Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoPr/6/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Maty Polyákovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: U. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. č. XX, zast.: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, Bratislava, proti žalovanému: COOP Jednota Nové Zámky, spotrebné družstvo, so sídlom Hlavné nám. 6, Nové Zámky, IČO: 00 168 882, zast.: JUDr. Miloš Zahorák, advokát, so sídlom ul. 1. mája 16, Bánov, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 09. 06. 2020, č. k. -99, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v plnej výške.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ktorý mala uzatvorený na základe pracovnej zmluvy zo dňa 27. 09. 2002. Žalobkyňa pracovala na pracovnej pozícii predavačka od roku 2002 nepretržite. Od poslednej dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 17. 12. 2008 vyplýva, že došlo ku zmenám v mzdových podmienkach v tom, že výška základnej sumy je 690 eur. Z dohody o skončení pracovného pomeru vyplýva, že strany sporu uzatvorili dňa 30. 01. 2019 dohodu o skončení pracovného pomeru, kedy pracovný pomer bude ukončený dňom ukončenia inventúry a zamestnávateľ vyplatí žalobkyni mimoriadnu odmenu v sume štvornásobku jej priemerného zárobku v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po mesiaci, v ktorom dôjde ku skončeniu pracovného pomeru. Žalobkyňa oznámila zamestnávateľovi, že považuje skončenie pracovného pomeru za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní s tým, že k podpisu dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 30. 01. 2019 bola prinútená. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , ods., 1, 3, , , , a . Uviedol, že z vyplýva, že dohoda o skončení pracovného pomeru musí vždy obsahovať vyjadrenie vôle oboch účastníkov skončiť pracovný pomer dohodou a určenie dňa, kedy má pracovný pomer skončiť. Dôležitou obsahovou náležitosťou dohody o skončení pracovného pomeru je skončenie okamihu, kedy sa má pracovný pomer skončiť, najčastejšie sú prípady, keď skončenie pracovného pomeru bude určený kalendárnym dňom, časom skončenia prác alebo uvedením určitej doby, alebo inej skutočnosti, ktorá v budúcnosti nastane. síce vyžaduje písomnú formu dohody o skončení pracovného pomeru, jej nedodržanie v nadväznosti na však nespája s právnym následkom neplatnosti právneho úkonu. Z vykonaného dokazovania a to výpoveďou samotnej žalobkyne, výpoveďou svedkyne H.. F., Q.. F. bolo preukázané, že právny úkon - dohoda o

skončení pracovného pomeru bola podpísaná slobodne bez nátlaku. Sama žalobkyňa potvrdila, že tento úkon prejednávania dohody trval 30 - 45 minút, podľa svedkýň aj viac, pričom žalobkyňa uviedla a to jednoznačne, že si túto dohodu prečítala. Je teda zrejmé, že žalobkyňa nebola donútená sa rozhodovať v krátkom okamihu, pričom jej boli ponúknuté aj ďalšie možnosti riešenia tejto situácie a to možnosť vykonávať predavačku na inej predajnej jednotke, resp. funkciu vedúcej predajne v obci K., čo potvrdila aj samotná žalobkyňa. Bolo teda preukázané, že zamestnávateľ ako žalovaný spoločne rokovali so žalobkyňou o skončení pracovného pomeru a v rámci rokovania sa diskutovalo aj o ďalších možnostiach riešenia tejto situácie. Nebol pri tomto jednaní vyvíjaný nátlak na zamestnanca, len skutočnosť, že sa diskutovalo o viacerých možnostiach a spôsob riešenia situácie na predajnej jednotke by nemala byť považovaná za nátlak. Čo sa týka ďalšieho dôvodu, pre ktorý by mala byť táto dohoda o skončení pracovného pomeru neplatná, a to že bola neurčitá, pretože nebolo jasné, kedy mal skončiť pracovný pomer, keďže dohoda sa odvolávala na vykonanie inventúry uviedol, že čas skončenia pracovného pomeru je daný aj uvedením určitej doby alebo inej skutočnosti, ktorá v budúcnosti nastane. V tomto prípade to bolo vykonanie inventúry, u ktorého úkonu sa nedá vždy prísne predpokladať, kedy skončí, vzhľadom aj na fyzickú a časovú náročnosť, pričom žalobkyňa vedela, že je osobou - zamestnancom s dohodnutou hmotnou zodpovednosťou a že k vykonaniu inventúry musí dôjsť. Samotná žalobkyňa vo svojej žalobe uviedla, že dohoda mala byť podpísaná 30. 01. 2019, pretože za pár dní sa má vykonať ukončenie inventúry a pracovný pomer je nutné ukončiť k tomuto dňu. V konaní vypočuté svedkyne Z. Z., B. Q., U. Q. a H. K. nepotvrdili, že by dochádzalo k diskriminácii zamestnancov pre ich názory. Tieto výpovede preukázali iba isté napäté vzťahy medzi pracovníkmi na tejto pracovnej jednotke, pričom ani ďalšie listinné dôkazy nepreukázali diskrimináciu zamestnancov a to ani žalobkyne, najmä čo sa týka riešenia problému nadčasových hodín vo vzťahu k jednotlivým zamestnancom alebo priamo žalobkyni. Samotné označenie dohody dátumom 23. 01. 2019 nemožno považovať za skutočnosť, ktorá by robila túto dohodu o skončení pracovného pomeru neplatnou, pretože strany zhodne uviedli, že k podpisu dohody a rokovaniu o tejto dohode došlo 30. 01. 2019. O náhrade trov konania rozhodol podľa .

3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalobkyňa a domáhala sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. V dôvodoch svojho odvolania uviedla, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Má za to, že súd na základe vykonaného dokazovania nesprávne právne posúdil právny úkon medzi žalobkyňou a žalovaným. Čas nie je úplne relevantným ukazovateľom pri tom, či došlo k slobodne uzatvorenému právnemu úkonu alebo nie. Poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. . Je toho názoru, že sa nemalo na ňu tlačiť v zmysle „treba podpísať dohodu tu a teraz“ a mal jej byť daný priemerný čas na rozmyslenie a hlavne na poradenie sa s manželom. Súd sa tiež nevysporiadal s očividným psychickým nátlakom, ktorý bol na žalobkyňu vyvíjaný. Čo sa týka neurčitosti dohody vo vzťahu ku dňu skončenia pracovného pomeru, keď bolo určené, že pracovný pomer skončí dňom skončenia inventúry je dostatočne neurčité, aby táto skutočnosť založila dôvod neplatnosti v zmysle . Nemožno súhlasiť s názorom súdu, že ide o skutočnosť, ktorá v budúcnosti nastane. Vo vzťahu k diskriminácii súd uviedol, že svedkyni nepotvrdili, že by dochádzalo k diskriminácii zamestnancov pre ich názory. Tiež nemožno súhlasiť ani s týmto názorom súdu. Neúmerné pracovné zaťaženie zamestnankýň predajne spôsobilo to, že sa začali sťažovať u svojej priamej nadriadenej a teda primárnym spúšťačom udalostí bolo upozorňovanie žalobkyne na neprimerané nadčasové hodiny, čo malo za následok uskutočnenie rokovania dňa 30. 01. 2019, kde žalovaný podpísal so žalovanou dohodu o skončení pracovného pomeru. Z uvedených tvrdení strán sporu nie je tiež zrejmé, ako súd ustálil, že rokovanie trvalo minimálne jednu hodinu. Poukázala tiež na skutočnosť, že výpovede H.. F. a Q.. F. sa javia ako nedôveryhodné, keď svedkyňa F. na pojednávaní dňa 09. 06. 2020 uviedla, že žalobkyňa nerešpektovala príkazy v podobe nevyloženia tovaru, avšak túto skutočnosť nevedela podložiť žiadnym relevantným dôkazom, z čoho sa javí, že konštatovanie svedkyne slúži len na očiernenie žalobkyne a na legitimáciu jej prepustenia. Súd teda na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V závere uviedol, že súd vykonal dôkaz v podobe lekárskej správy zo dňa 02. 02. 2019, ktorá preukázala, že žalobkyni bola diagnostikovaná depresia, avšak tento dôkaz nebol žiadnym spôsobom premietnutý do skutkových zistení súdu.

4. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Vo svojom vyjadrení uviedol, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový ako aj právny stav veci, vykonal všetky potrebné dôkazy k zisteniu

skutkového stavu, tento správne právne vyhodnotil a z vykonaných dôkazov dospel správnym skutkovým zisteniam. Pokiaľ ide o správne skutkové zistenia, nesúhlasí s názorom žalobkyne, že by právny úkon uzavretia dohody o skončení pracovného pomeru mal byť vykonaný pod nátlakom, pretože išlo preukázateľne o slobodné rozhodnutie žalobkyne. Žalobkyňa si návrh skončenia pracovného pomeru dohodla za prítomnosti zástupcov žalovaného, nielenže si ho prečítala, ale následne jej bol žalovaným poskytnutý aj dostatočný časový priestor na rozmyslenie si svojho ďalšieho pôsobenia. Tiež nie je možné hovoriť o akejkoľvek diskriminácii žalobkyne tak, ako to vyplynulo zo svedeckých výpovedí svedkýň B. Q. a U. Q., H. K. a vedúcej predajne Z. Z., ktoré žiadnym spôsobom nepotvrdili, že by dochádzalo k diskriminácii zamestnancov pre ich názory. Pokiaľ sa jedná o lekársku správu, ktorou žalobkyňa preukázala, že trpela depresiou, žalovaný uvedené považuje za prísne účelové, keďže žalobkyňa navštívila lekára až 02. 02. 2019, t. j. celé tri dni od uzavretia dohody zo dňa 30. 01. 2019. Potvrdenie absolútne nedokazuje, že by existovala príčinná súvislosť medzi podpísaním dohody a vznikom depresie. Žalovaný ponúkol žalobkyni aj iné možnosti ako len skončiť pracovný pomer dohodou, ktoré však odmietla a uvedomujúc si túto skutočnosť, že odmietla tieto ponuky, mohla vyvolať u žalobkyni určitú depresiu, na ktorú sa vo svojom odvolaní odvoláva. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, na žalobkyňu nebol vyvíjaný žiaden nátlak a po jej zvážení celej situácie prijala svoje konečné rozhodnutie a dohodu o skončení pracovného pomeru podpísala. Bolo iba na jej vôli dohodu neuzatvoriť a neprijať v danú chvíľu žiadne riešenie, prípadne prijať niektoré zo žalovaných navrhnutých postupov. Súd prvej inštancie teda dospel k správnemu právnemu názoru, že žalobkyňa právny úkon dohodu o skončení pracovného pomeru neurobila na základe nedostatku slobody vôle a teda v danej veci nie sú splnené podmienky neplatnosti právneho úkonu podľa . Tiež je potrebné uviesť, že podmienky neplatnosti právneho úkonu podľa nie sú splnené ani určením dňa ukončenia inventúry, ako dňa skončenia pracovného pomeru dohodou. Deň skončenia pracovného pomeru dohodou nemusí byť presne špecifikovaný uvedením dňa, mesiaca a roku, ale je možné deň skončenia pracovného pomeru určiť aj iným spôsobom, nevzbudzujúcim pochybnosti o dojednanom dni, ktorým sa má pracovný pomer skončiť. Touto udalosťou v tomto prípade bola inventarizácia, ktorú si v pracovnom kolektíve, kde platí spoločná hmotná zodpovednosť vyžaduje .

5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá opätovne žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom vyjadrení uviedla, že sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že odôvodnenie odvolania žalobkyne je len polemikou voči názoru prvostupňového súdu. Žalovaný sa ďalej snaží účelovo obhájiť dôveryhodnosť svedkýň a to pani F., F. a Z.. Žalovaný ďalej uvádza, že považuje za prísne účelové tvrdenie o tom, že depresia a skončenie pracovného pomeru má medzi sebou príčinnú súvislosť. V tomto smere je v prvom rade potrebné podotknúť, že depresia nie je infarkt, alebo tržné zranenie, pri ktorých je nutné vyhľadať bezohľadne zdravotnú pomoc. Je úplne prirodzené, že žalobkyňa pravdepodobne očakávala, že sa jej nálada, resp. jej duševný stav zlepší, ale nakoľko tomu tak nebolo ani po troch dňoch, vyhľadala lekársku pomoc. Depresia je pritom závažná duševná porucha, v dôsledku ktorej pri jej dlhotrvajúcom stave si mnoho ľudí siahne aj na život. Žalovaný opakovanej poukazuje na klauzulu v dohode o skončení pracovného pomeru, v ktorom žalovaná uviedla, že obsahu dohody porozumela, neuzatvárala ju v tiesni alebo v omyle a na znak súhlasu ju podpisuje. Je absurdné posudzovať túto klauzulu za nepriestrelnú pri neplatnosti právneho úkonu. Žalovaný záverom obhajuje skutočnosť, že ako dátum skončenia pracovného pomeru je možné okrem dňa uviesť, ako skončenie pracovného pomeru aj to, že nastane určitá skutočnosť. Opomenul sa však vyjadriť k tomu, čo v prípade, že takáto skutočnosť z objektívnych dôvodov nenastane. Je zrejmé, že za deň skončenia pracovného pomeru nemožno považovať deň skončenia inventúry z dôvodu nejasnosti, či táto okolnosť nastane.

6. K vyjadreniu žalobkyne sa opätovne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Vo svojom vyjadrení trval na tom, že konajúci súd riadne zistil skutkový ako aj právny stav veci, vykonal všetky potrebné dôkazy k zisteniu skutkového stavu, tento správne právne vyhodnotil a vec správne právne posúdil. Uviedol, že žalobkyňa uvádza, že žalovaný nedokázal vyprodukovať jediný dôkaz, ktorý má na mysli napomenutie, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru voči žalobkyni. Žalobkyňa namiesto toho, aby sa venovala meritu veci a riešila platnosť, či neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru, radšej dramatizuje a v záujme prekryť svoju dôkaznú núdzu hovorí až o úplne krajnom riešení pracovnoprávnych situácií, keď spomína napr. okamžité skončenie pracovného pomeru. Vôbec nerozumie tomu, prečo sa žalobkyňa takýmto spôsobom snaží gradovať vedený spor vecami, ktoré nemajú pre jeho rozhodnutie relevantný význam. Napriek tomu, že žalobkyňa si svojvoľne zobrala

finančnú hotovosť z pokladne, ktorú by mohol považovať za vážne porušenie pracovnej disciplíny toto neriešil i s ohľadom na dlhodobý výkon jej práce u zamestnávateľa a prísnejší postup nezvolil. Nielenže jej ponúkol prácu na inom pracovisku, ale keď nemala o ponúknutú prácu záujem, dohodol sa s ňou na skončení pracovného pomeru. Žalobkyňa poukazuje na rozdiel medzi vyjadreniami svedkýň zo strany žalovaného, avšak sama v zápisnici na pojednávaní zo dňa 12. 09. 2019 potvrdila, že na prevádzke bolo dusno, pretože sa vedúcej nič nepáčilo napriek tomu, že nejaký tovar nevyložili a nepoupratovali, z čoho jasne vyplýva, že k tomuto skutku došlo. Čo sa týka popisu jej depresií, žalovaný v rámci svojho vyjadrenia nespochybnil a neznevážil psychický stav žalobkyne a už vôbec nie lekársku správu, na ktorú uvedený účel vydala doktorka. Vo svojom vyjadrení len uviedol, že neexistuje príčinná súvislosť medzi podpísaním dohody a vznikom depresie. Žalovaná má nielen v súvislosti s tým, že jej bolo ponúknuté iné miesto, ktoré jej síce nevyhovovalo, ale v súvislosti s niektorými inými časťami vyjadrenia žalobkyne pocit, že ide o chránenú osobu, keď žalobkyňa rozvádza situáciu, či pri ukončení pracovného pomeru plakala alebo nie, pritom je úplne ľudské a prirodzené, ak v takejto situácii plakala a tiež, že ponúknutá práca jej nevyhovovala. Avšak, keď žalobkyňa ignorovala pokyny na výkon práce od svojej nadriadenej, vtedy sa necítila zle, že nevykonáva prácu, na ktorú je žalovaným ako zamestnávateľom zamestnaná. Pokiaľ ide o záverečné vyjadrenie žalobkyne týkajúce sa dňa skončenia pracovného pomeru, žalobkyňa tu ako argument rozvíja konšpiračnú teóriu, podľa ktorej čo by sa stalo napríklad v prípade, ak nebude možné inventúru vykonať z dôvodu, napríklad požiaru obchodu. V každom z týchto prípadov nastane limitný zlom, ktorým sa inventúra ukončí. Len strohé konštatovanie, že skončenie pracovného pomeru je neplatné, bez riadneho preukázateľného odôvodnenia, je pre určenie neplatnosti právneho úkonu nepostačujúce.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ) stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutia v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), súd pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, keď súd prvej inštancie v miere postačujúcej pre rozhodnutie zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke.

8. K žalobkyňou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa , t. j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenie dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. V prejednávanej veci dospel odvolací súd k záveru, že takto uplatnený odvolací dôvod v konaní naplnený nebol. Napadnutému rozsudku nebolo možné vytknúť, že by súd prvej inštancie vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z obsahu listín a ostatných vykonaných dôkazov nevyplynuli, ani inak nevyšli v priebehu konania najavo, že by pri svojom rozhodnutí opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor.

9. Žalobkyňou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa , t. j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd konštatuje, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Preskúmaním napadnutého rozsudku odvolací súd nezistil existenciu namietanej vady, keďže súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu aplikoval na zistený skutkový stav príslušné právne normy a tieto vo svetle skutočnosti vyplývajúcich z vykonaného dokazovania aj správne interpretoval.

10. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom názor, podľa ktorého dohoda o skončení pracovného pomeru uzatvorená stranami sporu spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti s tým, že nebol zistený žiaden dôvod, pre ktorý by bolo možné považovať ju za neplatnú.

11. Podľa , ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

12. Podľa , dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje, alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v - c/ .

13. Podľa , výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu, alebo spoluzamestnancov.

14. Podľa , ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto právne vzťahy .

15. Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

16. Podľa ust. , právny úkon je právne relevantný prejav vôle, ktorý smeruje k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností, ktoré právne predpisy s týmto prejavom vôle spájajú. Znaky charakterizujúcimi právny úkon v zmysle pracovnoprávnych vzťahov je existencia vôle a existencia právnymi predpismi ustanovených právnych následkov prejavu vôle. Pokiaľ súd prvej inštancie podrobil dohodu o rozviazaní pracovného pomeru skúmaním v zmysle ustanovení postupoval správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi vyslovenými v rozhodnutí okresného súdu, že právny úkon - dohoda o rozviazaní pracovného pomeru bola urobená slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Na platnosť dohody o skončení pracovného pomeru sa na rozdiel od výpovede nevyžaduje ani splnenie hmotnoprávnych podmienok výpovede, vrátane splnenia ponukovej povinnosti a prerokovania so zástupcami zamestnancov, to znamená, že pokiaľ dohoda bola odvolateľke predložená a ona ju akceptovala, vyjadrila tým vôľu skončiť pracovný pomer u žalovaného.

17. V súvislosti so žalobkyňou tvrdeným nátlakom odvolací súd uvádza, že slobodou vôle sa rozumie neexistencia pôsobenia vonkajších rušivých vplyvov, ktoré konajúcu osobu zbavujú voľnosti rozhodnúť sa, či určitý prejav vôle vykoná, alebo túto voľnosť neprimerane obmedzujú. Nedostatkom slobody vôle však nebude postihnutý úkon, ktorý niekto urobil v tiesni, ktorá nedosahuje intenzitu nápadne výhodných podmienok. Za nedostatok slobody vôle sa považuje iba konanie pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka, alebo tretej osoby. Teória občianskeho práva rozoznáva dva druhy nátlaku a to priame fyzické donútenie a bezprávnu vyhrážku. Bezprávna vyhrážka je psychickým donútením, a aby spôsobila neplatnosť právneho úkonu, musí byť protiprávna (bezprávna) a musí sa ňou vynucovať niečo, čo sa ňou nesmie vynucovať a musí byť príčinou toho, že bol právny úkon urobený. Vyhrážka musí byť adresovaná tomu, koho právny úkon sa vynucuje.

18. Ak zamestnávateľ a zamestnanec spoločne rokujú o skončení pracovného pomeru, a v rámci jej rokovania sa diskutuje o tom, že uvedenú dohodu je potrebné podpísať, pretože sa má za pár dní vykonať ukončenie inventúry, nie je to možno považovať za nátlak. Za primeraný čas na uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru sa dá vnímať aj časový priestor vytvorený v rámci tohto rokovania. Žalobkyňa nebola nútená dohodu podpísať ihneď. Žalobkyňa mala možnosť oboznámiť sa s obsahom dohody, z výpovedí svedkov nevyplynulo, že by k podpísaniu dohody došlo v rozpore s dobrými mravmi, a že by tak žalobkyňa konala pod psychickým nátlakom. Rovnako nebolo zistené, že by žalovaný k rozviazaniu pracovného pomeru dohodou pristúpil z dôvodu porušovania pracovnej disciplíny. Navyše

nie je možné ani správanie a postup žalobkyne vyhodnotiť ako skratové, keď podpísaniu dohody predchádzalo stretnutie v trvaní takmer jednej hodiny (žalobkyňa tvrdila, že v rozsahu 30, 40 minút žalovaný tvrdil, že porada prebiehala okolo hodinu a viac). Žalobkyňa nevyužila možnosť porady s treťou osobou, ale podpísala dohodu o rozviazaní pracovného pomeru a preto je možné konštatovať, že uzatvorenie tohto právneho úkonu nebolo pod psychickým nátlakom a nepôsobilo rušivo. Žalobkyňa mohla síce subjektívne pociťovať sled týchto krokov ako určitý nátlak a mohlo to u nej vyvolať stres. Bez ďalšieho však nejde o taký objektívne existujúci stav, ktorý by vylučoval slobodu vôle dotknutého zamestnanca.

19. Čo sa týka ďalšieho odvolacieho dôvodu a to neurčitosti dojednaného dňa skončenia pracovného pomeru, keď žalobkyňa namieta, že tak ako je uvedený deň skončenia pracovného pomeru a to dňom ukončenia inventúry v dohode o skončení pracovného pomeru, je táto doba neurčitá a preto samotná táto skutočnosť spôsobuje neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru. V tejto súvislosti odvolací súd sa plne pridržiava názoru súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že skončenie pracovného pomeru je dané aj uvedením určitej doby, alebo iných skutočností, ktorá v budúcnosti nastane. V danom prípade žalobkyňa pracovala v pracovnom pomere, v ktorom mala uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti a vzhľadom ku skutočnosti, že išlo o dlhoročnú pracovníčku, jej bolo jednoznačne známe, že v čase ukončenia pracovného pomeru musí byť vykonaná inventúra, na čo v podstate bola upozornená aj svedkyňou pani F., že pracovný pomer skončí po tom, čo sa skončí inventúra a preto v jej prípade je možné konštatovať, že skončenie pracovného pomeru bolo určité a to dňom skončenia inventúry. Nemožno konštatovať s námietkami žalobkyne v tom, že v prípade nepredvídaných okolností nie je možné určiť, kedy by tento pracovný pomer skončil, vždy by to bolo v prípade, keď by sa skončila inventúra. Preto takéto dojednanie je určité a nespôsobuje neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, keď rozhodnutie je správne i v časti o náhrade trov konania.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s ust. a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov ovolacieho konania v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).