Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-4Sa/54/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom v právnej veci žalobcu: A. B. C., bytom D. XX, XXX XX E., zast. JUDr. Július Jánošík, advokát, so sídlom Klincova 35, 821 08 Bratislava, P.O.BOX 86, 821 08 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.04.2018 spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.01.2018 vo veci priznania starobného dôchodku, takto

rozhodol:

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 23.04.2018 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 15.01.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným rozhodnutím vyšší súdny úradník.

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie

1. Žiadosťou spísanou dňa 13.12.2017 požiadal žalobca o priznanie starobného dôchodku od 02.05.2015. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.01.2018 Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „Sociálna poisťovňa“ alebo „prvostupňový orgán“) podľa ust. , o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“ alebo „ZSP“) a podľa , a o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“), zamietla žiadosť žalobcu zo dňa 13.12.2017 o priznanie starobného dôchodku (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom žalobca uviedol, že nesúhlasí s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia, pretože ho považuje za právne nesprávne a diskriminačné, nakoľko podľa jeho názoru splnil zákonné podmienky pre priznanie starobného dôchodku podľa a ods. 2 v spojení s ust. v znení Okrem iného poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. zo dňa 02.05.2012. Zdôraznil, že jeho nárok na skorší odchod do starobného dôchodku mu nevznikol dovŕšením 56 rokov veku, keď požiadal o priznanie starobného dôchodku, ani odpracovaním ďalších rokov vo všeobecnom systéme, ale vznikol mu v roku 1998, keď skončil služobný pomer a odpracovaním 19 rokov a 187 dní v službe I. a II. kategórie funkcii, čo vyplýva z v znení

Druhostupňové administratívne rozhodnutie 3. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.04.2018 Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán (ďalej aj „žalovaná“) podľa § 218 ods. 2 ZSP odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná poukázala na to, že rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. p.: F. - XX.XXX/X-XX zo dňa 21.04.1998 bol žalobcovi podľa a o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru SR v znení neskorších predpisov v súčinnosti s a Výnosu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 86 zo dňa 16.12.1991, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení ďalších zmien a doplnení priznaný od 01.04.1998 príspevok za službu v sume 8.851,- Sk mesačne. Konštatovala, že pre nárok na výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok bola žalobcovi zhodnotená doba náhradnej vojenskej služby od 01.10.1978 do 28.02.1979 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru príslušníka Policajného zboru od 01.03.1979 do 31.07.1990 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru príslušníka Policajného zboru od 01.08.1990 do 30.11.1990 v II. kategórii funkcií, doba služobného pomeru príslušníka Policajného zboru od 01.12.1990 do 31.03.1998 v I. kategórii funkcií - žalobca získal celkom 19 rokov a 65 dní v I. kategórii funkcií a v II. kategórii funkcií 122 dní, spolu 19 rokov a 187 dní. Tvrdila, že podľa je nutné, aby zamestnanie žalobcu v I. kategórii funkcií trvalo k 31.12.1999, pričom zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že služobný pomer žalobcu skončil dňom 31.03.1998, teda netrval k 31.12.1999.

5. Mala za to, že žalobca v I. kategórii funkcií vykonával službu iba 19 rokov a 65 dní, a nie minimálne 20 rokov, a teda nárok na zníženie dôchodkového veku podľa mu nevznikol; zároveň žalobca nebol zo zamestnania I. pracovnej kategórie uvedeného v prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v a e), preto žalobca nesplnil ani podmienky uvedené v ; nárok na zníženie dôchodkového veku žalobcovi nevznikol ani podľa z dôvodu, že doba služby v I. kategórii funkcií netrvala k 31.12.1999. Tvrdila, že rovnaký právny názor vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku č. zo dňa 29.09.2015.

6. Námietky žalobcu vyhodnotila ako nedôvodné. Uviedla, že žalobca získal v I. kategórii funkcií 19 rokov a 65 dní, ktoré sa majú hodnotiť ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v až h) v znení Konštatovala, že podľa sa dôchodkový vek občana, ktorý získal aspoň 19 rokov v službe I. kategórie znižuje na 56 rokov - žalobca vek 56 rokov dosiahol v roku 2015, t. j. 02.05.2015. Uviedla, že nárok na starobný dôchodok by podľa tohto ustanovenia vznikol najskôr 01.01.1997, no nárok na starobný dôchodok podľa v znení však objektívne nemohol vzniknúť žiadnemu poistencovi, pretože uvedené ustanovenie 01.01.1997 už nebolo účinné; nárok na starobný dôchodok by podľa tohto ustanovenia vznikol najskôr 01.01.1998, no nárok na starobný dôchodok podľa v znení však objektívne nemohol vzniknúť žiadnemu poistencovi, pretože uvedené ustanovenie 01.01.1998 už nebolo účinné. Poukázala aj na to, že žalobca nespĺňal podmienku v znení , tzn. podmienku trvania služby I. kategórie funkcie k 31.12.1997, ktorú vykonával len do 31.03.1998.

7. Ďalej uviedla, že účelom prechodného ustanovenia v znení bolo v záujme právnej istoty umožniť zaraďovanie zamestnaní vykonávaných od 01.01. do 31.12.1999 do I. alebo II. pracovnej kategórie a I. alebo II. kategórie funkcií dodatočne a umožniť priznať dôchodky, na ktoré vznikol nárok podľa v znení (tzn. účinnom „do dňa nadobudnutia účinnosti“ , konkrétne do 22.12.1999). Zároveň konštatovala, že nakoľko žalobca žiadosť o starobný dôchodok spísal až 13.12.2017, tak konanie sa začalo až po nadobudnutí účinnosti Tvrdila, že žalobca podmienku trvania služby I. kategórie funkcie k 31.12.1998 nesplnil, pretože službu I. kategórie funkcie vykonával len do 31.03.1998. Konštatovala taktiež to, že ustanovenie v znení sa na žalobcu nevzťahuje ani z dôvodu, že v období pred 22.12.1999 nedosiahol 56 rokov, čo je jednou z podmienok nároku na starobný dôchodok. Zastávala názor, že žiaden právny predpis neumožňuje na vznik nároku na starobný dôchodok vychádzať zo znenia právneho predpisu účinného k dátumu ukončenia služobného pomeru, a to ani na účely zníženia dôchodkového veku.

II.

Žaloba

8. Žalobca v správnej žalobe namietal nesprávne právne posúdenie veci spočívajúce v nesprávnom výklade a aplikácii nesprávnej právnej normy. Mal za to, že žalovaná nesprávne aplikovala na posúdenie skoršieho odchodu do starobného dôchodku ustanovenia a najmä ods. 2 zavedené do novelou (), pričom na druhej strane nerešpektovala a ignorovala tou istou novelou novozavedený do . Podľa jeho názoru platnosť a účinnosť všetkých noviel skončila naraz a to dňom 31.12.2003 – bol zrušený ZSP, čo znamená, že nová novela nerušila platnosť a účinnosť predchádzajúcej, ale platnosť a účinnosť si každá z noviel zachovala až do 31.12.2003, pričom každá z týchto noviel posudzovala vymedzené obdobie jedného konkrétneho roku uvedeného v nadpise . Tvrdil, že pre občanov, ktorí ukončili pracovný pomer v rokoch 1993 až 1999 platil, v tom ktorom roku konkrétny zákon – novela, ktorá upravovala ich nárok na skorší odchod do dôchodku – nie je teda možné ich právne nároky posudzovať podľa zákonov, ktoré nadobudli účinnosť v neskorších obdobiach, teda v období kedy mali ukončené zamestnanie v I. pracovnej kategórii alebo službu v I. a II. kategórii funkcií. Mal za to, že žalovaná nesprávne aplikovala a použila ustanovenie , ktoré bolo zavedené novelou aj napriek tomu, že jeho služobný pomer bol skončený 31.03.1998 a v dobe skončenia služobného pomeru nebola ešte prijatá – právny nárok na skorší odchod do starobného dôchodku mala žalovaná posudzovať podľa , na ktorý odkazuje v znení ku dňu skončenia výkonu zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii. Mal za to, že pri skončení služobného pomeru dňa 31.03.1998 podľa v tej dobe platného znenia a ods. 2 splnil podmienky doby trvania služby (19 rokov a 187 dní) a služba trvala k 31.12.1997. Poukázal na to, že žalovaná sa nemôže odvolávať na ustálený princíp rozhodovacej praxe, lebo v tomto prípade sa jedná o odlišný skutkový stav. Tvrdil, že ak žalovaná poukazuje na to, že žiaden právny predpis neumožňuje na vznik nároku na starobný dôchodok vychádzať zo znenia právneho predpisu účinného k dátumu skončenia služobného pomeru, tak je potrebné uviesť, že ide o princíp právnej istoty zhmotnený v – princíp právnej istoty vyplýva z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. z 02.05.2012.

III.

Vyjadrenia účastníkov

9. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 18.01.2019 žalovaná vyslovila nesúhlas s námietkami žalobcu a označila ich za nedôvodné. Pridržiavala sa skutkových a právnych dôvodov, ktoré uviedla v napadnutom rozhodnutí a zotrvala na jeho správnosti. Mala za to, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie sú zákonné a správne. Žiadala, aby správny súd žalobu žalobcu zamietol. Nežiadala, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie.

10. V liste žalovanej označenom ako „Opravy chýb v písaní v rozhodnutí generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne“ zo dňa 24.01.2019 adresovanom žalobcovi a doručenom správnemu súdu dňa 25.01.2019, žalovaná oznámila žalobcovi, že pristúpila v zmysle § 209 ods. 7 ZSP k oprave chýb v písaní, zrejmých nesprávností (na strane 4 a 5) v napadnutom rozhodnutí nasledovne: „Na štvrtej strane odôvodnenia rozhodnutia je nesprávne uvedené: Podľa v znení neskorších predpisov ... . Správne malo byť uvedené: Podľa v znení neskorších predpisov ... .“

„V šiestom odseku piatej strany odôvodnenia rozhodnutia je nesprávne uvedené: ..., prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1998 nárok na starobný dôchodok ... . Správne malo byť uvedené: ..., prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1997 nárok na starobný dôchodok ... .“

„V ôsmom odseku piatej strany odôvodnenia rozhodnutia je nesprávne uvedené: Navyše účastník konania nespĺňal podmienku v znení , tzv. podmienku trvania služby I. kategórie funkcie k 31. decembru 1997, ktorú vykonával len do 31. marca 1988. Správne malo byť uvedené: Navyše účastník konania nespĺňal podmienku v znení , tzv. podmienku trvania služby I. kategórie funkcie k 31. decembru 1998, ktorú vykonával len do 31. marca 1988.“

Žalovaná v predmetnom liste v závere konštatovala, že uvedené zrejmé chyby v písaní nemajú vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia.

11. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 04.02.2019 k listu žalovanej uviedol, že je zrejmé, že žalovaná si uvedomila, že v napadnutom rozhodnutí vychádzala z nesprávneho právneho záveru, pričom sa snaží tento závažný nedostatok opraviť odstránením chyby v písaní. Tvrdil, že z dikcie zákona ( a 2 ) jednoznačne vyplýva, že v odsekoch 1 a 2 sa posudzujú úplne iné podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok vyžadujúce iné dokazovanie, skúmanie iných skutočností, aj odlišné odôvodnenie vzhľadom na potrebu sa s nimi vysporiadať. Zdôraznil, že žalovaná nemôže zmeniť právnu argumentáciu a právny názor na ktorom napadnuté rozhodnutie stojí na základe chyby v písaní. V tejto súvislosti poukázal na judikát R 45/2002 – postup žalovanej teda považoval za v rozpore s ustálenou judikatúrou. Záverom žiadal, aby správny súd rozhodol v súlade s petitom jeho žaloby, nakoľko žalovaná už uznala svoju chybu v právnom posúdení. Nežiadal, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie.

12. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 13.05.2019 nesúhlasila s tvrdeniami žalobcu uvedenými v jeho vyjadrení zo dňa 04.02.2019. Tvrdila, že v predmetnej veci išlo o zrejmé chyby v písaní, ktoré nemajú vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia.

IV.

Relevantné právne predpisy

13. Podľa , 2 (ďalej aj „“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 14. Podľa , 2 , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 15. Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 16. Podľa 202 ods. 2 , správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a . 17. Podľa , rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 18. Podľa , pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 19. Podľa , má poistenec nárok na starobný dôchodok aj vtedy, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 25 rokov a dovŕšil dôchodkový vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v , ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v až l), alebo e) 60 rokov.

20. Podľa , občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní vedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.

21. Podľa , podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo lI.. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v a v nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia. 22. Podľa v znení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 23. Podľa v znení dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, a neustanovuje inak. 24. Podľa , chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania. 25. Podľa v znení nároky vyplývajúce zo zaradenia do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie spočíva aj v znížení vekovej podmienky potrebnej pre dovŕšenie dôchodkového veku.

V.

Právne posúdenie veci

26. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie zákona o správnych súdoch uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Citované ustanovenie zároveň uvádza: „ak neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.

27. Predmetná vec bola pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdom v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou . Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 15Sa, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou .

28. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa , v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej podľa až , oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa v spojení s , podľa stavu veci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, verejným vyhlásením rozsudku dňa 09.04.2024, nakoľko boli splnené podmienky podľa . Oznámenie o mieste

a čase verejného vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo vyvesené na úradnej tabuli správneho súdu a zverejnené na web stránke dňa 22.01.2024.

29. Pretože skutkový stav medzi procesnými stranami nebol sporný a správny súd ani nezistil žiadne relevantné dôvody na jeho doplnenie, podľa vychádzal zo skutkového stavu, zisteného žalovanou, ktorý je zosumarizovaný vyššie.

30. Predmetom preskúmania správnym súdom v predmetnej veci je rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.04.2018, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.01.2018, ktorým bola žalobcova žiadosť o priznanie starobného dôchodku zo dňa 13.12.2017 podľa § 65, ZSP a podľa , a zamietnutá.

31. Žalobca v správnej žalobe namietal nesprávne právne posúdenie veci žalovanou spočívajúce v nesprávnom výklade a aplikácii nesprávnej právnej normy. Mal za to, že žalovaná nesprávne aplikovala na posúdenie skoršieho odchodu do starobného dôchodku ustanovenia a najmä ods. 2 zavedené do novelou (), pričom na druhej strane nerešpektovala a ignorovala tou istou novelou novozavedený do .

32. Právnym posúdením veci je činnosť orgánu verejnej správy, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl orgánu verejnej správy pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci znamená, že orgán verejnej správy podriadil zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje alebo sa nevzťahuje v uvedenom rozsahu. O nesprávne právne posúdenie ide vtedy, ak orgán verejnej správy aplikoval nesprávny právny predpis alebo síce použil správny právny predpis, no tento chybne vyložil, v dôsledku čoho došiel k nesprávnym právnym záverom.

33. V preskúmavanej veci sa správny súd plne stotožňuje s právnym názorom žalobcu, a to v tom smere, že žalovaný nemôže zmeniť právnu argumentáciu a právny názor na ktorom napadnuté rozhodnutie stojí na základe chyby v písaní. Je zrejmé, že žalovaná si v priebehu súdneho konania uvedomila, že vec nesprávne právne posúdila a spomínanou „opravou chýb v písaní“ sa snažila zhojiť svoje pochybenie v právnej argumentácii, čo je však neprípustné. Správny súd zdôrazňuje, že opravou chýb nie je možné napraviť pochybenie žalovanej v rámci posudzovania podmienok vzniku nároku na starobný dôchodok žalobcu.

34. Správny súd v tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať rovnako ako žalobca na ustálenú judikatúru R 45/2002: „Oprava chyby alebo zrejmej nesprávnosti je prípustná len vtedy, ak sú takéto chyby zrejmé z kontextu predmetného rozhodnutia. Omyl v hodnotení skutkových okolností alebo právnom posúdení veci, hoci sa javí ako zrejmý, nemožno opraviť podľa o správnom konaní. Formou opravy rozhodnutia nemožno zásadne meniť pôvodné rozhodnutie tak, že by na základe opravy malo dôjsť k zmene právnej situácie založenej rozhodnutím. Takúto zásadnú zmenu rozhodnutia možno dosiahnuť iba postupom podľa zákona o správnom konaní, t. j. aplikáciou inštitútu preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ktorého uplatnenie je však limitované lehotou troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia ( zákona o správnom konaní).

35. Správny súd má teda za to, že žalovaná v predmetnej veci postupovala v rozpore s ustálenou judikatúrou, čo žalovaná v zásade aj uznala, keď vydala spomínanú „opravu chýb v písaní“.

36. Na základe vyššie uvedeného správny súd napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňové rozhodnutie podľa zrušil z dôvodu, že vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

37. V ďalšom konaní bude úlohou prvostupňového správneho orgánu (v prípade potreby aj žalovanej) odstrániť týmto rozsudkom vytknuté vady napadnutých rozhodnutí (ich nesprávne právne posúdenie), ktoré boli dôvodom pre ich zrušenie, riadne zistiť a vyhodnotiť skutkový stav, tento aj dôsledne zaznamenať v novom rozhodnutí orgánu verejnej správy (ktoré bude zrozumiteľne, presvedčivo a dôsledne odôvodnené) a aplikovať príslušnú právnu normu.

38. Podľa , právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

39. Žalobcovi súd priznal voči žalovanej podľa právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania pred správnym súdom, keďže žalobca mal vo veci úspech v celom rozsahu. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. ( ) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v , ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. ( ) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci ( ).