Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19Csp-43-2019.pdf
PDF · 147.65 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/43/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Tatianou Buchvaldovou, v spore žalobcu: v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom: Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava proti žalovanému: L. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., štátny občan Slovenskej republiky, zastúpený JUDr. Ladislavom Riedlom, advokátom so sídlom Slovenská 46, Prešov o zaplatenie 2956,37 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 679,56 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 679,56 Eur od 30.01.2017 do zaplatenia, a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.. II. Súd konanie vo zvyšku zastavuje. III. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 54,03 %.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom: Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 (ďalej len ako „VÚB, a.s.“) sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.09.2019 proti žalovanému domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 2956,37 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 30.01.2017 do zaplatenia a zároveň mu nahradiť trovy konania.
2. Žalobu pôvodný žalobca skutkovo odôvodnil tým, že je právnym nástupcom obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., so sídlom: Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 (ďalej len „CFH“), pričom táto skutočnosť je uvedená vo výpise z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, Vložka číslo 341/B. Consumer Finance Holding a.s., uzatvorila spolu so žalovaným dňa 27.01.2014 webovú zmluvu o pôžičke č. 7132900/5510505498, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 4500,00 Eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 123,24 Eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 7394,40 Eur. Do dňa podania žaloby uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu 3820,44 Eur. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka uvádza, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia, listom zo dňa 26.11.2016 - predžalobná upomienka,
vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne žalobca upozornil žalovaného, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil. Žalobca využil oprávnenie v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia a dňa 19.01.2017 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom z dňa 24.01.2017 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Ku zosplatneniu samotnému došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením. Splátka uvedená v predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou, táto však neurčuje začiatok plynutia premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň splátky uvedenej v predžalobnej upomienke sa žalovaný dostal do omeškania viac než 3 mesiace, a teda súčasne žalobcovi vzniklo v zmysle § 53 ods. 9 Občiansky zákonník oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu naraz. Keďže ku zosplatneniu dlhu nedochádza automaticky priamo zo zákona, v zmysle zákonnej úpravy musel žalobca počkať na vznik potrebnej dĺžky omeškania dlžníka. Do dnešného dňa žalovaný dlžné splátky neuhradil, právo žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje článok 9.2 zmluvných podmienok. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 2956,37 Eur. Zároveň si žalobca uplatňuje zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde je obvyklá doba na doručenie najviac 5 dní. Zmluvnú pokutu evidovanú v priloženom prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ v sume 341,51 Eur, si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť sumu 6776,81 Eur. Ku dňu podania žalobného návrhu žalovaný uhradil sumu 3820,44 Eur, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia. Na základe vyššie uvedeného, celkovú výšku dlžnej sumy žalovaného ku dňu podania návrhu tvorí iba istina vo výške 2956,37 Eur (6776,81 Eur+0 Eur-3820,44 Eur).
3. Súd uznesením sp. zn. 19Csp/43/2019-40 zo dňa 10.01.2020 v zmysle § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) vyzval žalovaného, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia sa písomne vyjadril k žalobe žalobcu, uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení.
4. Žalovaný v zákonnej lehote doručil súdu vyjadrenie zo dňa 31.01.2020, doručenému tunajšiemu súdu dňa 03.02.2020 v ktorom navrhol, aby súd žalobu žalobcu zamietol v plnom rozsahu. Poskytnutý úver považuje ex lege za bezúročný a bez poplatkov keďže úverová zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť j) celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a takýto dôsledok predpokladá § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v písm. b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) 3. K rozpisu jednotlivých splátok uviedol, že v zmluve nie je identifikovaný deň splatnosti splátky v mesiaci, ani deň splatnosti prvej splátky. Ďalej uviedol, že žalobca stanovil celkovú výšku úveru na sumu 7 186,20 Eur, pričom súčin mesačnej splátky 123,24 Eur a celkového počtu splátok 60, predstavuje sumu 7 394,40 Eur. V Ďalšom namietal výšku úrokovej sadzby, keď v zmluve je uvedená vo výške 22,20 % avšak priemerné úrokové miery z nových obchodov - spotrebiteľských úverov, prezentované NBS, boli v januári 2014 so splatnosťou od 1 do 5 rokov - 11,71 % p.a. Je zrejmé, že úroková sadzba uvedená Zmluve dosahuje dvojnásobok priemeru na trhu a preto je úverová zmluva v časti požadovaného úroku neplatná. Úver považoval za bezúročný a bez poplatkov a preto má žalobca nárok iba na nesplatenú časť istiny vo výške 679,56 Eur. (4500 - 3820,44 = 679,56). Poukázal aj na to, že normostrana formátu A4 má podľa štandardov 30 riadkov, zatiaľ čo každá strana Zmluvy o spotrebiteľskom úvere ich obsahuje 2,4 krát viac, konkrétne 76 riadkov. Podľa jeho názoru nečitateľnosť a nezrozumiteľnosť všetkých zmluvných podmienok spolu s úžerným úrokom spôsobuje neplatnosť celej zmluvy. Preto, že istina úveru bola pre neplatnosť zmluvy poskytnutá bez právneho dôvodu, odo dňa nasledujúceho mal veriteľ možnosť uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Subjektívna dvojročná premlčacia doma uplynula 25.1.2016, teda pred podaním žaloby. (č.l. 46 spisu)
5. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu súdu oznámil, že pohľadávka, ktorá je predmetom tohto súdneho konania, bola postúpená na spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154. Žalobca teda v zmysle § 80 ods. 1 Civilného sporového poriadku navrhuje a súhlasí, aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu VÚB a.s. vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, na ktorú boli prevedené práva, o ktorých sa koná, a to na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi VÚB, a.s. ako postupcom a Intrum Slovakia s.r.o. ako postupníkom. Zároveň týmto podaním požiadal súd o pripustenie zmeny účastníkov konania. Na základe uvedeného žalobca navrhuje súdu, aby vyhovel podanej žalobe v zmysle žalobného petitu a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. (č.l. 49 spisu)
6. Uznesením sp. zn. 19Csp/43/2019-73 zo dňa 26.05.2020 podľa § 80 ods. 1, ods. 2, ods. 3 CSP na spoločný návrh pôvodného žalobcu a žalobcu doručeným súdu dňa 02.09.2019 súd pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu, a to vstupom žalobcu Intrum Slovakia s.r.o. do konania namiesto pôvodného žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. (č.l. 73 spisu).
7. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 28.08.2020 oznámil súdu, že vzhľadom na vyjadrenie žalovaného zo dňa 31.01.2020, že s prihliadnutím na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru na podanej žalobe v časti prevyšujúcej rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru 4.500,00 Eur a doteraz zaplatenou sumou na úver vo výške 3820,44 Eur ďalej netrvá a zobral žalobu späť v časti istiny 2.276,81 Eur a úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.276,81 Eur od 30.01.2017 do zaplatenia. Žalobca potom žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 679,56 Eur, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 679,56 Eur od 30.01.2017 do dňa zaplatenia nahradiť žalobcovi trovy konania. (č.l. 84 spisu). 8. Právny predchodca žalobcu a žalobca na preukázanie skutkových tvrdení spolu so žalobou predložili listinné dôkazy: zmluva o využívaní klientskej zóny zo dňa 13.11.2013, zmluva o poskytnutí pôžičky zo dňa 27.01.2014 č. 5510505498, prehľad splátok a úhrad, predžalobná upomienka zo dňa 26.11.2016 spolu s doručenkou, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 24.01.2017 spolu s doručenkou na č.l.103, rámcová zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 s prílohou č. 3, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 25.02.2020 spolu s poštovým hárkom, podanie žalobcu doručenom súdu dňa 28.08.2020 a žalovaný predložil výpis a to Priemerné úrokové miery č.l. 47.
9. Súd sporovú vec prejednal dňa 20.10.2020. Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu, ktorí ospravedlnili svoju neprítomnosť na pojednávaní písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.10.2020, čo odôvodnili vysokou pracovnou zaneprázdnenosťou a zbytočným nenavyšovaním trov konania v súlade so zásadou hospodárnosti konania. Zároveň vyjadrili súhlas s rozhodnutím vo veci bez ich účasti. Navrhli, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie pohľadávky žalobcu v rozsahu uplatnenom v žalobe po čiastočnom späťvzatí žaloby v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi náhradu trov konania právneho zastúpenia v plnom rozsahu. Súd teda pojednával v súlade s dikciou § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu ale v prítomnosti žalovaného.
10. Právny zástupca žalovaného pred súdom uviedol, že tvrdenie o bezodplatnosti úveru nie je sporné a teda žalobca nepoprel skutkové tvrdenia o neplatnosti zmluvy z dôvodu úžernej odplaty a nečitateľnosti zmluvných podmienok, zároveň sa nevyjadril k znesenej námietke premlčania a preto tvrdenia žalovaného považuje za nerozporované. Čiastočné späťvzatie žaloby tak preukazuje uznanie bezodplatnosti úveru. V tejto časti nepovažoval za potrebné vykonávať dokazovanie vo veci, pokiaľ ide o dôvody neplatnosti zmluvy exaktným porovnaním úrokovej sadzby v uvedenej zmluve a zverejneným priemerom na trhu v obdobnom čase a v obdobnom úvere pretože je zjavné že dohodnutá odplata dovŕšila dvojnásobok priemeru na trhu čo s pohľadu úžery spôsobuje neplatnosť celej zmluvy. Zároveň uviedol, že nečitateľnosť zmluvných podmienok ktorými by mali byt strany viazané znamená neplatnosť zmluvy z formálneho hľadiska, keďže jej obsah by bol verifikovatelný len s ťažkosťami, čo nie je prípustné z hmotnoprávneho hľadiska. Vzhľadom na to, že je prezumovaná povinnosť veriteľa poznať práva vyplývajúce z právnych predpisov v oblasti úpravy v najvyššej možnej miere, mal si byť vedomý toho, že deň po poskytnutí finančných prostriedkov bez právneho dôvodu začala plynúť premlčacia doba pre vydanie bezdôvodného obohatenia. Nepoprel, že ak by celý nárok žalobu nebol premlčaný, je pravdou, že by mu vzniklo právo na vrátenie sumy 679,56 Eur. Podľa jeho názoru toto právo vo forme naturálnej obligácie stále existuje, len nie je vymáhateľné.
11. Žalovaný pred súdom uviedol, že si okolnosti uzavretia zmluvy nepamätá avšak uzavretie zmluvy zo dňa 25.01.2014 ani prevzatie sumy 4500,00 Eur nepoprel. Úver splácal poštovou poukážkou. Uviedol, že v rozmedzí pol roka uzavrel dve pôžičky s právnym predchodcom žalobcu ako už uviedol v konaní sp. zn. 19Csp/41/2019vedenom na tunajšom súde, pričom jedna bola na sumu 1 200 Eur, druhá na sumu 4 500 Eur. V tom čase mal uzavreté ešte ďalšie pôžičky. Pôžičku prestal splácať splátkou za september 2016 z
dôvodu, že nemal finančné prostriedky. Nepoprel, že bol vyzvaný na zaplatenie tejto splátky (26.11.2016 spolu s doručenku č.l. 11). Pripustil, že mu právny predchodca doručil oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 24.01.2017 č.l. 10 a bolo mu oznámene postúpenie pohľadávky.
12. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
13. Súd tak na základe žalobcom produkovaných dôkazov ako aj vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalovaného a žalobcu dospel k nasledovným zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom.
14. Medzi stranami nebol sporný skutkový stav a to že v rámcovej zmluve (označenej ako zmluva o využívaní klientskej zóny) uzavretej medzi Consumer Finance Holding a.s. (CFH) a žalovaným 13.11.2013 si zmluvné strany dohodli možnosť „uzatvoriť, zmeniť alebo zrušiť Zmluvy o službe CFH vrátane tých, ktoré vyžadujú písomnú formu, prostriedkami diaľkovej komunikácie“ (čl. 3, ods. 3.1.). Podpis žalovaného sa na vyhotovení zmluvy predloženej súdu nenachádza. Následne dňa 25.01.2014 strany uzavreli prostriedkami diaľkovej komunikácie (cez internet) tzv. webovú zmluvu, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 4500,00 Eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku vo výške 4500 Eur v pravidelných 60 mesačných splátkach vo výške 119,77 Eur spolu s dohodnutým poistením vo výške 3,47 Eur mesačne teda splátka mesačne bola 123,24 Eur a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 7394,40 Eur. Celkové náklady spotrebiteľa boli vo výške 2686,20 Eur a celková čiastka úveru bola vo výške 7186,20 Eur, fixná úroková sadzba bola 22,20 %, RPMN 22,20%, priemerná hodnota RPMN 21,09%, termín konečnej splatnosti 01/2019, spôsob splácania poštovou poukážkou. Do dňa podania žaloby uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu 3820,44 Eur. CFH listom zo dňa 26.11.2016 doručeným podľa predloženej doručenky dňa 08.12.2016 upozornil žalovaného na nedoplatok na splátkach a na možnosť zosplatnenia úveru v prípade, ak „do 5.01.2017 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 09/2016,“ avšak bezvýsledne. Úver bol na základe Oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 24.01.2017 doručeným žalovanému dňa 02.02.2017 zosplatnený. Ku dňu 11.12.2017 došlo k zlúčeniu CFH s VÚB, a.s., ktorá zmluvou zo 30.11.2017 postúpila pohľadávku na žalobcu.
15. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
16. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
17. Žalobca v spore preukázal aktívnu legitimáciu tým, že pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka, a. s. so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 1, IČO 31 320 155 je právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO 35 923 130 z titulu zlúčenia uvedenej spoločnosti s VÚB, a. s., ako je to uvedené vo výpise z Obchodného registra. Právny predchodca pôvodného žalobcu Consumer Finance Holding, a. s. tak zanikol zlúčením a jeho práva a povinnosti prevzal podľa notárskej zápisnice č. N 3283/2017 NZ 54215/2017 NCRls 55029/2017 pôvodný žalobca. Následne pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka, a. s. platne postúpila pohľadávku voči žalovanému na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 s prílohou č. 3. Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 25.02.2020 spolu s poštovým hárkom bolo žalovanému riadne doručené. Ani táto skutočnosť medzi stranami sporná nebola a žiadna zo sporových strán postúpenie pohľadávky nesporovala za splnenia zákonných predpokladov v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.
18. Na základe čiastočného späťvzatia žaloby (§ 145 ods. 2 C.s.p.) pred prvým pojednávaním rozhodol súd o zastavení konania v časti istiny 2.276,81 Eur a úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.276,81 Eur od 30.01.2017 do zaplatenia (II. časť výroku). Predmetom konania tak zostala suma 679,56 Eur, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 679,56 Eur od 30.01.2017 do zaplatenia a trovy konania.
19. Z listiny označenej žalobcom ako prehľad splátok a úhrad vyplýva, že žalovanému bolo v danom prípade predpísaných na úhradu 60 splátok vo výške 123,24 Eur, z toho žalovaný uhrádzal riadne mesačné splátky v dohodnutej výške až do splátky splatnej 08 /2016 . (č.l. 8-10 spisu). Celkovo tak uhradil sumu 3820,44 Eur.
20. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinný ku dňu uzavretia zmluvy 27.01.2014 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
21. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinný ku dňu uzavretia zmluvy 27.01.2014 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
22. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 23. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
25. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
26. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
27. Podľa § 53c Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.
28. Podľa § 53c Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 01.06.2014 ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, nesmú byť uvedené pre spotrebiteľa nečitateľným a menším písmom, ako ustanoví vykonávací predpis. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.
29. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
30. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských
úveroch“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
31. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
32. Podľa § 1 ods. 8 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.
33. Podľa § 2 písm. a), b) a c) Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti a iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, v rámci svojej podnikateľskej činnosti, s výnimkou banky, pobočky zahraničnej banky a finančnej inštitúcie podľa osobitného predpisu a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, c) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, d) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, e) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, f) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, g) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, h) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, i) odplatu podľa osobitných predpisov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare. 34. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a a), c) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa,
35. Podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: odplatu podľa osobitných predpisov.
36. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.2 písm. a) až l), s), z) a aa).
37. Podľa ust. § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
38. Podľa ust. § 122 ods. 1 OZ, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.
39. Podľa ust. § 122 ods. 2 OZ, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
40. Z hľadiska právneho posúdenia prejednávanej sporovej veci možno konštatovať, že žalobca si ako postupník na základe postúpenia podľa ustanovenia § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka uplatňoval proti žalovanému pohľadávku, ktorá mala vzniknúť jeho právnemu predchodcovi CFH proti žalovanému na podklade záväzkovo-právneho vzťahu založeného zmluvou o pôžičke. V prípade tohto záväzkovo- právneho vzťahu možno bez najmenších pochybností vychádzať zo spotrebiteľskej povahy tohto
záväzkovo-právneho vzťahu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže mal vzniknúť na jednej strane medzi CFH ako dodávateľom, ktorá pri uzatvorení a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala s určitosťou v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaným ako spotrebiteľom, ktorý zjavne pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Zároveň na predmetný záväzkovo-právny vzťah rovnako nepochybne dopadá aj právna úprava zmlúv o spotrebiteľskom úvere obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretie zmluvného vzťahu medzi CFH a žalovaným, a to z dôvodu, že predmetom zmluvy malo byť poskytnutie spotrebiteľského úveru podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. veriteľom podľa ustanovenia § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľovi podľa citovaného ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z..
41. Súd sa tak v ďalšom zaoberal otázkou, aký zmluvný typ, t.j. uzatvorenie akej zmluvy medzi účastníkmi zmluvy išlo, a to vzhľadom k tomu, že spotrebiteľská zmluva ako to vyplýva priamo zo znenia citovaného ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluva o spotrebiteľskom úvere ako to vyplýva priamo zo znenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. nie je samostatným zmluvným typom. V danom prípade bolo nesporné a opak tvrdený nebol, že sa účastníci zmluvy zjavne dohodli, že CFH poskytne žalovanému peňažnú sumu . Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku vo výške 4500 Eur v pravidelných 60 mesačných splátkach vo výške 119,77 Eur spolu s dohodnutým poistením vo výške 3,47 Eur mesačne teda splátka mesačne bola 123,24 Eur a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 7394,40 Eur. Celkové náklady spotrebiteľa boli vo výške 2686,20 Eur a celková čiastka úveru bola vo výške 7186,20 Eur, fixná úroková sadzba bola 22,20 %, RPMN 22,20%, priemerná hodnota RPMN 21,09%, termín konečnej splatnosti 01/2019, spôsob splácania poštovou poukážkou. Súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi CFH a žalovaným má pojmové znaky zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, keďže nepochybne vôľa zmluvných strán priamo smerovala k prenechaniu predmetnej peňažnej sumy právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom žalovanému ako dlžníkovi pri uzatvorení zmluvy a vôľou zmluvných strán nebolo dohodnúť záväzok veriteľa poskytnúť po uzatvorení zmluvy ako konsenzuálneho kontraktu až na požiadanie dlžníka peňažné prostriedky do sume 4500 Eur a záväzok dlžníka tieto peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť veriteľovi úroky. Žalovaný riadne a včas nesplácal poskytnutý úver, preto veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru dňa 24.01.2017 s poukazom na článok 12, bod 12.4 Zmluvných podmienok v súlade so zákonným ustanovením § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565. Na právo žalobcu na zosplatnenie úveru bol žalovaný upozornený predžalobnou upomienkou zo dňa 26.11.2016, ktorú žalovaný prevzal dňa 26.11.2016. Z prehľadu splátok a úhrad má súd za preukázané, že žalovaný uhradil sumu 3820,44 Eur.
42. Súd tak vychádzal z toho, že CFH svoju povinnosť z predmetnej zmluvy o pôžičke podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka právny ako predchodca žalobcu splnil prenechaním peňažnej sumy 4500,00 Eur žalovanému prevodom na jeho účet s tým, že žalovaný sa zaviazal vrátiť túto sumu zvýšenú o fixný úrok, t.j. že žalovaný sa zaviazal CFH zaplatiť celkovú sumu 7186,20 Eur, a to v 60 mesačných splátkach vo výške 123,24 Eur so splatnosťou prvej z nich dňa 20.02.2014, každé nasledujúce do 20.dňa príslušného kalendárneho mesiaca, poslednej z nich dňa 20.01.2019.
43. Ďalej možno konštatovať, že žalovaný si svoje peňažné záväzky z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere splnil len čiastočne a CFH uhradil len sumu 3820,44 Eur. Žalovaný tak ku dňu 19.01.2017, kedy došlo k požiadaniu žalovaného o splatenie dlžnej sumy bol v omeškaní so sumou v celkovej výške 2957,85 Eur, a to aj napriek tomu, že bol na uplatnenie práva podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka zo strany CFH listom zo dňa 26.11.2016 upozornený, že ak do 05.01.2017 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 09/2016 bude oprávnený úver zosplatniť, t.j. bol CFH upozornený viac ako 15 dní predo dňom 24.01.2017, a preto súd dospel k záveru, že CFH predmetný spotrebiteľský úver „zosplatnila“ (t.j. požiadala žalovaného o zaplatenie celej pohľadávky oprávnene v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 v spojení s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a ustanovením článku 9 bod 9.2 ZP). Žalovaný tak bol povinný celý zosplatnený úver v celkovej sume 536,86 Eur zaplatiť ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti, t.j. ku dňu 24.01.2017.
44. Žalovaný poukazoval na možnosť zmluvu o úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov, ak neobsahuje členenie splátok na istinu a úroky, adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, celkovú výšku ktorú má zaplatiť a obsahuje neprimeraný úrok. Žalobca uznal namietané dôvody a zhodne so žalovaným uznal zmluvu o pôžičke ako bezúročnú a bez poplatkov, v
dôsledku čoho zobral žalobu čiastočne späť a požadoval len nesplatenú istinu. Súd rešpektujúc vôľu strán potom sa v ďalšom už výškou požadovaného úroku nezaoberal a v tomto smere dokazovanie nevykonával.
45. Súd potom vzhľadom na zhodné vyjadrenie strán sporu len dopĺňa, že otázkou vnútornej skladby tej ktorej anuitnej splátky sa vo svojich rozhodnutiach zaoberal už aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo 56/2018 zo dňa 17. apríla 2018 uviedol, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ z.č. 129/2010 Z.z. je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Svoj záver argumentačne odôvodnil tým, že v úvode všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa uvádza že „predložený návrh Zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je svojím obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS do slovenského právneho poriadku. Uplatňovaním tejto novej úpravy bude slovenský úverový trh zosúladený v rámci vnútorného trhu Spoločenstva, čo prispeje k posilneniu dôvery a právnej istoty spotrebiteľov a poskytovateľov spotrebiteľských úverov najmä pri cezhraničných transakciách“. Vo všeobecnej časti dôvodovej správy k ustanoveniu § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. sa zdôrazňuje zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch, ktorý má dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí uvádzať celkovú výšku, menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (v zmluve musí byť zrozumiteľne uvedené, aká je celková výška a mena poskytnutého spotrebiteľského úveru, prípadne strop, do ktorého spotrebiteľ môže opakovane čerpať finančné prostriedky). Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí upravovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Od dodávateľov nemožno v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. nestanovuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h) Smernice. Uvedené rozhodnutie obsahuje i poukaz na rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo 146/2017, v ktorom najvyšší súd zaujal stanovisko, podľa ktorého predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Rovnaký názor zaujal Najvyšší súd SR aj v rozhodnutiach sp.zn. 3 Cdo 126/2018 z 24. júla 2018, sp. zn. 6 Cdo 113/2018 z 30. júla 2019 a sp.zn.3Cdo 102/2018 z 19. septembra 2019. V týchto rozhodnutiach Najvyšší súd gramatickým a eurokonformným výkladom dospel k záveru, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená číselné vyjadrenie toho, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. K námietke žalovaného ohľadne povinnosti veriteľa rozpísať splátky na istinu, úroky a poplatky súd kladie akcent na záver vyjadrený Súdnym dvorom Európskej únie v rozsudku Európskeho súdneho dvora z 9.novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Q. P. (ďalej len „Rozsudok“), podľa ktorého je argumentácia žalovaného nedôvodná. Vo vzťahu k námietke žalovaného v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) cit. zákona má súd teda za to, že rozhodovacou činnosťou súdu už niekoľkokrát bolo judikované a v tomto smere je judikatúra konštantná s tým, že výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a ich rozčlenenie v jednotlivých splátkach nie je podstatnou náležitosťou zmluvy.
46. Súd ohľadne veľkosti písma v tejto spotrebiteľskej zmluve uvádza, že ustanovenie § 53c bolo doplnené do Občianskeho zákonníka novelou (zákonom č. 129/2010 Z.z.) s účinnosťou od 1. júna 2014 (zmluva o úvere zo dňa 25.01.2014). Zákon zavádza absolútnu neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy z dôvodu formálnej chyby, za ktorú sa považuje skutočnosť, že predmet a cena v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa vyhotovuje v písomnej forme sú uvedené menším písmom ako iná časť takejto
zmluvy, okrem veľkosti písma použitého pri názve zmluvy alebo pri označení jej častí (článkov). Takto formulovaná požiadavka znamená, že veľkosť písma pri uvádzaní predmetu a ceny sa bude porovnávať s tým typom písma, ktorý sa v zmluve v akejkoľvek časti použije ako najmenší. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 106/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 1. júna 2014 doplnila toto ustanovenie o novú druhú vetu. V tejto vete sa rieši otázka veľkosti písma, aká musí byť použitá pri tvorbe spotrebiteľských zmlúv vrátane všeobecných obchodných podmienok, príp. iných dokumentov, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia. V § 53c sa odkazuje na úpravu vo vykonávacom predpise. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré bolo novelizované nariadením vlády SR č. 114/2014 Z.z., účinným od 1. júna 2014. Podľa tejto úpravy (§ 1b) ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou musí dodávateľ uviesť písmom, ktorého výška je najmenej 1,9 mm. Tomu zodpovedá napríklad typ písma „Times New Roman“ s veľkosťou 12. V prípade použitia menšieho písma bude zmluva neplatná. Súd však konštatuje, že zmluva o pôžičke bola uzatvorená 25.01.2014, teda pred účinnosťou novely zákona účinného od 1. júna 2014 a preto nemožno konštatovať jej neplatnosť a premlčanie pohľadávky žalobcu vo vzťahu k nesplatenej istine vo výške 679,56 Eur. Je však potrebné poukázať na skutočnosť, že ustanovenie § 1b Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a ktoré ustanovuje minimálnu veľkosť písma v spotrebiteľskej zmluve, nadobudlo účinnosť až dňa 1.1.2015, a teda dovtedy Občiansky zákonník odkazoval na neexistujúce ustanovenie vykonávacieho predpisu. Bez platného a účinného ustanovenia vykonávacieho predpisu je potom len na subjektívnom hodnotení súdu, akú veľkosť písma je možné považovať za nečitateľnú pre spotrebiteľa. Súd však konštatuje, že veľkosť písma v danej zmluve o pôžičke považuje za dostatočnú a je možné túto považovať za čitateľnú pre spotrebiteľa, pričom dodáva, že sa jedná o zmluvu zasielanú žalovanému prostriedkami diaľkovej komunikácie (cez internet) tzv. webovú zmluvu s možnosťou veľkosť písma upravovať vo svojom počítači.
47. Na základe vyššie uvedeného súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie žalovanej sumy 679,56 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 679,56 Eur od 30.01.2017 do zaplatenia. Keďže žalovaný je v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu súd žalobcovi taktiež priznal právo na zaplatenie 5,00 % úroku z omeškania v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení.
48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
49. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
50. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
51. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
52. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
53. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení s poukazom na to, že žalobca bol v konaní čiastočne úspešný v sume 679,56 Eur teda v rozsahu 22,98 % a žalovaný bol úspešný v časti 2276,81 Eur teda v rozsahu 77,01 % a to z dôvodu, že žalobca zobral v tejto časti žalobu bez udania dôvodu späť a teda procesné zavinenie na zastavení konania svedčí žalobcovi. Súd potom priznal žalovanému náhradu trov konania vo výške 54,03 % (77,01 % - 22,98 % = 54,03 %).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona / zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov /, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak.