Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoCsp/2/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov JUDr. Martiny Mochnáčovej a Mgr. Andreja Kekelyho, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: N. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX/XX, XXX XX F. - I. W., o zaplatenie sumy 2.267,98 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -47 zo dňa 24. septembra 2020 a tiež o čiastočnom späťvzatí žaloby po vyhlásení tohto rozsudku, takto

rozhodol:

Pripúšťa späťvzatie časti žaloby o zaplatenie sumy 616,98 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 616,98 Eur od 17.08.2013 do zaplatenia, rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -47 zo dňa 24. septembra 2020 v časti výroku I., ktorou bola žaloba v časti o zaplatenie sumy 616,98 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 616,98 Eur od 17.08.2013 do zaplatenia zamietnutá, zrušuje a konanie v tejto časti zastavuje.

V časti výroku I., ktorou bola žaloba v časti o zaplatenie sumy 1.651,00 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.651,00 Eur od 17.08.2013 do zaplatenia zamietnutá, m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -47 zo dňa 24. septembra 2020 tak, že:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.651,00 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.651,00 Eur od 17.08.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 45,6 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej aj „súd prvej inštancie“) žalobu žalobcu zamietol (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % (výrok II.). 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia istiny v celkovej výške 2.267,98 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 17.08.2013 do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca uzatvoril so žalovaným zmluvu o pôžičke dňa 03.06.2012, na základe ktorej mu poskytol sumu 3.350,40 Eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať túto pôžičku v pravidelných 48 mesačných splátkach v sume 69,80 Eur. Podľa vyjadrenia žalobcu žalovaný z tejto sumy doposiaľ uhradil sumu 3.349,00 Eur.

3. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril. V konaní ostal nečinný i napriek tomu, že mu súd prvej inštancie riadne doručil žalobu s poučeniami, ako aj s výzvami. 4. Následne súd prvej inštancie skonštatoval, že vo veci sa jednalo nepochybne o spotrebiteľský spor podľa ust. (ďalej len „“). V zmysle ust. a nasl. preto podrobil konanie abstraktnej kontrole. Predovšetkým skúmal uzavretú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru medzi stranami. Považoval za nepochybné, že ešte dňa 03.06.2012 právny predchodca žalobcu Quatro, Finančný Dom, uzatvoril so žalovaným spotrebiteľskú zmluvu, pričom mu poskytol pôžičku vo výške 2.000,00 Eur. Celkové náklady spotrebiteľa boli 1.350,40 Eur, ročná úroková sadzba bola v tejto zmluve dohodnutá na 32 %, priemerná hodnota RPMN bola stanovená na sumu 21,58 %, celková suma pôžičky bola 3.350,40 Eur. Z predžalobnej upomienky zo dňa 08.07.2013 vyplynulo, že žalobca po výzve, aby veriteľovi uhradil celkovú istinu vo výške 3.050,26 Eur, nakoľko dlžník si neplnil riadne a včas svoje povinnosti a riadne neplatil dlžné čiastky. Z prehľadu splátok konajúci súd zistil, že žalovaný doposiaľ uhradil sumu 2.618,98 Eur. Žalobca sa domáhal žalobou úhrady ešte sumy 2.267,98 Eur. 5. Vychádzajúc zo znenia ust. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy o pôžičke súd prvej inštancie vyvodil, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia predmetnej zmluvy bola aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová výška, počet a termíny splátok sa viažu ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a k iným poplatkom. Je jednoznačné, že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných poplatkov a taktiež aj ich počet a termíny splátok. V danom prípade však predmetná zmluva obsahovala len výšku mesačnej splátky 69,80 Eur, v počte splátok 48, so splatnosťou k 15. dňu v mesiaci a napokon bol ešte v zmluve uvedený dátum konečnej splatnosti

- 6. mesiac roku 2016. Čo sa však týka výšky, počtu a termínov splátok úrokov, tento údaj v uvedenej zmluve absentoval. Nie je zrejmé, čo je zahrnuté v mesačnej splátke z čoho pozostáva, aká suma tvorí úrok a ďalšie poplatky a aká suma tvorí istinu. 6. Citujúc znenie ust. v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy o pôžičke prvoinštančný súd ďalej uviedol, že ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola v zmluve uvedená v rozsahu dvoch číselných údajov, a to jednak RPMN 32 % a potom priemerná RPMN 21,68 %, pričom presná hodnota RPMN mala závisieť na dni poskytnutia úveru. Takéto uvedenie údajov o RPMN považoval konajúci súd za rozporné so zákonnou úpravou, ktorá jasne stanovuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať RPMN vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve boli uvedené dva rozdielne údaje o RPMN. Súdu tak nebolo zrejmé, či sa pri predmetnej zmluve malo vychádzať z RPMN 32 % alebo z priemernej hodnoty RPMN 21,68 %. Z ust. však nepochybne vyplýva, že je nevyhnutné, aby v čase uzavretia zmluvy bol spotrebiteľovi poskytnutý jednoznačný údaj o RPMN, ktorý je práve pri spotrebiteľskom úvere tým údajom, na základe ktorého si spotrebiteľ daný úver môže porovnať s inými úvermi, resp. sa podľa neho rozhodnúť či daný úver zoberie alebo nie. Nesprávne uvedenie podstatných náležitostí zmluvy je potom potrebné považovať za to, ako keby tieto náležitosti neboli uvedené vôbec. Nesprávne uvedenie údajov o RPMN predstavuje hrubý zásah do práv spotrebiteľa a za zavádzanie spotrebiteľa. Ak žalobca v zmluve o poskytnutí pôžičky uviedol dva rozdielne údaje o RPMN, týmto zneistil spotrebiteľa ako takého, ktorá ročná RPMN je vlastne platná. 7. Uvedené nedostatky v náležitostiach predmetnej zmluvy tak v súlade s ust. v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy o pôžičke spôsobili bezúročnosť a bezpoplatkovosť daného spotrebiteľského úveru. 8. S poukazom na to, že žalovaný doposiaľ uhradil žalobcovi sumu 2.616,98 Eur a žalovanému bolo na podklade zmluvy poskytnuté peňažné plnenie v sume 2.000,00 Eur, súd prvej inštancie uzavrel, že to bol žalovaný, ktorý zaplatil finančné prostriedky nad rámec poskytnutého úveru, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. 9. O trovách konania rozhodol okresný súd s odkazom na znenie ust. a plný úspech žalovaného vo veci tak, že žalovanému priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. 10. Proti rozsudku okresného súdu v celom jeho rozsahu podal v zákonom určenej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd konanie v časti o zaplatenie sumy 616,98 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 616,98 Eur od 17.08.2013 do zaplatenia zastavil a vo zvyšnom rozsahu napadnutý rozsudok zmenil tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu

1.651,00 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.651,00 Eur od 17.08.2013 do zaplatenia a súčasne žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania. 11. S poukazom na bezúročnosť predmetného spotrebiteľského úveru odvolateľ vo svojom opravnom prostriedku vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 616,98 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 616,98 Eur od 17.08.2013 do zaplatenia späť a navrhol v tomto rozsahu konanie zastaviť. 12. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie síce správne právne posúdil bezúročnosť úveru, avšak jeho skutkové zistenia o rozsahu plnenia na úver zo strany žalovaného sú nesprávne, v rozpore s obsahom spisu. Jeho právny predchodca v žalobe tvrdil, že žalovaný na úver zaplatil sumu 349,00 Eur. Žalovaný toto tvrdenie nepoprel. S poukazom na ust. považuje sa toto tvrdenie o rozsahu plnenia na úver za nesporné. Napriek tomu súd prvej inštancie mal mať z prehľadu splátok a úhrad za preukázané, že žalovaný na úver plnil v sume 2.616,98 Eur. Toto jeho skutkové zistenie je však nesprávne. Rozsah plnenia sa v predloženom listinnom dôkaze označenom ako „Prehľad splátok a úhrad“ nachádza v stĺpci s označením „Úhrada“. Správne by tak súd prvej inštancie musel zistiť, že plnenie na úver bolo v rozsahu 349,00 Eur tak, ako to bolo tvrdené v žalobe, čo žalovaný nepoprel. Suma 2.616,98 Eur uvedená v stĺpci „Splátka“ v predloženom listinnom dôkaze označenom ako „Prehľad splátok a úhrad“ predstavuje predpísanú sumu splátok k úhrade úveru. Vzhľadom na bezúročnosť úveru pri poskytnutej sume úveru 2.000,00 Eur a plnení na úver v sume 349,00 Eur, predstavuje nesplatená časť úveru sumu 1.651,00 Eur, na ktorej zaplatení žalobca trval. 13. Žalovaný sa k doručenému odvolaniu vrátane čiastočného späťvzatia žaloby písomne nevyjadril. 14. Žiadne ďalšie podania strán neboli odvolaciemu súdu predložené. 15. V predmetnej veci vzal žalobca žalobu v časti v časti o zaplatenie sumy 616,98 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 616,98 Eur od 17.08.2013 do zaplatenia späť, a to v podanom odvolaní, ktoré bolo podané v lehote podľa ust. , teda v čase, kedy napadnutý rozsudok nenadobudol ešte právoplatnosť. Vzhľadom na to, že žalovaný nevyslovil nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby, Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), bez nariadenia pojednávania ( a contrario) podľa ust. , vety druhej a pripustil čiastočné späťvzatie žaloby zo strany žalobcu, rozsudok súdu prvej inštancie v späťvzatím dotknutom rozsahu zrušil a konanie v tejto časti zastavil. 16. Následne odvolací súd po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané oprávneným subjektom ( ) - žalobcom, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané, včas ( ) a smerovalo proti rozhodnutiu, voči ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v časti jeho výroku I., ktorou bola zamietnutá žaloba žalobcu o zaplatenie zvyšnej sumy 1.651,00 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.651,00 Eur od 17.08.2013 do zaplatenia, v rozsahu vyplývajúcom z ust. , viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. a bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. a contrario v spojení s ust. rozsudok súdu prvej inštancie v uvedenej časti výroku I. podľa ust. zmenil spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 17. Po preskúmaní obsahu spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že opravný prostriedok žalobcu proti uvedenej časti výroku I. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je dôvodný. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v predmetnej časti je totiž založené na zjavne nesprávnom skutkovom zistení súdu prvej inštancie [ ]. 18. Primárne odvolací súd poukazuje na to, že predmetom odvolacieho konania, po čiastočnom späťvzatí žaloby, bol už len nárok žalobcu o zaplatenie sumy 1.651,00 Eur, ktorá zodpovedala nároku veriteľa na vrátenie peňažných prostriedkov, poskytnutých žalovanému na základe predmetnej zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu obchodnou spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s. a žalovaným dňa 03.06.2012, ako aj nárok žalobcu o zaplatenie príslušenstva uvedenej pohľadávky, a to úrokov z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.651,00 Eur od 17.08.2013 do zaplatenia. 19. Odvolací súd poukazuje na to, že právny predchodca žalobcu (ako pôvodný žalobca) v žalobe produkoval skutkové tvrdenie, že žalovaný mu zo sumy, ktorú sa zaviazal na základe predmetnej zmluvy uhradiť, zaplatil len sumu 349,00 Eur. Žalovaný, ktorému bola žaloba riadne doručená (žalovaný túto skutočne prevzal), uvedené skutkové tvrdenie žalobcu nepoprel, a preto ho mal súd prvej inštancie považovať za nesporné ( ) a v zmysle ust. mal z neho vychádzať, keďže nemal dôvod mať o jeho pravdivosti dôvodné pochybnosti, a to preto, že toto skutkové tvrdenie žalobcu bolo v spise podložené žalobcom produkovaným dôkazom s označením „Prehľad splátok a úhrad“. Z tejto listiny skutočne vyplýva, že v predmetnom prípade žalovaný uhradil, ešte právnemu predchodcovi žalobcu, celkovo len sumu 349,00 Eur.

20. Z listinných dôkazov predložených žalobcom, ktoré boli žalovanému spolu so žalobou doručené a ktoré, ako aj ich obsah, neboli žalovaným popreté a ktoré oboznámil súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 24.09.2020, vyplýva, že právny predchodca žalobcu na základe zmluvy o pôžičke [ Občianky zákonník (ďalej len „“)] prenechal ako veriteľ žalovanému ako dlžníkovi peňažnú sumu 2.000,00 Eur. Žalovanému tak vznikla povinnosť túto peňažnú sumu právnemu predchodcovi žalobcu vrátiť. Pohľadávka právneho predchodcu žalobcu na žalobcu následne prešla postúpením aj spolu s jej príslušenstvom ( a ) na žalobcu, ako to aj konštatoval súd prvej inštancie v uznesení č. k. -20 zo dňa 20.01.2017, ktorým v súlade s ust. pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu, a to vstupom žalobcu Intrum Slovakia s. r. o. na miesto pôvodného žalobcu Consumer Finance Holding, a. s. 21. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností tak žalovaný doposiaľ nesplnil svoj záväzok vrátiť na základe zmluvy o pôžičke poskytnuté peňažné prostriedky v rozsahu sumy 1.651,00 Eur, pričom sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho záväzku 17.08.2013 po tom, ako ho nesporne právny predchodca žalobcu v zmysle ust. v spojení s ust. požiadal o zaplatenie celej pohľadávky v lehote do 16.08.2013. Z dôvodu tohto omeškania veriteľovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa ust. , a to vo výške podľa ust. nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom do 31.01.2013 v spojení s ust. tohto nariadenia v platnom znení, teda vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej, ako bola základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania žalovaného s plnením dlhu. Odvolací súd má zo svojej činnosti ( ) vedomosť, že v uvedený deň bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,5 % ročne, a preto právnemu predchodcovi žalobcu vzniklo voči žalovanému právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.651,00 Eur od 17.08.2013 do zaplatenia. Toto právo prešlo spolu s postúpenou pohľadávkou na žalobcu ako jej príslušenstvo ( ). 22. V nadväznosti na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalobca je nositeľom práva požadovať od žalovaného zaplatenie sumy 1.651,00 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.651,00 Eur od 17.08.2013 do zaplatenia, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu časti výroku I., ktorou bola žaloba v tejto časti zamietnutá, podľa ust. zmenil tak, že žalobe v tejto časti vyhovel. 23. O nároku na náhradu trov konania (teda tak konania na súde prvej inštancie, ako aj odvolacieho konania) rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. , a ust. a . Žalobca v spore uplatnil celkovo nárok na zaplatenie 3.719,89 Eur (istina 2.267,98 + úrok z omeškania vo výške 8,5% zo sumy 2.267,98 Eur od 17.08.2013 do vyhlásenia tohto rozsudku dňa 24.02.2021 v sume 1.451,91 Eur). Žalobcovi bola celkovo priznaná suma 2.707,93 Eur (istina 1.651,00 Eur + úrok z omeškania zo sumy 1.651,00 Eur od 17.08.2013 do vyhlásenia tohto rozsudku dňa 24.02.2021 v sume 1.056,93 Eur). Vo zvyšnej časti žalobca zavinil zastavenie konania, ktorá skutočnosť sa na účely posudzovania nároku na náhradu trov konania považuje za jeho neúspech. V percentuálnom vyjadrení dosiahol žalobca úspech v rozsahu 72,8 %, žalovaný v rozsahu 27,2 %, z čoho vyplýva čistý úspech žalobcu v rozsahu 45,6 %. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným rozhodnutím súdny úradník súdu prvej inštancie ( ).

24. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( ) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. ( ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( ) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). ( ) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( ) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( ) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. ( ) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti / Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).