Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoCsp/43/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: Ľ. M., narodený X.X.XXXX, F. Q. XX, zastúpený Mgr. Stanislavou Tichou, advokátkou, so sídlom v Považskej Bystrici, Zakvášov 1519/55, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, za ktorú koná JUDr. Andrea Cviková, konateľ a advokát, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 31. marca 2020 sp.zn.

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 31.3.2020 č.k. -91 a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) zhora označeným rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.487,45 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.487,45 € od 17.4.2019 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v samostatnom uznesení.

2. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere stranami sporu dňa 19.12.2013, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1.500 €. Žalobca sa tento úver zaviazal splácať v 48 mesačných splátkach vo výške 77,05 € pri ročnej úrokovej sadzbe úveru 70,01%, RPMN za úver predstavovala 67,87% pri priemernej RPMN 45,94%. Celková výška úveru, ktorú mal žalobca zaplatiť na základe tejto zmluvy, predstavovala sumu 3.698,40 €. Zmluva odkazovala na úpravu obsiahnutú v Zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a s ktorými sa dlžník oboznámil a nemá voči nim žiadne výhrady. Zároveň strany sporu uzavreli dohodu o poskytnutí služby, predmetom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi odplatu za túto službu vo výške 367,49 € s tým, že táto odplata je splatná dňom uzavretia dohody o poskytnutí služby a strany sporu sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru a pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty. Táto dohoda bola osobitne podpísaná, hoci je súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru zo dňa 19.12.2013 vyplynulo, že dátum splatnosti prvej splátky úveru je 1.2.2014 a dátum splatnosti poslednej splátky úveru 1.1.2018. Z tohto oznámenia tiež vyplýva, že na základe žiadosti o započítanie pohľadávky veriteľa v podobe nesplatených splátok pôžičky s pohľadávkou žalobcu v podobe nároku na poskytnutie schválenej výšky úveru došlo k započítaniu pohľadávky vo výške 118,94 €, v dôsledku čoho pohľadávka žalobcu z tejto zmluvy predstavuje 1.381,06 €.

3. Aj keď žalovaný v konaní tvrdil existenciu prekážky právoplatne rozhodnutej veci, ktorú mal predstavovať rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu sp.zn. zo dňa 2.1.2018, žalovaný tento rozsudok nepredložil a súd preto vec meritórne prejednal.

4. Právne posudzoval vec podľa ustanovení , , , a (ďalej len ) v spojení s ust. a zákona o spotrebiteľských úveroch.

5. Konštatoval, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou a keďže v nej absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru v zmysle zákona a konkretizácia splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je úver bezúročný a bez poplatkov. Zároveň dohodnutú úrokovú sadzbu 70,01% považoval za odporujúcu dobrým mravom, a preto v tejto časti je úverová zmluva neplatná. Pokiaľ ide o určenie presnej výšky úveru, súd mal za to, že tento údaj je v zmluve uvedený vo výške 1.500 € a skutočnosť, že žalobcovi mala byť reálne poskytnutá nižšia suma vo výške 1.013,57 €, resp. 1.381,06 €, nebola podľa názoru súdu preukázaná. Taktiež považoval za správne vypočítanú výšku RPMN vychádzajúc zo sumy poskytnutého úveru 1.500 €. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nerozporoval výšku bezdôvodného obohatenia a túto si žalobca uplatnil v sume 1.487,45 €, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy a v zmysle , aj úrokov z omeškania.

6. Úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania podľa .

7. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. , , a a navrhol zmeniť rozsudok tak, že súd žalobu zamietne a prizná žalovanému plnú náhradu trov celého konania. Zotrval na existencii prekážky veci právoplatne rozhodnutej, o čom predložil rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu sp.zn. 450/2016 zo dňa 2.1.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.4.2018 a vykonateľnosť dňa 21.4.2018 s tým, že tento rozsudok bol súčasťou elektronickej správy, ktorou bolo súdu predložené vyjadrenie žalovaného k žalobe. Týmto rozhodcovským rozsudkom bolo rozhodnuté o nároku vyplývajúcom z uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere, z ktorého dôvodu nemohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia žalobcu na úkor žalovaného. Nesúhlasil ani so záverom súdu, že úver je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu chýbajúceho termínu konečnej splatnosti úveru. Táto konečná splatnosť úveru v zmluve uvedená je, konkrétne v článku 4, ods. 4.5 zmluvných dojednaní, ktoré sú súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere a táto je určená tak, že deň splatnosti poslednej splátky úveru je dňom konečnej splatnosti úveru. Aj vzhľadom na určenie počtu splátok je logické, že exaktný údaj o konečnej splatnosti úveru je zhodný s dátumom splatnosti poslednej splátky. Záver o bezúročnosti úveru z dôvodu neuvedenia termínu konečnej splatnosti odporuje tiež smernici 2008/48/ES, ktorej článok 23 sa má v zmysle rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Neuvedenie termínu konečnej splatnosti by teda nemohlo viesť k záveru o bezúročnosti úveru, pretože tento údaj nie je spôsobilý spochybniť možnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku. Na tieto závery rozhodnutia Súdneho dvora EÚ nadviazala aj zmena s účinnosťou od 12.10.2017, kde v sa vypustili slová „a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Dôvodom prijatia tejto úpravy bolo zosúladenie zákona so smernicou 2008/48/ES, lebo požiadavka na uvádzanie „termínu konečnej splatnosti úveru“ je požiadavkou nad rámec smernice. Žalovaný ďalej namietal závery ohľadne posudzovania výšky odplaty a jej primeranosti. Túto bolo potrebné posudzovať podľa , v zmysle ktorého odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Vylúčené bolo preto použitie a 39 .

8. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (, , a ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

10. Súd prvej inštancie nevenoval dostatočne pozornosť skúmaniu, či sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť, konkrétne či prejednaniu tejto veci nebráni prekážka právoplatne rozhodnutej veci v zmysle ust. , ktorou má byť rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zo dňa 2.1.2018 sp.zn. .

11. Námietku prekážky rozhodnutej veci vzniesol žalovaný už vo vyjadrení k žalobe, v ktorom aj označil príslušný rozhodcovský rozsudok a aj keď rozsudok na výzvu súdu nepripojil, v zmysle ust. súd aj bez návrhu má možnosť vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, preto správne vyzval žalovaného na predloženie rozhodcovského rozsudku.

12. V zmysle ust. súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať, čo platí aj pre odvolacie konanie a v zmysle (novoty v odvolacom konaní) možno prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, použiť vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok.

13. Pokiaľ teda žalovaný predložil rozhodcovský rozsudok až v odvolacom konaní na preukázanie svojej procesnej obrany, prekážky res iudicata, odvolací súd bol povinný na tento dôkaz prihliadnuť a posúdiť, či tu nie je prekážka právoplatne rozhodnutej veci, ktorá bráni ďalej vo veci konať.

14. Podľa ust. , ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

15. Ust. stanovuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej teda bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, bola znovu prejednávaná. V zmysle tohto zákonného ustanovenia ide o rovnakú (tú istú) vec vtedy, ak ide v novom konaní o ten istý nárok alebo stav, o ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka toho istého predmetu konania a tých istých strán sporu. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových okolností, na základe ktorých bol uplatnený, t.j. ide o nárok založený na rovnakom právnom dôvode a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností. Pre posúdenie, či je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci, nie je významné, ako bol skutok, ktorý bol predmetom konania, posúdený po právnej stránke. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, keď bol skutok súdom posúdený po právnej stránke nesprávne alebo neúplne. Pokiaľ ide o totožnosť strán sporu, nie je samo o sebe významné, ak majú tie isté strany sporu v rôznych konaniach rozdielne procesné postavenie. Tých istých strán sporu sa konanie týka aj vtedy, ak v neskoršom konaní vystupujú ich právni nástupcovia.

16. V zmysle konštantnej judikatúry, o prekážku právoplatne rozhodnutej veci nejde v prípadoch, ak si súd určitú otázku v konaní posúdil prejudiciálne. Prejudiciálna otázka a jej posúdenie nesmie byť nikdy pojaté do výroku súdneho rozhodnutia, a keďže výrok súdneho rozhodnutia je jedinou časťou rozsudku, ktorá nadobudla právoplatnosť, prejudiciálne posúdená otázka, ktorá sa prejavuje iba v odôvodnení rozsudku, nemôže tvoriť prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Výnimku tvorí situácia, keď bolo právoplatne rozhodnuté o žalobe na plnenie, ktorého predpokladom bolo prejudiciálne posúdenie (určenie) práva alebo právneho vzťahu.

17. Právoplatný rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na plnenie, vytvára prekážku veci právoplatne rozhodnutej voči návrhu na určenie, či tu právo je alebo nie je, ak otázka, či tu právo je alebo nie je, bola (musela byť) posúdená pri rozhodovaní o návrhu na plnenie z toho istého právneho vzťahu. Vo všeobecnosti platí, že ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, či už kladne alebo záporne, tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovaciemu návrhu medzi tými istými účastníkmi konania vo vzťahu k tomu istému skutku, ktorý už bol právne kvalifikovaný v rozsudku na plnenie.

18. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci podľa sa vzťahuje aj na rozhodnutia vydané v rozhodcovskom konaní, v priestupkovom konaní, či v adhéznom konaní.

19. V prípade, ak o žalobe na plnenie rozhodoval rozhodcovský súd, nejedná sa o prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ak pre svoje rozhodovanie nemal oporu v platnej rozhodcovskej doložke (zmluve), z

ktorého dôvodu je takéto rozhodnutie rozhodcovského súdu potrebné považovať za nulitné, t.j. ako keby nebolo vydané.

20. Otázku, či predložený rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu sp.zn. zo dňa 2.1.2018 bol vydaný na základe platnej rozhodcovskej doložky (zmluvy), odvolací súd nemal možnosť preskúmať, pretože spolu s rozhodcovským rozsudkom žalovaný nepredložil rozhodcovskú zmluvu, na ktorú sa tento rozhodcovský rozsudok odvoláva a táto rozhodcovská zmluva nie je ani súčasťou spisu.

21. Bez ohľadu na skutočnosť, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný na to oprávneným orgánom, t.j. či bol vydaný na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy odvolací súd uvádza, že tento rozhodcovský rozsudok nie je prekážkou res iudicata pre tu prebiehajúce konanie.

22. Predmetom tu prebiehajúceho konania je vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 1.487,45 €, o ktorej žalobca tvrdí, že prevyšuje istinu poskytnutého úveru na základe úverovej zmluvy, ktorú považuje za bezúročnú a bez poplatkov.

23. Rozhodcovským rozsudkom bolo rozhodnuté o povinnosti žalobcu (v rozhodcovskom konaní v postavení žalovaného) voči žalovanému (v rozhodcovskom konaní v postavení žalobcu) zo zmluvy o revolvingovom úvere, konkrétne o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému titulom neuhradených splátok úveru vrátane príslušenstva v sume 1.463,69 €.

24. Aj keď teda v danom prípade ide o rovnaký okruh sporových strán, ktoré vystupujú v inom procesnom postavení, avšak nejde o totožný predmet konania.

25. Totožnosť predmetu sporu je daná v prípade, ak predmetom druhého, neskôr začatého sporu, je ten istý nárok, ktorý je uplatňovaný už v prvom spore z rovnakého skutkového základu či skutkového deja. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t.j. ak je založený na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode.

26. Podmienka totožnosti predmetu sporu v tu prebiehajúcom konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia a v konaní vedenom pred Slovenským arbitrážnym súdom o plnenie zo zmluvy splnená nie je, pretože v oboch konaniach sa uplatňuje iný nárok, ktorý nevyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, a teda je založený na inom právnom dôvode.

27. V konaní pred Slovenským arbitrážnym súdom si žalobca (v tu prebiehajúcom konaní žalovaný) uplatňoval nárok vyplývajúci zo zmluvy o úvere a v tomto súdnom konaní si žalobca (v rozhodcovskom konaní v postavení žalovaného) uplatňuje svoj nárok z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť žalovanému v súvislosti s tým, že získal od žalobcu majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu.

28. Z dôvodu neexistencie prekážky res iudicata preto neboli splnené podmienky pre zastavenie konania ani v štádiu odvolacieho konania v zmysle ust. v spojení s ust. a 378 ods. 1 .

29. Vyriešenie otázky, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platnej rozhodcovskej doložky (zmluvy), a teda orgánom, ktorý má právomoc ho vydať, je však dôležité z toho hľadiska, či v tomto rozhodcovskom konaní už nebola prejudiciálne vyriešená otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie v tu prejednávanej veci.

30. Ak totiž rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platnej rozhodcovskej doložky (zmluvy), tento rozhodcovský rozsudok je právoplatný a v tomto rozhodcovskom konaní bola vyriešená otázka, či zmluva o spotrebiteľskom úvere je platná a v akom rozsahu má PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. nárok na plnenie z tejto zmluvy voči žalobcovi a vyriešením tejto prejudiciálnej otázky je súd v tu prebiehajúcom konaní viazaný. V tomto prípade totiž rozhodcovský rozsudok na plnenie tvorí prekážku pre opätovné posúdenie platnosti úverovej zmluvy a opätovné posúdenie, či úver je bezúročný a bez poplatkov, pretože rozhodcovský súd pred vyhovením žalobe v rozhodcovskom konaní musel nevyhnutne posúdiť

platnosť zmluvy, resp. či nie sú splnené podmienky pre záver, že úver je bezúročný a bez poplatkov, preto po nadobudnutí právoplatnosti rozhodcovského rozsudku nemôžu byť tieto otázky bez ďalšieho posudzované opätovne v žiadnom inom konaní.

31. Prejednať a rozhodnúť spor by mohol súd prvej inštancie len za predpokladu, že by dospel k záveru, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol vydaný proti žalobcovi ako spotrebiteľove bez adekvátne založenej právomoci rozhodcovského súdu z dôvodu neplatnej rozhodcovskej zmluvy. V opačnom prípade je súd povinný predmetný rozhodcovský rozsudok rešpektovať a v ďalšom konaní s ním nakladať ako s právoplatným rozsudkom súdu.

32. Ako bolo vyššie uvedené, právomoc rozhodcovského súdu nemohol v tomto zmysle posúdiť odvolací súd, pretože v spise absentuje rozhodcovská zmluva, uzavretá medzi stranami sporu.

33. V ďalšom konaní bude preto povinnosťou súdu v prvom rade skúmať, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá mala byť uzavretá medzi stranami sporu dňa 19.12.2013, a preto ju bude potrebné posúdiť podľa úpravy platnej k tomuto dňu ( o rozhodcovskom konaní) v spojení s ust. v znení účinnom do 31.5.2014, v zmysle ktorého za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

34. Posúdenie otázky, či rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednaná a či dojednaná rozhodcovská zmluva nemá charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky z dôvodu, že ide o tzv. výhradnú rozhodcovskú zmluvu, bude možné až po predložení rozhodcovskej zmluvy a zistení jej obsahu, ako aj okolností jej uzavretia.

35. V prípade, ak súd dospeje k záveru, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, a preto ide o nulitný právny akt, bude v tu prebiehajúcom súdnom konaní opäť posudzovať, či zmluva o úvere má všetky náležitosti vyžadované ust. 0 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy dňa 19.12.2013 a či nie je bezúročná a bez poplatkov v zmysle citovaného zákona.

36. Z dôvodu procesnej hospodárnosti odvolací súd k doposiaľ zaujatým právnym záverom súdu prvej inštancie v zrušenom rozsudku uvádza, že v zmysle v znení účinnom do 31.5.2014 povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo aj uvedenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

37. Ustanovenie zákona , v zmysle ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, je transpozíciou článku 10 ods. 2 písm. c/ smernice 2008/48/ES, ktorá ustanovuje ako povinnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedenie dĺžky trvania zmluvy o úvere. Táto náležitosť je vyjadrená v zákone v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (do 31.5.2014, resp. až do 1.5.2018) práve v tak, že zmluva musí obsahovať dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Zámerom zákonodarcu pritom rozhodne nebolo, aby ust. bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 citovanej smernice a aj na túto skutočnosť musí súd vziať zreteľ pri aplikácii ust. zákona

38. Eurokonformným výkladom ust. § 9 ods. 2 písm. f/, ktorý v danom prípade je nielen možný, ale aj potrebný, dospel odvolací súd k záveru, že povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vymedzenie dĺžky trvania zmluvy o úvere dostatočne určitým a nepochybným spôsobom.

39. Nie je teda nevyhnutné, aby zmluva obsahovala aj určenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a aj určenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, a to aj s poukazom na novelu zákona o spotrebiteľských úveroch, vykonanú zákonom s účinnosťou od 1.5.2018, v zmysle ktorej povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa od. 2 písm. d/ je už len doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zároveň ako povinná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa nevyžaduje ani uvedenie adresy veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.

40. Prijatie tejto novely bolo odôvodnené zosúladením so znením smernice 2008/48/ES.

41. Z dôvodovej správy k tomuto zákonu vyplýva, že vypustenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnutné z dôvodu záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ z 9.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. V. F.. V zmysle uvedeného rozsudku zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať len náležitosti výslovne uvedené v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES, a to vzhľadom k tomu, že touto smernicou sa zabezpečuje úplná harmonizácia v oblasti spotrebiteľských úverov (v článku 22 ods. 1 smernice 2008/48/ES je uvedené, že „členské štátu nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice“). Zmluva o spotrebiteľskom úvere môže obsahovať aj prípadné iné zmluvné podmienky zakotvené v článku 10 ods. 2 písm. u/ smernice 2008/48/ES, avšak tieto podmienky musia byť individuálne dohodnuté so spotrebiteľom v rámci ich úverového zmluvného vzťahu, ako to vyplýva z bodu 57 predmetného rozsudku. Ustanovenie článku 10 ods. 2 písm. u/ smernice 2008/48/ES by sa nemalo podľa bodu 58 rozsudku vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby bo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 uvedenej smernice. Ponechaním ust. § 9 ods. 2 písm. f/ v pôvodnom znení by teda Slovenská republika išla nad rámec podmienok stanovených smernicou. Zákon neobmedzuje veriteľa v tom, aby nad rámec zákona dohodol so spotrebiteľom doplnenie ustanovení, ktoré pomáhajú spotrebiteľovi pochopiť rozsah jeho záväzku. V záujme každého veriteľa, ktorého zámerom je zodpovedné podnikanie a poskytovanie spotrebiteľských úverov, je poskytnutie čo najkomplexnejšieho rozsahu informácií. Veriteľ môže do zmluvy uviesť aj ďalšiu informáciu, napr. odplatu pre daný spotrebiteľský úver.

42. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, pri eurokonformnom výklade zákona v znení účinnom k 31.5.2014 nie je potrebné trvať popri uvedení doby trvania zmluvy aj na uvedení termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, pričom doba trvania úverovej zmluvy nemusí byť uvedená konkrétnym dátumom, ale stačí jej uvedenie spôsobom dostatočne určitým a nevyvolávajúcim žiadne pochybnosti. Pod pojmom doba trvania zmluvy nemožno teda bezvýhradne rozumieť iba konkrétne určený dátum, ak podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať tento údaj, t.j. obdobie, po ktoré zmluva trvá.

43. V prejednávanej veci doba trvania zmluvy je uvedená spôsobom dostatočne určitým a nevyvolávajúcim žiadne pochybnosti, keďže z oznámenia o schválení úveru vyplýva dátum splatnosti poslednej splátky úveru 1.1.2018, čo je teda dátumom konečnej splatnosti úveru a naviac tento dátum je možné určiť aj vychádzajúc z celkového počtu splátok úveru 48 mesiacov a splatnosťou prvej splátky 1.2.2014.

44. Odvolací súd na tomto mieste odkazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/2015 zo dňa 9.11.2016, v zmysle ktorého zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, t. j. náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle nemusia byť obsiahnuté v samotnom texte tejto zmluvy, ale časť z nich môže byť uvedená aj v obchodných podmienkach alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Súčasťou zmluvy o úvere boli aj Zmluvné dojednania na zadnej strane zmluvy a v zmysle bodu 7 týchto zmluvných dojednaní súčasťou zmluvy je aj Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, z ktorého dobu trvania zmluvy, teda aj údaj o konečnej splatnosti úveru, je možné zistiť bez akýchkoľvek pochybností.

45. Nedostatok údaja o konečnej splatnosti úveru a dobe trvania zmluvy preto nemôže mať za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy.

46. Rovnako dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nemôže byť chýbajúci údaj o konkretizácii splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmysle v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, teda nedostatok špecifikácie splátky na splátku istiny, splátku úrokov a splátku iných poplatkov.

47. Súdna prax už vyriešila otázku, že dohodnutá splátka úveru nemusí byť osobitne členená na splátku istiny, splátku úrokov a splátku iných poplatkov.

48. Pokiaľ ide o eurokonformný výklad ust. zákona , v zmysle ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, riešením tejto otázky sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp.zn. zo dňa 22.2.2018 (a následne aj zo dňa 17.4.2018).

49. Z vyššie citovaného rozhodnutia vyplýva, že zákon je úplnou transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS do slovenského právneho poriadku. Smernica ako špecifický prameň práva Európskej únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli smer sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem. To však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (odkaz na rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110).

50. Z vyššie citovaného rozhodnutia ďalej vyplýva, že rozsudok konštatoval, že smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 smernice. Vychádzajúc zo záveru, že zákonom bola transponovaná smernica 2008/48/ES v celom rozsahu, zámerom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby ust. zákona bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii ust. zákona Eurokonformným výkladom ust. zákona , ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky. Pokiaľ ust. zákona uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy k zákonu v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ust. tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa presvedčenia najvyššieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe, teda ust. zákona neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h/ smernice (viď bližšie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 22.2.2018).

51. Aplikujúc závery vyššie uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu v prejednávanej veci a vychádzajúc z uzavretej úverovej zmluvy je možné pri eurokonformnom výklade ust. zákona dospieť k záveru, že zmluva má náležitosti podľa citovaného zákona.

52. Vyššie vyslovenými závermi sa bude súd riadiť aj v ďalšom konaní pri posudzovaní tejto náležitosti úveru, ktorá taktiež bola s účinnosťou od 1.5.2018 v § 9 ods. 2 písm. i/ vymedzená tak, že úverová zmluva musí obsahovať výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely nesplatenia, teda došlo tým k zosúladeniu vnútroštátnej úpravy so smernicou 2008/48/ES.

53. Pokiaľ ide o záver súdu o neprimeranej výške odplaty, ktorá bola tvorená výlučne úrokmi z úveru vo výške vo výške 70,01 %, súd považuje za správny záver o dojednaní úrokov v rozpore so zákonom

(, , ale aj ) z dôvodov, ako ich uviedol súd prvej inštancie a v časti dojednaných úrokov bude preto zmluva neplatná, ak súd bude môcť túto otázku posudzovať opätovne.

54. Pokiaľ ide o preskúmavanie výšky RPMN, pre posúdenie správnosti jej výšky bude potrebné ustáliť, v akej výške bol žalobcovi poskytnutý úver. Podľa názoru odvolacieho súdu pokiaľ do sumy dohodnutého úveru 1.500 € bola započítaná pohľadávka 118,94 € titulom záväzku z inej zmluvy, je potrebné vychádzať zo záveru, že úver bol poskytnutý v sume 1.500 € a jeho časť vo výške 118,94 € iba žalobca použil na splatenie inej svojej pohľadávky.

55. Iná je však situácia, ak úver bol poskytnutý vo výške zníženej o odplatu za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok v sume 367,49 €. Túto odplatu (367,49 €) je potrebné od dohodnutého úveru 1.500 € odpočítať, ak skutočne došlo k vyplateniu úveru v sume zníženej o túto čiastku a následne potom RPMN vypočítať vychádzajúc zo sumy 1.132,51 € (1.500 € - 367,49 €) a porovnať takto zistenú RPMN s RPMN uvedenou v zmluve, či táto nie je v neprospech spotrebiteľa a či z tohto dôvodu nemá za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

56. Nakoniec odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ súd rozhoduje o výške bezdôvodného obohatenia, musí mať bez akýchkoľvek pochybností preukázané, v akej výške bolo žalobcovi poskytnuté plnenie titulom úverovej zmluvy a v akej výške plnil titulom úverovej zmluvy žalobca, aby bolo možné rozdiel predstavujúci plnenie nad zmluvne dohodnutý rozsah s určitosťou ustáliť.

57. Súd si v tomto smere vo svojich záveroch odporuje, keď na jednej strane hovorí o nepreukázaní poskytnutia úveru vo výške menšej ako 1.500 € a následne potom priznáva bezdôvodné obohatenie vo výške 1.487,45 €, čo v zmysle žaloby predstavuje rozdiel medzi uhradenou sumou 2.619,96 € a 1.132,51 €, a teda tu súd nevychádzal zo sumy poskytnutého úveru 1.500 €, ale zo sumy poskytnutého úveru 1.132,51 €.

58. Ako však už bolo vyššie uvedené, všetky tieto závery bude namieste uplatniť iba v prípade, že rozhodcovský rozsudok nie je právoplatný, pretože iba v tom prípade bude možné opätovne sa zaoberať platnosťou úverovej zmluvy a tým, či táto nie je bezúročná a bez poplatkov.

59. Pokiaľ rozhodcovský rozsudok je právoplatný, súd bude viazaný vyriešením prejudiciálnej otázky platnosti zmluvy a otázky, že zmluvu nie je možné považovať za bezúročnú a bez poplatkov a že titulom úverovej zmluvy žalovaný má nárok voči žalobcovi na zaplatenie dohodnutých splátok úveru, za ktorej situácie nemožno plnenie nad sumu istiny úveru považovať za bezdôvodné obohatenie, ako sa toho domáha žalobca v tu prebiehajúcom konaní.

60. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa ust. a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom bude viazaný vyššie vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu a v ktorom rozhodne opätovne o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania (, ).

61. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).