Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoSr/1/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: Mgr. Renáta Gavalcová a Mgr. Lucia Mizerová v spore žalobcu: J. X., nar. X.XX.XXXX, adresa J., L. X, proti žalovanej: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenej advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. -66 zo dňa 16.8.2018 v spojení s opravným uznesením č.k. -84 zo dňa 7.11.2019, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v celom rozsahu vyhovel žalobe žalobcu, keď vo výroku I. zrušil rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, sp. zn. zo dňa 14.12.2017. Vo výroku II. súd prvej inštancie vyslovil, že žalobcovi, ktorý má nárok na náhradu trov konania, sa náhrada trov konania nepriznáva.

2. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, ako ho zistil z vykonaného dokazovania. Žalovaná ako veriteľ a žalobca ako dlžník uzavreli dňa 18.5.2016 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 850015401501, na základe ktorej žalovaná poskytla žalobcovi úver vo výške 3.000,- Eur. Žalobca sa v zmluve zaviazal splatiť uvedený úver s príslušenstvom v 42 mesačných splátkach vo výške 103,75 Eur bez poistenia, resp. 132,40 Eur s poistením. Ročná percentuálna miera nákladov úveru bola uvedená jednak v časti 5., a to vo výške 24,23%. Celková čiastka, ktorá mala byť splatená spotrebiteľom bola uvedená vo výške 4.357,50 Eur. Priemerná RPMN za úver predstavovala 16,36%. Žalobca z úveru čerpal sumu 3.000,- Eur a celkovo na úver zaplatil sumu 1.199,20 Eur. Dňa 18.5.2016 strany uzavreli Spotrebiteľskú Rozhodcovskú zmluvu č. 8500154015, v ktorej sa dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o spotrebiteľskom úvere s porušením, ukončením, či neplatnosťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z tam uvedených stálych rozhodcovských súdov, pričom výber medzi podaním žaloby na príslušný všeobecný súd alebo na rozhodcovský súd, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.

3. Rozhodcovským rozsudkom Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, sp. zn. zo dňa 14.12.2017

bola žalobcovi (v rozhodcovskom konaní v postavení žalovaného) uložená povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 3.530,75 EUR, zmluvnú pokutu vo výške 0,04% denne a úrok z omeškania vo výške 0,4% ročne, zo sumy 103,75 Eur od 2.7.2016 do 5.7.2016, zo sumy 28,65 Eur od 2.7.2016 do 5.7.2016, zo sumy 103,75 Eur od 2.8.2016 do 7.8.2016, zo sumy 28,65 Eur od 2.8.2016 do 7.8.2016, zo sumy 103,75 Eur od 2.9.2016 do 8.9.2016. zo sumy 28,65 Eur od 2.9.2016 do 8.9.2016, zo sumy 103,75 Eur od 2.10.2016 do 5.10.2016, zo sumy 28,65 Eur od 2.10.2016 do 5.10.2016, zo sumy 103,75 Eur od do 7.11.2016, zo sumy 28,65 Eur od 2.11.2016 do 7.11.2016, zo sumy 103,75 Eur od 2.1.2017 do 19.1.2017, zo sumy 28,65 Eur od 2.1.2017 do 19.1.2017, zo sumy 96,15 Eur od 2.2.2017 do 6.2.2017, zo sumy 28,65 Eur od 2.2.2017 do 6.2.2017, zo sumy 96,15 Eur od 2.3.2017 do 6.3.2017, zo sumy 28,65 Eur od 2.3.2017 do 6.3.2017, zo sumy 96,15 Eur od 2.4.2017 do zaplatenia, zo sumy 28,65 Eur od 2.4.2017 do zaplatenia, zo sumy 103,75 Eur od 2.5.2017 do zaplatenia, zo sumy 28,65 Eur od 2.5.2017 do zaplatenia, zo sumy 103,75 Eur od 2.6.2017 do zaplatenia, zo sumy 28,65 Eur od 2.6.2017 do zaplatenia, zo sumy 103,75 Eur od 2.7.2017 do zaplatenia, zo sumy 28,65 Eur od 2.7.2017 do zaplatenia, zo sumy 3.008,75 Eur od 28.7.2017 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 3.000,- Eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 3.000,- Eur len 5% ročný úrok z omeškania zo sumy 3.530,75 Eur do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 197,97 Eur, trovy rozhodcovského konania vo výške poplatku za rozhodcovské konanie 32,40 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 335,94 Eur. Predmetný rozhodcovský rozsudok prevzal žalobca dňa 4.1.2018. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podal žalobca na tunajší súd dňa 5.2.2018.

4. Toto rozhodnutie prvoinštančný súd odôvodnil právne na základe aplikácie ust. , , , , , , , , , , až 3 a prílohy č. 2 o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 30.6.2016 (ďalej len ZoSRK), , , , , , , (ďalej len ), a (ďalej len ), , , , , , , , , a , , , a a prílohy č. 2 bod. 1 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len ZoSÚ), s použitím ust. a (ďalej len ).

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní sú sporné všetky skutkové tvrdenia žalobcu. Ďalej s poukazom na ustanovenie § 46 ods. 1 ZoSRK súd skúmal včasnosť podania žaloby, nakoľko lehota tri mesiace odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku, v ktorej možno podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, je prekluzívnou lehotou. Z doručenky súd zistil, že žalobca prevzal rozhodcovský rozsudok dňa 4.1.2018 a žaloba bola doručená súdu dňa 5.2.2018, teda lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola zachovaná. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku je špecifickou žalobou, ktorú predpokladá o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, pričom v konaní súd skúma, či sú splnené zákonné podmienky pre zrušenie rozhodcovského rozsudku a síce tie, ktoré uvedie žalobca v žalobe a ex offo, aj tie podľa , a až l) ( ZoSRK).

6. Súd po vykonanom dokazovaní mal za to, že žalobca a žalovaná uzavreli platnú Zmluvu o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorá obsahuje všetky potrebné náležitosti v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 ZoSRK, ide o samostatnú zmluvu, s možnosťou odstúpenia. Vzhľadom na uvedené námietky žalobcu k platnosti zmluvy o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní súd vyhodnotil ako nedôvodné, nakoľko zmluva je samostatná, žalovaný ju nemusel podpísať a obsahuje všetky náležitosti v súlade so ZoSRK. Ďalej mal súd za nedôvodnú aj námietku o neupovedomení o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ako aj že sa nemohol zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ako aj, že rozhodcovským súdom sa rozhodol spor, ktorý zmluva nepredvídala, resp. rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade so zákonom. Súd z obsahu predlžených dôkazov (zmluvy, rozhodcovský spis) má za to, že žalobca bol riadne upovedomený o rozhodcovskom konaní (aj o ustanovení rozhodcu viď oznámenie v rozhodcovskom spise) v súlade s doručeným oznámením zo dňa 25.10.2017, rozhodoval rozhodcovský súd riadne určený v zmluve, išlo o predvídateľný spor (o zaplatenie peňažnej sumy), pričom nejde o vec vylúčenú zo spotrebiteľského rozhodcovského konania. Súd mal tiež za to, že rozhodcovský súd bol ustanovený v súlade so zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. V tejto časti súd posúdil argumentáciu žalobcu ako nedôvodnú. Súd uviedol, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva bola uzatvorená vo forme osobitnej zmluvy, ktorá obsahovala

len dojednania týkajúce sa rozhodcovského konania, pričom obsahuje potrebné náležitosti. Z obsahu rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že jej uzavretie nie je podmienkou uzavretia samotnej zmluvy o revolvingovom úvere (bod 2. zmluvy) a zároveň z nej vyplýva aj právo spotrebiteľa na jednostranné odstúpenie od zmluvy do 14 kalendárnych dní od jej uzavretia (bod 5. zmluvy). Z formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené alternatívne pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom, a teda dávala možnosť výberu. Žalobca, ako spotrebiteľ uzavrel rozhodcovskú zmluvu dobrovoľne, nevyužil právo na odstúpenie od nej, a nebol daný ani žiaden dôvod neplatnosti zmluvy.

7. Súd prvej inštancie následne dospel k záveru, že žaloba je dôvodná z nasledovných dôvodov. Žalobca žiadal zrušiť predmetný rozhodcovský rozsudok z dôvodov, že v konaní nebolo postupované v súlade s ustanovením zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu. Túto námietku súd vyhodnotil ako dôvodnú, nakoľko obsahom rozhodcovského spisu, bolo preukázané, že rozhodcovský súd nepoučil žalobcu v súlade so svojou povinnosťou podľa § 25 ods. 4 ZoSRK (t.j. samostatné poučenie podľa prílohy 2), ktoré v spise úplne absentuje. Uvedené skutočnosti súd viedli k tomu, že súd túto skutočnosť vyhodnotil ako dôvodnú, nakoľko poučenie malo viesť žalobcu k aktívnemu uplatňovaniu svojich práv v spore, resp. umožneniu mu dať sa právne zastúpiť a nie uvedenie tak, ako bolo v oznámení, že: „v lehote 30 dní od doručenia tejto výzvy, môžete (nie ste povinný) na našu adresu zaslať písomnú žalobnú odpoveď". Uvedené poučenie je v úplnom rozpore s prílohou č. 2 ZoSRK a bolo spôsobilé vyvolať stav, ktorý mal vplyv na výsledok sporu, nakoľko žalobca nepovažoval za potrebné sa k žalobe vyjadriť.

8. Žalobca ďalej namietal, že nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, že stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, a že rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 45 ods. 1 písm. g), i), l) ZoSRK). V rozhodcovskom rozsudku rozhodca poukázal na to, že aplikoval ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a či sankcie dojednané zmluvou a uplatnené žalobcom v rozhodcovskom konaní nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku a tiež, či zmluva obsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Rozhodca dospel k záveru, že zmluva obsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a bola dojednaná v súlade s týmto zákonom. Prvoinštančný súd však mal za to, že stály rozhodcovský súd síce konštatoval aplikáciu právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, avšak nesprávne vyhodnotil predložené listinné dôkazy a nesprávne aplikoval všeobecne záväzné právne predpisy, rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto malo vplyv na výsledok sporu a zároveň rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Z vykonaného dokazovania mal prvoinštančný súd za preukázané, že žalovaná ako veriteľ a žalobca ako dlžník uzavreli dňa 18.5.2016 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 850015401501, na základe ktorej žalovaná poskytla žalobcovi úver vo výške 3.000,- Eur, ktorý žalobca čerpal vo výške 3.000,- Eur, pričom na úver uhradil celkom sumu 1.199,20 Eur. Medzi stranami sporu vznikol uzavretím zmluvy o úvere právny vzťah, ktorý je od svojho vzniku nevyhnutné posudzovať podľa príslušných ustanovení ( a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru ( , ), keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere je tzv. absolútny obchod ( ) a zároveň žalovaná pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere vystupovala ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalobca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Žalovaná a žalobca uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia ZoSÚ, na základe uzatvorenej zmluvy žalovaná poskytla žalobcovi spotrebiteľský úver a žalobca sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko zmluva má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia a ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa ZoSÚ a veriteľ bol povinný zachovať postup podľa ZoSÚ, pričom rozhodca ho bol povinný skúmať.

10. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd prvej inštancie zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ správne vypočítanú RPMN, keď žalovaná uviedla hodnotu 24,23%, pričom za použitia vzorca uvedeného v zákone podľa prílohy 2 v súlade s § 19 ZoSÚ, vychádza vo výpočte hodnota 24,9% (pri výške úveru 3.000,- Eur, splátke 103,75 Eur a počte splátok 42). Teda žalovaná uviedla v zmluve nesprávnu RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo je dôvodom na posúdenie úveru ako bezúročného a bez poplatkov. Ďalej mal súd za to, že v zmluve v bode 7 boli nedostatočne uvedené predpoklady pre výpočet RPMN, nakoľko z tohto článku sa nedá určiť, ktoré hodnoty a sumy boli použité pre výpočet, ako ani, či tam je zahrnuté poistenie. T.j. zmluva neobsahuje ďalšiu zákonnú náležitosť, a to predpoklady výpočtu RPMN, nakoľko podľa v zmluve uvedených predpokladov podľa bodu 7, sa RPMN nedá vypočítať. Uvedené je taktiež dôvodom na posúdenie zmluvy ako bezúročnej a bez poplatkov. Súd mal ďalej za to, že poistenie vo výške 28,65 Eur mesačne je neštandardne vysoké a tvorí reálne súčasť splátky, čo nebolo zohľadnené pri výpočte RPMN a nebolo uvedené ani v predpokladoch pre výpočet RPMN. Poistné predstavuje 27,61% štandardnej splátky vo výške 103,75 Eur. Pri zarátaní poistenia do RPMN, by toto predstavovalo 47,15%. Súd mal ďalej za to, že žalovaná v rozhodcovskom konaní nepreukázala, že skúmala bonitu žalobcu, resp. nahliadla do príslušnej databázy, čo v súlade s § 7 ods. 15 a 16 ZoSÚ bola povinná a rozhodca mal uvedené skúmať, resp. vyhodnotiť, ak taký dôkaz nebol predložený. Uvedené skutočnosti sú taktiež dôvodom na posúdenie úveru ako bezúročného a bez poplatkov. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, a síce výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška mesačnej splátky (vrátane úrokov) 103,75 Eur bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná posledná splátka. Uvedené pritom nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keby z iných ustanovení zmluvy vyplývala výška úrokov a poplatkov. Účelom náležitostí ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje, ide pritom o absenciu zákonom vyžadovanej náležitosti zmluvy.

11. Uvedené obsahové nedostatky zmluvy majú za následok, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalovanou žalobcovi sa považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru a poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutého úveru po odrátaní plnenia zo strany žalobkyne. Keďže žalobca zaplatil z vyplateného úveru vo výške 3.000,- Eur sumu 1.199,20 Eur, mala by žalovaná nárok na vrátenie sumy 1.800,80 Eur od žalobcu.

12. V rozhodnutí Súdny dvor Európskej únie pod zn. C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, zo dňa 9.11.2016, súd uvádza, že predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere súd nevytýkal len absenciu výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ale aj neuvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a výšky RPMN, ktoré sú ako náležitosti zmluvy o úvere upravené nielen v o spotrebiteľských úveroch, ale aj v smernici 2008/48, pričom článok sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Neuvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a neuvedenie výšky RPMN, môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, preto aj v zmysle výkladu článku sa táto zmluva považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere bez úrokov a poplatkov.

13. V rozhodcovskom konaní si žalovaná v pozícii žalobcu uplatnila aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,04% denne v zmysle čl. 11 bodu 11.1 zmluvy. Prvoinštančný súd mal za to, že nateraz nebolo preukázané, že medzi stranami sporu došlo vôbec k platnému dojednaniu zmluvnej pokuty,

keď zmluvná pokuta nebola individuálne dojednaná, dojednanie zmluvnej pokuty je síce obsiahnuté v zmluve, avšak táto bola formulárovo pripravená žalovanou, zjavne bez možnosti žalobcu zasiahnuť do obsahu zmluvy, a preto v súvislosti má súd za to, že veriteľ nepreukázal, že by uvedené dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dojednané, a preto cez a (?).

14. Napokon súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná dôvodne, keďže stály rozhodcovský súd nezohľadnil bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru z dôvodu nedodržania náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zároveň spotrebiteľa zaviazal na zaplatenie zmluvnej pokuty, pri ktorej nebolo preukázané jej individuálne dojednanie a súčasne nerealizovaním výzvy spolu s poučením podľa prílohy 2 ZoSRK podľa § 25 ods. 4 ZoSRK, nebolo žalobcovi umožnené riadne sa vyjadriť a uplatniť svoje práva, čo mohlo mať vplyv na výsledok sporu. Rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy a toto pochybenie malo vplyv na výsledok sporu, a tiež rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie malo vplyv na výsledok sporu, a zároveň rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súčasne nepostupovaním v súlade s ustanoveniami ZoSRK, pričom uvedený nedostatok mohol mať zásadný vplyv na výsledok sporu, boli teda naplnené predpoklady ustanovenia § 45 ods. 1 písm. g), i), l) ZoSRK, súd preto predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil. V dôsledku nedostatočného poučenia žalobca si nemohol zvoliť ani právneho zástupcu. Súd síce zrušil rozhodcovský rozsudok, avšak nie z dôvodov v zmysle ustanovenia § 47 ods. 1 ZoSRK, preto po právoplatnosti rozhodnutia bude vo veci rozhodovať opäť rozhodcovský súd (§ 47 ods. 2 ZoSRK), ktorý je v zmysle § 47 ods. 3 ZoSRK v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu o porušení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Súčasne však rozhodcovský súd musí nanovo samostatne posúdiť platnosť dojednania zmluvnej pokuty, za účelom rozhodnutia o nej. Uvedené skutočnosti spolu s tým, že žalovaný sa nevyjadril, pričom z pohľadu výzvy, kde bolo uvedené, že nemusí sa vyjadriť, došlo v základnom konaní k takej chybe, že táto môže byť odstránená len novou výzvou na vyjadrenie s riadnym zákonným poučení v súlade s prílohou 2. ZoSRK a následne po ne/vyjadrení žalobcu opätovne rozhodnúť vo veci v súlade s vyššie uvedenými závermi. Okolnosť nesprávneho poučenia, nevyjadrenia a možných úhrad pred vydaním rozhodnutia, nevyjasnení okolností ohľadne zmluvnej pokuty, viedli súd k tomu, že rozhodcovské rozhodnutie zrušil v celom rozsahu a vrátil rozhodcovi na ďalšie konanie.

15. S poukazom na ust. a , a a a súd prvej inštancie skonštatoval, že o náhrade trov konania by mal rozhodnúť tak, že nárok na ich náhradu má žalobca ako účastník plne úspešný v rozsahu 100%. Po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej by súd samostatným rozhodnutím mal rozhodnúť o výške trov, pričom z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že rozhodnutie bude znieť, žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 0,- Eur, nakoľko tomuto v konaní žiadne trovy (súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia) žalobcovi nevznikli, a už ani trovy konania vzniknúť nemôžu. Vzhľadom na uvedené súd v súlade so zásadami uvedenými v ČL.17 rozhodol podľa ČL. 4 ods. 2 tak, že náhradu trov konania žalobcovi nepriznal.

16. Po vydaní predmetného rozsudku súd prvej inštancie vydal dňa 7.9.2019 pod sp. zn. -84 opravné uznesenie, ktorým vo výroku rozhodol, že: I. Opravuje úvodnú časť rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -66 zo dňa 16.08.2018 v časti označenia žalobcu tak, že namiesto nesprávne uvedeného žalobcu: „O. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K.. T. XXXX/XX, J.,", má byť správne uvedený žalobca: „J. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, XXX XX J." II. Opravuje úvodnú časť rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -66 zo dňa 16.08.2018 tak, že vypúšťa nasledovný text: „zastúpená: In Medias Res, s.r.o., IČO: 36 863 351, Sladovnícka 13, 917 01 Trnava". Rozhodnutie s použitím ust. odôvodnil tým, že pri vyhotovovaní rozhodnutia došlo k zrejmej nesprávnosti z dôvodu chyby a preto rozhodol o vydaní opravného uznesenia. Opravné uznesenie nebolo napadnuté odvolaním.

17. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu z dôvodov podľa a podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalovaný, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, nakoľko v postupe konajúceho súdu sú nedostatky, ktoré nie je možné odstrániť pri zachovaní princípu dvojinštančnosti konania, pričom si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

18. K nepoučeniu žalobcu v rozhodcovskom konaní podľa Prílohy č. 2 k odvolateľ uviedol, že podľa elektronickej verzie tohto poučenia v danej veci bola poučovacia povinnosť splnená. V prílohe predložil kópiu poučenia s tým, že v hornej časti je poznámka - spisová značka zhodná so spisovou značkou rozhodcovského konania. Súd prvej inštancie vychádzal len z jednej listiny, ktorá bola žalobcovi doručená a nevychádzal zo všetkých listín, ktoré boli súčasťou zásielky. Žalobca ani v konaní netvrdil a ani nepopieral, že by neobdržal z rozhodcovského súdu potrebné listiny. Odvolateľ preto navrhol, aby odvolací súd opätovne vykonal dokazovanie obsahom rozhodcovského spisu, doručenkou, resp. obálkou z doručovania žaloby a výzvy na vyjadrenie, z ktorej popisuje zrejmý obsah zásielky a poučením uvedeným v prílohe odvolania. Odvolateľ teda tvrdí, že súdom uvádzaný dôvod neobstojí, nezodpovedá skutočnostiam vyplývajúcim z rozhodcovského spisu a súd vec nesprávne posúdil aj po právnej stránke.

19. Pokiaľ ide o záver nesprávnej RPMN odvolateľ namietal, že súd postupoval v rozpore so Poistné, resp. náhrada poistného je podľa zákonnej úpravy súčasťou celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom len vtedy, ak je podmienkou pre získanie úveru s poukazom na cit. zák. Z tohto ustanovenia vyplýva, že súčasťou celkových nákladov nie sú platby za doplnkové služby, ktoré nie sú povinné. Z napádaného rozsudku nevyplýva záver, pre ktorý súd našiel dôvod zaradiť poistné do celkových nákladov. V rozsudku neuvádza, že bolo dokázané, že poistné bolo povinné. To, že poistné bolo dobrovoľné vyplýva predovšetkým z ustanovenia zmluvy, že nejde o podmienku získania úveru bez toho, že poistenie možno kedykoľvek ukončiť, a že poistenie schopnosti splácať úver nie je v záujme veriteľa, ale v záujme dlžníka a túto službu poskytuje poisťovňa. V tejto súvislosti odvolateľ namietal aj to, že ide o tzv. prekvapivé posúdenie a rozhodnutie, keďže žalobca v konaní a v žalobe netvrdil žiadnu skutočnosť, ktorá by súd oprávňovala dospieť k zahrnutiu poistného do RPMN.

20. K námietke súdu prvej inštancie, že zmluva neobsahuje rozčlenenie splátky na istinu, úrok a ďalšie poplatky, odvolateľ tvrdil, že toto je v rozpore so zákonom a súdnou praxou. V tejto súvislosti odkázal na uznesenie NS SR sp. zn. , v ktorom dovolací súd uzatvoril, že ust. je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie hovorí o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. Tzv. rozčleňovanie splátky je výklad založený na nesprávnom výklade zákona, keď znenie bolo nepresným prevzatím Smernice č. 2008/48/ES, avšak ani to nezbavuje súd povinnosti pri výklade vnútroštátnej normy prihliadať na základe nepriameho účinku na také ustanovenia unijného práva, ktoré sú do príslušnej vnútroštátnej normy prevzaté. V prípade, ak sa členský štát v rámci vnútroštátnej úpravy implementácie odchýli od smernice, prichádza do úvahy nie priamy účinok smernice, ale nepriamy. Jeho rešpektovanie je povinnosťou vnútroštátneho súdu. Podstata nepriameho účinku spočíva v tom, že súd členského štátu má povinnosť vykladať vnútroštátne právo v súlade so smernicou. V tejto súvislosti odkázal na rozhodnutie SD EÚ vo veci Pfeiffer (C-397/01 až C-403/01 body 115 a 116).

21. Pokiaľ ide o záver súdu o tom, že nebolo preukázané splnenie povinnosti podľa , odvolateľ uviedol, že zo zákona nevyplýva prezumpcia bezúročnosti pre prípad nepreukazovania, že schopnosť dlžníka splácať bola skúmaná, ale len pre prípad neskúmania. Zo zákona nevyplýva povinnosť žalobcu v rozhodcovskom konaní preukazovať splnenie povinnosti skúmať schopnosť žiadateľa splácať úver. Žalovaný si túto povinnosť splnil, nebolo to medzi stranami sporné. Ak konajúci súd mal nad rámec tvrdení žalobcu v žalobe pochybnosť v tomto smere, potom žalovanému mal dať priestor na predloženie dôkazov o splnení uvedenej povinnosti.

22. Na základe vyššie uvedeného odvolateľ tvrdil, že súd prvej inštancie rozhodol na základe nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia celej veci.

23. Žalobca odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne nevyjadril.

24. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (

- ďalej ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom

- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

25. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý je vymedzený rozsahom a dôvodmi odvolania uplatnenými žalovaným, bolo posúdiť správnosť skutkových a právnych úsudkov súdu prvej inštancie v odvolaní dotknutom rozsahu vedúcich k záveru, že boli splnené zákonné podmienky pre zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku súdom.

26. Ako prvé súd prvej inštancie ustálil, že rozhodcovský súd nepoučil žalobcu v súlade s § 25 ods. 4 a prílohy 2 ZoRK.

27. Z pripojeného rozhodcovského spisu pod sp. zn. vyplýva, že žalobcovi bolo doručené v spise založené oznámenie (výzva) o možnosti podať žalobnú odpoveď zo dňa 25.10.2017, v ktorej bolo adresátovi oznámené, že: „V lehote 30 od doručenia tejto výzvy môžete (nie ste však povinný) na našu adresu zaslať písomnú žalobnú odpoveď..." Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že takéto poučenie o možnosti vyjadriť sa žalobcu je v rozpore so vzorom poučenia podľa prílohy č. 2 ZoSRK, v ktorom sa výslovne uvádza: „Neváhajte sa vyjadriť na svoju obhajobu. K vyjadreniu pripojte dôkazy, ktoré podporujú vaše tvrdenia..." Iné poučenie pre odporcu v rozhodcovskom konaní sa v predmetnom rozhodcovskom spise nenachádza. Skutočnosť, že poučenie v súlade s prílohou č. 2 ZoSRK bolo žalobcovi ako odporcovi v rozhodcovskom konaní doručené, nie je možné vyvodiť ani zo v rozhodcovskom spise založenej doručenky pre odporcu, podľa ktorej obsahom zásielky bolo: „03/10/17-žal. + výz. + príl." Z týchto údajov na doručenke možno usúdiť, že adresátovi bola doručovaná žaloba, výzva (zrejme v spise založené oznámenie zo dňa 25.10.2017) a prílohy (zrejme prílohy žaloby obsiahnuté v spise). Z doručenky nevyplýva, že mu bolo doručované osobitné poučenie podľa § 25 ods. 4 a prílohy č. 2 ZoSRK. Uvedený záver nemohol byť vyvrátený ani dvojstranovou listinou nadpísanou „Poučenie o rozhodcovskom konaní pri iniciovaní sporu spotrebiteľovi", ktoré k odvolaniu pripojil žalovaný, hoci v pravej vrchnej časti predloženého poučenia sa nachádza rukou dopísané 03/10/17, čo je spisová značka rozhodcovského konania. Takýto údaj na predmetnej listine mohol byť dopísaný kedykoľvek, hocikým a preto nepreukazuje, že predmetné poučenie bolo v danom rozhodcovskom konaní doručené žalobcovi, najmä ak toto poučenie netvorí obsah pripojeného rozhodcovského spisu. Naviac predmetný listinný dôkaz ako prostriedok procesnej obrany žalovaného nebol uplatnený v konaní pred súdom prvej inštancie, a keďže nebolo preukázané ani tvrdené, splnenie niektorej z podmienok použitia tohto dôkazu ako novoty až v odvolacom konaní v zmysle až d) , tento dôkaz nebol použiteľný v odvolacom konaní a odvolací súd naň ani nemohol prihliadať.

28. S poukazom na vyššie uvedené, keďže podľa výsledkov vykonaného dokazovania v danom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami ZoSRK, konkrétne s § 25 ods. 4 v spojení s prílohou 2 ZoSRK a tento nedostatok - nepoučenie spotrebiteľa v súlade so zákonom, najmä s poukazom na to, že v preukázateľne doručenom oznámení - výzve dňa 25.10.2017 bol v rozpore s predmetnou prílohou č. 2 zákona poučený tak, že môže, nie je však povinný, zaslať písomnú žalobnú odpoveď, hoci podľa poučenia v prílohe 2 mal byť naopak pobádaný k vyjadreniu sa na svoju obhajobu („...neváhajte sa vyjadriť na svoju obhajobu..".), uvedený nedostatok nesporne mohol mať vplyv na výsledok sporu, keďže priamo mohol ovplyvniť pasivitu žalobcu ako spotrebiteľa v predmetnom rozhodcovskom konaní. Odvolací súd zhodne s prvoinštančným potom uzatvára, že bol naplnený zákonný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom v zmysle § 45 ods. 1 písm. d) ZoSRK.

29. Súd prvej inštancie ako ďalší z dôvodov pre posúdenie predmetného úveru ako bezúročného a bez poplatkov v ods. 46. odôvodnenia preskúmavaného rozsudku uviedol nesprávne vypočítanú RPMN, keď v zmluve žalovaná uviedla hodnotu 24,23%, pričom podľa výpočtu súdu, vychádzajúc zo vzorca uvedeného v prílohe 2 ZoSÚ, hodnota RPMN je 24,9%. Žalovaný v podanom odvolaní vo vzťahu k nesprávnemu údaju o RPMN namietal záver súdu prvej inštancie len z dôvodu, že poistné, ktoré bolo v danom vzťahu dobrovoľné, nebolo podmienkou pre získanie úveru, malo byť zarátané do celkových nákladov, čo ovplyvnilo výpočet RPMN. Odvolateľ ale vo vzťahu k údaju o RPMN fakticky nenamieta záver súdu prvej inštancie, že táto bola nesprávne vypočítaná, keď v zmluve je uvedené 24,23% a súd vypočítal jej hodnotu na 24,9%. Súd prvej inštancie v tom istom odseku výslovne uvádza, že pri zarátaní poistenia do RPMN by toto predstavovalo 47,15%.

30. Súd prvej inštancie v odôvodnení preskúmavaného rozsudku nešpecifikuje akým výpočtom, na základe akej virtuálnej kalkulačky k hodnote RPMN 24,9% dospel. Odvolací súd pri použití interaktívnej kalkulačky pre výpočet RPMN uverejnenej na oficiálnych stránkach Ministerstva financií SR na portále FINinfo, po dosadení žiadaných údajov ako vyplývajú zo spisu zistil, že údaj o RPMN má byť správne 24,27%. Podľa tohto výpočtu RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere (24,23%) je uvedená nižšia ako skutočná (24,27%), teda v neprospech spotrebiteľa, rovnako ako je tomu pri výpočte prvoinštančného súdu (24,9%). Nesprávne uvedenie RPMN v neprospech spotrebiteľa má potom v zmysle súdom prvej inštancie aplikovaného ust. § 11 ods. 1 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) za následok, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

31. Pokiaľ ide o poistné, súd prvej inštancie v ods. 46. odôvodnenia preskúmavaného rozsudku uviedol iba, že poistné vo výške 28,65 Eur mesačne je neštandardne vysoké, tvorí reálne súčasť splátky, čo nebolo zohľadnené pri výpočte RPMN, ani uvedené v predpokladoch pre výpočet RPMN. Poistné pritom predstavuje 27,61% štandardnej splátky (103,75 Eur). Pri jeho zarátaní do RPMN by toto predstavovalo 47,15 Eur.

32. Žalovaný v odvolaní namietal, že poistné podľa zákona je súčasťou celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom len vtedy, ak je podmienkou pre získanie úveru. Z odôvodnenia rozsudku pritom nevyplýva záver, pre ktorý súd našiel dôvod zaradiť poistné do celkových nákladov, keď neuvádza, že bolo dokázané, že poistné bolo povinné. Žalovaný tvrdí, že poistné bolo dobrovoľné, čo vyplýva zo zmluvy, že nejde o podmienku získania úveru, z toho, že ho možno kedykoľvek ukončiť a že poistenie schopnosti splácať úver nie je v záujme veriteľa, ale dlžníka a poistenie poskytuje ako službu poisťovňa. Zároveň namietal, že v tomto smere je rozhodnutie súdu prekvapivé, keď žalobca v konaní netvrdil žiadnu skutočnosť, ktorá by súd oprávňovala dospieť k zahrnutiu poistného do RPMN.

33. Treba prisvedčiť odvolateľovi, že súd prvej inštancie v odôvodnení preskúmavaného rozsudku neuvádza na základe akých skutočností, po vyhodnotení akých okolností prípadu, či zmluvných dojednaní, dospel k záveru, že poistné malo byť zohľadnené pri výpočte RPMN, resp. zarátané do RPMN. Z odôvodnenia nie je zrejmé ani či súd zohľadnil dojednanie obsiahnuté v bode 5. predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ktorej „poistenie schopnosti splácať úver je dobrovoľné, veriteľ uzavretie a vznik takéhoto poistenia nikdy nepožaduje ako podmienku pre uzavretie tejto zmluvy alebo pre získanie úveru..." Keďže ale podľa vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu totožných so závermi súdu prvej inštancie, už z iných dôvodov je nevyhnutné predmetný spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, s poukazom na zásadu hospodárnosti občianskeho súdneho konania zakotvenú v Základných princípov , odvolací súd už nepovažoval za potrebné touto otázkou sa hlbšie zaoberať.

34. V ods. 46. odôvodnenia preskúmavaného súd prvej inštancie tiež uzavrel, že v predmetnej zmluve o úvere v bode 7 neboli dostatočne uvedené predpoklady pre výpočet RPMN, nakoľko z uvedeného sa nedá určiť, ktoré hodnoty a sumy boli použité pre výpočet, ani či v nich bolo zahrnuté poistenie, z čoho súd vyvodil, že zmluva neobsahuje zákonnú náležitosť, čoho následkom je posúdenie zmluvy ako bezúročnej a bez poplatkov.

35. V bode 7. Predpoklady pre výpočet RPMN predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedené: „Pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádza z predpokladu, že úver bol poskytnutý okamžite a v dohodnutej sume, táto zmluva zostane platná dohodnutý čas, veriteľ a dlžník

si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách stanovených v zmluve a nedôjde k zmene splátkového kalendára. RPMN predstavuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa prílohy č. 2 k "

36. Podľa ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

37. V zmysle § 11 ods. 1 písm. b) cit. zák. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak: b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z), aa), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

38. V prílohe č. 2 k ZuSÚ. pod bodom I. je uvedená základná rovnica, ktorá vyjadruje RPMN a pod bodom II. dodatočné predpoklady pre výpočet RPMN.

39. Úlohou predpokladov pre výpočet RPMN je určiť niektoré zložky, ktoré majú byť zahrnuté v celkových nákladoch spojených s úverom, pričom ich cieľom je zabezpečiť, aby bola RPMN vypočítaná konzistentne v záujme lepšej porovnateľnosti jednotlivých ponúk. Základné predpoklady pre výpočet RPMN v ZoSÚ sú obsahnuté v § 19 najmä v jeho ods. 3, podľa ktorého pri výpočte RPMN sa vychádza z predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere (ktoré sa prekrývajú s predpokladmi na výpočet RPMN uvedenými v cit. čl. 7. predmetnej úverovej zmluvy). Ďalší základný predpoklad pre výpočet RPMN je obsiahnutý v ods. 4. V ods. 5. je potom uvedené, že ak je to potrebné, môžu sa pri výpočte RPMN použiť dodatočné predpoklady uvedené v prílohe č. 2. Tieto dodatočné predpoklady sú vymenované v prílohe č. 2 k citovanému zákonu pod bodom II. Obdobne sú základné a dodatočné predpoklady uvedené v čl. 19 v prílohe I. pod bodom II. Smernice EP a R 2008/48/ES o spotrebiteľom úvere...

40. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd je názoru, že zákonodarca pod všetkými predpokladmi použitými na výpočet RPMN, ako náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa cit. § 9 ods. 1 písm. k) ZoSÚ, nemal na mysli všetky veličiny hodnoty a sumy použité pre výpočet, ani či do výpočtu boli zahrnuté náklady na poistenie, ako to uvádza súd prvej inštancie, teda údaje - veličiny, dosadzované do zákonom stanoveného vzorca pre výpočet RPMN, ale sú to niektoré osobitné zložky, okolnosti úveru, ktoré majú byť zahrnuté do celkových nákladov spojených s úverom. Podľa uvedeného potom predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere v bode 7. správne uvádza predpoklady na výpočet RPMN v súlade s § 19 ods. 3 ZoSÚ, keď ďalšie ani dodatočné predpoklady podľa predmetnej zmluvy sa na daný prípad nevzťahujú.

41. Z uvedených dôvodov potom záver súdu prvej inštancie v ods. 46 odôvodnenia preskúmavaného rozsudku, že predmetná zmluva v rozpore s § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ neobsahuje zákonnú náležitosť a to všetky predpoklady použité pre výpočet RPMN, čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, nie je správny.

42. V ods. 46 preskúmavaného rozsudku súd prvej inštancie tiež ustálil, že žalovaná v rozhodcovskom konaní nepreukázala, že skúmala bonitu žalobcu, čo bola povinná, rozhodca mal uvedené vyhodnotiť ak taký dôkaz nebol predložený, pričom toto tiež zhodnotil ako dôvodo na posúdenie úveru ako bezúročného a bez poplatkov.

43. Odvolateľ pritom namietal, že podľa nevyplýva prezumpcia bezúročnosti pre prípad nepreukazovania, že schopnosť dlžníka splácať bola skúmaná, ale len pre prípad neskúmania. Zo zákona pritom nevyplýva povinnosť žalobcu v rozhodcovskom konaní preukazovať splnenie tejto povinnosti. Žalovaný si túto povinnosť splnil, nebolo to medzi stranami ani

sporné. Súd prvej inštancie pritom mal dať priestor žalovanému na predloženie dôkazov o splnení tejto povinnosti.

44. V zmysle súdom prvej inštancie aplikovaných ust. § 7 - Posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver ods. 15 písm. b) ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. Podľa nasl. ods. 16 vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a § 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi.

45. V zmysle nadväzujúceho ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopností splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopností spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

46. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení odvolací súd je názoru, že záver súdu prvej inštancie o tom, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, keďže žalovaný nepreukázal, že skúmal bonitu žalobcu, je predčasný. Súd totiž nevykonal žiadne dokazovanie na preukázanie skutočnosti, či veriteľ postupoval v súlade s cit. ust. § 7 ods. 15 a 16 ZoSÚ s odbornou starostlivosťou, teda tak, že posúdil schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na informácie o spotrebiteľovi, pričom pre ustálenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru v zmysle cit. § 11 ods. 2 je potrebné preukázanie hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1, keď veriteľ pri poskytnutí úveru nemá žiadne údaje o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, ani údaje z príslušnej databázy, alebo registra. Žalobca v konaní túto skutočnosť nenamietal a žalovaný preto nemal dôvod sa v tomto smere brániť a navrhovať dôkazné prostriedky. Takýto prístup k žalovanému je v rozpore s princípom spravodlivosti občianskeho súdneho konania ( ).

47. V ods. 46 odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie uzavrel, že predmetná zmluva neobsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, s následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

48. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica") zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia.

49. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. i/ Smernice zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza v prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere. V tomto ustanovení Smernica vysvetľuje, že amortizačná tabuľka uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady; amortizačná tabuľka obsahuje rozpis každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o úvere. Článok 10 ods. 3 Smernice k tomu dodáva, že v prípade uplatnenia článku 10 ods. 2 písm. i/ Smernice veriteľ sprístupní pre spotrebiteľa výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere.

50. Európsky súdny dvor v rozsudku z 9.11.2016 vo veci C 42/15 Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej (ďalej len Rozsudok) konštatoval, že článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (bod 50 Rozsudku). Článok 10 ods. 2 písm. h/ stanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia (bod 52 Rozsudku). Z článku 10 ods. 2 písm. i/ Smernice a článku 10 ods. 3 Smernice vyplýva, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky (bod 53 Rozsudku); pričom Smernica nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky. Pokiaľ ide o zmluvy patriace do pôsobnosti Smernice, členské štáty by nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje, ak táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia v oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti (bod 55 Rozsudku). Článok 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave (bod 59 Rozsudku).

51. Podľa zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať v zmysle písm. k/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia; podľa písm. f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

52. V zmysle poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa až k/, a .

53. V úvode všeobecnej časti dôvodovej správy k sa uvádza, že predložený návrh zákona „je svojím obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ EHS do slovenského právneho poriadku. Uplatňovaním tejto novej úpravy bude slovenský úverový trh zosúladený v rámci vnútorného trhu Spoločenstva". V závere všeobecnej časti dôvodovej správy k sa konštatuje, že predkladaným zákonom je Smernica transponovaná do slovenského právneho poriadku v plnom rozsahu.

54. V dôvodovej správe k sa zdôrazňuje zásadný význam ochrany spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch, ktorý má mať dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí uvádzať celkovú výšku, menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí upravovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere).

55. Smernica ako špecifický prameň práva (norma práva) Európskej únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli cieľ sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem. To však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k

riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (pozri bližšie rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110).

56. Citovaný rozsudok ESD konštatoval, že Smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 Smernice. Aj so zreteľom na to sa v praxi všeobecných súdov Slovenskej republiky vyskytujú (resp. vyskytovali) pochybnosti o tom, či textu „zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia" (článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice) obsahovo zodpovedá text „zmluva o spotrebiteľskom úvere ... musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia". Ako už bolo uvedené, úmyslom zákonodarcu, ktorý zreteľne vyjadril aj v úvodnej časti dôvodovej správy k , bolo transponovať Smernicu v celom rozsahu. Zámerom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby novo prijímané ustanovenie bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 Smernice.

57. Súdny dvor EÚ v rozsudku C-212/04 v ods. 110 a 111 uviedol: „...povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity, a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem vnútroštátneho práva... Zásada konformného výkladu však predsa len vyžaduje, aby vnútroštátne súdy urobili všetko, čo je v ich právomoci, berúc do úvahy celé vnútroštátne právo a uplatniac výkladové metódy ním uznané s cieľom zaručiť úplnú účinnosť predmetnej smernice a dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou..." Súd členského štátu je teda povinný eurokonformnému výkladu pokiaľ je to len možné. Túto skutočnosť zohľadnil aj NS SR v nasledujúcom rozhodnutí.

58. V rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 22.2.2018 v obdobnej veci eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia , ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie uvádza pojmy „výška", alebo „počet" či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov", je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. V predmetnom konaní nebolo sporné, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má všeobecné náležitosti podľa . Sporným nebolo ani to, že vymedzuje tiež celkovú výšku úroku, výšku mesačnej anuitnej splátky, počet splátok a termíny splátok. Pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili strany sporu, obsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný výklad umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Dovolací súd v súvislosti s tým poznamenáva, že aj v zmysle Rozsudku zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Podrobné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy a vo forme amortizačnej tabuľky. Obdobný právny názor vyjadril Najvyšší súd už aj vo svojich ďalších rozhodnutiach napr. sp. zn. z 17.4.2018 a sp. zn. z 23.4.2018. Vychádzajúc z účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v cit. rozsudku, účelu a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie NS SR uzavrel, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo

vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.

59. , ktorým sa mení a dopĺňa o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k zmene (medziinými) ustanovenia v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od 1. mája 2018 slová „a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov" nahrádzajú slovami „frekvenciu splátok a". V dôvodovej správe k tomuto zákonu sa uvádza, že vypustenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnuté so zreteľom na závery vyjadrené v cit. rozsudku SD EU. Od uvedeného dňa sa teda legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo - podľa názoru vec prejednávajúceho senátu najvyššieho súdu - možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom.

60. S poukazom na vyššie uvedené právne a teoretické východiská, s odkazom na aktuálnu judikatúru, podľa názoru odvolacieho súdu potom predmetná úverová zmluva obsahuje obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, teda výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, záver prvoinštančného súdu o tom, že predmetný úver sa považuje v dôsledku absencie tohto údaja za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona potom nie je dôvodný. Vzhľadom na opodstatnenosť námietky odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení v otázke splnenia náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcich z ust. , ktorá je podkladom pre záver o tom, či poskytnutý spotrebiteľský úver je alebo nie je bezúročný ( ), odvolací súd uzatvára, že odvolanie žalobcu v tejto časti je dôvodné.

61. S poukazom na vyššie uvedené bolo potom dôvodným predmetný spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) a d) ZoSÚ), v dôsledku čoho žalovaný veriteľ mal nárok od žalobcu - spotrebiteľa iba na vrátenie poskytnutého úveru, resp. istiny úveru, a keďže podľa preukázaného žalobca vrátil z vyplateného úveru 3.000,- Eur sumu 1.199,20 Eur, žalovaný mal nárok na vrátenie sumy 1.800,80 Eur. Predmetným rozhodcovským rozsudkom bol ale žalobca v rozpore s tým zaviazaný zaplatiť žalovanému sumu 3.530,75 Eur, zmluvnú pokutu a príslušenstvo. Stály rozhodcovský súd tak rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a toto porušenie malo vplyv na výsledok sporu ( ). Zároveň v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami ZoSRK, keď podľa obsahu rozhodcovského spisu žalobca ako spotrebiteľ nebol poučený v súlade s ust. ZoSRK a súčasne rozhodcovský rozsudok vychádzal aj z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ZoSRK), čo sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, po vyčerpaní odvolacích dôvodov uplatnených žalovaným, odvolací súd potom napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výrokoch vecne správny, včítane závislého a vecne správneho výroku o náhrade trov prvoinštančného konania, s použitím potvrdil.

62. V zmysle ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

63. V zmysle súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

64. V zmysle o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

65. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalobcovi vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle , v spojení s ust. ), o ktorom v zmysle v spojení s musí aj bez návrhu rozhodnúť

odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

66. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalobca v odvolacom konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

67. výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

68. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalobcu rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa v spojení s o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

69. Danou problematikou sa zaoberalo aj občianskoprávne kolégium NS SR pričom v uznesení č. 15 z 9.10.2018 prijalo právnu vetu podľa ktorej, ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.

70. Odvolací súd potom hoci úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

71. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).