Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-45-2020.pdf
PDF · 81.9 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/45/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obžalovanej: Ing. N. B., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.02.2021 v Námestove, takto
rozhodol:
Obžalovaná Ing. N. B., rod. B., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom Z., mestská časť M. W., Ulica Z. XXXX/XA, konateľka spoločnosti, rozvedená, na slobode,
s a u z n á v a z a v i n n ú, ž e
dňa 24.08.2019 v čase okolo 12:50 hodine viedla osobné motorové vozidlo značky BMW X1 evidenčné číslo Z.-XXXUK po ceste číslo III/2311 cez obec Vitanová, a to smerom od miestnej časti mesta Trstená
- Oravice, okres Tvrdošín, pričom keď sa s vozidlom nachádzala v križovatke cesty číslo III/2311, označenej dopravnou značkou „P2 - Stoj, daj prednosť vjazde“, ako vedľajšia cesta s cestou číslo II/520, označenej dopravnou značkou „P8 - hlavná cesta“, nedala prednosť vjazde z pravej strany, po ceste číslo II/520, smerom od obce Hladovka, prichádzajúcemu motocyklu značky Honda Deauville medzinárodnej poznávacej značky Poľskej republiky N. XKXX, ktorý viedol N. W. N., narodený XX.XX.XXXX, ktorý z cesty číslo II/520 odbočoval vľavo na cestu číslo III/2311, s vozidlom vošla na hlavnú cestu, v dôsledku čoho došlo k zrážke, pričom poškodený N. W. N., narodený XX.XX.XXXX utrpel pomliaždenie ľavej nohy ťažkého stupňa s krvným výronom s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 35 dní a poškodená F. B. - N., narodená XX.XX.XXXX utrpela tržnú ranu ľavého kolena, hlbokú odreninu kože ľavého predkolenia a odreninu kože pravého lakťa s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 30 dní, čím svojim konaním porušila ustanovenia § 3 odsek 2 písmeno a/, b/, § 4 odsek 1 písmeno c/ a § 20 odsek 1 Zákona číslo 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v platnom znení,
t e d a
inému z nedbanlivosti ublížila na zdraví tým, že porušila dôležitú povinnosť uloženej jej podľa zákona,
t ý m s p á c h a l a
prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 158 Trestného zákona, za použitia § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, s prihliadnutím na ust. § 36 písm. j/, písm. l/ Trestného zákona, na peňažný trest vo výmere 500,- (päťsto) eur.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu ukladá náhradný trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) dní.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, s prihliadnutím na ust. § 36 písm. j/, písm. l/ Trestného zákona, súd ukladá obžalovanej trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 12 (dvanásť) mesiacov.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 29.07.2020 na Ing. N. B. obžalobu pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je vyššie uvedené.
Obžalovaná na hlavnom pojednávaní chcela s prokurátorom uzavrieť dohodu o vine a treste a po poučení podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku po osobitnom poučení, že vyhlásenie o vine je neodvolateľné a nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku vyhlásila, že je vinná.
Samosudkyňa vzhľadom na vyhlásenie obžalovanej postupovala podľa § 333 ods. 3 písm. c, d, f, g, h/ Trestného poriadku a obžalovanej postupne všetky ustanovenia, na ktoré musí odpovedať, prečítala.
§ 333 ods. 3 písm. c/ Trestného poriadku: Či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Obžalovaná uvádza, že porozumel čo tvorí podstatu skutku, ktorý mu je kladený za vinu.
§ 333 ods. 3 písm. d/ Trestného poriadku: Či bola ako obvinená poučená o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či jej bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohla radiť o spôsobe obhajoby. Obžalovaná uvádza, že áno.
§ 333 ods. 3 písm. f/ Trestného poriadku: Či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu. Obžalovaná uvádza - áno.
§ 333 ods. 3 písm. g/ Trestného poriadku: Či bola oboznámená s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný/e čin/y jej kladený/é za vinu. Obžalovaná uvádza - - áno.
§ 333 ods. 3 písm. h/ Trestného poriadku: Či sa dobrovoľne priznala a uznala vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona. Obžalovaná uvádza
- uznala som vinu za spáchaný skutok.
Vzhľadom na to, že prokurátor nemal námietky, aby bolo vyhlásenie obžalovanej prijaté, súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovanej o tom, že je vinná zo spáchania skutku, kladeného jej za vinu v obžalobe Okresného prokurátora zo dňa 29.07.2020 č. Pv 405/19/5507-12, ktorý sa kvalifikuje ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona a podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaná priznala spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhradou škody.
Obžalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že je rozvedená a má dve deti. Jedno vo veku 25 rokov a druhé vo veku 10 rokov. Býva v byte, na ktorý má hypotéku a výška jej mesačného príjmu v hrubom je 2.000,- eur. Výška hypotéky plus spotrebného úveru, keďže v čase, keď si ho brala mala vyšší príjem, je 1.800,- eur.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to so správou Mesta Bratislava, výpisom z ústrednej evidencie priestupkov MV SR, odpisom RT, správou OO PZ Bratislava Staré Mesto a čestným prehlásenie konateľa.
Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, sa dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú povinnosť uloženej mu podľa zákona.
S poukazom na vyhlásenie obžalovanej, ktorým uznala vinu na spáchanom skutku, sa súd otázkou viny bližšie nezaoberal.
Pri ukladaní trestu, súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionality trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje s dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste.
Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiadúce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Trest súčasne vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V súhrne týchto úvah možno potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne dopĺňať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potencionálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale aj utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu, ako aj na ostatných členov spoločnosti.
V danom prípade súd pri ukladaní trestu zohľadnil poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. j/, písm. l/ Trestného zákona (obžalovaná pred spáchaním skutku viedla riadny život, priznala sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala), v konaní neboli zistené priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona.
Súd na základe týchto skutočností rešpektujúc ustanovenie § 34 ods. 4 Trestného zákona dospel k záveru, že stavu veci, zákonu a spravodlivosti bude zodpovedať uloženie peňažného trestu vo výmere 500,- eur, s uložením náhradného trestu vo výmere 15 dní a trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 12 mesiacov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308 ods. 1, 2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods. 1 písm. b), § 308 ods. 2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody , a to v neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1 Tr. por.)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.