Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5S-138-2020.pdf
PDF · 158.97 KB
Case nature
Area
Subarea
5S/138/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Z.. Z.. Z. S., bytom E. K. XX/XX, XXX XX H. M., zastúpeného: advokátom: JUDr. Ivan Syrový, PhD., Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., IČO: 47 232 765, so sídlom Kadnárová 83, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. p.: KM-OLVS-102/2015/OPK zo dňa 19.11.2015, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
Konanie pred správnym orgánom 1. Personálnym rozkazom riaditeľa úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru č.124 z 21.08.2015 vyhláseného žalobcovi dňa 28.08.2015 bol žalobcovi znížený podľa § 91 ods.4 zákona č. 73/1998 Z.z. osobný príplatok zo 135,50 EUR na 25,50 EUR dňom 01.09.2015.
2. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým že žalobca na základe priebežného hodnotenia za obdobie od 01.07.2014 do 30.06.2015 a analýzy výsledkov činnosti dosahoval slabé plnenie služobných úloh.
3. V období od 01.07.2014 do 31.12.2014 nezískal žiadne kriminálne informácie, pričom na oddelení bolo spolu získaných 37 kriminálnych informácií, čo predstavuje priemer na jedného policajta zaradeného na rovnakom úseku činnosti ako žalobca 2,46. Žalobca nezaložil v 2 polroku 2014 žiadne operatívne preverovanie ani operatívne rozpracovanie, pričom na oddelení bolo založených v danom období 10 operatívnych preverovaní, čo predstavuje priemer 0,67 na jedného policajta a 3 operatívne rozpracovania, čo predstavuje priemer 0,2 na policajta. Žalobca zistil 1 podozrivú osobu v rámci operatívneho preverovania a operatívneho rozpracovania, pričom na oddelení bolo zistených 79 podozrivých osôb, čo predstavuje priemer 5,26 na jedného policajta. Žalovaný nepodal žiaden podnet na začatie trestného stíhania ani vznesenie obvinenia, pričom na oddelení bolo podaných 5 podnetov na 6 podozrivých osôb, čo predstavuje priemer na jedného policajta 0,33 podnetu na 0,4 podozrivých. Žalobca vypracoval 4 registratúrne záznamy v protokole „O“ s počtom úkonov 19, pričom na oddelení bolo založených 72 registratúrnych záznamov v tomto protokole s počtom úkonov 404, čo predstavuje priemer na jedného policajta 4.8 registratúrnych záznamov a 26,9 úkonov. V žiadnom inom protokole „PR“ a „V“ nemal žalobca registratúrny záznam, pričom na oddelení bolo 84 registratúrnych záznamov s 350 úkonmi, čo predstavuje priemer na jedného policajta 5,59 registratúrnych záznamov s 23,3 úkonmi.
4. V období od 01.01.2015 do 30.06.2015 žalobca predložil 4 kriminálne informácie, pričom na oddelení bolo predložených 46 kriminálnych informácii, čo predstavuje priemer 4,18 na jedného policajta. Žalobca nezaložil v sledovanom období žiadne operatívne preverovanie ani operatívne rozpracovanie, pričom na oddelení boli založené v danom období 2 operatívne preverovania, čo predstavuje priemer 0,18 na jedného policajta a 2 operatívne rozpracovania, čo predstavuje priemer 0,18 na policajta. V rámci svojej činnosti žalobca nezistil žiadnu podozrivú osobu, pričom na oddelení bolo zistených 27 podozrivých osôb, čo predstavuje 2,45 osôb na policajta. V tomto období nepredložil žiaden podnet na začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia, pričom na oddelení bolo podaných 7 podnetov na 17 podozrivých čo predstavuje priemer 0,63 podnetov a 1,55 podozrivých na jedného policajta.
5. Ďalej v odôvodnení uviedol, že z uvedených údajov vyplýva, že žalobca dosahuje veľmi podpriemerné výsledky v plnení úloh, ktoré mu vyplývajú z jeho služobného zaradenia, v každej sledovanej oblasti nedosahuje ani v jednom ukazovateli priemer výsledkov oddelenia pripadajúci na jedného policajta. Zároveň poukázal aj na hodnotenie žalobcu podľa nariadenia ministra vnútra SR č. 118/2013 za II. polrok 2014, kde bol žalobca hodnotený stupňom hodnotenia „E“ - uspokojivo. Žalobca tým nenaplnil povinnosti vyplývajúce z jeho služobného zaradenia a popisu služobnej činnosti z hľadiska kvality, kvantity, samostatnosti a iniciatívy. Voči predchádzajúcemu hodnotenému obdobiu, ako vyplýva zo „Záznamu o vyhodnocovaní policajta za I polrok roku 2014“ evidovaného pod č. p.: PPZ-HCP-BPNM2-53-003/2014 zo dňa 26.06.2014. došlo k poklesu kvality plnenia služobných úloh, pretože vtedy bol hodnotený stupňom „B“ - veľmi dobre.
6. Proti personálnemu rozkazu uvedenom v bode 1. podal žalobca včas dňa 09.09.2015 odvolanie. V odvolaní uviedol, že výrok personálneho rozkazu je nezrozumiteľný, zmätočný, nepreskúmateľný, nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, je neobjektívny, nedostatočne odôvodnený a celé konanie je zaťažené vadou nezákonnosti, pretože oprávnený orgán si vlastnou činnosťou nezabezpečil zákonne získané dôkazné prostriedky podstatné pre správne právne posúdenie veci. Výrok napadnutého rozhodnutia podľa žalobcu neobsahoval zákonom ustanovené náležitosti, najmä ustanovenie právneho predpisu, na základe ktorého bolo rozhodnutie vydané. Ďalej uviedol, že ani odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje zákonom ustanovené náležitosti uvedené v § 241 ods. 3 Správneho poriadku. Žalobca namietal, že dôvodom vydania rozhodnutia malo byť to, že na základe priebežného hodnotenia a analýzy výsledkov činnosti nedosahoval dostatočné výkony, avšak nebolo mu zrejmé, o aké priebežné hodnotenie a analýzu sa má jednať, kto a na akom základe ich vyhotovil, ako aj to, že s uvedenou analýzou nebol oboznámený. Nenaplnenie kritérií vymedzených v rozhodnutí bolo zohľadnené iba vo vzťahu k žalobcovi a ďalším dvom policajtom, napriek tomu, že ich nenaplnilo viacero policajtov. Vybrané ukazovatele, ktoré žalobca nenaplnil nie sú nikde právne upravené, vyšpecifikované a štatisticky vykazované. Napadnuté rozhodnutie nezohľadnilo ani to, že zo 125 pracovných dní nemohol vykonávať služobnú činnosť 55 pracovných dní z dôvodu čerpania riadnej dovolenky, preventívnej rehabilitácie, operačného zákroku a následnej rehabilitácie. Vo zvyšných 70 pracovných dňoch žalobca vykonal a zabezpečil množstvo úloh vyplývajúcich z plánu vyšetrovania, ktorý schválil bezprostredne nadriadený. Za kvalitné plnenie služobných úloh mu bola v mesiaci júl 2014 udelená odmena. V oznámení o začatí konania vo veci zníženia osobného príplatku absentuje zákonné ustanovenie, na základe ktorého bolo oznámenie vydané a je v ňom špecifikované obdobie od 01.07.2014 do 31.12.2014. V rozhodnutí sa uvádza, že bolo voči žalobcovi začaté aj doplňujúce konanie, napriek tomu, že zákon č. 73/1998 Z. z. takýto inštitút nepozná. Podkladom rozhodnutia malo byť aj hodnotenie ministra vnútra SR, avšak ustanovenie § 102a ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. s názvom dopady hodnotenia neuvádza ako možný dopad hodnotenia zákonné zmocnenie na zníženie osobného príplatku. Naviac dotknuté hodnotenie vykonané 13.3.2015 bolo v príkrom rozpore s nariadením ministra. Na poradách v 1/2015 a 5/2015 jeho bezprostredne nadriadený skonštatoval splnenie všetkých uložených úloh žalobcom. Namietané rozhodnutie v rozpore s čl. 6 ods. 9 nariadenia ministra vnútra SR č. 17/2008 - nebolo prerokované s Odborovým zväzom Polície v SR.
7. O odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím Č. p.: KM-OLVS-102/2015/OPK zo dňa 19.11.2015 tak, že odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci ktorý tvorí podklad pre zníženie osobného príplatku podľa § 91 ods. 4 zákona a čl. 6 ods. 2 nariadenia č. 17/2008 a prvostupňový orgán dospel k správnemu právnemu posúdeniu veci, výrok rozhodnutia je v súlade s ust. § 241 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z. a rozhodnutie je náležite odôvodnené. S námietkou žalobcu týkajúcou sa priebežného hodnotenia a analýzy výsledkov činnosti žalobcu sa
žalovaný vysporiadal tak, že vedúci OOČV Západ NJBPNM má ako priamo nadriadený žalobcu podľa § 49 písm. a/ zákona povinnosť okrem iného hodnotiť aj výkon štátnej služby podriadených policajtov, pričom v rámci takejto činnosti stanovil hodnotiace kritériá pre posudzovanie elementárnych služobných činností vyžadovaných od každého policajta zaradeného na tomto útvare. K prideľovaniu registratúrnych záznamov uviedol, že o prideľovaní spisov rozhoduje nadriadený žalobcu. Konanie vo veci zníženia osobného príplatku bolo začaté podľa príslušných zákonných ustanovení a doplňujúce konanie vo veci zníženia osobného príplatku odôvodnil postupom podľa § 233 ods. 1 zákona č.73/1998 Z.z. K diskriminačnému postupu žalovaného v odôvodnení uviedol, že žalobca na preukázanie svojich tvrdení neoznačil žiadne dôkazy a preto považoval námietky žalobcu za bezpredmetné. K hodnoteniu podľa nariadenia č. 118/2013 žalovaný uviedol, že toto hodnotenie bolo iba jedným z podkladov, na základe ktorých prvostupňový orgán dospel k záveru svojho rozhodnutia. K odvolaniu týkajúceho sa námietok vo vzťahu k záverom zápisníc z porád dňa 27.01.2015 a 29.05.2019 žalovaný uviedol, že tieto zápisy nie sú súčasťou spisového materiálu. K prerokovaniu výšky zníženia osobného príplatku Odborovým zväzom polície SR žalovaný uviedol, že zníženie bolo prerokované so Základnou organizáciou č. PPZ- HCP-BPNM2-370-007/2015 zo dňa 03.08.2015. K námietke žalobcu ohľadne nemožnosti nahliadnuť do spisov žalovaný uviedol, že žalobcovi bolo umožnené na základe jeho žiadosti zo 04.09.2015 nahliadnuť do spisového materiálu 08.09.2015, avšak tento svoje právo nevyužil.
II.
Žaloba
8. Žalobca dňa 21.01.2016 podal na súd žalobu o preskúmanie napadnutého rozhodnutia podľa § 247 a nasl. OSP z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisu a že v konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
9. Dôvody žaloby uviedol nasledovne:
1/ Diskriminácia žalobcu za podanie sťažnosti na nadriadeného zo dňa 05.03.2015 v súvislosti s tým, že nadriadený nevytvára priaznivé podmienky na riadny výkon štátnej služby a porušuje služobnú disciplínu upravenú v § 47 zákona č.73/998 Z.z. a zaslanie listu prezidentovi PZ zo dňa 30.04.2015 prostredníctvom ktorého poukázal na zmanipulované hodnotenie systému príslušníkov PZ zo strany nadriadeného, pričom sekcia kontroly a inšpekčnej služby MV SR v liste zo dňa 25.06.2015 zaslala žalobcovi informáciu v ktorej sa sťažnosti vyhovelo a konštatovalo sa, že vykonanou kontrolou bolo v kontrolovanom subjekte zistené porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov a interných aktov riadenia vydaných na ich základe. V žalobe uviedol, že krátko po podaní sťažnosti a zaslaní listu prezidentovi PZ bolo žalobcovi doručené oznámenie o začatí konania vo veci zníženia osobného príplatku zo dňa 05.06.2015.Osobný príplatok bol znížený žalobcovi a ďalším dvom policajtom, ktorí podali sťažnosť a zároveň policajtom dosahujúcim rovnaké výsledky bol osobný príplatok ponechaný. Žalobca je toho názoru, že jeho nadriadený porušil § 2a ods. 2 zákona č.365/2004 Z.z., ktorý ustanovuje, že policajt nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného policajta alebo nadriadeného sťažnosť.
2/ Účelovo nastavené kritériá hodnotenia policajtov - žalobca zastáva názor, že žalovaný s úmyslom zámerne znevážiť prácu žalobcu a nájsť tak dôvod na zníženie osobného príplatku a postihnúť tak žalobcu za podanie sťažnosti na nadriadeného, nastavil hodnotiace kritériá pre policajtov tak, aby neodzrkadľovali skutočnú prácu žalobcu, ale štatistickými číselnými údajmi vytvárali dojem, že žalovaný neplní služobné úlohy podľa očakávania.
3/ Znevýhodnenie žalobcu pri hodnotení, pretože nemal možnosť vykonávať hodnotené úkony v porovnaní s ostatnými policajtmi, nakoľko v období od 01.07.2014 - 31.12.2014 zo 135 pracovných dní nemohol služobnú činnosť vykonávať až 55 pracovných dní z dôvodu čerpania riadnej dovolenky, preventívnej rehabilitácie, operačného zákroku a následnej práceneschopnosti z dôvodu PN. Zvyšných 70 pracovných dní riadne plnil služobné úlohy. Napriek tomu bol hodnotený rovnako ako policajti, ktorí odslúžili dni bez dlhšej absencie.
4/ Rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pretože nie je jasné a zrejmé, prečo je podľa žalovaného irelevantné poukázanie na riadne plnenie služobných úloh stanovených nadriadeným v rámci pracovného času, keďže žalovaný nebral do úvahy znevýhodnenie žalobcu v podobe kratšej doby na vykonávanie služobných úloh.
10. Vzhľadom na uvedené, žalobca žiadal, aby súd po preskúmaní rozhodnutia, ako aj postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, vyniesol rozsudok, ktorým rozhodnutie žalovaného č.p.: KM-OLVS-102/2015/ OPK zo dňa 19.11.2015, ako aj personálny rozkaz č. 124 zo dňa 21.08.2015 zruší a vec vráti na ďalšie konanie.
III.
Vyjadrenie žalovaného
11. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení doručenom súdu 21.04.2016 vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcu nasledovne:
12. K časti II. žaloby označenej Diskriminácia žalobcu za podanie sťažnosti na nadriadeného žalovaný uviedol, že dotknuté podanie nebolo vybavované v sťažnostnom režime podľa ustanovení zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov, ale podľa ustanovení zákona č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov o čom svedčí výsledok predmetnej kontroly a to: „Protokol o výsledku kontroly“ č. SKIS-KO-OVKS-BA- K-49-17/2015 zo dňa 25.05.2015 a „Dodatok k protokolu o výsledku kontroly“ č. SKIS-KO- OVKS-BA-K-49-20/2015 zo dňa 24.06.2015. Vypracovaním Dodatku k protokolu o výsledku kontroly a jeho prerokovaním formou „Zápisnice o prerokovaní protokolu č. SK1S-KO-OVKS-BA-K-49-21/2015 zo dňa 24.06.2015“ s vedúcim kontrolovaného subjektu bola zo strany orgánu kontroly ukončená kontrolná činnosť v súlade s ustanovením § 13 ods. 8 prvá veta zákona č. č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a až vtedy, t.j. dňa 25.06.2015 sa vedúci kontrolovaného subjektu - riaditeľ ÚHCP P PZ meritórne dozvedel o kontrolných zisteniach na oddelení operatívnej činnosti a vyšetrovania Západ národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii ÚHCP P PZ a začala mu plynúť zákonná lehota podľa osobitného zákona na prijatie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov.
13. Nakoľko k ukončeniu kontrolnej činnosti prišlo až prerokovaním formou „Zápisnice o prerokovaní protokolu č. SKIS-KO-OVKS-BA-K-49-21/2015 zo dňa 24.06.2015 s riaditeľom ÚHCP P PZ a to dňa 25.06.2015, podľa žalovaného nesúvisí domnienka žalobcu so začatím konania vo veci zníženia osobného príplatku č. PPZ-HCP- BPNM2-309/2015 zo dňa 05.06.2015.
14. Žalovaný poukázal na to, že ak sa žalobca cítil poškodzovaný údajným diskriminačným konaním voči jeho osobe zo strany nadriadených alebo policajtov, mohol využiť ustanovenie § 48 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého má policajt právo podávať sťažnosti vo veciach výkonu štátnej služby služobnému úradu vrátane sťažnosti v súvislosti s porušení zásady rovnakého zaobchádzania podľa § 2a zákona č. 73/1998 Z.z. Žalobca však takéto právo nevyužil napriek tomu, že o možnosti uplatnenia takéhoto inštitútu mal a mohol vedieť.
15. Podľa žalovaného začatie prvostupňového konania, ktoré vyústilo v prvostupňové rozhodnutie, ako aj samotné vydanie napadnutého rozhodnutia nemožno v žiadnom smere spájať so žalobcom uvádzanými skutočnosťami o podaní sťažnosti na jeho priameho nadriadeného, ani so zaslaním listu prezidentovi Policajného zboru.
16. Ustanovenie § 2a ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., taxatívne vymedzuje, akým spôsobom sa domáhať ochrany týchto práv a na akom orgáne - na súde a podľa právneho názoru žalovaného samostatnou žalobou (miestne príslušný by mal byť okresný súd, nie krajský súd ako v tomto prípade) a už vôbec nie v rámci správneho súdnictva, kde ide o preskúmanie právoplatných rozhodnutí. Uvedené nevylučuje ani domáhanie sa ochrany na služobnom úrade, ale nie v rámci konania o odňatí nenárokovej zložky služobného platu. Predmetom konania bolo zníženie osobného príplatku žalobcovi, nie rozhodovanie o dodržaní zásady rovnakého zaobchádzania.
17. Na priznanie osobného príplatku nie je právny nárok, lebo v ustanovení § 91 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. je zakotvené, že za splnenie zákonnom predpísaných podmienok príslušníkovi Policajného zboru „možno“ priznať osobný príplatok. Vzhľadom na skutočnosť, že nejde o nárokovú zložku služobného príjmu zastáva žalovaný právny názor, že ani jeho znížením nemohol byť žalobca ukrátený na jeho právach ustanovených zákonom č. 73/1998/ Z.z.
18. Žalovaný poukázal na rozsudky NS SR sp. zn. 5Sž 137/00, 5Sž 174/00, v ktorých súd v obdobnom právnom spore rozhodol, že osobný príplatok je iba jednou položkou platových náležitostí, ktorú môže policajtovi priznať jeho nadriadený s prihliadnutím na množstvo a kvalitu plnenia služobných úloh, ich zložitosť a náročnosť, pričom nadriadený môže rovnako priznaný osobný príplatok znížiť. Keďže nejde o nárokový osobný príplatok, žalobca jeho odňatím nemohol byť ukrátený na svojich právach, a preto ani rozhodnutie o odňatí, znížení osobného príplatku nemôže byt predmetom preskúmania v správnom súdnictve. Vyššie uvedené rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/16/2011 prekonané, aj keď podľa žalovaného bez náležitého odôvodnenia odklonenia sa od skoršieho právneho názoru NS SR.
19. Žalovaný zastával právny názor, že tento nový rozsudok odporuje judikatúre Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva.
20. Na zabezpečenie jednotného postupu pri odmeňovaní príslušníkov Policajného zboru v pôsobnosti ministerstva vnútra Slovenskej republiky bolo vydané nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 17/2008 o vybraných platových náležitostiach príslušníkov Policajného zboru, prikazovaní služby nad základný čas služby v týždni a nariaďovaní služobnej pohotovosti príslušníkom policajného zboru v znení neskorších predpisov (ďalej len „o platových náležitostiach“). Podľa čl. 6 ods. 3 posledná veta nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 17/2008 o platových náležitostiach dôvodmi na priznanie, zvýšenie, zníženie alebo odňatie osobného príplatku sú pre policajta na útvare Policajného zboru, na ktorom sa vedie hodnotiaci systém v Policajnom zbore, výsledky hodnotenia podľa interného aktu riadenia; vzor všeobecných zásad priznania osobného príplatku uvedený v prílohe č. 2 tohto nariadenia sa nepoužije.
21. Na zabezpečenie jednotného postupu hodnotenia príslušníkov Policajného zboru v pôsobnosti Prezídia Policajného zboru, krajských riaditeľstiev Policajného zboru a okresných riaditeľstiev Policajného zboru bolo vydané nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 118/2013 o testovacej prevádzke hodnotenia príslušníkov zboru v znení neskorších predpisov. Podľa čl. 6 ods. 2 uvedeného nariadenia, ak policajt súhlasí s hodnotením, hodnotenie sa stáva vykonateľným; podľa čl. 6 ods. 4 citovaného interného predpisu policajt, ktorý nesúhlasí s hodnotením, môže písomne s odôvodnením požiadať o prerokovanie hodnotenia komisiou, ktorú vymenúva v pôsobnosti Prezídia PZ prezident PZ, pričom záver komisie je záväzný a konečný.
22. Hodnotením žalobcu vypracovanom podľa nariadenia ministra vnútra SR č. 118/2003, bol žalobca za 1. polrok 2014“ hodnotený stupňom hodnotenia ..B“ - a za II. polrok 2014 bol hodnotený stupňom hodnotenia ,.E“ - uspokojivo. Žalobca tým nenaplnil očakávané požiadavky vyplývajúce z jeho služobného zaradenia a popisu služobnej činnosti z hľadiska kvality, kvantity, samostatnosti a iniciatívy.
23. K námietke žalobcu, že bol oproti iným policajtom v hodnotení znevýhodnený, pretože nemal možnosť a priestor vykonávať hodnotené úkony, v porovnaní s ostatnými policajtmi, nakoľko v posudzovanom období 01.07.2014 - 31.12.2014 zo 125 pracovných dní nemohol služobnú činnosť vykonávať až 55 pracovných dní, žalovaný uviedol, že v posudzovanom období od 01.07.2014 do 31.12.2014, ak vznikli prekážky vo výkone štátnej služby, tak len zo strany žalobcu, keď nemohol vykonávať štátnu službu pre opakovanú dočasnú pracovnú neschopnosť, čerpanie riadnej dovolenky a čerpanie preventívnej rehabilitácie. V tejto súvislosti podľa žalovaného nie je relevantné žalobcovo poukazovanie na počet ním odpracovaných dní v rámci hodnoteného obdobia.
24. Žalobca je služobne zaradený vo funkcii starší referent špecialista oddelenia operatívnej činnosti a vyšetrovania Západ národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii ÚHCP P PZ v 7. platovej triede (z celkom deviatich stupňoch platových tried pre príslušníkov PZ), ktorá je charakterizovaná v prílohe č. la k zákonu o štátnej službe deklarujúc v prvom rade vykonávanie samostatných odborných špecializovaných činností spočívajúcich najmä v zložitej analytickej činnosti. V spracovanom popise
služobnej činnosti policajta zo dňa 24.07.2013, má žalobca stanovené vykonávanie služobnej činnosti spočívajúce v samostatných odborných činnostiach s rozsiahlymi väzbami medzi rôznymi úsekmi činností, vykonávanie operatívno-pátracej činnosti so zameraním na predchádzanie, odhaľovanie a dokumentovanie organizovanej, opakovanej a závažnej trestnej činnosti podľa vecnej príslušnosti ÚHCP P PZ podľa čl. 6 nariadenia ministra vnútra SR č. 175/2010 o vymedzení príslušnosti útvarov PZ a útvarov MV SR pri odhaľovaní trestných činov, pri zisťovaní ich páchateľov a o postupe v trestnom konaní v znení neskorších predpisov za využitia metód a prostriedkov operatívno-pátracej činnosti, pátra po osobách a veciach; plní samostatné odborné úlohy na úseku špeciálnych a osobitných policajných akcií spojených so zvýšeným rizikom, sleduje vývoj na úseku organizovanej a opakovanej trestnej činnosti v rámci vecnej príslušnosti, získané informácie využíva pri vlastnej operatívno-pátracej činnosti a zabezpečuje informačný tok národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii ÚHCP P PZ; získava informácie v rámci výkonu operatívno-pátracej činnosti k problematike nedovoleného prekročenia štátnej hranice a k problematike obchodovania s ľuďmi z otvorených zdrojov v rámci spolupráce s rezortnými, mimorezortnými subjektmi a so zahraničnými partnermi; buduje a riadi vlastnú sieť informátorov a plní ďalšie úlohy.
25. Základom činností pri zaradení na funkciu starší referent špecialista oddelenia operatívnej činnosti a vyšetrovania Západ národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii ÚHCP P PZ je výkon operatívno- pátracej činnosti so zameraním na predchádzanie, odhaľovanie a dokumentovanie organizovanej a závažnej trestnej činnosti za využitia metód a prostriedkov operatívno-pátracej činnosti. S uvedenou činnosťou úzko súvisí získavanie informácií v rámci výkonu operatívno-pátracej činnosti k problematike nedovoleného prekročenia štátnej hranice a problematike obchodovania s ľuďmi, ktoré vychádza prioritne z vybudovanej vlastnej siete informátorov. Následnou odbornou činnosťou s rôznymi väzbami a na rôznych úsekoch činnosti môže byť výsledkom zamedzenie páchania trestnej činnosti, resp. odhalenie s následnou dokumentáciou, ktoré vyvrcholí záverečnou realizáciou. Uvedená činnosť teda pozostáva z jednotlivých hodnotiacich kritérií pre pracovníka operatívnej zložky, ktoré sú dané nielen pre žalobcu, ale všetkých operatívnych pracovníkov zaradených na oddelení operatívnej činnosti a vyšetrovania Západ národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii ÚHCP P PZ, ktoré sú však u žalobcu na podpriemernej úrovni.
26. Služobné hodnotenie podľa § 27 ods. 1 zákona č. 73/1993 Z.z. je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov, so služobným hodnotením musí byť policajt oboznámený. Služobné hodnotenie na žalobcu podľa § 27 ods. 6 písm. a) zákona č. 73/1993 Z.z. bolo spracované bezprostredne nadriadeným pod č. PPZ-HCP-BPNM2-322-004/2015 zo dňa 24.07.2015 a žalobca bol so schváleným služobným hodnotením oboznámený v plnom rozsahu dňa 17.08.2015 a vzhľadom k absencii podania odvolania hodnoteným proti obsahu a záverom služobného hodnotenia platí služobné hodnotenie podľa ustanovenia § 32 ods. 1 s poukázaním na § 241 ods. 7 zákona č. 73/1993 Z.z. V hodnotiacej časti schváleného a vykonateľného služobného hodnotenia zo dňa 24.07.2015 je uvedené: „Menovaný nepracuje úplne samostatne, má značné rezervy vo vlastnom vyhľadávaní a odhaľovaní trestnej činnosti v rámci operatívno-pátracej činnosti, pričom pri plnení zadaných úloh sa snaží tieto plniť zodpovedne, avšak jeho schopnosti je potrebné ešte zdokonaliť. Cieľavedomosť a iniciatívu vo vzťahu k operatívno-pátracím činnostiam je potrebné naďalej výrazne zlepšiť.“
27. Služobné hodnotenie podľa § 27 ods. 6 písm. a) zákona č. 73/1993 Z.z. sa v priebehu štátnej služby vykoná najmenej raz za päť rokov, v prípade žalobcu platí schválené a vykonateľné služobné hodnotenie zo dňa 24.07.2015 i s vyššie uvedeným negatívnym hodnotením žalobcu až do júla 2020. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že tvrdenia žalobcu o údajnom „zámere znevážiť prácu žalobcu a nájsť tak dôvod na zníženie osobného príplatku“ sa podľa žalovaného nezakladajú na pravde.
28. Za nedôvodnú považoval žalovaný aj námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre absolútny nedostatok odôvodnenia, keďže z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že druhostupňový odvolací orgán sa námietkami žalobcu zaoberal, avšak tieto boli vyhodnotené ako právne irelevantné, napadnuté rozhodnutia sú podľa žalovaného dostatočne odôvodnené tak, ako to vyžaduje zákon a dávajú jasný a zrozumiteľný právny a skutkový základ veci.
29. Žalovaný mal za to, že pri vydávaní napadnutého rozhodnutia a napadnutého prvostupňového rozhodnutia postupoval v súlade s platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými predpismi, konali v súlade so zákonom a v jeho medziach, preto žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
IV.
Priebeh súdneho konania
30. Krajský súd rozsudkom zo dňa 14.5.2019 rozhodol tak, že rozhodnutie žalovaného č.p.: KM- OLVS-102/2015/OPK zo dňa 19.11.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím - personálnym rozkazom č. 124 zo dňa 21.08.2015 zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
31. V odôvodnení rozsudku uviedol, že z ustanovenia § 91 zákona č. 73/1998 Z.z. vyplýva, že osobný príplatok je fakultatívnou zložkou platu, ktorá umožňuje oceniť vyššiu než štandardnú výkonnosť a kvalitu práce. Nemá slúžiť na zohľadnenie jednorazového zvýšenia výkonnosti policajta, ale na ocenenie kvality a množstva vykonanej práce, ktorá má dlhodobý charakter. V prípade zvýšenia, zníženia alebo odňatia osobného príplatku je potrebné vychádzať z podmienok stanovených pre priznanie osobného príplatku a súčasne posúdiť, či dôvody pre jeho priznanie trvajú, prípadne či trvajú dôvody pre jeho poskytovanie v nezmenenej výške.
32. Ďalej krajský súd uviedol, že o priznaní, zvýšení, znížení alebo odňatí osobného príplatku, musí byť rozhodnuté spôsobom a v medziach ustanovených zákonom. Zákon č. 73/1998 Z.z. v ustanovení § 247 splnomocnil MV SR na vydanie vykonávacieho predpisu, ktorý upraví podrobnosti služobného pomeru. Podrobnosti o osobnom príplatku upravuje nariadenie č. 17/2008 v 51. 6, pričom z ods. 3 vyplýva, že návrh na priznanie, zvýšenie, zníženie alebo odňatie osobného príplatku predkladá písomne bezprostredne nadriadený policajta so stanoviskom vyššieho nadriadeného, pričom v návrhu musí uviesť konkrétne dôvody na priznanie alebo zvýšenie osobného príplatku. Rozhodnutie o znížení osobného príplatku musí spĺňať zákonom stanovené náležitosti a obsahovať riadne odôvodnenie, z ktorého musí byť zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Je úlohou správneho orgánu v odôvodnení uviesť konkrétne dôvody priznania, nepriznania alebo zníženia osobného príplatku. Práve splnenie uvedených zákonných predpokladov absentuje v napadnutom rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, ako aj v rozhodnutí žalovaného.
33. Podľa názoru krajského súdu § 241 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. výrok rozhodnutia správneho orgánu príslušného stupňa mal obsahovať ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Výrok rozhodnutia prvého stupňa obsahoval ustanovenie § 91 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z., ktoré ustanovuje, ktorý orgán (osoba) je oprávnený o danej veci rozhodnúť. Žiadne iné zákonné ustanovenie vo výroku rozhodnutia uvedené nebolo. Takto formulovaný výrok rozhodnutia nespĺňa náležitosti vymedzené v § 241 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. - ustanovením právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté je potrebné rozumieť také ustanovenie, ktoré ustanovuje dôvody pre ktoré je tu oprávnenie/povinnosť osobný príplatok znížiť. Následne odôvodnenie rozhodnutia má potom zosumarizovať zistený skutkový stav a poskytnúť logický záver, že je naplnené práve to ustanovenie právneho predpisu, ktoré bolo uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia (§ 241 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z.) malo obsahovať úvahu, ktorou bol príslušný správny orgán vedený pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.
34. Napriek na prvý pohľad relevantným argumentom rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ani vo výrokovej časti ani v odôvodnení rozhodnutia nie je podľa krajského súdu obsiahnuté žiadne ustanovenie právneho predpisu umožňujúce vydanie dotknutého rozhodnutia, či už jeho označenie alebo slovné vymedzenie. Rozhodnutie správneho orgánu druhého stupňa už síce vo svojom odôvodnení obsahuje niektoré ustanovenia pravdepodobne relevantného právneho predpisu (či. 6 nariadenia č. 17/2008), avšak ani toto rozhodnutie nevymedzuje žiadny právny dôvod vydania rozhodnutia o znížení osobného príplatku. Absencia vymedzenia právneho dôvodu vydania rozhodnutia je tak závažným pochybením správnych orgánov oboch stupňov, že spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutí oboch stupňov a ich nezákonnosť.
35. Z vyššie uvedených dôvodov tunajší súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné, a že bolo nadbytočné zaoberať sa konkrétnymi námietkami voči zistenému skutkovému stavu, uvedenému v rozhodnutiach.
36. Proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal žalovaný dňa 23.09.2019 kasačnú sťažnosť, v ktorej uviedol, že nesúhlasí s právnym názorom Krajského súdu v Bratislave a má za to, že súd vec jednostranne posúdil a trval na skutočnosti, že rozhodnutie druhého stupňa obsahuje vo výroku citáciu zákonného ustanovenia, z ktorej vychádzal pri jeho vydaní. Žalovaný bol názoru, že z obsahu oboch rozhodnutí prvostupňového i druhostupňového je jednoznačne uvedené, ako postupoval v danom prípade u žalobcu. Za nedôvodný považoval žalovaný argument súdu ohľadne nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok odôvodnenia.
37. Žalovaný zdôraznil, že osobný príplatok podľa ust. § 91 cit. zákona je nenárokovateľná zložka služobného platu, nakoľko podľa § 91 ods. 3 cit. zákona príslušníkovi PZ v stálej štátnej službe s prihliadnutím na množstvo a kvalitu plnenia služobných úloh, ich zložitosť a náročnosť, možno priznať osobný príplatok do výšky 30 % súčtu funkčného platu a hornej hranice prídavku za výsluhu rokov. Podľa ust. § 91 ods. 4 veta prvá cit. zákona o priznaní zvýšení, znížení alebo odňatí osobného príplatku podľa ods. 1, 2 rozhoduje príslušný nadriadený a podľa ods. 3 minister.
38. Žalovaný ďalej uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že nejde o nárokovú zložku služobného príjmu, zastáva právny názor, že ani jeho znížením nemohol byť žalobca ukrátený na jeho právach ustanovených zákonom č. 73/1998 Z.z.
39. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na existenciu právoplatných rozsudkov Najvyššieho súdu SR v obdobných veciach, napr. sp. zn. 5SŽ/137/00, sp. zn. 5SŽ/174/00, ako aj na uznesenie Ústavného súdu SR č.k. I.ÚS 647/2014-12 zo dňa 28.10.2014.
40. Žalovaný upozornil na to, že na zabezpečenie jednotného postupu pri odmeňovaní príslušníkov PZ v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR bolo vydané nariadenie Ministra vnútra SR č. 17/2008 o vybraných platových náležitostiach príslušníkov PZ, prikazovaní služby na základný čas služby v týždni a nariaďovaní služobnej pohotovosti príslušníkom PZ v znení neskorších predpisov, podľa ktorého podľa či. 6 ods. 3 posledná veta: „Dôvodmi na priznanie, zvýšenie, zníženie alebo odňatia osobného príplatku sú pre policajta na útvare PZ, na ktorom sa vedie hodnotiaci systém v PZ, výsledky hodnotenia podľa interného aktu - nariadenia." Na zabezpečenie jednotného postupu hodnotenia príslušníkov PZ v pôsobnosti Prezídia Policajného zboru, krajských riaditeľstiev PZ a okresných riaditeľstiev PZ bolo vydané nariadenie Ministra vnútra SR č. 118/2013 o testovacej prevádzke hodnotenia príslušníkov PZ v znení neskorších predpisov. Podľa či. 6 ods. 2 tohto nariadenia, ak policajt súhlasí s hodnotením, hodnotenie sa stáva vykonateľným. Podľa či. 6 ods. 4 cit. interného predpisu policajt, ktorý nesúhlasí s hodnotením, môže písomne s odôvodnením požiadať o prerokovanie hodnotenia komisiou, ktorú vymenúva v pôsobnosti Prezídia PZ prezident PZ, pričom záver komisie je záväzný a konečný.
41. Žalovaný ďalej v kasačnej sťažnosti uviedol, že hodnotením žalobcu vypracovaným podľa nariadenia Ministra vnútra SR č. 118/2013 vyplýva zo záznamu o vyhodnocovaní policajta za prvý polrok 2014, evidovaného pod č. PPZ-HCP-BPNM2-53- 003/2014 zo dňa 26.06.2014, kedy bol hodnoty stupňom hodnotenia „B - veľmi dobre". Naopak, znížením úrovne a kvality plnenia služobných úloh, keď žalobca za 2. polrok 2014 v rámci hodnotenia vypracovaného bezprostredne nadriadeným bol hodnotený stupňom hodnotenia „E - uspokojivo'', ako to vyplýva zo záverov a vyjadrenia odvolacej komisie zo dňa 01.04.2015. Z obsahu záznamu o vyhodnocovaní policajta za 2. polrok 2014, evidovaného pod č. PPZ-HCP-BPNM2-186-001/2015. Týmto žalobca nenaplnil očakávané požiadavky vyplývajúce z jeho služobného zaradenia a popisu služobnej činnosti z hľadiska kvality, kvantity, samostatnosti a iniciatívy.
42. Žalovaný ďalej uviedol, že služobné hodnotenie podľa § 27 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov, so služobným hodnotením musí byť policajt oboznámený. V hodnotiacej časti a schváleného a vykonateľného služobného hodnotenia evidovaného pod č. PPZ-HCP- BPNM2-322-004/2015 zo dňa 24.07.2015 je taxatívne uvedená skutočnosť, že: „Menovaný nepracuje úplne samostatne, má značné rezervy vo vlastnom vyhľadávaní a odhaľovaní trestnej činnosti v rámci operatívno-pátracej činnosti, pričom pri
plnení základných úloh sa snaží tieto plniť zodpovedne, avšak jeho schopnosti je potrebné zdokonaliť. Cieľavedomosť a iniciatívu vo vzťahu k operatívno-pátracím činnostiam je potrebné výrazne zlepšiť. "
43. V kasačnej sťažnosti poukázal žalovaný na to, že pri vydávaní napadnutého rozhodnutia postupoval v súlade s platnými a všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj internými predpismi, konal v súlade so zákonom a v jeho medziach, preto podal sťažnostný návrh, ktorým žiadal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
44. Žalobca sa vyjadril ku kasačnej sťažnosti podaním zo dňa 07.11.2019, v ktorom uviedol, že kasačná sťažnosť je absolútne neopodstatnená, kasačné námietky nijakým spôsobom nie sú spôsobilé ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a v nadväznosti na uvedené navrhuje, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú, napadnutý rozsudok potvrdil a sťažovateľa zaviazal na náhradu trov konania o kasačnej sťažnosti.
45. O kasačnej sťažnosti žalovaného rozhodol Najvyšší súd SR rozhodnutím sp. zn. 6Sžk/36/2019 zo dňa 18.6.2020 tak, že rozhodnutie tunajšieho súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia Najvyšší súd uviedol, že: „po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave, po preskúmaní napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu konštatoval, že kasačná sťažnosť bola podaná dôvodne.
40. Ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu, prvostupňovým rozhodnutím v danom prípade Krajský súd v Bratislave zrušil rozhodnutie žalovaného správneho orgánu z dôvodu, že „. ani vo výrokovej časti, ani v odôvodnení rozhodnutia nie je obsiahnuté žiadne ustanovenie právneho predpisu, umožňujúce vydanie dotknutého rozhodnutia, či už jeho označenie alebo slovné vymedzenie..." Absencia vymedzenia právneho dôvodu vydania rozhodnutia je podľa krajského súdu tak závažným pochybením, že spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutí a ich nezákonnosť.
41. S týmto právnym názorom Krajského súdu v Bratislave sa Najvyšší súd SR nestotožnil.
42. Zo záhlavia prvostupňového rozhodnutia - Personálny rozkaz č. 124 zo dňa 21.08.2015 je dostatočne zrejmé, že k zníženiu osobného príplatku u žalobcu došlo podľa ust. § 91 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov. Dôvody aplikácie tohto rozhodnutia boli v prvostupňovom rozhodnutí dostatočne vysvetlené. Rovnako z druhostupňového rozhodnutia zo dňa 19.11.2015 č. KM- OLVS-102/2015/OPK z jeho záhlavia, výrokovej časti ako aj z odôvodnenia je dostatočne zrejmé, že obsahujú presnú citáciu zákonných ustanovení, na základe ktorých druhostupňový orgán rozhodoval (§ 243 ods. 1, 4 zákona č. 73/1998 Z.z., § 94 ods. 3 cit. zákona). Rovnako z odôvodnenia tohto rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný správny orgán aplikáciu vyššie cit. ustanovení dostatočne ozrejmil a vysvetlil.
43. V preskúmavanej veci sa kasačný súd v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom žalovaného správneho orgánu a síce, že osobný príplatok je iba jednou zložkou platových náležitostí, ktorú môže policajtovi priznať jeho nadriadený s prihliadnutím na množstvo a kvalitu plnenia služobných úloh, ich zložitosť a náročnosť, pričom nadriadený môže rovnako priznaný osobný príplatok znížiť. V danom prípade nejde o nárokový osobný príplatok.
44. Ako nesporne vyplynulo z obsahu administratívneho spisu, v danom prípade došlo k služobnému hodnoteniu žalobcu podľa ust. § 27 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. a z hodnotiacej časti schváleného a vykonateľného služobného hodnotenia žalobcu vyplynulo, že tento „v období 1. polrok 2014 bol hodnotený stupňom hodnotenia „B - veľmi dobre", pričom v hodnotení za 2. polrok 2014 bol hodnotený stupňom hodnotenia „E- uspokojivo ". Vyplynulo, že skutočnosťou zakladajúcou dôvod zníženia priznaného osobného príplatku bolo to, že žalobca dosahoval slabé plnenie služobných úloh. V rozhodnom období nezískal žiadne kriminálne informácie, nezaložil žiadne operatívne preverovanie ani operatívne rozpracovanie, zistil 1 podozrivú osobu, nepodal žiadny podnet na začatie trestného stíhania ani na vznesenie obvinenia, vypracoval 4 registratúrne záznamy v protokole „O" a v žiadnom inom protokole nemal registratúrny záznam. V období od 01.01.2015 do 30.06.2015 žalobca predložil 4 kriminálne informácie, nezaložil žiadne operatívne preverovanie ani operatívne rozpracovanie, nezistil v rámci svojej činnosti žiadnu podozrivú osobu, nepredložil žiaden podnet na začatie trestného stíhania a na vznesenie obvinenia. Z uvedených údajov tak vyplýva, že žalobca v hodnotenom období dosahoval
podpriemerné výsledky v plnení úloh, ktoré mu vyplývajú z jeho služobného zaradenia, pričom v každej zo sledovaných oblastí nedosahoval ani v jednom hodnotení priemer výsledkov oddelenia operatívnej činnosti a vyšetrovania Západ národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii ÚHCP P PZ pripadajúci na jedného policajta."
45. Na základe uvedeného bolo vydané prvostupňové rozhodnutie - Personálny rozkaz č. 124 z 21.08.2015, ktoré bolo žalobcovi vyhlásené v súlade s ust. § 266 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.
46. Na základe vyššie uvedených skutočností kasačný súd nemohol súhlasiť s právnym názorom Krajského súdu v Bratislave, vysloveným v preskúmavanom rozsudku č.k. 5S/8/2016-78 zo dňa 14.05.2019. Podľa názoru kasačného súdu, rozhodnutia sťažovateľa spĺňajú náležitosti rozhodnutia podľa ust. § 241 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. tak z formálnej, ako aj hmotnoprávnej stránky.
47. Predmetné rozhodnutia boli dostatočne odôvodnené a kasačný súd ich považuje za zákonné a dostatočne presvedčivé.
48. Žalovaný správny orgán dostatočne odôvodnil, že k zníženiu osobného príplatku (ako nenárokovateľnej zložky k platu) viedlo nedostatočné plnenie služobných povinností žalobcu, resp. nedostatočné plnenie samostatných odborných úloh na úseku špeciálnych a osobitných policajných akcií. Ďalej nedostatočný výkon operatívno-pátracej činnosti so zameraním na predchádzanie, odhaľovanie a dokumentovanie organizovanej a závažnej trestnej činnosti za využitia metód a prostriedkov operatívno-pátracej činnosti.
49. Sťažovateľ poukázal na ust. § 29 zákona č. 73/1998 Z.z. (služobné hodnotenie), ktoré bolo hlavným podkladom pre vydanie rozhodnutia o znížení príplatku.
50. Sťažovateľ dostatočne podrobne vysvetlil a odôvodnil svoj právny názor a kasačný súd toto odôvodnenie vyhodnotil tak, že poskytuje skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia.“
V.
Právna úprava
46. Podľa § 27 zák. č. 73/1998 Z.z.:
(1) Služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov. So služobným hodnotením musí byť policajt oboznámený. Služobné hodnotenie obsahuje hodnotiacu časť a závery.
(2) V hodnotiacej časti sa posudzujú a) znalosti právnych predpisov a ich uplatňovanie vo výkone štátnej služby, b) znalosti interných služobných predpisov, s ktorými bol policajt riadne oboznámený, c) výkon štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy, d) plnenie povinností policajta alebo nadriadeného pri dodržiavaní služobnej disciplíny, e) splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu, f) bezúhonnosť a spoľahlivosť policajta podľa § 14 ods. 2 a 3, g) spôsobilosť policajta na ďalší výkon funkcie alebo výkon štátnej služby.
(3) Policajt je služobne hodnotený za dobu, ktorá uplynula od schválenia predchádzajúceho služobného hodnotenia.
(4) V záveroch služobného hodnotenia sa uvedie, že policajt je a) spôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby, b) nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby, c) spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu, d) nespôsobilý vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu, alebo e) nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe.
(5) Služobné hodnotenie sa vykoná vždy a) pred skončením prípravnej štátnej služby na účely zistenia spôsobilosti policajta na zaradenie do stálej štátnej služby, b) ak policajt zaradený do dočasnej štátnej služby pred jej skončením požiada o zaradenie do stálej štátnej služby.
(6) V priebehu štátnej služby sa služobné hodnotenie vykoná a) najmenej raz za päť rokov, b) ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti policajta na výkon funkcie.
47. Podľa § 91 ods. 1 písm. a/ zák. č. 73/1998 Z.z. policajtovi v stálej štátnej službe, okrem príslušníka Policajného zboru v stálej štátnej službe, s prihliadnutím na množstvo a kvalitu plnenia služobných úloh, ich zložitosť a náročnosť možno priznať osobný príplatok pri zaradení vo výkone do výšky 100%.
48. Podľa § 91 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z. príslušníkovi Policajného zboru v stálej štátnej službe s prihliadnutím na množstvo a kvalitu plnenia služobných úloh, ich zložitosť a náročnosť možno priznať osobný príplatok do výšky 30% súčtu funkčného platu a hornej hranice prídavku za výsluhu rokov. Podľa § 91 ods. 4 zák. č. 73/1998 Z.z. o priznaní, zvýšení, znížení alebo odňatí osobného príplatku podľa odsekov 1 a 2 rozhoduje príslušný nadriadený a podľa odseku 3 minister. Súbeh osobných príplatkov podľa odsekov 1 a 3 nie je možný.
49. Podľa § 91 ods. 4 zák. č. 73/1998 Z.z. o priznaní, zvýšení, znížení alebo odňatí osobného príplatku podľa odsekov 1 a 2 rozhoduje príslušný nadriadený a podľa odseku 3 minister. Súbeh osobných príplatkov podľa odsekov 1 a 3 nie je možný.
50. Podľa § 241 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zák. č. 73/1998 Z.z.:
(1) Rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.
(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.
(3) V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.
(4) Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého oprávneného orgánu.
51. Podľa § 247 zák. č. 73/1998 Z.z. podrobnosti o konaní vo veciach služobného pomeru ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
52. Podľa čl. 1 Nariadenia MV SR č. 17/2008 toto nariadenie upravuje jednotný postup pri odmeňovaní policajtov, prikazovaní služby nad základný čas služby v týždni a nariaďovaní služobnej pohotovosti policajtom útvarov Ministerstva vnútra SR a nimi riadených organizácií a zariadení, útvarov Policajného zboru a Akadémie Policajného zboru v Bratislave.
53. Podľa čl. 6 ods. 1, 2, 3, 9 Nariadenia MV SR č. 17/2008
(1) Osobný príplatok určený v eurách so zaokrúhlením na 50 eurocentov smerom nahor, vyjadrený aj v percentách priznáva nadriadený, ktorý je oprávnený policajta ustanoviť alebo vymenovať do funkcie (ďalej len „nadriadený“). Vzor všeobecných zásad priznania osobného príplatku je uvedený v prílohe č. 2 tohto nariadenia. Konkrétne zásady podľa vykonávanej služobnej činnosti na príslušných útvaroch spravuje nadriadený podľa všeobecných zásad priznania osobného príplatku.
(2) Nadriadený môže zvýšiť alebo znížiť jednorazovo osobný príplatok maximálne vo výške 25 % zo sumy hornej hranice osobného príplatku v platovej triede, do ktorej je policajt zaradený.
(3) Návrh na priznanie, zvýšenie, zníženie alebo odňatie osobného príplatku predkladá písomne bezprostredne nadriadený policajta so stanoviskom vyššieho nadriadeného. V návrhu uvedie konkrétne dôvody na priznanie alebo zvýšenie osobného príplatku. Ak zaniknú dôvody, na základe ktorých bol policajtovi priznaný alebo zvýšený osobný príplatok, bezprostredne nadriadený policajta bez zbytočného odkladu predloží písomný návrh na zníženie alebo odňatie osobného príplatku s uvedením konkrétnych dôvodov so stanoviskom vyššieho nadriadeného. Dôvodmi na priznanie, zvýšenie, zníženie alebo odňatie osobného príplatku sú pre policajta na útvare Policajného zboru, na ktorom sa vedie hodnotiaci systém v Policajnom zbore, výsledky hodnotenia policajta podľa interného aktu riadenia; vzor všeobecných zásad priznania osobného príplatku uvedený v prílohe č. 2 tohto nariadenia sa nepoužije.
(9) Výšku osobného príplatku pred jeho priznaním, zvýšením, znížením alebo odňatím prerokuje nadriadený v súlade s osobitným predpisom s príslušným odborovým orgánom.
54. Podľa § 247a zák. č. 73/1998 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia.
55. Podľa § 248 policajt môže podať na súde návrh na preskúmanie právoplatného rozhodnutia vydaného nadriadeným.
56. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
57. Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.
VI.
Právne posúdenie a závery správneho súdu
58. Krajský súd v Bratislave, ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 zák. č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) s poukazom na ust. § 491 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a v dôsledku viazanosti právne záväzným názorom kasačného súdu (§ 469 SSP) dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.
59. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
60. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (ods. 2).
61. Rozhodnutím orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka (§ 3 ods. 1 písm. b/ SSP).
62. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
63. V intenciách § 6 ods. 1 SSP, súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.
64. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.
65. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP (zákon č. 162/2015 Z.z.). Oba zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania.
66. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.
67. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Správny súd preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu a posudzuje, či je pravdivé tvrdenie žalobcu, že bol rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach. Limitom súdneho prieskumu je zákonnosť, pričom zákonnosť rozhodnutí a postupov je súlad týchto rozhodnutí a postupov s platným právnym poriadkom SR.
68. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide.
69. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako odvolací orgán potvrdil prvostupňové rozhodnutie - personálny rozkaz riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, ktorým bol žalobcovi znížený osobný príplatok zo 135,50 € na 25,50 € s poukazom na § 91 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/199 Z.z.“).
70. Správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo je v súlade so zákonom a ostatným všeobecne záväznými právnymi predpismi, žalovaný pred vydaním napadnutého rozhodnutia riadne zistil skutkový stav, odôvodnenie rozhodnutia je dostatočne zrozumiteľné, obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti a je z neho zrejmé akými úvahami bol vedený žalovaný pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s vyjadreniami žalobcu. K jednotlivým žalobným námietkam správny súd v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia kasačného súdu, obsiahnuté vyššie.
71. Správny súd preto nemal inú možnosť ako správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietnuť.
72. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.
73. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.