Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Er-64-2014.pdf
PDF · 106.35 KB
Case nature
Subarea
12Er/64/2014
Uznesenie
Okresný súd Humenné v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinnému A. B., nar. XX. XX. XXXX, P. XXXX/X, G., o vymoženie 13 310,40 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súdny exekútor JUDr. Ján Ondáš, Exekútorský úrad Košice, Mlynárska 16, má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Humenné poverením číslo XXXX XXXXXX zo dňa 31. 1. 2014 poveril súdneho exekútora JUDr. Jána Ondáša, Exekútorský úrad Košice vykonaním exekúcie za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného s príslušenstvom a trov exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu - Zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 4. 7. 2013 č.k. 3Zm/168/2013-13.
2. Súdny exekútor dňa 21. 1. 2016 predložil tunajšiemu podanie oprávneného zo dňa 11. 1. 2016 označené ako ,,Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie“, ktoré bolo doručené exekútorskému úradu povereného súdneho exekútora dňa 15. 1. 2016.
3. Oprávnený v písomnom podaní zo dňa 11. 1. 2016 uviedol, že predmetné exekučné konanie je vedené na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Ďalej uviedol, že oprávnený ako veriteľ uzavrel dňa 25. 5. 2012 s povinným ako dlžníkom Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXX na základe ktorej poskytol povinnému úver vo výške 11 328 eur. Za poskytnutie úveru sa povinný zaviazal zaplatiť odplatu (zmluvnú odmenu) vo výške 6328 eur, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru, a to za celú dobu poskytnutia úveru. Dlžník bol povinný uhradiť istinu úveru v 48 mesačných splátkach vo výške 236 eur. Vzhľadom na omeškanie s úhradou splátok sa dňa 30. 10. 2012 stal splatným celý nesplatený záväzok zo zmluvy, t.j. nesplatená istina úveru vo výške 10 620 eur a oprávnenému vznikol nárok na zmluvné pokuty podľa zmluvy v celkovej výške 6230,40 eur. Zmenka bola vystavená povinným ako vystaviteľom na rad oprávneného ako veriteľa za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo zmluvy, pre prípad omeškania povinného s plnením jeho splatných záväzkov. Oprávnený v súlade s vyplňovacím právom k blankozmenke dohodnutým v zmluve vyplnil zmenku a uplatnil svoj nárok cestou príslušného súdu, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom. Tiež uviedol, že daný zmluvný vzťah nie je spotrebiteľským, pretože zmluva bola uzatvorená s povinným ako podnikateľom. Zo samotnej zmluvy vyplýva, že pri označení dlžníka sa uvádza jeho IČO. Táto skutočnosť nesporne preukazuje podnikateľské postavenie povinného pri jej uzatváraní. Rovnako aj skutočnosť, že v označení dlžníka ako zmluvnej strany sa uvádza aj adresa miesta jeho podnikania a zápis podnikateľského subjektu v príslušnom živnostenskom registri. Pred uzavretím dlžník predložil oprávnenému živnostenské oprávnenie. Ďalej oprávnený poukázal na
čl. 1.1. Zmluvy, kde sa uvádza, že veriteľ poskytne dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky, ďalej poukázal na čl. 12 a 15 Zmluvy, ktoré sa týkajú povinností povinného v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou a upravujú udalosti pri porušení povinností povinného ako podnikateľského subjektu. Oprávnený považuje daný právny vzťah za obchodnoprávny záväzkový vzťah a preto na daný záväzkový vzťah nie je možné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, neprijateľných podmienka a ani ustanovenia právnych predpisov o zákaze zabezpečenia alebo splnenia spotrebiteľského úveru zmenkou.
4. Dňa 3. 3. 2016 došlo na súd podanie povinnej, ktorá navrhla zastavenie tejto exekúcie. Z obsahu tohto podania vyplýva, že oprávnený nesprávne stanovil istinu úveru a súdny exekútor si toto neoveril. To, čo oprávnený od nej požaduje, je v rozpore s dobrými mravmi. Obsah zmluvy povinná nemala možnosť ovplyvniť, lebo bola vopred pripravená, pričom táto je pre ňu nezrozumiteľná a nečitateľná. Pri podpise zmluvy jej bola odopretá ochrana, ktorú poskytujú ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež Smernica 93/13. Zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Povinnej bolo vyhrážané exekúciou, je psychicky vyčerpaná, trápi sa, žije v neistote.
5. Podľa ustanovenia §243h ods. 1 prvá veta Zák. č. 233/1995 Z. z., ak tento zákon v §243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
Keďže daná exekúcia začala pred 1. aprílom 2017, súd sa pri rozhodovaní v danej veci riadil Exekučným poriadok účinným do 31. marca 2017.
6. Podľa ustanovenia §243f ods. 1 až 6 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia): (1) V exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. (2) Na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako. (3) Exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú. (4) Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). (5) Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví. (6) Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
Podľa ustanovenia §39 ods. 4 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. marca 2017, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
Podľa ustanovenia §57 ods. 1 písm. m) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. marca 2017, exekúciu súd zastaví ak, rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
7. Podľa ustanovenia §52 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa ustanovenia §52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
8. Dňa 23. 12. 2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Týmto zákonom došlo okrem iného k zmene a doplnení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. V zmysle citovaných zákonných ustanovení vznikla oprávneným ex lege povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie (aj v prípade, že došlo k udeleniu poverenia na vykonanie exekúcie), ktorá smeruje proti povinnému - fyzickej osobe, bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o podnikateľský subjekt, o rozhodujúce skutočnosti, ktoré sa týkajú vlastného vzťahu s povinným a tieto tvrdenia preukázať. V prípade, že rozhodnutie, ktoré predstavuje exekučný titul (nezávisle od povahy rozhodnutia alebo subjektu, ktorý ho vydal) bolo vydané v spotrebiteľskom spore (vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou) a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, vzniká súdu v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. marca 2017) povinnosť takúto exekúciu zastaviť.
9. Po preštudovaní predložených písomnosti súd konštatuje, že v danom prípade sú dôvody na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia §57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. marca 2017).
10. Súd preskúmal oprávneným predložené listinné dôkazy a zistil, že tak zmluva o úvere, ako aj žiadosť o úver neobsahujú konkrétny účel čerpania úveru na strane dlžníčky - povinnej v súvislosti s jej podnikateľkou činnosťou. Žiadosť o úver, vyhotovená povinným na tlačive oprávneného obsahujú označenie povinného nielen IČOm, ale aj rodným číslom a súkromnými údajmi. Vzhľadom na označenie dlžníka (povinného) v predmetnej úverovej zmluve a obsah zmluvy nie je z jej obsahu možné ustáliť, či povinný túto zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ alebo ako nespotrebiteľský subjekt v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Uvedené nemožno bezpečne ustáliť s poukazom na „dvojaké“ označenie povinného tak osobnými údajmi, ktoré sú typické pre nepodnikajúcu fyzickú osobu (meno, priezvisko, rodné číslo, rodinný stav) ako aj údajmi charakterizujúcimi fyzickú osobu podnikateľa (obchodné meno, IČO, miesto podnikania). Z uvedených údajov dokonca možno dôjsť skôr k predpokladu, že povinný uvedenú zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ a nie ako podnikateľ, keď údaje obsiahnuté v rámci označenia zmluvných strán, ktoré by charakterizovali povinného ako podnikateľa sú voľne dostupné vo verejnej časti živnostenského registra alebo tiež z osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Naopak údaje charakterizujúce povinného ako fyzickú osobu nepodnikateľa (rodné číslo), nie sú verejne prístupné a je ich možné zistiť len z dokladov priamo poskytnutých povinným, napríklad z občianskeho preukazu. Zo znenia predmetnej zmluvy je zrejmé, že verejná listina (napr. Občiansky preukaz) nebola pri uzatváraní zmluvy využitá len na identifikáciu dotknutej fyzickej osoby, či napr. ide o tú istú osobu, ktorá predložila živnostenské oprávnenie, ale tieto údaje boli do obsahu zmluvy priamo zahrnuté. Z predmetnej zmluvy o úvere nie je možné vzhľadom na duplicitné označenie dlžníka jednoznačne určiť, či povinný zmluvu uzavrel ako podnikateľ pod svojím obchodným menom a IČO-m alebo ako fyzická osoba pod svojim menom, priezviskom a rodným číslom, a teda nie je možné ani určiť či dlžníkovi vznikla povinnosť zo záväzkovoprávneho vzťahu ako podnikateľovi alebo ako fyzickej osobe.
11. Zo znenia zmluvy a jej grafickej úpravy je zrejmé, že predmetná zmluva o úvere je uzatvorená na vopred predtlačenom formulári, ktorý používa oprávnený ako veriteľ pri svojej podnikateľskej činnosti opakovane, návrh zmluvy bol teda vytvorený veriteľom a dlžník k nemu len pristúpil. Platí teda všeobecne platný princíp, podľa ktorého ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne,
javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil. Zmyslom tohto princípu je neumožniť strane naformulovať v zmluve ustanovenie pripúšťajúce viacerý výklad a následne v zlej viere využiť mnohoznačnosti tohto ustanovenia na úkor záujmov druhej zmluvnej strany. Text zmluvy je preto prvotným priblížením sa k významu zmluvy, ktorý si chceli jej účastníci svojím konaním stanoviť.
12. Doslovný výklad textu zmluvy môže, ale nemusí byť v súlade s vôľou konajúcich strán. Ak vôľa zmluvných strán smeruje k inému významu a ak sa podarí vôľu účastníkov, procesom hodnotenia skutkových a právnych otázok ozrejmiť, má zhodná vôľa účastníkov zmluvy prednosť pred doslovným významom textu nimi formulovanej zmluvy. Vôľa je vnútorným stavom konajúcej osoby, ktorý nie je bezprostredne prístupný interpretovi právneho úkon a nie je interpretom tohto právneho úkonu poznateľný. Na vôľu preto treba hľadieť (usudzovať) z vonkajších okolností, spojených s podpisom a realizáciou zmluvného vzťahu, hlavne na okolnosti spojené s podpisom zmluvy a následne na konanie účastníkov po podpise zmluvy (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07). Súd teda pri výklade zmluvy prihliadol na okolnosti, ktoré sprevádzali uzatvorenie zmluvy, to znamená, že zmluva bola uzatvorená na vopred pripravenom predtlačenom formulári, ktorý oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa opakovane. Zmluvu za veriteľa uzavrel mandatár, pričom adhézna forma zmluvy (vopred predtlačený formulár) nenasvedčuje tomu, že by uzatvorenie zmluvy sprevádzali rokovania, či vyjednávanie o obsahu zmluvy, pričom najmä takéto okolnosti sú typickým konaním dvoch podnikateľov pri uzatváraní vzájomných zmlúv a práve v tomto prostredí sa viac ako pri konaní iných subjektov súkromnoprávnych vzťahov prejavuje pôsobenie individuálnej autonómie subjektov súkromnoprávnych vzťahov a ich zmluvnej slobody. Z hľadiska obsahu je zmluva značne jednostranná s množstvom sankcií v neprospech dlžníka. Z obsahu zmluvy a jej formálnej úpravy je zrejmé, že ide o zmluvu formulárovú, ktorej obsah dlžník nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť.
13. Ustanovenie §52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenie článku 2. písm. b) smernice 93/13/EHS nevylučujú, že by spotrebiteľ mohol vykonávať podnikateľskú resp. obchodnú činnosť, dokonca výslovne pripúšťajú, že to tak môže byť, vylučujú však, aby osoba požívajúca status spotrebiteľa pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Ustanovenie §52 ods. 4 Občianskeho zákonníka je vzhľadom na systematické zaradenie v piatej hlave prvej časti Občianskeho zákonníka medzi všeobecnými ustanoveniami možné považovať za všeobecne platné pre celú oblasť súkromného práva, a teda aj na účely posudzovania neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré rovnako vzhľadom na svoje systematické začlenenie v piatej hlave prvej časti Občianskeho zákonníka tvoria súčasť všeobecného zmluvného práva.
14. Pokiaľ ide o okolnosť, že zákon vyžaduje, aby spotrebiteľ nekonal pri plnení zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, súd vychádzal vo svojich úvahách z ustanovenia §497 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Po poskytnutí peňažných prostriedkov zo strany veriteľa dlžníkovi tento k poskytnutým peňažným prostriedkom nadobudne vlastnícke právo, pričom má z uvedenej zmluvy povinnosť (záväzok) poskytnuté finančné prostriedky vrátiť a zaplatiť úrok. Dlžník nadobúda k poskytnutým finančným prostriedkom vlastnícke právo, pričom má povinnosť vrátiť vec určenú podľa druhu (peniaze) a množstva (určené konkrétnou sumou) a zaplatiť odplatu za poskytnutie úveru - úrok. Toto predstavuje záväzok dlžníka zo zmluvy o úvere. Avšak to, že dlžník podpísaním veriteľom vopred pripraveného dojednania v zmluve o úvere vyhlásil, že žiada o živnostenskú pôžičku, neznamená podľa názoru súdu, že by sa zaviazal, že pri plnení svojho záväzku zo zmluvy bude konať v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Toto vyhlásenie nehovorí nič o tom, že by sa dlžník do budúcnosti pri plnení zmluvy (vrátení poskytnutých peňažných prostriedkov a zaplatení úroku) zaväzoval konať v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a ani mu takúto povinnosť nezakladá. Zo žiadosti o poskytnutie úveru nemožno nijako zistiť, aký konkrétny súvis by poskytnutie finančných prostriedkov malo mať s predmetom podnikania dlžníka. Úver povinný mal v úmysle čerpať na opravu bytu, pričom ako predmet podnikania uviedol opracovanie drevnej hmoty.
15. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľský vzťah), má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ, oprávnený), pričom existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. V opačnom prípade je potrebné uplatniť výklad v súlade s §54 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Bezpečným preukázaním nemôže byť (nie je) všeobecný údaj, že dlžník žiada o živnostenskú pôžičku, prípadne uvedenie identifikačného čísla osoby a ani údaj o tom, pod akým číslom je fyzická osoba zapísaná v živnostenskom registri. Takéto údaje neposkytujú odpoveď na otázku, v akom odbore podnikania povinný vykonáva svoju podnikateľskú činnosť a akú konkrétnu súvislosť s podnikateľskou činnosťou vôbec uzavretie zmluvy o úvere má.
16. Po oboznámení sa so žiadosťou o poskytnutie úveru, zmluvou o úvere, uzavretou medzi oprávneným a povinným mal súd preukázané, že vzhľadom na nejasný účel čerpania úveru a duplicitné označenie dlžníka, nie je možné určiť ani jednoznačne preukázať, kto bol účastníkom uvedeného právneho vzťahu na strane dlžníka pri uzatváraní zmluvy, či fyzická osoba alebo podnikateľ na základe živnostenského oprávnenia, pričom túto nejasnosť nie je možné s jasným logickým záverom odstrániť ani výkladom zmluvy. Následne nie je možné určiť, či dlžník konal v rámci predmetu svojej činnosti nielen pri uzatváraní zmluvy, ale aj pri jej plnení. Vyhlásenie o účele poskytnutia finančných prostriedkov preukazuje konanie povinného mimo predmetu jeho podnikateľskej činnosti pri uzatváraní zmluvy a zároveň preukazuje, že poskytnuté peňažné prostriedky boli dlžníkom použité na účel prerábky bytu. Na základe už uvedených okolností uzatvárania zmluvy a obsahu listín predložených oprávneným, súd v predmetnej veci nemal preukázaný nespotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu medzi účastníkmi, nakoľko zo zmluvy nie je zrejmé, že dlžník pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je v zmysle legálnej definície podľa §52 ods. 2 Občianskeho zákonníka osoba, ktorá nekoná pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a naopak „nespotrebiteľom“ je ten, kto pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. S poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie, ako aj s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 súd dospel k názoru, že zmluvu je potrebné vykladať v prospech strany, ktorá návrh zmluvy nepripravila, teda dlžníka. Pokiaľ teda nebol preukázaný jednoznačný záver o nespotrebiteľskom charaktere predmetnej zmluvy, logicky nemožno vyvodiť z uvedeného právneho a skutkového stavu iné závery ako také, že predmetná zmluva má spotrebiteľský charakter alebo ho môže mať. V prípade ak zmluva má spotrebiteľský charakter, je situácia ohľadom aplikácie ustanovení zmluvného spotrebiteľského práva jednoznačná. Z právnej úpravy obsiahnutej v §52 až §54 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že je logicky vylúčené, aby tá istá zmluva uzatvorená medzi tými istými účastníkmi mala pre účely posudzovania neprijateľných podmienok spotrebiteľský a zároveň aj nespotrebiteľský charakter. Pokiaľ by však zmluva mohla mať spotrebiteľský charakter (§ 52 ods. 1Občianskeho zákonníka), a teda existuje pochybnosť, zákonodarca uvedenú situáciu rieši ustanovením §54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Vzhľadom na uvedené súd dospel k názoru, že vecná pôsobnosť noriem obsiahnutých v ustanoveniach §52 až 54 Občianskeho zákonníka, ako aj smernice Rady 93/13/EHS na právny vzťah zo zmluvy o úvere v danej veci je daná.
17. Skutočnosť, že zmluva o úvere predstavuje tzv. „absolútny obchod“ v zmysle §261 Obchodného zákonníka a jej právna úprava je v systéme vnútroštátneho práva SR obsiahnutá v Obchodnom zákonníku, nemá za následok skutočnosť, že na záväzkovoprávny vzťah účastníkov exekučného konania, vyplývajúci zo zmluvy o úvere, sa nevzťahuje pôsobnosť príslušných právnych noriem o ochrane spotrebiteľa. V zmysle §52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sa ustanovenia o ochrane postavenia spotrebiteľa použijú vždy pokiaľ je účastníkom právneho vzťahu spotrebiteľ. Teda pri posudzovaní otázky pôsobnosti predmetných právnych noriem o ochrane spotrebiteľa je okolnosť, že predmetná zmluva o úvere bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka bez významu.
18. Krajský súd Nitra vo svojom uznesení sp. zn. 26CoE/119/2017 zo dňa 30. 8. 2017 konštatoval: „Z predloženej zmluvy o úvere totiž vyplýva, že oprávnený vystupuje ako veriteľ, pričom medzi predmety jeho činnosti patrí aj poskytovanie úverov, teda oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a považuje sa za dodávateľa. Povinný uzatváral zmluvu ako fyzická osoba s uvedením rodného čísla ako aj identifikačného čísla. Za spotrebiteľa sa v zmysle ustanovenia §52 ods. 4 OZ považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd preskúmal zmluvu o úvere a uvádza, že vo vzťahu k účelu poskytnutia úveru existujú pochybnosti o tom, či naozaj bol úver poskytnutý na účel podnikania, nakoľko tento nebol žiadnym spôsobom zo strany oprávneného preukázaný. Preto odvolací súd poukazuje na to, že v tomto smere je potrebné aplikovať ustanovenie § 54 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ide o základné výkladové pravidlo, podľa ktorého v prípade vzniku pochybností, bude platiť priaznivejší výklad obsahu zmluvy v prospech spotrebiteľa. Priaznivejším výkladom zmluvy je v tomto prípade to, že účel poskytnutia úveru bol vyjadrením cieľa oprávneného vyhnúť sa predpisom chrániacich spotrebiteľa. Preto je možné konštatovať, že povinný je spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Taktiež je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť, že v tomto prípade bola zmluva o úvere vopred pripravená oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov, z čoho vyplýva, že povinný nemohol ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania, ide teda o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno označiť aj ako formulárovú. Odvolací súd konštatuje, že nakoľko účel poskytnutia úveru na výkon podnikania nebol preukázaný, možno ho považovať aj za obchádzanie právnej úpravy ochrany spotrebiteľa.“
19. Navyše súd poukazuje na vyjadrenie povinnej, ktorá vo svojom podaní, doručenom súdu dňa 3. 3. 2016 uviedla, že pri podpise zmluvy jej bola odopretá ochrana ako spotrebiteľovi, Obsah zmluvy povinná nemala možnosť ovplyvniť, táto bola vopred pripravená oprávneným, pričom pre povinnú bola nezrozumiteľná.
20. Na základe uvedeného súd uzavrel, že zmluvu o úvere uzavretú medzi účastníkmi konania je nutné považovať za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle Občianskeho zákonníka a súčasne je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z..
21. Z pripojených listín ako aj zo samotného spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3Zm/168/2013 vyplýva, že v základnom konaní vo veci samej rozhodol Okresný súd Bratislava V len na podklade tvrdení oprávneného a v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a to výlučne na podklade originálu predloženej zmenky, pričom súd nemá za to, že by sa zmenkový súd zaoberal charakterom právneho vzťahu účastníkov konania, a že by prihliadal na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
22. V posudzovanej veci oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu podľa ustanovenia §57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 3. 2017) zastavil s poukazom na ustanovenie §243f ods. 4 a 6 Exekučného poriadku.
23. Podľa ustanovenia §196 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. marca 2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ustanovenia §203 odsek 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. marca 2017, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa ustanovenia §9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Podľa ustanovenia §262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len „ CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa ustanovenia §262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konania končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenie §203 ods. 1 Exekučného poriadku a §262 ods. 1 C.s.p., súd priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, ktorý zavinil zastavenie exekúcie tým, že si uplatňoval nárok zo zmenky, pričom zmenka bola oprávneným vydaná a doplnená v rozpore s vtedy účinným zákonom.
Súd rozhodol o nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie podľa ustanovenia §262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o výške tejto náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia (§362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/ ). V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa §365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.