Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_11S-165-2019.pdf
PDF · 165.32 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/165/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu JUDr. Dariny Vargovej a Mgr. Matúša Staríčka, v právnej veci žalobcu: R.. W. L., U. XXXX/XX, H., B.: XX XXX XXX, zastúpeného Mgr. Vojtechom Budavárym, advokátom, Šafárikovo námestie 7, Bratislava, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, o správnej žalobe zo dňa 13. 12. 2019 proti rozhodnutiu žalovaného č.: PO/BEZ/2019/5274 O-466/2019 zo dňa 28. 11. 2019, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodnutie Národného inšpektorátu práce č.: PO/BEZ/2019/5274 O-466/2019 zo dňa 28. 11. 2019 a rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra č.: 351/19/práv. IPNR_KHIP/ROZ/2019/3448 zo dňa 08. 10. 2019 a v e c v r a c i a Inšpektorátu práce Nitra na ďalšie konanie.
Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že Inšpektorát práce Nitra (správny orgán prvého stupňa) vykonal dňa 06. 04. 2019 u žalobcu na prevádzke pivárne D., G. XX, H. inšpekciu práce zameranú na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“).
2. Inšpektorát práce Nitra zistené nedostatky zdokumentoval v Protokole o výsledku inšpekcie práce č. INA-108-42-2.4/P-A24, 28-19 zo dňa 15. 05. 2019, v ktorom je uvedené, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 06. 04. 2019 o 12:19 hod. využíval závislú prácu dvoch fyzických osôb (Y. N., nar. XX. XX. XXXX a H. R., nar. XX. XX. XXXX), ktoré pre žalobcu v jeho mene a na jeho účet vykonávali osobne stavebné práce - murárske práce na pracovisku stavby - omietanie fasády budovy na prevádzke pivárne D., G. XX, H., pričom žalobca nemal s kontrolovanými fyzickými osobami založený písomný pracovnoprávny vzťah. Obsah protokolu bol dňa 15. 05. 2019 prerokovaný so žalobcom, ktorý požiadal o kópiu Zápisnice o podaní informácie zo dňa 06. 04. 2019.
3. Zápisnica o podaní informácie bola so žalobcom spísaná na mieste vykonania kontroly dňa 06. 04. 2019 o 12:47 hod. a žalobca v nej odpovedal na otázky Inšpektorátu práce Nitra. V zápisnice je uvedené, že kontrolované fyzické osoby vykonávali murárske práce. Žalobca uviedol, že p. R. je rodina a p. N. je kamarát, zavolal ich, aby mu pomohli okožovať-omietnuť fasádu pivárne D.. Práce vykonávali 06. 04. 2019 od 9:00 hod.. Nemal s nimi nič písomne dohodnuté, pracujú len za obed a do registra poistencov
a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne ich neprihlasoval, lebo sú obaja zamestnaní.
4. Žalobca sa ku zisteným skutočnostiam a nedostatkom vyjadril písomne listom zo dňa 17. 05. 2019, ku ktorému zaujal stanovisko Inšpektorát práce Nitra v Dodatku č. 1 zo dňa 05. 06. 2019. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že budovu na adrese G. XX, H. nevlastní a ani nikdy nevlastnil. Spoluvlastníčkou budovy je Q. L.. On v časti budovy prevádzkuje piváreň, no nie na strane, kde sa pracovalo. Časť nehnuteľnosti využíva na základe Zmluvy o výpožičke zo dňa 01. 01. 2009. Žalobca spochybnil obsah zápisnice, keďže v čase podpisu zápisnice jej obsahom nebolo tvrdenie, že kontrolované fyzické osoby zavolal, aby mu pomohli omietnuť fasádu. Povedal len, že p. R. je rodina a p. N. je kamarát. Taktiež nevyslovil, že ich neprihlasoval, lebo sú obaja zamestnaní. Jeho údajné vyjadrenia mohli byť dodatočne dopísané, nakoľko kópiu zápisnice nedostal. Žalobca tiež poukázal na to, že nemá predmet podnikania v oblasti stavebných prác.
5. Listom zo dňa 19. 09. 2019 Inšpektorát práce Nitra oznámil žalobcovi začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bodu 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania vyplývajúceho z ust. § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z. Oznámenie o začatí správneho konania bolo žalobcovi doručené dňa 26. 09. 2019.
6. K oznámeniu o začatí správneho konania sa žalobca vyjadril listom zo dňa 02. 10. 2019, v ktorom namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu. Uviedol, že prevádzkareň pivárne D. sa nachádza v časti budovy na adrese G. XX, H., pričom vo zvyšku budovy boli v minulosti potraviny, ktoré sú však už dlhšiu dobu zatvorené. Väčšinovým spoluvlastníkom budovy je Q. L., ktorá umožnila zriadenie prevádzky na základe Zmluvy o výpožičke zo dňa 01. 01. 2009. V zmysle čestného prehlásenia vlastníčky budovy kontrolované fyzické osoby vykonávali nevyhnutné opravy (stavebné práce) na časti budovy, ktorá nemala nič spoločné s prevádzkou žalobcu. Inšpektori práce sa nesprávne a bez náležitého odôvodnenia domnievali, že práce mali byť vykonávané pre žalobcu, a na základe takto nesprávne zisteného skutkového stavu dospeli k nesprávnym záverom o údajnom nelegálnom zamestnávaní. Žalobca prevádzkuje pohostinstvo v rozsahu živnosti „Predaj nápojov na priamu konzumáciu - alko a nealko nápojov“, zistené osoby vykonávali stavebné práce mimo jeho prevádzky, na časti budovy, ktorú nevlastní, a preto nebola daná žiadna príčinná súvislosť medzi skutkovým zisteniami inšpektorov práce a jeho podnikateľskou činnosťou.
7. Prílohou vyjadrenia je Čestné prehlásenie spoluvlastníčky nehnuteľnosti Zity Kázmérovej, nar. 13. 03. 1963, ktorá prehlásila, že ako fyzická osoba nepodnikateľ v rámci opravy budovy na adrese G. XX, H. zabezpečovala nevyhnutné opravy (stavebné práce) prostredníctvom pánov R. a N., pričom uvedené činnosti sa vykonávali na časti budovy, ktorá nemá nič spoločné s prevádzkou žalobcu.
8. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č.: 351/19/práv. IPNR_KHIP/ROZ/2019/3448 zo dňa 08. 10. 2019 uložil žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bodu 1 zákona o inšpekcii práce pokutu vo výške 5.000,- eur za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania vyplývajúceho z ust. § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z. tým, že žalobca ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 06. 04. 2019 o 12:19 hod. využíval závislú prácu dvoch fyzických osôb (Y. N., nar. XX. XX. XXXX a H. R., nar. XX. XX. XXXX), ktoré pre žalobcu v jeho mene a na jeho účet vykonávali osobne stavebné práce - murárske práce na pracovisku stavby - omietanie fasády budovy na prevádzke pivárne D., G. XX, H., a nemal s kontrolovanými fyzickými osobami založený písomný pracovnoprávny vzťah podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len „Zákonník práce“).
9. Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia o. i. konštatoval, že pri zisťovaní skutkového stavu na mieste (piváreň D., G. XX, H.) dňa 06. 04. 2019 o 12:19 hod. bol zistený výkon práce - omietanie budovy pivárne dvoma fyzickými osobami, ktoré osobne vykonávali omietacie - murárske práce. Vyhodnotením miestneho zisťovania na pracovisku, kde boli zistené osoby vykonávajúce omietacie
- murárske práce v mene a podľa pokynov žalobcu, v pracovnom čase určenom žalobcom, správny orgán dospel k záveru, že došlo k výkonu závislej práce bez uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu, čím
žalobca naplnil skutkovú podstatu nelegálneho zamestnávania. Výkon závislej práce kontrolovanými fyzickými osobami bol preukázaný Zápisnicou o podaní informácie spísanej so žalobcom dňa 06. 04. 2019 o 12:47 hod.. Skutočnosti, ktoré uviedol žalobca do Zápisnice o podaní informácie, a to že p. R. je rodina a p. N. je kamarát, nie sú právne relevantné, nakoľko v prípade p. R. nešlo o príbuzného podľa § 2a zákona č. 82/2005 Z. z. a v prípade p. N. je osobný priateľský vzťah irelevantný v nadväznosti na povinnosť uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu na výkon závislej práce. Správny orgán ďalej uviedol, že pre zistenie skutkového stavu od vykonania ďalších dôkazov a nariadenia pojednávania nie je možné očakávať zmenu hodnotenia skutkových a právnych záverov, nakoľko informácia zo strany žalobcu bola podaná po poučení o právnych následkoch podania nepravdivej informácie. Žalobca mal možnosť sa vyjadriť k zisteniam, čo aj urobil vo svojom stanovisku k Protokolu a zistenia inšpekcie práce nespochybnil. Správny orgán sa zaoberal vyjadrením žalobcu podaným v priebehu správneho konania a dospel k záveru, že tento nespochybnil zistenia inšpekcie práce a porušenie predpisov uvedených vo výrokovej časti rozhodnutia. Žalobca kópiu Zápisnice o podaní informácie nepožadoval v čase výkonu inšpekcie práce, ale až dňa 15. 05. 2019 v čase prerokovania Protokolu, kedy mu bola kópia zápisnice poskytnutá. Inšpektor práce nemal dôvod a ani nedopisoval zápisnicu, ani z jej vyhotovenia nie je zjavná úprava alebo dopisovanie. Tvrdenie žalobcu preto označil za nepodložené. K argumentom žalobcu o skutočnosti, že stavebné práce nie sú predmetom živnosti žalobcu, správny orgán uviedol, že nie je kontrolným orgánom vo veci predmetu podnikania a dodržiavania zákona o živnostenskom podnikaní. Čestné prehlásenie, ktoré podala Q. L., správny orgán nezobral do úvahy, nakoľko nešlo o čestné prehlásenie účastníka konania v zmysle § 39 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) a podávateľka čestného prehlásenia nebola vopred poučená v zmysle § 139 ods. 3 druhej vety Správneho poriadku. Pri stanovení výšky pokuty správny orgán vychádzal z preventívnej, výchovnej a represívnej funkcie pokuty, keď pokuta musí byť citeľná v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu. Správny orgán dospel k záveru o zrejmej závažnosti porušenia povinnosti stanovenej zákonom, nakoľko zamestnávateľ nelegálne zamestnával dve fyzické osoby, kedy je spodná hranica sankcie stanovená na 5.000,- eur. V prospech nižšej pokuty správny orgán vyhodnotil to, že v prípade žalobcu ide o menšieho zamestnávateľa s počtom zamestnancov 4, pričom u žalobcu išlo o prvé porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.
10. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie doručené správnemu orgánu dňa 25. 10. 2019, ktorým žiadal napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušiť a konanie zastaviť. Žalobca v podanom odvolaní namietal nezákonnosť rozhodnutia Inšpektorátu práce Nitra, ktorá spočíva podľa žalobcu v nesprávnom právnom posúdení a nedostatočnom zistení skutkového stavu veci.
11. Žalobca uviedol, že prevádzkareň pivárne D. sa nachádza v časti budovy na adrese G. XX, H., pričom vo zvyšku budovy boli v minulosti potraviny, ktoré sú však už dlhšiu dobu zatvorené. Väčšinovým spoluvlastníkom budovy je Q. L., ktorá umožnila zriadenie prevádzky na základe Zmluvy o výpožičke zo dňa 01. 01. 2009. Pri výkone kontroly boli inšpektormi práce zistené dve osoby, ako vykonávajú murárske práce na budove. V zmysle čestného prehlásenia vlastníčky budovy, uvedené osoby vykonávali nevyhnutné opravy (stavebné práce) na časti budovy, ktorá nemala nič spoločné s prevádzkou žalobcu. Inšpektori práce sa nesprávne a bez náležitého odôvodnenia domnievali, že práce mali byť vykonávané pre žalobcu, a na základe takto nesprávne zisteného skutkového stavu dospeli k nesprávnym záverom o údajnom nelegálnom zamestnávaní.
12. Žalobca poprel, že by sa mal dopustiť porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania, pretože prevádzkuje pohostinstvo v rozsahu živnosti „Predaj nápojov na priamu konzumáciu - alko a nealko nápojov“, zistené osoby vykonávali stavebné práce mimo jeho prevádzky, na časti budovy, ktorú nevlastní. Žalobca pri výkone svojej podnikateľskej činnosti nevyužíval závislú prácu týchto osôb a s ohľadom na povahu prác by ju ani nemohol využívať. Inšpektorát práce sa námietkami žalobcu vôbec nezaoberal, dokonca dospel k záveru, že žalobca napriek svojim viacerým písomným vyjadreniam údajne nemal spochybniť zistenia inšpekcie práce a porušenia predpisov uvedených vo výrokovej časti rozhodnutia, čo je nepravdivým tvrdením Inšpektorátu práce Nitra. Preto rozhodnutie v tejto časti neobsahuje náležité odôvodnenie a je zároveň tiež nepreskúmateľným. Za nepravdivé označil aj tvrdenie, že nerozporoval zistené nedostatky, pretože už do dvoch dní od prerokovania Protokolu zaslal vyjadrenie (zo dňa 17. 05. 2019), v ktorom spochybnil zistenia uvedené v Protokole, a poukázal tiež na manipuláciu so Zápisnicou o podaní informácie.
13. Žalobca v odvolaní namietal, že neboli vykonané ani výsluchy osôb, ktoré mali predmetné stavebné práce vykonávať. Žalobca tiež namietal skutočnosť, že inšpektori práce nepostupovali v súlade so zákonom, keď uvedené osoby skontrolovali mimo prevádzky žalobcu, a teda zo zaobstaraných dokladov nie je možné vyvodiť príčinnú súvislosť medzi výkonom závislej práce týchto osôb a prevádzkou žalobcu. V rozsahu vykonaného dokazovania Inšpektorát práce Nitra vôbec nebral do úvahy skutočnosti uvádzané žalobcom a napriek spornosti Zápisnice o podaní informácie jednostranne vyhodnocoval výhradne len dôkazy v neprospech žalobcu, pričom bez ďalšieho odôvodnenia odmietal, nevykonával alebo nepovažoval za relevantné dôkazy predkladané žalobcom. Z tohto dôvodu označil rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra tiež arbitrárne. Inšpektori práce náležite nezdokumentovali skutočnosti, ktoré by nepochybným spôsobom preukazovali, pre aký subjekt uvedené fyzické osoby vykonávali práce a na akom právnom základe, a či na strane žalobcu sú alebo nie sú splnené predpoklady sankčnej zodpovednosti.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
14. Rozhodnutím č.: PO/BEZ/2019/5274 O-466/2019 zo dňa 28. 11. 2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný ako odvolací orgán príslušný podľa § 6 ods. 1 písm. b/ a § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č.: 351/19/práv. IPNR_KHIP/ROZ/2019/3448 zo dňa 08. 10. 2019 potvrdil.
15. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a po zhodnotení právneho a skutkového stavu konštatoval, že prvostupňový správny orgán v napadnutom rozhodnutí preukázal, že žalobca ako účastník konania porušil svoje povinnosti tak, ako sú vymedzené vo výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Výšku uloženej pokuty žalovaný považoval za dostatočne odôvodnenú a správnu vzhľadom na závažnosť porušenia povinnosti.
16. Žalovaný k námietkam žalobcu formulovaným v rámci odvolania uviedol, že porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania bolo preukázané počas výkonu inšpekcie práce zameranej na nelegálne zamestnávanie dňa 06. 04. 2019. Tento záver vyplýva najmä z dokladu - zápisnica o podaní informácie zo dňa 06. 04. 2019, ktorá bola spísaná so žalobcom. Pred podaním informácie bol žalobca poučený, že je povinný poskytnúť na požiadanie inšpektora práce informácie potrebné na výkon inšpekcie práce, vrátane následkov za nepravdivé, resp. zavádzajúce alebo neúplné podanie informácie, čo potvrdil vlastnoručným podpisom. Vo veciach týkajúcich sa nelegálneho zamestnávania je v zásade potrebné vychádzať z prvotných informácií získaných priamo na pracovisku, t. j. v mieste výkonu inšpekcie. Informácie uvedené do jednotlivých zápisníc počas výkonu inšpekcie považuje správny orgán spravidla za spontánne vyjadrenia a poskytujú bezprostredné informácie, ktoré nie sú skreslené, ale zodpovedajú skutočnému stavu veci. Z predmetnej zápisnice vyplýva, že kontrolované fyzické osoby vykonávali závislú prácu pre žalobcu.
17. K žalobcom predloženému čestnému prehláseniu spoluvlastníčky nehnuteľnosti žalovaný, rovnako ako prvostupňový správny orgán, zdôraznil, že nešlo o čestné prehlásenie účastníka konania v zmysle § 39 Správneho poriadku, z ktorého dôvodu je takéto čestné prehlásenie bezpredmetné a predložené v snahe vyhnúť sa hroziacej sankcii. Žalovaný za irelevantné označil aj preukazovanie vlastníctva budovy, na ktorej boli práce realizované, keďže práce nemusia byť realizované len na majetku podnikateľa. K námietke žalobcu, ktorý uviedol, že stavebné práce nie sú predmetom jeho podnikania, žalovaný uviedol, že inšpektorát práce nie je kontrolným orgánom vo veci predmetu podnikania a dodržiavania zákona o živnostenskom podnikaní.
18. Čo sa týka výšky pokuty, žalovaný zdôraznil, že inšpektorát práce v odôvodnení rozhodnutia bližšie popísal všetky kritériá a okolnosti, na ktoré pri rozhodovaní o výške pokuty prihliadol a vyhodnotil priťažujúce a poľahčujúce okolnosti. Výšku uloženej pokuty žalobca považoval za dostatočne odôvodnenú a správnu vzhľadom na závažnosť porušenia povinnosti, keďže porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania sa týkalo 2 fyzických osôb, kedy je spodná hranica sankcie určená na 5.000,- eur.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
19. Žalobca sa žalobou zo dňa 13. 12. 2019, doručenou tunajšiemu súdu dňa 16. 12. 2019, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: PO/BEZ/2019/5274 O-466/2019 zo dňa 28. 11. 2019. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č.: 351/19/práv. IPNR_KHIP/ROZ/2019/3448 zo dňa 08. 10. 2019. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a rozhodnutím žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa boli porušené práva a právom chránené záujmy žalobcu.
20. Žalobca uviedol, že žalovaný ako aj Inšpektorát práce Nitra svoje závery opreli výhradne o Zápisnicu o podaní informácie, ktorej pravdivosť namietal. Žalobcovi nebola vydaná kópia zápisnice pri spísaní úkonu. O obsahu zápisnice sa žalobca dozvedel až pri prerokovaní Protokolu, pričom v nej boli uvedené také tvrdenia, ktoré žalobca pri jej spísaní nikdy nevyslovil. Podľa názoru žalobcu museli byť tieto tvrdenia dopísané do zápisnice až neskôr, bez vedomia a súhlasu žalobcu. Pochybnosti o pravdivosti zápisnice zdôrazňuje tiež použitie výrazu „okožovať“, ktorý sa v regióne južného Slovenska nepoužíva (a je charakteristický pre severnejšie a horské oblasti). Sám žalobca sa s takýmto pojmom predtým vôbec nestretol, a nieže by ho ešte použil. Z uvedeného dôvodu pre spornosť obsahu zápisnice žalovaný nemal opierať svoje tvrdenia výhradne o tento dôkaz.
21. Žalovaný sa tiež nevysporiadal s predloženými dôkazmi, a to výpisom z katastra nehnuteľnosti a čestným prehlásením vlastníčky budovy, ktoré bez ďalšieho považoval za bezpredmetné, v snahe vyhnúť sa hroziacej sankcii. Žalobca týmito dôkazmi preukázal, že vykonávané stavebné práce vôbec nesúviseli s jeho prevádzkou. Žalobca preložil tiež výpis zo živnostenského registra, podľa ktorého nikdy nevykonával žiadne stavebné práce, ani žiadne obdobné činnosti, a preto uvedené osoby pre neho nemohli vykonávať závislú prácu. Počas výkonu kontroly nebola zistená nelegálna práca v súvislosti s predmetom jeho podnikania. Žalobca tiež namietal skutočnosť, že inšpektori práce nepostupovali v súlade so zákonom, keď uvedené osoby skontrolovali mimo prevádzky žalobcu, a teda zo zaobstaraných dokladov nie je možné vyvodiť príčinnú súvislosť medzi výkonom závislej práce týchto osôb a prevádzkou žalobcu. Správnym orgánom neboli vykonané ani výsluchy osôb, ktoré mali predmetné stavebné práce vykonávať.
22. Inšpektori práce náležite nezdokumentovali nevyhnutné skutočnosti, ktoré by nepochybným spôsobom preukazovali, pre aký subjekt uvedené fyzické osoby vykonávali práce a na akom právnom základe. Žalobca pri výkone svojej podnikateľskej činnosti nevyužíval závislú prácu kontrolovaných fyzických osôb a s ohľadom na povahu prác by ju ani nemohol využívať. Podľa žalobcu nedošlo k naplneniu podmienok závislej práce, a to vzhľadom na charakter, druh činností, tiež miesto a dobu ich vykonávania. Inšpektorát práce Nitra bol povinný skúmať kto je vlastníkom časti budovy na adrese G. XX, H. a pre koho v skutočnosti mali byť stavebné práce vykonávané. Z prvostupňového rozhodnutia nevyplýva žiadny dôkaz, že by stavebné práce mali byť vykonávané pre žalobcu, a preto nie je opodstatnený ani záver, že by sa žalobca mal údajne dopustiť nelegálneho zamestnávania.
23. Napriek tomu, že žalobca všetky tieto skutočnosti namietal už v podanom odvolaní, žalovaný sa týmito námietkami vôbec nezaoberal. V rozsahu vykonaného dokazovania žalovaný ako aj Inšpektorát práce Nitra vôbec nebrali do úvahy skutočnosti a dôkazy uvádzané žalobcom, a napriek spornosti zápisnice jednostranne vyhodnocovali výhradne len dôkazy v neprospech žalobcu. Z tohto dôvodu žalobca považuje napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie za arbitrárne.
IV. Vyjadrenie žalovaného
24. Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie zo dňa 06. 04. 2020, ktorým žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. S poukazom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že v rámci výkonu inšpekcie práce a aj v prebiehajúcom správnom konaní správny orgán postupoval v súlade s ustanoveniami platných právnych predpisov tak, aby chránil aj práva
žalobcu. Žalobca bol informovaný o tom, za aký správny delikt mu má byť uložená sankcia, bol mu poskytnutý dostatočný čas na prípravu, mal možnosť sa vyjadriť k správnemu deliktu, za ktorý mu následne bola uložená sankcia. Správny orgán sa všetkými námietkami žalobcu zodpovedne, dôsledne a svedomito zaoberal a v predmetnom rozhodnutí sa so všetkými námietkami žalobcu náležite a dostatočne vysporiadal.
25. Žalovaný uviedol, že nie je preukázané a potvrdené, že by sa žalobca dozvedel o obsahu spísanej zápisnice až pri prerokovaní Protokolu. Túto zápisnicu riadne vlastnoručne podpísal, a teda všetky ostatné tvrdenia pokladá žalovaný len za konštrukcie smerujúce k jeho vyvineniu sa zo spáchania správneho deliktu, pričom žalobca na svoje tvrdenia nepredložil žiadne dôkazy.
26. Z vykonaného dokazovania, a to z podanej informácie samotným žalobcom do zápisnice a zo zoznamu kontrolovaných fyzických osôb, získaných pri zisťovaní skutkového stavu na mieste (piváreň D., G. XX, H.) dňa 06. 04. 2019 o 12:19 hod., kedy bol zistený výkon práce fyzickými osobami Y. N. a H. R., ktoré osobne vykonávali omietacie - murárske práce a o týchto osobách boli inšpektormi práce spísané údaje (identifikačné číslo poistenca, bydlisko, vykonávaná práca), je zrejmé, že táto práca bola vykonávaná v prospech žalobcu. Predmetný zoznam menované fyzické osoby a žalobca podpísali na znak pravdivosti skutočností na mieste zisťovania. Budovu pivárne žalobca prevádzkoval na základe Zmluvy o výpožičke zo dňa 01. 01. 2009, t. j. vykonával v nej živnosť a túto budovu na to prispôsoboval. Žalovaný odmietol tvrdenia žalobcu, že zápisnicu upravoval, a taktiež spochybňovanie dôkazu jednostranným vyhlasovaním založeným na regionálnom slovníku.
27. K vykonaniu výsluchu osôb, ktoré prácu vykonávali, nebol dôvod pristúpiť, nakoľko využívanie ich závislej práce potvrdil do zápisnice sám žalobca. Žalovaný poukázal na ust. § 21 Správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Nariadenie ústneho pojednávania je teda výlučne na úvahe správneho orgánu, pričom v danej veci nebolo potrebné uskutočniť ústne pojednávanie, nakoľko povaha veci si to nevyžadovala.
28. K argumentácii žalobcu, ktorou namietal nepreukázaný výkon závislej práce, žalovaný poukázal na zápisnicu spísanú so žalobcom, z ktorej vyplýva, že kontrolované osoby vykonávajú prácu v jeho mene: „ p. R. je rodina a p. N. je kamarát, zavolal ich, aby mu pomohli okožovať - omietnuť fasádu pivárne D....“, v čase, ktorý im nariadil: „Prácu vykonávajú od 06. 04. 2019 od 9:00 h.“. Závislosť práce sa preukazuje najmä týmito dvoma ukazovateľmi. Definícia závislej práce pojem mzda či odmena, a teda odplatnosť, resp. neodplatnosť za vykonanú prácu ani neupravuje, avšak uvedenie informácie, že pracujú za poskytnutie obeda indikuje, že došlo k dohode o výkone práce v prospech žalobcu.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
29. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 28. 07. 2020, v ktorom zotrval na podanej žalobe a žalobných bodoch v nej uvedených. Uviedol, že Zápisnica o podaní informácie bola vypĺňaná inšpektorom práce v jednom vyhotovení na predtlačenom formulári, a preto na mieste nedostal žiadnu kópiu. Ani následne však prvostupňový správny orgán nezaslal vyhotovenie zápisnice, inak by o tom musela byť zmienka v administratívnom spise. Žalobca sa s predmetným dokumentom oboznámil až pri prerokovaní Protokolu. Pretože zaznamenané údajné vyjadrenia žalobcu obsahujú jazykové výrazové prostriedky, ktoré boli žalobcovi cudzie, viedlo to žalobcu k presvedčeniu, že bol obsah zápisnice dodatočne, bez jeho vedomia, doplnený o vyjadrenia, ktoré nikdy nepovedal. Ak by žalovaný vykonal dokazovanie v zmysle návrhu žalobcu, musel by dospieť k záveru, že kontrolované fyzické osoby vykonávali murárske práce na budove, ktorá nie je vo vlastníctve žalobcu. Preto je evidentné, že práce nemohli byť vykonávané v prospech žalobcu, ale mohli byť vykonávané jedine v prospech vlastníka budovy. Rovnako predmetné práce nemali nič spoločné s prevádzkou pivárne Panoráma, pretože zistené osoby vykonávali stavebné práce mimo jeho prevádzky, na časti budovy, ktorú nevlastní, a preto nebola daná žiadna príčinná súvislosť medzi skutkovým zisteniami inšpektorov práce a jeho podnikateľskou činnosťou. Skutočnosti, že žalobca podpisoval dokumenty nepredstavujú priznanie žalobcu vo vzťahu k správnemu deliktu, ale potvrdzujú len účasť žalobcu na kontrolných úkonoch prvostupňového orgánu. Preto akékoľvek úvahy o tom, že podpísaním zápisnice alebo iných
dokladov mal žalobca uznať skutok alebo jeho právnu kvalifikáciu, sú absolútne neprípustné a znamenali by porušenie jeho procesných práv a vzhľadom na krátkosť času by tým žalobcovi odňali možnosť brániť sa v správnom konaní. Žalovaný všetky svoje tvrdenia odvodzuje výhradne len od spornej zápisnice a absolútne ignoruje súvisiace skutočnosti a ďalšie dôkazy.
VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
30. Krajský súd v Nitre ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) a mieste príslušným podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, vrátane ich postupu v administratívnom konaní, a to v rozsahu žalobných námietok, ale aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) SSP, keďže predmetná správna žaloba je žalobou v oblasti správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP), a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutie žalovaného, ako i správneho orgánu prvého stupňa zrušil v súlade s ust. § 191 ods. 1 písm. e/, ods. 3 písm. a/ SSP, lebo zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
31. Rozsudok v predmetnej veci správny súd verejne vyhlásil dňa 24. 02. 2021 pri dodržaní podmienok podľa ust. § 137 ods. 4 SSP.
32. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bodu 4., písm. b), ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného), inšpekcia práce je a) dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, b) vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov uvedených v písmene a) a za porušovanie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv. Zamestnávateľom na účely výkonu inšpekcie práce podľa odseku 1 písm. a) štvrtého bodu je aj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktoré nelegálne zamestnávajú fyzickú osobu.
Podľa § 6 ods. 1 písm. b/ vyššie citovaného zákona, Národný inšpektorát práce je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol inšpektorát práce.
Podľa § 7 ods. 3 písm. i/, ods. 11 vyššie citovaného zákona, inšpektorát práce rozhoduje o uložení pokút podľa § 19, 20 a osobitného predpisu. Inšpektorát práce je v správnom konaní správnym orgánom prvého stupňa.
Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bodu 1., ods. 6 vyššie citovaného zákona, inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2.000,- eur do 200.000,- eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5.000,- eur, Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.
Podľa § 21 ods. 3 vyššie citovaného zákona, na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.
33. Podľa § 3 ods. 1, 2, 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 4 ods. 1 vyššie citovaného zákona, účastníci konania (§ 14) spolupracujú so správnymi orgánmi v priebehu celého konania.
Podľa § 21 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky. Na ústne pojednávanie správny orgán prizve všetkých účastníkov konania a požiada ich, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky a námety. Osobitné zákony ustanovia, v ktorých prípadoch sa na neskôr uplatnené pripomienky a námietky neprihliada; na túto skutočnosť musia byť účastníci konania výslovne upozornení.
Podľa § 32 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.
Podľa § 33 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
Podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
Podľa § 46 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 3 vyššie citovaného zákona, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 59 ods. 1, 2 a 4 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.
34. Podľa § 1 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného), tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
35. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného), nelegálna práca je závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nemá s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu. Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.
Podľa § 2a ods. 1 vyššie citovaného zákona, nelegálne zamestnávanie nie je, ak pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, vykonáva prácu jeho príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo je žiakom, alebo študentom do 26 rokov veku.
Podľa § 3 ods. 2 vyššie citovaného zákona, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.
Podľa § 5 ods. 1 vyššie citovaného zákona, kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania vykonávajú tieto kontrolné orgány: a) inšpektorát práce, b) Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a c) úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
Podľa § 6 vyššie citovaného zákona, postihy za nelegálne zamestnávanie upravujú osobitné predpisy (napríklad § 68a ods. 1 písm. b) zákona č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 8a ods. 4 písm. d) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 32 ods. 1 písm. g) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 19 ods. 2 písm. a) prvý bod zákona č. 125/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov).
36. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Podľa § 191 ods. 1 písm. e/, 3 písm. a/, 4, 5, 6 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo, Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci. Ak správny súd zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy vo veci, v ktorej sám vykonával dokazovanie, zahrnie orgán verejnej správy v ďalšom konaní tieto dôkazy medzi podklady na vydanie nového rozhodnutia alebo opatrenia. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
Podľa § 194 ods. 1 a 2 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.
Podľa § 197 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.
37. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia postupu správnych orgánov podľa SSP je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.
38. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.
39. Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu orgánu verejnej správy, ako aj rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je vecne nesprávne.
40. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č.: 351/19/práv. IPNR_KHIP/ROZ/2019/3448 zo dňa 08. 10. 2019 uložil žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bodu 1 zákona o inšpekcii práce pokutu vo výške 5.000,- eur za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania vyplývajúceho z ust. § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z. tým, že žalobca ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 06. 04. 2019 o 12:19 hod. využíval závislú prácu dvoch fyzických osôb (Y. N. a H. R.), ktoré pre žalobcu v jeho mene a na jeho účet vykonávali osobne stavebné práce - murárske práce na pracovisku stavby - omietanie fasády budovy na prevádzke pivárne D., G. XX, H., a nemal s kontrolovanými fyzickými osobami založený písomný pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce.
41. Podkladom pre vydanie rozhodnutia boli najmä Protokol o výsledku inšpekcie práce č. INA-108-42-2.4/P-A24, 28-19 zo dňa 15. 05. 2019 a Zápisnica o podaní informácie spísaná so žalobcom počas inšpekcie dňa 06. 04. 2019. Žalobca sa k zisteným skutočnostiam a nedostatkom vyjadril písomne listom zo dňa 17. 05. 2019, v priebehu správneho konania vo vyjadrení zo dňa 02. 10. 2019 a neskôr i v odvolaní doručenom správnemu orgánu dňa 25. 10. 2019. Žalobca v priebehu výkonu inšpekcie a následne i počas správneho konania namietal obsah Zápisnice o podaní informácie, ktorá mala byť dodatočne dopĺňaná. Taktiež uvádzal, že kontrolované fyzické osoby vykonávali murárske práce netýkajúce sa jeho prevádzky, vykonávali ich pre spoluvlastníčku budovy, a nie pre jeho osobu, práce boli vykonávané na inej časti budovy (nemajúcej súvis s jeho prevádzkou), pričom inšpektorát práce neskúmal vlastnícke právo budovy, ani okolnosť pre koho kontrolované fyzické osoby práce vykonávali i s prihliadnutím na to, že murárske ani obdobné práce nemá žalobca v predmete podnikania. Taktiež poukázal na to, že totožnosť údajne ním nelegálne zamestnaných osôb inšpektorát práce zistil mimo jeho prevádzky, nevypočul ich a rozhodnutie založil na jedinom dôkaze - Zápisnici o podaní informácie, ktorá ním bolo spochybnená.
42. Z vyššie uvedených zistení a z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že správne orgány pri ustálení skutkového stavu vychádzali výlučne z obsahu Zápisnice o podaní informácie spísanej so žalobcom dňa 06. 04. 2019, t. j. v čase výkonu inšpekcie práce na mieste, resp. zo záverov vyslovených v Protokole o výsledkoch inšpekcie.
43. Správny súd poukazuje na to, že inšpekcia práce bola v predmetnej veci vykonaná ešte pred začatím správneho konania a jej primárnym cieľom bolo zistiť, či došlo k porušeniu zákona a teda, či je dôvod na začatie správneho konania vo veci správneho trestania, pričom Protokol z takejto inšpekcie potom v začatom správnom konaní slúži ako jeden z dôkazných prostriedkov. Ako však už bolo uvedené, správny orgán to nezbavuje povinnosti riadne zistiť skutočný stav veci a po začatí správneho konania za týmto účelom riadne vykonať dokazovanie.
44. Žalobca pred začatím správneho konania i v priebehu správneho konania vzniesol výhrady týkajúce sa výsledkov kontrolného zistenia a namietol ich vecnú nesprávnosť, tvrdiac, že kontrolované fyzické osoby nevykonávali závislú prácu pre neho, ale pre spoluvlastníčku nehnuteľnosti, navyše na časti nehnuteľnosti, ktorá nesúvisí s prevádzkou žalobcu. Žalobca spochybnil obsah Zápisnice o podaní informácie s odôvodnením, že jej časti boli dopisované po podpise zápisnice bez jeho vedomia. Zo Zápisnice o podaní informácie by bolo možné vychádzať ako z jediného dôkazu vtedy, ak by jej obsah spochybnený nebol. Žalobca však v rámci svojej procesnej obrany v priebehu správneho konania spochybnil obsah zápisnice a ak mal žalovaný (a pred ním i správny orgán prvého stupňa) za to, že došlo k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania, bolo potrebné rozhodnutie oprieť aj o ďalšie dôkazy, ktoré však správnym orgánom vykonané neboli. Správny orgán v danej veci nevypočul kontrolované fyzické osoby Y. N. a H. R., ktoré mali podľa jeho názoru vykonávať závislú prácu pre žalobcu, a to napriek tomu, že ich výsluchom by bolo možné preukázať charakter ich práce. Žalobca rozporoval to, že uvedené osoby vykonávali prácu pre neho, na jeho pokyny, v ním určenom čase a na časti nehnuteľnosti, ktorá súvisela s jeho prevádzkou. V prípade spornosti uvedených skutočností bolo nutné dokazovanie doplnil o dôkazy, ktoré by závery plynúce z Protokolu podporili, čo sa však nestalo.
45. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pre závislú prácu sú charakteristické tieto znaky: vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa, práca vykonávaná podľa pokynov zamestnávateľa a v jeho mene, práca vykonávaná v pracovnom čase. Aby došlo k naplneniu skutkovej podstaty závislej práce, musia byť aj tieto uvedené znaky pojmu „závislá práca“ naplnené kumulatívne. Výkon závislej práce nepozostáva z jedného pracovného výkonu, ale tvorí ho celý súbor pracovných činností zamestnanca, ktoré sa opakujú.
46. S poukazom na vyššie uvedené atribúty závislej práce, tvrdenia žalobcu pred začatím správneho konania a v jeho priebehu, obsah Čestného prehlásenia spoluvlastníčky nehnuteľnosti, v ktorej má prevádzku žalobca, je súd toho názoru, že bolo povinnosťou správnych orgánov dôsledne sa vysporiadať s námietkami žalobcu v súlade so zásadou materiálnej pravdy a skutočnosti namietané, resp. spochybňované žalobcom ako účastníkom konania objasniť, a to napr. i výsluchom kontrolovaných fyzických osôb či spoluvlastníčky nehnuteľnosti za účelom zistenia sporných skutočností (kto kontrolovaným fyzickým osobám zadal prácu, ktorú vykonávali, kto im určil časový harmonogram práce, na akej časti nehnuteľnosti práce vykonávali, akým spôsobom a či vôbec boli za vykonanú prácu odmeňovaní).
47. Správny súd v danej veci zastáva názor, že z doteraz zadovážených skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu nie je možné ustáliť jednoznačný záver, že žalobca sa dopustil zákazu nelegálneho zamestnávania fyzických osôb podľa ust. § 3 ods. 2 v spojení s ust. § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z. Pokiaľ zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 2 ods. 2 písm. a/ tohto zákona považuje za nelegálne zamestnávanie také zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ktoré využíva závislú prácu fyzickej osoby bez založenia pracovnoprávneho vzťahu alebo štátnozamestnaneckého pomeru podľa osobitného predpisu, bolo povinnosťou správnych orgánov vykonať dokazovanie v takom rozsahu, aby nimi tvrdené vykonávanie závislej práce v prospech žalobcu bolo nad akúkoľvek pochybnosť potvrdené alebo vyvrátené. Takéto dokazovanie podľa názoru súdu nebolo vykonané a správny súd sa z uvedených dôvodov nestotožnil s právnym názorom žalovaného k aplikácii ust. § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z., keďže prijatie právneho záveru o nelegálnom zamestnávaní žalobcom ako zamestnávateľom musí vychádzať zo skutkových zistení, ktoré spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukazujú, že dotknuté fyzické osoby vykonávali pre žalobcu závislú prácu, ktorej imanentné znaky sú definované v ust. § 1 ods. 2 Zákonníka práce (vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, vykonávanie práce osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom). Vzhľadom na zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu je súd toho názoru, že správny orgán prvého stupňa a ani žalovaný zisťovaniu týchto okolností, resp. znakov závislej práce, nevenovali náležitú pozornosť a v potrebnom rozsahu nevykonali dokazovanie.
48. Je potrebné vytknúť správnemu orgánu, že pred vydaním prvostupňového rozhodnutia sa vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami dôsledne neriadil, rozhodol predčasne na základe neúplne zisteného skutkového stavu a pochybil aj žalovaný, ak aj napriek uvedenému a zákonnej povinnosti zakotvenej v ust. § 59 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
ako zákonné potvrdil. S poukazom na námietky žalobcu a zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu, podľa názoru správneho súdu, vyjadrenia žalobcu v Zápisnici o podaní informácie (ktorej hodnovernosť bola navyše spochybnená) samé o sebe nemôžu byť takým dôkazom, ktorý bez akýchkoľvek pochybností preukazoval výkon závislej práce zamestnancami v prospech žalobcu.
49. V súvislosti s vyššie vytýkanými vadami dáva správny súd do pozornosti povinnosť správnych orgánov vyplývajúcu z ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku, teda presne a úplne zistiť skutočný stav veci. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu v čase rozhodovania správneho orgánu. Požiadavka zákona čo najúplnejšie a najpresnejšie zistiť skutočný stav veci, je procesným vyjadrením zásady materiálnej pravdy (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku). S uplatňovaním zásady materiálnej pravdy súvisí aj zodpovednosť za zisťovanie podkladov, ktorú nesie správny orgán.
50. Pri rozhodovaní o vyvodení sankčnej zodpovednosti voči zodpovednému subjektu sa správny orgán nemôže uspokojiť bez ďalšieho len s kontrolným zistením vykonaným v rámci inšpekcie (ktoré naviac kontrolovaný subjekt namietal ešte pred začatím správneho konania), ale bolo jeho povinnosťou, v súlade s ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku vychádzať pri rozhodovaní zo skutočného stavu veci a za tým účelom vykonať riadne dokazovanie. Výsledky inšpekcie sú podkladom pre začatie konania o uložení pokuty voči zodpovednému subjektu a jedným z dôkazov, ktorými je preukazované protiprávne konanie zodpovedného subjektu, avšak sami o sebe nenahrádzajú dokazovanie vykonané postupom stanoveným vyššie citovaným zákonom v rámci následne vedeného správneho konania o uložení sankcie. Cieľom zákonnej úpravy nelegálneho zamestnávania bola ochrana pracovného trhu pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním v materiálnom zmysle, a preto aj prístup k zákonu musí byť materiálny, a nie formálny.
51. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: PO/ BEZ/2019/5274 O-466/2019 zo dňa 28. 11. 2019 i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č.: 351/19/práv. IPNR_KHIP/ROZ/2019/3448 zo dňa 08. 10. 2019 zrušil podľa ust. § 191 ods. 1 písm. e/ SSP (teda z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci) a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa ust. § 191 ods. 4 SSP.
52. Správny súd je toho názoru, že bude potrebné, okrem iného, preveriť okolnosti vykonávania práce zo strany Y. N. a H. R., či spĺňajú atribúty závislej práce, a ak áno, pre koho bola táto práca vykonávaná. Pokiaľ by k zisteniu úplného a skutočného stavu veci malo prispieť ústne pojednávanie, správny orgán zváži jeho nariadenie. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na už ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR v tejto otázke, najmä na rozsudok vo veci vedenej pod sp. zn. 6Asan/2/2016 zo dňa 13. 12. 2017, v zmysle ktorého „nariadenie ústneho pojednávania správnymi orgánmi vo veciach správnych deliktov a iných správnych deliktov je len fakultatívne. V rámci tejto kategórie správnych deliktov sa zásada ústnosti neuplatňuje, a to spolu so zásadou verejnosti a bezprostrednosti. V zmysle správneho poriadku nariadenie ústneho pojednávania je ponechané na správnej úvahe správneho orgánu a jeho správna úvaha závisí od skutkových okolností v danej veci.“ V predmetnej veci bol správny súd toho názoru, že s poukazom na obsah administratívneho spisu, listín, ktoré sa v ňom nachádzajú, a tvrdenia žalobcu, bolo dôvodné vykonať dokazovanie v rámci správneho konania, vrátane nariadenia ústneho pojednávania. Správny orgán v rámci správneho konania disponuje dostatkom procesných prostriedkov na preverenie pravdivosti tvrdení jednotlivých vypočúvaných osôb, ktoré je v prípade potreby oprávnený a povinný i využiť.
53. V ďalšom konaní sú správne orgány viazané vyššie uvedeným právnym názorom súdu (ust. § 191 ods. 6 SSP). Viazanosť právnym názorom je právnou povinnosťou správneho orgánu a znamená, že správny orgán je v ďalšom konaní v podstate viazaný názorom súdu a táto viazanosť sa vzťahuje i na postup správneho orgánu pri ďalšom konaní. V priebehu ďalšieho konania bude povinnosťou správnych orgánov pri posudzovaní predmetnej veci postupovať vo vyššie naznačenom smere a v súlade s právnym názorom správneho súdu.
54. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech (súd vyhovel žalobe), priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 175 ods. 2 SSP).
55. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.