Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/6/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Petra Tobiaša a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 23.02.2021, v trestnej veci proti obžalovanému Y. S., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a/, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. zo dňa 19.06.2019, takto

rozhodol:

Podľa , , z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe

Obžalovanému

Y. S., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom U. XXX, okr. T.,

u k l a d á :

Podľa § 156 ods. 3 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného Y. S. vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 04.06.2018 v presne nezistenom čase okolo 19:30 hod. na adrese U., D. č. XXX, okres T., zozadu rukami udrel svoju matku V. S. do oblasti hlavy, dôsledkom čoho spadla zo schodov nachádzajúcich sa v zadnej časti rodinného domu, kde ju po tomto páde ešte niekoľkokrát udrel poriskom lopaty na presne nezistené miesta na tela, čím takto svojim konaním poškodenej V. S. spôsobil zranenia a to zlomeninu druhého krčného stavca chrbtice podvrtnutie medzi 2. a 3. krčným stavcom chrbtice a pomliaždenie oboch lakťov, s dobou liečenia od 04.06.2018 a predpokladanou dobou liečenia 120 dní a s obmedzením na obvyklom spôsobe života závažným spôsobom v trvaní 90 dní spočívajúcom v hospitalizácii poškodenej V. S. od 04.06.2018 do 11.06.2018, ako aj fixácii hlavy a krku, pri ktorej poškodená V. S. bola odkázaná na cudziu pomoc a nemohla vykonávať ani bežné domáce práce.

Za to mu súd podľa § 156 ods. 3 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona a § 37 písm. m/ Tr. zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa mu zároveň uložil povinnosť zaplatiť U. A., a.s. so sídlom T. Z., XXX XX F. - T., IČO: 35 937 874 náklady zdravotnej starostlivosti vo výške 3.550,28 eur.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré aj dodatočne prostredníctvom zvoleného obhajcu písomne odôvodnil. V jeho dôvodoch po rekapitulácii výroku odvolaním napadnutého rozsudku a podstatných dôvodov, ktoré mali viesť okresný súd k záveru o riadne zistenom skutkovom stave pre právne posúdenie konania obžalovaného so záverom o vine a treste prezentovanom v odvolaním napadnutom rozsudku uviedol, že odvolanie podal proti všetkým výrokom rozsudku a tiež proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. S tvrdením súdu, že sa na zraneniach poškodenej podieľal výlučne obžalovaný a že obrana obžalovaného bola účelová, sa absolútne nestotožnil. Podľa jeho názoru totižto súd nesprávne posúdil a vyhodnotil dôkazy, ktoré boli v konaní vykonané, ktoré práve svedčia o jeho nevine. Boli preukázané rozpory vo výpovediach poškodenej, V. S. a svedka M. F.. Poškodená vo svojich výpovediach rozporne uvádzala, čo predchádzalo údajnému soteniu obžalovaným zo schodov, čo nasledovalo bezprostredne po páde poškodenej, kde sa nachádzali svedkovia v čase jej pádu, akým spôsobom ju mal obžalovaný ťahať, udierať, kopať, kto každý videl celý incident, čo videl M. F., aké množstvo alkoholu užila poškodená v ten deň. Pokiaľ ide o výpovede svedka M. F., tie sa tiež rozporovali v podstatných okolnostiach. Výpovede poškodenej a svedka Ľ. F. sa jednoznačne rozporujú v tom, kto každý sa nachádzal v izbe v čase od príchodu obžalovaného do izby do odchodu poškodenej z izby. Poškodená uviedla dokonca rozporne, keď v prvotnej výpovedi dňa 05.06.2018 uviedla, že boli v izbe len ona, svedok Ľ. F. a pri ďalších výsluchoch už zmenila svoje výpovede dňa 26.09.2018 a následne aj na hlavnom pojednávaní dňa 30.01.2019, keď uviedla, že v izbe sa nachádzali aj sestry F.. Svedok Ľ. F. však oproti výpovediam poškodenej zo dňa 26.09.2018 a 30.01.2019 vypovedal, že v izbe sa nachádzal len on s poškodenou. Výpovede poškodenej a svedka Ľ. F. sa zjavne rozporujú v priebehu udalostí a v samotných udalostiach, ktoré sa v izbe diali. Podľa výpovedí poškodenej, mal obžalovaný v izbe udierať svedka F. viackrát a tiež mal udierať a strkať aj do poškodenej do času jej odchodu z izby. Svedok Ľ. F. však vo svojich výpovediach uviedol, že ho obžalovaný v izbe udrel len raz. Ďalej podľa výpovede poškodenej zo dňa 05.06.2018, mal obžalovaný poškodenú udrieť tri razy a to po zadku a ruke. V ďalšej výpovedi zo dňa 26.09.2018 však už poškodená uviedla, že ju obžalovaný schytil za hlavu, za nohu ju odtiahol a bil ju, kde mu prišlo, malou doskou z rebríka a potom vytiahol na ňu porisko z lopaty a bil ju ďalej. Tiež uviedla, že svedok F. nevidel ani pád ani údery a že F. prišiel až potom, ako obžalovaného mal P. A. odtiahnuť preč od poškodenej, po všetkom. Na hlavnom pojednávaní 30.01.2019 už poškodená zase odlišne opísala sled udalostí po páde, keď po páde poškodenej ju obžalovaný nechytil za hlavu, ruku, ale mal obžalovaný hneď zobrať porisko z lopaty a udierať ju. Podľa prvej výpovede Ľ. F. zo dňa 05.06.2018 vyplýva, že svedok pri prvom výsluchu uviedol, že videl len jeden úder poriskom. V druhej výpovedi zo dňa 24.07.2018 však už svedok uviedol, že videl dva údery poriskom. Z jednotlivých výpovedí tak poškodenej, ako aj svedka je preukázaný rozpor v skutočnostiach, koľko úderov mal obžalovaný spôsobiť poškodenej po páde, akým spôsobom ju mal udierať, akým náradím mal obžalovaný poškodenú udierať. Výpovede poškodenej ako aj výpovede svedka sa rozporujú nielen jednotlivo, ale aj navzájom. Rovnako sa výpovede V. S. rozporujú v tvrdeniach, že pri výpovedi 05.06.2018 sa vôbec nezmienila o týchto svedkoch, aby sa nejakým spôsobom podieľali na odtrhnutí obžalovaného od poškodenej, prípadne, že by sa smiali na jej páde a úderoch. Následne už v druhej výpovedi dňa 26.09.2018 poškodená uviedla, že sestry F. boli v izbe, keď mal obžalovaný vybehnúť za poškodenou a sotiť ju zo schodov, hneď na to vo výpovedi odlišne uviedla, že sa počas pádu a úderov už všetci balili a následne už zmenila svoju výpoveď úplne, keď poškodená uviedla, že v čase pádu sa všetci 4 svedkovia nachádzali v R. aute a pozerali sa pomaly hodinku. Na hlavnom pojednávaní dňa 30.01.2019 zase poškodená uviedla, že až po páde ako ju obžalovaný udieral poriskom, poskákali do auta a sa na to pozerali 20 minút. Výpovede svedka Ľ. F. sa tiež rozporovali v tejto časti. V prvotnej výpovedi 05.06.2018 uviedol, že to všetci museli vidieť, lebo sa smiali, keď ona ležala na zemi. V ďalšej výpovedi dňa už svedok uviedol, že všetci boli v čase pádu a úderov, ktoré nasledovali po páde v kuchyni, že ani on ich nevidel. Na hlavnom pojednávaní už uviedol, že v čase pádu a úderov po páde sa všetci

balili a pratali. Preto vzhľadom na evidentnú rozpornosť ich výpovedí nemožno považovať doterajšie výpovede poškodenej, V. S., a svedka M. F. za hodnoverné a súčasne aj za súladné, ale práve naopak. Nestotožňuje sa s názorom súdu o zhodnosti výpovedí poškodenej. Má za to, že výpovede poškodenej sa rozporujú nie len v podstatných okolnostiach, ale dokonca v základných okolnostiach, ktoré sa udiali dňa 04.06.2018. Jednotlivé výpovede poškodenej sa rozporovali v podstatných okolnostiach už v prípravnom konaní a nezhodovali sa ani s výpoveďou na hlavnom pojednávaní. Taktiež je potrebné poukázať aj na výpoveď poškodenej na hlavnom pojednávaní zo dňa 30.01.2019, kde poškodená výslovne uviedla, že obžalovaného nevidela, ako ju sotil, keďže bola otočená chrbtom a teda nevidela osobu, ktorá ju sotila zo schodov. Taktiež je potrebné uviesť, že poškodená počas svojej výpovede na hlavnom pojednávaní absolútne neodstránila rozpornosti zo svojich predchádzajúcich výpovedí, na ktoré poukázala obhajoba a tým neodstránila ani pochybnosti o hodnovernosti všetkých svojich doterajších tvrdení a výpovedí. Opierajúc sa o závery znaleckého posudku č. 14/2018 Y.. V. S. a jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní zo dňa 13.03.2019 uviedol, že pokiaľ ide o ďalšie zranenia poškodenej, je potrebné poukázať na to, že ani v prvotnej zdravotnej dokumentácii poškodenej, tak ako to uviedol vo svojej výpovedi znalec, sa nenachádzali žiadne záznamy o zraneniach spôsobených údermi poriskom, kopancami, ktoré poškodená uviedla vo svojich výpovediach. Je teda s veľkou pravdepodobnosťou možné vyvodiť záver, že poškodená si tieto poranenia, ktoré jej mal obžalovaný údajne spôsobiť po páde, vymyslela a dodatočne uviedla vo svojej výpovedi. Berúc do úvahy lekársku správu poškodenej, táto nedokazuje spôsobenie zranení konkrétnou osobou. Zranenia poškodenej, o ktorých svedčia lekárske nálezy, mohli byť vzhľadom na absenciu zábradlia a stavu opitosti poškodenej spôsobené aj jej pádom bez cudzieho zavinenia. Znalec tiež vo svojom posudku na str. 8,12,13 a 16 a na hlavnom pojednávaní dňa 13.03.2019 spochybnil príčinu pádu poškodenej zo schodov, tým , že uviedol, že poškodená bola v čase pádu pod vplyvom alkoholu a schodová plošina pri vstupe do domu poškodenej je nebezpečné miesto, nachádza sa jeden meter nad terénom dvora a nemá zábradlie ani inú ochranu a teda znalec v posudku uviedol, že nemôže preto vylúčiť ani jednu z možností, ako poškodená spadla, teda či bez cudzieho zavinenia alebo po sotení inou osobou do chrbta. Z uvedeného preto jednoznačne vyplýva, že znalec spochybnil dôveryhodnosť výpovedí poškodenej v časti, kde vypovedala, že ju sotil zo schodov, následkom čoho spadla. Taktiež znalecký posudok č. 53/2018 znalca T.. V. U. a jej výpoveď na hlavnom pojednávaní dňa 19.06.2019 zvýrazňujú záver obžalovaného, že je možné konštatovať, že výpovede poškodenej nemožno považovať za hodnoverné. Poškodená mohla nepravdivo vypovedať nevedome a prípadne aj na podnet jej druha, M. F., s ktorým sa potom na podanom obvinení na obžalovaného dohodli dňa 04.06.2018 po odchode obžalovaného so svedkami z domu. Uvedené skutočnosti znalec potvrdil aj na hlavnom pojednávaní dňa 19.06.2019. Má za to, že uvedený znalecký posudok je ďalším dôkazom preukazujúcim, že poškodená vypovedala nepravdivo a že nebola schopná správne reprodukovať, tak ako to uviedol súd vo svojom odôvodnení. Obžalovaný tiež poukázal na vyjadrenie znalkyne T.. V. T. na hlavnom pojednávaní dňa 19.06.2019, kde podľa jej názoru je obžalovaný z psychického hľadiska obeť svojej matky. Obžalovaný tiež zvýraznil časť výpovede znalca Y.. K. Y. - V. na hlavnom pojednávaní zo dňa 13.03.2019, kde na str. 5, posledný odsek, uviedla, že obžalovaný vyrastal v disharmonickom rodinnom prostredí, väčšinu detstva vyrastal u starých rodičov, napriek celej rodinnej situácii, z ktorej pochádza, menovaný zvládal školu bez nejakých porúch v správaní, taktiež následne sa dokázal zaradiť riadne do sociálneho fungovania života, bez toho, aby u menovaného zistila nejaké prejavy a sklony k agresivite, impulzivite, ktoré by ju oprávňovali ku konštatovaniu, že u menovaného je zistená porucha osobnosti s prejavmi agresivity. Ďalším dôkazom preukazujúcim nevinu obžalovaného sú aj jeho zhodné výpovede tak počas prípravného konania, ako aj na hlavnom pojednávaní a zhodujú sa aj s výpoveďami svedkov T. A., R. C., V. F. a E. F., v podstatných okolnostiach pri celom opise udalostí, ktoré sa dňa 05.06.2018 mali stať. Oproti záveru súdu, keď tvrdí, že výpovede menovaných svedkov je potrebné z dôvodov ním uvádzaných vnímať ako tendenčné, v snahe pomôcť obžalovanému uviedol, že uvedení svedkovia nemali snahu pomôcť mu, vyviniť sa. Zároveň je podľa jeho názoru nevyhnutné uviesť, že R. C. nie je jeho kamarátom, tak ako to uvádza súd. Túto skutočnosť uvádzal samotný svedok R. C.. Menovaný je známym T. A., s ktorým dňa 04.06.2018 prišiel vymaľovať miestnosti v dome, pretože náradie na maľovanie patrilo jemu a z uvedeného dôvodu prišiel do domu dňa 04.06.2018 aj on. Zvýraznil preto, že oproti výpovediam poškodenej V. S. a svedka M. F., ktoré sa preukázateľne rozporovali, stoja výpovede T. A., R. C., V. F. a E. F.. Výpovede týchto štyroch svedkov sa nielen jednotlivo, ale aj navzájom, zhodovali, tak v podstatných okolnostiach, ako aj vo všetkých skutočnostiach, ktoré uviedli vo svojich výpovediach. Ich výpovede sa zhodovali aj s jeho výpoveďami v prípravnom konaní, a tiež aj v konaní pred súdom. Súd žiadnym spôsobom v odôvodnení rozsudku nepreukázal akúkoľvek rozpornosť výpovedí svedkov T. A., R. C., V. F., E. F. a ani obžalovaného. Z uvedeného dôvodu považuje preto výpovede z hľadiska hodnotenia dôkazov za vierohodné, nespochybniteľné a pravdivé. Ďalej zvýraznil aj

výpoveď svedkyne X. F., ktorej výpoveď je ďalším dôkazom svedčiacim v jeho prospech. Svedkovia T. A., R. C., V. F., E. F. a obžalovaný, spolu vypovedali, že z domu spolu so svedkami odišiel v čase okolo 19.30 hod. a teda, keď ešte nebola tma. Avšak hliadka prišla na miesto v čase o 21.01 hod., čo znamená že medzi privolaním polície a jej príchodom na miesto ubehlo cca jeden a pol hodiny. Uvedenú skutočnosť, že polícia prišla na miesto až oveľa neskôr ako obžalovaný odišiel na taxíku, dosvedčil aj svedok - suseda poškodenej, X. F., ktorá videla nielen odchod obžalovaného na taxíku z domu poškodenej, ale aj príchod príslušníkov PZ večer do domu poškodenej. Je dôležité poukázať aj na zvukový záznam z výsluchu poškodenej na hlavnom pojednávaní, v ktorom poškodená uvádza, že hliadka prišla po 10 minútach po privolaní. Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že poškodená vypovedala nepravdivo a nemožno jej výpovede posudzovať za hodnoverné. Obžalovaný nesúhlasí s dôvodmi súdu, pre ktoré zamietol jeho návrh na doplnenie dokazovania, nakoľko doposiaľ vykonané dôkazy neodstránili rozpor vo výpovediach poškodenej, ani svedka M. F. a tým ani pochybnosti nielen o spáchaní trestného činu obžalovaným, ale aj pochybnosti o samotnom spáchaní trestného činu. Na jednej strane sú výpovede obžalovaného a svedkov T. A., R. C., V. F. a E. F. súladné, na strane druhej sú však výpovede poškodenej v úplnom rozpore nielen s výpoveďami obžalovaného a vyššie uvedených svedkov, ale dokonca sa rozporujú aj s výpoveďami svedka M. F. a navzájom. Preto bolo nevyhnutné vykonať ďalšie dôkazy, ktoré by tieto rozpory a pochybnosti odstránili, čo bol dôvod, pre ktorý opätovne tieto návrhy zahrnul aj do obsahu odvolacích námietok. Opätovne navrhol doplnenie dokazovania zabezpečením výpisu z registra trestov poškodenej V. S. a svedka M. F., ako aj vyšetrením duševného stavu svedka M. F.. Navrhol tiež doplnenie dokazovania vykonaním rekonštrukcie podľa , vykonaním previerky výpovede na mieste činu podľa , vykonaním vyšetrovacieho pokusu podľa , vykonaním konfrontácie medzi obžalovaným a poškodenou, vykonaním konfrontácie medzi svedkom M. F. a svedkom T. A., svedkom M. F. a svedkom R. C. a svedkom M. F. a svedkyňou E. F. podľa . Vzhľadom na doposiaľ uvedené, je predvečerný o jeho nevine a s odvolaním sa na zásadu zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností upravenú v ust. , z ktorej vyplýva, že na vynesenie odsudzujúceho rozsudku sa vyžaduje úplná istota a presvedčenie súdu o tom, že skutok bol spáchaný a že ho spáchal obžalovaný. Má za to, že vykonané dokazovanie preukázateľne spochybňuje, že bolo dokázané, že skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, je trestným činom a tiež spochybňuje, že skutok mal spáchať obžalovaný. Má za to, že výsledky dokazovania nevyznievajú jednoznačne a nie je tu úplná reťaz tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých by sa mohol vyvodiť bezpečný záver o vine. Je nevyhnutné prihliadnuť na zásadu in dubio pro reo - v pochybnostiach v prospech obvineného. Na základe vyššie uvedených skutočností požiadal, aby Krajský súd v Prešove zrušil rozsudok Okresného súdu Poprad, ktorým ho uznal za vinného v celom rozsahu a vydal rozsudok, ktorým ho oslobodzuje spod obžaloby.

Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa .

Po takomto preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného Y. S. nie je dôvodné.

Prvostupňový súd totižto vykonal dokazovanie náležitým spôsobom. Vykonané dôkazy potom vyhodnotil v súlade so zákonom, preto správne zistil skutkový stav a to v rozsahu potrebnom pre jeho rozhodnutie. Vzhľadom k tomu, preto urobil zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o vine. Svoje skutkové a právne závery súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku v potrebnom rozsahu a presvedčivo odôvodnil a preto sa odvolací súd s jeho argumentáciou hodnotenia (aj keď nie úplne konkrétne, v časti týkajúcej sa posúdenia druhu a výmery trestu, konkrétne priťažujúcej okolnosti) produkovaných dôkazov stotožnil a v podrobnostiach na ňu odkazuje.

Aj preto vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že odvolacie konanie pred krajským súdom je v spojení s konaním pred prvostupňovým súdom konaním tvoriacim jeden celok, keďže predmet konania je totožný - krajský súd nemá dôvod opätovne bližšie rekapitulovať (opakovať), dôkazy a skutočnosti z nich plynúce, na podklade ktorých prvostupňový súd urobil záver o vine obžalovaného a druhu a výmere trestu tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.

Odvolací súd preto upriamil pozornosť už len na reakciu proti odvolacím námietkam obžalovaného na verejnom zasadnutí a pritom zohľadnil len tie, ktoré sú právne relevantné, týkajúce sa podstaty (predmetu) konania, majúce vplyv na posúdenie zákonnosti a dôvodnosti odsúdenia obžalovaného a určeného druhu trestu a jeho výmery.

Najsamprv krajský súd považuje za potrebné zvýrazniť, že každý obžalovaný v rámci práva na obhajobu má právo brániť sa, ako uzná za vhodné, uvádzať všetky skutočnosti, argumenty na svoju obranu, oproti skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a dôkazom o nich.

No súčasne platí, že súd pri hodnotení vykonaných dôkazov (vo vzájomných súvislostiach) jednotlivo ako aj v celom ich súhrnne v súlade s pravidlami stanovenými pre hodnotenie dôkazov bez toho, aby narušil rovnováhu hodnotenia dôkazov, produkovaných ako v prospech tak aj v neprospech obžalovaného, musí prihliadať na obranu obžalovaného v kontexte všetkých dôkazov a teda, či argumentácia obžalovaného v rámci obhajoby sa nevymyká pravidlám logiky, inak povedané, či skutočnosti, ktoré obžalovaný v rámci obhajoby tvrdí, sú ním predkladanými dôkazmi, resp. argumentmi nielen overiteľné, ale či sú súčasne aj spôsobilé dôkazy predložené spolu s obžalobou spochybniť, či dokonca vyvrátiť do takej miery, že prokurátor nie je schopný uniesť dôkazné bremeno a bez rozumných pochybností nie je možné potom na ich podklade obžalovaného uznať vinným zo spáchania žalovanej trestnej činnosti.

V tejto súvislosti je preto potrebné uviesť, že obsah námietok obžalovaného prezentovaného v rámci obrany na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, resp. niektoré dôkazy účelovo hodnotí a vykladá vo svoj prospech, nie úplne a bez konfrontácie s dôkazmi inými produkovanými v rámci dokazovania.

Súčasne platí, že časť odvolacích námietok obžalovaného, ktorými argumentoval, už boli prednesené v priebehu dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa v odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd vysporiadal a ktoré si aj krajský súd osvojil.

Krajský súd preto v ďalšom postupe túto argumentáciu len dopĺňa o fakty plynúce z vykonaného dokazovania, ktoré v súhrnne s dôvodmi už uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vedú k záveru o náležitom zistení skutkového stavu veci pre meritórne (konečné) rozhodnutie v posudzovanej veci obžalovaného Y. S..

V rámci odvolacej argumentácie obžalovaný zdôraznil, že boli preukázané rozpory vo výpovediach poškodenej, V. S. a svedka M. F.. Poškodená vo svojich výpovediach totižto rozporne uvádzala, čo predchádzalo údajnému soteniu obžalovaným zo schodov, čo nasledovalo bezprostredne po páde poškodenej, kde sa nachádzali svedkovia v čase jej pádu, akým spôsobom ju mal obžalovaný ťahať, udierať, kopať, kto každý videl celý incident, čo videl M. F., aké množstvo alkoholu užila poškodená v ten deň. Pokiaľ ide o výpovede svedka M. F., tie sa tiež rozporovali v podstatných okolnostiach.

V prvom rade je potrebné priznať obžalovaným prezentované nezrovnalosti a rozpory vo výpovediach poškodenej navzájom a to aj s výpoveďami svedka M. F., ktoré v rámci odvolania obžalovaný maximálne podrobne a vyčerpávajúco analyzuje porovnávajúc všetky vyjadrenia poškodenej aj vo vzťahu k vyjadreniam svedka M. F., a v konfrontácii s výpoveďami obžalovaného, no predovšetkým svedkov T. A., R. C., V. F. a Adriany F., ktorí v čase, kedy boli spôsobené zranenia poškodenej konaním obžalovaného, boli priamo prítomní na mieste, kde podľa výpovede poškodenej ju mal obžalovaný fyzicky napadnúť.

K vyčerpávajúcej analýze podľa obžalovaného zásadných rozporov vo výpovediach poškodenej a svedka M. F. krajský súd uvádza, že je len pochopiteľné a prirodzené, že svedok v dôsledku procesu zabúdania spojeného s plynutím času si nebude pamätať na všetky detaily prejednávanej veci a to aj časového charakteru. Nie je možné od svedka spravodlivo požadovať, aby ním vnímanú udalosť opakovane aj s menším, či väčším časovým odstupom popisoval absolútne zhodne so všetkými detailmi. Naopak práve skutočnosť, pokiaľ by svedok absolútne opakovane zhodne aj s väčším časovým odstupom priebeh sporných udalostí popisoval zhodne, mohlo by to vzbudiť pochybnosti o pravdivosti jeho tvrdení, pretože takýto jeho prejav by bol v rozpore s prirodzeným procesom zabúdania spojeným s plynutím času.

Aj krajský súd odlišnosti vo výpovediach oboch svedkov poškodenej, resp. svedka F. hodnotil len ako dôsledok plynutia času a prirodzenej neschopnosti človeka zapamätať si každý jeden okamih útoku na jeho osobu a jeho časovú postupnosť, a to aj (okrem plynutia času) v dôsledku strachu, rozrušenia, či stresu. Je nutné označeným svedkom prisvedčiť, že pokiaľ obžalovaný ich ohrozoval opakovanými slovnými útokmi počas dňa, ktoré s rastúcim množstvom požitého alkoholu (a to aj svedkom M. F. a rovnako poškodenou V. S.) sa stupňovali, až vyústili do fyzických útokov najsamprv voči svedkovi F. a následne voči poškodenej, ktorá chcela svedkovi F. privolať pomoc, mali dôvod sa jeho konania obávať (vnímať ho v bezprostredne nasledujúcej budúcnosti ako ohrozujúci ich zdravie, či dokonca život) a logicky preto v kontexte uvedeného vyznievajú aj nezrovnalosti a rozpory vo výpovediach poškodenej V. S., resp. svedka M. F., ktorý bol tiež napokon preukázateľne fyzicky napadnutý obžalovaným, takéto správanie sa obžalovaného voči svedkovi F. predsa nebolo prvýkrát, už s ním predsa mal v roku 2015 negatívnu skúsenosť.

V odvolaní prezentovaný podrobný rozbor výpovedí poškodenej (a to slovo po slove) potom síce dokazuje, že poškodená vypovedala rozdielne o tých istých skutočnostiach, ktoré sa mali stať pred skutkom, po samotnom skutku, či k správaniu sa obžalovaného pred osobami, ktoré mali byť svedkami samotného skutku a spôsobu ich správania sa pred, počas a po skutku - no súčasne platí, tak ako to správne hodnotí aj okresný súd, že výpovede poškodenej nerozporujú ustálené skutkové zistenia uvádzané v skutkovej vete rozsudku - kým mala byť napadnutá a z akej príčiny, akým spôsobom a to v takom rozsahu, že bez rozumných pochybností je možné uzavrieť za použitia ďalších produkovaných dôkazov tak, ako ich sumarizuje aj okresný súd, že spôsob napadnutia - konanie obžalovaného - bolo bezprostrednou príčinou (ako možný mechanizmus) vzniku najzávažnejšieho zranenia diagnostikovaného u poškodenej, ktoré bolo rozhodným pre ustálenie doby liečby, ktorá zase predstavuje ako reálne dokázaná okolnosť, rozhodujúcu skutočnosť pre právne posúdenie konania obžalovaného - ublíženia na zdraví s následkom ťažkej ujmy na zdraví, čo sú všetko skutočnosti rozhodné pre právne posúdenie konania obžalovaného v posudzovanom prípade.

Výpoveď poškodenej je totižto podľa názoru krajského súdu realisticky vystavaná, kde v logickej (súvislosti) postupnosti opisuje zhodne s výpoveďou svedka M. F. príčinu a okolnosti vzniku konfliktu medzi svedkom F. a obžalovaným, napadnutie svedka F. obžalovaným, jej snahu privolať mu pomoc, ktorému hrozilo opakované fyzické napadnutie od obžalovaného, čo bol dôvod, prečo vychádzala z domu, rovnako ako mal do nej obžalovaný sotiť (resp. ju udrieť), čo bol dôvod, prečo (a odkiaľ) spadla, tiež zotrvala na tom, že ju obžalovaný napadol aj v čase, keď ležala na zemi, kde opis napadnutia a predmet na to použitý obžalovaným nerozporuje, ale dopĺňa vo svojej výpovedi svedok F..

Ako poškodená tak aj svedok M. F. potom vo svojich výpovediach v podstate totožne zotrvali na svojich tvrdeniach, z akého dôvodu mal vzniknúť konflikt medzi obžalovaným a M. F. a že obžalovaný fyzicky M. F. napadol, preto svedok M. F. v podstatných skutočnostiach - rovnako ako poškodená popisuje dôvod konfliktu s obžalovaným - to, že bol fyzicky napadnutý obžalovaným úderom do tváre, že v snahe mu pomôcť, poškodená vybehla z domu, aby privolala pomoc - ako došlo k jej pádu na zem - to nevidel, počul len krik a keď vyšiel z domu, videl už len poškodenú ležať na zemi, kde ju asi poriskom od metly, či lopaty mal obžalovaný minimálne jeden až dva krát udrieť po tele - trval na tom, že nevidel, ako došlo k pádu poškodenej na zem, pričom potvrdil tak, ako to uviedla aj poškodená, že v ďalšom napádaní obžalovanému zabránil až jeho kamarát T. A..

Rovnako spôsob ako mal byť M. F. napadnutý obžalovaným potom zodpovedá možnému mechanizmu vzniku zranení uňho diagnostikovaných tak, ako to plynie z lekárskej správy po jeho ošetrení v ambulancii, čo výpoveď menovaného svedka verifikuje a logicky potom aj overuje časť jeho výpovede, kde popisuje napadnutie poškodenej obžalovaným, keď ležala na zemi - súčasne ani v tomto prípade nie je možné korektne požadovať od poškodenej ako aj svedka M. F., aby priebeh konfliktu medzi obžalovaným a M. F., keďže všetci mali byť pod vplyvom alkoholických nápojov, hlavne spôsob (počet úderov, či do akej časti hlavy) napadnutia, aby tento presne doslovne rovnako popísali. Súčasne svedok M. F., ktorý ako to správne hodnotí aj okresný súd, by mal dôvod logicky vypovedať v prospech poškodenej z dôvodu vzájomného blízkeho vzťahu k poškodenej, je jej priateľ, s ktorým dlhodobo žije a zdieľa spoločnú domácnosť - a súčasne mal motív vypovedať v neprospech obžalovaného, pre jeho zlý vzájomný vzťah s obžalovaným z minulosti, predchádzajúce konflikty slovné, ktoré aj mali prerásť do fyzických útokov (obžalovaný za fyzické napadnutie svedka F. už bol postihnutý v priestupkovom konaní) - aj napriek tomu opakovane zotrval na tom, že nevidel ako poškodená spadla

na zem a teda, či ju obžalovaný sotil alebo ju udrel - trval na tom, že keď vyšiel von už ležala na zemi a videl, ako ju ešte minimálne raz, možno aj dva krát udrel poriskom od metly po tele a rovnako vypovedá ako poškodená, keď na pomoc jej mal prísť svedok T. A.. Uvedené potom nespochybňuje ani reálne zistené ďalšie ľahšie zranenia na tele poškodenej (začervenanie s modrinou, na ľavej časti zadku pri oblasti konečníka a mnoho početné modriny na pravej nohe zadnej stehennej kosti), zdokumentované vo fotodokumentácii z prehliadky tela poškodenej, vykonanej dňa 05.06.2018 na traumatologickom oddelení NsP Poprad a to bezprostredne nasledujúci deň po skutku, ktoré zodpovedali jej opisu, ako mala byť napádaná obžalovaným počas toho ako ležala na zemi už po samotnom páde - kedy malo vzniknúť najzávažnejšie z jej spôsobených zranení (zlomenina druhého krčného stavca chrbtice podvrtnutie medzi 2. a 3. krčným stavcom). Z tohto pohľadu potom krajský súd považuje za nedôvodné odvolacie námietky obžalovaného spochybňujúce tvrdenie poškodenej o pokračovaní v jej napádaní obžalovaným po páde na zem z tzv. ganku, len z toho dôvodu, že tieto neboli diagnostikované pri vyšetrení poškodenej po jej príjme na traumatologickom oddelení nemocnice v Poprade, čo bol aj dôvod, prečo neboli súčasťou znaleckého skúmania znalca Y.. V. S. v znaleckom posudku č. 14/2018. Napokon uvedené zranenia, ak by aj boli riadne u poškodenej diagnostikované a znalecky posudzované - zjavne vzhľadom na ich charakter, by boli bez významu oproti najzávažnejším zraneniam, ktoré jej mali byť spôsobené konaním obžalovaného z hľadiska právneho posúdenia jeho konania so spôsobením následku vo forme ťažkej ujmy na zdraví. Rovnako neobstojí spôsob hodnotenia záverov znaleckého dokazovania v posudzovanej veci obžalovaným v rámci odvolania, kedy účelovo z kontextu záverov znaleckých posudkov vyberá zistenia znalcov a zasadzuje ich do konceptu svojho spôsobu hodnotenia výpovede poškodenej tak, aby zásadným spôsobom účelovo spochybnil jej vierohodnosť. Oproti tomu okresný súd ako už bolo v úvode konštatované vyčerpávajúcim spôsobom a v logických súvislostiach, tieto závery znaleckých posudkov hodnotí v kontexte výpovedí poškodenej a svedka M. F., včítane ďalších produkovaných dôkazov tak, že tieto na seba logicky nadväzujú a neodporujú si vzájomne, ako sa to snaží v odvolacích námietkach obžalovaný zdôrazniť. Napríklad z hľadiska diagnostikovaných zranení u poškodenej okresný súd vysvetlil, prečo neuveril tvrdeniu obžalovaného, že podľa záverov znalca Y.. V. S. si mohla poškodená najzávažnejšie diagnostikované zranenie spôsobiť aj sama a to pádom zo schodovej plošiny, keďže bola pod vplyvom alkoholických nápojov. Práve opis poškodenou, ako a akým spôsobom ju mal obžalovaný napadnúť, považoval menovaný znalec za jeden z najpravdepodobnejších mechanizmov možného vzniku posudzovaných zranení diagnostikovaných u poškodenej. Rovnako tak závery znaleckého posudku znalkyne T.. V. U. konštatujú, že u poškodenej síce bol zaznamenaný sklon ku konfabuláciam, no menej závažného charakteru a pokiaľ aj išlo o poruchu pamäte spojenú s organickým poškodením mozgu z dôvodu nadmerného požívania alkoholických nápojov, skreslenie obsahu pamäte má len nevedomý charakter. Trvala na tom, že snaha vedome skresľovať skutočnosti vo svoj prospech je u poškodenej nepravdepodobná, aj keď u žiadneho svedka sa to vylúčiť nedá, pokiaľ sa rozhodne, že bude vypovedať nepravdu. Pokiaľ by aj išlo o nevedome skreslenia vo svoj prospech, išlo by o nepodstatné detaily, ktoré sa netýkajú jadra udalosti. Je nepravdepodobné, aby poškodená vedome interpretovala prežité skutočností, v jadre bez toho, aby ich takto sama neprežila, svojej výpovede v jadre nezmenila a trvá na nich od začiatku. Nahováranie zo strany iných osôb, k samotnému udaniu alebo priebehu vyšetrovania udalosti nebolo zistené. Súčasne vo vzťahu k znaleckému posudku znalkyne Y.. K. Y. - V. neboli predsa produkované dôkazy, ktoré by spochybnili konštatované závery, že u obžalovaného znalkyňa zistila II. štádium chronického alkoholizmu bez syndrómu závislosti od alkoholu - s poruchami správania v stave opitosti. Štruktúra osobnosti obvineného je akcentovaná, neurolabilná, ale v triezvom stave obvinený dokáže svoju afektívnu dráždivosť a impulzivitu racionálne potláčať, no v stave opitosti je zistiteľná deliberácia morálnych zábran a aktivizácia efektívnej dráždivosti aj na minimálne podnety v rodinnom prostredí. Napokon k záverom znalkyne T.. V. T. v kontexte zistení aj znalkyne Y.. K. Y. - V. si krajský súd osvojil záver okresného súdu, že obžalovaný nekonal vopred, či premyslene, ale skratovo a impulzívne, v dôsledku požitia alkoholických nápojov, ktoré odbrzdili a uvoľnili jeho emočnú nestabilitu a nevyrovnanosť, potláčanú dráždivosť a morálne zábrany vo vzťahu k poškodenej ako k jeho matke pre ich ambivalentný vzťah z minulosti, čo len dopĺňa obžalovaným zvýraznené vyjadrenie menovanej znalkyne na hlavnom pojednávaní, že obžalovaný je vlastne z psychického hľadiska „obeť svojej matky“ a to predovšetkým z hľadiska ustálenej motivácie konania obžalovanému kladeného za vinu v posudzovanom prípade. Napokon si krajský súd v celom rozsahu osvojil aj argumentáciu okresného súdu, v rámci ktorej hodnotil motiváciu svedkov, ktorí mali vypovedať v prospech obžalovaného a to T. A., R. C., V. F. a E. F.

so záverom o tendenčnosti a účelovosti ich výpovedí v snahe pomôcť obžalovanému. Tiež ako to správne zdôraznil aj okresný súd, žiaden zo svedkov vypovedajúci v prospech obžalovaného ani nemali vedomosť o tom, že vôbec boli spôsobené zranenia poškodenej a už vôbec, že boli spôsobené nejaké zranenia M. F.. Inak povedané, aj napriek preukázateľne diagnostikovaným zraneniam u poškodenej, ale aj u svedka M. F., ktorý nebol na ošetrení sám, ale na výzvu príslušníkov polície, obžalovaný trval na tom, že nie je ich pôvodcom a pokiaľ im tieto zranenia nespôsobil obžalovaný, či niekto iný z prítomných, tak podľa jeho úvah si ich museli vlastne poškodená a svedok F. „spôsobiť sami navzájom“. V kontexte doposiaľ uvedeného rovnako aj krajský súd nepovažoval v súlade s hodnotením okresným súdom obsahu produkovaných dôkazov za dôvodné návrhy obžalovaného na doplnenie dokazovania a keďže tieto vyhodnotil krajský súd ako totožné, o ktorých už okresný súd, čo aj riadne odôvodnil v rozsudku, už rozhodol na hlavnom pojednávaní tak, že tieto návrhy zamietol postupom podľa a preto opätovne o nich krajský súd ako o nedôvodných nerozhodoval. Za danej situácie a vykonaného dokazovania má krajský súd bez rozumných pochybností za to, že skutok sa stal, je trestným činom a že páchateľom tohto skutku je obžalovaný Y. S..

Hore opísaným postupom si okresný súd teda splnil povinnosť vykonané dôkazy vyhodnotiť jednotlivo, ako aj vzájomných súvislostiach, v celom ich súhrnne (úplne) v súlade s pravidlami stanovenými pri hodnotení dôkazov bez toho, aby hodnotil dôkazy produkované len v neprospech obžalovaného, ako to v rámci dokazovania namietal samotný obžalovaný. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu teda vyplýva presvedčivý vzťah medzi ustáleným skutkovým zistením a jeho úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Správne zistenému skutkovému stavu potom zodpovedá aj správna právna kvalifikácia, ak súd prvého stupňa konanie obžalovaného právne posúdil ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona a k tomu krajský sud len zvýrazňuje okresným súdom prednesenú komparáciu znenia posudzovaných ustanovení Tr. zákona s ustálenými skutkovými zisteniami, ktoré si v celom rozsahu krajský súd osvojil a odkazuje na nich.

Súčasne z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri rozhodovaní o druhu a výmery trestu. Dokazovanie v tomto smere tak, ako ho vykonal okresný súd, bolo vykonané v potrebnom rozsahu a vytvorilo spoľahlivý podklad pre rozhodnutie o druhu o výmere trestu v posudzovanom prípade. Okresný súd tiež v čase vyhlásenia odvolaním napadnutého rozsudku, ustálil existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (§ 36, § 37 písm. m/ Tr. zákona - v prospech priťažujúcich, že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený) a v nadväznosti na to tiež v súlade s Tr. zákonom (§ 38 ods. 2, 4 Tr. zákona) u obžalovaného určil trestnú sadzbu, v rámci ktorej potom určil druh a výmeru trestu v zmysle základných hľadísk a kritérií (§ 34 ods.1, ods. 4 Tr. zákona) rozhodných pre naplnenie účelu trestu zohľadňujúc pri tom aj pravidlo (ust. § 34 ods. 3 Tr. zákona), že trest má postihovať len páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Krajský súd mal však iný názor k posúdeniu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, ktorá podmieňovala úpravu dolnej hranice trestnej sadzby ustanovenej Tr. zákonom, je zvýšením o jednu tretinu podľa § 38 ods. 2,4 Tr. zákona v neprospech obžalovaného. Zákon totižto výslovne uvádza, že súd pri hodnotení priťažujúcich okolností môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať. Povahou predchádzajúceho odsúdenia sa tu rozumie nielen charakter a závažnosť predchádzajúceho trestného činu a druh a výmera trestu, ktorý bol páchateľovi uložený, ale aj všetky ďalšie okolnosti spojené s odsúdením - najmä doba, ktorá od odsúdenia uplynula, skutočnosť, či páchateľ trest vykonal, ako sa správal od predchádzajúceho odsúdenia, prípadne po vykonaní trestu, vzťah predchádzajúceho a teraz súdeného trestného činu a pod. V súvislosti s hodnotením okresným súdom trestného rozkazu Okresného súdu Poprad, pod sp. zn. zo dňa 08.03.2017, právoplatného dňom 29.03.2017, na úhrnný podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov obžalovanému uloženého za prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona a prečin krádeže podľa 212 ods. 1 Tr. zákona, kde bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 2 rokov, s jej trvaním do 30.03.2019, krajský súd konštatuje nasledovné.

Krajský súd totižto má za to, že hore prezentované odsúdenie obžalovaného, vzhľadom na charakter a závažnosť odsúdenia za predchádzajúci trestný čin a druh a výmeru trestu aj hľadiska už uplynutého

času od roku 2017, za to uloženého je na mieste oproti závažnosti a charakteru trestnej činnosti v posudzovanom prípade druhovo rozdielnej vnímať a hodnotiť, aj vzhľadom na druh a výmeru trestu mu uloženého v posudzovanom prípade tak, že môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať, konkrétne podľa § 37 písm. m/. Tr. zákona, čím odpadol dôvod pre úpravu dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby v neprospech obžalovaného. Zohľadňujúc potom doposiaľ uvedené v súhrnne, krajský súd konštatuje, že v danom prípade, aby mohol konštatovať záver, že trest tak, ako bol uložený okresným súdom, je trestom zákonným, ktorý zodpovedá plne zásadám pre ukladanie trestov a odráža závažnosť protiprávneho konania obžalovaného Y. S., okolnosti, za ktorých sa skutku dopustil, ako aj samotnú osobu obžalovaného, mal za to, že bolo na mieste obžalovaného ukladať ako druh trestu - trest odňatia slobody spojený s jeho výkonom vo výmere 2 (dvoch) rokov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia (skutkoch v posudzovanom prípade spáchal v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia za iný úmyselný trestný čin), čo bol aj dôvod pre zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku vo výroku o treste postupom podľa , , , z toho dôvodu rozhodol tak, ako uvedené vo výroku rozsudku a súčasne bez toho, aby zistil pochybenia v postupe okresného súdu, ktorým obžalovanému uložil povinnosť zaplatiť poškodenej U., a.s., náklady zdravotnej starostlivosti poskytnutej poškodenej V. v sume 3.550,28 eur. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.