žalovanému peňažné prostriedky vydala oproti preukázaniu sa občianskym preukazom a to napriek tomu, že majiteľmi vkladnej knižky boli obaja. Žalovaný tak podľa tvrdenia žalobkyne premysleným podvodným konaním odcudzil sumu 32.053,15 Eur, ktorá patrila žalobkyni z titulu vyporiadania BSM. Žalobkyňa žalovaného vyzývala, aby jej žalovaný podvodným spôsobom zo M. získané peňažné prostriedky v sume 32.053,15 Eur vrátil, keďže to boli peňažné prostriedky žalobkyne, ktorý túto skutočnosť ani nepoprel a žalobkyni aj sľúbil, že tieto jej vráti. Dňa 24.07.2017 žalovaný vrátil žalobkyni sumu 23.000 Eur, avšak sumu 9.053,15 Eur jej zostal žalovaný doposiaľ dlžný. Žalobkyňa opakovane vyzývala žalovaného na vrátenie peňažnej sumy 9.053,15 Eur, naposledy prostredníctvom právnej zástupkyne listom z 02.09.2020. Žalovaný však žalobkyni peňažné prostriedky nevrátil a nereagoval ani na jej výzvu na vyporiadanie BSM. Žalobkyňa v danej veci podala aj podnet orgánom činným v trestnom konaní, avšak tento bol odmietnutý s tým, že sa jedná o občiansko- právny spor medzi manželmi a svoje práva si má uplatňovať v rámci vyporiadania BSM. Žalobkyňa zároveň poukázala na to, že pri nadobudnutí daného bytu do osobného vlastníctva kúpou matka žalobkyne im požičala sumu 45.000 Sk (1.493,72 Eur), ktoré taktiež žiadala zahrnúť do vyporiadania BSM. Žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne so žalovaným za účelom uzavretia dohody o vyporiadaní BSM viackrát komunikovala, avšak bezvýsledne. Žalovaný nebol ochotný pristúpiť na žiadnu dohodu.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 08.04.2021 (č.l. 40), v ktorom uviedol, že daný byt bol pôvodne družstevný a tento nadobudol ešte pred uzavretím manželstva za „odstupné“ v sume 540.000 Sk. Rodičia žalovaného v tom čase predali rodinný dom a žalovanému prispeli sumou 370.000 Sk a žalobkyňa prispela sumou 170.000 Sk. Byt bol do osobného vlastníctva odkúpený až po uzavretí manželstva za cenu približne v sume 2.000 Eur. V tom čase strany sporu žili v Írsku, žalovaný pracoval na stavbe a dobre zarábal. Všetko platil on. Mali založený spoločný bankový účet na meno žalobkyne. Bankovým účtom disponovala žalobkyňa. Žalovaný všetky zarobené peniaze ako aj sociálne dávky odovzdával žalobkyni. Jeho peňažné prostriedky mala v starostlivosti žalobkyňa, on ako manžel jej dôveroval, a preto nemal prehľad o tom koľko peňažných prostriedkov je na bankovom účte. Žalobkyňa mala bankový účet vedený aj na Slovensku, na ktorý posielala peniaze. Po predaji daného bytu žalobkyňa všetko zariadenie, vrátane osobných vecí žalovaného, zobrala ku svojím rodičom. Žalovaný si z bytu nevzal vôbec nič. Ohľadom výťažku z predaja bytu medzi nimi žiadna dohoda nebola. V Írsku bývali v 4 spálňovom dome. Žalovaný sa v roku 2016 odsťahoval, lebo mala milenca. Dcéra E. pochádzajúca z manželstva strán sporu v tom čase otehotnela a porodila vnučku. Žalobkyňa nechcela ani počuť, aby bývala s priateľom (otcom ich vnučky) u nich doma. Žalovaný si preto prenajal dom, v ktorom býval spolu s dcérou a jej priateľom. Oni boli obidvaja ešte školopovinní, tak sa žalovaný o nich staral, aj financoval (nájom, nákupy) a staral sa tiež o vnučku, aby oni doštudovali. Žalobkyňa neprispela nič. Po rozvode nepotrebovala vyporiadať BSM, bola spokojná. Podľa tvrdenia žalovaného do BSM patria aj zostatky na bankových účtov na Slovensku a v Írsku, ku ktorým on nemá prístup. Majetok v Írsku, ktorý nakúpili, ostal k dispozícií žalobkyni a tiež dve autá. Žalovaný pri odchode z Írska v roku 2017 nezobral nič, žiadny majetok, ani finančné prostriedky. V Írsku mali zakúpené zariadenie bytu: postele v hodnote 500 Eur, pec v hodnote 380 Eur, počítač v hodnote 450 Eur, televízor v hodnote 700 Eur, ďalej motorové vozidlá AUDI A4 zakúpené za sumu 3.700 Eur v terajšej v hodnote cca 1.500- 2.000 Eur a Hondu CRW za 3.500 Eur v terajšej v hodnote cca 1.500 - 2.500 Eur. Podľa vedomosti žalovaného žalobkyňa na Slovensku chce stavať rodinný dom, napriek tomu, že za 12 rokov oficiálne pracovala iba 9 mesiacov, a ostatný čas nepracovala. Žalovaný za prácu žalobkyne nepovažuje, keď pracovala v ústave pre postihnutých. Musela pracovať povinne 4 hod. denne a odmenou za to bolo 20 Eur týždenne. Žalovaný predpokladá, že žalobkyňa šetrila z ich spoločných peňazí a on o tom nevedel, veril jej. Žalovaný do roku 2002 pracoval v spoločnosti TTC s.r.o. Prešov, kde zarábal 20.000 Sk mesačne. Potom pracoval v spoločnosti FERROMONT s.r.o., kde zarábal okolo 16.000 Sk až 18.000 Sk mesačne. V
roku 2005 odišiel do Írska tam zarábal 600 Eur týždenne. V Írsku žalovaný utrpel úraz, pre ktorý mu v roku 2006 bolo vyplatené poistné plnenie v sume 12.000 Eur. Tieto peniaze priniesli na Slovensko, ale žalovaný nemá vedomosť o tom, či ich žalobkyňa dala na bankový účet alebo odložila v hotovosti u svojej mami. Aj finančné prostriedky z Írska nosili v hotovosti na Slovensko, ktoré žalobkyňa odkladala. Pri predaji bytu v roku 2014 bolo v byte zariadenie: gaučová súprava v hodnote 3.000 Sk, nábytok na chodbe v hodnote 7.000 Sk, nábytok v detskej izbe v hodnote 8000 Sk, nábytok v obývačke v hodnote 4.000 Sk a v kuchyni (dubový stôl) v hodnote 12.000 Sk, v celkovej hodnote cca 34.000 Sk, ďalej televízor, mikrovlnná rúra, chladnička, práčka, videorekordér, DVD. Ich ceny si žalovaný už nepamätá, iba cenu videorekordéra, pretože ten kupoval na splátky a stál 12.000 Sk. Podľa odhadu žalovaného to všetko mohlo stáť asi 30.000 Sk. Všetko kupovali nové, po svadbe. Kompletné zariadenie z bytu si odniesla žalobkyňa k rodičom a sestre ešte pred jeho predajom. V byte pred predajom menili kuchynskú linku za sumu 3.200 Eur a plastové okná za sumu 2.500 Eur. Na Slovensku žalobkyňa pracovala asi 2 roky v krčme na Furči za mesačnú mzdu cca 400 Eur. Potom v roku 2006 prišli za ním do Írska, kde žalovaný všetko pripravil, vzal do prenájmu rodinný dom, zariadil, dal ho vymaľovať, aby prišli do hotového. Vybavil školy, aby deti nič nevymeškali. Žalovaný asi 2 roky vozil deti do Dublinu do slovenskej školy, za ktorú musel platiť 200 Eur mesačne. Čo sa týka detí žalovaného z prvého manželstva, žalobkyňa nechcela, aby sa žalovaný s nimi kontaktoval a dával im peniaze navyše mimo výživného. O pôžičke od matky žalobkyne vo výške 45.000,- Sk (1.493,72 Eur) žalovaný nemá žiadnu vedomosť, keďže od roku 2009 máme na Slovensku peňažnú menu Euro a na odkúpenie bytu použili peniaze z Írska. Podľa tvrdenia žalovaného až po preverení všetkých účtov a stavu finančných prostriedkov na nich je možné ustáliť masu finančných prostriedkov ku dňu zániku BSM a následne sa vyjadriť, či má vôbec žalobkyňa nárok na vyrovnanie BSM.
3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení (duplike) z 08.07.2021 (č.l. 56) k vyjadreniu žalovaného uviedla, že skutočnosti, ktoré uvádza žalovaný nie sú pravdivé a sú zavádzajúce. Družstevný byt bol kúpený v roku 2000 za sumu 515.000 Sk. Žalovaný prispel sumou 200 000 Sk a žalobkyňa prispela sumou 190 000 Sk. Sumu 100 000 Sk si žalovaný požičal od pána N. O., u ktorého bol v tom čase zamestnaný ako osobný šofér. Po dvoch rokoch prestal u neho pracovať a potrebovali peniaze v sume 100 000 Sk vrátiť. Žalovaný poprosil svoju matku, aby mu požičala, že ich vráti pánovi N. O.. Tak sa aj stalo. Po smrti otca žalovaného im bol dlh odpustený (žalovaný dostal čiastku po otcovi ako aj jeho súrodenci). Žalovaný začal pracovať v spoločnosti FERROMONT s.r.o., kde zarábal od 12 000 Sk do 14 000 Sk. Keďže sa dopustil trestného činu v roku 2004 bol stíhaný a bol mu uložený trest. Zamestnať sa a uplatniť na slovenskom pracovnom trhu bolo pre žalovaného ťažké a preto vycestoval do zahraničia (Írska) v roku 2005. O finančných prostriedkoch na Slovensku veľmi dobre vedel. Mali zriadený účet v M., ku ktorému mal žalovaný prístup. Po odchode žalovaného do Írska, sa žalobkyňa celý rok starala o platenie šekov, stravu a iné potreby sama, keďže za ten rok jej neposlal na domácnosť ani euro/korunu. Žalobkyňa platila aj výživné na dve deti žalovaného, ktoré pochádzali z jeho prvého manželstva. Žalovaný jej neposielal peniaze ani potom, čo ho o tieto prosila aspoň na nájomné bytu. Žalobkyňa výživné prestala platiť pre nedostatok peňažných prostriedkov. Žalovanému tam ostala na výživnom dlžná suma cez 10 000 Sk. Žalobkyňa začala pracovať v roku 2002 po skončení materskej dovolenky u brata žalovaného v reštaurácii „P. Q.“. Po roku odišla pracovať do reštaurácie na Furči, kde pracovala až do svojho odchodu do Írska v mesiaci jún roku 2006. Po príchode do F. začala pracovať vo firme Tool and Plastic v roku 2007, pracovala tam 10 mesiacov. Žalovaný tvrdí, že peniaze, ktoré zarobil dával žalobkyni na jej účet. Žalobkyňa však o takom niečom nemá vedomosť, lebo žalovaný mal otvorený svoj účet v J. Q. N.. Na bankový účet žalobkyne nebola prevedená žiadna suma z jeho pracovného príjmu a ani zo sociálnych dávok ako to žalovaný tvrdí. Žalovaný v roku 2006 v mesiaci máj, jún, júl začal riadne pracovať, po dvoch rokoch si zlomil ruku a od vtedy bol vedený na sociálnom úrade práce dlhodobo. V roku 2013 žalovaný pracoval cez sociálny úrad 1 rok. V tom istom roku žalobkyňa nastúpila do práce do Harmony house, kde pracovala 1 rok. Hneď po skončení pracovného pomeru nastúpila do St. Christophers, kde pracuje do dnešného dňa, a nie ako to tvrdí žalovaný, že v F. pracovala len 10 mesiacov. Od roku 2014 žalovaný poberal sociálne dávky až do mesiaca december roku 2015 a skončil vo februári 2016. Z týchto finančných prostriedkov neprispieval do rodinného rozpočtu. Žalovaný sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval na prelome mesiacov júl až august roku 2016. Od roku 2010 žili v jednom dome, ale oddelene. Dcéra žila so žalobkyňou, jej priateľom a vnučkou. Potom žila dcéra v dome otca, kde sa aj neho musela starať, lebo bol v hroznom stave. Strany sporu v Írsku vlastnili osobné motorové vozidlo značky E. E., rok výroby 2003, ktorý bol napísaný na meno žalobkyne a osobné motorové vozidlo značky C. XXX, rok výroby 2005, ktoré vlastnil žalovaný. Žalobkyňa nemá vedomosť o žiadnom osobnom automobile značky R. S.. Stranami sporu prenajímaný rodinný dom bol komplet zariadený, čo sa týka
nábytku išlo o nasledovné: 10 ročná pec v hodnote 350 Eur, 10 ročný počítač v hodnote 450 Eur, 10 ročný televízny prijímač v hodnote 400 Eur. Po odsťahovaní si žalovaný so sebou zobral: mrazničku, motorové píly, udice, kopu náradia, príklepovú vŕtačku, ktoré mali hodnotu približne 500 Eur až 2 000 Eur. Keďže žalobkyňa potrebovala uspokojiť základné potreby rodiny a predovšetkým detí, privyrábala si upratovaním domov. Týždenne to vychádzalo na cca 180 Eur. Pri predaji bytu v jeho obývacej izbe boli: gaučová súprava v hodnote 3 000 Sk (od matky žalovaného, pozn.), konferenčný stolík v hodnote 200 Sk, TV stojan v hodnote 500 Sk, televízor (z predošlého manželstva - cenu nevie, pozn.). V spálni bytu sa nachádzali skrine v hodnote 8 000 Sk (z predošlého manželstva, pozn.) a postele v hodnote 9 000 Sk (od matky žalobkyne, pozn.). Detská izba bola zariadená 2 písacími stolíkmi, skriňou v hodnote 3.500 Sk a poschodovou posteľou v hodnote 15 000 Sk. V kuchyni bytu sa nachádzal stôl a stoličky v hodnote 8 000 Sk a tiež kuchynská linka v hodnote 15 000 Sk (ostala v byte, pozn.). Na chodbe sa nachádzala 1 skriňa, 1 botník spolu so skrinkou, vešiakom a zrkadlom v hodnote 5 000 Sk. V byte sa ďalej nachádzali elektrické spotrebiče a to: mikrovlnná rúra v hodnote 1 300 Sk, chladnička v hodnote 10 000 Sk a práčka v hodnote 13 000 Sk (z predošlého manželstva, pozn.). Z bytu boli zobrané nasledovné veci: nábytok z detskej izby, postele zo spálne, veci z chodby, stôl a stoličky z kuchyne, stolík z obývačky a stojan na TV, mikrovlnná rúra, chladnička a práčka. Videorekordér si zobral žalovaný. O všetko sa postarala sestra žalobkyne, ktorú žalobkyňa poprosila o pomoc. Žalovaný s tým v tom čase súhlasil. Gaučová súprava, skriňa zo spálne ostali v byte spolu s oblečením, ktoré bolo odovzdané na charitatívne účely. Záverom žalobkyňa navrhla, aby mestský súd rozhodol podľa žalobného návrhu.
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení z 29.07.2021 (replike) k vyjadreniu žalobkyne (č.l. 85) uviedol, že družstevný by bol kúpený za 540.000 Sk, žalobkyňa prispela ako uvádza sumou 190.000 Sk a sumou 350.000 Sk prispel žalovaný. Z F. žalovaný žalobkyni posielal cca 500 Eur mesačne. Čo sa týka svojej vyživovacej povinnosti, žalovaný uviedol, že ak žalobkyňa tvrdí, že platila za neho, tak nehovorí pravdu. V tom čase mal syn žalovaného 20 rokov a dcéra 18 rokov. Obidvaja pracovali v Anglicku. Neskôr dcéra absolvovala bakalárskej štúdium, na ktoré jej žalovaný prispieval. Pokiaľ žalovaný pracoval, mal účet, po úraze bol práceneschopný a platil nájomné v sume 550 Eur. Ako žalobkyňa uvádza pracovala 10 mesiacov v rokoch 2006 až 2007. Potom až od roku 2013 - 6 rokov sa žalovaný staral o všetko. Keď začal brať sociálne dávky, tieto vyberal na poštovom úrade v hotovosti. Žalobkyňa stále čakala, kedy jej dá peniaze, keďže jej veril dával jej 150 Eur týždenne a 30 Eur si nechával pre seba. Peniaze žalobkyni dával do ruky, niekoľko krát bol pritom aj jeho kamarát a povedal mu, že nerobí dobre. Dcéra so žalobkyňou nebývala, lebo nemohla prijať jej priateľa. V tom čase tam býval ešte aj žalovaný. Dcéra s vnučkou a priateľom bývali u jeho rodičov. Keď sa žalovaný odsťahoval, nasťahovali sa ku nemu. Žalovaný ich vozil do školy, aby ju dokončili. Žalobkyňa prišla na návštevu možno 1 krát za 2 mesiace. Žalovaný žalobkyni veril a preto jej peňažné prostriedky odovzdával. Sumu 12.000 Eur titulom poistného plnenia jej odovzdal v hotovosti, ktoré odložila žalobkyňa ako aj ďalšie finančné prostriedky, ktoré ušetrili v Írsku.
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení z 04.10.2022 (č.l. 116) v podstatnom uviedol, že žalobkyňa mala na bankovom účte vedenom v M. pod IBAN: M. XXX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX k 30.06.2017 sumu 5.805,76 Eur, na ktorý syn žalovaného vložil 24.07.2017 sumu 23.000 Eur. Žalobca v tomto čase už nebol spolumajiteľom tohto bankového účtu. A teda aj suma 5.805,76 Eur má byť predmetom vyporiadania BSM. Žalobkyňou mestskému súdu predložené výpisy z bankového účtu sú prekryté a preto nie je zrejmé aké boli pohyby na tomto účte. Žalobkyňa s bankovým účtom disponovala sama a to tomto účte boli ich spoločné úspory približne v sume 20.000 Eur. Žalovaný s týmto bankovým účtom nedisponoval, lebo žalobkyni plne dôveroval. Na tento bankový účet vkladali spoločné peniaze, ktoré vybrali z J. Q. N. a doniesli na Slovensko.
6. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení z 09.11.2022 (č.l. 132) ako reakciu na vyjadrenie žalovaného z 03.10.2022 uviedla, že nie je sporné, že tak ako to uviedol žalovaný jeho syn vložil na bankový účet sumu 23.000 Eur, čím žalovaný len potvrdil, že z vkladnej knižky M. vybral sumu 32.053,15 Eur neoprávnene. Pokiaľ ide o žalovaným tvrdenú sumu na bankovom účte žalobkyne v sume 5.805,76 Eur toto svoje tvrdenie ničím nepodložil, pričom ku dňu zániku BSM bol zostatok peňažných prostriedkov na tomto bankovom účte oveľa nižší a aj to predstavovalo výživné, ktoré patrilo synovi žalobkyne T. T., ktoré uhradil jeho otec. Žalobkyňa poukázala na to, že BSM sa vyporiadava až po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku o rozvode, preto peňažné prostriedky, ktoré mali do rozvodu, sú pre toto konanie irelevantné. Žalobkyňa k svojmu vyjadreniu pripojila ako prílohu výpis z bankového účtu žalovaného v J. Q. N. pod IBAN: N. J. XXXX XXXX XXXX XX, podľa ktorého zostatok peňažných prostriedkov na tomto
účte predstavoval ku dňu 05.02.2016 sumu 6.834,40 Eur. Napriek tomu, že išlo o spoločné peňažné prostriedky, tieto 05.02.2016 žalovaný z účtu vybral a použil výlučne pre svoju potrebu.
7. Žalovaný vo svojom písomnom podaní z 31.05.2023 (č.l. 197) uviedol, že z peňažného vkladu vedeného v M. pod č. XXXXXXXXX/XXXX bola dňa 29.04.2014 vybraná peňažná čiastka 10.000 Eur, pričom nevie, prečo ich vybrala žalobkyňa, asi tam boli vložené peniaze v sume 12.000 Eur nadobudnuté titulom poistného plnenia pre úraz žalovaného. Žalovaný navrhol, aby mestský súd v rámci vyporiadania BSM vyporiadal peňažné prostriedky nachádzajúce sa na bankovom účte žalobkyne vedenom v M. pod IBAN: M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v sume 15.790,96 Eur. Žalovaný v ďalšom uviedol, že z bankového účtu žalovaného v J. Q. N. pod IBAN: N. J. XXXX XXXX XXXX XX vybral 05.02.2016 sumu 6.834 Eur. Z týchto peňažných prostriedkov použil čiastku v sume 4.800 Eur na zaplatenie nájomného za užívanie domu, v ktorom bývali spoločne s dcérou, jeho vnučkou a jej priateľom a to za obdobie od mesiaca august roku 2016 do mesiaca august roku 2017. Čiastku v sume 2.000 Eur žalovaný odovzdal žalobkyni, resp. mu ju žalobkyňa zobrala. Žalovaný do času kým býval so žalobkyňou, t.j. do mesiaca august roku 2016 jej prispieval týždenne sumou 150 Eur (mesačne 600 Eur) na nájomné, ktorý bol vo výške 350 Eur a na náklady za spotrebu elektrickej energie, ktoré predstavovali sumu asi 70 Eur mesačne. Žalovaný podľa vlastného udania peniaze použil na zabezpečenie bývania spoločnej dcéry a vnučky, pričom dcéra a jej priateľ v tom čase študovali na strednej škole a žalobkyňa ich vo svojom dome nechcela. Žalobkyňa po uplynutí jedného roku od rozvodu manželstva so žalovaným kúpila s A. I. pozemok v obci Q. za účelom výstavby rodinného domu, ktorú realizujú. Žalobkyňa bola vo vzťahu s A. I. už počas trvania manželstva strán sporu.
8. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení z 09.06.2023 (č.l. 208) argumentovala tak, že na bankovom účte v M. pod IBAN: M. XXX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX bol ku dňu 17.04.2018 vykazovaný zostatok v sume 15.790,96 Eur. Avšak na tento bankový účet bola 24.07.2017 vložená synom žalovaného suma 23.000 Eur a 19.04.2017 bola na tento bankový účet vložená otcom jej syna T. T. suma 3.615,95 Eur na úhradu jeho výživného, a preto tieto peňažné prostriedky nemôžu byť zahrnuté do vyporiadania BSM. Tento bankový účet na meno žalobkyne bol výlučne iba jej bankovým účtom.
9. Žalobkyňa vo svojom ďalšom vyjadrení z 20.06.2023 (č.l. 216) medzi inými uviedla, že sumu 15.790,96 Eur v nijakom prípade nie je možné zahrnúť do vyporiadania BSM. Čo sa týka ostatných skutočností, sú z hľadiska vyporiadania BSM irelevantné, keďže peňažné prostriedky, na ktoré žalovaný poukazuje boli minuté ešte počas trvania ich manželstva a v nijakom prípade nemôžu byť zahrnuté do vyporiadania BSM a to tak suma 10.000 Eur ako ani suma 6.834 Eur. Podľa žalobkyne tvrdenie žalovaného, podľa ktorého jej mal odovzdať sumu 2.000 Eur nie je pravdivé a nie je ničím preukázané. Naopak po rozvode manželstva strán sporu aj pred ním skôr pomáhala žalobkyňa žalovanému ako on žalobkyni. Podľa názoru žalobkyne bolo jednoznačne preukázané, že ako peňažný vklad boli do M. vložené peňažné prostriedky v celkovej sume 64.000 Eur, z ktorých polovica patrí žalobkyni, ako aj to akú sumu jej žalovaný uhradil a akú sumu jej má ešte uhradiť. Pre vyporiadanie BSM je absolútne irelevantné aké veci zakúpila žalobkyňa po rozvode ich manželstva. Dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise je jednoznačne preukázané, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na sumu 9.800 Eur.
II.
Relevantná zákonná právna úprava k predmetu sporu
10. Podľa § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
11. Podľa § 144 OZ veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.
12. Podľa § 145 ods. 1 OZ bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
13. Podľa § 145 ods. 2 OZ z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.
14. Podľa § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
15. Podľa § 149 ods. 3 OZ, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
16. Podľa § 149 ods. 4 OZ, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
17. Podľa § 149 ods. 4 OZ, ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4.
18. Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
III.
Skutkové zistenia a právne posúdenie veci mestským súdom
19. V konaní o vyporiadanie BSM súd vyporiada len tie veci, ktoré účastníci urobia predmetom vyporiadania; súd tiež nie je povinný (a zjavne ani oprávnený) zahrnúť do vyporiadania veci, ktoré účastníci neurobili predmetom vyporiadania. Predmetom konania je vyporiadanie spoločného majetku, t.j. tie veci, práva a záväzky, ktoré tvoria súčasť spoločného majetku a ktoré jeden z účastníkov urobil predmetom konania. V konaní je potrebné vykonať na návrh i realizáciu zápočtov (v prospech spoločného majetku, či v prospech samostatných majetkov manželov). Tým sa rozumie, že manželia jednak uhradia svoje záväzky voči spoločnému majetku, jednak spoločný majetok vyrovná záväzky voči samostatným majetkom manželov.
20. Strany sporu na pojednávaní 05.04.2023 (rub č.l. 145) zhodne uviedli, že hnuteľné veci patriace do ich zaniknutého BSM nežiadajú vyporiadať, vzhľadom na to, že tieto už nemajú žiadnu majetkovú hodnotu.
21. Rovnako na pojednávaní 05.04.2023 strany sporu zhodne uviedli, že nežiadajú vyporiadať ani zostatok peňažných prostriedkov pôvodne v M. vedený na bankovom účte pod IBAN: M. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na mene žalobkyne k 30.6.2017 v sume 5.805,76 Eur (rub č. l. 16) ako ani zostatok peňažných prostriedkov vedený na bankovom účte v J. Q. N. IBAN N. J. XXXX XXXX XXX XXX na mene žalovaného k 5.2.2016 v sume 6.834,40 Eur (rub č. l. 133).
22. Žalobkyňa na pojednávaní 13.03.2024 navrhla zahrnúť do predmetu vyporiadania BSM aj zostatky peňažných prostriedkov na bankových účtoch žalovaného bez ich akejkoľvek ďalšej identifikácie ku dňu zániku BSM strán sporu, t.j. k 17.04.2018 a za účelom ich preukázania navrhla doplniť dokazovanie. Mestský súd však vo vzťahu k tomuto žalobkyňou po viac ako troch rokoch od podania žaloby uplatnenému prostriedku procesného útoku uplatnil sudcovskú koncentráciu konania podľa § 153 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“),
pretože mal za to, že žalobkyňa tento mohla uplatniť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Uvedené platí o to viac, že pojednávanie konané 05.04.2023 bolo odročené za účelom doplnenia dokazovania o zostatky na bankových účtoch žalobkyne k 17.04.2018. A teda, ak by žalobkyňa bola konala s dostatočnou bdelosťou a starostlivosťou mohla rozumne predvídať, že v prípade, ak tieto zostatky na jej bankových účtoch budú kladné, žalovaný bude trvať na ich vyporiadaní, tak ako to navrhol na pojednávaní 05.04.2023 a už v tom čase žiadať o vyporiadanie prípadných zostatkov aj na bankových účtov žalovaného k 17.04.2018. Vyhovením návrhu žalobkyne na doplnenie dokazovania by sa tak nevyhnutne vyžiadalo nariadenie ďalšieho pojednávania a súčasne viedlo k predlženiu trvania tohto konania. Z uvedených dôvodov mestský súd na návrh žalobkyne z 13.03.2024, aby v rámci vyporiadania BSM boli vyporiadané aj zostatky peňažných prostriedkov na bankových účtoch žalovaného ku dňu zániku BSM a na doplnenie dokazovania za účelom ich preukázania neprihliadol.
23. Podľa zistenia mestského súdu strany sporu predmetom vyporiadania BSM urobili nasledovné:
23.1. zostatok peňažných prostriedkov pôvodne vložených stranami sporu do M. ako peňažný vklad evidovaný na vkladnej knižke kapitál pod č. XXXXXXXXX/XXXX tvorený výťažkom z predaja bytu na adrese J. XX H. L. (ďalej len „byt“) navýšený o bankové úroky, ktoré žalovaný bez vedomia žalobkyne 22.12.2016 zo M. vybral a použil výlučne pre seba, nad rámec toho, čo použila výlučne pre seba žalobkyňa (23.000 Eur, pozn.) v sume 18.106,31 Eur (64.106,31 Eur - 46.000 Eur, pozn.),
23.2. peňažné prostriedky podľa tvrdenia žalobkyne nadobudnuté titulom pôžičky od jej matky v sume 45.000 Sk (1.493,72 Eur) za účelom úhrady kúpnej ceny pôvodne družstevného bytu pri jeho nadobudnutí do BSM,
23.3. zostatok peňažných prostriedkov v M. na bankovom účte na meno žalobkyne pod IBAN M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX k 17.04.2018 v sume 15.790,96 Eur,
23.4. zostatok peňažných prostriedkov v J. Q. N. na bankovom účte na meno žalobkyne pod IBAN: N. J. XXXX XXXX XXXX XX k 17.04.2018 v sume 3.835,49 Eur,
23.5. peňažnú sumu 12.000 Eur podľa tvrdenia žalovaného nadobudnutú do BSM v roku 2006 titulom poistného plnenia pre úraz žalovaného.
24. Vychádzajúc zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu medzi stranami sporu nebolo sporné, že:
24.1. strany sporu manželstvo uzavreli 02.03.2002,
24.2. v mesiaci apríl roku 2014 predali byt, ktorý bol predmetom ich BSM a z predaja pochádzajúci výťažok (kúpnu cenu) v sume 63.000 Eur vložili na spoločný termínovaný vklad do M. pod č. XXXXXXXXX/XXXX,
24.3. žalovaný sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval na prelome mesiacov júl až august roku 2016 a strany sporu od toho času spolu nežili a nehospodárili,
24.4. peňažný vklad patriaci do BSM v M. pod č. XXXXXXXXX/XXXX navýšený o bankové úroky (387,83 Eur + 718,48 Eur) predstavoval k 16.09.2016 sumu 64.106,31 Eur a žalovaný so súhlasom žalobkyne 16.09.2016 vybral polovicu vkladu v sume 32.053,15 Eur,
24.5. žalovaný 22.12.2016 vklad v M. zrušil a súčasne vybral aj druhú polovicu tam uložených peňažných prostriedkov v sume 32.053,16 Eur,
24.6. žalovaný 24.07.2017 prostredníctvom svojho syna poukázaním na bankový účet vedený v M. pod IBAN: M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX k dispozícii žalobkyne poskytol sumu 23.000 Eur,
24.7. BSM zaniklo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode strán sporu, t.j. 17.04.2018.
25. Avšak medzi stranami sporu zostalo sporným nasledovné:
25.1. kto bol ohľadom daného bytu členom bytového družstva, prípadne, či išlo o členstvo spoločné,
25.2. sumy, ktorými, tá ktorá zo strán sporu prispela na nadobudnutie členského podielu ohľadom bytu v bytovom družstve v roku 2000 pred uzavretím manželstva,
25.3. či žalovaný 22.12.2016 peňažný vklad v M. pod č. XXXXXXXXX/XXXX zrušil s vedomím žalobkyne a ním vybraté peňažné prostriedky v sume 32.053,16 Eur použil výlučne pre seba,
25.4. peňažné prostriedky nadobudnuté titulom pôžičky od matky žalobkyne v sume 45.000 Sk (1.493,72 Eur) za účelom úhrady kúpnej ceny bytu pri jeho nadobudnutí do BSM a to tak, čo do právneho základu ako aj čo do výšky,
25.5. žalovaným tvrdená suma 12.000 € nadobudnutá do BSM v roku 2016 titulom poistného plnenia pre úraz žalovaného, čo do právneho základu ako aj výšky a tiež na čo bola použitá,
25.6. platenie výživného žalobkyňou z prostriedkov patriacich do BSM deťom žalovaného pochádzajúcim z jeho prvého manželstva.
26. Mestský súd preto za účelom preukázania sporných skutkových tvrdení nariadil viacero pojednávaní a vykonal dokazovanie listinami, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, po ktorom v spojení aj s ostatnými skutkovými tvrdeniami, ktoré neboli sporné, ustálil svoje celkové skutkové zistenia a vyporiadajúc sa pritom aj s námietkami a právnou argumentáciou strán sporu vec právne posúdil (viď nižšie).
27. Mestský súd na pojednávaní 05.04.2023 (č.l. 146) vykonal výsluch žalobcu ako strany sporu, ktorý v rámci svojej výpovede uviedol, že členský podiel v bytovom družstve nadobudol ešte pred uzavretím manželstva za cenu v sume 550.000 Sk, z toho sumu 370.000 Sk uhradil on a sumu 170.000 Sk uhradila žalobkyňa. Tento členský podiel nadobudol on do svojho výlučného vlastníctva. Po uzavretí manželstva došlo k odkúpeniu bytu, avšak tento byt už odkúpili do BSM. Členský podiel v bytovom družstve nadobudol ešte pred rokom 2000. Následne byt odkúpili do osobného vlastníctva, avšak nie je pravdou, že by matka žalobkyne, poskytla na úhradu kúpnej ceny bytu sumu 45.000 Sk. Cenu bytu zaplatil z vlastných peňažných prostriedkov, ktoré zarobil v F.. K odkúpeniu bytu do osobného vlastníctva došlo približne v rokoch 2007 až 2008. V spoločnej domácnosti so žalobkyňou žili do roku 2016, hoci už nežili spolu ako manželia. Každý mesiac dával žalobkyni peniaze na úhradu režijných nákladov v hotovosti. Predtým ako sa so žalobkyňou dohodli, že sa zo spoločnej domácnosti odsťahuje, tak sa dohodli na tom, že ich majetok patriaci do BSM vyporiadajú neskôr. Avšak následne mu žalobkyňa nič nedala. Žalovaný mal v roku 2006 pracovný úraz a to zlomenie zápästia pravej ruky, za ktorý (úraz) mu bolo vyplatené poistné plnenie v sume 12.000 Eur. Toto poistné plnenie v hotovosti dal žalobkyni. Žalovaný nekontroloval ako s nimi naložila, resp. naloží, dôveroval jej. Zakaždým, keď sa vracali z F. na Slovensko, vyberali peniaze z tamojšieho bankového účtu, v hotovosti ich priniesli na Slovensko a žalobkyňa ich ukladala na účet. Žalovaný sa nestaral, dôveroval jej. Mal vedomosť o tom, že žalobkyňa dávala peniaze aj svojim rodičom za účelom ich úschovy. Žalobkyňa výživné na deti žalovaného neplatila, pretože jeho deti boli už v tom čase plnoleté a pracovne činné. Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne žalovaný uviedol, že mal bankový účet v F. banke. Účet mal od roku 2006. Tento zrušil približne v rokoch 2014 až 2015. Potom ako sa žalovaný od svojej dcéry odsťahoval, nepracoval. V tom čase mal príjem z titulu sociálnych dávok.
28. Pokiaľ jeden z manželov nakladal s vecou alebo úsporami, ktoré sú v BSM spôsobom, ktorý je v rozpore s ustanovením § 145 ods. 1 OZ, nemožno k tomuto právnemu úkonu prihliadať. „Peňažnú sumu, resp. vklad, ktorý manžel za trvania manželstva bez súhlasu druhého z manželov vybral a použil pre seba treba zaradiť do BSM a vyporiadať.“ (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2 M Cdo 5/2008 z 29.04.2009). Dôsledky nakladania so spoločným majetkom, ktoré je v rozpore s ustanovením § 145 ods. 1 OZ, musia byť na ťarchu toho z manželov, ktorý s majetkom takto nakladal. Pokiaľ teda jeden z manželov bez súhlasu druhého a v rozpore s § 145 ods. 1 OZ vyberie z účtu v peňažnom ústave peniaze, tak pri vyporiadaní spoločného majetku nemožno prihliadať k tomu, že ten kto peniaze vybral, ich stratil alebo mu boli odcudzené, prípadne, že o tieto prišiel za nezistených okolností. Aj v takomto prípade je treba k týmto peňažným prostriedkom prihliadnuť
pri vyporiadaní, a to na ťarchu toho, kto s nimi protiprávne nakladal [viď rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej len „NS ČR“) č. k. 22 Cdo 2465/2010 zo 14.03.2011]. Toho manžela, ktorý peňažné prostriedky z účtu v peňažnom ústave vyberie, ťaží povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadne toho, akým spôsobom s týmito peňažnými prostriedkami naložil. V prípade, že takto získané peňažné čiastky spotreboval pre seba, či spôsobom, ktorý nepredstavuje uspokojovanie potrieb rodiny a je v súlade s inštitútom BSM, prípadne takúto čiastku nespotreboval a ku dňu zániku BSM ňou disponoval, je treba ju vyporiadať ako súčasť BSM. Prostriedky tvoriace BSM môže každý z manželov vyberať z účtu a používať pre bežnú spotrebu. Preto pri vyporiadaní BSM súdom nemožno prihliadať k čiastkam, ktoré boli vybrané z účtu, na ktorom boli uložené úspory manželov a spotrebované za trvania manželstva, pokiaľ nešlo o prostriedky vynaložené na výlučný majetok jedného z manželov alebo o prostriedky, s ktorými bolo nakladané v rozpore s ustanovením § 145 ods. 1 OZ. Ide tu teda o posúdenie toho, či nakladanie s majetkom v konkrétnom prípade tvorí obvyklú (bežnú) správu majetku v BSM. Na to, či právny úkon manžela je v zmysle § 145 ods. 1 OZ bežnou správou majetku v BSM, či túto presahuje, je treba usudzovať z konkrétnych majetkových pomerov manželov, je však treba prihliadať i k všeobecným zvyklostiam. V danom tu prejednávanom spore sa jednalo o nakladanie žalovaného s peňažnými prostriedkami vloženými ako peňažný vklad do M., ktoré pochádzali z výťažku predaja bytu strán sporu v BSM, ktoré po navýšení o bankové úroky (387,83 Eur + 718,48 Eur) predstavovali k 16.09.2016 sumu 64.106,31 Eur. Podľa zhodných tvrdení strán sporu žalovaný so súhlasom žalobkyne 16.09.2016 vybral polovicu vkladu v sume 32.053,15 Eur. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by strany sporu v čase úplného zrušenia peňažného vkladu žalovaným v M. 22.12.2016 a výberu aj zostatku tam vložených peňažných prostriedkov v sume 32.053,16 Eur, okrem hnuteľných vecí tvoriacich bežné vybavenie domácnosti a dvoch osobných motorových vozidiel (viď bod 2. a 3. odôvodnenia tohto rozsudku ), ktoré pre ich nulovú, prípadne len nepatrnú zostatkovú hodnotu, v rámci vyporiadania BSM ani nežiadali vyporiadať, vlastnili akýkoľvek iný majetok, či inú významnú majetkovú hodnotu. Podľa výpisu z bankového účtu vedeného v J. Q. N. IBAN N. J. XXXX XXXX XXX XXX na mene žalovaného (č.l. 69) v období od 14.12.2015 do 19.01.2016 tam evidované peňažné prostriedky boli v rozmedzí od 300 až 7.384,79 Eur. Tento bol zrušený žalovaným 05.02.2016 s tam vykazovaným zostatkom v sume 6.834,40 Eur, ktorý strany sporu nežiadali vyporiadať. Podľa výpisu z bankového účtu vedeného v J. Q. N. na meno žalobkyne pod IBAN: N. J. XXXX XXXX XXXX XX (č.l. 65 až 67) v období od 10.03.2015 do 02.11.2017 tam evidované peňažné prostriedky boli v rozmedzí od 3.091,50 Eur až 5.776,56 Eur. Na tomto bankovom účte bol ku dňu zániku BSM strán sporu, t.j. k 17.04.2018 vykazovaný zostatok v sume 3.835,49 Eur, ktorý žalovaný navrhol rámci vyporiadania BSM vyporiadať (viď argumentáciu nižšie). A napokon na bankovom účte vedenom v M. pod IBAN: M. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na mene žalobkyne (rub č. l. 16) bol k 30.6.2017 vykazovaný zostatok v sume 5.805,76 Eur (rub č. l. 16), ktorý strany sporu nežiadali zahrnúť do predmetu BSM pre účely jeho vyporiadania. Mestský súd posúdiac rozsah BSM, druh a hodnotu vecí (majetkových hodnôt), ktoré do BSM strán sporu patria a v neposlednom rade finančné pomery strán sporu v období zrušeniu peňažného vkladu žalovaným (22.12.2016) v M. a výberu tam nachádzajúcich sa peňažných prostriedkov v sume 32.053,16 Eur predchádzajúcom ako aj tomuto nasledujúcom, dospel k záveru, že tento výber peňažných prostriedkov žalovaným, obzvlášť, vzhľadom na tú skutočnosť, že strany sporu v tom čase už spolu nežili a nehospodárili, treba bez akýchkoľvek pochybností považovať za nakladanie s majetkom patriacim do BSM nad rámec bežnej správy, ktorý si vyžadoval súhlas žalobkyne. O bežnú vec nejde predovšetkým v prípade nakladania s nehnuteľnosťou patriacou do BSM. V okolnostiach danej veci preto byť na mieste žalovaného by každý priemerne rozumný človek predpokladal, že pre nakladanie so zostatkom peňažného vkladu v M. v sume 32.053,16 Eur pochádzajúceho z výťažku predaja jediného nehnuteľného majetku (bytu) nadobudnutého stranami sporu počas trvania ich manželstva do BSM, ktorým sa podstatným spôsobom znižuje hodnota ich spoločného majetku, sa nevyhnutne vyžaduje aj súhlas žalobkyne. Žalovaný však v konaní nepreukázal, že by 22.12.2016 zmluvu o vklade so SLSP zrušil so súhlasom žalobkyne a už vôbec nie to, že by ním vybrané peňažné prostriedky bol použil na nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, pričom tieto nemohli byť spotrebované ani v spoločnej domácnosti, keďže žalovaný sa na prelome mesiacov júl až august roku 2016 zo spoločnej domácnosti odsťahoval a od toho času so žalobkyňou spolu nežili a nehospodárili, ktorá skutočnosť nebola sporná. A keďže vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalovaný s peňažnými prostriedkami pochádzajúcimi z ním zrušeného peňažného vkladu v M. ku dňu zániku BSM, t.j. k 17.04.2018 ešte disponoval, mestský súd nemohol dospieť k žiadnemu inému záveru ako k tomu, že žalovaný tieto použil výlučne pre seba. Mestskému súdu preto neostalo nič iné ako sumu 18.106,31 Eur (64.106,31 Eur - 46.000 Eur, pozn.), ktorú žalovaný bez súhlasu žalobkyne použil výlučne pre seba nad rámec toho, čo výlučne pre seba použila žalobkyňa, zahrnúť do predmetu BSM a vyporiadať.
29. Žalobkyňa vo svojej žalobe navrhla v rámci vyporiadania BSM vyporiadať aj peňažné prostriedky nadobudnuté titulom pôžičky od svojej matky vo výške 45.000 Sk (1.493,72 Eur) za účelom úhrady kúpnej ceny bytu pri jeho nadobudnutí do BSM, pričom zo strany žalobkyne zostalo zamlčané, či pôžička bola poskytnutá len jej alebo obidvom stranám sporu a tiež aj to, či a ak áno, kedy a z akých peňažných prostriedkov bola táto pôžička matke žalobkyne vrátená. Keďže žalovaný tvrdenie žalobkyne o poskytnutí tejto pôžičky poprel a vykonaným dokazovaním jej poskytnutie nebolo preukázané, túto sumu v rámci vyporiadania BSM nijako nebolo možné zohľadniť.
30. Pri výbere peňažných prostriedkov z účtu v peňažnom ústave jedným z manželov, druhý z manželov, ktorý sa vyporiadania týchto peňažných prostriedkov domáha, nenesie dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že predmetná čiastka nebola ku dňu zániku BSM spotrebovaná. Jeho povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazná sa v danom smere obmedzuje na preukázanie toho, že táto čiastka bola nadobudnutá za trvania manželstva a druhým manželom z účtu v peňažnom ústave vybraná, prípadne na vyjadrenie súhlasu, či nesúhlasu, pri zistení akým spôsobom bolo s takto vybranými peňažnými prostriedkami naložené (viď uznesenie NS ČR č. k. 22 Cdo 2150/2011 z 25.03.2013). Forma súhlasu druhého manžela podľa § 145 ods. 1 OZ s právnym úkonom nie je stanovená, do úvahy prichádza i prejav konkludentný, pričom súhlas druhého manžela môže byť udelený i dodatočne. U manželov je pri správe BSM dôležitá určitá zhoda s použitím majetku. Táto zhoda alebo určitá dohoda manželov sa často objavuje veľmi nepozorovane, vyplýva z bežných situácií, z celkového chovania, z bežnej výmeny názorov. Len zriedka sa objavujú vedome uzatvárané dohody. Vo väčšine prípadov teda postačia tieto neformálne právne úkony vo forme konkludentného konania. V manželstve sa uplatní princíp „kto mlčí, súhlasí“. Dôležitejšie než udelenie súhlasu je, aby manžel vyjadril svoj nesúhlas v prípade, že sa jeho vôľa s použitím majetku nezhoduje s vôľou manžela. V opačnom prípade sa podľa zmieneného princípu považuje jeho mlčanie za súhlas. Podľa vyjadrenia žalovaného v jeho písomnom podaní z 08.04.2021 „Bývalá manželka mala v starostlivosti moje financie a ja ako manžel som jej dôveroval, nemal som prehľad koľko je na účte“. Pokiaľ ide o žalovaným tvrdenú tvrdenú peňažnú sumu 12.000 Eur nadobudnutú do BSM v roku 2006 titulom poistného plnenia pre jeho úraz, žalovaný nepreukázal ani len výplatu samotného poistného plnenia. V rámci svojej výpovede ako strany sporu tvrdil, že „Toto poistné plnenie som v hotovosti dal žalobkyni.“, ktoré svoje tvrdenie rovnako nepreukázal, pričom dodal, že „Ja som nekontroloval ako s nimi naložila, resp. naloží, dôveroval som jej, ... Ja som sa nestaral, ja som jej dôveroval.“. Mestský súd z uvedeného vyvodil, že žalovaný v tom čase dal žalobkyni konkludentný súhlas na nakladanie s peňažnými prostriedkami patriacimi do BSM ako to uzná za vhodné. Napokon žalovaný ani počas konania nemal vedomosť o tom ako malo byť s týmito peňažnými prostriedkami v skutočnosti naložené, t.j. či tieto mali byť použité na nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, prípadne spotrebované v spoločnej domácnosti, pričom výslovne netvrdil, že peňažné prostriedky žalovaná použila pre seba. Uvedené len potvrdzuje tvrdenie žalovaného v rámci jeho procesnej obrany, podľa ktorého „Z účtu na vkladnej knižke, ktorá bola spoločná - č. XXXXXXXXX/XXXX v M. M., bolo vybratých 10.000 Eur dňa 29.04.2014, neviem prečo ich vybrala žalobkyňa, asi tam boli vložené peniaze z poistky (12.000 Eur)“. Aj keď podľa žalobkyňou predloženej vkladnej knižky M. pod č. XXXXXXXXX/ XXXX (č. l. 4 - 5), potom čo na tejto bola 29.04.2014 evidovaná úhrada v sume 63.000 Eur (pred prijatím úhrady v sume 63.000 Eur bol na vkladnej knižke evidovaný nulový zostatok, pozn.) pochádzajúca z výťažku predaja bytu strán sporu patriaceho do BSM, a toho istého dňa bol evidovaný aj výber v sume 10.000 Eur, podľa zistenia mestského súdu išlo o založenie termínovaného vkladu na 12 mesiacov s osobitným úročením popri termínovanom vklade jeho zvyšku v sume 53.000 Eur, ktoré vklady ku dňu 16.09.2016 predstavovali aj spolu s bankovými úrokmi (718,48 Eur zo sumy 10.000 Eur a 387,83 zo sumy 53.000 Eur, pozn.) spolu sumu 64.106.31 Eur. Z uvedeného vyplýva, že v prípade „výberu“ peňažných prostriedkov z peňažného vkladu v SLSP pod č. XXXXXXXXX/XXXX vykonaného 29.04.2014 zjavne nešlo o peňažné prostriedky podľa tvrdenia žalovaného nadobudnuté do BSM v roku 2006 titulom poistného plnenia pre jeho úraz v sume 12.000 Eur. Keďže žalovaný nadobudnutie sumy 12.000 Eur v roku 2006 titulom poistného plnenia pre svoj úraz a jej odovzdanie do výlučnej dispozičnej sféry žalobkyne nepreukázal, pričom v tom čase konkludentne súhlasil s tým, aby žalobkyňa s peňažnými prostriedkami patriacimi do BSM nakladala podľa vlastného uváženia, mestský súd na túto sumu v rámci vyporiadania BSM celkom logicky nemohlo prihliadnuť. Mimochodom žalovaný netvrdil a nevyplynulo to ani z vykonaného dokazovania, že by sa o spôsob použitia ním tvrdenej sumy 12.000 Eur žalovaný v minulosti až do doručenia žaloby akokoľvek zaujímal. V danej súvislosti mestský súd dodáva, že zo sporu o vyporiadanie BSM nemožno urobiť vyúčtovací spor, v ktorom by sa dohľadávali jednotlivé výnosy
a výdavky s ich účelovým určením počas jeho trvania spravidla bez možnosti dospieť ku spoľahlivým záverom, v tu riešenom spore počnúc až od roku 2006.
31. Žalovaný ďalej navrhol zahrnúť do predmetu vyporiadania aj zostatok peňažných prostriedkov v M. na bankovom účte žalobkyne IBAN M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX k 17.4.2018 v sume 15.790,96 Eur. Vložením peňažných prostriedkov na bankový účet (aj keď nie sú v majetku majiteľa účtu, ale peňažného ústavu a majiteľ účtu má voči peňažnému ústavu pohľadávku) sa nemení ich právny režim, a to i bez ohľadu na ich prípadné zmiešanie. I na bankovom účte možno medzi prostriedkami výlučnými a prostriedkami v BSM rozlišovať a o ich použití rozhodovať podľa okolností nakladania s nimi – napr. prejavená vôľa manžela (či manželov) alebo dostatočný zostatok na bankovom účte pochádzajúci z výlučných peňažných prostriedkov (viď rozsudok NS ČR č. k. 22 Cdo 3070/2021 z 27.07.2022). Mestský súd však mal výpisom z tohto bankového účtu (č.l. 209) preukázané, že po vykonaní hotovostného vkladu 24.07.2017, ktorým žalovaný z ním zrušeného peňažného vkladu v M. poskytol žalobkyni k dispozícii sumu 23.000 Eur, tam vykazovaný zostatok predstavoval sumu 28.805,76 Eur. Žalobkyňa síce tvrdila, že z tam vykazovaného zostatku čiastka v sume 3.615,95 Eur predstavuje výživné zaplatené 19.04.2017 otcom jej syna T. T., ale na preukázanie tohto svojho tvrdenia mestskému súdu už neposkytla žiadne dôkazy. Uvedené však nič nemení na tom, že rozdiel medzi hotovostným vkladom na tento bankový účet 24.07.2017 v sume 23.000 Eur a na ňom pred vykonaným tohto vkladu vykazovaným zostatkom v sume 5.805,76 Eur predstavuje sumu 17.194,24 Eur, pričom v nasledujúcom období do zániku BSM už prijatie žiadnej ďalšej peňažnej čiastky na tento bankový účet preukázané nebolo, z čoho jednoznačne vyplýva, že zostatok na tomto bankovom účte k 17.04.2018 v sume 15.790,96 Eur predstavovali práve peňažné prostriedky pochádzajúce zo žalovaným zrušeného peňažného vkladu v M.. A teda, ak by mestský súd popri vyporiadaní peňažných prostriedkov v sume 18.106,31 Eur pochádzajúcich zo žalovaným zrušeného peňažného vkladu v M. do predmetu vyporiadania zahrnul aj zostatok na bankovom účte na meno žalobkyne pod IBAN M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX k 17.4.2018 v sume 15.790,96 Eur v tomto rozsahu by vyporiadal ten istý predmet BSM duplicitne a v neposlednom rade na ťarchu žalobkyne. Navyše podľa udania právnej zástupkyne žalobkyne na pojednávaní 13.03.2024, ktoré žalovaný nepoprel, tieto peňažné prostriedky už boli medzičasom žalobkyňou rovnako použité výlučne pre seba a tým spotrebované.
32. Pokiaľ ide o zostatok peňažných prostriedkov v J. Q. N. na bankovom účte na meno žalobkyne pod IBAN: N. J. XXXX XXXX XXXX XX podľa ňou predloženého výpisu z tohto bankového účtu (č. l. 157) ku dňu 17.4.2018 v sume 3.835,49 Eur, žalobkyňa v rámci svojej obrany tvrdila, že tieto nepatria do BSM strán sporu, avšak na preukázanie tohto svojho tvrdenia žiadny dôkaz neprodukovala. Ten, kto tvrdí, že sú splnené podmienky pre nezaradenie veci do BSM uvedené v ustanovení § 143 OZ, nesie ohľadne tohto tvrdenia dôkazné bremeno. Okolnosť, že strany sporu spolu nežili a nehospodárili počnúc od mesiacov júl až august roku 2016, kedy sa žalovaný zo spoločnej domácnosti odsťahoval, samo o sebe, nevylučuje, že by tieto peňažné prostriedky nepodliehali režimu BSM. Podľa § 143 OZ totiž do BSM patrí všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva. Keďže žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by tieto peňažné prostriedky nepatrili do BSM, mestský súd tieto zahrnul do masy BSM.
33. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany bez ďalšieho tvrdil, že na nadobudnutie členského podielu v bytovom družstve pred uzavretím manželstva ohľadom daného bytu v roku 2000 za cenu 540.000 Sk, čiastku v sume 370.000 Sk uhradil on a čiastku v sume 170.000 Sk uhradila žalobkyňa (č. l. 40). Žalobkyňa tvrdila, že nadobúdacia cena tohto členského podielu bola v sume 515.000 Sk, z ktorej žalovaný uhradil 200.000 Sk, žalobkyňa 190.000 Sk a 100.000 Sk si požičali od pána N. O., ktoré vrátil žalovaný z prostriedkov, ktoré mu požičala jeho matka, ktorá im neskôr tento dlh odpustila (rub č.l. 56). Žalovaný vo vyjadrení z 29.07.2021 (č.l. 85) už uviedol, že aj žalobkyňa prispela sumou 190.000 Sk a on sumou 350.000 Sk. Oproti tomu žalovaný na pojednávaní v rámci svojej výpovede ako strany sporu (č.l. 146) tvrdil, že cena členského podielu bola v sume 550.000 Sk, z ktorej sumy žalovaný uhradil čiastku v sume 370.000 Sk a žalobkyňa čiastku v sume 170.000 Sk. Na základe týchto rozdielnych a v prípade žalobkyne aj zmätočných skutkových tvrdení (200.000 Sk + 190.000 Sk + 100.000 Sk = 490.000 Sk, a nie 515.000 Sk, pozn.), na preukázanie ktorých ani jedna zo strán sporu dôkazy nepredložila, nebolo možné skutkovo ustáliť ani len nadobúdaciu cenu členského podielu v bytovom družstve t.j. či táto bola v sume 540.000 Sk, 515.000 Sk, 490.000 Sk alebo až 550.000 Sk. Okrem toho tu malo ísť o peňažné prostriedky vynaložené na nadobudnutie členského podielu v bytovom družstve, ktorý (podiel) podľa tvrdenia žalobcu nadobudol ešte pred uzavretím manželstva so žalobkyňou a preto tento členský podiel ako taký
patril len žalovanému a nepatril do BSM. Žalobkyňa tieto skutkové tvrdenia žalovaného nepoprela. V konaní o vyporiadanie BSM sa vyporiadava len majetok, hodnoty a záväzky tvoriace spoločný majetok manželov, prípadne investície z výlučného majetku do spoločnej veci a investície zo spoločného majetku do výlučného majetku niektorého z manželov. Keďže v prípade vynaloženia peňažných prostriedkov stranami sporu na nadobudnutie členského podielu žalovaným pred uzavretím manželstva sa zjavne nejedná o vynaloženie peňažných prostriedkov, tou ktorou stranou sporu na majetok patriaci do BSM, ich uplatňovanie ako vnosu do BSM podľa § 150 OZ ani len neprichádza do úvahy. Investícia výlučného majetku strán sporu totiž nesmerovala voči majetku patriaceho do ich BSM. (porovnaj rozsudok NS ČR č. k. 22 Cdo 1794/2020 z dňa 10.03.2021). Napokon predpokladom na vrátenie toho, čo ktorý z manželov počas trvania manželstva vynaložil zo svojho výlučného majetku na majetok v BSM je existencia majetku (veci), na ktorý boli tieto prostriedky vynaložené, ku dňu zániku BSM. 34. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne o uhrádzaní výživného deťom žalovaného pochádzajúcim z jeho predchádzajúceho manželstva z majetku patriaceho do BSM, ktoré tvrdenie žalovaný výslovne poprel, mestský súd uvádza, že okrem toho, že žalobkyňa výšku takto plateného výživného nekvantifikovala, na podporu svojho tvrdenia nepredložila a ani neoznačila žiadne dôkazy. Navyše podľa názoru mestského súdu požadovať náhradu výživného je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 OZ, ak manžel o dieťati druhého manžela pred uzavretím manželstva vedel a preto s potrebnou starostlivosťou a výživou o toto dieťa musel počítať.
35. Znenie § 150 OZ nevylučuje, aby súd vyjadril rozdielnosť podielov manželov pri vyporiadaní spoločnej veci prihliadajúc na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie i udržanie spoločnej veci, a to tak, že vec prikáže do vlastníctva tomu z manželov, ktorý sa o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci zaslúžil výlučne, resp. v prevažnej miere, bez toho, aby mu uložil povinnosť, aby druhému manželovi, ktorý sa o jeho nadobudnutie a udržanie nezaslúžil, na vyrovnanie podielu zaplatil určitú finančnú čiastku. Zákon explicitne neupravuje spôsob nerovného vyporiadania, a disparita môže byť tak vyjadrená nie iba percentom či zlomkom, ale aj prikázaním veci jednému z manželov bez toho, aby bol zaviazaný finančne sa s druhým manželom, pokiaľ ide o túto vec, vyporiadať (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 537/2012 z 13.03.2013). Strany sporu sa priznania disparity podielov ohľadom majetku patriaceho do BSM výslovne nedomáhali, pričom ani z vykonaného dokazovania nevyplynuli také skutočnosti, či okolnosti, ktoré by odôvodňovali medzi stranami sporu jeho uplatnenie. Totiž ani jedna zo strán sporu mestskému súdu nepredložila dôkazy, ktoré by preukazovali, že sa o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí pričinil vo väčšej miere než druhá strana. Uvedené platí aj vo vzťahu k tvrdeným nákladom vynaloženým, to ktorou stranou sporu, na nadobudnutie členského podielu žalovaným ohľadom daného bytu v bytovom družstve a tým nepriamo vo vzťahu k miere pričinenia sa, to ktorou stranou sporu, o nadobudnutie pôvodne družstevného bytu do BSM. Pokiaľ ide o tvrdenia strán sporu, kedy ktorý z nich, práve (ne)pracoval a výške ich zárobkov, prípadne nimi poberaných nemocenských, či sociálnych dávok počas trvania ich manželstva, mestský súd uvádza, že bez ďalšieho nemožno priznať väčšie zásluhy na nadobudnutí majetku patriaceho do BSM len tomu manželovi, ktorý rozmnožil spoločný majetok väčším dielom s ohľadom na svoje schopnosti a možnosti, než druhý z manžel. Je totiž treba v súlade s výslovnou dikciou zákona zohľadniť aj činnosť druhého manžela, ktorú vynaložil pri starostlivosti o deti a obstarávaní spoločnej domácnosti. Pokiaľ jeden z manželov počas trvania manželstva sa staral o dieťa a obstarával spoločnú domácnosť nemožno znižovať jeho zásadne rovnaký podiel na vyporiadavanom BSM s argumentáciou, že sa o nadobudnutie spoločného majetku nepričinil svojim zárobkom, samo o sebe však uvedené skutočnosti nie sú dôvodom na zvýšenie podielu (viď rozsudok NS ČR č. k. 22 Cdo 565/2010 z 26.01.2021) Odklon od princípu rovnosti podielov manželov je namieste len za situácie, keď zvýšené úsilie jedného z manželov zaistilo nadobudnutie a udržanie majetku značnej hodnoty. V danej súvislosti nemožno prehliadnuť ani ten fakt, že manželstvo strán sporu bolo uzavreté 02.03.2002 a zaniklo jeho rozvodom 17.04.2018, t.j. išlo o manželstvo trvajúce viac ako 16 rokov, pričom z ich vzťahu pochádzala v čase rozvodu už plnoletá dcéra E., nar. XX.XX.XXXX. V okolnostiach daného sporu mestský súd nevidel dôvod pri vyporiadaní BSM strán sporu na odklon od zásady, že podiely oboch manželov sú rovnaké.
36. Ako to už bolo uvedené žalovaný z peňažných prostriedkov pôvodne vložených do M. ako peňažný vklad k 16.09.2016 v sume 64.106,31 Eur, ktoré použil výlučne pre seba, ešte počas trvania manželstva poskytol žalobkyni k dispozícii čiastku v sume 23.000 Eur. Žalobkyňa následne tieto peňažné prostriedky v sume 23.000 Eur aj spolu zo zostatkom na bankovom účte v J. Q. N. pod IBAN: N. J. XXXX XXXX XXXX XX ku dňu 17.4.2018 v sume 3.835,49 Eur rovnako použila výlučne pre seba. Na základe skutkových tvrdení strán sporu a vykonaného dokazovania mestský súd dospel k záveru, že predmetom
vyporiadania majú byť iba peňažné prostriedky, ktoré žalovaný 22.12.2016 zo SLSP vybral a použil výlučne pre seba bez súhlasu žalobkyne nad rámec toho, čo použila výlučne pre seba žalobkyňa (23.000 Eur, pozn.) v sume 18.106,31 Eur [(64.106,31 Eur - 23.000 Eur = 41.106,31 Eur) – 23.000 Eur, pozn. ] a zostatok peňažných prostriedkov v J. Q. N. na bankovom účte žalobkyne pod IBAN: N. J. XXXX XXXX XXXX XX ku dňu 17.4.2018 v sume 3.835,49 Eur. Keďže tieto peňažné prostriedky boli do rozhodnutia mestského súdu stranami spotrebované, prikázanie akejkoľvek peňažnej čiastky do výlučného vlastníctva tej ktorej strany sporu už nebolo možné a do úvahy prichádzalo len vyporiadanie ich hodnoty medzi stranami sporu. Hodnota mestským súdom v rámci vyporiadania BSM strán sporu vyporiadavaného majetku zodpovedá sume 21.941,80 Eur (18.106,31 Eur + 3.835,49 Eur, pozn.), z ktorého polovica predstavuje sumu 10.970,90 Eur. Kým z celkovej hodnoty vyporiadaného majetku patriaceho do BSM v sume 21.941,80 Eur žalobca výlučne pre seba použil čiastku v sume 18.106,31 Eur, žalovaná výlučne pre seba použila iba čiastku v sume 3.835,49 Eur, preto mestský súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 7.135,41 Eur [(18.106,31 Eur – 3.835,49 Eur) / 2, pozn.] v lehote do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, tak ako je to uvedené v jeho výrokovej časti pod bodom I.
IV.
K rozhodnutiu o náhrade trov konania
37. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
38. Aj rozhodnutie o náhrade trov konania v konaní o vyporiadanie BSM je ovládané zásadou úspechu vo veci (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu ČR č. k. 22 Cdo 3345/2013 z 28.11.2013 uverejnené v Súbore civilných rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu pod č. C 12 874). Judikatúra ďalej zdôraznila, že rozhodovanie o náhrade trov konania sa so svojou náročnosťou nemá blížiť sporu vo veci samej. Preto obzvlášť tam, kde je predmetom vyporiadania BSM mnoho položiek, nemožno ukladať súdom, aby pre účely náhrady trov konania prihliadali k procesnému úspechu u každej navrhovanej položky; stanovenie procesného úspechu tak závisí na úvahy súdu, ktorá zohľadní všetky okolnosti prípadu. Najmä je treba prihliadať k požadovanej a skutočne priznanej výške vyporiadacieho podielu a zohľadniť výsledok sporu medzi účastníkmi o to, ktoré veci (majetkové položky) patria do BSM a ktoré nie. Ďalej pre účely náhrady trov konania musia súdy prihliadnuť k položkám väčšej hodnoty (spravidla nehnuteľnosti) a k položkám, ktoré vyžadovali zložité dokazovanie (spravidla spor o vnosy, či disparitu). Do úvahy je treba zobrať i tú skutočnosť, že niektorý z účastníkov odmietol pred začatím sporu bez ospravedlniteľného dôvodu jednať o vyporiadaní BSM [k tomu porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 26. 01.2016, č. k. 22 Cdo 3730/2015 uverejnené v časopise Právní rozhledy č. 13-14/2016, str. 506)]. Obdobne podľa odôvodnenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 266/2022 z 23.06. 2022 v rozhodnutí o náhrade trov konania v spore o vyporiadanie BSM je nevyhnutné zvážiť výsledok sporu z toho pohľadu, čo strany svojimi návrhmi obsiahnutými nielen v žalobe a vo vyjadrení, ale aj v ich ďalších podaniach, vrátane odvolaní, žiadali.
39. Žalovaný v konaní popieral nárok žalobkyne na polovicu peňažných prostriedkov pochádzajúcich z ním zrušeného peňažného vkladu v M., ktoré bez jej vedomia použil výlučne pre seba v sume 18.106,31 Eur nad rámec toho, čo výlučne pre seba použila žalobkyňa, predstavujúce sumu 9.053,16 Eur, t.j. uplatňoval si nárok na podiel prevyšujúci polovicu hodnoty vyporiadavaného majetku o čiastku v sume 9.053,16 Eur. Žalobkyňa oproti tomu počas konania popierala nárok žalovaného na polovicu peňažných prostriedkov nachádzajúcich sa na bankovom účte žalobkyne vedenom v Bank of Ireland pod IBAN: IE02 BOFI 9017 7366 5514 38 ku dňu 17.4.2018 v sume 3.835,49 Eur tvrdiac, že tieto neboli predmetom BSM, t.j. uplatňovala si nárok na podiel prevyšujúci polovicu hodnoty vyporiadavaného majetku o čiastku v sume 1.917,75 Eur. Napokon však obidvom z nich bol mestským súdom priznaný iba podiel v sume 10.970,90 Eur. A teda ani jedna zo strán sporu nebola ohľadom nad rámec polovice hodnoty vyporiadavaného majetku uplatňovanej sumy úspešná. Pomer neúspechu u žalovaného, ktorý je súčasne úspechom žalobkyne, tak predstavuje 82,52 % a pomer neúspechu u žalobkyne, ktorý je súčasne úspechom žalobcu, predstavuje len 17,48 %. Keďže žalovaný bol oproti žalobkyni neúspešnejší o 65,04 % (82,52 % - 17,48 %, pozn.), mestský súd podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP žalobkyni priznal proti
žalovanému nárok na náhradu trov tohto konania v rozsahu 65,04 %, tak ako je to uvedené pod bodom II. výrokovej časti tohto rozsudku. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.
V.
K rozhodnutiu o poplatkovej povinnosti
40. Pri konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“) určuje dve rôzne povinnosti na zaplatenie súdneho poplatku. Podľa položky 6 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov - prílohy č. 1 zákona č. 71/1992 Zb. najskôr navrhovateľ platí poplatok za návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a po skončení konania podľa položky 6 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov s použitím § 7 ods. 8 zákona č. 71/1992 Zb. sa platí poplatok 3 % z hodnoty všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú.
41. Podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. poplatníkom súdneho poplatku za konanie o vyporiadanie BSM sú obaja účastníci, alebo jeden z nich podľa rozhodnutia súdu.
42. V prejednávanej veci pri uplatnení zásady parity nadobudli obidve strany sporu (účastníci) rovnaký podiel na predmete vyporiadania BSM v celkovej hodnote 21.941,80 Eur, preto mestský súd rozhodol tak, že zaviazal obidve strany sporu zaplatiť poplatok za konanie o vyporiadanie BSM spoločne a nerozdielne stanovenej z predmetu konania vo výške 3 % v celkovej sume 658 Eur podľa § 8 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. v lehote do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, tak ako je to uvedené pod bodom III. jeho výrokovej časti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia proti ktorému smeruje na Mestskom súde Košice v dvoch vyhotoveniach (§ 362 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.