Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-8Csp/108/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému U. B., O.. X.X.XXXX, Z. V. F. XXX, XXX XX F., o zaplatenie istiny 262,98 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 116,96 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 116,96 € od 1.6.2015 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca (Consumer Finance Holding, a.s.) ako veriteľ sa na základe skutočností uvedených v žalobe, doručenej súdu dňa 20.12.2017, domáhal voči označenému žalovanému vydania rozhodnutia, ktorým by mu súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 262,98 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 3.3.2015 do zaplatenia, a to z titulu neuhradenej pôžičky poskytnutej žalovanému na základe zmluvy zo dňa 11.6.2013. Uplatnil i náhradu trov uvedeného sporového konania.

2. Žalovaný, ktorému bola žaloba doručená v súlade s ustanovením oznámením na úradnej tabuli súdu dňom 23.10.2020, sa k žalobe písomne nevyjadril, v spore zostal nečinný.

3. Vo veci v súlade s súd na prejednanie sporu pojednávanie nenariaďoval. Podľa oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Urobil tak vyhláškou, ktorá bola vyvesená dňa 11.1.2021 a zvesená dňa 26.1.2021.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: zmluvou o pôžičke zo dňa 11.6.2013 čl. 3, prehľadom splátok a úhrad na čl. 7, predžalobnou upomienkou čl. 5, vrátane doručenky k nej čl. 5 rub, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 25.2.2015 čl. 6. Na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav a vyvodil z neho nasledovné právne závery.

5. Pôvodný žalobca (spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 11.6.2013 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej bola žalovanému schválená a poskytnutá pôžička vo výške 622,91 € (ktorá predstavovala kúpnu cenu tovaru - kancelárskej a výpočtovej techniky Lenovo G780 655,70 €, po úhrade akontácie žalovaným vo výške 32,79 €), pri celkových nákladoch spotrebiteľa vo výške 131,03 €, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť formou 23 splátok po 32,78 € (splátka

s poistením 33,73 €). Z textu zmluvy vyplýva ďalej i hodnota RPMN 21,75 %, priemerná hodnota RPMN 48,52 %, ročná úroková sadzba fixná 21,75 % a termín konečnej splatnosti 05/2015.

6. Žalovaný z poskytnutej pôžičky 622,91 € uhradil 505,95 €. Keďže porušil zmluvnú povinnosť splácať úver riadne a včas, listom zo dňa 31.12.2014, označeným ako „Predžalobná upomienka,“ pôvodný žalobca žalovaného vyzval k úhrade dlžných splátok a upozornil ho na možnosť veriteľa úver celý jednorázovo zosplatniť. Keďže k úhrade dlžných splátok napriek tomu nedošlo, pôvodný žalobca ako veriteľ úver zosplatnil, o čom žalovaného informoval listom zo dňa 25.2.2015, označeným ako „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru,“ v ktorom požadoval úhradu sumy 273,21 € ( z toho istinu úveru vo výške 262,98 €).

7. Dňa 30.11.2017 pôvodný žalobca ako postupca so žalobcom ako postupníkom uzavrel rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok a dňa 12.3.2018 aj žiadosť o postúpenie a prevod, na základe ktorých došlo k postúpeniu pohľadávky uplatnenej v uvedenom spore na súčasného žalobcu. Uvedenými skutočnosťami sa súd zaoberal už v uznesení č. konania -30 zo dňa 1.4.2020, ktorým rozhodol o pripustení zmeny žalobcu.

8. Vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy o úvere medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným (11.6.2013), súd na vec aplikoval ustanovenia právnych predpisov účinných k tomuto dátumu.

9. Podľa ust. záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa ust. záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa ust. z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa ust. z. č. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 2 písm. a), b) a d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ust. ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať aj tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. d) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa ust. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa ust. a veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ust. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

10. Posudzovaný právny vzťah medzi pôvodným žalobcom ako veriteľom a žalovaným je od svojho vzniku zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi stranami sporu uzavretá, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. a nasl. , nakoľko žalovaný ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie zmluvy o pôžičke. Táto zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže jej predmetom je poskytnutie úveru, ktorý sa žalovaný zaviazal pôvodnému žalobcovi ako veriteľovi v dohodnutých splátkach vrátiť, teda ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky. Pôvodný žalobca ako veriteľ bol v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a zároveň dodávateľa, s poukazom na predmet podnikania a žalovaný bol v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní zmluvy o pôžičke nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva a žalobca opak tohto postavenia žalovanému nepreukázal žiadnymi dôkazmi, resp. ani netvrdil). Tento právny vzťah sa preto spravuje ustanoveniami a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (z o spotrebiteľských úveroch, príp. zákon o ochrane spotrebiteľa).

11. Na základe výsledkov dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná len sčasti. Nakoľko úver poskytnutý na základe vyššie uvedenej zmluvy vyhodnotil ako spotrebiteľský, zmluvu podrobil súdnemu prieskumu z pohľadu zákonom predpísaných náležitostí. Súd zdôrazňuje, že predmetný úver bol spotrebiteľovi poskytnutý dodávateľom, a teda spotrebiteľ legitímne očakával, že dodávateľ bude pri poskytovaní úveru postupovať voči nemu s odbornou starostlivosťou tak, ako mu to ukladá zákon. Spotrebiteľ v zásade uzatvára úverovú zmluvu s dôverou v pravdivosť a hodnovernosť údajov, ktoré dodávateľ pripraví v písomnej podobe a predloží spotrebiteľovi na podpis. V tomto smere legitímne očakávania spotrebiteľa naplnené neboli. Dodávateľ ako odborník musel vedieť o obsahových náležitostiach zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu zo spotrebiteľského úveru.

12. V danom prípade súd prijal záver, že zmluva o pôžičke č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.6.2013 neobsahuje správny údaj týkajúci sa náležitosti - veličiny RPMN, ktorá je v zmluve uvedená vo výške 21,75 %. Súd vychádzal z časti zmluvy upravujúcej predmet financovania pôžičky, mohol sa však len domnievať, že predpokladmi, ktoré veriteľ pre výpočet RPMN použil, sú údaje upravené v tejto časti. Okrem výšky pôžičky, resp. finančného plnenia a počtu splátok, vychádzal i z výšky splátky, ktorá je v zmluve uvedená s poistením i bez neho. V tomto smere súd poukazuje na rozpor, keďže v časti označenej ako predmet financovania pôžičky je uvedená splátka vo výške 32,78 € a zároveň i splátka s poistením vo výške 33,73 € a celková čiastka 753,94 €, s poistením 775,79 €. Podľa názoru súdu nie je z uvedenej časti zmluvy možné bez pochýb ustáliť, z akých predpokladov pri výpočte RPMN pôvodný žalobca ako veriteľ skutočne vychádzal, preto podľa názoru súdu je v tejto časti z pohľadu tejto zákonnej náležitosti pre bežného spotrebiteľa zmluva neurčitá, nezrozumiteľná. Uvedené podporuje aj fakt, že pod časťou upravujúcou predmet financovania pôžičky sa nachádza časť označená ako „Prihláška k poisteniu splácať splátky pôžičky“. Z tejto časti nevyplýva, či sa žalovaný pre poistenie rozhodol alebo nie, nie je vyznačená žiadna možnosť - prijatie poistenia, ale ani jeho odmietnutie. Súd sa preto v tejto súvislosti zaoberal aj uzavretím poistnej zmluvy. Dospel k záveru, že v spore nebolo preukázané platné uzatvorenie poistnej zmluvy. Poistenie, ktoré malo vzniknúť na základe rámcovej zmluvy o poistení uzavretej medzi predchodcom žalovaného a Poisťovňou Cardif Slovakia, a. s. a na základe všeobecných poistných podmienok Poisťovne Cardif Slovakia, a. s., pričom nie je zrejmé, či s týmito podmienkami bol žalovaný vôbec oboznámený, podľa názoru súdu nezodpovedá ustanoveniam a nasl. o poistných zmluvách. Okrem toho súd uvádza, že uvedenie údajov týkajúcich sa poistenia bolo už súčasťou vopred pripravenej zmluvy a za takéhoto stavu možno potom s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že žalobca sa pre poistenie nerozhodol po uzavretí úverovej zmluvy a prípadnom zvážení istého rizika, ale prijal už naformulované poistenie. Súd je preto toho názoru, že v tomto prípade možno hovoriť o dojednaní spôsobujúcom značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Keďže nedošlo k platnému uzavretiu poistnej zmluvy v súlade s , sumu 0,95 € mesačne (21,85 € za celé obdobie trvania zmluvy) započítanú do splátky úveru možno kvalifikovať ako pravidelný mesačný poplatok za poistenie úveru. Ak by poistenie nebolo súčasťou nákladov, ktoré hradí spotrebiteľ, potom by splátka pripadajúca na poistenie bola uvádzaná osobitne, v danom prípade tomu však nebolo. Preto bolo potrebné pravidelný mesačný náklad z tohto titulu do RPMN zahrnúť. Len na okraj v týchto súvislostiach súd poukazuje na to, že z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný plnil splátky vo výške 33,73 €, teda splátky, ktoré zahŕňali aj splátku poistenia.

13. Súd považuje za potrebné poukázať na to, že bez ohľadu na to, či by bolo možné konštatovať, že zmluva obsahuje všetky predpoklady pre výpočet hodnoty RPMN, a tiež bez ohľadu na to, z akej splátky veriteľ pri výpočte tejto hodnoty vychádzal (či zo splátky s poistením alebo bez neho), výška RPMN nie je v zmluve uvedená správne. Súd pri výpočte na utvrdenie použil i interaktívnu kalkulačku portálu Ministerstva financií SR (www.fininfo.sk), pričom zistil, že pri splátke vo výške 32,78 € (bez poistenia) by pri zahrnutí poistenia, resp. poplatkov z tohto titulu, predstavujúcich pri 23 mesiacoch 21,85 € (23 x 0,95 €) predstavovala RPMN 24,88 %. Pri splátke 33,73 € (s poistením) by predstavovala 23,98 %. V oboch prípadoch ide o RPMN vyššiu, než tú, ktorú uviedol veriteľ v zmluve vo výške 21,75 %, teda v zmluve bola uvedená hodnota nižšia, čo je v neprospech spotrebiteľa.

14. Vymedzenie predpokladov, z ktorých veriteľ pri výpočte RPMN vychádzal, predstavuje podstatný údaj pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré spotrebiteľ na úver musí uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti poskytnutého úveru. Samotné uvedenie výšky RPMN bez uvedenia, aké predpoklady boli použité pre jej výpočet z hľadiska naplnenia § 9 ods. 2 písm. j) ZoSU nepostačuje. Zákonodarca v uvedenom zákonnom ustanovení jasne stanovil, že v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli pre výpočet RPMN použité. Potreba ich vymedzenia vyplýva aj z transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. 4. 2008, konkrétne článku 10 ods. 2 písm. g/ cit.: "Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery". V danom prípade bolo nevyhnutné prijať i taký záver, že údaj RPMN, hoc je v zmluve uvedený, je uvedený v nesprávnej výške. Táto skutočnosť má rovnaký následok, ako absencia údajov týkajúcich sa tejto náležitosti, a to ten, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

15. Vo vzťahu k druhej najčastejšie absentujúcej náležitosti - termínu konečnej splatnosti úveru - súd považuje za potrebné poukázať na to, že bolo možné dospieť k nemu logicky, výpočtom na základe ďalších náležitostí, napríklad z údajov týkajúcich sa počtu a splatnosti splátok. V danom prípade bolo možné ustáliť, že zmluva umožňovala žalovanému spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátum, dokedy zmluva trvá, a to v nadväznosti na splatnosť prvej splátky, ktorá mala nastať podľa bodu 6.3 v spojení s bodom 6.2 zmluvných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy, v 20.deň mesiaca nasledujúceho po uzavretí zmluvy (teda 20.7.2013) a každá ďalšia splátka sa mala stať splatnou do 20. dňa v mesiaci. Pri počte splátok 23 bolo potom možné ustáliť, že úver sa mal stať splatným k 20. dňu mesiaca máj 2015. „Ak spotrebiteľ vie zo zmluvy identifikovať termín konečnej splatnosti, nemusí byť v zmluve uvedený presný dátum poslednej splátky“ (NS SR zo dňa 22.2.2018).

16. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd ustálil, že úver na základe vyššie špecifikovanej zmluvy treba považovať za úver bez úrokov a bez poplatkov, to znamená, že žalobca má nárok len na vrátenie tých peňažných prostriedkov, ktoré jeho predchodca žalovanému skutočne poskytol a ktoré mu žalovaný nevrátil, teda na rozdiel medzi poskytnutou sumou pôžičky a uhradenými splátkami. Zo žalobcom predloženého výpisu čerpania, splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný z pôžičky poskytnutej vo výške 622,91 € uhradil 505,95 €. Preto patrí žalobcovi plnenie vo výške 116,96 € (622,91 - 505,95).

17. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, žalobcovi vznikol nárok aj na úrok z omeškania. Uplatnil ho v zákonnej výške 5,05 % ročne od 1.6.2015. K okamihu vzniku omeškania však neprodukoval žiadne konkrétne skutkové tvrdenia či dôkazy. Ako sám v žalobe uviedol, k oznámeniu o vyhlásení doručenku nepripojil. Súd nemal za preukázané, že uvedené oznámenie, teda zosplatnenie, sa dostalo do dispozície žalovaného a že žalovaný skutočne vedel, že úver bol predčasne zosplatnený a že s celou jeho výškou, resp. so zostatkom úveru, sa dostal do omeškania a kedy. Súd vzhľadom k obsahu zmluvy preto ustálil, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením najneskôr posledným dňom v mesiaci máj 2015, dokedy bol povinný úver zaplatiť, preto od nasledujúceho dňa 1.6.2016 sa preukázateľne dostal do omeškania.

18. O trovách tohto sporového konania súd rozhodol podľa v spojení s , keď najskôr rozhodol o nároku na ich náhradu podľa úspechu v spore. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy vo výške 262,98 € (100 %), súd jeho žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 116,96 € (44,47 %). V tomto rozsahu mal úspech žalobca. Na strane druhej úspech žalovaného predstavoval 55,53 %. Čistý úspech žalovaného tak bolo potrebné ustáliť na 11,06 %. V tomto rozsahu mu vzniklo právo na náhradu trov tohto konania voči žalobcovi. Vychádzajúc však z obsahu spisu je bez pochýb zrejmé, že žalovanému v tomto spore žiadne trovy nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal, konajúc hospodárne, v súlade s článkom 17 základných zásad , bez potreby vydania ďalšieho samostatného rozhodnutia o výške náhrady, ktorá by v danom prípade bez pochýb predstavovala 0,- € ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd v Čadci.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie podľa možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.