Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-151-2018.pdf
PDF · 131.29 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/151/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v spore žalobcu: XX,, proti žalovanému: OTP Banka Slovensko, a.s., IČO: 31 318 916, Štúrova 5, 813 54 Bratislava, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia 44.366,12 eur, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1./ Žalobca sa predmetnou žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 44.366,12 eur a to zo zmluvy o úvere č. XXX/XXXX/XX SU uzavretej dňa 27.05.2013, zároveň si uplatňoval aj odškodné vo výške 5.240,80 eur , ako aj preukázateľné náklady spojené s aplikovaním jeho práva vyplývajúceho z Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca v žalobe tvrdil, že so žalovaným uzavrel úverový právny úkon, pričom ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola koncipovaná tak, že nezabezpečuje rovnosť a vyváženosť účastníkov zmluvného vzťahu. Zmluva obsahuje neprijateľné podmienky a jej obsah pri podpise nebolo možné ovplyvniť, žalovaný pri uzavieraní predmetnej zmluvy použil nekalé praktiky. Žalobca v žalobe namietal, že v zmluve o poskytnutí pôžičky č. XXX/XXXX/XX SU zo dňa 27.05.2013, predmetom, ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 16.400, - eur absentujú obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov pričom v žalobe tvrdil , že zmluve absentuje výška, počet a termíny splátok istiny , úrokov a iných poplatkov , zmluva uvádza len údaje o výške mesačnej splátky ako jednu sumu, z ktorej nie zrejmé, akú časť z nej predstavuje istina, akú časť úrok a akú časť iné poplatky. Ďalej tvrdil, že v zmluve absentuje údaj o konečnej výške splácania úveru a taktiež zmluva obsahuje aj ďalšie neprijateľné podmienky , ktoré možno považovať za podmienky, ktoré sú spôsobilé založiť hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
2./ Ako prílohy žalobca predložil kópiu zmluvy úveru číslo XXX XXXX XXSU, Kópiu zmluvy úveru číslo XXXX XXXX XX SUR, Obraty na účte XXXXXXXX/XXXX od XX. 2013 do 23.10. 2018 , obraty na účte XXXXXXXX/XXXX do 01 2013, platby VS XXXXXXXX tabuľka, platby VS XXXXXXXX tabuľka, platby VS XXXXXXXX tabuľka, platby VS XXXXXXX tabuľka, platby VS X tabuľka, platby VS X tabuľka, platby VS X tabuľka, platby bez VS tabuľka‚ platby VS XX XXXXXX, F. VS XXXXXXXX, posúdenie zmluvy č. XXX XXXX XXSU MS SR, odbor ochrany spotrebiteľa .
3./ Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
4./ Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 42.866,06 eur v celom rozsahu neuznáva a navrhuje, aby súd žalobu zamietol. Žalovaný uzatvoril so Žalobcom dňa 27.05.2013 Zmluvu o OTP Refinanc exprese č. XXX/XXXX/XXSU, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý spotrebiteľský úver v sume 16.400,- Eur . Úver v zmysle čl. I. bod 3. Zmluvy o úvere 2 bol poskytnutý na účel: splatenie úveru. Časť úveru bola v zmysle čl.III. bod 1 Zmluvy o úvere použitá na predčasné splatenie úveru č. XXXX/XXXX/XXSUR poskytnutého OTP Bankou Slovensko, a.s. a to čiastka aktuálneho zostatku úveru podľa uvedenej zmluvy, t.j. 10.789.77 Eur (z toho 10.723.28 eur splátka istiny, 63,99 eur splátka úroku, 2,50 eur splátky poplatku). K tvrdeniu žalobcu, že v Zmluve o úvere 2 chýba obligatórna náležitosť, a to výška počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov uvádza, že popiera toto skutkové tvrdenie a poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora (tretia komora) v Luxemburgu zo dňa 09.11.2016, taktiež popiera skutkové tvrdenia, že v Zmluve o úvere 2 chýba obligatórna náležitosť, a to údaj o konečnej výške splácania úveru, ďalej tvrdí, že sa nejedná o poistený úver, pri uzatváraní zmluvy o úvere pred jej podpísaním mal žalobca možnosť sa s nimi oboznámiť, zmluvu o úvere mal možnosť si preštudovať, v čase riadne ustanovenie Zmluvy o úvere, Zmluvu o úvere podpisoval dobrovoľne, nie v tiesni, jednotlivé zmluvné podmienky nerozporoval.
5./ Žalobca v rámci svojej výpovedi ohľadom Zmluvy č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa 27.5.2013 uviedol, že v zmysle porovnania so platným spotrebiteľským zákonom 129/2010 boli porušené následné subsťažnosti zo zákona. V rámci svojho útoku tvrdil, že predmetná zmluva je v rozpore s § 9 ods. 2 písmeno a), f) i) j), k) l) m) o) e) q) t) u) w) y) v bode 6 uvedeného paragrafu spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona, to bolo porušené. Bod 8 kde veriteľ, alebo finančný agent nesmie ponúkať spotrebiteľovi výber rozhodného práva k zmluve o spotrebiteľskom úvere , následne bod 9 od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky, alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú stanovené zákonom, alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo je príloha. Následne v zmysle všeobecných obchodných podmienok nie je možné, aby spotrebiteľ mohol reagovať na ich zmeny a spôsobujú, že strany nie sú v rovnakej pozícii. Tvrdil, že banka predmetnou zmluvou zámerne vystavila spotrebiteľa neprijateľným podmienkam a chce, aby súd vyhodnotil predmetnú zmluvu v zmysle spotrebiteľského zákona, ako aj Občianskeho zákonníka a určil, že predmetná zmluva je neplatná, aby predmetná zmluva vzhľadom na množstvo neprijateľných podmienok, bola vyhlásená za bezúročnú a bezpoplatkovú a následne sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 44.366,12 eur, ako aj odškodného vo výške 5.240,80 eur. Finančná čiastka poskytnutá na základe zmluvy o úvere čísloE. Zmluva OTP REFINANCE exprese bola použitá na splatenie úveruXXXXXXXXXXSUE.Predmetný úver nie je uhradený z dôvodu, že bol na neho vyhlásený konkurz, je pravdou, bol už oddlžený. Tvrdil, že žalovaná suma predstavuje rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami bankou a sumou, ktorú uhradil. Čo sa týka predmetného úveru, neuhradil na predmetnom úvere žiadnu platbu. Nárok banky nepovažujem za premlčaný a žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že pod variabilným symbolom, ktorý je jemu neznámy si pod rôznymi čiastkami banka strhla sumárne 13.707,54 eur, čo tvorí jednu z tých položiek 44.000 eur. Ďalej tvrdil, že úver vo výške 5.610,23 eur alebo finančné prostriedky tohto úveru boli pripísané na účet pod variabilným symbolom XXXXXXXX s kódom protistrany XXXXXXXX, toto je jediný záznam o danom úvere, ktorý je možné z internetbankingu zistiť, že koľko peňazí bolo uhradených pod takým VS. V zmysle týchto údajov daného variabilného symbolu a identifikácie protistrany som neuhradil nič na daný úver, nebola uhradená žiadna splátka. O tom, že mu vzniklo bezdôvodné obohatenie sa dozvedel na internete, že vznikajú takéto situácie, niektoré veci som si dal overiť na Ministerstve spravodlivosti, o vzniku bezdôvodného obohatenia sa dozvedel v roku 2018 a do mesiaca podal žalobu, to že mu vzniklo bezdôvodné obohatenie zistil po vykonaní analýzy, ktorú založil do spisu.
6./ Žalovaný na pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že má za to, že ani jedno z tvrdení žalobcu nie je relevantné, pretože ani jedno z ustanovení neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a aj v prípade, že by súd niektorú zo zmluvných podmienok vyhodnotil ako neprijateľnú, nemá to za následok neplatnosť úverovej zmluvy. Čo sa týka spornej úverovej zmluvy, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver 16.400 eur časť finančných prostriedkov v zmysle článku 3 bod 1 tejto zmluvy bola použitá na predčasné splatenie
úveru poskytnutého na základe úverovej zmluvy XX.XXX,XX a to konkrétne čiastka 10.789,77 eur. Prostriedky zvyšné vo výške 5.610,23 eur boli poukázané na bežný účet žalobcu, vo svojom vyjadrení zo dňa 5.4.2019 uviedli zoznam úhrad, ktoré boli realizované na splatenie pohľadávky vyplývajúcej zo spornej úverovej zmluvy, úhrady začínajú od 29.7.2013 až do 21.12.2018. Odvtedy nemá banka od žalobcu žiadnu úhradu, vzhľadom k tomu, že žalobca bol oddlžený, banka si prihlásila do konkurzu pohľadávku ale konkurz bol už skončený, čo znamená, že si z predmetných zmlúv už nemôžu uplatňovať pohľadávku. V rámci svojej obrany tvrdila, že žalobca v žiadnom zo svojich vyjadrení neuviedol na základe čoho považuje zmluvy za neplatné a má za to, že žaloba je zmätočná, nedôvodná a žiada ju v celom rozsahu zamietnuť a v žiadnom prípade nesúhlasí ani s tým, že by bola bezúročná a bez poplatkov. Ďalej uviedla, že navrhuje žalobu v plnom rozsahu zamietnuť a to z toho dôvodu, že žalobca nepreukázal, že by mu vzniklo bezdôvodné obohatenie a tak, ako už bolo povedané na prvom pojednávaní, vznášajú námietku premlčania. Čo sa týka námietky premlčania, túto vznáša z opatrnosti, že by súd mal za to, že vzniklo bezdôvodné obohatenie, vychádzajú z § 107 OZ, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, najskôr sa toto právo premlčí za 3 roky. Splátky žalobca uhrádzal od 29.7.2013, takže toto považuje za deň, od ktorého 3 roky uplynuli 29.7.2016 a tým pádom, keďže žaloba bola podaná v roku 2018. Ďalej uviedla, že si dala vypísať všetky sumy aj z predchádzajúcich úverov, ktoré mu boli poskytnuté, bolo to 7 úverových zmlúv a zo 7 úverových zmlúv bola celková čiastka, ktorá bola poskytnutá klientovi bankov bola 66.825 eur, spolu zaplatil na tieto úvery sumu 73.884,54 eur a to len uvádza preto, aby bolo zrejmé, prečo si banka inkasovala splátky, alebo splácanie tých predchádzajúcich úverov. Žalobca si bral úvery, z ktorých splácal predchádzajúce úvery, čiže z tých úverov, čo zobral, čiže už len z týchto čísel si nevie predstaviť, na základe čoho dospel k sume 44.366,12 eur.
7./ Súd v predmetnej veci v zmysle § 181 ods. 2 CSP určil, že predmetná úverová zmluva XXX/XXXX/ XXSU spĺňa všetky náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 § 9 ods. 2, z toho dôvodu predmetnú zmluvu nemožno vyhlásiť za bezúročnú a bezpoplatkovú. Predmetná zmluva ešte nezanikla, žalobca si neplní povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy, pričom poslednú splátku uhradil 21.12.2018 a z dôvodu jej bezúročnosti a bezpoplatkovosti nemohlo vzniknúť žalovanému žiadne bezdôvodné obohatenie. Čo sa týka výšky odškodného, výška odškodného je neodôvodnená, nešpecifikovaná, nepodložená žiadnymi listinnými dokladmi, ktoré by odôvodňovali jej nárok.
8./ Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu a vykonal dokazovanie listinami, ktoré predložili strany sporu a z ktorých považoval za preukázané nasledovné skutočnosti.
9./ Predmetnou žalobou sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 44.366,12 eur ako aj zaplatenia odškodného vo výške 5.240,86 eur. Vydania bezdôvodného obohatenia sa domáhal zo zmluvy o úvere číslo X XX/XXXX/XX SÚ, ktorá bola medzi stranami sporu uzavretá dňa 27.05.2013, čo medzi stranami nebolo ani sporné. Na základe predmetnej zmluvy žalovaný poskytol žalobcovi klasický spotrebiteľský úver vo výške 16.400,- eur, pričom časť predmetného úveru mala byť použitá na predčasné splatenie iného spotrebného úveru poskytnutého žalovaným a to konkrétne úveru zo zmluvy číslo XXX/XXXX/XX SU a zostatok mal byť bezúčelovo prevedený na účet žalobcu. Úver bol poskytnutý za pevnú úrokovú sadzbu vo výške 8,50 %, RPMN bolo dohodnuté vo výške 9,33 % a celkovú čiastku, ktorú mal žalobca na základe predmetnej zmluvy uhradiť predstavovala sumu vo výške 24.745,92 eur. Priemerná výška RPMN dohodnutá medzi stranami sporu ku dňu uzavretia zmluvy predstavovala sumu vo výške 12,92 %. V článku IV. v bode 1 predmetného úveru boli presne špecifikované splátky, ktoré mal žalobca v zmysle predmetnej zmluvy platiť, pričom konečná splatnosť úveru bola dohodnutá ku dňu 27.05.2023 a predpokladaná doba trvania zmluvy o úvere bola 120 mesiacov. Žalobca tvrdil, že predmetný úver je v rozpore s § 9 ods. 2 písmena a), f) i) j), k) l) m) o) e) q) t) u) w) y) a z dôvodu tejto skutočnosti žiadal vyhlásiť predmetný úver za bezúročný a bezpoplatkový a vydať bezdôvodné obohatenie v celkovej výške 44.366,12 eur. Ďalej tvrdil, že úver nie je uhradený a to z dôvodu, že bol na jeho osobu vyhlásený konkurz. Žalovaný v rámci svojej obrany uviedol, že žalobca na predmetnom úvere vykonával platby v období od 29.7.2013 až do 21.12.2018 a z úveru bolo doposiaľ splatených celkovo 13.725,54 eur z čoho istina predstavuje čiastku vo výške 6.733,84 eur. Žalovaný ďalej tvrdil, že žalobca nepreukázal skutočnú výšku
bezdôvodného obohatenia, z opatrnosti taktiež vzniesol námietku premlčania a tvrdil, že predmetnú pohľadávku si uplatnil v rámci konkurzného konania, pričom v súčasnej dobe nedoplatok u žalobcu na predmetnom úverovom prípade predstavuje celkovú čiastku vo výške 10.730,32 eur a to ku dňu 25.11.2020, čiže suma predstavuje nedoplatok a to do obdobia, kedy bol vyhlásený konkurz a priznaná pohľadávka do konkurzu. V predmetnej veci si súd pripojil spis 23 Odk/232/2019, z ktorého bolo zistené, že Uznesením sp. zn. 23Odk/232/2019-22 bol na majetok žalobcu ako dlžníka vyhlásený konkurz. V bode V predmetného uznesenia oddlžil dlžníka - žalobcu tak, že ho zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Ďalej bolo zistené, že správca zverejnil v obchodnom vestníku číslo157/2020 zo dňa 14.8.2020 oznam o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady na konkurz.
10./ Súd pri rozhodovaní o návrhu vychádzal najmä z týchto ustanovení zákona.
11./ Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12./ Podľa § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 13./ Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z.o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
14./ Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ a d/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
15./ Vykonaným dokazovaním hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu nebola podaná dôvodne.
16./ V predmetnom spore si žalobca uplatňoval nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a to z titulu, že predmetná zmluva nespĺňa náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona číslo 129/2010 Z. z., pričom o tom, že mu vzniklo bezdôvodné obohatenie sa dozvedel z internetu, niektoré veci si dal overiť na Ministerstve spravodlivosti , o vzniku bezdôvodného obohatenia sa dozvedel v roku 2018 a do mesiaca si podal žalobu na súd, a taktiež o vzniku bezdôvodného obohatenia sa dozvedel po vykonaní analýzy. Nárok na vznik bezdôvodného obohatenia odôvodňoval aj vyslovením neprijateľných podmienok predmetnej zmluvy. Z tohto dôvodu si súd ako predbežnú otázku vyriešil, či strany sporu uzavreli spotrebiteľskú zmluvu, akého charakteru, či predmetná zmluva uzavretá medzi stranami sporu spĺňa obligatórne náležitosti upravené § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, či absencia z niektorých obligatórnych ustanovení nespôsobuje, že predmetný úver je bezúročný a bezpoplatkový, v dôsledku čoho by vznikol žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia ako aj nárok na odškodnenie. V prípade, že by súd predmetnú zmluvu o úvere vyhodnotil ako za zmluvu bezúročnú a bezpoplatkovú a to z dôvodu vyslovenia absencie niektorých podstatných náležitostí ( § 11 ods. 1 písm. b) zákona číslo 129/2010 Z.z.), žalovaný, ktorý poskytol žalobcovi úver by mal nárok len na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia, teda úveru vo výške 16.400,- eur a nemal by nárok na zaplatenie úroku z úveru, nárok na zaplatenie poplatkov za upomienky a ani žiadnych iných poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutého úveru po odrátaní plnenia zo strany žalobcu a zvyšok sumy nad 16.400,- eur by bolo práve bezdôvodné obohatenie. Súd prvej inštancie taktiež uvádza, že absencia niektorých z náležitostí nespôsobuje neplatnosť predmetnej zmluvy, ak už bol poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo ak bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba, prípadne došlo už k uhradeniu poskytnutého úveru.
17./ Zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobca je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Predmetná zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ).
18./ Podľa zákona číslo 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy musela uzavretá zmluva obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona . Pokiaľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba čo i len jedna z podstatných ( obligatórnych) náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere predpísaných v § 9 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. je postačujúce, aby bol predmetný úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vychádzajúc ním tvrdenej skutočnosti, že predmetný úver je bezúročný a bezpoplatkový, súd predmetnú úverovú zmluvu uzavretú medzi stranami sporu zo dňa 27.05.2013 podrobil ex offo prieskumu, či obsahuje všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch platných ku dňu uzavretia zmluvy a to podľa § 11 ods. 1, písmeno b, pričom žalobca výslovne namietal, že v predmetnej zmluve absentuje výška, počet a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov ako aj údaj o konečnej výške splácania úveru. Čo sa týka tvrdenia žalobcu ohľadom absencií obligatórnych náležitostí predmetnej zmluvy , ktoré podľa neho robia zmluvu bezúročnú a bezpoplatkovú súd uvádza, že predmetná úverová zmluva č.XX.XX.XXXX, uzavretá medzi stranami sporu dňa 27.05.2013, obsahuje a) druh spotrebiteľského úveru, pričom sa podľa zmluvy jedná o klasický spotrebiteľský úver, ďalej obsahuje písmeno b), c), d) obsahuje aj písmeno f) a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, čo je konkrétne uvedené v článku IV. bod 1, predmetnej zmluvy, kde je uvedené poradie, výška splátky a termín splátky, je uvedená aj konečná splatnosť úveru a to 27.05.2023 ako aj predpokladaná doba trvania zmluvy a to 120 mesiacov. Ďalej mal súd za to, že predmetná zmluva obsahuje aj ďalšie podstatné náležitosti a to písmeno g), h), i) úver bol poskytnutý za pevnú úrokovú sadzbu vo výške 8,50 %, j) ročná percentuálna miera nákladov je 9,33 % a taktiež predmetná zmluva obsahovala aj žalobcom sporné písmeno k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia , čo je presne upravené v článku IV. bod 1, predmetnej zmluvy, kde je uvedené poradie, výška splátky a termín splátky, splátka je určená vo výške 204,43 eur, termín prvej splátky 27.07.2013, predpokladaná doba trvania zmluvy a to 120 mesiacov, poradie splátok je určený 2. - 118. vo výške 204,4 eur a to 27. deň v mesiaci, pričom dátum poslednej splátky je určený na deň 27.05.2023., čiže na deň, kedy nastáva konečná splatnosť úveru. Ohľadom námietok tvrdených žalobcom ohľadom absencie bodu ,, k “ súd prvej inštancie poukazuje aj na právny názor vyslovený v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9. novembra 2016 vo veci C-42/15, pričom z obsahu tohto súdneho rozhodnutia vyplýva, že úverová zmluva nemusí mať takéto rozlíšenie splátky. V danej veci súd taktiež poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 146/2017 zo dňa 22.02.2018, ktorý vo svojom rozhodnutí konštatoval, že „eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z. z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k, zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu možno dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje“ a ďalej aj „...je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. k, zákona č. 129/2010 Z.z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude
v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby... Potrebné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy vo forme amortizačnej tabuľky.“ Uvedenú potrebu eurokonformného výkladu je možné vyvodiť aj z dôvodovej správy k zákonu o spotrebiteľských úveroch, v ktorej zákonodarca vyjadril potrebu transponovať smernicu do právneho poriadku Slovenskej republiky v celom rozsahu. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má zato, že v predmetnej zmluve neabsentuje obligatórna náležitosť uvedená § 9 ods. 2 písm. k, zákona č. 129/2010 . Ďalej súd konštatoval, že v predmetnej zmluve neabsentuje ani písmeno y a to priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľsky úver platná k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnená podľa § 2l ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok.
19./ S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru a konštatoval, že úverová zmluva uzavretá medzi stranami sporu nemá v tomto smere nedostatky, čiže úver poskytnutý žalovaným žalobcovi sa nepovažuje za bezúročný a bezpoplatkový a po takomto vyhodnotení súd pristúpil k ďalšej časti uplatneného nároku žalobcom a to vydania bezdôvodného obohatenia.
20./ Súd prvej inštancie uvádza, že v zmysle § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Bezdôvodným obohatením zákon chápe ako záväzok, z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil, povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a právo toho, na koho úkor k obohateniu došlo, požadovať vydanie toho, o čo sa povinný obohatil. Konkrétne skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia uvádza zákon v ustanoveniach § 451 ods. 2 a § 454 Občianskeho zákonníka. Medzi konkrétne skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia patrí a) plnenie bez právneho dôvodu, pričom nerozhoduje, či strany o neexistencii právneho dôvodu na plnenie vedeli alebo nie b) plnenie z neplatného právneho úkonu c) plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol d) majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov e) bezdôvodné obohatenie za iného, kde ten, kto mal povinnosť plniť, neplnil, ak ten, kto plnil, túto povinnosť v skutočnosti nemal. K bezdôvodnému obohateniu dochádza v momente, keď sa plnilo, hoci na to nebol žiadny právny dôvod. Ako bolo už vyššie konštatované, žalobca tvrdil, že predmetná zmluva nespĺňa náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona číslo 129/2010 Z. z., pričom o tom, že mu vzniklo bezdôvodné obohatenie sa dozvedel z internetu, niektoré veci si dal overiť na Ministerstve spravodlivosti , o vzniku bezdôvodného obohatenia sa dozvedel v roku 2018 a do mesiaca si podal žalobu na súd, a taktiež o vzniku bezdôvodného obohatenia sa dozvedel po vykonaní analýzy. Nárok na vznik bezdôvodného obohatenia odôvodňoval aj vyslovením neprijateľných podmienok predmetnej zmluvy. Súd uvádza, že dôkaz o existencii bezdôvodného obohatenia na strane obohateného musí ponúknuť postihnutý, ktorý žalobou na súde žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia, čo v danom prípade bolo na strane žalobcu, ktorý nepreukázal ním tvrdené skutočnosti, nepreukázal k akému obohateniu konkrétne došlo na danom úverovom prípade, pričom žalobca pri výpočte výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal zo všetkých zmlúv o úvere, ktoré mal a má uzavreté so žalovaným a z tohto si vypočítal výšku bezdôvodného obohatenia, pričom súd túto jeho argumentáciu považoval len za možné popísanie udalostí, pričom však ťažko logicky zdôvodniteľné a ničím nepreukázané a žalobca s takouto argumentáciou nedokázal jednoznačne a presvedčivo preukázať tú skutočnosť, že došlo podľa neho k vráteniu finančných prostriedkov žalovanému, kedy a v akej výške, čo by bolo možné považovať za bezdôvodné obohatenie, teda za plnenie nad rámec spornej zmluvy. Taktiež žalobca v predmetnom spore neuniesol dôkazné bremeno preukazujúce k akému bezdôvodnému obohateniu a teda k získaniu majetkového prospechu bez právneho dôvodu došlo u žalovaného, nakoľko právnym dôvodom je práve uzavretá sporná zmluva, ktorá spĺňa všetky náležitosti, taktiež žalobca nepreukázal, že došlo k získaním majetkového prospechu plnením z neplatného právneho úkonu, nakoľko predmetná zmluva o úvere je platná, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, sporná zmluva naďalej trvá teda nedošlo k ukončeniu predmetnej zmluvy, žalobca vykonával splátky na predmetnom úvere v čase od 29.7.2013 do 21.12.2018 a od tohto obdobia neprispel na úhradu predmetného úveru žiadnou finančnou čiastkou, nebol preukázaný majetkový prospech získaný z
nepoctivých zdrojov žalovaného, naopak žalovaný poskytol žalobcovi úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, na ktorú má oprávnenie ako aj povolenie, pričom za bezdôvodné obohatenie v danom prípade nemožno považovať plnenie žalobcu v zmysle uzavretej zmluvy podľa platne a riadne dohodnutých podmienok. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca neuviedol konkrétne skutkové podstaty vzniku bezdôvodného obohatenia, čiže neuniesol dôkazné bremeno, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
21./ Podľa § 3 ods. 5 Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
22./ Žalobca si zároveň uplatňoval aj odškodné vo výške 5.240,80 eur, ktoré podľa jeho tvrdenia pozostáva z náhrady škody, z osobného času spracovávaním údajov servírovaných bankou ako nespracovateľné. Jeho práca za hodinu stojí 100,- eur, pričom on si symbolicky účtoval 50 hodín jeho práce a ním uplatnená suma vo výške 5.240,80 eur je vyrátaná podľa jeho vlastného výpočtu. S poukazom vyššie cit. zák. ustanovenie si súd uplatnení nárok vyhodnotil podľa jeho obsahu ako nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Súd vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnom spore nebolo zo strany žalovaného preukázané porušenie práva, nebolo preukázané, že postupom žalovaného bola žalobcovi spôsobená ujma, čiže žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom vzniku bezdôvodného obohatenia, v dôsledku čoho bola žaloba žalobcu zamietnutá a preto súd žalobcom uplatnený nárok na priznanie finančného zadosťučinenia ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
23./ Podľa § 152 CSP, hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.
24./ Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
25./ Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
26./ V prvom odseku tohto ustanovenia je upravená tzv. subjektívna premlčacia doba, v odseku druhom premlčacia doba objektívna. Vzájomný vzťah týchto dvoch premlčacích dôb je taký, že ak skončí beh jednej z nich, a je vznesená námietka premlčania, právo sa premlčí a nemožno ho priznať. Premlčanie nevedie k zániku práva, bráni však jeho vymožiteľnosti. Pre začiatok behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Pre záver dozvedieť sa o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto ho získal, je vždy rozhodujúce zistenie skutkového stavu v konkrétnom prípade.
27./ Žalovaný v priebehu sporu z opatrnosti vzniesol námietku premlčania, pričom má za to, že právo sa premlčí za 3 roky a žalobca uhrádzal splátky od 29.07.2013, čo považujú za deň, od ktorého začali plynúť tri roky a tie uplynuli 29.07.2016 a žaloba bola podaná v roku 2018.
28./ Pri bezdôvodnom obohatení je dôležité zistiť, kedy k obohateniu došlo z objektívneho hľadiska a v tom čase preukázať úmysel veriteľa, resp. jeho zavinenie, aby bolo možné jednoznačne posúdiť, či je potrebné aplikovať 3-ročnú alebo 10-ročnú premlčaciu lehotu, čiže je v prvom rade je potrebné správne právne posúdiť, z akého dôvodu došlo k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 ods. 2 OZ. Z dôvodu, že v predmetnom spore nebolo preukázané bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, nemohlo ani dôjsť k začatiu plynutia premlčacej doby a preto sa súd touto otázkou ani nezaoberal. Záverom súd uvádza, že Uznesením číslo 23Odk/232/2019-22 bol na majetok žalobcu ako dlžníka vyhlásený konkurz. V bode V predmetného uznesenia oddlžil dlžníka - žalobcu tak, že ho zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a správca zverejnil v obchodnom vestníku číslo157/2020 zo dňa 14.8.2020 oznam o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady na konkurz z čoho vyplýva, že žalovaný si už nemôže spornú pohľadávku uplatniť na súde.
29./ Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko žalovaný bol v konaní úspešný avšak náhradu trov konania si neuplatňoval súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( § 365 ods. 1 CSP) a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) . Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.