Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoCsp/77/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: Mgr. Renáta Gavalcová a Mgr. Lucia Mizerová, v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátkou: JUDr. Katarína Hegedüšová, so sídlom Bratislava, Majerníkova 3479/3A, proti žalovanému: C. V., nar. X.X.XXXX, adresa U., Q. XXXX/ X, o zaplatenie 500,- Eur s príslušenstvom a iné, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. -69 zo dňa 13.10.2020, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.

2. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu ako ho zistil z vykonaného dokazovania, že dňa 17.8.2015 strany sporu medzi sebou uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 402900467, na základe ktorej mal byť žalovanému poskytnutý úver vo výške 500,- Eur. Tento úver sa žalovaný zaviazal vrátiť navýšený o odplatu a úrok spolu vo výške 370,- Eur. (odplata predstavovala 140,- Eur a zmluvný úrok 230,- Eur). Teda celkom sa žalovaný zaviazal vrátiť sumu vo výške 870,- Eur. Úver bol poskytnutý s RPMN 28% (priemerná RPMN 24,67%) a úrokom 46,00% ročne z poskytnutého úveru. Termín konečnej splatnosti bol dojednaný na 17.8.2016. Zmluvné strany si pre prípad nevrátenia celkovej čiastky úveru v dohodnutej lehote dojednali zmluvnú pokutu vo výške 33,- Eur a úhradu za každú zaslanú upomienku vo výške 30,- Eur. Podľa vyjadrenia samotného žalobcu, mu žalovaný do dňa spísania podanej žaloby splatil 0,- Eur.

3. Právne súd vec posúdil na základe aplikovaných ust. , , , , , , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách.

4. Na základe vykonaného dokazovania prvoinštančný súd dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere. Predmetnú zmluvu súd považoval za spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia , normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa a vykonávacích predpisov, ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou .

5. Po preskúmaní obsahu spisového materiálu však súd dospel k záveru, že síce uzatvorenie zmluvy medzi sporovými stranami preukázané mal, avšak reálne poskytnutie a čerpanie peňažných prostriedkov preukázané nemal. V záverečnej časti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa nachádza časť - Potvrdenie

o spôsobe poskytnutia úveru, kde je uvedené, že úver sa mal poskytnúť zmenkou. Žiadna zmenka však súdu predložená nebola, a teda súd nemal za preukázané, že by k poskytnutiu sumy 500,- Eur touto formou skutočne aj došlo, a kedy k uvedenému malo dôjsť. Tu zároveň súd dal do pozornosti, že zmenky, ktorých účelom je zabezpečenie záväzku spotrebiteľa uhradiť celkovú sumu zo zmluvného vzťahu (spotrebiteľskej zmluvy) sú neprípustné. Zmluva o spotrebiteľskom úvere a ani všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru použitie zmenky nepripúšťajú, preto zmenka prípadne pripravená žalobcom nie je právne prijateľná a ukladá spotrebiteľovi bezpodmienečnú povinnosť zaplatiť bez právneho dôvodu. Nakoľko nebolo v konaní preukázané poskytnutie peňažných prostriedkov, ani nebolo preukázané ich čerpanie žalovaným a následne ani omeškanie žalovaného s ich splatením. Súd prvej inštancie teda žalobu zamietol v plnom rozsahu, ako žalobu podanú nedôvodne.

6. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ods. 1 , podľa ktorého nárok na náhradu trov vznikol žalovanému, ako plne úspešnej strane sporu. Nakoľko však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, žiadne si neuplatnil a žiadne mu nevyplývali ani zo súdneho spisu, súd mu ich náhradu nepriznal.

7. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojej advokátky odvolanie žalobca, pričom uplatnil odvolacie dôvody v zmysle , že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h), že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a domáhal sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu (prvej inštancie) na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, zároveň si zároveň uplatnil náhradu trov konania.

8. Odvolateľ argumentoval tým, že žalovaný v zmluve výslovne prehlásil a svoje vyhlásenie potvrdil osobitne podpisom, že úver žiada poskytnúť zmenkou. Na základe svojho vlastnoručného podpisu žalovaný potvrdil prevzatie finančných prostriedkov formou zmenky. Aplikácia o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy, podľa odvolateľa nie je na tomto mieste správna (bez bližšej argumentácie). Prevzatie zmenky zo strany žalovaného podľa odvolateľa nie je sporné, pričom samotný fakt, že žalovaný predmetnou zmenkou nedisponuje, potvrdzuje skutočnosť, že zmenka bola uhradená a žalobca žiadal pri vyplatení zmenkovej sumy vrátenie predmetnej zmenky. Žalovaným podpísané potvrdenie o prevzatí peňažnej hotovosti sa nachádza na konci zmluvy o úvere. Žalovaný svojím podpisom potvrdil prevzatie finančných prostriedkov formou zmenky. Následne žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. , z ktorého okrem iného citoval stať podľa ktorej, ak by bol odporca splatil sumu v troch splátkach na úhradu zmenky, mal postupoval podľa Zákona zmenkového a šekového a po zaplatení žiadať vrátenie zmenky, aby ju stiahol z obehu a zabránil tomu, že sa bude jej majiteľ, prípadne ktokoľvek iný domáhať práv z tejto zmenky. Žalobca pri uhradení zmenky požaduje jej vrátenie, aby nedošlo k jej zneužitiu, prípadne opätovnému požadovaniu úhrady zmenkovej sumy a teda k stiahnutiu zmenky z obehu. Následne sa zmenka, ktorá bola uhradená, skartuje.

9. Odvolateľ ďalej poukázal na to, že žalovaný v prípade, ak po podpise zmluvy nadobudol pocit, že podpísal nevýhodnú zmluvu, alebo že odplata, úrok, či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mal právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od jej uzavretia, ktoré právo nevyužil. V prípade žalovaného má žalobca za to, že sa jedná o osobu, ktorá ma rozumové schopnosti na úrovni primerane spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť zmysel a účel konania, ako i jazykového vyjadrenia právnych úkonov obsiahnutých v listínách ktoré podpísal (obdobne ). Žalovaný naviac nebol k podpisu zmluvy donútený a podpisy činil bez akéhokoľvek nátlaku. V tejto súvislosti odkázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. . Žalovaný svoju vôľu uzavrieť zmluvu o úvere potvrdil svojím podpisom. Vážnosť vôle nie je možné zamieňať s ľahkovážnosťou spotrebiteľa. Nedostatok opatrnosti spotrebiteľa taktiež nespôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. V tejto súvislosti žalobca odkázal na rozsudok SD sp. zn. C-361/04. S poukazom na odvolateľ uviedol, že spája neplatnosť právneho úkonu na prvom mieste s právnym úkonom, ktorý svojím obsahom, či účelom odporuje zákonu. Z hľadiska absolútnej neplatnosti právneho úkonu je dôležitý efekt tohto konania, t.j. nedovolenosť právneho úkonu. Žalovaný v zmluve o úvere vyhlásil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy, vrátane všeobecných podmienok, že nemá k nej žiadne výhrady a zaväzuje sa ju dodržiavať. Žalovaný ku dňu podania návrhu na vydanie platobného rozkazu a ani ku dňu spísania odvolania neuhradil ani len istinu z poskytnutého spotrebiteľského úveru, žalobca eviduje úhrady vo výške 0,- Eur.

10. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne ,

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (

- ďalej ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom

- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na odvolacie dôvody uplatnené žalobcom bolo posúdiť, či v postupe súdu prvej inštancie došlo k vadám rozhodnutia v zmysle , že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h), že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že v danom prípade na základe medzi stranami uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17.8.2015 bol dojednaný spôsob poskytnutia úveru zmenkou, pričom v zmluve zároveň žalovaný ako spotrebiteľ svojím osobitným podpisom potvrdil prevzatie zmenky. Je pravdou, že kópia predmetnej zmenky nebola doteraz do spisu založená a žalobca ani nepreukázal či, kedy a v akej výške bol žalobcom žalovanému vyplatený úver na základe ním predloženej zmenky.

14. Z obsahu spisu je ale zrejmé, že žalobca tvrdí, že suma 500,- Eur úveru bola žalovanému vyplatená a žalovaný aj napriek písomnej výzve súdu na vyjadrenie sa k žalobe, uvedenie rozhodujúcich skutočností na svoju obranu, pripojenie listín a označenie dôkazov zo dňa 6.9.2019 (č.l. 30) poskytnutie úveru v žalovanej výške 500,- Eur nepoprel, naopak na pojednávaní súdu prvej inštancie dňa 4.6.2020 (č.l. 56) uviedol, že je ochotný uplatnený nárok žalovanému zaplatiť a žiadal o poskytnutie lehoty na uzavretie mimosúdnej dohody. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný v priebehu konania vyplatenie mu žalobcom sumy 500,- Eur úveru nijako nepoprel.

15. V zmysle skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné.

16. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že v sporovom konaní súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza. Vychádzajúc z vyššie uvedeného v danom prípade bolo potom povinnosťou súdu prvej inštancie vychádzať zo zistenia na základe domnienky podľa cit. ust. , že žalovaná istina 500,- Eur bola žalobcom žalovanému vyplatená. I za tejto situácie zostalo ale naďalej nezodpovedaným kedy k vyplateniu istiny žalovanému došlo, ktorú skutočnosť netvrdila žiadna zo strán. Tu bolo potom namieste v zmysle , aby súd požiadal strany o ďalšie skutkové tvrdenia na ozrejmenie tejto okolnosti, keďže išlo o podstatnú a rozhodujúcu skutočnosť. Súd prvej inštancie ale v zmysle vyššie uvedených právnych a teoretických východísk v predmetnej veci nepostupoval.

17. Pokiaľ ide o samotný nárok uplatnený žalobou, súd prvej inštancie v ods. 18 odôvodnenia preskúmavaného rozsudku uvádza, že zmenky, ktorých účelom je zabezpečenie záväzku spotrebiteľa uhradiť sumu zo spotrebiteľskej zmluvy, sú neprípustné, zmluva o spotrebiteľskom úvere, ani všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru použitie zmenky nepripúšťajú, preto zmenka nie je právne prijateľná a ukladá spotrebiteľovi bezpodmienečnú povinnosť zaplatiť bez právneho dôvodu. Súd prvej inštancie tento svoj záver bližšie neodôvodnil vecne a už vôbec nie právne. Z citovaného textu odôvodnenia je ale zrejmé, že nezohľadnil v tomto prípade osobitnú situáciu, keď zmenka neslúži (ako

je vo väčšine prípadov zvykom) zabezpečeniu záväzku spotrebiteľa, ale samotný úver je v tomto prípade poskytnutý formou zmenky vydanej dodávateľom spotrebiteľovi.

18. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

19. Prvoinštančný súd na danú vec ani neaplikoval ust. Zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy, teda ku dňu 17.8.2015, podľa ktorého ods. 1 neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy po b) zmenkou alebo šekom.

20. Odvolateľ v podanom odvolaní na znenie citovaného ustanovenia poukazuje, pričom bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia uzatvára, že aplikácia tohto ustanovenia nie je na tomto mieste správna, čím jeho právny názor zostal nevysvetlený.

21. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď na ňu neaplikoval cit. ust. o ochrane spotrebiteľa a nadväzne potom ani neaplikoval ust. ( ) podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Platnosť právneho úkonu v zmysle citovaných zákonných ustanovení je pritom neplatnosťou absolútnou, ktorá pôsobí od začiatku voči každému a súd na ňu musí prihliadať z úradnej povinnosti ex offo. Pri ustálení absolútnej neplatnosti zmluvy potom strane nevzniká nárok na plnenie zo zmluvy, ale výlučne nárok na plnenie z neplatného právneho úkonu v zmysle a nasl. z titulu bezdôvodného obohatenia. Hoci súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou veci žalobcom, ani toto ustanovenie súd prvej inštancie na daný prípad nepoužil, čím opätovne vec nesprávne právne posúdil. Nadväzne nevykonal ani potrebné dokazovanie, najmä vo vzťahu k výške bezdôvodného obohatenia a k doručeniu výzvy žalovanému na jeho vydanie, za účelom zistenia počiatku omeškania s jeho vydaním.

22. Odvolací súd k ostatne uvedenému dodáva, že strany konania nie sú povinné uplatnený nárok ani obranu proti nemu právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie. Ak strana uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdený nárok, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom strany sporu a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. Súd teda nie je viazaný právnou kvalifikáciou, ale len skutkovým vymedzením v žalobe a musí si vyriešiť aj prípadnú konkurenciu (súbehu) právnych nárokov a spomedzi viacerých vybrať správnu právnu normu.

23. Keďže s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, súd prvej inštancie v dôsledku viacnásobného nesprávneho právneho posúdenia veci ani nevykonal dôkazy v súlade s ust. , pričom zároveň nepostupoval podľa ust. , vzhľadom na mieru zlyhania súdu prvej inštancie nie je účelné doplniť dokazovanie až v druhoinštančnom odvolacom konaní.

24. Odvolací súd potom s použitím ust. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a podľa vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

25. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vyslovenými právnymi názormi odvolacieho súdu ( ), bude riadne v súlade s procesnými normami vykonať všetky navrhnuté a pre vec relevantné dôkazy, skutkový stav následne opätovne komplexne vyhodnotiť, na zistený skutkový stav aplikovať všetky náležité hmotnoprávne ustanovenia a následne vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je nevyhnutné náležite v súlade s ust. odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne súd opätovne o náhrade trov, včítane náhrady trov tohto odvolacieho konania ( ).

26. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).