Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoE/10/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Mostová 185/2, 811 02 Bratislava, IČO: 35 838 825, zast. Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti povinnému: U. Q., nar. X. E. XXXX, bytom Y. 1, XXX XX A., občan Slovenskej republiky, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 14725/12, na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 371,16 Eur s príslušenstvom,, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Zvolen č . k. -87 zo dňa 28. septembra 2020, takto

rozhodol:

Odvolanie oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. -87 zo dňa 28. septembra 2020 o d m i e t a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým Uznesením č. k. -87 zo dňa 28. septembra 2020 zamietol sťažnosť oprávneného proti Uzneseniu exekučného súdu č. k. -61 zo dňa 19. augusta 2020. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súdny exekútor vo veci vydal dňa 6. mája 2020 upovedomenie o zastavení starej exekúcie (ďalej len „upovedomenie“). Proti upovedomeniu podal oprávnený námietky, o ktorých exekučný súd rozhodol Uznesením č. k. -61 zo dňa 19. augusta 2020 (ďalej len „Uznesenie“), a to tak, že námietky proti paušálnym trovám odmietol (výrok I), vo zvyšnej časti námietky zamietol (výrok II) a zároveň zamietol návrh na prerušenie konania (výrok III.). Oprávnený proti Uzneseniu podal sťažnosť zo dňa 16. septembra 2020, kde namieta, že Uznesenie je v rozpore s účelom a základnými princípmi , a síce, že Uznesenie zaťažuje účastníkov konania, spôsobuje neistotu a prispieva k rozmnožovaniu sporov a vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Konkrétne oprávnený namieta, že aby mal súdny exekútor nárok na náhradu paušálnych trov exekúcie, je povinný preukázať včasný zápis exekúcie do centrálneho registra exekúcií. Ďalej oprávnený namietal, že upovedomenie neobsahuje opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú, aké úkony súdny exekútor vykonal, aby odvrátil zastavenie starej exekúcie, prečo nárok nebol za 5 rokov vymožený a prečo za posledných 18 mesiacov nevymohol aspoň 15 Eur. Podľa oprávneného ďalej exekučný súd nerozhodol o návrhu na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky a napadnuté Uznesenie je nepreskúmateľné. Prvú námietku exekučný súd považoval za neurčitú, nakoľko oprávnený vôbec neuviedol, ako konkrétne Uznesenie zaťažuje účastníkov konania, v čom spôsobuje neistotu a k akému rozmnožovaniu sporov dochádza, a preto ju nemohol akceptovať. K druhej námietke exekučný súd uviedol, že v zmysle o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len „“) nárok na paušálnu náhradu vzniká exekútorovi ex lege, a to čo sa týka základu aj výšky. Ustanovenie exekučný súd považoval za jednoznačné a nie je dôvod sa odchyľovať od jeho výslovného znenia. Preto pokiaľ exekučný súd odmietol námietky proti paušálnym trovám pre ich neprístupnosť, postupoval správne. Exekučný súd taktiež konštatoval, že v zmysle súdny exekútor nie je povinný preukazovať, či stará exekúcia bola alebo nebola včas zapísaná v Centrálnom registri exekúcií. Tretiu námietku exekučný súd tiež

považoval za nedôvodnú, pretože s touto námietkou sa v napadnutom Uznesení vysporiadal dostatočne, a to konkrétne v odseku 11 napadnutého uznesenia, kde uviedol, že ustanovenie obsahuje taxatívny zoznam skutočností, ktoré majú byť v upovedomení obsiahnuté. Nemožno tak vyhovieť námietke oprávneného, pokiaľ sa dožaduje do upovedomenia zahrnúť tie skutočnosti, ktoré nie sú obsiahnuté v . Pokiaľ oprávnený namieta, že upovedomenie neobsahuje skutočnosti, ktoré zastavenie starej predmetnej exekúcie odôvodňujú, exekučný súd uvádza, že tieto skutočnosti sú obsiahnuté v upovedomení, a to v konkrétnom znení „Stará exekúcia sa zastavila, pretože od prvotného poverenia uplynula rozhodná doba piatich rokov. K predĺženiu rozhodnej doby nedošlo a nejde o takú starú exekúciu, ktorá sa nezastavuje.“ Po preštudovaní zvyšnej časti upovedomenia je exekučný súd toho názoru, že jeho obsahom sú všetky potrebné náležitosti v zmysle . Štvrtú námietku exekučný súd tiež neakceptoval, pretože podanie podnetu oprávneného, aby exekučný súd podal návrh na Ústavný súd Slovenskej republiky za účelom preskúmania ústavnosti , nepredstavuje návrh, o ktorom by bol exekučný súd povinný meritórne rozhodnúť. Pokiaľ exekučný súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že je ústavne udržateľný a nevidí tak dôvod pre podávanie podnetu na Ústavný súd Slovenskej republiky, je toto vyjadrenie dostačujúce a nie je potrebné, aby o tom exekučný súd rozhodoval samostatným výrokom. Exekučný sú ďalej uviedol, že napadnuté Uznesenie má všetky zákonom požadované náležitosti a jeho odôvodnenie je dostačujúce. Vzhľadom na uvedené exekučný súd považoval sťažnosť oprávneného za nedôvodnú, a preto ju zamietol.

2. Proti danému uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktoré odôvodnil tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, rozhodnutie súdu prvej inštancie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený osobitne namieta, že podľa poučenia napadnutého uznesenia proti Uzneseniu odvolanie nie je prípustné, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a proti paušálnym trovám, podnete na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky a návrhu na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky rozhodoval sudca a nie vyšší súdny úradník, napadnuté uznesenie je v rozpore s účelom a základnými princípmi , konajúci súd nerozhodol o návrhu na prerušenie konania a konajúci súd nerozhodol o návrhu na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Konkrétne oprávnený namietal, že proti rozhodnutiu o námietkach je prípustná sťažnosť (opravný prostriedok). Napriek tomu exekučný súd v napadnutom uznesení uvádza, že proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok prípustný nie je. Exekučný súd neuviedol, na základe čoho proti napadnutému uzneseniu opravný prostriedok prípustný nie je a na čom sa jeho poučenie zakladá. Oprávnený namieta, že proti napadnutému uzneseniu má byť prípustný opravný prostriedok - sťažnosť (odvolanie), ktorý mu však konajúci súd neprípustne odníma. Exekučný súd sa v napadnutom uznesení ani len nezmieňuje o tom, prečo o námietkach oprávneného rozhodol sudca v rozpore . Exekučný súd sa v napadnutom uznesení neuvádza, kto by v tejto veci o námietkach oprávneného mal rozhodnúť. Napadnuté uznesenie trpí základným neodstrániteľným nedostatkom, a to rozhodnutím osobou, ktorej zákon možnosť rozhodnúť o námietkach nezveruje a nedáva. Oprávnený preto namieta aj to, že rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. Napadnuté uznesenie zaťažuje účastníkov konania, spôsobuje neistotu a prispieva k rozmnožovaniu sporov. Oprávnený ďalej namietal, že celkom jednoznačne určuje, kedy súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, pričom poukazuje na konkrétnu povinnosť súdneho exekútora. Z ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017 jednoznačne vyplýva, kedy ju musí súdny exekútor splniť Povinnosť zápisu do Centrálneho registra exekúcií mal exekútor splniť do siedmich dní, odkedy sa súdny exekútor dozvedel alebo mohol dozvedieť o skutočnostiach rozhodujúcich pre zápis, resp. do 30. júna 2016. Podľa upovedomenia o zastavení starej exekúcie EX 14725/12 sa predmetná exekúcia vykonáva na základe poverenia, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené v roku 2012. Súdny exekútor mal preto zabezpečiť zápis predmetnej exekúcie do Centrálneho registra exekúcií najneskôr do 7. januára 2015. Z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. nevyplýva, že by nárok na paušálne trovy mohol súdnemu exekútorovi vzniknúť aj vtedy, ak by išlo o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v Centrálnom registri exekúcií. Oprávnený opakovane namieta porušenie povinnosti súdneho exekútora vykonať zápis predmetnej starej exekúcie v Centrálnom registri exekúcií do 7.

januára 2015, ale ani do 30. júna 2016. Zákonodarca už v dôvodovej správe k celkom jednoznačne určil, že pre nárok súdneho exekútora na paušálnu náhradu trov starej exekúcie je určujúce ako a kedy bola stará exekúcia do Centrálneho registra exekúcií zapísaná a nie to, či tam bola iba zapísaná. V tomto smere musí bremeno tvrdenia a dokazovania znášať súdny exekútor, nakoľko tento sa domáha plnenia od oprávneného a vyzýva ho na zaplatenie. Samotná Slovenská komora exekútorov už v roku 2015 vnímala povinnosť zápisu exekúcie do Centrálneho registra exekúcií, čo podľa oprávneného vyplýva z vyjadrenia prezidenta Slovenskej komory exekútorov zo dňa 21. januára 2015. Exekučný súd ani konajúci súdny exekútor netvrdia, že by predmetná exekúcia bola v Centrálnom registri exekúcií zapísaná k nejakému konkrétnemu dňu. Exekučný súd sa v napadnutom uznesení s námietkou oprávneného týkajúcou sa včasného zápisu do Centrálneho registra exekúcií nevysporiadal takým spôsobom, že by nárok súdneho exekútora na paušálne trovy starej exekúcie mohol byť daný. Z napadnutého uznesenia nevyplýva, že by sa súdny exekútor následne k podaným námietkam v tejto časti vyjadril, inak by to mal exekučný súd uviesť. Primárne bolo povinnosťou súdneho exekútora vykonať tvrdenie o včasnom zapísaní predmetnej exekúcie do centrálneho registra exekúcií a toto aj preukázať. Nie oprávnený sa domáha plnenia od súdneho exekútora, ale súdny exekútor sa domáha plnenia od oprávneného, a to tak, že si sám pre seba vytvára vlastný exekučný titul. Ďalej oprávnený namietal, že predmetné upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na zaplatenie paušálnych trov neobsahuje náležitosti vyžadované , najmä neobsahuje opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú, a preto je nepreskúmateľné. Nie je zrejmé ani to, ako exekútor nárok oprávneného exekútor vymáhal a prečo v posledných 18 mesiacoch nevymohol ani 15,00 Eur, aby nedošlo k zastaveniu exekúcie. Exekučný súd sa touto námietkou v napadnutom uznesení nevysporiadal. Doručené upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje len zákonné ustanovenie, podľa ktorého došlo k zastaveniu starej exekúcie, neobsahuje však už ďalšie zákonom vyžadované náležitosti. Oprávnený záverom namietal, že exekučný súd nerozhodol o návrhu na prerušenie konania a o návrhu na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Napadnuté uznesenie vykazuje znaky arbitrárnosti a nie je preskúmateľné, v dôsledku čoho exekučný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil oprávnenému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vzhľadom na uvedené oprávnený žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie exekučného súdu v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

3. K odvolaniu oprávneného sa povinný nevyjadril.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa (ďalej len „“) skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmavaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia, zisťoval, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či odvolanie má všetky požadované náležitosti. Po zistení, že odvolanie smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odvolací súd odvolanie podľa odmietol.

5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

6. Podľa proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

7. Podľa odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,

j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

8. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

9. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučný súd napadnutým Uznesením č. k. -87 zo dňa 28. septembra 2020 zamietol sťažnosť oprávneného proti Uzneseniu exekučného súdu č. k. -61 zo dňa 19. augusta 2020, ktorým vyšší súdny úradník odmietol námietky oprávneného proti paušálnym trovám exekúcie, v prevyšujúcej časti zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a zároveň zmietol návrh oprávneného na prerušenie konania. Vyšší súdny úradník rozhodoval v zmysle o námietkach oprávneného proti upovedomeniu súdneho exekútora o zastavení starej exekúcie.

10. Exekučný poriadok nemá vlastnú právnu úpravu odvolacieho konania, preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava obsiahnutá v a nasl. . Podľa proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. V tomto ustanovení je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania proti uzneseniu, z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. Taxatívny výpočet uznesení je obsiahnutý v , pričom ani v jednom prípade sa nejedná o uznesenie, ktorým sudca súdu prvej inštancie rozhodne o sťažnosti účastníka konania proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podľa a nasl. je opravným prostriedkom, ktorý oprávnený aj využil. Sudca súdu prvej inštancie (exekučného súdu) o sťažnosti oprávneného rozhodol podľa , pričom považuje takéto rozhodnutie za konečné.

11. Rovnako ani Exekučný poriadok, ktorý je vo vzťahu k v pozícii lex specialis, osobitne nepripúšťa odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o sťažnosti účastníka konania proti rozhodnutiu súdneho úradníka. V exekučnom konaní platí všeobecná zásada, že odvolanie je exekučnom konaní prípustné len v prípade, ak to Exekučný poriadok výslovne pripúšťa, čo však nie je predmetný prípad, a teda je nutné dospieť k záveru, že odvolanie proti rozhodnutiu exekučného súdu o sťažnosti účastníka konania proti rozhodnutiu súdneho úradníka nie je prípustné. Exekučný súd v tomto smere aj správne poučil účastníkov.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie oprávneného proti Uzneseniu exekučného súdu č. k. -87 zo dňa 28. septembra 2020 podľa odmietol, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

13. Z dôvodu odmietnutia odvolania oprávneného sa odvolací súd vecnou stránkou napadnutého uznesenia exekučného súdu nezaoberal.

14. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( ). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.

1 ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).