Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18CoE-1-2021.pdf
PDF · 63.21 KB
Case nature
Area
Subarea
18CoE/1/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Poprad, 1. mája, 4053/24, 058 01 Poprad, IČO: 30 807 484 proti povinnému: G. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, XXX XX B., o vymoženie 1.028,91 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 15Er/226/2007-19 zo dňa 19.03.2019 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd napadnutým uznesením exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že zo správy súdneho exekútora o priebehu exekučného konania a z exekučného spisu bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností ani žiadnych hnuteľných vecí, z ktorých by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Súd prvej inštancie preto podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
3. Výrok o trovách exekúcie bol odôvodnený ustanoveniami § 196, § 199, § 200 ods. 5 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Ako dôvod uviedol, že uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu. Zastavenie exekučného konania je predčasné, nakoľko povinným je fyzická osoba. Povinný môže v budúcnosti nadobudnúť majetok, zamestnať sa a taktiež je viac ako pravdepodobné, že bude poberať starobný dôchodok. Povinný a súdny exekútor sa k odvolaniu nevyjadrili.
5. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie oprávneného smerujúce proti výroku o zastavení exekúcie nie je opodstatnené.
6. Pri rozhodovaní o zastavení exekúcie sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
7. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného patrí do kompetencie súdneho exekútora, pričom súd nemá dôvod pochybovať o súdnym exekútorom tvrdených zisteniach ohľadne nemajetnosti povinného. Pre posúdenie podmienok zastavenia exekúcie z dôvodu nedostatku majetku povinného ani na úhradu trov exekúcie je rozhodujúci majetkový stav povinného v čase vyhlásenia uznesenia a nie v budúcnosti. Skutočnosť, že povinný nadobudne v budúcnosti nejaký majetok je právne významná len v tom, že oprávnený môže v budúcnosti podať nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný nadobudol majetok, z ktorého je možné pohľadávku uspokojiť, nakoľko rozhodnutie o zastavení exekúcie pre nedostatok takého majetku povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, tomu nebráni. Exekučný poriadok totiž nedáva podklad pre právny záver o povinnosti súdneho exekútora počas nešpecifikovaného obdobia vyčkávať na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinného. Po prešetrení majetkových pomerov povinného zo strany súdneho exekútora je potrebné konštatovať, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tejto situácii by vykonávanie ďalších úkonov bolo nehospodárne a neúčelné, pretože ich realizácia by viedla len k zvyšovaniu nákladov exekúcie, ktoré by neboli z výťažku exekúcie kryté. Predpoklady pre zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku tak v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ako aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu boli splnené.
8. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 C.s.p. uznesenie ako vecne správne potvrdil.
9. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 CSP. Oprávnený nemal v odvolacom konaní úspech, ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli, preto žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
10. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).