Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sa/17/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovou, v právnej veci žalobcu: T. I., narodený dňa X.XX.XXXX, štátny príslušník V. kráľovstva, bez cestovného alebo iného dokladu totožnosti, zastúpeného: Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava, so sídlom Račianska 71, Bratislava, IČO: 307 988 41, proti žalovanému: Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava, so sídlom Regrútska 4, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: PPZ-HCP- BA5-88-027/2020-AV zo dňa 22.11.2020 o predĺžení zaistenia žalobcu, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia č.: PPZ-HCP-BA5-88-027/2020- AV zo dňa 22.11.2020, z a m i e t a .

II. Súd konanie o žalobe v časti, ktorou sa žalobca domáhal prepustenia zo zaistenia, z a s t a v u j e.

III. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou, doručenou súdu dňa 15.2.2021 prostredníctvom žalovaného, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA5-88-027/2020-AV zo dňa 22.11.2020 (napadnuté rozhodnutie) o predĺžení zaistenia a svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia. 2. Žaloba bola odôvodnená tým, že napadnuté rozhodnutie nie je v časti stanovenia dĺžky predĺženia zaistenia náležite odôvodnené, čo robí rozhodnutie nepreskúmateľným a zasahujúcim do základných ľudských práv žalobcu, najmä do práva na slobodu pohybu. Žalobca ďalej namietal to, že sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nedostatočne vysporiadal s možnosťou udelenia miernejšieho opatrenia, nezasahujúceho do práv a slobôd žalobcu. Právne zdôvodnenie žaloby vychádzalo najmä z rozhodnutia NS SR sp. zn. . 3. Podaním zo dňa 15.12.2021, ktoré bolo doručené súdu spolu s administratívnym spisom a správnou žalobou, sa žalovaný vyjadril k správnej žalobe tak, že túto navrhoval zamietnuť. Vo vyjadrení žalovaný v prevažnej časti zotrval na správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pričom argumenty jeho vyjadrenia vychádzali z napadnutého rozhodnutia. K tomu žalovaný doplnil, že podľa jeho názoru žalobné dôvody nekorešpondujú s obsahom napadnutého rozhodnutia. 4. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 25.08.2020 hliadka Mobilnej jednotky Policajného zboru Bratislava zadržala žalobcu, ktorý nevedel hodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť. Bola vykonaná lustrácia žalobcu v informačných systémoch polície s pozitívnym výsledkom v informačných systémoch CLK a IS MIGRA. Po podaní zákonných poučení za prítomnosti tlmočníka bola dňa 25.08.2020 so žalobcom spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia, v rámci spísania ktorej bolo žalobcovi oznámené začatie konania vo veci jeho administratívneho vyhostenia. V tejto zápisnici žalobca o. i. uviedol trasu jeho postupu z domovského štátu do Schengenského priestoru, to že nedisponuje žiadnym dokladom totožnosti, že nechce v SR požiadať o azyl, nemá rodinných príslušníkov na území

SR, nehrozí mu riziko prenasledovania v domovskej krajine; žalobca nemal pri sebe žiadne finančné prostriedky ani si ich nevedel zabezpečiť. 5. Následne rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA5-88-010/2020-AV zo dňa 25.08.2020 žalovaný rozhodol o administratívnom vyhostení žalobcu podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA5-88-013/2020-AV zo dňa 25.08.2020 žalovaný rozhodol o zaistení žalobcu na nevyhnutne potrebný čas, najviac do 25.11.2020 podľa § 88 ods. 1 písm. b) a § 88 ods. 4, ods. 5 citovaného zákona. 6. Podľa oznámenia žalovaného zo dňa 27.08.2020 sa začalo azylové konanie 7. Napadnutým rozhodnutím PPZ-HCP-BA5-88-027/2020-AV zo dňa 22.11.2020 žalovaný rozhodol o predĺžení zaistenia žalobcu na nevyhnutne potrebný čas, najviac do 25.2.2021, podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že žalobca dňa 27.08.2020 požiadal o azyl, pričom jeho žiadosť bola zamietnutá a azylové konanie bolo dňa 20.10.2020 právoplatne ukončené. Od žiadosti o udelenie azylu do právoplatného ukončenia tohto konania bolo realizovanie úkonov, potrebných k administratívnemu vyhosteniu, pozastavené. V tejto dobe nemohli byť z objektívnych dôvodov podľa napadnutého rozhodnutia vykonávané ani úkony, potrebné k stotožneniu žalobcu, vystaveniu náhradného cestovného dokladu a k samotnej realizácii vyhostenia. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí na str. 3 uviedol konkrétne úkony, ktoré počas predĺženej doby vyhostenia hodlá na účely realizácie administratívneho vyhostenia žalobcu realizovať. Vo vzťahu k použitiu miernejších prostriedkov k zaisteniu žalovaný dospel k záveru, že ich použitie u žalobcu nie je možné, pretože žalobca nemá na území SR zabezpečené žiadne ubytovanie a nemá ani dostatočné finančné prostriedky a teda by zákonom ustanovené podmienky nevedel splniť. 8. Na pojednávaní dňa 24.2.2021 žalovaný uviedol, že žalobca bol dňa 23.2.2021 prepustený zo zaistenia. Skutkové a právne závery správneho súdu 9. Podľa o správnom konaní (správny poriadok), v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 10. Podľa o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny a) v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa , ak 1. existuje riziko jeho úteku, alebo 2. štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy výkonu jeho administratívneho vyhostenia, b) na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia, c) na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku, alebo d) na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, 78) ak neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu alebo má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt.

11. Podľa o pobyte cudzincov, rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky. 12. Podľa o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.

13. Podľa , žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. 14. Podľa , ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 15. Podľa , ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa , rozsudkom podľa povahy veci a) zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia,

b) uloží žalobcovi po vykonanom dokazovaní miernejšie donucovacie opatrenie podľa osobitného predpisu, ktorým sa v plnom rozsahu nahrádza napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia, a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia (plná jurisdikcia),

c) zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia, ak obsahovalo odstrániteľné vady, a vec vráti na ďalšie konanie žalovanému,

d) určí, že napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia bolo nezákonné. 16. Pretože skutkový stav medzi procesnými stranami nebol sporný a správny súd ani nezistil žiadne relevantné dôvody na jeho doplnenie, podľa vychádzal zo skutkového stavu, zisteného žalovaným, ktorý je zosumarizovaný vyššie. 17. Žalobca napadnutému rozhodnutiu vytýkal nedostatočné odôvodnenie dĺžky doby predĺženia zaistenia ako aj neskúmanie využitia miernejších opatrení podľa a zákona o pobyte cudzincov, čo podľa žalobcu spôsobilo nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. 18. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zaistenie žalobcu podľa zákona o pobyte cudzincov predĺžil o dobu najviac cca troch mesiacov na účel realizácie výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Tento dôvod rozhodnutia plne korešponduje s dôvodom, umožňujúcim žalovanému rozhodnúť o predĺžení zaistenia, vymedzenými v ustanovení zákona o pobyte cudzincov. Doba zaistenia podľa predchádzajúceho rozhodnutia o zaistení bola tri mesiace a podľa rozhodnutia o predĺžení zaistenia tri mesiace, čo znamená, že celková doba zaistenia podľa týchto rozhodnutí bola presne 6 mesiacov, čo neprekračuje základnú maximálnu dobu zaistenia podľa zákona o pobyte cudzincov a doba predĺženia zaistenia reflektuje predpokladanú dĺžku realizácie úkonov administratívneho vyhostenia, nepochybne známu žalovanému z jeho úradnej činnosti. 19. Rozhodnutie žalovaného je preto v namietanej časti nedostatočného odôvodnenia dĺžky predĺženia doby zaistenia dostatočné, zrozumiteľné a obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti. 20. Podľa ods. ods. 1 o pobyte cudzincov, policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku.

21. Podľa ods. ods. 2 o pobyte cudzincov, o druhu a spôsobe uloženia povinnosti podľa odseku 1 rozhoduje policajný útvar, pričom prihliada na osobu štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho pomery a mieru ohrozenia účelu zaistenia. Povinnosť podľa odseku 1 však nemožno uložiť, ak ide o konanie vo veci administratívneho vyhostenia z dôvodu podľa alebo písm. b). 22. Podľa ods. ods. 3 o pobyte cudzincov, policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku 1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa ; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl. O uložení povinnosti podľa odseku 1 môže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno odvolať. 23. Podľa o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny pri vstupe cez vonkajšiu hranicu na hraničnom priechode je povinný preukázať finančné prostriedky potrebné na pokrytie nákladov spojených s jeho pobytom na území Slovenskej republiky. 24. Podľa o pobyte cudzincov, Ministerstvo vnútra podľa osobitného predpisu vydá všeobecne záväzný právny predpis, v ktorom určí sumu finančných prostriedkov

potrebných na pokrytie nákladov spojených s pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky. 25. Podľa vyhlášky MV SR č. o určení sumy finančných prostriedkov potrebných na pokrytie nákladov spojených s pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky, suma finančných prostriedkov potrebná na pokrytie nákladov spojených s pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky sa určuje vo výške 56 eur na osobu a deň pobytu. 26. Podľa vyhlášky MV SR č. , ak má štátny príslušník tretej krajiny pobyt na území Slovenskej republiky čiastočne uhradený, pri vykonávaní hraničnej kontroly sa na túto skutočnosť prihliada. 27. Čo sa týka námietky žalobcu, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nedostatočne zaoberal možnosťou využitia miernejších opatrení podľa a zákona o pobyte cudzincov, súd poukazuje na to, že aplikácia miernejších opatrení k zaisteniu je podmienená podľa ods. ods. 3 o pobyte cudzincov tým, že žalobca ako štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa , ktorá je podľa vyhlášky MV SR č. (vykonávací predpis k zákona o pobyte cudzincov) vo výške 56 eur na osobu a deň pobytu. Zo zápisnice o podaní vyjadrenia zo dňa 25.8.2020 vyplýva, že žalobca v tom čase nedisponoval žiadnou finančnou hotovosťou, pričom žalobca zároveň uviedol, že si finančné prostriedky ani nevie zabezpečiť. Podľa napadnutého rozhodnutia je na realizovanie úkonov administratívneho vyhostenia potrebný čas v trvaní troch mesiacov a teda žalobca by na účely aplikácie alternatívnych miernejších opatrení k zaisteniu musel sám preukázať, že disponuje finančnou hotovosťou minimálne vo výške 90 dní x 56,- €, čo je najmenej 5.040,- €. Žalobca nepreukázal ani to, že má zabezpečené ubytovanie počas predpokladanej doby zaistenia ani to, že disponuje akýmkoľvek finančným zabezpečením pobytu vo výške ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom. V nadväznosti na uvedené žalovaný v napadnutom rozhodnutí dôvodne dospel k záveru, že žalobca nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa alebo b) 28. Zaistenie cudzinca predstavuje citeľný zásah do najvýznamnejších práv jednotlivca, a to do práva na slobodu pohybu a pobytu. Takýto zásah môže byť prípustný len za prísne vymedzených podmienok definovaných najmä zákonom o pobyte cudzincov. Úspešnosť námietok voči rozhodnutiu o zaistení môže obstáť jedine v prípade, ak žalobca svojimi námietkami spochybní zákonnosť rozhodnutia o jeho zaistení (predĺžení zaistenia), inými slovami ak preukáže, že neboli splnené podmienky jeho zaistenia, resp. podmienky predĺženia zaistenia (podobne aj rozhodnutie NS SR sp. zn. ), čo sa však v danom prípade žalobcovi nepodarilo. 29. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo je v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj so Správnym poriadkom. Žalovaný pred vydaním napadnutého rozhodnutia riadne zistil skutkový stav podľa Správneho poriadku, odôvodnenie rozhodnutia je dostatočne zrozumiteľné, obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti ( Správneho poriadku), a je z neho zrejmé akými úvahami bol vedený žalovaný pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s vyjadreniami žalobcu. Správny súd preto nemal inú možnosť ako správnu žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia, podľa zamietnuť. 30. Podľa , správny súd konanie uznesením zastaví, ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d), 31. Pretože žalobca sa podanou žalobou domáhal aj svojho prepustenia zo zaistenia a ku dňu vydania rozhodnutia súdu bol žalobca zo zaistenia prepustený, odpadol týmto dôvod na ďalšie vedenie konania. Z uvedeného dôvodu súd podľa a konanie v časti o prepustenie zo zaistenia zastavil. 32. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa , a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.

Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku ( ). Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote sedem od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. ( ). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie ( ). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v , ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. ( ) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a , ak je žalovaným Centrum právnej pomoci ( ).