Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26CoCsp-65-2020.pdf
PDF · 178.12 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoCsp/65/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, adresa sídla Bratislava, Pajštúnska 5, zastúpený splnomocnencom: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, adresa sídla Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanému: S. C., nar. X.X.XXXX, adresa trvalého pobytu I., D.. I. L. XXX/X, o 1.013,59 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 19Csp/53/2019-223 zo dňa 14.1.2020 takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku II. v zamietajúcej časti o zaplatenie sumy 624,33 eur s príslušným úrokom z omeškania a sumy 100,59 eur s príslušným úrokom z omeškania a vo výroku III. p o t v r d z u j e.
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.1 Rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 242,05 eur s 5,05%-ným ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 83,29 eur od 9.7.2015 do zaplatenia, zo sumy 71,48 eur od 10.8.2015 do zaplatenia, zo sumy 25,38 eur od 9.9.2015 do zaplatenia, zo sumy 31,21 eur od 9.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 29 eur od 9.11.2015 do zaplatenia a zo sumy 1,69 eur od 9.12.2015 do zaplatenia (výrok I.) a žalobu v časti o 771,54 eur s 5,05%- ným ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 109,36 eur od 9.7.2015 do zaplatenia, zo sumy 10,83 eur od 10.8.2015 do zaplatenia, zo sumy 347,50 eur od 9.9.2015 do zaplatenia, zo sumy 11,99 eur od 9.10.2015 do zaplatenia a zo sumy 144,65 eur od 9.11.2015 do zaplatenia zamietol (výrok II.).
1.2.1 V konaní mal za preukázané, že Slovak Telekom je obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa poskytovaním verejných elektronických komunikačných služieb (všeobecne známa skutočnosť). Žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti.
1.2.2 Slovak Telekom a žalovaný ako účastník podpísali dňa 31.7.2014 zmluvu o poskytovaní verejných služieb (ďalej len „zmluva 1“), ktorá o. i. stanovovala, že jej predmetom bolo zriadenie programu služieb Happy XS(L) pre telefónne číslo XXXXXXXXX s dátumom aktivácie 31. júla 2014 s dohodnutým jednomesačným zúčtovacím obdobím, počítaným od 22. dňa mesiaca vrátane, do 21. dňa mesiaca s tým, že účastník v zmluve vyhlásil, že sa oboznámil so všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb a cenníkom, ktoré sa ako neoddeliteľné súčasti zmluvy zaväzuje dodržiavať. Svojím podpisom potvrdil prevzatie všeobecných podmienok, cenníka ako aj SIM karty s tým,že si záväzne objednáva v zmluve špecifikované služby a zaväzuje sa riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce
zo zmluvy, dodatkov k zmluve, ako aj všeobecných podmienok, najmä platiť cenu za aktiváciu a poskytovanie služieb.
1.2.3 V rovnaký deň podpísali strany listinu s názvom „Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb“ (ďalej len „dodatok 1“), ktorá o. i. stanovovala, že jej predmetom bola aktivácia programu služieb a záväzok žalovaného riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb podľa zvoleného programu služieb pre telefónne číslo XXXXXXXXX, s dohodnutou dobou viazanosti 24 mesiacov pri dohodnutej zmluvnej pokute 120 eur (čo tvorilo základ - počiatočná suma, ktorá bude klesať) s tým, že tento dodatok tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
1.2.4 Žalovaný a Slovak Telekom podpísali dňa 11.11.2014 zmluvu o poskytovaní verejných služieb (ďalej len „zmluva 2“), ktorá o. i. stanovovala, že jej predmetom bolo zriadenie programu služieb Happy XS NAJ pre telefónne číslo XXXXXXXXX s dátumom aktivácie 11. novembra 2014, s dohodnutým jednomesačným zúčtovacím obdobím počítaným od 22. dňa mesiaca vrátane, do 21. dňa mesiaca s tým, že účastník v zmluve vyhlásil, že sa oboznámil so všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb a cenníkom, ktoré sa ako neoddeliteľné súčasti zmluvy zaväzuje dodržiavať. Svojím podpisom potvrdil prevzatie všeobecných podmienok, cenníka, ako aj SIM karty s tým, že si záväzne objednáva v zmluve špecifikované služby a zaväzuje sa riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, dodatkov k zmluve, ako aj všeobecných podmienok, najmä platiť cenu za aktiváciu a poskytovanie služieb.
1.2.5 V rovnaký deň podpísali strany listinu s názvom „Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb“ (ďalej len „dodatok 2“), ktorá o. i. stanovovala, že jej predmetom bola aktivácia programu služieb a záväzok žalovaného riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb podľa zvoleného programu služieb pre telefónne číslo XXXXXXXXX, s dohodnutou dobou viazanosti 24 mesiacov, pri dohodnutej zmluvnej pokute 190 eur (čo tvorilo základ - počiatočná suma, ktorá bude klesať) s tým, že tento dodatok tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Zároveň sa zmluvné strany dohodli na predaji MT/ dátového zariadenia za cenu 19 eur s tým, že neakciová maloobchodná cena za MT/dátové zariadenie je 159 eur. Žalovaný sa ďalej zaviazal, že po dobu špecifikovanú v tabuľke č. 1, odo dňa uzavretia tohto Dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu so Slovak Telekom a že bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby s tým, že porušením záväzku viazanosti je nezaplatenie ceny za poskytnuté služby účastníkom do 45 dní po splatnosti, na základe ktorého vznikne podniku právo na odstúpenie od Zmluvy. Porušením záväzku viazanosti vznikne Slovak Telekom voči žalovanému právo na zaplatenie… zmluvnej pokuty. … suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo Základu, pre výpočet počas plynutia doby viazanosti, až do dňa ukončenia Zmluvy… alebo do dňa prerušenia poskytovania Služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena c) predchádzajúceho bodu tohto dodatku…: vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = základ pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní doby viazanosti * základ pre výpočet) … s tým, že tento dodatok tvorí neoddeliteľnú súčasť Zmluvy.
1.2.6 Na druhej strane ale nebolo preukázané, že by Slovak Telekom a žalovaný uzatvorili zmluvu týkajúcu sa t.č. XXXXXXXXXX.
1.2.7 Slovak Telekom vystavil pre žalovaného tieto faktúry:
- faktúru č. 7505665294 na sumu 197,65 eur vrátane DPH so splatnosťou 9.7.2015, ktorou v súvislosti s t.č. XXXXXXXXXX vyúčtoval žalovanému cenu elektronických komunikačných služieb v sume 69,3220 eur bez DPH a v súvislosti s t. č. XXXXXXXXXX v sume 91,1298 eur bez DPH,
- faktúru č. 7506584254 na sumu 87,30 eur vrátane DPH so splatnosťou 10.8.2015, ktorou v súvislosti s t.č. XXXXXXXXXX vyúčtoval žalovanému cenu elektronických komunikačných služieb v sume 58,9604 eur bez DPH a v súvislosti s t.č. XXXXXXXXXX v sume 9,0299 eur bez DPH,
- faktúru č. 7507567500 na sumu 397,67 eur vrátane DPH so splatnosťou 9.9.2015, ktorou v súvislosti s t.č. XXXXXXXXXX vyúčtoval žalovanému cenu elektronických komunikačných služieb v sume 18,1654 eur a 2,987 eur bez DPH a v súvislosti s t.č. XXXXXXXXXX v sume 4,2456 eur bez DPH,
- faktúru č. 7508526847 na sumu 48,19 eur vrátane DPH so splatnosťou 9.10.2015, ktorou v súvislosti s t.č. XXXXXXXXXX vyúčtoval žalovanému cenu elektronických komunikačných služieb v sume 25,4126 eur bez DPH a v súvislosti s t. č. XXXXXXXXXX v sume 9,9916 eur bez DPH,
- faktúru č. 7509544447 na sumu 193,46 eur vrátane DPH so splatnosťou 9.11.2015, ktorou v súvislosti s t.č. XXXXXXXXXX vyúčtoval žalovanému cenu elektronických komunikačných služieb v sume 24,1627 eur bez DPH a v súvislosti s t.č. XXXXXXXXXX v sume 120,5556 eur bez DPH a
- faktúru č. 7510489035 na sumu 1,69 eur vrátane DPH so splatnosťou 9.12.2015, ktorou vyúčtoval žalovanému cenu elektronických komunikačných služieb v súvislosti s t.č. XXXXXXXXXX.
1.2.8 Slovak Telekom vyúčtoval žalovanému aj dve zmluvné pokuty v celkovej výške 147,21 eur, faktúrou č. 7603742768 splatnou 9.5.2016, a to za t.č. XXXXXXXXXX v sume 100,59 eur a za t.č. XXXXXXXXXX v sume 46,62 eur.
1.2.9 Žalovaný cenu týchto služieb ani zmluvnú pokutu neuhradil (nesporná skutočnosť).
1.2.10 Listom zo 4.10.2017 Slovak Telekom v súlade so zmluvou o postúpení pohľadávok v znení jej dodatku č. 1 s odkazom na jej prílohy oznámil žalovanému, že svoje pohľadávky vyúčtované faktúrami postúpil na žalobcu.
1.3 Vec právne posúdil ako nárok právneho nástupcu podniku poskytujúceho elektronické komunikačné služby voči ich užívateľovi na zaplatenie zmluvne dohodnutej ceny poskytnutých elektronických komunikačných služieb podľa § 5 ods. 1 a ods. 4, § 44 ZoEK20112011 (zákon číslo 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách), časti III., článok 3. bod 1., písm. d), časť VI. bod 1. a bod 5. VP (Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete spoločnosti Slovak Telecom, a.s. z 29.1.2013), nárok predávajúceho voči kupujúcemu na zaplatenie kúpnej ceny predaného tovaru podľa § 588, § 565, § 526 ods.1 O.z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení jeho neskorších zmien a doplnení), nárok veriteľa na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa § 52 ods. 1, ods. 3 a ods. 4, § 53 ods. 1 ods. 2 a ods. 4 písm. k), § 544 ods. 2 a § 545a O.z. a nakoniec nárok veritelia voči dlžníkovi na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 O.z. a § 3 nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z. a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná len v časti o zaplatenie z sumy 242,05 eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy zo sumy 83,29 eur od 9.7.2015 do zaplatenia, zo sumy 71,48 eur od 10.8.2015 do zaplatenia, zo sumy 25,38 eur od 9.9.2015 do zaplatenia, zo sumy 31,21 eur od 9.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 29 eur od 9.11.2015 do zaplatenia a zo sumy 1,69 eur od 9.12.2015 do zaplatenia a preto v tejto časti žalobe vyhovel, čo však neplatilo o zostatku uplatnenej pohľadávky žalobcu voči žalovanému pozostávajúcej z uplatneného nároku na zaplatenie odplaty za elektronické komunikačné služby v sume 624,33 eur a zmluvných pokút na základe neprijateľných zmluvných podmienok, kde žalobu pre jej nedôvodnosť zamietol.
1.4 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca si žalobou uplatňuje pohľadávky vzniknuté z nezaplatenej ceny elektronických komunikačných služieb v sume 866,30 eur a zmluvných pokút v sume 147,21 eur, ktoré majú podľa jeho tvrdenia základ v zmluve 1 a zmluve 2 v znení ich dodatkov. Slovak Telekom a žalovaný uzatvárali zmluvu 1 a zmluvu 2 vrátane ich dodatkov ako podnik a účastník podľa § 5 ods. 1 a 4 ZoEK2011. Zmluvou sa Slovak Telekom zaviazal žalovanému poskytnúť „elektronickú komunikačnú službu“ za podmienok uvedených v časti A. tohto rozsudku a žalovaný sa zaviazal zaplatiť cenu služieb. Zmluvy sú vzhľadom na záväzky strán zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa § 44 ZoEK2011. Na základe nich mal Slovak Telekom povinnosť poskytovať žalovanému v súvislosti s telefónnymi číslami XXXXXXXXXX (zmluva 1) a XXXXXXXXXX (zmluva 2) určité elektronické komunikačné služby podľa § 3 ZoEK2011. Žalobca si v súvislosti s t.č. XXXXXXXXXX, neuplatňoval žiadne nároky. Pokiaľ ide o služby súvisiace s t.č. XXXXXXXXX, tieto žalovanému aj riadne vyúčtoval na základe faktúr. Cena za tieto služby podľa zvoleného programu služieb bola dohodnutá v Cenníku, na ktorý zmluva 2 odkazovala v súlade s § 44 ods. 1 a 2 písm. d) ZoEK2011. Žalovanému tak v zmysle § 43 ods. 12 ZoEK2011 platne vznikol záväzok platiť za poskytnutú službu, a to vo výške 242,05 eur. Keďže žalovaný svoju povinnosť porušil a medzi stranami nejde o obchodnoprávny vzťah, je žalovaný v omeškaní (§ 517 ods. 1 O.z.) odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti konkrétneho záväzku podľa splatnosti jednotlivých faktúr (Časť IV. bod 5 VP) a má povinnosť zaplatiť úrok z omeškania (§ 517 ods. 2 O.z.) v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Žalobca nadobudol pohľadávku zo zmluvy 2 na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, čo žalovanému oznámil Slovak Telekom. V dôsledku toho treba v zmysle judikatúry (R 119/2003) vychádzať z toho, že žalobcovi ako postupníkovi vzniklo právo uplatňovať si tieto pohľadávky voči žalovanému (§ 526 ods. 1 O.z.), a je teda aktívne vecne legitimovaný v prejednávanej veci. Keďže žalobca si vyššie opísanú časť pohľadávky uplatnil spolu s príslušenstvom
v zákonom stanovenej sadzbe, je jeho žaloba v tejto časti opodstatnená, a preto jej súd v tomto rozsahu vyhovel.
1.5 Zostávajúca časť ceny za elektronické komunikačné služby v sume 624,33 eur a nárok na zmluvné pokuty spolu v sume 147,21 eur sú však už nedôvodné. ??????????
1.6 Čo sa týka zostatku žalobou uplatnenej pohľadávky z titulu ceny za elektronické komunikačné služby, zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že by táto pohľadávka mala svoj základ v zmluve 1, ani v zmluve 2. Obe tieto zmluvy sa totiž týkali telefónnych čísiel, XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX, kým žalobcom predložené faktúry pokrývali okrem vyššie spomenutej sumy 242,05 eur súvisiacej s t.č. XXXXXXXXX, len služby týkajúce sa t. č. XXXXXXXXXX. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, na akom základe účtoval žalobca žalovanému cenu za elektronické komunikačné služby v súvislosti t. č. XXXXXXXXXX. Ako je zrejmé z § 43 a 44 ZoEK2011, elektronické komunikačné služby sa poskytujú na základe zmluvy, ktorá je zároveň právnym dôvodom vzniku povinnosti žalovaného zaplatiť dohodnutú cenu. Kým zmluvy 1 a 2 vymedzovali predmet služieb (tzv. program služieb) a cenu za ich poskytovanie určovali s odkazom na Cenník, v prípade t.č. XXXXXXXXXX žalobca takúto zmluvu nepredložil, čím nepreukázal prinajmenšom existenciu dohody strán o cene za služby poskytnuté v súvislosti s týmto telefónnym číslom. Za týchto okolností tak nie je možné preveriť oprávnenosť žalobcom uplatnenej pohľadávky, teda posúdiť jej základ a prepočítať jej výšku. Žalobca sa nezúčastnil nariadeného pojednávania, čím sa pripravil o možnosť reagovať na predbežné právne posúdenie veci podľa § 181 ods. 2 C.s.p., napríklad prípadnými dôkaznými návrhmi alebo doplnením skutkových tvrdení, ktoré by inak súd mohol vziať do úvahy (samozrejme, pokiaľ by nepresiahli rámec dovolený ustanovením § 294 C.s.p.). Preto nebolo možné žalobcovi priznať aj sumu 624,33 eur.
1.7 Závery uvedené v predchádzajúcom bode platia aj pre zmluvnú pokutu v časti sumy 46,62 eur, pretože aj táto sa týkala t.č. XXXXXXXXXX. Okrem toho sa žiada dodať, že zmluvná pokuta musí byť dohodnutá písomne (§ 544 ods. 2 O.z.), takže je na žalobcovi, ktorý tvrdí, že má na ňu nárok, aby preukázal, že bola dohodnutá v zákonom požadovanej forme, čo sa ale nestalo. Z tohto dôvodu súd nevyhovel žalobe ani v časti zmluvnej pokuty v sume 46,62 eur.
1.8.1 Pokiaľ ide o druhú časť zmluvnej pokuty v sume 100,59 eur, táto sa týkala t.č. XXXXXXXXXX, vo vzťahu ku ktorému sa žalobca odvolával na zmluvu 2 a dodatok 2. Vzhľadom na vyššie vymedzený predmet zmluvy 2 uzatváral Slovak Telekom zmluvu 2 v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 O.z.. Žalovaný, naopak, ako fyzická osoba, nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo je zrejmé z absencie údajov v zmluve 2 (vrátane dodatku 2), ktoré by žalovaného identifikovali ako podnikateľa, a preto sa považuje za spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 O.z.). Keďže zmluva 2 bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vzťah z nej vyplývajúci je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 O.z.). Preto je povinnosťou súdu podrobiť zmluvu skúmaniu aj z hľadiska pravidiel na ochranu spotrebiteľa.
1.8.2 Aby bolo možné priznať dodávateľovi nárok uplatňovaný zo spotrebiteľskej zmluvy, nesmie táto zmluva obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi stranami, teda tzv. neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 1 O.z.). Výnimkou sú situácie, keď ide o podmienky týkajúce sa hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny a podmienky individuálne dojednané.
1.8.3 Žalobcom uplatňovaná zmluvná pokuta sa zakladá na bode 3 dodatku 2. Už aj z povahy zmluvnej pokuty ako nároku akcesorického k hlavnému nároku vyplýva, že nemôže byť hlavným predmetom zmluvy (tým je napokon poskytovanie elektronických komunikačných služieb). Bod 3 dodatku 2 sa preto tiež nijako netýka primeranosti ceny. Toto kritérium sa viaže priamo len na hlavný predmet zmluvy a nemôže sa týkať zmluvnej pokuty, pretože ide o sankciu, ktorej z povahy veci nezodpovedá žiadne protiplnenie. V prejednávanej veci je tiež zrejmé, že zmluva 2 (vrátane dodatku 2) je vzhľadom na formu svojho vyhotovenia typickou štandardizovanou formulárovou zmluvou, ktorej obsah nemohol žalovaný ako spotrebiteľ vopred ovplyvniť. Ustanovenie bodu 3 je obsiahnuté v texte dodatku 2, ktorý je vopred pripravený ako vzor a do ktorého sa len doplnia identifikačné údaje spotrebiteľa a podrobnejšia špecifikácia predmetu zmluvy vrátane doby viazanosti. Navyše platí prezumpcia, že zmluva sa nepovažuje za individuálne dojednanú, ibaže dodávateľ preukáže opak (§ 53 ods. 2 O.z.). V danej veci pritom žalobca netvrdil a ani nepreukazoval, že by boli zmluva 2 a dodatok 2 uzatvorené
so žalovaným individuálne. Za takýchto okolností boli splnené podmienky, aby súd preskúmal zmluvné podmienky z hľadiska ich neprijateľnosti.
1.8.4 Pri posudzovaní zmluvnej pokuty treba vziať do úvahy v prvom rade kritérium primeranosti, ktoré vyplýva z § 53 ods. 4 písm. k) O.z.. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že neprimerane vysoká sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa nemôže požívať súdnu ochranu. Keďže medzi stranami ide o občianskoprávny vzťah, nemožno opomenúť ani znenie § 545a O.z.. Toto ustanovenie síce upravuje moderačné právo súdu, ktorého priame uplatnenie vzhľadom na neplatnosť ako dôsledok vyplývajúci z § 53 ods. 4 písm. k) O.z. ako lex specialis neprichádza v spotrebiteľských veciach do úvahy, avšak z citovaného ustanovenia možno vyvodiť usmernenia, ktorými sa má súd riadiť pri posudzovaní primeranosti zmluvnej pokuty. Súd by mal preto prihliadať na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, prípadne na okolnosti súvisiace s náhradou škody a pokiaľ zistí, že zmluvná pokuta je neprimeraná, namiesto jej zníženia nárok na ňu vôbec neprizná.
1.8.5 Čo sa týka hodnoty a významu zabezpečovanej povinnosti, žalobca v žalobe skutkovo vymedzil svoj nárok na zmluvnú pokutu odôvodnením v podstate tak, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb. Takto vymedzenému nároku potom zodpovedá ustanovenie bodu 3 dodatku 2, ktorý v spojení s bodom 1 písm. b) zakotvuje zmluvnú pokutu v nadväznosti na povinnosť žalovaného riadne uhrádzať svoje peňažné záväzky voči žalobcovi počas doby viazanosti. Zmluvná pokuta obsiahnutá v bode 3 konkrétne postihuje porušenie povinnosti zaplatiť cenu za poskytnuté služby. Z takto formulovanej hypotézy potom plynie, že Slovak Telekom vzniká nárok na zmluvnú pokutu pri akomkoľvek porušení peňažného záväzku, a to bez ohľadu na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. V tomto smere sa už súdna prax ustálila na názore, že odstupňovanie zmluvnej pokuty podľa rozsahu a intenzity porušenia povinností je v rámci spotrebiteľských vzťahov dôležité, pretože tu treba rozlišovať situácie, kedy a za akých podmienok, v akom rozsahu dôjde k neplneniu povinností spotrebiteľa (porovnaj rozsudok ESD vo veci C-618/10). V dotknutom ustanovení sa však nezohľadňuje výška dlhu, či dôsledky, aké porušenie má pre Slovak Telekom. Omeškaním s platením peňažných záväzkov totiž nedochádza k automatickému zániku zmluvy. Slovak Telekom je v takom prípade naďalej oprávnený požadovať od žalovaného splnenie jeho záväzkov, predovšetkým využívanie služieb a platenie za ich poskytovanie až do konca doby viazanosti, prípadne aj dlhšie, kým nedôjde k ukončeniu zmluvy iným spôsobom, napríklad výpoveďou. Nárok na zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v dodatku 2 by takto vznikol aj v prípade omeškania aj s akoukoľvek zanedbateľnou sumou, čo len sotva možno považovať za primeraný spôsob zabezpečenia nároku dodávateľa voči spotrebiteľovi na zaplatenie dlžnej sumy zohľadňujúci rozsah a intenzitu porušenia (porov. rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 9Co/284/2016, bod 24). Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí podľa stavu v čase uzatvorenia zmluvy (§ 53 ods. 12 OZ) a následné správanie strán vrátane toho, či a v akej výške dodávateľ napokon uplatní zmluvnú pokutu, je na účely tohto posúdenia nepodstatné. Podľa citovaného ustanovenia dodatku 2 potom konkrétne platí, že pokiaľ spotrebiteľ nezaplatí hoci aj len 1 euro z ceny služieb do 45 dní po splatnosti prvej faktúry (v tomto prípade 45 dní po 9.12.2014), dodávateľovi vznikne nárok na zmluvnú pokutu vo výške 190 eur (počiatočná hodnota zmluvnej pokuty)
- 37/730 (37 dní od uzavretia dodatku 2 do vystavenia prvej faktúry a 45 dní omeškania / 730 dní viazanosti) x 190 = 180,37 eur. Postupné znižovanie zmluvnej pokuty teda závisí len od dĺžky trvania zmluvného vzťahu a doby viazanosti. Pokiaľ spotrebiteľ poruší svoje peňažné záväzky na počiatku zmluvného vzťahu hoci aj len v nepatrnom rozsahu, bude ho stíhať zmluvná pokuta v plnej výške. Toto znižovanie teda nijakým spôsobom nezohľadňuje hodnotu zabezpečovanej povinnosti, keďže tá môže byť v prípade omeškania s nepatrnou sumou minimálna. Znižovanie opäť nie je vôbec závislé od rozsahu a intenzity porušenia povinností spotrebiteľa obsiahnutých v bode 3 dodatku 2. Mechanické vypočítavanie zmluvnej pokuty, ktoré závisí len od objektívnej právnej skutočnosti (plynutie času) a nezohľadňuje okolnosti konkrétneho prípadu, bude vždy spojené s rizikom, že výška zmluvnej pokuty bude neprimeraná zabezpečovanej povinnosti. Takto paušálne vypočítavaná zmluvná pokuta potom predstavuje pre dodávateľa neprimerané zvýhodnenie vo vzťahu k spotrebiteľovi, čím sa narúša rovnováha, ktorú v spotrebiteľských vzťahoch požaduje § 53 ods. 1 O.z.. Ako bolo uvedené, na účely posúdenia neprijateľnosti určitej podmienky podľa § 53 ods. 12 O.z. nie je vôbec rozhodujúce, že žalobca si napokon uplatňuje nižšiu zmluvnú pokutu. Dôležité je, že dotknuté ustanovenie mu umožňuje požadovať zmluvnú pokutu v neprimeranej výške.
1.8.6 Okrem toho treba dodať, že hoci cieľ podnikania dodávateľa spočívajúci v dosahovaní zisku (§ 2 ods. 1 Ob.z. - zákon č. 514/2003 Z.z. Obchodný zákonník v znení jeho neskorších zmien a doplnení)
sa môže legitímne prejavovať v jeho snahe udržať si zákazníka aj počas doby viazanosti poskytnutím zariadenia za zvýhodnenú cenu, v spotrebiteľských vzťahoch nemožno na pozadí § 53 ods. 4 písm. k) a § 545a O.z. odobriť zmluvnú pokutu zabezpečujúcu plnenie zmluvy zo strany spotrebiteľa vo výške presahujúcej neakciovú cenu zariadenia, hoci v danej veci žalobca ani netvrdil, že by si zmluvnú pokutu uplatňoval z iného dôvodu, než pre omeškanie žalovaného s platením faktúr. V danom prípade bola ale neakciová cena 159 eur a počiatočná suma zmluvnej pokuty 190 eur, čo znamená, že zmluvná pokuta bola dohodnutá na úrovni 119 % neakciovej ceny zariadenia. Keďže v spotrebiteľských veciach neprichádza do úvahy moderácia zmluvnej pokuty, aj v tejto súvislosti by bol daný dôvod na vyhodnotenie zmluvnej pokuty ako neprijateľnej pre zjavný exces.
1.8.7 Vzhľadom na vyššie uvedenú analýzu je zrejmé, že bod 3 dodatku 2 je ustanovením, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby za to zaplatil neprimerane vysokú sankciu. V zmysle § 53 ods. 4 písm. k) O.z. ide o neprijateľnú podmienku spôsobujúcu podľa § 53 ods. 1 O.z. značnú nerovnováhu medzi stranami, v dôsledku čoho je neplatná (§ 53 ods. 5 O.z.), a preto nárok, ktorý z nej žalobca odvodzuje, nemožno priznať.
1.8.8 Vzhľadom na vyššie uvedené závery týkajúce sa zostatku ceny za elektronické komunikačné služby a zmluvnej pokuty súd žalobcu v príslušnej časti zamietol (výrok II).
1.9 O trovách konania rozhodol tak, že stranám náhradu trov konania nepriznal. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 255 ods.1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a vecne nemožnosťou priznania náhrady trov konania žalovanému napriek jeho úspechu v spore z dôvodu, že mu v konaní pre jeho neúčasť žiadne trovy nevznikli ( poukazujúc na R 72/2018).
2.1 Rozsudok v časti výroku II. (v zamietajúcej časti nároku na zaplatenie istiny 624,33 eur s príslušným úrokom z omeškania a v zamietajúcej časti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty 100,59 eur s príslušným úrokom z omeškania) a v závislom výroku III. (rozhodnutia o trovách konania) napadol riadnym a včasným odvolaním žalobca, s návrhom na jeho zmenu priznaním žalobcovi nároku na zaplatenie ďalších 724,92 eur s príslušným ročným úrokom z omeškania, ako aj nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100%, viniac súd prvej inštancie, že tento svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (rozhodnutím vo veci samej bez vyzvania žalobcu na vyjadrenie sa ku sporným skutočnostiam pred samotným rozhodnutím vo veci samej, hoc aj na nariadenom pojednávaní na ktorom sa žalobca nezúčastnil z dôvodu hospodárnosti konania), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (že nárok žalobcu na zaplatenie zmluvných pokút nebol so žalovaným individuálne dojednaný a že nebol preukázaný skutočný rozsah porušenia povinností žalovaným) a vec aj nesprávne právne posúdil (keď nárok žalobcu neposúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa žalovaného na úkor právneho predchodcu žalobcu, získaný žalovaným využívaním služieb právneho predchodcu žalobcu).
2.2 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že záver súdu prvej inštancie, že pôvodný veriteľ dňa 31.7.2014 uzatvoril so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb spolu s dodatkom pre telefónne číslo XXXXXXXXXX a že žalobca si v súvislosti s týmto telefónnym číslom neuplatňoval žiadne nároky je vecne správny, avšak bolo to z dôvodu, že žalovaný telefónne číslo XXXXXXXXXX, ako pôvodné telefónne číslo pridelené k zmluve uzatvorenej dňa 31.7.2014 prestal využívať, nakoľko dňa 25.8.2014 požiadal v dokumente s označením "Žiadosť o prenos čísla v mobilnej sieti k spoločnosti Slovak Telecom a.s.“ o prenos t.č. XXXX XXXXXX od iného mobilného operátora, v dôsledku čoho služby poskytované na základe práve citovanej zmluvy začal využívať prostredníctvom tohto telefónneho čísla, namiesto telefónneho čísla uvedeného v zmluve. Služby mu však boli naďalej poskytované na základe zmluvy z 31.7.2014 a účtované zmysle cenníka služieb, ktorý bol prílohou podanej žaloby. Žalobca k žalobe pripojil aj vyúčtovacie faktúry a to aj viažuce sa k telefónnemu číslu XXXX XXXXXX, z ktorých bolo zrejmé a v konaní nesporné, že pôvodný veriteľ žalovanému dodal elektronické komunikačné služby. Žalobca ďalej k žalobe pripojil aj dokument s označením "odstúpenie od zmluvy o poskytovaní elektronických verejných služieb" z 11.5.2016, na základe, ktorého bolo v konaní preukázané, že žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť pôvodnému veriteľovi splatné faktúry, ktoré mu boli za využívanie poskytnutých elektronických komunikačných služieb zaslané, teda aj za práve citované telefónne číslo. Žalobca zastáva názor, že na základe týchto dôkazov uniesol dôkazné bremeno a pred súdom pravdivo opísal rozhodný skutkový stav, t.j. pred súdom preukázal, že žalovaný
využíval elektronické komunikačné služby žalobcu aj vo vzťahu k telefónnemu číslu XXXXXXXXXX a za využitie týchto služieb žalovaný nezaplatil.
2.3 Rozhodnutie súdu prvej inštancie je prekvapivé, nakoľko žalobca nemohol mať vedomosť o tom, že súd považuje v prejednávanom spore akúkoľvek skutočnosť za spornú, respektíve nepreukázanú. Žalobca z dôvodu hospodárnosti konania ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní a to najmä preto, že pôvodne bolo jeho žalobe Okresným súdom Banská Bystrica vyhovené, keď tento súd vydal platobný rozkaz, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel a k jeho zrušeniu došlo len z dôvodu, že sa ho nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk. Žalobca preto nemal žiaden relevantný dôvod domnievať sa, že súd vníma skutočnosti, na ktoré vo svojom odôvodnení poukazuje za sporné a to aj s ohľadom na to, že ani pred nariadením pojednávania v predmetnej veci na deň 14.1.2020 žalobcu nevyzval akoukoľvek výzvou k zaujatiu stanoviska k možným sporným skutočnostiam, prípadne na predloženie ďalších dôkazov. Pokiaľ súd takúto výzvu nerealizoval, jeho rozhodnutie je prekvapivé, nehovoriac o tom, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav a zároveň nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
2.4 Nakoľko využitie služieb zo strany žalovaného nebolo medzi stranami konania sporné, mohol súd prvej inštancie uplatnený nárok posúdiť aj ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa žalovaného na úkor právneho predchodcu žalobcu, nakoľko strana konania nie je povinná vec právne kvalifikovať a zároveň ani súd nie je viazaný uvedenou právnou kvalifikáciou strany konania (§ 132 a nasledujúce C.s.p.). Pokiaľ teda súd dospel k záveru o nepreukázaní existencie zmluvného vzťahu, na základe ktorého právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému služby pre telefónne číslo XXXXXXXXXX (s čím sa žalobca nestotožňuje), tak vzhľadom ku skutočnosti, že elektronické komunikačné služby v sume 624,33 eur vo vzťahu k telefónnemu číslu XXXXXXXXXX boli žalovanému poskytnuté, pričom poskytnutie týchto služieb bolo v konaní nesporné, mohol tento nárok právne posúdiť ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
2.5 Nesprávnym boli zistenia súdu prvej inštancie, že zmluvné dojednania, medzi ktoré patrí aj dojednanie o zmluvnej pokute v jednotlivých dodatkoch nemožno považovať za individuálne dojednané, nakoľko žalovaný má možnosť vybrať si mobilný telefón ako aj poskytovanú službu zo širokej škály ponúkaných tovarov a služieb, sám si vybral predmetný balík služieb, ktorý bol poskytovaný s akciovou cenou avšak za stanovených podmienok, ktorých nedodržanie má za následok vznik škody poskytovateľovi služieb, pričom bolo na slobodnom uvážení žalovaného, či si vyberie balík služieb s akciovou cenou s podmienkou viazanosti, alebo balík služieb za cenníkové ceny bez akejkoľvek viazanosti či zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta predstavuje paušalizovanú náhradu škody a zabezpečuje návratnosť poskytnutej zľavy zo stanovenej ceny poskytovaných služieb. Obsah dodatku bol síce dodávateľom vopred pripravený, čo však nie je v zmluvných vzťahoch ničím výnimočným, nakoľko návrh zmluvy, respektíve zmluvu v písomnej podobe vždy musí niektorá zo zmluvných strán pripraviť, aj keď žalovaný na obsahu dohody alebo zmluvy nijakým spôsobom neparticipoval. Právny predchodca žalobcu určil základ výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k cene poskytnutého zariadenia a zľavnenej cene za poskytnuté služby a v prípade neplnenia si svojich povinností je žalovaný povinný v podobe zmluvnej pokuty vrátiť cenové zvýhodnenie, ktoré požíval počas trvania záväzkového vzťahu. Treba zdôrazniť, že žalovanému bola vyúčtovaná zmluvná pokuta pre telefónne číslo XXXXXXXXXX v zníženej výške 100,59 eur so zohľadnením počtu dní, ktoré uplynuli z doby viazanosti. V dodatku bola vyjadrená degresívnym spôsobom. Poukazujúc na niektoré rozhodnutia či už krajských alebo okresných súdov ďalej dôvodil, že v konaní bolo nesporné, že žalovaný svoje povinnosti porušil a tak súd prvej inštancie mal žalobcovi priznať nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatnenej v žalobe.
3. Žalovaný odvolací návrh nepodal k odvolaniu žalobcu sa nevyjadril.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.sp.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil
(§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C.s.p.), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolacie námietky žalobcu nie sú dôvodné.
5.1 Predmetom konania je žaloba o zaplatenie sumy 1.013,59 eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 242,05 eur s 5,05%-ným ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 83,29 eur od 9.7.2015 do zaplatenia, zo sumy 71,48 eur od 10.8.2015 do zaplatenia, zo sumy 25,38 eur od 9.9.2015 do zaplatenia, zo sumy 31,21 eur od 9.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 29 eur od 9.11.2015 do zaplatenia a zo sumy 1,69 eur od 9.12.2015 do zaplatenia a žalobu v časti o 771,54 eur s 5,05%-ným ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 109,36 eur od 9.7.2015 do zaplatenia, zo sumy 10,83 eur od 10.8.2015 do zaplatenia, zo sumy 347,50 eur od 9.9.2015 do zaplatenia, zo sumy 11,99 eur od 9.10.2015 do zaplatenia a zo sumy 144,65 eur od 9.11.2015 do zaplatenia zamietol.
5.2 Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na rozsah odvolania a žalobcom uplatnenú odvolaciu argumentáciu, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (rozhodnutím vo veci samej bez vyzvania žalobcu na vyjadrenie sa ku sporným skutočnostiam pred samotným rozhodnutím vo veci samej, hoc rozhodol aj na nariadenom pojednávaní na ktorom sa žalobca nezúčastnil z dôvodu hospodárnosti konania), či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (že nárok žalobcu na zaplatenie zmluvných pokút nebol so žalovaným individuálne dojednaný a že nebol preukázaný skutočný rozsah porušenia povinností žalovaným) a vec aj nesprávne právne posúdil (keď nárok žalobcu neposúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa žalovaného na úkor právneho predchodcu žalobcu, získaný žalovaným využívaním služieb právneho predchodcu žalobcu). Predmetom odvolacieho prieskumu tak bol s časti výrok II. (v zamietajúcej časti nároku na zaplatenie istiny 624,33 eur s príslušným úrokom z omeškania a v zamietajúcej časti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty 100,59 eur s príslušným úrokom z omeškania) a výrok III. rozsudku (rozhodnutie o trovách konania). Keďže voči výroku I., ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené a voči ostatnej zamietajúcej časti rozsudku, odvolanie podané nebolo, v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho prieskumu.
6. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatnených nárokov a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v odvolaním napadnutej časti, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné, správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku v preskúmavanej časti. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových, či právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné:
7.1 Ako prvé odvolateľ namietal, že záver súdu prvej inštancie, že pôvodný veriteľ dňa 31.7.2014 uzatvoril so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb spolu s dodatkom pre telefónne číslo XXXXXXXXXX a že žalobca si v súvislosti s týmto telefónnym číslom neuplatňoval žiadne nároky je síce vecne správny, avšak bolo to z dôvodu, že žalovaný telefónne číslo XXXXXXXXXX, ako pôvodné telefónne číslo pridelené k zmluve uzatvorenej dňa 31.7.2014 prestal využívať, nakoľko dňa 25.8.2014 požiadal v dokumente s označením "Žiadosť o prenos čísla v mobilnej sieti k spoločnosti Slovak Telecom a.s.“ o prenos t.č. XXXX XXXXXX od iného mobilného operátora, v dôsledku čoho služby poskytované na základe práve citovanej zmluvy začal využívať prostredníctvom tohto telefónneho čísla, namiesto telefónneho čísla uvedeného v zmluve. Služby mu však boli naďalej poskytované na základe zmluvy z 31.7.2014 a účtované zmysle cenníka služieb, ktorý bol prílohou podanej žaloby. Žalobca k žalobe pripojil aj vyúčtovacie faktúry a to aj viažuce sa k telefónnemu číslu XXXX XXXXXX, z ktorých bolo zrejmé a v konaní nesporné, že pôvodný veriteľ žalovanému dodal elektronické komunikačné služby. Žalobca ďalej k žalobe pripojil aj dokument s označením "odstúpenie od zmluvy o poskytovaní elektronických verejných služieb" z 11.5.2016, na základe, ktorého bolo v konaní preukázané, že žalovanému vznikla povinnosť
zaplatiť pôvodnému veriteľovi splatné faktúry, ktoré mu boli za využívanie poskytnutých elektronických komunikačných služieb zaslané, teda aj za práve citované telefónne číslo. Žalobca zastáva názor, že na základe týchto dôkazov uniesol dôkazné bremeno a pred súdom pravdivo opísal rozhodný skutkový stav, t.j. pred súdom preukázal, že žalovaný využíval elektronické komunikačné služby žalobcu aj vo vzťahu k telefónnemu číslu XXXXXXXXXX a za využitie týchto služieb žalovaný nezaplatil.
7.2 Podľa článku 8 C.s.p., strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
7.3 Podľa článku 11 ods. 4 C.s.p., súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti ustanovené zákonom.
7.4 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že základnou procesnou povinnosťou sporových strán je povinnosť substancovať všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku (útok alebo obranu). V sociálnej koncepcii civilného procesu sa povinnosť tvrdenia prejavuje ako povinnosť pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Nedodržanie tejto povinnosti vedie k neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom spore. Následkom toho je strata sporu. Ak teda súd procesnú stranu pristihne pri porušení povinnosti tvrdenia, je v rámci takzvaného materiálneho vedenia sporu oprávnený a zároveň povinný k tejto skutočnosti prihliadnuť a vyvodiť z toho záver v komplexe s inými procesnými povinnosťami a bremenami pri rozhodovaní sporu. Takúto povinnosť stanovuje súdu § 191 C.s.p. za stredníkom, v zmysle ktorého ide o oprávnenie a povinnosť starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Súd teda in concreto prihliadne i na nedodržanie procesnej povinnosti relevantne substancovať rozhodujúce skutkové tvrdenia (t.j. substanocvať ich pravdivo a úplne). Sporová strana je rovnako zaťažená aj špecifickou procesnou povinnosťou a to dôkaznou povinnosťou. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí. Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného bremena vedie v prípade žalobcu k procesnej pasivite, ktorá je rovnako sankcionovaná stratou sporu.
7.5 Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca v odvolaní popisované skutkové okolnosti súvisiace s prenosom jeho tel. čísla pred súdom prvej inštancie takto netvrdil a ani žiadnym spôsobom nepreukazoval, preto takáto námietka odvolateľa nemohla obstáť a správne súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní uzavrel, že pokiaľ ide o zostatok žalobou uplatnenej pohľadávky z titulu ceny za elektronické komunikačné služby, zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že by táto pohľadávka mala svoj základ v zmluve 1 alebo v zmluve 2. Obdobne z dokazovania nevyplynulo, na akom základe účtoval žalobca žalovanému cenu za elektronické komunikačné služby v súvislosti s telefónnym číslo XXXXXXXXXX. Keďže žalobca spolu so žalobou nepredložil zmluvu na základe ktorej údajný program služieb žalovanému mal poskytovať, čím nepreukázal prinajmenšom existenciu dohody strán o cene za služby poskytnuté v súvislosti s týmto telefónnym číslom, nebolo možné preveriť oprávnenosť žalobcom uplatnenej pohľadávky, a teda posúdiť jej základ a prepočítať jej výšku. Z tohto dôvodu potom následne nebolo možné žalobcovi priznať aj sumu 624,33 eur. Nebolo možné jednoznačne teda uzavrieť či žalobcom tvrdené skutkové okolnosti boli pravdivé alebo nie a teda či žalobcovi takýto uplatnený nárok vznikol a v kladnom prípade v akom rozsahu. Súd prvej inštancie potom správne uzatvoril, že žalobca nepreukázal nárok na zaplatenie z sumy 624,33 eur ako nárok na plnenie zo zmluvy a k nemu prislúchajúcich úrokov z omeškania takto nárokovanej pohľadávky. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť bola na strane žalobcu a ich neunesenie je sankcionované stratou sporu. Faktúry a odstúpenie od zmluvy o poskytovaní elektronických verejných služieb z 11.5.2016 takýto nárok nepreukazujú a dokonca tento nevyplýva ani zo skutkových tvrdení žalobcu uvedených v žalobe. Súd nie je oprávnený ani povinný nahrádzať skutkové tvrdenia žalobcu z dôkazov predložených žalobcom spolu so žalobou.
8.1 Pokiaľ ide o námietku prekvapivosti odvolaním napádaného rozhodnutia z dôvodu, že žalobca nemohol mať vedomosť o tom, že súd považuje v prejednávanom spore akúkoľvek skutočnosť za spornú, respektíve nepreukázanú, že žalobca z dôvodu hospodárnosti konania ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní a to najmä preto, že pôvodne bolo jeho žalobe Okresným súdom Banská Bystrica vyhovené, keď tento súd vydal platobný rozkaz, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel a k jeho zrušeniu došlo len z dôvodu, že sa ho nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, že žalobca preto nemal žiaden relevantný dôvod domnievať sa, že súd vníma skutočnosti, na ktoré vo svojom odôvodnení poukazuje za sporné a to aj s ohľadom na to, že ani pred nariadením pojednávania v predmetnej veci na deň 14.1.2020 žalobcu nevyzval akoukoľvek výzvou k zaujatiu stanoviska k
možným sporným skutočnostiam, prípadne na predloženie ďalších dôkazov a napokon, že z pokiaľ súd takúto výzvu nerealizoval, jeho rozhodnutie je prekvapivé, nehovoriac o tom, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav a zároveň nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza:
8.2 Podľa § 177 ods. 1 C.s.p., súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.
8.3 Podľa § 179 ods. 1 C.s.p., pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona.
8.4 Podľa § 181 ods. 1 a ods. 2 C.s.p., po vyvolaní veci a úkonoch podľa § 180 žalobca prednesie podstatný obsah žaloby a vyjadrení podľa § 167. Žalovaný má právo vyjadriť sa k prednesu žalobcu. Strana môže odkázať na svoje písomné podanie (1). Po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupovala pri predbežnom prejednaní sporu (2).
8.5 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že zmysle vyššie uvedeného, po úkonoch uvedených v odseku 1 práve citovaného ustanovenia, je súd pred ďalším postupom vo veci povinný určiť, ktoré skutkové tvrdenia považuje medzi stranami za sporné a ktoré za nesporné. Postupuje pritom v súlade s ust. § 151 a nasledujúcich C.s.p.. Svoju povinnosť plní tým, že s predmetnými závermi oboznámi osoby prítomné na prvom pojednávaní. Za rovnakých podmienok sudca na prvom pojednávaní oznámi, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Tieto procesné úkony súdu bezprostredne nadväzujú na prípravu pojednávania a jej efektívne zvládnutie. Náležité splnenie uvedených povinností je podmienené dôsledným oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, celkovým skutkovým stavom veci, procesnými podaniami strán a musí v neposlednom rade vychádzať z predbežného právneho posúdenia veci. Takýto zákonom stanovený postup súdu je potrebné považovať za postup pre strany a ich zástupcov za predvídateľný a transparentný napriek tomu, že kladie väčší dôraz na zodpovednosť strany za jej vlastnú procesnú aktivitu a za rovnako transparentné substancovanie skutkových tvrdení a dôkazných návrhov. V tejto súvislosti je taktiež potrebné zdôrazniť, že súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu (§ 215 ods. 1 C.s.p.) a okrem zákonných výnimiek berie do úvahy iba skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas konania (článok 11 ods. 4 C.s.p.). Takéto závery sa vzťahujú aj na predbežné právne posúdenie veci, ktoré je sudca povinný stranám aj zástupcom oznámiť na prvom pojednávaní. Z hľadiska výpovednej hodnoty predbežného právneho posúdenia veci je nevyhnutné, aby bolo stanovisko súdu určité a zrozumiteľné. Na jeho základe musí byť stranám aj ich zástupcom dostatočne zrejmé, aký výrok rozhodnutia vo veci samej možno očakávať v nadväznosti na predbežné prejednanie sporu a prípravu pojednávania.
8.6 Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie na prejednanie sporu nariadil pojednávanie na deň 14.1.2020 o 13,30 hod., na, ktoré riadne a včas predvolal obe sporové strany. Zo zápisnice z tohto pojednávania je ďalej zrejmé, že sporové strany sa na nariadené pojednávanie nedostavili a nežiadali jeho odročenie. Preto súd rozhodol o uskutočnení pojednávania v neprítomnosti strán a po otvorení pojednávania v krátkosti (vzhľadom na neprítomnosť strán na tomto pojednávaní) oboznámil žalobu ako aj skutočnosť, že medzi stranami nie sú skutkové tvrdenia sporné avšak bez akýchkoľvek pochybností aj to, že nateraz sa javí, že žalobcom požadovaná cena za služby poskytnuté v súvislosti s jedným z telefónnych čísiel žalovaného nevyplýva z predložených dôkazov, a že zmluvná pokuta neobstojí pre jej neprijateľnosť. Zároveň oboznámil aké konkrétne dôkazy vykoná. Takýmto postupom si teda splnil svoje povinnosti v zmysle § 181 ods. 2 C.s.p. a preto námietka žalobcu o nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie majúcom za následok prekvapivé rozhodnutie o zamietnutí časti žaloby pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom nemohla obstáť. Ak by sa žalobca zúčastnil nariadeného pojednávania, bolo by mu dostatočne zrejmé, aký výrok rozhodnutia vo veci samej môže očakávať v nadväznosti na prípravu pojednávania. Z prednesu sudcu na pojednávaní totiž jednoznačne vyplýva, ktoré nároky žalobcu uplatnené v tomto konaní nevyplývajú z predložených dôkazov. Ak by sa žalobca pojednávania zúčastnil, o týchto skutočnostiach by sa dozvedel a mohol na takéto oznámenie reagovať. Súdu prvej inštancie nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu povinnosť vyzývať žalobcu osobitnou výzvou na doplnenie skutkových tvrdení a doplnenie dokazovania, to všetko v záujme dosiahnutia jeho
úspechu v spore, ako to nedôvodne podsúva odvolaciemu súdu žalobca. Takýto postup by výrazným spôsobom porušil základný princíp rovnosti strán sporu v civilnom v sporovom konaní.
9.1 Pre poriadok je ešte potrebné doplniť, že pokiaľ žalobca v podanom odvolaní doplnil svoje skutkové tvrdenia o tom, že žalovaný telefónne číslo XXXXXXXXXX, ako pôvodné telefónne číslo pridelené v zmluve uzatvorenej dňa 31.7.2014 prestal využívať, nakoľko dňa 25.8.2014 požiadal v dokumente s označením „Žiadosť o prenos čísla v mobilnej sieti k spoločnosti Slovak Telecom a.s.“ o prenos telefónneho čísla XXXXXXXXXX od iného mobilného operátora (a o tomto skutkovom tvrdení pripojil aj dôkazy), v dôsledku čoho služby poskytované na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb z 31.7.2014 začal využívať prostredníctvom tohto telefónneho čísla, namiesto telefónneho čísla uvedeného v zmluve, avšak služby mu boli naďalej poskytované na základe zmluvy a účtované zmysle cenníka služieb, ktorý tvorí prílohu podanej žaloby (ktoré skutkové tvrdenie neuviedol v žalobe ani počas celého konania súdu prvej inštancie) odvolací súd uvádza:
Podľa § 153 ods. 1 C.s.p., strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
9.2 Podľa § 366 C.s.p., prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok (a), sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu (b), má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo (c), ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť konaní pred súdom prvej inštancie (d).
9.3 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza takzvaného neúplného apelačného systému, čo znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaním pred súdom prvej inštancie je obmedzené. Strany sporu mali v doterajšom priebehu konania niekoľko príležitostí tieto prostriedky použiť a boli opakovane súdom poučené o sudcovskej koncentrácie konania. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutkových okolnosti a dôkazov je takto prístupná len za splnenia zákonom stanovených podmienok. Tieto sú jednak taxatívne vymedzené - taxatívne vymedzením odvolacích dôvodov ktorých sa novoty týkajú (§ 366 písm. a) až c) a jednak musia zabezpečiť neporušenie procesnej diligencie sporovej strany v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 písm. d) ). Ako odvolateľ v odvolaní vymedzil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), e) až v h), právo na uvedenie prípadných novôt bude podmienené v nezavinením doterajšieho nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Bude teda úlohou odvolateľa v odvolaní a protistrane vo vyjadrení k odvolaniu dokázať, že nové prostriedky procesného útoku a nové prostriedky procesnej obrany, ktoré uvádzajú "až teraz", nemohli v doterajšom priebehu použiť bez svojej viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplnia, na novoty nebude môcť odvolací súd prihliadnuť. Na diskvalifikáciu novoty postačí aj opomenutie jej skoršieho uvedenia zavinením z nedbanlivosti.
9.4 Nakoľko z obsahu spisu súdu prvej inštancie nevyplýva, že by žalobca takéto skutkové tvrdenia počas konania pred súdom prvej inštancie prezentoval akýmkoľvek spôsobom a zároveň v odvolaní ani netvrdil ani nepreukázal, že ich nemohol v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny, odvolací súd nemohol na ne pri prejednaní odvolania prihliadať.
10. Neobstojí ani námietka žalobcu, že pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru o nepreukázaní existencie zmluvného vzťahu, na základe ktorého právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému služby pre telefónne číslo XXXX XXX XXX (s čím sa žalobca nestotožňuje), tak vzhľadom ku skutočnosti, že elektronické komunikačné služby v sume 624,33 eur vo vzťahu k telefónnemu číslu XXXXXXXXXX boli žalovanému poskytnuté, pričom poskytnutie týchto služieb bolo v konaní nesporné, mohol tento nárok právne posúdiť ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko ako už bolo vyššie uvedené, uvedenie rozhodujúcich skutkových okolností je vecou žalobcu a súd nie je oprávnený sám z vlastnej iniciatívy vymýšľať skutkové okolnosti, ktoré by prípadne mohli aj vyplynúť z dôkazov predložených žalobcom a to za účelom zabezpečiť mu za každých okolností úspech v spore - teda aj v prípade neunesenia dôkazného bremena na pre ukázanie tvrdených skutkových okolností. Je síce pravdou, že podľa ustálenej súdnej praxe právne posúdenie skutkových okolností tvrdených žalobcom
je vecou súdu a o zmenu v skutkovom stave nepôjde vtedy, ak dôjde síce ku k zmene právneho dôvodu (napríklad nepôjde o zaplatenie dlžného nájomného, ale pre neplatnosť zmluvy o vydanie bezdôvodného obohatenia), ale bez zmeny v skutkovom stave, avšak v prejednávanej veci sa o takýto prípad nejednalo. V prejednávanej veci totiž išlo (podľa skutkových tvrdení žalobcu uvedených v žalobe) o nárok na zaplatenie dohodnutej ceny za poskytnuté služby na základe písomne uzatvorenej zmluvy, existenciu ktorého zmluvného vzťahu však žalobca v konaní nepreukázal (z dokazovania totiž nebolo možné prijať záver ani o pravdivosti, ani o nepravdivosti takéhoto jeho skutkového tvrdenia), nehovoriac o tom, že z vykonaného dokazovania nebolo možné dospieť ani k záveru, že nárok žalobcu na plnenie zo zmluvy neexistuje pre jej neplatnosť, neexistenciu a pod. a preto je dôvodné posúdiť uplatnený nárok, ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa žalovaného na úkor žalobcu. Tu si treba totiž uvedomiť, že nárok na plnenie zo zmluvy a nárok na plnenie z bezdôvodného obohatenia sa sú dva samostatné nároky, ktoré nemôžu obstáť popri sebe, ale vzájomne sa vylučujú. Súd teda v prípade nepreukázania vzniku nároku na plnenie zo zmluvy pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom o takejto jeho existencii nemôže bez ďalšieho priznať uplatnenú sumu titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia sa, nakoľko nemôže bez ďalšieho (vyhodnotenia žalobcom tvrdeného zmluvného vzťahu zakladajúceho uplatnený nárok za neexistujúci alebo neplatný) dospieť k záveru, že žalobcovi zo zákona (za splnenia tam uvedených podmienok) vznikol nárok na vydanie majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu, prípadne plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, prípadne majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov, ako to má na mysli ustanovenie § 451 ods. 1 a 2 O.z.
11.1 Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu smerovali k zamietnutému nároku na zmluvnú pokutu. V tejto súvislosti ako prvé namietal, že prvoinštančný súd zle posúdil, že predmetná zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve nebola individuálne dojednaná.
11.2 Z obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi a jej dodatku vyplýva, že text zmluvy a dodatku bol dopredu pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a jej dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa, ním vybraný mobilný telefón, účastnícky program a služby. Žalovaný ako spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedenej zmluve a jej dodatku preto s poukazom na cit. ust. § 53 ods. 2 O.z. i čl. 3 bod 2 Smernice 93/13/EHS, nemožno považovať za individuálne dojednané. Je nesporné, že žalovaný ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute.
11.3 Samotná skutočnosť, že žalovaný ako spotrebiteľ mal možnosť vybrať si z viacerých právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom ponúkaných mobilných telefónov lacnejší, iný program, iný mesačný paušál, či služby, v dôsledku čoho by zmluvná pokuta bola nižšia, rozhodne nemôže znamenať možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah zmluvných podmienok. Podstatným totiž je, že v danej uzavretej spotrebiteľskej zmluve predmetná zmluvná podmienka o zmluvnej pokute bola navrhnutá vopred dodávateľom a i keď spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy, nemohol a nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky, resp. jej obsah a dosiahnuť dojednanie nižšej zmluvnej pokuty, príp. aby zmluvná pokuta bola dojednaná za iných podmienok, príp. aby nebola dojednaná vôbec. Na tomto závere nič nemení tá skutočnosť, že spotrebiteľ mal možnosť voľby rôznych koncových zariadení, či podmienok poskytovania služby, pri ktorých by bola zmluvná pokuta nižšia.
11.4 S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd je názoru, že predmetné zmluvné podmienky v podobe dojednaní o zmluvnej pokute rozhodne neboli individuálne dojednané a preto táto odvolacia námietka žalobcu neobstojí. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na žalobcovi ako dodávateľovi. Žalobca ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že predmetné zmluvné podmienky v podobe dojednaní o zmluvnej pokute rozhodne neboli individuálne dojednané, preto podliehajú súdnej kontrole s poukazom na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
12. Napokon odvolateľ namietal záver prvoinštančného súdu, keď vyhodnotil dohodnutú zmluvnú pokutu ako neprimeranú v súvislosti s uplatnením tohto titulu na základe ustanovenia bodu 3 dodatku 2 s tým, že neuhradenie faktúr spôsobuje na strane žalobcu škodu vo výške rozdielu medzi akciovou a predajnou cenou telekomunikačného zariadenia, čím je daná aj primeranosť zmluvnej pokuty. V tejto súvislosti odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku, s ktorým, ako uviedol vyššie, sa v plnom rozsahu stotožňuje. Povinnosť spotrebiteľa uhradiť zmluvnú pokutu vo výške rozdielu medzi maloobchodnou cenou a zľavnenou cenou zariadenia v zmysle predmetného dodatku k zmluve iba v dôsledku porušenia povinnosti včas a riadne uhradiť platby veriteľovi - žalobcovi, bez toho, aby tým došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu pred uplynutím doby viazanosti, keď povinnosti spotrebiteľa naďalej plniť záväzky zo zmluvy trvajú, nemôže byť primeraná, v dôsledku čoho spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa tým, že od spotrebiteľa vyžaduje zaplatenie neprimerane vysokej sumy ako sankcie, v dôsledku čoho ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.
13. S poukazom na vyššie uvedené, s odkazom na argumentáciu prvoinštančného súdu v preskúmavanom rozsudku, potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu výroku II. a závislom výroku o trovách konania ako v predmetných výrokoch vecne správny, s použitím ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.
14.1 V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalovanému vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 396 ods. 1 C.s.p.), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14.2 Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v odvolacom konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
14.3 Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).
14.4 Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 C.s.p. aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov C.s.p. zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
15. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).