Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30S-93-2019.pdf
PDF · 170.85 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/93/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a členovej senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobkyne: B. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.. D. XXXX/X, XXX XX O., právne zastúpenej JUDr. Branislavom Bellanom, advokátom, so sídlom M. č. XX, XXX XX O., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Vysokoškolákov č. 8556/33B, 010 08 Žilina, za účasti ďalších účastníkov konania v rade 1/ L.. S. S., bytom S.. D. XXXX/X, XXX XX O., 2/ O.. U. H., bytom Ul. T. XXX/XX, XXX XX G., práv. zást. AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., so sídlom O.. F.. S. č. XX, XXX XX O., 3/ M. G., bytom P. č. XXX/XX, XXX XX H., 4/ D. G., bytom T. V. č. XXXX/XX, XXX XX H., 5/ L.. I. G., bytom R. č. XXX, XXX XX R., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OU-ZA-OVBP2-2019/026160-002/PAV zo dňa 24.05.2019
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalovanému a ďalším účastníkom v rade 1/ - 5/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Správny orgán prvého stupňa - Obec Krpeľany rozhodnutím Č. j. 708/388/2018-Ry zo dňa 21.12.2018 s poukazom na § 39a a § 66 stavebného zákona stavebníčke - O.. U. H., bytom G., Ul. T.. V. XXX/ XX (ďalej aj ďalšia účastníčka v rade 2/) povolil stavbu rodinného domu na pozemkoch KNC parc. č. 482/1, 483/4, 483/5, katastrálne územie G.. Stavba obsahuje: SO 01 - Rodinný dom - riešený ako samostatne stojaci jednopodlažný objekt, bez podpivničenia a bez obytného podkrovia, pozostávajúci zo štyroch izieb, kuchyne, garáže a príslušenstva (zastavaná plocha = 265,30 m2, obytná plocha = 95,11 m2, úžitková plocha = 173,94 m2), SO 02 - Elektrická NN prípojka, SO 03 - Vodovodná prípojka, SO 04 - Kanalizačná prípojka a žumpa, SO 05 - Dažďová kanalizácia, SO 06 - Spevnené plochy a v bodoch 1. až 25. stavebného povolenia vymedzil podmienky pre uskutočnenie stavby. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na žiadosť stavebníčky zo dňa 19.09.2018 o vydanie stavebného povolenia pre stavbu rodinného domu na pozemkoch KNC parc. č. 482/1, 483/4 a 483/5 v k. ú. G.. Stavebný úrad na základe podanej žiadosti listom č.: 708/388/2018-Ry z 10.10.2018 oznámil začatie konania účastníkom konania a súčasne na deň 25.10.2018 stanovil ústne pojednávanie. Stavebný úrad týmto listom upozornil účastníkov konania, že svoje námietky a pripomienky k povoľovanej stavbe si môžu uplatniť najneskôr na ústnom pojednávaní, pretože na neskôr podané námietky sa nebude prihliadať. Na ústnom pojednávaní si námietky a pripomienky k povoľovanej stavbe uplatnila žalobkyňa dôvodiac, že umiestňovaná stavba je v rozpore s ustanovením § 6 ods. 1, 3, 4 a 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., keďže podľa projektovej dokumentácie L.. I. G. má byť umiestnená len vo vzdialenosti dva metre od spoločných hraníc pozemku a zároveň podľa dokumentácie by mali byť umiestnené okná v protiľahlej stene. V prípade povolenia stavby podľa projektovej dokumentácie by došlo k znehodnoteniu nehnuteľnosti žalobkyne, či už pre jej budúci život alebo v rámci možnej prístavby k rodinnému domu resp. pri neskoršom možnom predaji
nehnuteľnosti. Správny orgán prvého stupňa ďalej v odôvodnení rozhodnutia cituje ustanovenia § 47 písm. a), § 49 ods. 3 stavebného zákona, § 4 ods. 2, § 6 ods. 1, až 5, § 26 ods. 1 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z. z. a ustanovenie § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka konštatujúc, že ustanovenie § 6 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. pripúšťa aj iné riešenia umiestnenia nehnuteľností, ak vzdialenosti určené v ustanovení § 6 ods. 3 a 4 nie je možné dodržať. Jedná sa o výnimočné prípady napr. umiestňovanie stavby v podmienkach s obmedzeniami vyplývajúcimi z danosťami stavebného pozemku keď susedná stavba na susednom pozemku svojimi vlastnosťami vytvára nerovnocenné podmienky pre umiestnenie stavby atď.. Správny orgán prvého stupňa ďalej konštatuje, že umiestnenie novostavby rodinného domu je navrhnuté na pozemkoch parc. č. KN 482/1, 483/4, 483/5, ktoré sa nachádzajú v zastavanom území obce G., v preluke medzi existujúcou zástavbou prevažne starších rodinných domov. Na susednom pozemku parc. č. KN 484 sa nachádza rodinný dom, ktorý je umiestnený na hranici pozemku. Navrhovaný rodinný dom je umiestnený vo vzdialenosti 2,0 m od hranice pozemku parc. č. KN 484 a teda aj rodinného domu na parc. č. KN 484, keďže tento je situovaný na hranici pozemku. Rodinný dom je riešený tak, že v časti domu, ktorá priamo susedí s rodinným domom na parc. č. KN 484 nie sú v obvodovej stene umiestnené okná z obytných miestností, sú tu okná z garáže a z technických miestností. Na protiľahlej stene susedného rodinného domu na parc. č. KN 484 tiež nie sú okná z obytných miestností, je tu len okno rozmerov cca 0,6x0,4 m. Rodinný dom je riešený ako prízemný, bez podpivničenia, zastrešený nízkou valbovou strechou so sklonom strešných rovín 23° a výškou hrebeňa strechy od +0,00=+6,020 m ( hlavná časť strechy ) a +4,325 m ( časť garáže a technickej miestnosti). Keďže v protiľahlých stenách navrhovaného rodinného domu a tiež susedného rodinného domu nie sú umiestnené okná z obytných miestností, nebolo potrebné zabezpečovať svetlotechnické posúdenie v zmysle STN 73 4301 - Budovy na bývanie. Posúdenie umiestnenia stavby rodinného domu z hľadiska požiarnej ochrany bolo vykonané oprávnenou osobou, špecialistom požiarnej ochrany L.. O. M. v projekte požiarnej bezpečnosti stavby. Na zamedzenie prenosu požiaru z horiacej stavby na inú stavbu alebo z horiaceho požiarneho úseku na iný požiarny úsek musia byť stavby alebo požiarne úseky od seba vzdialené o odstupovú vzdialenosť, ktorá je určená podľa STN 92 0201-4. V projekte požiarnej ochrany bolo pri výpočte odstupových vzdialeností uvažované s najnepriaznivejšou alternatívou, t.j. odstupy sú počítané od otvorov okien ( úplne otvorené požiarne plochy ) v obvodových stenách, resp. od obvodových stien v súlade s čl. 5.3 v STN 92 0201-4. Za výsledné odstupové vzdialenosti sa považujú vzdialenosti s najväčšími odstupmi od obvodových stien celej stavby. Odstupová vzdialenosť zo severnej, južnej a západnej strany bola stanovená na 4,4 m, z čoho vyplýva, že odstupová vzdialenosť od posudzovanej stavby zasahuje z časti do susedného rodinného domu. Zasiahnutá časť rodinného domu je murovaná, bez otvorov - spĺňa požiadavku REI 30/D1. Odstupová vzdialenosť z východnej strany bola stanovená na 1,8 m, z čoho vyplýva, že odstupová vzdialenosť od posudzovanej stavby nezasahuje do susedného rodinného domu. Na pozemku parc. č. KN 483/4, na ktorom má byť z časti umiestnený navrhovaný rodinný dom, sa nachádzal rodinný dom so súp.č.X, ktorý bol odstránený na základe rozhodnutia o odstránení stavby Č.j.536/295/2018-Ry zo dňa 11.09.2018, vydaného obcou Krpeľany. Rodinný dom je ešte evidovaný v popisných a geodetických údajoch katastra nehnuteľností. Podľa zakreslenia v katastrálnej mape sa nachádzal od hranice susedného pozemku parc. č. KN 484 a rodinného domu sup.č.X na pozemku parc.č. KN 484 vo vzdialenosti cca 0,6 m - predná časť domu a cca 1,0 m - zadná časť domu.
Z uvedeného vyplýva, že umiestnením novostavby rodinného domu vo vzdialenosti 2,0 m od rodinného domu na parc. č. KN 484 nedôjde k takej zmene oproti pôvodnému stavu, ktorá by negatívne ovplyvnila pohodu bývania v susednom rodinnom dome, ale naopak, dôjde k zlepšeniu podmienok na preslnenie a odvetrávanie západnej steny rodinného domu a tiež sa zlepšia podmienky na údržbu stavby a užívanie priestorov medzi stavbami. Novostavba rodinného domu je začlenená do územia v súlade s urbanistickými, architektonickými a environmentálnymi zásadami, s ohľadom na okolitú zástavbu rodinných domov. Dažďové vody zo strechy rodinného domu budú zachytávané do vonkajších strešných žľabov, ktoré budú zaústené do zvislých dažďových zvodov. Tieto budú napojené do vonkajšej dažďovej kanalizácie so zaústením do vsakovacieho zariadenia, ktoré je situované v zadnej časti pozemku parc. č. KN 483/5, za rodinným domom. K stavbe sa vyjadrili dotknuté orgány: Stredoslovenská distribučná, a.s. Žilina, Turčianska vodárenská spoločnosť, a.s. Martin, SPP - distribúcia, a.s. Bratislava, Slovak Telekom, a.s. Bratislava, Okresný úrad Martin, pozemkový a lesný odbor, obec Krpeľany
- orgán štátnej správy ochrany ovzdušia. Požiadavky vyjadrené v ich stanoviskách boli zahrnuté do podmienok rozhodnutia. Podmienky na umiestnenie a uskutočnenie stavby sú vždy výsledkom zosúladenia rôznych záujmov v území s prihliadnutím na budúce účinky stavby v území najmä z hľadiska ochrany životného prostredia, požiarnej bezpečnosti, súladu urbanisticko-architektonického riešenia
stavby s okolím, určenie optimálnej polohy stavby na pozemku a jej stavebnotechnického riešenia nielen z hľadiska ochrany stavby samotnej, ale aj vo vzťahu k ochrane susedných pozemkov a stavieb. Na základe výsledku uskutočneného stavebného konania stavebný úrad konštatuje, že umiestnenie stavby rodinného domu neodporuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanovených v § 47 až § 53 stavebného zákona a vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z. a starostlivosti o životné prostredie. Záverom správny orgán prvého stupňa konštatoval, že uskutočnením stavby nebudú ohrozené záujmy spoločnosti, ani neprimerane obmedzené, či ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania.
2.O odvolaní žalobkyne voči vyššie označenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo: OU-ZA-OVBP2-2019/026160-002/PAV zo dňa 24.05.2019, ktorým odvolanie žalobkyne a ďalšieho účastníka v rade 1/ (L.. S. S.) zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi dôvodmi obsiahnutými v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa. Žalovaný konštatuje, že správny orgán prvého stupňa v konaní o povolení stavby sa riadi ustanoveniami viažucimi sa ku konaniu o povoľovaní stavby (§ 58 - 66 stavebného zákona) zistil náležite skutkový stav danej veci a následne rozhodol v súlade s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona a Správneho poriadku. Žalovaný k odvolacej námietke, v zmysle ktorej navrhovaná stavba rodinného domu je umiestnená v rozpore s ust. § 6 ods. 1, 3, 4 a 5 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z. uviedol, že podľa ust. § 6 ods. 3 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z. vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m. Podľa výkresu č.: 01 Situácia, ktorý je súčasťou predloženej a stavebným úradom schválenej projektovej dokumentácie (ďalej len „PD"), bude navrhovaná stavba rodinného domu umiestnená vo vzdialenosti 2,0 m od spoločnej hranice s pozemkom KNC parc. č. 484 v kat. území G. (vo vlastníctve odvolateľov), na ktorom sa (umiestnený priamo na hranici pozemkov) nachádza aj samotný rodinný dom odvolateľov. Rodinný dom odvolateľov má v západnej stene okno z kúpeľne. Vzhľadom na uvedené a aj s poukázaním na ust. § 6 ods. 3 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z. žalovaný konštatoval, že navrhovaná stavba rodinného domu stavebníčky je umiestnená plne v súlade s Vyhláškou č. 532/2002 Z.z.. Umiestnenie stavby rodinného domu tak, ako je navrhnuté, vyhovuje nielen požiadavkám urbanistickým, architektonickým, životného prostredia a hygienickým, ale vyhovuje aj požiadavkám požiarnej bezpečnosti, a požiadavkám na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Umiestnenie stavby rodinného domu tak, ako je navrhnuté, súčasne umožňuje aj údržbu stavieb a užívame priestorov medzi stavbami. Na základe uvedeného žalovaný zamietol námietku odvolateľov ohľadom umiestnenia stavby rodinného domu, ktorou poukazovali na nesúlad s ust. § 6 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z.. Odvolatelia ďalej v podaných odvolaniach atypickosť stavby, keďže domy v celej zástavbe majú podlahovú výmeru približne 100-150 m2, pričom navrhovaný rodinný dom má byť postavený o rozmere 265,3 m2, čo tvorí podstatnú časť pozemku O.. H.. Odvolatelia uviedli, že ide o nadrozmerný rodinný dom na štandardnom pozemku. Žalovaný vo vzťahu k uvedenej námietke poukázal na územný plán obce Krpeľany, s tým že navrhovaná stavba rodinného domu sa bude nachádzať v urbanistickom okrsku č. 03 s indexom špecifikácie IA. Podľa záväzných regulatívov územného plánu obce Krpeľany v území (urbanistický okrsok 03, index špecifikácie IA) môže byť maximálna zastavanosť pozemku aj vrátane spevnených plôch a doplnkových stavieb 40 %. Podľa predloženej situácie nachádzajúcej sa v stavebným úradom schválenej projektovej dokumentácie bude celková zastavanosť pozemkov (aj so spevnenými plochami), na ktorých má byť umiestnená navrhovaná stavba rodinného domu, 36,10 %, čo je v súlade so schváleným územným plánom obce Krpeľany. Žalovaný k odvolacej námietke žalobkyne vo vzťahu k posúdeniu požiarnej ochrany a zatepleniu domu odvolateľky polystyrénom uviedol, že projekt požiarnej bezpečnosti stavby navrhovaného rodinného domu je vypracovaný špecialistom požiarnej ochrany L.. O. M.. Podľa tohto vypracovaného projektu požiarna bezpečnostná odstupová vzdialenosť od stavby odvolateľov je 1,8 m, teda menej, ako je celková vzdialenosť navrhovanej stavby od stavby rodinného domu odvolateľov. Pre zvýšenie požiarnej bezpečnosti navrhovanej stavby rodinného domu stavebnícky (aj s ohľadom na okolité stavby) majú byť severná a východná stena zateplené minerálnou vlnou (trieda reakcie na oheň Al), ktorá je plne nehorľavá. Odvolateľka ďalej v podanom odvolaní uvádza, že navrhovaný rodinný dom stavebníčky má byť orientovaný na juhozápadnú svetovú stranu o dĺžke 24 m, ktorá tvorí podstatnú časť ich spoločnej hranice, pričom týmto navrhovaným umiestnením 2 m od spoločnej hranice dôjde k zatieneniu k podstatnej časti dĺžky spoločnej hranice. K danej námietke žalovaný uvádol, že v žiadnom právnom predpise a to ani Stavebnom zákone, ale ani vo vyhláške č. 532/2002 nie sú uvedené obmedzenia a postupy pri dokazovaní tienenia vzhľadom na jednotlivé umiestnené pozemky, záhrady, resp. iné pozemky. Hranica susediacich pozemkov s poukazom na zistené tienenie teda nie je v žiadnej právnej norme určená a ani nemôže vyplývať zo subjektívneho názoru jednotlivých susediacich vlastníkov pozemkov, ktorí poukazujú na splnenie tejto podmienky práve s poukazom na obsah § 127
ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tomto ustanovení Občiansky zákonník síce poukazuje na to, že má sused zabrániť tieneniu nad pomery, ktoré by prekážali susednému pozemku, avšak ani predmetné ustanovenie Občianskeho zákonníka jednoznačne neoprávňuje odvolateľku na taký postup, ktorý by zabránil povoleniu stavby, resp. jej umiestneniu a realizácii stavby, na ktorú bolo vydané rozhodnutie v predmetnej veci. V konaní navyše nebolo tienenie pozemku KNC parc. č. 484 v kat. území G. preukázané. Na základe uvedeného žalovaný námietky odvolateľky, ktorými poukazovala na možné zatienenie rodinného domu nachádzajúceho na pozemku KNC parc. č. 484 a aj na možné zatienenie samotného pozemku KNC parc. č. 484 v kat. území G. zamietol ako neopodstatnené.
2. V zákonom stanovenej lehote podala voči rozhodnutiu žalovaného žalobu žalobkyňa navrhujúca zrušenie rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa. Žalobkyňa ako účastníčka stavebného konania podala v stavebnom konaní námietku, v ktorej namietala odstupovú vzdialenosť navrhovaného rodinného domu ďalšej účastníčky v rade 2/ od spoločných hraníc pozemku. Správny orgán prvého stupňa uložil ďalšej účastníčke v rade 2/ zmeniť odstupovú vzdialenosť navrhovaného rodinného domu od spoločných hraníc so žalobkyňou na tri metre, ktorú si ďalšia účastníčka v rade 2/ nesplnila. Okrem iného v navrhovanom projekte rodinného domu ďalšej účastníčky v rade 2/ nachádza sa aj okno z obytnej miestnosti (pracovňa) spolu so štyrmi ďalšími oknami v technických miestnostiach. Žalobkyňa dôvodí, že v tomto prípade nie je možné aplikovať § 6 ods. 4 vyhlášky. Za týmto účelom žalobkyňa žiada vykonať dokazovanie zo spisu stavebného úradu a to konkrétne preštudovanie projektovej dokumentácie L.. G.. Správny orgán prvého stupňa povolil stavbu s tým, že odstupová vzdialenosť navrhovanej stavby ďalšej účastníčky v rade 2/ od spoločných hraníc so žalobkyňou bola správnym orgánom prvého stupňa stanovená v rozhodnutí na dva metre aj napriek námietke žalobkyne. Ďalej žalobkyňa poukazuje v žalobe na obsah podaného odvolania. Uvádza, že v odvolaní namietala chýbajúce výpočty a merania preukazujúce splnenie požiadaviek na vzájomne vzdialenosti podľa § 6 ods. 1 vyhlášky, absenciu výpočtov z hľadiska tienenia a namietala tiež skutočnosť, že správny orgán prvého stupňa nerozhodol vo veci v lehote 60 dní od začatia konania v zmysle § 49 ods. 2 Správneho poriadku. Žalobkyňa ďalej v žalobe ako žalobnú námietku vymedzila, že navrhovaná stavba rodinného domu ďalšej účastníčky v rade 2/ o rozmere 265,3 m2 tvorí 42,31%, čo je v rozpore s územným plánom obce. Veľkosť parciel podľa listu vlastníctva č. XXXX, na ktorých je oprávnená O.. H. stavať navrhovaný rodinný dom, t. j. KNC parc. č. 482/1, záhrada o výmere 271 m2, KNC parc. č. 483/4, zastavané plochy a nádvoria o výmere 133 m2 a KNC parc. č. 483/5, zastavané plochy a nádvoria o výmere 223 m2 je 627 m2, pričom potom 40 % zastavanosť pozemku, ktorá je povolená územným plánom obce, je 250,8 m2. V bode III. žaloby žalobkyňa ďalej zdôvodňuje svoju žiadosť o priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V bode IV. žaloby označenej „Právny stav“ žalobkyňa opakuje tvrdenie, že v stavebnom konaní bola ďalšej účastníčke v rade 1/ uložená povinnosť navrhovaný projekt stavby rodinného presunúť na tri metre od spoločných hraníc so žalobkyňou. Túto skutočnosť správny orgán ignoroval vo svojom rozhodnutí a žalovaný rovnako opomenul. Správne orgány tak konali v rozpore so Správnym poriadkom, pretože opomenutím uloženej povinnosti ďalšej účastníčky v rade 2/ zvýhodnil ďalšiu účastníčku v rade 2/ bez právneho odôvodnenia. Správny orgán sa nevysporiadal s námietkou žalobkyne, nakoľko aj po uloženej povinnosti v stavebnom konaní ponechal odstupovú vzdialenosť navrhovanej stavby rodinného domu na dva metre od spoločných hraníc. Rovnako žalovaný v odvolacom konaní nevyriešil uloženú povinnosť.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 18.12.2019 zotrval na dôvodoch žalobou napadnutého rozhodnutia a poukázal tiež na skutočnosť, že v danej veci podala žalobkyňa proti rozhodnutiu žalovaného podnet aj na Krajskú prokuratúru v Žiline, ktorá preskúmala nielen postup OÚ Žilina - OVBP a jeho správny spis súvisiaci s uvedeným rozhodnutím, ale takisto preskúmala aj prvostupňový správny spis správneho orgánu prvého stupňa, pričom pochybenie v prvostupňovom konaní ani v odvolacom konaní nezistila, preto podanie žalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania rozhodnutia odložila.
4. Ďalšia účastníčka v rade 2/ vo vyjadrení k žalobe zo dňa 19.10.2018 navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť dôvodiac predovšetkým tvrdením, že v konaní žalobkyne je nutné vidieť záujem účelového preskúmania rozhodnutia správnych orgánov z dôvodov osobných vzťahov k ďalšej účastníčke v rade 2/ a snahy o znemožnenie výstavby. Ďalšia účastníčka v rade 2/ predovšetkým poukazuje, že staré domy stáli vedľa seba vo vzdialenosti 60 cm, čo znamená, že na parcele, na ktorej má záujem postaviť nový dom bol pôvodne starý dom, ktorý bol umiestnený v spomenutej vzdialenosti 60 cm od pôvodnej hranice pozemku a teda dlhodobo, niekoľko desaťročí bolo takéto vzájomné postavenie domov rešpektované a nenamietané žalobkyňou a ani jej príbuznými a spoluvlastníkmi nehnuteľností. Nová vzdialenosť
osadenia dva metre od hranice sa teda podstatne zväčšila (o 140 cm). Vytvoril sa priestor na presvetlenie daného územia a jeho využitie. Tento nový stav teda nemohol zasiahnuť do práv žalobkyne a to aj preto, že ak sa pôvodný starý dom porovná čo do jeho dĺžky a čo do jeho osadenia vrcholovej väznice strechy s novým domom, tak osadenie časti garáže nového domu je podstatné nižšie ako bola pôvodná väznica starého domu a osadenie ostatnej časti nového domu a vrcholovej väznice sú rovnako vysoké. Žalobkyni bola zrejmá šírka pozemku pri zakupovaní svojej nehnuteľnosti a tiež jej boli známe postavenia domov. Ak jej v tom čase takýto stav vyhovoval a rozhodla sa i napriek tomu danú nehnuteľnosť kúpiť i keď pomery boli podstatne horšie, ako sú sa za vydaného stavebného povolenia, tak potom nie je možné mať za to, že je poškodená za svojich právach. Podmienky presvetlenia pokiaľ nie sú lepšie, tak sa určite nezhoršili a nie je to dôvod za stavu osadenia stavby dva metre od hranice mať za to, že by dochádzalo k tieneniu nad povolenú mieru.
5. Žalobkyňa podaním doručeným správnemu súdu dňa 08.01.2020 označeným ako „Návrh na vykonanie dôkazu“ navrhol správnemu súdu vykonať dôkaz - ohliadku nehnuteľnosti - rodinného domu na pozemku KNC parc. č. 481/1, KNC parc. č. 483/4 a KNC parc. č. 483/5 v k. ú. G. vedených Okresným úradom Martin, katastrálnym odborom na LV č. XXXX poukazujúc na ustanovenie § 211 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalobkyňa považuje obhliadku za potrebnú, aby správny súd mal možnosť dané rozhodnutie žalovaného a následne stavbu ďalšej účastníčky v rade 2/ z rozhodnutia vyplývajúcu posúdiť opticky.
6. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu ďalšej účastníčky v rade 2/ doručenej správnemu súdu dňa 05.02.2020 uvádza najmä, že umiestnením stavby ďalšej účastníčky v rade 2/, vrátane štyroch okien do záhrady žalobkyne dochádza k znehodnoteniu jej majetku, nakoľko ide o stratu súkromia žalobkyne a prípadne ďalších vlastníkov nehnuteľnosti. Žalobkyňa dodáva, že do odstránenia starej nehnuteľnosti pozemku ďalšej účastníčky v rade 2/ žiadnym spôsobom netrpela, ani majetok tým nebol znehodnotený, nakoľko išlo o stav nehnuteľnosti, ktoré nadobudla do vlastníctva pred 15-timi rokmi a bola s tým uzrozumená, nakoľko išlo o nehnuteľností postavené pred cca 100 rokmi. Teraz ale s konaním ďalšej účastníčky v rade 2/ súhlasiť nemôže, nakoľko svoj rodinný dom postavila v rozpore s vyhláškou č. 530/2002 Z. z. (poznámka správneho súdu správne malo byť zrejme uvedené vyhláškou č. 532/2002 Z. z.). Žalobkyňa podotýka, že pokiaľ by počítala aj s rozlohou humna bolo by potrebné k rozlohe domu t.j. 265,3 m2 pripočítať ešte humno o rozmere 55 m2 a zastavanosť územia je ešte vyššia.
7. Ďalšia účastníčka v rade 2/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedla pokiaľ ide o námietku o narušení súkromia orientáciou štyroch okien povoľovanej stavby do záhrady žalobkyne, že okná na stavbe ďalšej účastníčky v rade 2/ smerujúce do záhrady žalobkyne sú len oknami z miestnosti, ktoré tvoria príslušenstvo k domu a sú to 2x technická miestnosť, 1x WC, 1x práčovňa a 1x kúpeľňa. Tieto miestnosti nie sú obytnými miestnosťami, a teda v žiadnom prípade nemôže dochádzať k strane súkromia žalobkyne, prípadne ďalších vlastníkov nehnuteľnosti. Pokiaľ žalobkyňa vytýka tienenie novopostavenej nehnuteľnosti na pozemok žalobkyne ďalšia účastníčka v rade 2/ uviedla, že skutočná výška novopostavenej nehnuteľnosti je dokonca menšej výšky, ako bol pôvodný dom, čo má práve priaznivejší dopad na presvetlenie pozemku žalobkyne počas dňa. Aj napriek väčšej rozlohe nového rodinného domu tento je nižší oproti pôvodnému a nie je postavený vo väčšej miere vo vzťahu k spoločnej hranici pozemku so žalobkyňou oproti pôvodnému domu a nespôsobuje tak tienenie pozemku žalobkyne v nepovolenej miere.
8. Žalobkyňa repliku k vyjadreniu žalovaného nepodala.
9. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok podľa § 137 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 107 ods. 1 písm. a) SSP a contrario. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23.02.2021 o čom bola spísaná zápisnica, ktorá je súčasťou súdneho spisu.
10. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP a § 183 SSP), pričom zistil, že žalobu je potrebné zamietnuť ako nedôvodnú podľa § 190 SSP z nasledovných dôvodov:
Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len Správny poriadok) účastníkmi konania sú žalobca, žalovaný a ďalší účastníci, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku žalovaným je orgán verejnej správy určený týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení účinnom v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného t. j. ku dňu 27.06.2019 (ďalej len stavebný zákon) ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je a) rozhodnutie o umiestnenie stavby, b) rozhodnutie o využití územia, c) rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme, d) rozhodnutie o stavebnej uzávere.
Podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, 1fc) ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny 1fc) § 1 ods. 3, 8, 11 a 12 zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 37 ods. 3 stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou.
Podľa § 39a ods. 4 stavebného zákona stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny.
Podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.
Podľa § 62 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, 4a) c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, d) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania,
e) či nová budova alebo významne obnovovaná existujúca budova je v rámci technických, funkčných a ekonomických podmienok stavby navrhnutá s využitím vhodných stavebných konštrukcií, vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov. 4a) Napríklad vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 297/1994 Z.z. o stavebnotechnických požiadavkách na stavby a o technických podmienkach zariadení vzhľadom na požiadavky civilnej ochrany v znení vyhlášky č. 349/1998 Z.z., vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 406/1992 Zb. o požiadavkách na obmedzenie ožiarenia z radónu a ďalších prírodných rádionuklidov, vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 138/1995 Z.z., ktorou sa ustanovujú zásady požiarnej bezpečnosti pri výstavbe a užívaní prevádzkarní a iných priestorov, v ktorých sa vykonáva povrchová úprava výrobkov náterovými hmotami.
Podľa § 62 ods. 3 stavebného zákona stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky.
Podľa § 63 stavebného zákona dokumentáciu jednoduchých a drobných stavieb preskúma stavebný úrad aj z hľadiska záujmov, ktoré hája orgány štátnej správy podľa osobitných predpisov, a to najmä vtedy, ak na posúdenie postačia všeobecné technické požiadavky na výstavbu, vydané podľa tohto zákona, alebo iné predpisy. Stavebný úrad oznámi dotknutým orgánom začatie stavebného konania; tieto orgány si môžu posúdenie vyhradiť, sú však povinné oznámiť svoje stanovisko najneskoršie pri ústnom pojednávaní alebo v lehote určenej podľa § 61 ods. 3 a 5.
Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.
Podľa § 66 ods. 3 stavebného zákona záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne určí a) umiestnenie stavby na pozemku v prípadoch spojeného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním, b) ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia, c) dodržanie príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, d) lehotu na dokončenie stavby, e) plnenie požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách podľa § 140b dotknutými orgánmi, ak nie sú určené správnymi rozhodnutiami, prípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného dopravného technického vybavenia na napojenie na tieto siete, f) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, ak sa stavba uskutočňuje svojpomocou, g) použitie vhodných stavebných výrobkov, 1k) h) povinnosť oznámiť začatie stavby. 1k) Zákon č. 90/1998 Z.z.
Podľa § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie v znení účinnom v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného t. j. ku dňu 27.06.2019 (ďalej len vyhláška č. 532/2002 Z. z.) vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.
Podľa § 6 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.
Podľa § 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m.
Podľa § 6 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. v stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3.
Podľa § 6 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny.
Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
11. Žalobkyňa v prvom rade namieta, že v prejednávanej veci nebolo možné aplikovať citované ust. § 6 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., nakoľko v povoľovanej stavbe sa nachádza aj okno z obytnej miestnosti (pracovňa) spolu so štyrmi ďalšími oknami z technických miestností. Uvedenú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. V prejednávanej veci totiž správne orgány na zistený skutkový stav citované ust. § 6 ods. 4 vyhlášky neaplikovali. Ako je nepochybné z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa (strana 5 odsek 2), správny orgán dôvodí, že vzdialenosti medzi rodinnými domami nie sú striktne dané len ustanoveniami § 6 ods. 3 až 4 vyhlášky, ale že citované ust. § 6 ods. 5 vyhlášky pripúšťa aj iné riešenie, a to práve v situáciách, ak vzdialenosti predvídané citovaným ust. § 6 ods. 3 a 4 vyhlášky nemožno dodržať. Správny orgán prvého stupňa ďalej príkladmo popisuje v dôvodoch rozhodnutia situácie, ktoré má na mysli citované ust. § 6 ods. 5. Jedná sa o výnimočné prípady, napr. umiestňovanie stavby v podmienkach s obmedzeniami vyplývajúcimi z danosti stavebného pozemku, napr. v stavebných medzerách existujúcej zástavby, pri samostatne stojacich rodinných domoch, keď existujúca stavba na susednom pozemku svojimi vlastnosťami (rozmerovými parametrami, dispozičným riešením, orientáciou okien z obytných miestností do protiľahlej steny existujúceho domu a pod.) vytvára nerovnocenné podmienky pre umiestnenie stavby na susednom pozemku. V takýchto prípadoch vyhláška pripúšťa aj odlišné riešenia s podmienkou individuálneho komplexného hodnotenia vrátane potrebných výpočtov a meraní.
12. Správny súd súhlasí s právnym posúdením veci správnym orgánom prvého stupňa (na ktoré dôvody v podrobnostiach odkazuje aj žalovaný), že v prejednávanej veci zistený skutkový stav odôvodňoval aplikáciu citovaného ust. § 6 ods. 5 vyhlášky v spojení s § 6 ods. 1 vyhlášky. Výnimočnosť situácie môže byť totiž daná (ako aj v prejednávanej veci bola) nielen tvarom pozemku ale aj nerovnocennými podmienkami pre umiestnenie stavby na susednom pozemku. Rozhodnou okolnosťou pre vyslovenie záveru o danosti nerovnocenných podmienok pre umiestnenie rodinného domu ďalšej účastníčky v rade 2/ je nesporná skutočnosť, že samotná žalobkyňa má na svojej parcele rodinný dom umiestnený na hranici s pozemkom ďalšej účastníčky v rade 2/. V prejednávanej veci nie je spravodlivé požadovať od ďalšej účastníčky v rade 2/ za daného skutkového stavu (jej pozemok má šírku len cca do 20 metrov), aby mala umiestnený rodinný dom v podstatne väčšej vzdialenosti od hranice s pozemkom žalobkyne než žalobkyňa. Ako je zrejmé z obsahu administratívneho spisu, povoľovaná stavba je navrhnutá na pozemkoch KNC parc. č. 482/1, 483/4, 483/5, ktoré sa nachádzajú v zastavanom území obce G., v preluke medzi existujúcou zástavbou prevažne starších rodinných domov. Navrhovaný povoľovaný rodinný dom ďalšej účastníčky v rade 2/ je umiestnený vo vzdialenosti 2 metre od hranice pozemku KNC parc. č. 484, a teda aj rodinného domu žalobkyne na KNC parc. č. 484, keďže tento je situovaný na hranici pozemku. Povoľovaný dom je riešený tak, že v jeho časti, ktorá priamo susedí s rodinným domom žalobkyne, nie sú v obvodovej stene umiestnené okná z obytných miestností, v uvedenom priestore
nachádzajú sa len okná z garáže a z technických miestností. Na protiľahlej stene susedného rodinného domu - rodinného domu žalobkyne rovnako nie sú okná z obytných miestností, nachádza sa tu len okno rozmerov cca 0,6 x 0,4 m. Povoľovaný rodinný dom je riešený ako prízemný bez podpivničenia, zastrešený nízkou valbovou strechou so sklonom strešných rovín 23 stupňov a výškou hrebeňa strechy od +- 0,00 = +6,020 m (hlavná časť strechy) a +4,325 m (časť garáže a technickej miestnosti). Tým, že dom ďalšej účastníčky v rade 2/ je umiestnený vo vzdialenosti 2 metre od spoločnej hranice s pozemkom žalobkyne s oknom z jednej obytnej miestnosti a žalobkyňa má svoj rodinný dom umiestnený priamo na spoločnej hranici s pozemkom ďalšej účastníčky v rade 2/, na ktorom dome nie sú umiestnené okná z obytných miestností (oproti stene rodinného domu žalobkyne), budú podľa názoru správneho súdu naplnené rovnocenné podmienky pre umiestnenie stavby a naplnená tak zásada spravodlivosti (ďalšej účastníčke v rade 2/ bolo pri odstupe 2 metre od susedného pozemku povolené okno z pracovne (smerujúce do záhrady žalobkyne), naproti tomu však rodinný dom žalobkyne stojí na samotnej hranici pozemkov). V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že v ústavnoprávnej rovine podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Funkcia práva vlastniť majetok a jeho ochrana spočíva v tom, aby sa všetkým vlastníkom poskytla a súčasne aj trvalo garantovala právna istota tak, že vlastnícke právo k veci, ktoré nadobudol v súlade s platnými zákonmi, sa nemôže obmedziť alebo využiť bez právneho dôvodu (PL.ÚS 16/95). Rovnako Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v čl. 1 v znení dodatkového protokolu č. 1 poskytuje ochranu majetku poskytuje ochranu majetku každej fyzickej a právnickej osobe s výnimkou pozbavenia majetku na základe podmienok ustanovených v zákone z dôvodu verejného záujmu. Na uvedenú právnu úpravu nadviazal zákonodarca aj v Občianskom zákonníku v ust. § 123 a nasl., keď v právnej norme § 124 ustanovil, že všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Z uvedenej právnej úpravy jednoznačne vyplýva, že oproti právu žalobkyne na nerušený výkon jej vlastníckeho práva je postavené právo stavebníčky na riadny výkon jej vlastníckeho práva spočívajúci aj vo využití pozemku pre stavbu rodinného domu s tým, že práva na oboch stranách vlastníkov susediacich nehnuteľností musia byť v určitej rovnováhe, pričom zabezpečenie tejto rovnováhy spočíva na stavebnom úrade v konaní o povolení stavby. V tejto súvislosti dáva správny súd do pozornosti Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2010, v zmysle ktorého: „V súvislosti s výkladom a aplikáciou príslušných právnych predpisov musí súd prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania. Princíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej) v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu. Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov, ktorá zahŕňa aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov, je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy, uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu“. Vzhľadom k uvedeným právno-teoretickým postulátom potom správny súd v posudzovanom prípade považoval postup správnych orgánov oboch stupňov za súladný s aplikovaným citovaným ust. § 6 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. v spojení s citovaným ust. § 32 ods. 1, 2 a § 36 Správneho poriadku v nadväznosti na čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, keď v preskúmavanom konaní, predmetom ktorého bolo posúdenie umiestnenia stavby ďalšej účastníčky v rade 2/, upriamili svoju pozornosť aj na hľadisko zabezpečenia určitej rovnováhy pri poskytovaní ochrany k uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov správneho konania tak v prípade stavebníčky ako aj v prípade žalobkyne.
13. V danom prípade orgány verejnej správy oboch stupňov správne - hľadajúc spravodlivú mieru obmedzenia vlastníckych, resp. užívacích práv žalobkyne vychádzali z pomerov daných v mieste lokalizácie susediacich nehnuteľností dotknutých vlastníkov. Správne orgány postupovali v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a princípom spravodlivosti, pokiaľ povoľujú umiestnenie stavby stavebníčky s odstupom 2 metre od spoločnej hranice s pozemkom žalobkyne (t. j. dokonca väčším odstupom než má stavbu na svojom pozemku umiestnenú vo vzťahu k hranici s pozemkom ďalšej účastníčky v rade 2/ samotná žalobkyňa) a povolil ďalšej účastníčke v rade 2/ umiestniť na novostavbe rodinného domu okno z obytnej miestnosti oproti pozemku žalobkyne, nie však oproti samotnej protiľahlej stene susedného rodinného domu žalobkyne. Nielen žalobkyni svedčí právo v rámci riadneho užívania predmetu svojho vlastníctva osadiť si na svojej nehnuteľnosti okná za účelom presvetlenia a oslnenia obytných priestorov. Rovnaké právo prináleží aj ďalšej účastníčke v rade 2/. Správny súd poznamenáva, že okná na stavbách nie sú navrhované za účelom nahliadania na susedné pozemky či stavby ale za účelom oslnenia a presvetlenia obytných priestorov stavby. V právnom poriadku
Slovenskej republiky neexistuje žiaden všeobecne záväzný právny predpis, ktorý by zakazoval výhľad na susedný pozemok, resp. stavbu. Vzájomný výhľad z okien na susedné stavby a pozemky sa bežne vyskytuje v mestách a obciach na celom území Slovenskej republiky a je spoločnosťou všeobecne tolerovaný. Je nevyhnutné zdôrazniť, že vlastníkovi pozemku nemožno (s výnimkou zákonom predvídaných situácií) zakázať zriadiť stavbu na svojom pozemku, a tak prirodzeným spôsobom napĺňať obsah svojho vlastníckeho práva. Rovnako je potom neudržateľné obmedzovať vlastníka (nad rámec zákonom predvídaných situácií) zákazom vytvoriť na fasáde domu presvetľovacie otvory v rozsahu nevyhnutnom pre zabezpečenie účelného využitia stavby a dodržania stavebno-hygienických noriem. Naviac za daného skutkového stavu - keď má pozemok vo vlastníctve stavebníčky výrazne pozdĺžny charakter, ktorá objektívna skutočnosť vlastníka zásadným spôsobom limituje v rozhodnutí, na akom mieste (z hľadiska svetových strán) fasády svojej stavby umiestni presvetľovacie otvory (okná).
14. Nad rámec potrebného zdôvodnenia správny súd podotýka, že správnemu súdu neprislúcha v administratívnom konaní o umiestnení a povolení stavby posudzovať námietky, ktoré súvisia výlučne s bežným správaním sa vlastníka veci počas užívania veci, t. j. bežným správaním sa po vydaní kolaudačného rozhodnutia. Podľa § 127 os. 1 Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Za imisiu v intenciách ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako tzv. imateriálnu imisiu by bolo možné za určitých okolností považovať aj obťažovanie pohľadom. Aby však bolo možné obťažovanie pohľadom považovať za imisiu, muselo byť ísť o mimoriadnu situáciu, pri ktorej by bolo sústavne a závažným spôsobom narušované súkromie a pohoda bývania. Hlavným účelom okien v každej navrhovanej stavbe je totiž v prvom rade najmä vytvorenie dostatočne presvetlených vnútorných priestorov, a to v závislosti od účelu ich využitia, ako aj z dôvodu zníženia energetickej spotreby a nie prvoradý vedomý úmysel stavebníka, prípadne užívateľa stavby nepretržite do budúcnosti obťažovať suseda pohľadom. Správne orgány v súlade so stavebným zákonom posudzovali predložený návrh výlučne z hľadísk ustanovených zákonom a súvisiacimi predpismi (vykonávacou vyhláškou k stavebnému zákonu, resp. Slovenskými technickými normami). Pokiaľ by hypoteticky negatívne dôsledky nahliadnutím do nehnuteľností žalobkyne počas užívania stavby prekročili určitú primeranú hranicu, až potom sa môže žalobkyňa domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva avšak v zmysle ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka prostredníctvom príslušného súdu v civilnom sporovom konaní.
15. Správny súd ďalej podotýka, že správny orgán prvého stupňa sa náležite vysporiadal tiež s ostatnými faktormi, na ktoré je potrebné pri aplikácii citovaného ust. § 6 ods. 5 vyhlášky vziať zreteľ, a ktoré sú definované v citovanom ust. § 6 ods. 1 vyhlášky. Správne orgány sa vo svojich rozhodnutiach vysporiadali s požiadavkou požiarnej bezpečnosti, keď poukázali na závery špecialistu požiarnej ochrany L.. O. M. obsiahnuté v projekte požiarnej bezpečnosti stavby navrhovaného rodinného domu, ktorý v projekte konštatoval, že na zamedzenie prenosu požiaru z horiacej stavby na inú stavbu alebo z horiaceho požiarneho úseku na iný požiarny úsek musia byť stavby alebo požiarne úseky od seba vzdialené o odstupovú vzdialenosť, ktorá je určená podľa STN 92 0201-4. V projekte požiarnej ochrany bolo pri výpočte odstupových vzdialeností uvažované s najnepriaznivejšou alternatívou, t. j. odstupy sú počítané od otvorov okien (úplne otvorené požiarne plochy) v obvodových stenách, resp. od obvodových stien v súlade s čl. 5.3 v STN 92 0201-4. Za výsledné odstupové vzdialenosti sa považujú vzdialenosti s najväčšími odstupmi od obvodových stien celej stavby. Odstupová vzdialenosť zo severnej, južnej a západnej strany bola stanovená na 4,4 metra, z čoho vyplýva, že odstupová vzdialenosť od posudzovanej stavby zasahuje z časti do susedného rodinného domu. Zasiahnutá časť rodinného domu je murovaná, bez otvorov - spĺňa požiadavku REI 30/D1. Odstupová vzdialenosť východnej strany bola stanovená na 1,8 m, z čoho vyplýva, že odstupová vzdialenosť od posudzovanej stavby nezasahuje do susedného rodinného domu. Žalovaný súčasne konštatoval, že pre zvýšenie požiarnej bezpečnosti navrhovanej stavby rodinného domu stavebníčky majú byť severná a východná stena zateplené minerálnou vlnou (trieda reakcie na oheň A1), ktorá je plne nehorľavá. Správny orgán prvého stupňa sa v dôvodoch svojho rozhodnutia venoval aj požiadavke údržby stavieb a užívania priestorov medzi stavbami v súvislosti s poukazom na zistenie, že na pozemku parc. C-KN 483/4, na ktorom má byť z časti umiestnený povoľovaný rodinný dom, sa pôvodne nachádzal rodinný dom súp. č. 7, ktorý bol odstránený na základe rozhodnutia o odstránení stavby Č. j. 536/295/2018- Ry zo dňa 11.09.2018 vydaného Obcou Krpeľany. Rodinný dom je ešte evidovaný v popisných a geodetických údajoch katastra nehnuteľností. Podľa zakreslenia v katastrálnej mape sa nachádzal od hranice susedného pozemku parc. C-KN 484 a rodinného domu súp. č. X na pozemku parc. C-KN
484 (rodinného domu žalobkyne) vo vzdialenosti cca 0,6 m - predná časť domu a cca 1,0 m - zadná časť domu. Z uvedeného zistenia správny orgán prvého stupňa vyvodil, že umiestnením povoľovanej stavby ďalšej účastníčky v rade 2/ vo vzdialenosti 2 metre od rodinného domu na parc. C-KN 484 (rodinného domu žalobkyne) nedôjde k takej zmene oproti pôvodnému stavu, ktorá by negatívne ovplyvnila pohodu bývania v susednom rodinnom dome, ale naopak, dôjde k zlepšeniu podmienok na preslnenie a odvetrávanie západnej steny rodinného domu, a taktiež sa zlepšia podmienky na údržbu stavby, ako aj užívanie priestorov medzi samotnými stavbami. Pokiaľ išlo o vyhláškou predpokladanú požiadavku na denné osvetlenie a preslnenie stavieb, s touto nebolo potrebné sa vysporiadať, nakoľko v protiľahlých stenách navrhovaného rodinného domu a susedného rodinného domu nie sú umiestnené okná z obytných miestností. Správny orgán prvého stupňa ďalej v nadväznosti na požiadavky predpokladané citovaným ust. § 6 ods. 1 vyhlášky poukazuje na vyjadrenie dotknutých orgánov: Stredoslovenskej distribučnej, a.s., Žilina, Turčianskej vodárenskej spoločnosti, a.s., Martin, SPP - distribúcia, a.s., Bratislava, Slovak Telekom, a.s., Bratislava, Okresný úrad Martin, pozemkový a lesný odbor, Obec Krpeľany - orgán štátnej správy ochrany ovzdušia, ktorých požiadavky obsiahnuté v podaných stanoviskách boli zahrnuté do podmienok umiestnenia stavby pod bodmi 1 - 25 vo výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. A. ide o požiadavky architektonické, tieto sú garantované povolením stavby v súlade s projektom vypracovaným odborne spôsobilou osobou (L.. I. G.). Pokiaľ ide o ostatné faktory, ktoré vymenúva citované ust. § 6 ods. 1 (napr. veterinárne, ochrany pamiatok, civilnej ochrany a pod.), správny súd podotýka, že posudzovanie okruhu faktorov, na ktoré musí vziať správny orgán zreteľ, závisí predovšetkým od okolností daného prípadu. Ust. § 6 ods. 1 rieši všeobecno-technické požiadavky stavieb ako takých. Z účelu tohto ustanovenia je zrejmé, že jednotlivé faktory (na podklade konkrétnych výpočtov a meraní) bude logicky potrebné skúmať tam, kde existencia týchto faktorov vzhľadom na druh a charakter povoľovanej stavby sa bude javiť relevantnou. Iné faktory budú relevantné pri stavbe čerpacej stanice, školského zariadenia a iné pri povoľovaní stavby rodinného domu. Záverom správny súd podotýka, že zachovanie pohody bývania bolo v danom prípade preukázané rovnocennými podmienkami pre umiestnenie stavby a bolo hodnotené v súlade so zachovaním princípu proporcionality pre oboch vlastníkov susedných nehnuteľností.
16. Žalobkyňa ďalej namieta postup správnych orgánov, kedy ďalšej účastníčke v rade 2/ bola v stavebnom konaní uložená povinnosť zmeniť odstupovú vzdialenosť medzi rodinným domom stavebníčky a pozemkom žalobkyne na 3 m. Ďalšia účastníčka v rade 2/ si túto povinnosť nesplnila, pričom správny orgán prvého stupňa uvedenú skutočnosť „odignoroval“ a žalovaný „opomenul“. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že ku dňu ústneho pojednávania (§ 61 ods. 1 stavebného zákona) dňa 25.10.2018 vzniesla námietku v stavebnom konaní žalobkyňa dôvodiac rozpor umiestnenia navrhovanej stavby stavebníčky s ustanoveniami vyhlášky č. 532/2002 Z.z.. Ďalšia účastníčka v rade 2/ k rovnakému dňu podala stanovisko, v zmysle ktorého po neúspešnej snahe o akýkoľvek konsenzus s vlastníkmi susednej parcely KNC parc. č. 484 trvá na odstupe 2 m, tak ako je uvedené v projekte. Zo záznamu o ústnom pojednávaní pred správnym orgánom prvého stupňa spísaným dňa 25.10.2018 za prítomnosti žalobkyne a ďalšej účastníčky v rade 2/ plynie, že správny orgán prvého stupňa uložil stavebníčke podmienku - zmenu osadenia stavby rodinného domu od susedného pozemku KNC parc. č. 484 na 3 m a zapracovanie požiadaviek vyplývajúcich z projektu požiarnej bezpečnosti stavby - zateplenie obvodových stien minerálnou vlnou. Z obsahu projektu L.. I. G. č. 07-2018 schváleného Obcou Krpeľany pod č. j. 708/388/2018-Ru zo dňa 21.12.2018, na ktorý odkazuje správny orgán prvého stupňa vo výroku rozhodnutia, plynie že odstupová vzdialenosť medzi povoľovaným rodinným domom a pozemkom KNC parc. č. 484 je 2 m. V odôvodnení rozhodnutia sa správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný s uvedenou nezrovnalosťou nezaoberali. V rozhodnutiach správne orgány vychádzali z odstupovej vzdialenosti 2 m, tak ako je uvedená v schválenom projekte, ktorú vzdialenosť v podrobnostiach zdôvodňujú v nadväznosti na vyhláškou predpokladané kritériá (tak ako je uvedené na iných miestach tohto rozsudku). Správny súd na tomto mieste podotýka, že pokiaľ sa správne orgány mienili v rozhodnutiach odchýliť od povinnosti uloženej ďalšej účastníčke na ústnom pojednávaní dňa 25.10.2018, mali dôvody tohto odklonu objasniť v dôvodoch rozhodnutí. Súčasne však správny súd podotýka, že uvedený nedostatok nemal za následok nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, resp. žalovaného, nakoľko správne orgány preskúmateľným spôsobom zdôvodnili aplikáciu citovaného ust. § 6 ods. 5 v spojení s § 6 ods. 1 vyhlášky v nadväznosti na stanovenú odstupovú vzdialenosť 2 m. Správny súd podotýka, že dôvodom pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu nie je akákoľvek vada správneho konania, resp. nedostatok odôvodnenia rozhodnutia správnych orgánov, ak ani hypoteticky by zrušenie rozhodnutia nemohlo prispieť k priaznivejšiemu rozhodnutiu vo veci žalobcu. Spravodlivá rovnováha
práv účastníkov stavebného konania si, ako riadne zdôvodnili svoje úvahy správne orgány, vyžadovala ustanovenie odstupovej vzdialenosti 2 metre medzi povoľovaným rodinným domom ďalšej účastníčky v rade 2/ a pozemkom žalobkyne.
17. Správny súd pre úplnosť dodáva, že žalobkyňa v žalobe poukazuje na obsah odvolania, v ktorom vzniesla odvolaciu námietku, v zmysle ktorej v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa chýbajú výpočty a merania z hľadiska tienenia. V prvom rade správny súd podotýka, že uvedená námietka nebola vznesená ako námietka žalobná (ale len ako poukaz žalobkyne na obsah odvolania), preto nebolo povinnosťou správneho súdu sa s ňou vysporiadať. Odhliadnuc od uvedeného správny súd (len na okraj) podotýka, že ust. § 6 ods. 1 vyhlášky 532/2002 Z.z. „pracuje“ s legálnym pojmom denné osvetlenie a presvetlenie, ktoré sa však dotýka obytných miestností. Nakoľko v prejednávanej veci v protiľahlých stenách povoľovaného rodinného domu a susedného rodinného domu žalobkyne nie sú umiestnené okná z obytných miestností, nebol dôvod, aby správny orgán v administratívnom konaní zabezpečil svetlotechnické posúdenie v zmysle STN 73 4301 - budovy na bývanie.
18. Žalobkyňa namieta, že povoľovaná stavba ďalšej účastníčky v rade 2/ o rozmere 265,3 m2 tvorí 42,31 % zastavanosti pozemku, čo je v rozpore s Územným plánom Obce Krpeľany, podľa ktorého v danom okrsku môže byť maximálna zastavanosť pozemku, na ktorom má byť postavený rodinný dom, 36,10 %. Správny súd vychádzajúc z obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného (v podrobnostiach tak ako je uvedené v bode 2. tohto rozsudku) konštatuje, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s uvedenou odvolacou námietkou žalobkyne. Pre správny súd však táto vada odôvodnenia rozhodnutia nemohla byť dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného pre nepreskúmateľnosť, nakoľko účelom správneho súdnictva nie je zrušiť rozhodnutie žalovaného len preto, aby sa zopakoval proces, resp. doplnilo odôvodnenie žalovaného. V prejednávanej veci je zásadnou okolnosť, že ani nové rozhodnutie žalovaného by nemohlo prispieť k priaznivejšiemu rozhodnutiu vo veci žalobkyne, nakoľko a to je vo veci podstatné, žalobkyňa uvedenú námietku neuplatnila v koncentračnej lehote v administratívnom konaní v zmysle citovaného ust. § 61 ods. 1 stavebného zákona. Vzhľadom na skutočnosť, že uvedená námietka nebola uplatnená v koncentračnej lehote, je právne bezvýznamnou a správny súd sa s ňou už nemôže zaoberať. Žalobkyňa bola riadne poučená podľa § 61 ods. 1 veta druhá a tretia stavebného zákona v oznámení o začatí stavebného konania a pozvánke na ústne pojednávanie zo dňa 10.10.2018 (doručenom žalobkyni dňa 16.10.2018) o tom, že účastníci konania môžu svoje prípadné námietky a pripomienky uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní s tým, že námietky podané po tomto termíne nebudú vzaté do úvahy.
19. Nad rámec potrebného odôvodnenia správny súd uvádza, že elementárnym predpokladom preskúmateľného odôvodnenia žalovaného vo vzťahu k vznesenej námietke (pokiaľ by bola súčasne uplatnená aj v koncentračnej lehote pred správnym orgánom prvého stupňa, čo v prejednávanej veci nebola) by bolo predovšetkým zadefinovanie právne neurčitých pojmov (na ktoré odkazuje Územný plán obce Krpeľany) „zastavanosť pozemku“, „spevnená plocha“, „doplnková stavba“. Ďalším esenciálnym predpokladom preskúmateľného odôvodnenia by bolo číselné označenie parciel, ktoré vzal žalovaný do úvahy pri výpočte celkovej výmery posudzovaných pozemkov, údaj o celkovej výmere daných parciel, údaj o súčte zastavaných pozemkov (vrátane spevnených plôch resp. doplnkových stavieb) a priemet zistených veličín do percentuálneho vyjadrenia a ich porovnanie. Absenciu úvah správneho orgánu nemôže nahradiť odkaz žalovaného na údaj v schválenej projektovej dokumentácii. Preskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného by ďalej bránila tiež absencia Územného plánu obce Krpeľany v administratívnom spise, z ktorého by bola jednoznačne verifikovateľná aktuálnosť plánu vo vzťahu k posudzovanému obdobiu. V administratívnom spise, a aj to len v administratívnom spise žalovaného sa nachádza výňatok (3 listy) z uvedeného plánu bez toho, aby súd mohol overiť ku ktorému dátumu je účinné znenie časti územného plánu tvoriaceho obsah administratívneho spisu odvolacieho orgánu. Rovnako predpokladom preskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného by bolo, aby súčasť administratívneho spisu tvoril aj list vlastníctva vzťahujúci sa k posudzovaným parcelám, ktorých výmery vzal žalovaný do úvahy pri výpočte celkovej plochy stavbou zastavanej nehnuteľnosti. Na tejto požiadavke správneho súdu by nič nemenila ani okolnosť, že tak list vlastníctva ako aj Územný plán obce Krpeľany v rôznych zneniach sú verejne dostupné na internetových portáloch. Súčasť administratívneho spisu totiž musia tvoriť všetky podklady rozhodnutia správneho orgánu tak, aby bolo garantované právo účastníka konania pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie (§ 33 ods. 2 Správneho poriadku).
20. Vzhľadom na skutočnosť, že správny súd všetky vznesené námietky žalobkyne vyhodnotil ako nedôvodné žalobu s poukazom na citované ustanovenie § 190 SSP zamietol.
21. Pre úplnosť správny súd dodáva, že zamietol aj návrh žalobkyne na vykonanie dôkazu (vznesený podaním doručeným súdu dňa 08.01.2020) - obhliadky nehnuteľnosti - rodinného domu na pozemkoch KNC parc. č. 481/1, KNC parc. č. 483/4 a KNC parc č. 483/5 katastrálne územie G., obec G. (ktorú obhliadku žiadala žalobkyňa a považovala za potrebné, aby správny súd mal možnosť dané rozhodnutie žalovaného a následne aj stavbu ďalšej účastníčky v rade 2/ z rozhodnutia vyplývajúcu posúdiť opticky a tým pádom aj mohol spravodlivo rozhodnúť v danej veci). Správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ale len ak to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci (§ 120 písm. a) SSP) uvedený dôvod sa prelína s oprávnením správneho súdu vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci uvedeným v druhej vete § 119 SSP. Správny súd zdôrazňuje, že rozsah vykonaného dokazovania je však v správnom súdnom konaní determinovaný medzami súdneho prieskumu. Konkrétne by malo ísť len o dokazovanie, ktorým sa má preukázať, či skutkový stav bol orgánom verejnej správy zistený dostatočne na rozhodnutie vo veci samej. Opak by znamenal neprípustný zásah súdnej moci do moci výkonnej reprezentovanej v správnom súdnictve orgánmi verejnej správy. Správny súd konštatuje, že v prejednávanej veci bol náležite zistený skutkový stav. Niet sporu o tom, že stavebné povolenie bolo žalobkyni vydané na podklade schválenej projektovej dokumentácie L.. G.. Žalobkyňa nenamieta, že by sa povoľovaná stavba realizovala v rozpore s projektovou dokumentáciou, pokiaľ ide o dôležité posudzované veličiny - zastavaná plocha, odstupová vzdialenosť, výška strechy atď. (od ktorých sa odvíja aj konečný vzhľad stavby a obostavaná plocha). V odôvodnení tak správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný práve z uvedených veličín majúcich základ v schválenej projektovej dokumentácií - pokiaľ ide o zistený skutkový stav vychádzali. Pokiaľ žalobkyňa navrhla vykonať dôkaz za účelom „optického“ posúdenia toto je naviac správnemu súdu zrejmé aj zo žalobkyňou predložených kópií fotografií z miesta realizácie stavby (doručených správnemu súdu dňa 27.11.2019), z ktorých je už viditeľné nielen dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia ale aj výška strechy. Z uvedených dôvodov neboli splnené podmienky, ktoré má na mysli ustanovenie § 120 SSP, pre ktoré by správny súd mohol sám vykonať dokazovanie t.j. dokazovanie nebolo nevyhnutné pre rozhodnutie správneho súdu vo veci, nešlo o rozhodnutie podľa § 192 SSP a nešlo súčasne o rozhodnutie v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) SSP).
22. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobkyni podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobkyni, ktorá úspech v konaní nemala, súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle ust. § 168 SSP a contrario. Nepriznal náhradu trov ani ďalším účastníkom konania v rade 1/ až 5/v zmysle § 169 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli im totiž trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by im explicitne uložil správny súd. Vyjadrenie sa k žalobe nebolo ich povinnosťou, ale právom, pričom správny súd mohol konať ďalej aj bez ich vyjadrenia. Súd nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by im mohol náhradu priznať.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.