Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17Pc-15-2020.pdf
PDF · 96.3 KB
Case nature
Area
Subarea
17Pc/15/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľky M. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X., ul. G. XXX/ XX, zastúpená JUDr. Romanom Madom, advokátom so sídlom v Novej Dubnici, ul. Gagarinova 32, proti odporcovi: S. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. nad O., ul. B. XXXX/XX, tohto času bytom J. republika, Z. - N. B., ul. M. 5, o určenie príspevku na výživu nevydatej matke, takto
rozhodol:
I. Odporca j e p o v i n n ý prispievať navrhovateľke na úhradu jej výživy v období od 01.01.2020 do 25.03.2021 sumou 100 eur mesačne, a to do 20. dňa v mesiaci vopred.
II. Zročné výživné za obdobie od 01.01.2020 do 25.03.2021 v sume 1.480,64 eur súd p o v o ľ u j e odporcovi splácať v 8 splátkach vo výške 185,08 eur, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky riadne a včas, má za následok zročnosť celého plnenia.
III. Súd návrh vo zvyšnej časti z a m i e t a .
IV. Žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
1.1 Dňa 30.07.2020 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh navrhovateľky, ktorým sa domáha, aby súd rozhodol o splnení povinnosti odporcu prispievať jej, ako nevydatej matke, na výživu sumou 200 eur mesačne od 01.01.2022 do 01.01.2022. Takisto, aby rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke zameškané výživné v mesačných splátkach po 100 eur spolu s bežným výživným splatných vždy do 20. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku až do vyrovnania pod hrozbou straty výhody splátok. Tento návrh odôvodnila tým, že obaja účastníci tohto konania nie sú manželia a ani nežijú v spoločnej domácnosti. Z ich polročnej známosti a vzťahu sa narodil syn, maloletý W.. Otec maloletého dieťaťa, a to S. W., je uvedený na rodnom liste, ako otec maloletého W. W., narodeného dňa 25. marca 2019. Otcovstvo k dieťaťu otec uznal s navrhovateľkou pred Matričným úradom v I. X. formou „Zápisnice“ zo dňa 01. marca 2019, a to súhlasným vyhlásením rodičov k dieťaťu doposiaľ nenarodenému dieťaťu. S odporcom žila v spoločnej domácnosti v byte v Brne a odsťahovala sa na Slovensko ku svojim rodičom koncom roku 2019, pričom otec maloletého odišiel od matky dňa 26.12.2019. Podľa dostupných informácií matky, otec má trvalý pobyt nahlásený v X. nad O., no poštové zásielky preberá v Z., kde by mal byť zamestnaný, no nemá vedomosť u akého zamestnávateľa. Odporca v čase kedy žil s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti v Z., kde študovala na vysokej škole, pracoval v pracovnej pozícii ako čašník, naposledy v X. nad O.. Nemá vedomosť o výške jeho mesačného príjmu. V čase od mesiaca január 2020 do konca mesiaca máj 2020 ju navštívil za účelom stretnutia sa s Mathiasom len 3- krát. Z uvedeného teda vyplýva, že odporca o svojho syna nejaví prakticky žiadny záujem, nepomáha pri jeho výchove, pri príležitosti sviatkov mu nič nekúpil.
Taktiež rodičia odporcu sa o svojho vnuka vôbec nezaujímajú, nepomáhajú navrhovateľke pri výchove a ani finančne, nič mu nekúpili, nenavštevujú ho, nezaujímajú sa o jeho zdravotný stav. Navrhovateľka sa s odporcom ústnou formou dohodli na tom, že od mesiaca január 2020 bude otec maloletého syna W. prispievať na jeho výchovu a výživu pravidelne mesačne sumou vo výške 80 eur v termíne do 15- eho dňa v mesiaci vopred. Odporca neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému tak, ako sa ústne dohodli. Za mesiace 01 - 03/2020 poslal výživné na syna 2 x 80 eur a v mesiaci máj 2020 len sumu vo výške 35 eur. Pokiaľ má navrhovateľka vedomosť, odporca nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť a nevlastní majetok väčšej hodnoty. Navrhovateľka nemá okrem maloletého syna W.iadnu inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Poberala pravidelne mesačne od mesiaca marec 2019 rodičovský príspevok v sume 220,70 eur a od mesiaca január 2020 rodičovský príspevok v sume 270 eur a prídavok na maloleté dieťa od mesiaca marec 2019 v sume 24,34 eur a od mesiaca január 2020 prídavok na dieťa v sume 24,95 eur. Nevlastní žiadny majetok väčšej hodnoty. Býva spolu so synom v 3-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jej rodičov. V tomto byte býva spolu so svojimi rodičmi a 11 ročným bratom. Na trvalý pobyt v predmetnom byte je nahlásená aj 20 ročná sestra navrhovateľky, ktorá však v súčasnosti v byte nebýva, no môže sa kedykoľvek vrátiť. Finančné náklady spojené s bývaním a službami za bývanie predstavujú mesačne sumu vo výške 111,89 eur (plyn, voda teplá a studená) a fond opráv sumu 53,07 eur. Ďalej sa mesačne platí zálohová platba za elektrickú energiu v sume 28 eur, rozhlas a televízia v sume 4,64 eur, komunálny odpad, kde poplatok za jednu osobu predstavuje sumu 32,0982 eur. W. W. je zdravé dieťa, t.j. vzhľadom na jeho nízky vek sa zatiaľ neprejavili žiadne zdravotné ťažkosti. Vyžaduje pevnú stravu, s čím sú spojené vyššie výdavky na jeho stravu, t.j. zakúpenie ďalších výrobkov, predovšetkým mliečneho charakteru. Matka nedoštudovala vysokú školu z dôvodu, že otehotnela. Je prakticky závislá na svojich rodičoch, ktorí zatiaľ nepožadujú od nej príspevok na bývanie. V prípade finančných ťažkostí, ktoré sú každý mesiac, sa snažia navrhovateľke v rámci možností finančne vypomáhať, resp. niečo vnukovi kúpia bez nároku na preplatenie.
1.2 Spolu s návrhom doručila navrhovateľa aj listinné dôkazy označené v návrhu a nachádzajúce sa v spise.
2. Odporcovi bol návrh na začatie konania spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie k návrhu doručený do vlastných rúk dňa 16.10.2020. K návrhu sa odporca písomne nevyjadril.
3. Súd na rozhodnutie o návrhu nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnila navrhovateľka a jej právny zástupca. Odporca v podaniach z 15.02.2021 a z 22.02.2021 písomne ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. Odročenie pojednávania nepožadoval.
4. Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že navrhovateľka zotrváva na svojom návrhu v nezmenenom obsahu a odvoláva sa na písomné vyhotovenie návrhu.
5. Navrhovateľka vypovedala, že v súčasnosti býva s rodičmi, 12 ročným bratom a synom v 3-izbovom byte v I. X.. Sestra má v byte trvalý pobyt, avšak s nimi nebýva, zdržiava sa u priateľa. Náklady spojené s bývaním uhrádzajú jej rodičia. Medzi jej osobné výdavky patrí poplatok za telefónny paušál vo výške 20 EUR mesačne, ktorý platí jej mama a občas, ak jej nejaké peniaze zvýšia, zaplatí aj ona. Má bežné výdavky, a to na oblečenie cca 20 EUR mesačne, na hygienické potreby cca 20-30 EUR, stravujú sa ako rodina spolu súhrne, je to cca 400 EUR mesačne, teda predpokladá, že výdavky na stravu pre ňu sú asi 80-90 EUR mesačne. Špeciálnu stravu nemá, akurát berie vitamíny, z dôvodu kojenia a to cca 10-15 EUR mesačne. Jej príjem pozostáva z poberania prídavku na dieťa a rodičovského príspevku, aktuálne je to spolu v sume 300,50 EUR. Príspevky sa menili v rokoch 2019 a 2020. Čo sa týka otehotnenia, tak v tom čase bola študentkou na Vysokej škole v Brne, túto školu ešte nemá dokončenú, k dosiahnutiu titulu Bc. potrebuje dokončiť ešte 1 semester. Na vysokú školu išla hneď po strednej škole, riadne zamestnaná nebola, privyrábala si brigádami. Počas pobytu v Brne a štúdiu na vysokej škole, bývala s odporcom, s ktorým otehotnela, pričom ich finančne dotovali jej rodičia. Odporca ju a ich syna vyhodil z nájomného bytu v Brne, nakoľko si našiel priateľku, preto s odišla bývať k rodičom. O odporcovi vie, že už býva v inom byte, tvrdil jej, že zmenil aj prácu v lete a odišiel pracovať do pizzerie, predpokladá, že príjem má, nakoľko potrebuje platiť nájom, ktorý je v Brne vysoký. Voči odporcovi má aj peňažnú pohľadávku a to titulom zaplatenia ich spoločného dlhu, ktorý vznikol tak, že na študentskom bankovom účte sa dostala do prečerpania v sume 20.000,- CZK, čo je cca 800 EUR, pričom tento dlh splatila tak, že si požičala 800 EUR od babky a dlh vyrovnala. Odporca napriek prísľubom, alikvotnú časť jej nezaplatil, pričom sľúbil, že uhradí celý dlh.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: č. l. 7 rodný list, č. l. 9,10 potvrdenia o výške prídavku na dieťa a rodičovský príspevok za roky 2019-2020, č. l. 11-22 kópie uhradených faktúr PPD. Na základe vykonaného dokazovania, má súd za preukázaný tento, pre rozhodnutie súdu podstatný skutkový stav:
7.1 Navrhovateľka je matkou spoločného maloletého dieťaťa účastníkov konania, Mathiasa Mazána, ktorý sa jej narodil dňa 25.03.2019. Účastníci konania nie sú manželia. Navrhovateľka v súčasnosti poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa v celkovej sume 300,50 eur mesačne. Iný príjem nemá. Pracovať nemôže, lebo vychováva maloletého syna, o ktorého sa osobne stará. Býva so svojimi rodičmi a maloletým bratom v ich trojizbovom byte. Majetok vyššej hodnoty nevlastní. Výdavky v súvislosti s bývaním nemá, pretože býva u svojich rodičov, ktorým náklady na bývanie nehradí. Má výdavky na poplatok za telefónny paušál vo výške 20 eur mesačne, na oblečenie približne 20 eur mesačne, na hygienické potreby približne 20 až 30 eur, na stravu približne 80 až 90 eur mesačne a na vitamíny, z dôvodu kojenia približne 10 až 15 eur mesačne. Teda spolu približne 150 eur až 175 eur mesačne. Finančne jej vypomáhajú rodičia. Otehotnela v čase, kedy bola študentkou na Vysokej škole v Brne, pričom na vysokú školu išla ihneď po strednej škole. Riadne zamestnaná doposiaľ nebola, privyrábala si brigádami. Odporca žije v Brne v Českej republike. Jeho mesačný príjem ani výdavky súd nezistil, predovšetkým preto, že odporca je v konaní pasívny a nevyjadril sa k návrhu na začatie konania. Z výsluchu navrhovateľky je zrejmé, že odporca nevlastní žiadny majetok väčšej hodnoty.
7.2 Účastníci konania spolu nežijú v spoločnej domácnosti od 26.12.2019. Ústne sa dohodli, že odporca bude platiť výživné na syna od mesiaca január 2020 v sume 80 eur mesačne. Túto dohodu nedodržiava. V súčasnosti je na tunajšom súde vedené konanie pod sp.zn. 35P/71/2020 o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu. Toto nebolo doposiaľ skončené. Odporca sa na vykonané pojednávanie nedostavil.
8.1 Podľa § 74 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o rodine“) otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.
8.2 Podľa § 75 ods.1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
8.3 Podľa § 32 ods.1, ods.2 Civilného mimosporového poriadku účastníci sú povinní úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné na rozhodnutie. Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení.
9.1 Na základe zisteného skutkového stavu a po aplikácii citovaných ustanovení zákona o rodine súd vec právne posúdil takto:
9.2 Navrhovateľka je matkou dieťaťa, Mathiasa Mazána, nar. 25.03.2019, ktorého otcom je odporca, pričom účastníci konania nie sú manželmi a nežijú spolu. Navrhovateľka ako nevydatá matka sa počas tehotenstva a po narodení syna objektívne dostala do horšej osobnej i sociálnej situácie, z pohľadu možností zaobstarania si príjmu, resp. majetku. Odporca, keďže nie je jej manželom, nie je povinný plniť si voči nej vyživovaciu povinnosť manžela. Práve z tejto skutočnosti vychádza aj ustanovenie § 74 zákona o rodine, ktoré upravuje majetkové nároky nevydatej matky súvisiace s tehotenstvom a pôrodom, ktoré z uvedených dôvodov nie sú uhrádzané v rámci vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov. Účelom tohto ustanovenia je vyvážiť túto situáciu a priblížiť ju pomerom vydatej matky. Bolo by v rozpore s princípmi zákona o rodine, pokiaľ by uvedené náklady musela uhrádzať výlučne matka, teda navrhovateľka. Navyše s tehotenstvom, pôrodom a následnou starostlivosťou o narodené dieťa je spojená aj zmena sociálnej situácie matky, ktorá spravidla príde o príjmy z pracovného, resp. iného pomeru, a súčasne má aj zvýšené výdavky spojené s týmito skutočnosťami. Rozhodujúcou skutočnosťou pri určení príspevku je zhoršenie príjmovej situácie matky. Príspevok nie je odôvodnený prípadnou neschopnosťou matky samostatne sa živiť.
9.3 Pri určení výšky príspevku súd vzal do úvahy v prvom rade výdavky navrhovateľky, ktoré vyčíslila celkovo v sume približne 160 eur mesačne. Tieto výdavky zodpovedajú primeraným a obvyklým výdavkom zdravej matky starajúcej sa o dieťa v nízkom veku. Čo sa týka jej výdavkov na bývanie, tie jej uhrádzajú jej rodičia. Je zrejmé, že výdavky na ošatenie, stravu, bývanie a iné potreby má aj odporca, ktorý ich však nešpecifikoval, nakoľko je v konaní pasívny. Takisto má jednu vyživovaciu povinnosť k synovi účastníkov konania. Ohľadne výdavkov účastníkov konania z vykonaného dokazovania nevyplývajú žiadne osobitné a výnimočné okolnosti na strane oboch účastníkov konania. Možno teda uzavrieť, že výdavky navrhovateľky sú bežné, rovnako tak výdavky odporcu.
9.4 Ďalej súd vzal do úvahy príjem navrhovateľky, ktorý pozostáva iba z rodičovského príspevku a prídavku na dieťa, aktuálne v celkovej výške 300,50 eur mesačne. Ohľadne príjmu navrhovateľky je potrebné uviesť, že navrhovateľka pred narodením maloletého dieťaťa nebola nikdy v riadnom pracovnom pomere a nemala riadny a stály príjem. Po strednej škole začala študovať na vysokej škole, pričom počas tohto štúdia otehotnela. Finančne ju dotovali jej rodičia. Je tak zrejmé, že v jej prípade nenastal v dôsledku tehotenstva a materstva výpadok riadneho príjmu. Zhoršenie príjmovej situácie navrhovateľky, ako matky, teda v jej prípade nebolo také významné ako u pracujúcej (resp. podnikajúcej) matky, čo má následne význam pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu k nej.
9.5 Pri určení výšky príspevku vzal súd takisto do úvahy schopnosti, možnosti a takisto aj majetkové pomery odporcu v zmysle § 75 ods. 1 zákona o rodine. Odporca ako účastník konania bol v zmysle § 32 ods.1 Civilného mimosporového poriadku povinný úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné na rozhodnutie, a to po tom, čo bol vyzvaný na vyjadrenie sa k doručenému návrhu na začatie konania. Odporca sa k návrhu vôbec nevyjadril. Súd vychádzal iba z tvrdení navrhovateľky, pričom uzavrel, že odporca je zdravotne spôsobilý na výkon zamestnania (vo výkone práce mu nebránia žiadne zdravotné obmedzenia), je v produktívnom veku, je schopný za prácou aj vycestovať do zahraničia (nakoniec tak aj sám urobil). Potencialita jeho príjmov je tak minimálne priemerná. Čo sa týka majetkových pomerov odporcu, tie sú také, že odporca nevlastní žiadny majetok väčšej hodnoty.
9.6 Berúc do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti, teda po preskúmaní príjmových a majetkových pomerov navrhovateľky a odporcu, a takisto po preskúmaní potrieb navrhovateľky a možností na strane odporcu, určil súd výšku príspevku v sume 100 eur mesačne. Takisto vzal do úvahy aj to, že samotná navrhovateľka sa s odporcom dohodla na výške výživného pre ich spoločného syna vo výške 80 eur. Výška príspevku podľa názoru súdu navrhovateľke v primeranej miere pre ňu, jej pomôže s vyrovnaním sa so situáciou, že ako nevydatá matka má obmedzené príjmové možnosti. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že tento príspevok sa poskytuje v primeranej výške a pre samotnú navrhovateľku, nie pre dieťa. Na rozdiel od vyživovacej povinnosti medzi manželmi, ktorej účelom je v zásade dosiahnutie rovnakej životnej úrovne oboch manželov, účelom príspevku podľa § 74 ods.1 zákona o rodine je poskytnutie primeraného príspevku na výživu nevydatej matke. Teda je dané kritériom primeranosti, pričom podmienkou na priznanie príspevku nie je odkázanosť matky. Súd obmedzil platenie príspevku na výživu do dňa 25.03.2021, nakoľko odporca je podľa § 74 ods.1 zákona o rodine povinný prispievať na výživu navrhovateľky najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu spoločného dieťaťa, teda od 25.03.2019.
9.7 Vzhľadom k rozhodnutiu súdu o určení príspevku počnúc dňom 01.01.2020 (v zmysle uplatneného návrhu navrhovateľky) vznikol odporcovi tým, že neplatil navrhovateľke ani časť príspevku, za obdobie od 01.01.2020 do splatnosti výživného za mesiac marec 2021, nedoplatok na výživnom vo výške 1.480,64 eur. Za mesiace január 2020 až marec 2021 (keďže výživné je podľa § 76 ods.1 zákona o rodine splatné vopred, a výživné za marec 2021 je už v čase rozhodnutia súdu splatné vzhľadom aj na predčasnú vykonateľnosť rozsudku o výživnom) vznikol odporcovi nedoplatok vo výške 1.480,64 eur (14x100 eur + 80,64 eur, t.j. alikvótna časť za 25 dní v mesiaci marec 2021).
9.8 Teda príspevok na výživu navrhovateľky je, vzhľadom na dátum rozhodnutia súdu (23.02.2021), na predčasnú vykonateľnosť rozsudkov o výživnom a na dátum maximálnej doby platenia príspevku (do 25.03.2021), už v celom rozsahu splatným. Ide tak o už splatný peňažný dlh, pričom vzhľadom na jeho výšku súd rozhodol tak, že odporca je povinný tento dlh splácať v 8 mesačných splátkach vo výške 185,08 eur, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pričom omeškanie
s plnením jednej splátky riadne a včas, má za následok zročnosť celého plnenia. Rozhodol tak preto, aby odporcovi nevznikli nárazovo neprimerané výdavky.
9.9 V časti uplatneného nároku, prevyšujúcej sumu priznaného príspevku na výživu navrhovateľky nad 100 eur mesačne, súd návrh zamietol.
10. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 11. O trovách tohto konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Súd v tomto konaní nevzhliadol takú okolnosť, ktorá by odôvodňovala použitie § 55 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená navrhovateľka môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.