Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_59P-130-2014.pdf
PDF · 124.52 KB
Case nature
Area
Subarea
59P/130/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II, sudkyňou JUDr. Ľubicou Novotnou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa Z. O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. X, N., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Zvara advokáti s.r.o., so sídlom Námestie SNP 1, Bratislava, IČO: 46 547 878 a otca U. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. Y. n. XX, XXX XX L., H. F., zastúpeného advokátom Mike Matticoli, so sídlom Corso Garibaldi č. 381, Isernia, Talianska republika a advokátkou Maria Assuntu Baranello so sídlom Via Papa Giovanni XXIII, 17, 86100 Campobasso, Talianska republika, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
I. Maloletá Z. O. S., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.
II. Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok bude matka.
III. Otec je povinný platiť výživné na mal. Z. O. v sume 700 eur mesačne, splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 28.10.2014.
IV. Zročné výživné za obdobie od 28.10.2014 do 28.02.2021 v sume 53 293, 32 eur je otec povinný zaplatiť matke do 31.12.2021.
V. Súd styk otca s mal. neupravuje.
VI. Súd zrušuje neodkladné opatrenie tunajšieho súdu č.k. 59P/87/2018-7 zo dňa 03.10.2018 a č.k. 59P/89/2019-23 zo dňa 20.12.2019.
VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava II dňa 31.10.2014 matka maloletej Z. O. žiadala, aby súd zveril dieťa do jej osobnej starostlivosti, otcovi uložil povinnosť platiť výživné vo výške 30 % z výšky jeho zárobku každý bežný mesiac k rukám matky a oprávnenie zastupovať maloletú a spravovať jej majetok priznal matke.
2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že spolu s dcérou žije na Slovensku už takmer 3 roky, predtým žili v Taliansku, kde sa dcéra narodila. Matka ďalej uviedla, že maloletá sa nachádza nepretržite v jej osobnej starostlivosti, navštevuje X. ročník základnej školy na N. X.. Otec maloletej na výživu dcéry neprispieva od októbra 2010, na úprave výkonu rodičovských práv a povinností sa s ním nevie dohodnúť. Taliansky súd vzhľadom na skutočnosť, že maloletá žije na Slovensku už takmer 3 roky, odložil spisovú
dokumentáciu do archívu s tým, že ďalšie konania vo veciach maloletej sú už v kompetencii Slovenskej republiky.
3. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä, uznesením Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 18.02.2014, č.k. 2 P 30/2010-1030, uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.06.2014, č.k. 20CoP 56/2014-1076, uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 03.10.2018, č.k. 59P/87/2018-7, uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 20.12.2019, č.k. 59P/89/2019 - 23, správou ÚPSVaR Bratislava zo dňa 13.9.2019, rozsudkom súdu v Isernii č. 328/16 zo dňa 15.03.2016, rozsudkom Najvyššieho kasačného súdu v Taliansku č. 543 zo dňa 29.03.2018, výpismi z Katastra nehnuteľností, daňovými priznaniami z dani príjmov obidvoch rodičov, rodným listom maloletého dieťaťa ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi. 4. Okresný súd Bratislava I. uznesením, v poradí tretím, zo dňa 18.02.2014, č.k. 2 P 30/2010-1030 nariadil návrat maloletej Z. O. S., nar. XX.XX.XXXX do krajiny jej obvyklého pobytu do Talianska, matke maloletej nariadil, aby vrátila maloletú do Talianska do 3 dní od právoplatnosti uznesenia a návrh otca na vyslovenie predbežnej vykonateľnosti uznesenia zamietol. Zároveň prvostupňový súd rozhodol, že ak matka maloletú na územie Talianska nevráti, je otec oprávnený po uplynutí súdom určenej lehoty maloletú prevziať za účelom jej vrátenia do miesta jej obvyklého pobytu do Talianska. Na odvolanie matky a kolízneho opatrovníka Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 25.06.2014, č.k. 20CoP 56/2014-1076, uznesenie Okresného súdu Bratislava I vo výroku, ktorým súd nariadil návrat maloletej do krajiny jej obvyklého pobytu do Talianska, vo výroku, ktorým nariadil matke maloletej, aby vrátila maloletú do Talianska do troch dní od právoplatnosti uznesenia a v súvisiacom výroku, ktorým rozhodol, že v prípade, ak matka maloletej maloletú v súlade s výrokom 2 tohto uznesenia na územie Talianska nevráti, je otec maloletej oprávnený po uplynutí tejto lehoty maloletú prevziať za účelom jej vrátenia do miesta je obvyklého pobytu do Talianska, zmenil tak, že návrat maloletej Z. O. S. nenariadil. O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a štátu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 5. Uznesením zo dňa 03.10.2018, č.k. 59P/87/2018-7 súd nariadil neodkladné opatrenie v zmysle ktorého súd uložil otcovi povinnosť predbežne platiť výživné na maloletú Z. O. S., nar. XX.XX.XXXX v sume 100,- eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, vopred k rukám matky počnúc vykonateľnosťou tohto rozhodnutia. Vo zvyšnej časti súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 6. Uznesením zo dňa 20.12.2019, č.k. 59P/89/2019 - 23 súd nariadil neodkladné opatrenie v zmysle ktorého maloletú Z. O. S., nar. XX.XX.XXXX dočasne zveril do osobnej starostlivosti matky R. Y., nar. XX.XX.XXXX. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 7. Z rodného listu dieťaťa, súd zistil, že Z. O. S., nar. XX.XX.XXXX je dieťa matky R. Y., rodenej O., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky Slovenskej republiky a otca U. S., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana Talianskej republiky. 8. Z vyjadrenia otca zo dňa 26.10.2015 súd zistil, že otec podal nesúhlas proti akejkoľvek žiadosti o úpravu práv a povinností s tým, že odmieta akékoľvek rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II, ktoré by malo byť prijaté ohľadom podania matky v súvislosti so starostlivosťou o maloletú Z. O. S.. Dňa 04.09.2010 matka uniesla maloletú Z. O. a odviedla ju na Slovensko, pričom tak konala bez jeho vedomia a bez vedomia sociálnych služieb poverených dohľadom nad konaním rodičov pri výchove maloletej. Následne Súd pre maloletých v Campobasso pozbavil matku rodičovských právomocí voči svojej dcére Z. O. S. a zveril maloletú do výlučnej osobnej starostlivosti otca U. S., nar. XX.XX.XXXX. Otec sa obrátil na slovenské justičné orgány za účelom získania rozhodnutia o okamžitom návrate maloletej do vlasti. Po viacerých procesných postupoch definitívne Krajský súd v Bratislave dňa 25.06.2014 sp. zn. 20 CoP 56/2014 zamietol žiadosť o návrat maloletej do Talianska. Proti tomu rozhodnutia otec podal formálny odpor v zmysle a s účinkami článku 7 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, pričom požadoval opätovné preskúmanie záležitosti ohľadom zverenia maloletej Z. O. a neoprávnene unesenej matkou a ňou odvedenej na Slovensko. 9. Matka na pojednávaní dňa 29.06.2016 uviedla, že Krajský súd v Bratislave rozhodol, že maloleté dieťa ostáva na Slovensku. Od roku 2010 otec videl dcéru asi štyri krát, bol za ňou aj v škole, pričom, stretnutie trvalo cca pol hodinu, hoci nikto mu nebránil, aby s ňou bol aj dlhšie. Nikdy neprišiel spontánne, vždy to bolo len pri nejakej príležitosti. S dcérou je v kontakte sporadicky 2 - 3 krát do mesiaca cez skype, častokrát tento kontakt iniciuje ona s dcérou. Maloletá má dobrý vzťah so starou matkou (matkou otca), ktorú aj navštevuje v Taliansku. Matka žiadala zveriť maloletú do jej osobnej starostlivosti, taktiež žiadala
priznať oprávnenie maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Výživné navrhla v sume 1 500,- eur mesačne, pričom vychádzala z daňového priznania, ktoré predložil otec na pojednávaní cca 2 - 3 roky dozadu. Otec dieťaťa žije vo vile s bazénom a má motorové vozidlo za 100 000,- eur. Už päť a pol roka neplatí žiadne výživné. Ona pracuje pre talianske firmy, v oblasti dlažieb a obkladov, pričom jej príjem predstavuje sumu vo výške cca 2 500,- eur brutto. Je spoluvlastníčkou 3 izbového bytu po rodičoch, kde býva spolu s dcérou. Má 4 deti, tri deti sú už plnoleté, dvaja synovia žijú v Taliansku a tretí je dočasne v A.. K jej pravidelným mesačným výdavkom patrí: nájomné 220,- eur, elektrina polročne 800,- eur, KTV a internet 45,- eur, mobil 80,- eur, talianske mobily 150,m- eur, náklady na cesty do Talianska. Náklady na maloletú predstavujú okrem bežných výdavkov aj výdavky na mimoškolské aktivity, obedy v škole, oblečenie a obuv. Vlastní motorové vozidlá značky O., rok výroby 2015 a rok výroby 2010, ktoré je nepojazdné. Ďalšie motorové vozidlo značky H. používa jej syn v Taliansku. Matka ďalej uviedla, že otec maloletej sa oženil, pričom žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. 10. Z vyjadrenia otca zo dňa 09.12.2016 súd zistil, že otec opätovne podal nesúhlas proti akémukoľvek návrhu o úpravu práv a povinností s tým, že odmieta akékoľvek rozhodnutie súdu Bratislava II. vo veci návrhu podaného matkou o úpravu práv a povinnosti k maloletej vedenej pod sp. zn. 59P/130/2014. Rodičia maloletej neboli nikdy zosobášení. Po ukončení ľúbostného vzťahu medzi rodičmi maloletej bolo začaté súdne konanie pred Súdom pre maloletých v Campobasso, za účelom zverenia maloletej do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Rozsudkom zo dňa 19.01.2011 pod por. č. 33/2011 Súd pre maloletých v Campobasso zveril maloletú otcovi U. S. do jeho výlučnej osobnej starostlivosti. Otec ihneď po premiestnení maloletej nahlásil túto skutočnosť na polícii, čo následne bolo podnetom pre založenie spisu Štátnou prokuratúrou v Isernii proti matke maloletej, s nasledujúcim vznesením obvinenia a odstúpením veci súdu. Dňa 15.03.2016 trestná sudkyňa súdu v Isernii Dr. Vera Iaselli rozsudkom uznala matku za vinnú z trestného činu, z ktorého bola obvinená, s odsúdením na trest odňatia slobody v trvaní jedného roka, s povinnosťou zaplatenia trov konania. 11. Z daňového priznania z príjmov fyzickej osoby za rok 2013 súd zistil, že U. S. vykázal za uvedené obdobie celkový príjem vo výške 70.533,- eur, daň na úhradu 22.586,- eur. 12. Zo správy ÚPSVaR Bratislava zo dňa 13.9.2019 vyplýva, že matka sa s maloletou Z. O. od septembra 2010 nepretržite zdržiava na území Slovenskej republiky, obe s trvalým pobytom na ulici N. X, N.. Maloletá chodila v rokoch 2010 - 2012 do O. školy N. S. N.. Od septembra 2012 navštevuje R. školu na N. X S. N.. S maloletou nie sú žiadne výchovné problémy, je vzornou žiačkou, v kolektíve obľúbená. Matka maloletej má vytvorené nadštandardné podmienky pre bývanie a realizovanie potrieb maloletej v súlade s jej záujmom tak, aby nebol narušený je priaznivý psychický, fyzický a sociálny vývin. 13. Uznesením Súdu pre maloletých v Campobasso zo dňa 27.11.2008 bola maloletá Z. O. S. zvererená do starostlivosti obom rodičom U. S. a R. O., ktorí predtým zdieľali spoločnú domácnosť. Ďalej otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné vo výške 700,- eur a bolo mu tiež uložené, aby zachoval rozdiel postavenia medzi osobou matky maloletej a osobou jeho družky. 14. Rozsudkom č. 328/16 zo dňa 15.03.2016 Súd v Isernii uznal R. O., nar. XX.XX.XXXX za vinnú z trestného činu, ktorý jej bol pripísaný (zato že uniesla maloletú dcéru S. Z. O. otcovi S. U., ktorému bolo spočiatku dieťa zverené do starostlivosti) a odsúdil ju ročný trest odňatia slobody a na zaplatenie trov konania. Proti tomuto rozsudku sa R. O. odvolala. Odvolací súd v Campobasso rozsudkom č. 450/2017 zo dňa 24.11.2017 potvrdil rozsudok súdu v Isernii a menovanej uložil povinnosť zaplatiť dodatočné trovy konania a náhradu trov konania v celkovej výške 750,- eur. 15. Rozsudkom č. 543 zo dňa 29.03.2018 Najvyšší kasačný súd v Taliansku dovolanie R. O., nar. XX.XX.XXXX proti rozsudku Odvolacieho súdu v Campobasso zo dňa 12.10.2017 nepripustil a dovolateľke uložil povinnosť zaplatiť trovy konania, sumu 2 000,- eur v prospech pokladnice pokút, ako aj náhradu nákladov spojených so zastupovaním a obhajobou vynaložených v súdnom konaní poškodeným, celkovo 3 500,- eur, okrem všeobecných nákladov vo výške 15 %, DPH a odvodu na pokladnice sociálneho zabezpečenia právnikov. 16. Z nariadenia Okresného súdu v Isernii zo dňa 06.08.2019 sp. zn. SIEP 28/2018 (č.l. 257 - 258) súd zistil, že výkon trestu odňatia slobody na dobu 1 roku odsúdenej R. O., nar. XX.XX.XXXX bol dočasne zastavený. Zároveň bola menová upozornená na podanie žiadosti o jeden z alternatívnych spôsobov výkonu trestu.
17. Zo správy ÚPSVaR Bratislava zo dňa 18.02.2021 súd zistil, že pracovníci vykonali sociálne šetrenie a pohovor s maloletou Z. O. na adrese N. X, N.. Matka s dcérou býva v trojizbovom byte, kde 1/2 vlastníčkou bytu je matka. Byt je plne a funkčne zariadený. Maloletá má svoju samostatnú izbu, ktorá je prispôsobená jej potrebám. Počas šetrenia matka uviedla, že otec sa o dcéru nezaujíma, neprispieva na ňu, nevie aké má záujmy a ju ťahá po súdoch. V Taliansku bola odsúdená na jeden rok odňatia slobody a
odňatie rodičovských práv, kde sa koná osobitne (Tribunale per i monorenni di Campobasso), kde by jej mali odobrať rodičovské práva a rozhodnúť čo s dcérou. Už v roku 2019 kontaktovala Komisára pre deti, ktorý jej poradil, aby sa obrátila na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Aktuálne opäť kontaktovala všetky inštitúcie, vrátane veľvyslanectva a žiadala o pomoc na medzinárodnoprávnej úrovni. Maloletá Z. O. odmieta styk s otcom, ktorý sa oženil, nejaví záujem o dcéru a jeho manželku vníma ako cudziu osobu bez akejkoľvek väzby. Pracovníci zároveň vykonali pohovor s maloletou Z. O., ktorá uviedla, že chodí do W. triedy na N., učí sa dobre, po škole chce ísť na umeleckú školu. Do Talianska chodí počas prázdnin, cez leto a zimu a ako sa dá. Stretáva sa s babkou a otcovými bratmi, volajú sa F. V. A.. U babky aj občas prespáva, ale iba cez leto. V lete 2018 bola s otcom, moc to medzi nimi nefungovalo. Z jej strany bol záujem, ale otec sa moc nesnažil. Aj mu raz písala, že sa s ním necíti moc dobre. Od roku 2010 komunikuje aj babkou cez skype. Na narodeniny jej napíše sms správu. Na Vianoce 2020 nedostala nič, naposledy v roku 2018 od otcovej manželky a pred tým nikdy. S otcovou manželkou si nerozumie, lebo sa nepoznajú. S babkou má dobrý vzťah, má aj troch starších bratov. S mamou má veľmi pekný vzťah. Na záver pracovníci uviedli, že maloletá má v bydlisku matky vytvorené podmienky pre zdravý psychický a fyzický vývoj, pričom neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti. 18. Z výpisu zo živnostenského registra zo dňa 19.02.2021 súd zistil, že R. Y. od 24.05.2004 podniká v rôznych oblastiach (kúpa tovaru, sprostredkovateľská činnosť, prieskum trhu, organizovanie školení, grafické a administratívne práce, prekladateľské a tlmočnícke služby). 19. Z rozpisu mesačných výdavkov (č.l. 411) súd zistil, že matka vyčíslila celkové mesačné výdavky na maloletú vo výške 928,- eur, z toho náklady na bývanie 145,- eur, škola 33,- eur, krúžky 120,- eur, mobil 20,- eur, drogéria 30,- eur, oblečenie 120,- eur, doprava (cesta do Talianska) 120,- eur, strava 200,- eur, výživové doplnky 20,- eur, MHD 15,- eur, vreckové 40,- eur, zubár 35,- eur, záujmy 30,- eur. 20. Z výpisu z Katastra nehnuteľností č. XXXX zo dňa 19.02.2021 súd zistil, že R. Y., rodená O. je podielovou spoluvlastníčkou ? nehnuteľnosti - bytu na N. X, v katastrálnom území F., obec N. - O..Č.. F., okres N. L.. 21. Z výpisu z Katastra nehnuteľností č. XXX zo dňa 19.02.2021 súd zistil, že R. Y., rodená O. je spoluvlastníčkou 1/2 nehnuteľnosti - chaty na parcele č. XXX/X, v katastrálnom území H. na P., okres W. Z., obec H. na P.. 22. Z výpisu z Katastra nehnuteľností č. XXXX zo dňa 19.02.2021 súd zistil, že matka je výlučnou vlastníčkou garáže na parcele č. XXXX/XX, v katastrálnom území F., okres N. L., obec N. - O..Č.. F.. 23. Z výpisu z Katastra nehnuteľností č. XXXX zo dňa 19.02.2021 súd zistil, že matka je výlučnou vlastníčkou garáže na parcele č. XXX/XX, v katastrálnom území F., okres N. L., obec N. - O..Č.. F.. 24. Z daňového priznania k dani príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2019 súd zistil, že matka vykázala za uvedené obdobie príjem zo živnosti vo výške 96 531,74 eur, výdavky zo živnosti vo výške 77 703,59 eur, základ dane z príjmov 18 828,15 eur, daň na úhradu 2 563,21 eur. 25. Otec sa na pojednávanie, ktorého termín bol ustanovený na deň 24.02.2021 nedostavil, doručenie predvolania bolo vykázané prostredníctvom právneho zástupcu otca dňa 12.02.2021. Otec svoju neúčasť neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie termínu pojednávania, z uvedeného dôvodu súd pojednával v jeho neprítomnosti. 26. Právna zástupkyňa matky na pojednávaní dňa 24.02.2021 uviedla, že matka na podanom návrhu trvá a žiada zveriť maloletú do jej osobnej starostlivosti s tým, že ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Výživné navrhla vo výške 700,- eur mesačne, tak ako bolo určené talianskym súdom. Styk žiadala neupravovať, nakoľko otec o dcéru nejaví záujem. Matka vyčíslila náklady na maloletú v sume cca 920,- eur mesačne, pričom značnú časť týchto nákladov tvoria cesty do Talianska za starou matkou, s ktorou má dcéra pravidelný kontakt. Výživné žiadala priznať spätne od podania návrhu. 27. Matka na pojednávaní dňa 24.02.2021 uviedla, že dcéra je vzorné dieťa, je veľmi talentovaná, venuje sa výtvarnému umeniu a začala si robiť aj nechtový dizajn. Maloletá sa snaží udržiavať kontakt so starou matkou otca ako i bratmi otca a ak sa dá, chodieva každé dva mesiace do Talianska. Naposledy tam bola v novembri a predtým v lete. Keď mala dcéra asi XX alebo XX rokov, začala sa s otcom trocha stýkať, ale otec jej vyčítal, že ju matka a jej bratia manipulujú. Na Vianoce v roku 2019 otcovi napísala, že mu praje pekné Vianoce a on jej odpísal sms, že takéto sprosté sms si môže ušetriť. Dcéra sa s otcom od Vianoc 2019 vôbec nekontaktovala. Keď v novembri 2020 bola dcéra v Taliansku u starej matky, neohlásene tam prišiel otec a keď ju zbadal tak sa okamžite otočil a odišiel. Matka ďalej uviedla, že otec rovnako podniká ako predtým, má na starosti starobince, chorých na Alzheimera a robí niečo aj s migrantmi. Má vilu s bazénom a vlastní motorové vozidlo M. O.. Oženil sa a jeho manželka s ním podniká. Inú vyživovaciu povinnosť okrem spoločnej dcéry nemá. Ona spolu s dcérou býva v trojizbovom byte. Matka ďalej uviedla, že okrem dcéry má troch synov, ktorí sú samostatní, jeden žije v U. a dvaja už pracujú, z toho jeden v Taliansku. Ona sama pracuje pre talianske firmy v oblasti predaja obkladov
a dlažieb s mesačným príjmov cca 1 000,- až 1 500,- eur mesačne. Za posledné dva roky bol tento príjem aj 2 500,- eur mesačne. Ak pôjde na výkon trestu do Talianska, tak o tento príjem príde. Náklady na dcéru jej pomáhajú znášať aj synovia, ktorí majú sestru veľmi radi. Matka dedením získala byt (1/2) a pozemok (1/2) v H. na P., na ktorom je postavená rozpadnutá chatka. Na živnosť používa motorové vozidlo značky O. rok výroby 2015. 28. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 24.02.2021 uviedol, že súhlasí so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky ako aj s tým, aby súd styk neupravoval. K výživnému sa nevedel vyjadriť, keďže nepoznal majetkové pomery otca. S dieťaťom vykonali pohovor, pričom maloletá uviedla, že je rada, že žije v Bratislave, kde študuje a má priateľov, ale vyslovila obavy, že nevie čo s ňou bude, keď matka bude musieť nastúpiť do výkonu trestu v Taliansku. Na záver kolízny opatrovník uviedol, že maloletá im spomínala príhodu so strojčekom, kedy otca prosila o príspevok a ktorý sa vyjadril, že keď žije na Slovensku, tak on nič platiť nebude. 29. Podľa § 24 ods. 4 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 30. Podľa prvej vety § 36 ods. 1 cit. zákona rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. 31. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 32. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 33. Podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 34. Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 35. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 36. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. 37. Podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 38. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 39. Podľa článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa prijatého dňa 20. novembra 1989 v New Yorku podpísaného v mene Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v New Yorku 30. septembra 1990, ktorý pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť v súlade so svojim článkom 49 ods. 2 dňom 6. februára 1991 štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. 40. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti o maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Zásadnými okolnosťami, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov sú najmä osobnosť rodiča, vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov či kontinuita prostredia. Maloletá Z. O. S. sa narodila v Taliansku, má slovenské i talianske štátne občianstvo. Maloletá žila v Taliansku od svojho narodenia až do 04.09.2010, kedy matka odišla spolu s dcérou z
Talianska na územie Slovenskej republiky a to bez súhlasu otca. Od toho času až po súčasnosť sa maloletá spolu s matkou zdržiava na Slovensku. Otec maloletej, ktorý je štátnym občanom Talianskej republiky, inicioval návrat maloletej do krajiny jej obvyklého pobytu do Talianska. Vo veci návratu maloletej rozhodoval slovenský súd, ktorý návrat maloletej Z. O. nenariadil (uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.06.2014, č.k. 20CoP 56/2014-1076). V súčasnosti má maloletá XX rokov, na území Slovenskej republiky sa nachádza od svojich X rokov spolu s matkou, ktorá jej zabezpečuje každodennú starostlivosť. U matky má vytvorené nadštandardné podmienky pre bývanie a realizovanie jej potrieb. Maloletá sa za obdobie desiatich rokov zžila so sociálnym prostredím na Slovensku, kde má svoje zázemie, kde študuje a má priateľov. Toto prostredie maloletá dobre pozná, s matkou má vytvorený veľmi pekný vzťah a vykonaným dokazovaním neboli zistené žiadne skutkové okolnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že doterajšie výchovné prostredie je pre vývoj maloletého dieťaťa nevyhovujúce. Prihliadnuc na vyššie uvedené skutočnosti , súd rozhodol tak, že maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky. 41. O zastupovaní a správe majetku maloletého dieťaťa, súd rozhodol tak, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok bude matka, prihliadajúc predovšetkým na vzdialenosť bydlísk otca a dieťaťa. Zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov rozhodovať o dieťati. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami. 42. Pri určení výšky výživného súd vychádzal nielen z potrieb maloletého dieťaťa, ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch rodičov. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. 43. Na základe zisteného skutkového stavu, súd dospel k záveru, že návrh matky v časti určenia výživného, je dôvodný. Matka pracuje pre talianske firmy, v oblasti obchodu dlažieb a obkladov, pričom jej mesačný príjem predstavuje sumu vo výške cca 2 500,- eur brutto. Je spoluvlastníčkou 3 izbového bytu po rodičoch, kde býva spolu s dcérou. Má 4 deti, tri deti sú z predchádzajúceho manželstva, sú už plnoleté a samostatné. Pravidelné mesačné výdavky matka vyčíslila nasledovne: nájomné 220,- eur, elektrina polročne 800,- eur, KTV a internet 45,- eur, mobil 80,- eur, talianske mobily 150,m- eur, náklady na cesty do Talianska. Náklady na maloletú vyčíslila v sume cca 920,- eur mesačne, pričom značnú časť týchto nákladov tvoria cesty do Talianska za starou matkou, s ktorou dcéra udržiava pravidelný kontakt. Vlastní dve motorové vozidlá značky O., pričom jedno z nich je nepojazdné. Ďalšie motorové vozidlo značky H. používa jej syn v Taliansku. Nakoľko sa obaja rodičia majú podieľať na výživnom pre maloleté dieťa v rovnakej miere (berúc v úvahu, ktorému rodičovi je dieťa zverené do osobnej starostlivosti a akým spôsobom sa povinný rodič podieľa na plnení výživného aj nad rámec) súd upravil vyživovaciu povinnosť otca v sume 700 eur mesačne, splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 28.10.2014. Otec okrem maloletej nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. Maloletá Z. O. sa nachádza v starostlivosti matky, pričom otec sa nepodieľala na jej výžive už dlhodobo nijakým spôsobom. Počas celého konania sa ani raz nezúčastnil pojednávania, hoci bol riadne a včas predvolávaný, svoju neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie termínu. Na žiadosť súdu o založenie listinných dôkazov preukazujúcich jeho majetkové pomery nereagoval, založil iba daňové priznanie za rok 2013. Podľa vyjadrenia matky, otec podniká v oblasti poskytovania služieb v zariadeniach pre starších občanov chorých na Alzheimera. Má vilu s bazénom a vlastní motorové vozidlo značky O.. Oženil sa a podniká aj s manželkou. V podaní zo dňa 09.12.2016 namietal výpoveď matky o jeho rodinnej situácii, životnej úrovne a tiež údajného falošného správania sa vo vzťahu k dcére a označil ju za nepravdivú a bez akéhokoľvek opodstatnenia, súdu však nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by potvrdil jeho tvrdenie. Do súdneho spisu bolo založené daňové priznanie z roku 2013, kde otec maloletej vykázal za uvedené obdobie celkový príjem vo výške 70.533,- eur, daň na úhradu 22.586,- eur. Za daného stavu súd pri určení výšky výživného vychádzal z potencionálnych príjmov otca a jeho majetkových pomerov, pričom v značnej miere bral
na zreteľ rozhodnutie talianskeho súdu, ktorým mu bolo už v minulosti upravené výživné vo výške 700,- eur (Uznesenie Súdu pre maloletých v Campobasso zo dňa 27.11.2008). Nakoľko otec maloletej mal počas trvania konania dostatok priestoru preukázať svoje príjmy, výdavky a majetkové pomery, prípadne preukázať, že medzičasom došlo k zmene jeho finančnej situácie a túto možnosť nevyužil, súd vychádzal z toho, že výživné, ktoré bolo už v minulosti upravené talianskym súdom je adekvátne odôvodneným potrebám maloletej i s ohľadom na to, že otec dieťaťa neplatí matke už dlhodobo žiadne výživné, neprispieva na maloletú žiadnym iným spôsobom( napr. nákupom oblečenia a pod.) pričom uvedenú výšku výživného navrhovala i samotná matka.
44. Súd styk otca s maloletou neupravil vzhľadom k vzdialenosti bydlísk rodičov, ktoré sa nachádzajú v rôznych štátoch (otec žijúci v Taliansku a matka na Slovensku), taktiež vzhľadom k veku dieťaťa a nezáujmu otca o kontakt s maloletou. Podľa vyjadrenia matky, maloletá udržiava iba pravidelný kontakt so starou matkou otca v Taliansku ako aj so súrodencami otca, pričom s otcom sa stýka sporadicky, často krát tento kontakt iniciuje maloletá. Z výpovede maloletej vyplýva, že väzby s otcom sú v poslednej dobe značne oslabené, o čom svedčí aj jej posledná návšteva v Taliansku, kde došlo k náhodnému stretnutiu s otcom, ktorý o jej prítomnosť neprejavil záujem. Z uvedeného je teda je zrejmé, že matka má záujem o udržiavanie intenzívnych kontaktov s rodinou otca a nemožno jej v žiadnom prípade vyčítať, že by stretnutiam otca s dcérou nejakým spôsobom bránila. 45. Matka žiadala určiť výživné od podania návrhu. Súd návrhu vyhovel a upravil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú počnúc dňom 28.10.2014 (v sume 700,- eur mesačne). V čase od 28.10. 2014 otec výživné nehradil a na výživu maloletého dieťaťa nijako neprispieval. Zročné výživné teda predstavuje sumu 1.493,32,- eur za rok 2014 (od 28.10. 2014 do 31.12.2014, t.j. 700/30 =23,33 eur x 4 dní + 2 mesiace x 700,-eur), za obdobie rokov 2015 - 2020 ( 12 mesiacov x 700,- eur x 6 rokov), za rok 2021 (2 mesiace x 700,- Eur). Celkovo zročné výživné predstavuje sumu 53.293,32 eur. Časové obdobie do 31.12.2021 je dostatočné na to, aby bolo zročné výživné uhradené v celom rozsahu, a to s ohľadom na príjem otca, jeho schopnosti a možnosti ako i majetkové pomery. 46. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.